{"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. II. ÚS 484/2015, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-11-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1/text", "citacie_n": 409, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 484/2015-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. novembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou, advokátska\nkancelária, Heydukova 16, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 6 Co 217/12 z 29. októbra 2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6 Co 217/12-381 z 29. októbra 2012 p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 217/12-381 z 29. októbra 2012\nz r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktorú j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky Mgr. Andrey Rusnákovej, advokátska\nkancelária, Heydukova 16, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 484/2015-15 z 12. augusta 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 217/12 z 29. októbra 2012, ktorým bolo potvrdené\nzamietnutie určovacej žaloby sťažovateľa, ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva na\nzáklade vydržania (vydržania pozemku).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v roku 2006 ako žalobca domáhal\nžalobným návrhom proti susedom\n\n(ďalej aj „žalovaný“) a\n\n(ďalej aj „žalovaná“, spolu ďalej aj „žalovaní“) určenia, že je výlučným\nvlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 263/2, a to časti záhrady o výmere 122 m². Nehnuteľnosť\nkúpili jeho rodičia na základe ústnej kúpnej zmluvy. Kúpna cena vo výške 4 665 Kčs bola\nuhradená, o čom svedčili vlastnoručné podpisy predávajúcich na písomnom potvrdení.\nRodičia sporný pozemok ústne darovali sťažovateľovi v roku 1975. K zápisu vlastníckeho\npráva v evidencii nehnuteľností nedošlo. Od kúpy nehnuteľností užívali tieto rodičia\nsťažovateľa a sťažovateľ sám ako svoje vlastníctvo v dobrej viere a v presvedčení, že kúpou\nsa stali vlastníkmi. Nikdy nedošlo k rušeniu držby. Z právneho hľadiska sa sťažovateľ\nodvoláva na staršiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší\n\n2\n\nsúd“), a to na rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3 Cdo 117/1994, sp. zn. 3 Cdo 80/01\na na rozhodnutie R 44/1996.\n3. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n14 C 69/06 vyplýva, že otec sťažovateľa\n\nbol výlučným vlastníkom\n\nnehnuteľnosti vedenej v pozemkovej knihe vo vložke č. 2884, k. ú.\n\nako parc.\n\nč. 378/2 – stavebný pozemok „Prične“ s výmerou 1166 m2 – z titulu skutočnej držby,\ndedenia a deľby. Podľa v tom čase platných právnych predpisov nemohol byť pozemok\nna výstavbu rodinného domu väčší ako 800 m2, preto sa obrátili na obvodný národný výbor\nso žiadosťou, či môžu stavať aj na pozemku s výmerou 1166 m 2. Obvodný národný výbor\nim oznámil, že pozemok je potrebné rozdeliť na dve stavebné parcely. Na rozdelenie parc.\nč. 378/2 na stavebné pozemky bol vypracovaný Oblastným ústavom geodézie BratislavaKrasňany geometrický plán č. 0084-1401-920-67. Vznikli dve parcely, a to novovzniknutá\nparc. č. 378/2 s výmerou 738 m2 odčlenená od pôvodnej parc. č. 378/2 s výmerou 1389 m 2\na druhá novovzniknutá parc. č. 378/4 s výmerou 796 m 2 pozostávajúca z ostatnej časti parc.\nč. 378/2 (451 m2), z časti parc. č. 361/2 (42 m2), z časti parc. č. 370/2 (200 m2) a z časti parc.\nč. 362 (103 m2). Záujemcami o druhý stavebný pozemok boli susedia sťažovateľa, s ktorými\nsi pôvodný pozemok parc. č. 378/2 po geometrickom zameraní rozdelili tak, že na parc. č.\n378/4 staval sťažovateľ s manželkou a na par. č. 378/2 stavali manželia\n\n.\n\n4. Listom zo 7. novembra 1967 Rada Obvodného národného výboru BratislavaVajnory sťažovateľovi oznámila, že súhlasí s odčlenením 103 m 2 z parc. č. 362 (v bode 2\nsťažnosti sa uvádza parc. č. 263 a na tomto mieste parc. č. 362; parcely boli prečíslované\nv roku 1974 na základe rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 28 C 197/73, pozn.),\nktorej vlastníkom je Československý štát, v prospech novovytvorenej parc. č. 378/4 tak, ako\nto je vyznačené na geometrickom pláne z 3. júna 1967. Podmienkou pridelenia tejto časti\nparcely k sťažovateľovej parcele bolo, že terajšiu murovanú ohradu a pieskovisko\nsťažovateľ preloží na vlastné náklady tak, aby to zodpovedalo úrovni novovytvorenej parc.\nč. 378/4 v zmysle geometrického plánu s tým, že z tohto titulu nesmú vzniknúť Mestskému\nústavu národného zdravia v Bratislave žiadne výdavky.\n\n3\n\n5. Listom č. 541/68 z 13. decembra 1968 sťažovateľovi Rada Obvodného národného\nvýboru Bratislava-Vajnory oznámila, že na základe pozemno-knižného výpisu zistili, že\nparc. č. 362, k. ú.\n\nnebola pozemkovo-knižne prevedená do správy Mestského\n\nústavu národného zdravia v Bratislave, a preto o odpredaj tejto parcely musí požiadať\npozemno-knižného vlastníka\n\na celú záležitosť s ním dojednať.\n\n6. Mestský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 28 C 197/73 z 29. apríla 1974, ktorý\nnadobudol právoplatnosť 24. októbra 1974, určil, že v katastrálnom území\n\npo\n\nzlúčení parciel č. 371, 361, 363, 364, 365, 366, 367, 368, 369, 370 a 472/2 boli vytvorené\nnové parcely a vlastníkmi týchto parciel sú okrem iných aj právni predchodcovia\núčastníkov.\n7. Podľa dohody o vydaní vecí uzavretej medzi právnymi predchodcami žalovaných\nako príjemcami a Miestnym úradom Bratislava-Vajnory ako vydávajúcou organizáciou zo\n4. júla 1991 boli právnym predchodcom žalovaných vydané nehnuteľnosti, okrem iného i\nsporná nehnuteľnosť.\n8. Sťažovateľ nadobudol dedením v dedičskom konaní vedenom na Štátnom\nnotárstve Bratislava 3 pod sp. zn. D 116/91 a darovacou zmluvou uzavretou 12. decembra\n2003 nehnuteľnosti – parc. č. 259/2, parc. č. 259/4, parc. č. 259/5 a parc. č. 260/2 zapísané\nna\n\n, k. ú.\n\n.\n\n9. Podľa oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky\nBratislavu z 10. mája 2007 v katastrálnom území\nzáhrada s výmerou 122 m2. Na\n\nnie je evidovaná parc. č. 263/2 –\n\nje evidovaná parc. č. 263 s výmerou 755 m2 –\n\nzáhrada, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. 762-501-086-72\na rozsudku Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 28C 197/73 z 24. októbra 1974.