{"guid": "ussr:fb805c40-c5b1-42be-84aa-ee9624fc2cef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.427.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 427/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2018 z 13. 12. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 427/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.427.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-13", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fb805c40-c5b1-42be-84aa-ee9624fc2cef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.427.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.427.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.427.2018.1/text", "citacie_n": 41, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 427/2018-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu\nSergeja Kohuta (sudca spravodajca) v konaní o prijatej sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s. r. o.,\nRázusova 1, Košice, konajúcou prostredníctvom advokáta Mgr. Tomáša Čentíka, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Prešove č. k. 27 CoE 23/2014-257 z 15. marca 2018 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení so základným právom\nna vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s právom na majetok\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 27 CoE 23/2014-257 z 15. marca 2018\nporušené boli.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove\nč. k. 27 CoE 23/2014-257 z 15. marca 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie\nkonanie.\n3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)\nna účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Bröstl & Čentík s. r. o., Rázusova 1,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením č. k. II. ÚS 427/2018-17 z 19. septembra 2018 Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva\nna vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nuznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 27 CoE 23/2014-257\nz 15. marca 2018.\nZ obsahu sťažnosti, jej príloh a pripojeného spisu Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 2 Er 783/2008 vyplýva, že sťažovateľ bol ako oprávnený účastníkom\nexekučného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 2 Er 783/2008 proti\n(ďalej aj „povinný v 1. rade“) a\n\n2\n\nako povinným (ďalej spolu aj „povinní“) pre vymoženie sumy 66 387,84 € (2 000 000 Sk)\ns príslušenstvom v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom\nMruškovičom (ďalej len „súdny exekútor“) pod sp. zn. EX 346/08. Návrh na vykonanie\nexekúcie podal pôvodne ako oprávnený\n\nsúdnemu exekútorovi, ktorého\n\nokresný súd poveril vykonať exekúciu na vymoženie istiny vo výške 2 000 000 Sk\na zmluvnej pokuty vo výške 5 % zo sumy 2 000 000 Sk za každý začatý mesiac\nod 28. februára 2006 do zaplatenia. Exekučným titulom bola notárska zápisnica\nč. N 635/04, Nz 89066/04 z 10. decembra 2004 (ďalej len „notárska zápisnica“) spísaná\nJUDr. Ivetou Bžánovou, notárkou v Snine (ďalej len „notárka“). Povinný v 1. rade podaním\nzo 4. februára 2013 doplneným 18. marca 2013 (opätovne) navrhol exekúciu zastaviť.\nDôvodil tým, že pohľadávku uhradil, ako aj tým, že považuje exekučný titul za neplatný,\npretože notárska zápisnica je neurčitá a nezrozumiteľná, bola spísaná v rovnaký deň\nako bola uzatvorená zmluva o pôžičke a zmluvná pokuta sa prieči dobrým mravom.\nZároveň požiadal o odklad exekúcie s odôvodnením, že predmetom exekúcie je rodinný\ndom, v ktorom žije.\nNotárska zápisnica – „Prehlásenie o právnom záväzku povinnej osoby podľa\nustanovenia § 41 ods. 2 zák. č. 233/95 Z. z.