\n10. Sťažovateľ nadobudnutie vlastníckeho práva opieral o právny inštitút vydržania\nv zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, a to najneskôr k 1. januáru 1992 na základe ústne\nuzavretej kúpnej zmluvy a potvrdenia zo 4. novembra 1975. V návrhu podanom na súde\nuviedol, že jeho právni predchodcovia spornú nehnuteľnosť začali užívať ako vlastnú\npo súhlasnom vyjadrení Rady Obvodného národného výboru Bratislava-Vajnory už\n4\n\nod jesene 1967, keď si novovzniknutú spornú parcelu riadne oplotili, a zastáva názor, že\nspolu s právnymi predchodcami vydržal spornú nehnuteľnosť najneskôr k 1. januáru 1992,\npretože od jesene roku 1967, resp. od 4. novembra 1975 im začala plynúť vydržacia lehota,\nodkedy jeho právni predchodcovia spornú parcelu užívali ako vlastnú.\n11. V konaní pred súdom sťažovateľ uviedol, že jeho rodičia sporný pozemok vôbec\nneužívali, bývali vo svojom dome, ktorý susedí s jeho pozemkom, a spornú nehnuteľnosť\nužíval od jesene roku 1967 len on. Jeho tvrdenie, že spornú parcelu, ako aj parc. č. 378/4 mu\nv roku 1975 daroval otec, ústne potvrdila i svedkyňa\n\n, sestra\n\nsťažovateľa, vo svojej svedeckej výpovedi. Podľa čestného vyhlásenia matky sťažovateľa\nz 26. septembra 2005 „syn\n\nešte pred stavbou domu búral zadný\n\nplot jaslí, posunul pozemok o odkúpenú časť a postavil nový murovaný plot“. Podľa\nvyjadrenia\n\nsťažovateľ postavil nový murovaný plot až po odkúpení\n\nspornej nehnuteľnosti napriek odlišnému tvrdeniu sťažovateľa, že na jeseň roku 1967 spolu\ns manželkou za pomoci susedov\n\npreložili múr v zmysle už uvedeného\n\nrozhodnutia na vlastné náklady, čo potvrdili i svedkovia.\n12. Rozsudkom okresného súdu č. k. 14 C 69/2006-222 z 22. mája 2010 bola žaloba\nsťažovateľa zamietnutá. Podľa názoru okresného súdu sťažovateľ nesplnil podmienku\nvydržania vlastníckeho práva spočívajúcu v dobromyseľnosti držby. V skutočnosti\nsťažovateľ nemohol podľa okresného súdu predpokladať vydržanie vlastníckeho práva, keď\ntoto odvodzoval od ústnej kúpnej zmluvy a písomného potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny\nzo 4. novembra 1975. Pokiaľ sťažovateľ, resp. jeho právni predchodcovia pre neznalosť\nzákona nevedeli, že zmluva má byť registrovaná, ide o neospravedlniteľný právny omyl.\nNie je totiž možné rozumne predpokladať, že právni predchodcovia sťažovateľa nevedeli, že\nnehnuteľnosť možno nadobudnúť len písomnou a na štátnom notárstve registrovanou\nzmluvou.\n13. Rozsudkom krajského súdu č. k. 15 Co 275/2010-272 z 2. februára 2011 bol\nrozsudok okresného súdu zmenený tak, že žalobe sťažovateľa bolo vyhovené. Podľa\nkrajského súdu sťažovateľ a jeho predchodcovia splnili zákonom požadované predpoklady\nvydržania. Nehnuteľnosti užívali ako vlastné od 4. novembra 1975.\n\n5\n\n14. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 88/2011 z 26. apríla 2012 bol\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 15 Co 275/2010 z 2. februára 2011 zrušený a vec bola\nvrátená na ďalšie konanie s tým, že krajský súd dospel k odlišnému skutkovému a právnemu\nzáveru bez toho, aby v odvolacom konaní zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie,\nna základe ktorého sa malo dospieť k skutkovému stavu tvoriacemu podklad pre\nrozhodnutie.\n15. Novým rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 217/12-381 z 29. októbra 2012 bol\nrozsudok okresného súdu č. k. 14 C 69/2006-222 z 25. mája 2010 potvrdený\ns odôvodnením, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti\nmajúce za následok nadobudnutie tej veci, ktorá je predmetom držby, teda i na existenciu\npísomnej zmluvy o prevode nehnuteľností. Podľa napadnutého rozhodnutia krajského súdu,\npokiaľ niekto uchopí držbu nehnuteľností na základe ústnej zmluvy, nemôže byť vzhľadom\nna všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom, a to ani v prípade, že je presvedčený,\nže takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba\nnehnuteľností, ktorá sa v danej veci opiera o ústnu zmluvu, nemôže viesť k vydržaniu.\n16. Proti novému rozsudku krajského súdu č. k. 6 Co 217/12-381 z 29. októbra 2012\npodal sťažovateľ popri dovolaní aj sťažnosť ústavnému súdu. Uznesením ústavného súdu\nč. k. III. ÚS 123/2013-21 z 12. marca 2013 bola sťažnosť odmietnutá pre neprípustnosť\ns tým, že podanú sťažnosť bolo potrebné považovať za predčasnú, keďže súčasne\nprebiehalo aj dovolacie konanie.\n17. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 41/2014 z 25. marca 2015 bolo\nodmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k. 6 Co 217/12-381.\nNajvyšší súd bol tej mienky, že krajský súd dostatočne vysvetlil, z akého dôvodu považuje\nza správny názor okresného súdu o nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe\nústnej zmluvy.\n18. Krajský súd v tomto prerokúvanou ústavnou sťažnosťou napadnutom rozsudku\n(č. k. 6 Co 217/12-381 z 29. októbra 2012) výkladom § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 a 2\nObčianskeho zákonníka v spojení so súdnou praxou (5 Cdo 30/2010, 4 Cdo 283/2009)\n6\n\nuzavrel, že sťažovateľ nemohol preukázať svoju dobromyseľnosť. Tento právny názor je\npodľa sťažovateľa v rozpore s judikatúrou, ktorú on označil a o ktorú sa krajský súd oprel\nvo svojom skoršom rozsudku. Z judikatúry vyplýva, že aj ústne uzatvorená kúpna zmluva je\nokolnosťou svedčiacou o dobromyseľnosti držiteľa veci. Vzhľadom na to sťažovateľ\nlegitímne očakával, že jeho vec bude posudzovaná obdobne.\n19. Sťažovateľ poukázal na to, že účelom vydržania tak podľa uhorského\nobyčajového práva, ako aj stredného občianskeho zákonníka, ale aj Občianskeho zákonníka\nv znení účinnom od 1. apríla 1983, resp. od 1. januára 1992 bolo zabezpečenie ochrany tzv.\nnedoloženým právnym vzťahom vyplývajúcim z neperfektných, resp. neformálnych úkonov\ns tým, aby sa za splnenia zákonných podmienok uviedli do súladu so skutočným stavom,\na to v prípadoch, keď sa ľudia nesprávali presne v zmysle zákonných ustanovení. Počas\ncelého uvedeného časového obdobia bolo obvyklé, že si ľudia medzi sebou predávali,\nodčleňovali a zamieňali nehnuteľnosti na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté ústne.\n20. Úprava § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa sťažovateľa\ndôsledne chráni už vzniknuté právne vzťahy. Poskytuje ochranu tomu, kto (aj keď nie je\nzapísaný ako vlastník) nakladá s vecou ako so svojou vlastnou, pretože je so zreteľom na\nvšetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Úmyslom zákonodarcu bolo uviesť právny\nstav do súladu so skutočným stavom v prípadoch, kde takéto riešenie nebolo právne možné\nalebo k nemu bolo možné dôjsť len s nepomernými ťažkosťami.\n21. Z označených ustanovení podľa sťažovateľa vyplýva, že držiteľ je oprávneným\ndržiteľom, ak je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. To znamená, že držiteľ môže byť\ndobromyseľný aj na základe ústnej kúpnej zmluvy. Právny názor krajského súdu je\narbitrárny a nemá oporu v označených ustanoveniach. Krajský súd dobromyseľnosť držiteľa\nodvodzuje od existencie, znalosti a dodržiavania platného právneho poriadku. Posudzuje\nvec pritom podľa § 40 a § 46 Občianskeho zákonníka upravujúcich platnosť právnych\núkonov so zreteľom na ich formu, ako aj podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nupravujúceho prevod vlastníckeho práva registráciou.\n\n7\n\n22. Sťažovateľ poukázal tiež na to, že z uvedeného vyplýva, že súdy v tejto veci\nnamiesto rozhodovania o určení vlastníckeho práva vydržaním posudzovali platnosť\nprávneho úkonu, teda súlad právneho úkonu so zákonom, hoci to nebolo predmetom\nsúdneho sporu. Podľa sťažovateľa ak by sa malo postupovať podľa „právnych skutočností,\nktoré majú za následok nadobudnutie veci“, potom by držiteľ mohol byť dobromyseľný len\nvtedy, ak by písomná zmluva o nadobudnutí nehnuteľnosti bola registrovaná na štátnom\nnotárstve. Držiteľ by teda mohol byť dobromyseľný len v prípade, ak by dodržal literu\nzákona, čo podľa názoru krajského súdu znamená, že by konal s opatrnosťou bežného\nčloveka. V tejto súvislosti podľa sťažovateľa treba položiť otázku, že ak by existovala\nplatná kúpna zmluva a bola by registrovaná, aký by bol dôvod na nadobudnutie\nvlastníckeho práva vydržaním. Išlo by predsa vždy o nadobudnutie vlastníckeho práva\nna základe právneho úkonu uzavretého v súlade so zákonom.\n23. Z citácie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že držba môže byť\noprávnená len vtedy, keď držiteľ vstúpil do držby spôsobom, ktorý bol v súlade s platnými\nprávnymi predpismi. Takýto výklad totiž nelegitímne obmedzuje možnosť nadobudnúť\nvlastnícke právo vydržaním. Podľa názoru sťažovateľa to je neprípustne reštriktívny výklad\npopierajúci obsah a účel ustanovenia. Ak by súd hodnotil dobromyseľnosť držiteľa len ako\nplatný právny úkon urobený v súlade so zákonom, potom by bolo ustanovenie § 130 ods. 1\ndruhej vety Občianskeho zákonníka („Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je\noprávnená.“) bezpredmetné a neaplikovateľné. Pritom ide o vyvrátiteľnú domnienku\na do dokázania opaku platí prezumpcia oprávnenosti držby.\n24. Krajský súd podľa názoru sťažovateľa nevzal do úvahy zmysel a účel § 130\nods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým nebolo skomplikovanie nadobudnutia\nvlastníckeho práva vydržaním, ale naopak, za podmienok uvedených v týchto ustanoveniach\ndať možnosť usporiadať si vlastnícke právo nie na základe platných právnych titulov, ale na\nzáklade\n\nokolností\n\nsvedčiacich\n\no\n\npoctivosti\n\nnadobudnutia\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\nk nehnuteľnostiam. Zmyslom týchto ustanovení bolo uľahčiť dosiahnutie zápisu vlastníctva\nv katastri nehnuteľností po splnení predpokladov pre vydržanie vlastníctva upravených\nv Občianskom zákonníku.\n\n8\n\n25. V danej súvislosti podľa sťažovateľa nie je nevýznamná ani skutočnosť, že\nv obsahovo identických veciach bola priznaná ochrana vlastníckeho práva držiteľovi.\nPritom je zákonnou povinnosťou všeobecných súdov v obdobných veciach rozhodovať\nrovnako a v prípade odklonu od judikatúry má súd povinnosť uviesť dostatočné\na presvedčivé dôvody na tento odklon. V danom prípade však krajský súd neuviedol\ndostatočné a presvedčivé dôvody na odklon od sťažovateľom predloženej a v skoršom\nrozsudku krajského súdu aplikovanej judikatúry, a preto treba rozhodnutie krajského súdu\npovažovať za nepreskúmateľné.\n26. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na spravodlivé súdne\nkonanie podľa... čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR, zo dňa 25.3.2015,\nč. k. 4Cdo 41/2014 a rozsudkom Krajského súdu zo dňa 29.10.2012, č. k. 6Co 217/12-381\nporušené bolo.\nRozsudok porušovateľa – Najvyššieho súdu SR, zo dňa 25.3.2015, č. k.\n4 Cdo 41/2014 a rozsudok porušovateľa – Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2012\nč. k.: 6Co 217/12-381 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nKrajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie vo výške 10.000 EUR (slovom: desaťtisíc eur) na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa.\nKrajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 355,72 EUR... do 15 dní odo dňa doručenia tohto nálezu na\núčet právnej zástupkyne sťažovateľa...“\n27. Z vyjadrenia predsedu krajského súdu vyplýva, že spolu s predsedníčkou senátu\n6 Co (ktorá mu poskytla vlastné vyjadrenie z 18. septembra 2015 a s ktorou sa stotožňuje) je\ntej mienky, že rozsudok krajského súdu je v súlade s právom. Po zrušení pôvodného\n\n9\n\nrozsudku krajského súdu najvyšším súdom krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne\nsprávny potvrdil, pričom v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku.\n28. Z podania právnej zástupkyne sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ netrvá na\nkonaní ústneho pojednávania. Sťažovateľ nevyužil možnosť repliky na vyjadrenie predsedu\nkrajského súdu.\n29. Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie o prijatí veci, ako aj vyjadrenie predsedu\nkrajského súdu žalovanému\n\na žalovanej\n\n, ktorí boli\n\ntiež účastníkmi konania vedeného všeobecnými súdmi, aby sa aj oni mohli vo veci samej\nvyjadriť, keďže by mohli byť dotknutí na svojich právach rozhodnutím ústavného súdu.