“ – bola spísaná notárkou s\nako oprávneným a so\n\n(podnikajúcim pod obchodným menom\n)as\n\nako povinnými. Tieto osoby v nej uviedli:\n\n„Dňa 10. 12. 2004 bola medzi účastníkmi\na\n\n,\n\nako fyzickými osobami a ako podnikateľom uzavretá zmluva\n\no pôžičke podľa § 657 a násl. Obč. zák., kde oprávnený zapožičal povinným osobám\nfinančnú čiastku v sume 3 500 000 Sk bezúročne. Povinní sa zaviazali vrátiť pôžičku v plnej\nvýške a to do 29. 1. 2006 v mesačných splátkach vždy k 29. dňu nasledujúceho mesiaca\npočnúc dňom 29. 12. 2004 v minimálnej výške splátky 60.000 Sk po dobu štrnástich\nmesiacov. Zostatok dlžnej sumy sú povinní vrátiť v plnej výške najneskôr do 29. 1. 2016.\nV prípade, že osoby povinné nezaplatia splátku v plnej výške do dňa jej splatnosti, zaväzujú\nsa zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z dlžnej splatnej sumy za každý začatý mesiac\nomeškania. V prípade nezaplatenia dvoch splátok je veriteľ a osoba oprávnená\noprávnený bezodkladne realizovať predkupné právo v zmysle kúpno-predajnej\n\n3\n\nzmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami zo dňa 3. 9. 2003.“ V notárskej zápisnici\nnasleduje špecifikácia nehnuteľností, ktoré sú predmetom „ručenia“, vyhlásenie povinných\nosôb, že za „svoj záväzok“ ručia aj celým svojím majetkom, s ktorým sa zaväzujú\nnenakladať spôsobom, ktorý by poškodzoval záujmy oprávnenej osoby, a vyhlásenie\npovinných osôb, podľa ktorého ku dňu spísania notárskej zápisnice nemajú daňové\nnedoplatky a nie sú predĺžení v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní. Ďalej je uvedené, že\n„celá pôžička sa stáva splatnou aj v prípade, že a/ osoby povinné neuhradia dve splátky\npo sebe; b/ dlžníci urobia akékoľvek úkony na zníženie svojho majetku, alebo prevedú\nsúčasné zmluvné vzťahy voči svojim zákazníkom na iné osoby; c/ bude voči osobám\npovinným vedené exekučné konanie alebo bude podaný návrh na konkurz alebo likvidáciu\nosôb povinných“. Nasleduje údaj o tom, že „podpisom tejto zmluvy zároveň povinná osoba\npotvrdzuje prevzatie celej sumy pôžičky, t. j. 3 500 000 Sk.“. Táto časť\nnotárskej zápisnice je opisom obsahu zmluvy o pôžičke z 10. decembra 2004, s ktorou\nsa zhoduje (okrem údaja o osobe, ktorá pôžičku prevzala – podľa zmluvy o pôžičke\nsumu 3 500 000 Sk prevzali obaja dlžníci) a ktorá bola k notárskej zápisnici aj pripojená.\nV závere notárskej zápisnice sa nachádza vyhlásenie povinných osôb: „Osoby povinné\na\n\nprehlasujú, že v prípade nesplnenia záväzkov\n\nvyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 12. 2004 za podmienok v nej uvedených osobe\noprávnenej výslovne súhlasia s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným\nexekučným titulom pre výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O. s. p. a podľa § 41 zákona\nč. 233/1995 Z. z. /Exekučný poriadok/ v znení neskorších zmien a doplnkov, t.j. povinné\nosoby súhlasia s exekúciou na všetok svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, vedenou\nv zmysle Exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu\na vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa VI. časti O. s. p.\nVýkon rozhodnutia. Osvedčenie o vyhlásení účastníkov v tejto notárskej zápisnici je\nv zmysle § 274 písm. e) O. s. p., resp. podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., vykonateľné\na stáva sa zákonným exekučným titulom, nakoľko osoby povinné výslovne prehlásili,\nže súhlasia s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. S plnením, ktoré osoby povinné\ntýmto vyhlásením umožňujú, osoba oprávnená súhlasí a toto bez výhrad prijíma.