\n30. Žalovaný právo vyjadriť sa nevyužil. Z vyjadrenia žalovanej, zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou\n\n, s. r. o., vyplýva, že neexistujú žiadne dôvody\n\nna zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu. Podstatou sporu je posúdenie\ndobromyseľnosti a konkrétne právneho omylu, či je v tomto spore ospravedlniteľný, alebo\nnie. Právny omyl súvisí s tým, že sťažovateľ dokazuje splnenie podmienok vydržania\ncez ústnu kúpnu zmluvu (uzatvorenú medzi jeho rodičmi a predchodcami žalovaných)\na následne cez ústnu darovaciu zmluvu medzi sťažovateľom ako obdarovaným a jeho\nrodičmi ako darcami. V čase, keď sa tieto zmluvy mali podľa tvrdení sťažovateľa uzatvárať,\nuž dlhodobo platil právny predpis, ktorý k platnému a účinnému prevodu nehnuteľností\nvyžadoval písomnú formu zmluvy a jej registráciu na štátnom notárstve. Rozhodovacia prax\nnajvyššieho súdu je v tejto otázke ustálená a podstatné sú závery, podľa ktorých\ndobromyseľnosť držiteľa pri vydržaní sa skúma z pohľadu objektívnych okolností, pri\nskúmaní omylu tento nemôže byť ospravedlniteľný, pokiaľ by k nemu nedošlo, ak by\nsubjekt postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, právny omyl je ospravedlniteľný len\nvýnimočne, neznalosť zákona neospravedlňuje, a preto nemôže byť ospravedlniteľný\nprávny omyl v takej veci, kde existuje jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenie zákona\n(povinnosť písomných zmlúv a registrácie zmlúv na štátnom notárstve), napokon nemôže\nísť o právny omyl vtedy, pokiaľ ustanovenie upravujúce postupy je prijaté už nejakú dobu\na v praxi sa podľa neho bežne postupuje. S týmito závermi sa stotožnil aj ústavný súd napr.\nvo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 432/2014. Osobitne treba zdôrazniť rozhodnutia\n\n10\n\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 283/2009 a sp. zn. 4 Cdo 361/2012, ktoré boli uverejnené aj\nv Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých\n„Oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za\núčinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy\no prevode nehnuteľností, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom...“, resp.\n„Oprávneným držiteľom nehnuteľností, ktorý je zo zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za\núčinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy\no prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme“. Je zrejmé, že v otázke\nvydržania sú rozhodnutia najvyššieho súdu konštantné a krajský súd vec posúdil v súlade\ns nimi. O nenaplnení podmienok dobromyseľnosti svedčia aj niektoré ďalšie skutkové\nokolnosti. Sťažovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od dvoch ústnych zmlúv\na vlastníctvo mal nadobudnúť až na základe v poradí druhej zmluvy (darovacej zmluvy).\nPri jej uzatváraní neboli jeho rodičia – darcovia vedení vo vtedajšej evidencii nehnuteľností\na sťažovateľ si nepreveroval, či rodičia uzatvorili zmluvu, lebo sa spoľahol len na\ninformáciu od nich, že im nehnuteľnosť patrí. Nebola ani riadne preukázaná existencia\nústnej darovacej zmluvy. Pri vynaložení aspoň základnej miery opatrnosti by sťažovateľ\nmohol prísť na nedostatky a odstrániť tak právny omyl.\nII.\n31. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\n11\n\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\n32. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n33. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky\nokolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.\nPri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.\nPodľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom\nveci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať\nrokov, ak ide o nehnuteľnosť.\n34. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľa, že všeobecné súdy tým, že neakceptovali\nz pohľadu sťažovateľa dobromyseľnú držbu časti záhrady s plochou 122 m2, a teda jej\nvydržanie sťažovateľom proti susedom, porušili jeho základné právo na ochranu majetku\na právo na súdnu ochranu.\n- pojem a vývoj vydržania v našom právnom poriadku\n35. Vydržanie, resp. vy-držanie – dlhé držanie, je starý (usucapio), praktický\na špecifický spôsob nadobúdania vlastníckeho práva. Plynutím času sa tu subjektívne právo\nneoslabuje, ale naopak, nadobúda sa. Účelom vydržania je v prvom rade ochrana\njednoznačnosti majetkových právnych vzťahov, teda snaha, aby každá relevantná vec mala\n\n12\n\nriadne fixovaného vlastníka. Súdy musia pri posudzovaní vnímať vec z perspektívy\nobidvoch sporných strán, nielen izolovane z pohľadu vzťahu súdu a držiteľa samotného.\n36. Vydržanie môže byť z ľudského hľadiska veľmi delikátnym inštitútom, pretože\nsa môže stať, že autority v (ne)súlade so zákonom nepriznajú vlastnícke právo držiteľovi,\nktorý si vytvoril k spornej veci dlhoročný sentiment, pričom často aj okolie spája danú vec\ns držiteľom. Alebo naopak, nemenej problematické môže byť vydržanie na základe\nsporných dôkazov proti knihovnému vlastníkovi.\n37. Predmetná vec si vyžaduje dôkladné porozumenie inštitútu vydržania. Vývoj\nnášho (i) objektívneho práva vydržania, (ii) držby a (iii) práva vlastníctva nehnuteľností je\nveľmi diskontinuitný a táto skutočnosť spôsobuje výkladové problémy.\n38. V prvom rade sa v priebehu času menili parametre držby [porov. BLAHO, R.\nVlastnícke právo a držba v československom občianskom práve v rokoch 1950 – 1983\n(Historickoprávna štúdia). In: Právny obzor. 2008, roč. 91, č. 4, s. 267 – 282.]. Podľa\nslovenského, resp. uhorského práva iustus titulus (právny dôvod) nebol podmienkou držby\nna rozdiel od práva českého, resp. rakúskeho. K vydržaniu postačovala 32 ročná držba bona\nfides (Kúria, č. 1121/1889). V českých krajinách podľa OZO riadne vydržanie právny titul\nvyžadovalo, avšak pre mimoriadne vydržanie s požiadavkou dvojnásobnej vydržacej lehoty\npostačovalo faktické dobromyseľné držanie. Mimoriadne vydržanie bolo znovuzavedené aj\ndo súčasného nového českého občianskeho zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb.).\n39. V „strednom“ občianskom zákonníku (1950 – 1964) má pôvod dnešný pojem\noprávnenej držby viazanej na dobromyseľnosť s ohľadom na všetky okolnosti. V týchto\nrokoch 1950 – 1964 sa pozemkové vlastníctvo prevádzalo len zmluvne bez knihovného\nzápisu. V súvislosti so združstevňovaním sa podľa všetkého zrušila zásada supeficies solo\ncedit. Občiansky zákonník z roku 1964 do veľkej novely z roku 1982 vydržanie nepoznal\na nepoznal ani držbu. Držba sa odvodzovala len výkladom. Aj samotné pozemkové\nvlastníctvo, resp. presnejšie množina vzťahov fyzických osôb, ktorých predmetom bol\npozemok, sa delilo jednak na ustupujúce tradičnejšie súkromné vlastníctvo a na právo\nosobného užívania pozemkov (K uvedenému deleniu porov.: „Reflexí na nepřekonaný\n\n13\n\nproblém s vymezením jednotlivých vlastnických forem pak bylo ustanovení § 490 odst. 2.\nOZ Podle jeho dikce mohli nezastavěné stavební pozemky (v súkromnom vlastníctve,\npozn.) občané převádět jen na stát nebo na socialistickou organizaci. Pozadí toho ustanovení\nsouviselo s komunistickou premisou, podle níž jakákoli půda (jakožto výrobní prostředek)\nnemůže být předmětem osobního vlastnictví, resp. může být pouze ve státním či\ndružstevním vlastnictví, případně v soukromém vlastnictví. Jelikož v 60. letech začala\nv důsledku fenoménu chataření a související poptávky po stavebních pozemcích narůstat\nfrekvence obchodování se soukromými stavebními pozemky (jelikož stát tuto poptávku\nnebyl schopen uspokojit), mělo uvedené ustanovení těmto obchodním praktikám zamezit.\nNezastavěné stavební pozemky bylo bez dalšího dovoleno zcizovat pouze mezi příbuznými\nv řadě přímé a mezi sourozenci. Z dikce uvedeného ustanovení nicméně bylo v praxi\ndovozováno, že pokud nelze vůči třetím osobám zcizovat nezastavěné stavební pozemky,\npak se připouští převod zastavěných stavebních pozemků. Navíc mezi státními notáři, na\njejichž registraci smlouvy o převodu nemovitosti byly vázány translační účinky, se postupně\nvyvinula praxe, kdy za zastavěný pozemek se považoval takový, na kterém byla stavba\npostavená ve výši alespoň jednoho metru nad okolní terén...“ In: BĚLOVSKÝ, P. Občanské\nprávo. In: BOBEK, M. – MOLEK, P. – ŠIMÍČEK, V. (eds.) Komunistické právo\nv Československu. Kapitoly z dějin bezpráví. Brno : Mezinárodní politologický ústav,\nMasarykova\n\nuniverzita,\n\n2009,\n\ns.\n\n439.\n\nDostupné\n\nna\n\ninternete:\n\nhttp://www.komunistickepravo.cz). Od roku 1982 bolo vydržanie opätovne zavedené,\ndokonca so spätnými účinkami. Vydržovalo sa do vlastníctva štátu, ale s nárokom\nna získanie práva osobného vlastníctva, ktoré sa po novele zákonom č. 519/1991 Zb.,\nktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok, v znení neskorších\npredpisov ex lege transformovalo na právo vlastnícke. Podmienkou prevodu nehnuteľností\nbola v rokoch 1964 – 1992 registrácia štátnym notárstvom s tým, že zápis na vtedajšej\ngeodézii mal len evidenčný charakter. Dobová registrácia bola skôr hmotnoprávnym\npovoľovaním štátu k prevodu než intabuláciou. V roku 1993 bývalé štátne notárstva zanikli.\nKatastrálne úrady začali rozhodovať o intabulácii, a to na rozdiel od tradičného\nstredoeurópskeho modelu, podľa ktorého sú nehnuteľnosti zapisované registrovými súdmi.\n\n14\n\n40. Notársky poriadok od prvého dňa svojej účinnosti 1. januára 1993 zaviedol v § 63\ninštitút osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ktorého účelom je procesne upraviť nesporové\nvydržanie. Sporové vydržanie sa teda presadzuje určovacou žalobou a nesporové vydržanie\nnotárskym osvedčením vyhlásenia.\n41. Na pojem oprávnenej držby, ktorá je podmienkou vydržania sa vyvinuli dva\nv podstate protichodné právne názory. Prvý právny názor akcentuje fakticitu a pocit\nneškodenia. Tento názor vychádza z definície podľa dobového stanoviska najvyššieho súdu\nsp. zn. Cpj 51/84 (R 45/86), podľa ktorého „dobrá víra je přesvědčení nabyvatele, že\nnejedná bezprávně, když si např. přisvojuje určitou věc. Jde tedy o psychický stav, o vnitřní\npřesvědčení subjektu, které samo o sobě nemůže být předmětem dokazování. Předmětem\ndokazování mohou být skutečnosti vnějšího světa, jejichž prostřednictvím se vnitřní\npřesvědčení projevuje navenek, tedy okolnosti, z nichž lze dovodit přesvědčení nabyvatele\no dobré víře, že mu věc patří (§ 132a odst. 1 o.z.). Navrhovatel, který se dovolává ochrany\npodle ustanovení § 132 o.z. musí (mimo jiné) tvrdit okolnosti, z nichž bude vyplývat dobrá\nvíra; její existenci však samu o sobě prokazovat nebude. V tomto směru má však povinnost\ndokazovat uvedené okolnosti a snáší v důsledku toho nepříznivé následky nesplnění této\npovinnosti. Okolnostmi, které budou svědčit pro závěr o existenci dobré víry, budou\nzpravidla okolnostmi týkající se právního důvodu nabytí a svědčící o poctivosti nabyvatele.\nNa rozdíl od prokazování vlastnictví nebude třeba, aby prokazoval platný právní důvod\nnabytí, řádný přechod vlastnictví, ale jen okolnosti svědčící o poctivosti nabytí. V tom je\nzákladní rozdíl mezi ochranou vlastnictví a ochranou držby.“. Z praktického hľadiska\nmožno uviesť, že dobové vzory právnych podaní pre občanov (Handl, V. a kol. Bratislava :\nObzor, 1987, s. 146.) priamo predpokladali, že vydržanie slúži na nápravu formálnych chýb\nprevodov nehnuteľností.\n42. Na tento právny názor v polovici deväťdesiatych rokov explicitne nadväzuje\nrozhodnutie, judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 117/94 (R 44/96):\n«K oprávnenej držbe (pozemkov) došlo... po dohode o ich kúpe, o ktorej súdy nemali\npochybnosti. Skutočnosť, že nedošlo k perfektnej, teda k platnej kúpnej zmluve,\nna posudzovanie oprávnenosti tejto držby to nemalo podstatný vplyv. Platnosť\nnadobúdacieho právneho titulu je rozhodujúci len pri prevode vlastníctva na základe\n15\n\nprávneho úkonu. O takúto formu nadobudnutia vlastníctva v prejednávanej veci však nešlo,\nako na to správne poukázal už odvolací súd, ale nadobúdacím titulom bolo vydržanie.\nPri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva vydržaním môže byť prípadný iný úkon ohľadne\nspornej veci iba okolnosťou, svedčiacou o dobromyseľnosti (bona fidae) držiteľa veci.\nNa rozhodné okolnosti pre vydržanie vlastníctva poukázala aj konštantná judikatúra súdov\nešte pred účinnosťou novely Obč. zákonníka - zák. č. 509/1991 Zb. konštatovaním, že\n„Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval\nplatný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace\no poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a\nochranou držby“ (Zb. rozh. č. 45, zoš. 9-10/1986 str. 193). K počiatku oprávnenej držby (k\nprechodu\n\nod\n\npočiatočnej\n\npredchádzajúcej\n\ndetencie\n\npredmetných\n\npozemkov)\n\nu\n\nnadobúdateľov - ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, došlo podľa názoru\ndovolacieho súdu najneskôr 17. mája 1953, kedy došlo k prvej platbe. Preto treba\npovažovať za správny právny záver prvostupňového súdu, že už v roku 1953 začala plynúť\n10-ročná vydržacia lehota nepretržitej držby, pôvodnou vlastníčkou ničím nenarušovanej,\nani spochybňovanej, ale ani inými tretími osobami.» Tento právny názor v literatúre hájil\nsudca najvyššieho súdu JUDr. J. Štefanko (Vydržanie ako právny titul nadobudnutia\nvlastníctva k nehnuteľnosti v nesporovom konaní In: Ars Notaria 4/2001, s. 18; Započítanie\nvydržacej doby pred 1. januárom 1992. In: Ars Notaria 2/1998, s. 24.).