\nTáto notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, sú označené osoby povinné a osoba\n\n4\n\noprávnená, právny dôvod, predmet a finančná výška záväzku, čas splnenia, ako aj súhlas\npovinného s exekúciou a vykonateľnosťou tohto záväzku.“\nOkresný súd uznesením č. k. 2 Er 783/2008-106 z 12. júna 2013 vyhlásil exekúciu\nza neprípustnú, zastavil ju, návrh na odklad exekúcie zamietol s tým, že o trovách konania\nrozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dospel\nk záveru, že notárska zápisnica je vykonateľným exekučným titulom po formálnej\naj materiálnej stránke. Uviedol, že notárska zápisnica obsahuje všetky náležitosti predpísané\n§ 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení v rozhodnom čase (ďalej len „Exekučný poriadok“). Ustálil, že medzi\npovinnými a právnym predchodcom sťažovateľa ako oprávneným boli uzatvorené\ntri zmluvy o pôžičke. Podľa tvrdenia sťažovateľa zo zmluvy o pôžičke z 29. októbra 2003\nna sumu 2 720 000 Sk dlžníci uhradili sumu 720 000 Sk, zo zmluvy o pôžičke\nz 10. decembra 2004 na sumu 3 500 000 Sk uhradili dlžníci sumu 1 500 000 Sk a zo zmluvy\no pôžičke z 15. januára 2005 na sumu 4 000 000 Sk uhradil povinný v 1. rade celý dlh.\nZ povinným v 1. rade predložených dokladov o úhrade považoval však okresný súd\nza preukázané, že dlh vo výške 2 000 000 Sk vymáhaný v tomto exekučnom konaní\n„bol splnený“. Po predložení dokladov o úhradách povinným v 1. rade započítaval okresný\nsúd jednotlivé platby na najstaršie dlhy (na pôžičku z roku 2003 a potom na pôžičku, ktorá\nje predmetom tejto exekúcie). Takto dospel k záveru, že povinní uhradili istinu nielen\npôžičky z roku 2003, ale aj istinu pôžičky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania,\nkeď oprávnenému zaplatili sumu 6 220 000 Sk. Vo vzťahu k zmluvnej pokute okresný súd\nuviedol, že síce notárska zápisnica bola spísaná v čase, keď právna úprava výslovne\nnevylučovala, aby sa týkala okrem istiny a úroku aj zmluvnej pokuty (pred 15. októbrom\n2008), a preto súčasťou právneho záväzku mohla byť aj zmluvná pokuta, avšak v danom\nprípade v časti zmluvnej pokuty „obsahuje notárska zápisnica neistý záväzok v budúcnosti,\nktorý nie je dostatočne určitý a určiteľný... pričom jej výška môže byť hodnotená ako\nv rozpore s dobrými mravmi“. Pretože povinní vymáhanú istinu uhradili, okresný súd\nexekúciu zastavil.\n\n5\n\nO odvolaní sťažovateľa proti tomuto uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd\nuznesením č. k. 27 CoE 23/2014-130 z 19. novembra 2014 tak, že uznesenie okresného\nsúdu ako vecne správne potvrdil, avšak z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým\nexekučným titulom. Krajský súd uviedol: „Predložená zápisnica... neobsahuje právny\nzáväzok. V tomto prípade mal záväzok vzniknúť zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 12. 2004.\nZmluva je však dvojstranný právny úkon, pričom právny úkon je prejav vôle\ns charakteristikami podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Predmetná notárska zápisnica však\nneobsahuje právny úkon, neobsahuje prejav vôle smerujúci k vzniku zmluvy o pôžičke, iba\nodkazuje na zmluvu a popisuje obsah už uzavretej zmluvy o pôžičke. Preto neobsahuje ani\nprávny záväzok zo zmluvy o pôžičke, a tak nemôže byť exekučným titulom. Notárska\nzápisnica neobsahuje ani prejav vôle smerujúci k uznaniu dlhu, čo vo všeobecnosti\numožňuje uznať notársku zápisnicu ako exekučný titul. Z pohľadu, že exekúcia\nje neprípustná, pretože pre vedenie exekúcie nie je splnený základný predpoklad,\nvykonateľný exekučný titul, je napadnuté rozhodnutie vecne správne. Z uvedených dôvodov\nodvolací súd uznesenie, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú\na zastavil ju, potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).“\nO dovolaní sťažovateľa podanom proti tomuto uzneseniu krajského súdu\nrozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením\nč. k. 5 Oboer 3/2016-173 z 21. apríla 2016 tak, že dovolanie sťažovateľa odmietol\nako procesne neprípustné podľa § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP.\nSťažovateľ proti uzneseniu krajského súdu podal sťažnosť ústavnému súdu, o ktorej\ntento rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 138/2017-59 z 22. júna 2017. Ústavný súd konštatoval\nporušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, uznesenie krajského súdu\nč. k. 27 CoE 23/2014-130 z 19. novembra 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV odôvodnení nálezu ústavný súd uviedol:\n«... ak krajský súd ako odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane“\nna iných právnych záveroch než súd prvého stupňa (posúdenie notárskej zápisnice\n\n6\n\nz 10. decembra 2004 v časti istiny ako nevykonateľného exekučného titulu, pozn.),\ntak sťažovateľovi odňal právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru súdu\nvyššieho stupňa.\nKrajský súd vyvodil svoj (iný) právny záver o (ne)vykonateľnosti notárskej zápisnice\nv časti týkajúcej sa istiny zo skutočností, ktoré okresný súd neposudzoval, resp.\nnevyhodnotil v neprospech sťažovateľa. Z uvedených dôvodov sťažovateľ nemal\nv odvolacom konaní dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie\nveci súdom prvého stupňa o nevykonateľnosti notárskej zápisnice z 10. decembra 2004\nv časti týkajúcej sa istiny, tak ako ju vyhodnotil odvolací súd [v súlade s § 57 ods. 1\npísm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak vyhlásil exekúciu za neprípustnú,\npretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať].\n... Odvolací súd síce môže zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, no zároveň,\nak bol toho názoru, že je potrebné vec posúdiť inak (a exekúciu v časti týkajúcej sa istiny\nzastaviť z iného právneho dôvodu na podklade záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu\nv tejto časti), a teda podľa ustanovení právneho predpisu [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného\nporiadku], ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie\nvo veci rozhodujúce, bol povinný vyzvať sťažovateľa, aby sa k možnému odlišnému\nprávnemu posúdeniu veci vyjadril (§ 213 ods. 2 OSP). Tým, že odvolací súd takto\nnepostupoval, jeho rozhodnutie možno označiť za „prekvapivé“ a nerešpektujúce zásadu\ndvojinštančnosti súdneho konania...\nVzhľadom na uvedené sa ústavný súd nezaoberal vecnou správnosťou samotných\nprávnych záverov, ku ktorým krajský súd v odvolacom konaní dospel a krajskému súdu\nuložil v ďalšom konaní reparovať procesnú nesprávnosť svojho postupu v konaní\no odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 12. júna 2013 a v tejto súvislosti\nho vyzvať na vyjadrenie sa k právnemu posúdeniu notárskej zápisnice z 10. decembra 2004\nv časti istiny ako nevykonateľného exekučného titulu. Zároveň bude v záujme plnej\nrealizácie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru úlohou krajského súdu\nrozhodnutie vydané v odvolacom konaní ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodniť.»\n\n7\n\nKrajský súd následne vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k možnému odlišnému\nprávnemu posúdeniu veci týkajúcej sa materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako\ncelku. Sťažovateľ vo vyjadrení označil právny názor, podľa ktorého notárska zápisnica\nneobsahuje právny záväzok, neobsahuje právny úkon, prejav vôle smerujúci k vzniku\nzmluvy o pôžičke, za arbitrárny. Podľa vyjadrenia sťažovateľa notárska zápisnica obsahuje\nvšetky zákonom požadované náležitosti, aby mohla byť spôsobilým exekučným titulom.