\n43. Podľa druhého, konkurenčného právneho názoru sú súčasťou všetkých okolností,\nna ktoré je pri dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ, aj takpovediac kultúrne známe (ako\nsúčasť všeobecného rozhľadu) právne podmienky prevodu nehnuteľností. Na základe\ntakýchto kritérií si z objektívneho hľadiska dospelý človek nemôže myslieť, že\nnehnuteľnosť možno previesť ústnym spôsobom, prípadne bez účasti úradov, a to ani\nuprostred sedemdesiatych rokov. Tento názor sa môže zdať paradoxný, kontraintuitívny,\npopierajúci účel vydržania: Aký účel by malo vydržanie, ak by bola uzavretá písomná\nzmluva a následne riadne registrovaná? Avšak aj takéto náročnejšie vydržanie môže\nprakticky slúžiť napríklad na vydržanie susediacich pozemkov, ktoré sú dobromyseľne\nužívané ako vlastné, pretože sa držiteľ domnieva, že boli tiež prevedené a zavkladované\n(tzv. putatívny titul vydržania). Takéto vydržanie tiež môže hojiť právne vady\n\n16\n\npredchádzajúcich vlastníkov. Taktiež môže nastať situácia, že kupujúci splnil všetky svoje\npovinnosti, splnomocnil advokáta, ktorý nedovŕšil registráciu. Z hľadiska držby tieto\npožiadavky možno ešte vysvetliť tým, že zmluva a registrácia nie sú podmienkou vydržania,\nale podmienkou oprávnenej držby môže byť aj vedomosť o zmluve a registrácii (o titule).\nNa držiteľa sa tu nedívame optikou práva, ale dívame sa očami držiteľa na objektívne právo.\nSúčasťou skutkovosti – fakticity – oprávnenosti držby nie je objektívne právo, resp.\npredpisy samotné, ale snaha právo dodržať. Len ten môže mať dôveru v právo, kto pre tú\ndôveru niečo vykonal. Na kompenzáciu nárokov vo vzťahu k protistrane slúžia iné právne\ninštitúty. Vydržanie tu chráni držiteľa, ktorý plní rozumné, základné, ale nie nadmerné\npožiadavky práva. Takáto interpretácia podporuje dodržiavanie foriem práva.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa okolo roku 2010 rozhodnutiami sp. zn.\n4 Cdo 283/2009 (R 73/2015), 4 Cdo 361/2012 (R 74/2015), 5 Cdo 49/2010, 3 Cdo 97/2009,\n3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010 a sp. zn. 6 M Cdo 5/2010 priklonil k právnemu názoru,\nže súčasťou všetkých okolností, na ktoré je pri dobromyseľnosti potrebné brať zreteľ, sú aj\nťažiskové právne formy. Podľa R 73/2015 oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je\nso zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten,\nkto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991\nna základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom\nv zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom\n(notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa R 74/2015 oprávneným držiteľom\nnehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej\nvlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka\nv znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola\nuzatvorená v písomnej forme.\n45. Ústavný súd na úrovni uznesenia o odmietnutí pre zjavnú neopodstanenosť\nsp. zn. II. ÚS 432/2014 nemal výhrady k aktuálnej judikatúre najvyššieho súdu. Daný\nprípad bol však špecifický, pretože sa týkal vydržania v prospech štátu, kde podľa dobových\nprávnych noriem panovali odlišné pravidlá. Okrem toho v tomto prípade sa posudzovala\nmožnosť nadobudnutia vlastníctva vydržaním bez existencie titulu dobromyseľnosti držby.\n\n17\n\n46. Z prehľadu vývoja vydržania vyplýva, že najvyšší súd, ako aj literatúra sa\nprikláňajú k výkladu, podľa ktorého možno do podmienok oprávnenej držby zahrnúť aj\nsnahu držiteľa o dodržanie dobových základných právnych požiadaviek.\n- právny názor ústavného súdu\n47. Ústavný súd musí uviesť, že hlavnou referenčnou normou je v predmetnej veci\nhmotnoprávny čl. 20 ods. 1 ústavy. Vlastníctvo vecí je na prvom mieste v rozsahu ochrany\nčl. 20 ods. 1 ústavy. Ak by ústavný súd zistil, že všeobecné súdy porušili zákon alebo ho\nvykladali tak, že vlastníctvo vydraženej veci malo patriť sťažovateľovi, musel by\nkonštatovať porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy.\n48. Treba ďalej uviesť, že z už označených rozhodnutí najvyššieho súdu (bod 44)\nnijako nevyplýva, na základe akých úvah došlo k pomerne radikálnej zmene judikatúry\npri posudzovaní otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, a to\nv porovnaní so skoršou judikatúrou (body 41 a 42).\n49. Možno konštatovať, že rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu sa nejavia ako\nsporné. Spornou je právna otázka, či bolo možné držbu sťažovateľa, resp. jeho právnych\npredchodcov považovať za dobromyseľnú.\n50. Ústavný súd je toho názoru, že za ústavne konformný treba považovať skorší\nvýklad, ktorého podstata vyplýva z veci sp. zn. 3 Cdo 117/94.\n51. Podľa čl. 13 ods. 4 ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\n52. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva\nvydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru považovať taký výklad § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú\nintenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom\n\n18\n\n(ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom\npráve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju\nobmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný.\n53. V danej veci odvodzuje sťažovateľ dobromyseľnosť držby od ústnej kúpnej\nzmluvy z roku 1975 a od následnej, taktiež ústnej darovacej zmluvy. Vzhľadom na to, že\nv kritickom čase zákon obligatórne predpisoval písomnú formu právnych úkonov týkajúcich\nsa prevodu nehnuteľností, čo bolo všeobecne známe a dlhodobo súdmi judikované, krajský\nsúd v napadnutom rozsudku dospel k záveru o nedostatku dobromyseľnosti sťažovateľa,\nktorý mal vedieť, že vlastnícke právo v skutočnosti nenadobudol pre nedodržanie písomnej\nformy zmlúv o prevode spornej nehnuteľnosti.