\nJednoznačne z nej vyplýva, že obsahuje právny záväzok z titulu zmluvy o pôžičke,\nako aj podmienky, za ktorých bola uzatvorená. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 63/2009, z ktorého vyplýva, že názor odvolacieho súdu\nv tomto smere nie je správny. Uviedol, že záväzkom, s ktorého vykonateľnosťou povinná\nosoba súhlasila, je záväzok zaplatiť dlh z titulu zmluvy o pôžičke. Nesprávny je aj právny\nnázor krajského súdu, že absencia uznania dlhu v notárskej zápisnici spôsobuje materiálnu\nnevykonateľnosť notárskej zápisnice, pretože uznanie dlhu nie je právnym záväzkom.\nPodľa názoru sťažovateľa aj zmluvná pokuta bola v zmluve i notárskej zápisnici vyjadrená\nurčito, zrozumiteľne. Okresný ani krajský súd neuviedli, v čom mala spočívať neurčitosť,\nnezrozumiteľnosť dojednania o zmluvnej pokute.\nKrajský súd uznesením č. k. 27 CoE 23/2014-257 z 15. marca 2018 uznesenie\nokresného súdu č. k. 2 Er 783/2008-106 z 12. júna 2013 ako vecne správne potvrdil\na povinným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd konštatoval,\nže notárska zápisnica obsahuje prehlásenie jej účastníkov, že medzi nimi došlo\nk uzatvoreniu zmluvy o pôžičke 10. decembra 2004. V notárskej zápisnici je však obsah\nzmluvy o pôžičke len opísaný odkazom na ňu, a tak je záväzok v nej len „vyznačený“\na samotná notárska zápisnica tak záväzok „neobsahuje“. Pretože notárska zápisnica\nzáväzok neobsahuje, nestanovuje ani konkrétnu povinnosť zo záväzkového vzťahu,\ns vynútením ktorej exekúciou by povinní vyjadrili súhlas. Keďže notárska zápisnica\nneobsahuje ani uznanie dlhu povinnými, čo by tiež postačovalo, nie je spôsobilým\nexekučným titulom a nie je ako celok vykonateľnou.\n\n8\n\nUznesenie okresného súdu č. k. 2 Er 783/2008-106 z 12. júna 2013 v spojení\ns uznesením krajského súdu č. k. 27 CoE 23/2014-257 z 15. marca 2018 nadobudlo\nprávoplatnosť 16. mája 2018.\nSťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 27 CoE 23/2014-257\nz 15. marca 2018 odôvodnil tým, že závery krajského súdu sú arbitrárne, aplikované\nustanovenia krajský súd vykladal ústavne nesúladne a vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ\n§ 41 Exekučného poriadku stanovuje, že notárska zápisnica ako spôsobilý exekučný titul\nmusí „obsahovať právny záväzok“, toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že táto\nnáležitosť je splnená iba v prípade, ak tento právny záväzok notárskou zápisnicou vzniká,\nteda je v nej dojednaný. Notárske zápisnice, ktoré sú exekučným titulom, sa spisujú (aj)\nk existujúcim záväzkom. Táto náležitosť je splnená vtedy, keď je v notárskej zápisnici\nzáväzok špecifikovaný, pričom jeho vznik a existencia môžu vyplývať z iného právneho\núkonu, čo platí aj vtedy, ak je táto špecifikácia záväzku obsahom prílohy notárskej\nzápisnice. Právny záväzok môže existovať nezávisle od notárskej zápisnice, môže vzniknúť\nna základe iného právneho úkonu alebo ho môže obsahovať samotná notárska zápisnica.\nNotárska zápisnica v prípade sťažovateľa odkazovala na zmluvu o pôžičke, z ktorej\npredmetný záväzok povinných vznikol a ktorá je súčasťou notárskej zápisnice [§ 44 ods. 3\ndruhá veta zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti\n(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“)]. S touto\nskutočnosťou sa krajský súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Výklad a rozhodnutie\nkrajského súdu sú svojvoľné, extrémne rozporné s princípmi spravodlivosti. Súdna prax\nopakovane vyslovila, že listiny o právnom úkone trvalým spôsobom pripojené k notárskej\nzápisnici sa stávajú súčasťou notárskej zápisnice (napr. uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 ECdo 154/2013 z 26. mája 2015, uznesenia Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 8 CoE 77/2015 z 30. novembra 2015 a sp. zn. 7 CoE 147/2013 z 31. januára 2014).\nSťažovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 63/2009\nz 25. novembra 2010, v zmysle ktorého „jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti\nje, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti\n\n9\n\nzo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti)“,\npričom z tohto rozhodnutia vyplýva i to, že notárska zápisnica môže – ale nemusí –\nobsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Krajský súd tak rozhodol v rozpore s ustálenou\nsúdnou praxou a porušil tým i princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.\nK porušeniu základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok\npodľa čl.\n\n1\n\ndodatkového\n\nprotokolu\n\nsťažovateľa\n\nuznesením\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nč. k. 27 CoE 23/2014-257 z 15. marca 2018 došlo tým, že súdy odopreli sťažovateľovi\nzákonnú ochranu, hoci mal legitímnu nádej na vymoženie svojej pohľadávky v exekúcii\nna podklade notárskej zápisnice, ktorá bola v súlade s právnymi predpismi.\nSťažovateľ preto ústavnému súdu navrhol vydať tento nález:\n„I. Základné právo sťažovateľa\n\n, bytom\n\n, na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nprávo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a základné právo vlastniť majetok a základné právo na ochranu\nvlastníctva zaručeného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Protokolu č. 1\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Prešove uznesením č. k. 27 CoE/23/2014-257 zo dňa 15. marca 2018, porušené boli.\nII. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 27 CoE/23/2014-257 zo dňa 15. marca\n2018 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nIII. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 390,50 € na účet Advokátskej kancelárie Bröstl & Čentík s. r. o...\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nPredsedníčka krajského súdu sa k sťažnosti vyjadrila podaním sp. zn. Spr 83/2018\nz 24. októbra 2018, ktorým navrhla posúdiť sťažnosť ako neopodstatnenú. Vo vyjadrení\nzdôraznila, že „obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude\nspĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol\nv súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný\n\n10\n\nsúd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných\npráv (I. ÚS 50/04, III. US 162/05, IV. ÚS 410/2011).“. Vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu poukázala na to, že krajský súd „stručne, ale jasne vysvetlil z akých dôvodov\na na základe ktorých zo spisu zistených skutočností dospel k záveru o potrebe zastaviť\nexekúciu,\n\nnevykonával\n\ndokazovanie,\n\nnerozširoval\n\nskutkové\n\nzisťovania,\n\nvychádzal\n\nzo skutočností tvrdených účastníkom (povinným), čím vylúčil možnosť vynesenia\nprekvapujúceho rozhodnutia, vykonal právne posúdenie obsahu prejavov vôle účastníkov\nkonania vyjadrených v predloženom exekučnom titule a ústavne konformným spôsobom\nposkytol súdnu ochranu proti nároku uplatňovanému na základe od počiatku materiálne\nnevykonateľného exekučného titulu, k čomu ho oprávňuje a zaväzuje ust. § 58 ods. 1\nv nadväznosti na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NS SR sp. zn. 3Cdo 63/2009,\nsp. zn. 3Cdo/164/1996). K ústrednej námietke sťažovateľa (bod I. ods. 1 sťažnosti),\npodľa ktorej odvolací súd porušil rozhodnutím základné práva sťažovateľa