\n54. Podľa názoru ústavného súdu pri výklade, ktorý si osvojil krajský súd, by nebolo\nmožné považovať sťažovateľa za dobromyseľného držiteľa ani vtedy, keby kúpna zmluva\nz roku 1975 a následná darovacia zmluva boli uzavreté v písomnej podobe. Vyplýva to\nzo skutočnosti, že zákon v kritickom čase vyžadoval k prevodu vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti popri písomnej forme právneho úkonu spravidla aj (okrem prípadu prevodu\nnehnuteľnosti do tzv. socialistického vlastníctva) jej registráciu vtedajším štátnym\nnotárstvom. Registrácia mala konštitutívny význam a vlastnícke právo sa nadobúdalo\nmomentom registrácie.\n55. Na základe uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľ by mohol byť\ndobromyseľným držiteľom iba za predpokladu, že nehnuteľnosť nadobudol registrovanou\npísomnou zmluvou, o ktorej by však neskôr vyšlo najavo, že je z nejakých zákonných\ndôvodov neplatná. Ak by sa tak stalo už po uplynutí 10-ročnej doby držby, potom by\nsťažovateľ mohol byť považovaný za dobromyseľného držiteľa, ktorý by takto splnil\npodmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním.\n56. Ústavný súd zdôrazňuje, že taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho\nzákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom\nvylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať\n\n19\n\njednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného\ninštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný.\n57. Ústavný súd konštatuje, že špecifiká sťažovateľovej veci a dĺžka uplynutého času\nvyvažujú nedôslednosť týkajúcu sa formálnych náležitostí prevodu a držba tak môže byť\npovažovaná za oprávnenú. Možno dodať, že napriek tomu, že v predmetnej veci získal\nsťažovateľ na základe ústnej zmluvnej dohody pozemok, ktorý mal v dlhodobej nerušenej\na pokojnej držbe, nie sú prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania, napr. nedôveryhodné\ndokumenty či svedectvá.\n58. Ďalej považuje ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom\nvýklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený\no tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že\npritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať\ntaké nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že\ndržiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie,\nalebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.\n59. Možno uzavrieť, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11\nods. 1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\nnálezu).\n60. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný\nsúd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n20\n\nVychádzajúc z citovaných ustanovení, ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu\nč. k. 6 Co 217/12-381 z 29. októbra 2012 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu). Krajský súd bude v ďalšom konaní viazaný vysloveným právnym názorom\nústavného súdu.\n61. Sťažovateľ požadoval priznať náhradu trov konania, a to trov právneho\nzastúpenia advokátkou v celkovej výške 355,72 €. Túto sumu mu ústavný súd aj priznal,\na to za 2 úkony právnych služieb v roku 2015 (prevzatie a príprava zastupovania a sťažnosť)\nv sume po 139,83 €, ďalej režijný paušál v sume dvakrát po 8,39 €, ale tiež daň pridanej\nhodnoty v sume 59,28 € (bod 3 výroku nálezu).\n62. Nebolo možné vyhovieť požiadavke sťažovateľa na priznanie finančného\nzadosťučinenia vo výške 10 000 €, keďže vyslovením porušenia označených práv, zrušením\nrozsudku krajského súdu a vrátením veci na ďalšie konanie bolo sťažovateľovi poskytnuté\ndostatočné zadosťučinenie na účely nápravy jeho porušených práv (bod 4 výroku nálezu).\n63. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n64. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnemožno\n\npodať\n\nopravný\n\nprostriedok,\n\ntreba\n\npod\n\nprávoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho\ndoručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. novembra 2018\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dar, darovanie-darovacia zmluva", "dedenie, dedičstvo", "kataster nehnuteľností", "nehnuteľnosť", "pozemok, pozemkové právo", "vydržanie", "kontinuita právneho poriadku", "držba-oprávnená", "kontinuita právneho poriadku", "dedenie, dedičstvo", "držba-oprávnená", "kataster nehnuteľností", "nehnuteľnosť", "pozemok, pozemkové právo-hranice", "vydržanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ec46e76-4b76-4f21-b0c5-697c97f2d884", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2014 z 29. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ec46e76-4b76-4f21-b0c5-697c97f2d884"}, {"guid": "ussr:19e852b2-14a5-429f-8278-439ee0a0176c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 123/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/2013 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19e852b2-14a5-429f-8278-439ee0a0176c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:861430f7-4b1f-4f6a-ae0e-de0742c0b591", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.349.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 349/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 349/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.349.2026.1"}, {"guid": "ussr:5855786e-987b-45a9-bf4c-668e937cd700", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.28.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.28.2026.2"}, {"guid": "ussr:16746057-e687-4e60-a4de-c4c219168d91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.687.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 687/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 687/2025 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.687.2025.1"}, {"guid": "ussr:aa3de0bc-8744-4b61-8a02-4355b796957e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.613.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 613/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 613/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.613.2025.1"}, {"guid": "ussr:9a1ad9ae-56a7-499f-8bc3-3a4d249a5246", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.343.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.343.2025.1"}, {"guid": "ussr:7ad51cea-d98a-47e9-9b0c-c02b959caf02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.313.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 313/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 313/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.313.2025.1"}, {"guid": "ussr:b0436a6c-ccac-434a-b92b-df0fe51d25bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2"}, {"guid": "ussr:3c613d03-1a81-4c8f-8d54-4ba862744ff8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.526.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 526/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 526/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.526.2024.1"}, {"guid": "ussr:4be2a552-1454-4646-9270-61c8164db9da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.426.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.426.2024.1"}, {"guid": "ussr:9225424e-a3c3-4658-bbe2-de85e8254b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 86/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.86.2024.2"}, {"guid": "ussr:05483a49-08fb-4dba-8ed2-b5a22edfc095", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.474.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 474/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 474/2023 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.474.2023.1"}, {"guid": "ussr:a0e8cf56-092e-417f-99d7-618697e14864", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.193.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.193.2024.1"}, {"guid": "ussr:1553edbe-1f19-4d7f-a510-5fdd597a7218", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.197.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.197.2023.2"}, {"guid": "ussr:b28eeb76-ca50-4346-a9cd-6ed2a9b3f8d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.336.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.336.2023.1"}, {"guid": "ussr:4890db80-59fd-489f-8264-c005ac641e25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.142.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 142/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.142.2023.1"}, {"guid": "ussr:6784076f-a986-4db7-9cbc-19ff98e6b7d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.468.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 468/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 468/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.468.2022.2"}, {"guid": "ussr:01ec794a-a787-4b1f-a157-09372180228c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.628.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 628/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 628/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.628.2022.1"}, {"guid": "ussr:5ab89902-3d42-4718-aace-9bf5f2e2f612", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.623.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 623/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 623/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.623.2022.1"}, {"guid": "ussr:b3c2df86-134d-4e04-9aa5-89c493577186", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.111.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 111/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 111/2022 z 1. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.111.2022.1"}, {"guid": "ussr:243dce65-e582-424b-9192-96c8e1e67ad3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.47.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2022 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.47.2022.1"}, {"guid": "ussr:a3f0a062-6b44-45a7-b559-b432aefa3acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.421.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2021 z 26. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.421.2021.1"}, {"guid": "ussr:ffbdc81d-a1c1-4f1c-a054-e56c01a8137d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.227.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 227/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 227/2021 z 1. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.227.2021.1"}, {"guid": "ussr:72b29de8-c732-4f90-ac61-207da3650557", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.252.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 252/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.252.2019.1"}, {"guid": "ussr:9e1f2235-9725-4ecf-a120-fbcf45110737", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.136.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.136.2019.1"}, {"guid": "6fea8c83-2ab2-48a8-89bd-0a8540a5ba18:64ad293a-47c7-4111-ad61-b2681ff8c176", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1219200683.1", "spisova_znacka": "8Cdo/99/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/99/2025 z 25. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1219200683.1"}, {"guid": "5d65d15b-b639-464c-914b-12d0f6edf657:fb83a5a1-5814-43a3-86dc-54b34e6894a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6723201884.1", "spisova_znacka": "6Cdo/43/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/43/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6723201884.1"}, {"guid": "2c34f4ad-7e0d-40e7-920b-0b9b11a75e59:01cfd324-b739-45c8-b4db-9bfa66c2dd26", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4119214547.1", "spisova_znacka": "3Cdo/68/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/68/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4119214547.1"}, {"guid": "7b8be3cc-be52-4b9d-819b-590ffe41506b:7a739bbb-c238-4d73-bbe2-134db5c7f196", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6620200840.1", "spisova_znacka": "9Cdo/103/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/103/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6620200840.1"}, {"guid": "bd7c3d28-b580-47e3-8a54-9d5c090ab413:d0d42b4f-9564-4734-b142-37923dd86fe6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4122203616.1", "spisova_znacka": "3Cdo/23/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/23/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4122203616.1"}, {"guid": "702c75c4-b705-4c5a-a3bf-5ea8fe5db76c:645c643a-dfd2-4645-80a0-22d666beda7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5821201743.1", "spisova_znacka": "2Cdo/93/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/93/2024 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5821201743.1"}]}