podľa čl. 20\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, a to tým, že svoje rozhodnutie odôvodnil úplne odlišne od súdu prvej\ninštancie, čím sa dostal do konfliktu so zásadou právnej istoty, princípom predvídateľnosti\nsúdneho rozhodovania odvolací súd uvádza, že dodržanie tejto zásady, tohto princípu,\na ochrana z nich vyplývajúcich práv sťažovateľa boli zabezpečené dostatočným spôsobom,\nkeď odvolací súd postupom podľa § 383 Civilného sporového poriadku podaním zo dňa\n18.10.2017 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k možnosti iného (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie) právneho posúdenia veci v otázke vykonateľnosti predmetnej notárskej\nzápisnice.“. Predsedníčka krajského súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho\npojednávania pred ústavným súdom.\nSťažovateľ vo vyjadrení z 22. novembra 2018 k stanovisku krajského súdu uviedol,\nže zotrváva na tvrdení, podľa ktorého mu krajský súd neposkytol súdnu ochranu ústavne\nkonformným spôsobom a poukázal na dôvody uvedené v sťažnosti. Zdôraznil, že z jeho\ndoterajšej argumentácie je zrejmé, že „predmetný exekučný titul je... perfektný a materiálne\nvykonateľný a v súlade nielen s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nale i ustálenou súdnou praxou, a to vrátane judikatúry najvyšších súdnych autorít ba\n\n11\n\ndokonca i s rozhodovacou praxou samotného Krajského súdu v Prešove... Nie je pravdou,\nže by ústrednou námietkou sťažovateľa bolo porušenie základného práva sťažovateľa tým,\nže by Krajský súd v Prešove Uznesenie odôvodnil odlišne od súdu prvej inštancie.\nÚstredné námietky sťažovateľa sú najmä: arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť Uznesenia\n(zdôvodnená v bode 11. - 38. sťažnosti), porušenie princípu právnej istoty (zdôvodnená\nv bode 39. - 45. sťažnosti) ku ktorému nemalo dôjsť iba odôvodnením Uznesenia odlišne\nod prvoinštančného rozhodnutia, ale najmä rozporom Uznesenia s ustálenou súdnou\npraxou, a to vrátane judikatúry najvyšších súdnych autorít - ba dokonca i s rozhodovacou\npraxou samotného Krajského súdu v Prešove.“. V závere vyjadrenia sťažovateľ uviedol,\nže krajský súd vo svojom vyjadrení „ignoruje zásadné argumenty obsiahnuté v sťažnosti\na s kľúčovými dôvodmi sťažnosti sa nielenže nevysporiadal, ale sa ich vo svojom Vyjadrení\nvôbec nedotkol.“. Aj sťažovateľ vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania.\nÚstavný súd požiadal výzvou z 26. septembra 2018 o vyjadrenie aj Notársku komoru\nSlovenskej republiky (ďalej len „notárska komora“), ktorej prezident odpovedal ústavnému\nsúdu prípisom č. PR/01685/2018 z 26. októbra 2018. Notárska komora zdôraznila, že podľa\njej názoru „notársku zápisnicu ako exekučný titul nemôže z hmotnoprávneho hľadiska\npreskúmavať exekučný súd“. Na podporu tohto názoru poukázala na rozhodovaciu prax\nústavného súdu (I. ÚS 5/2000, IV. ÚS 20/06), z ktorej vyplýva, že ústavný súd\n„jednoznačne a veľmi reštriktívne na pomerne dlhú dobu nastavil rámec možnosti\nexekučného súdu preskúmavať notársku zápisnicu ako exekučného titulu iba na prípady\nporušenia takých ústavných princípov, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať“.\nNotárska komora zhrnula i závery právnej teórie, v zmysle ktorej jednou z podmienok\nmateriálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je i „výslovné vyhlásenie povinného,\nže s vykonateľnosťou\n\nnotárskej\n\nzápisnice\n\nsúhlasí,\n\npričom\n\npodmienky\n\nformálnej\n\na materiálnej vykonateľnosti musí skúmať exekučný súd pri vydávaní poverenia\nna vykonanie exekúcie, avšak bez zreteľa na hmotnoprávny základ, ktorý notárska zápisnica\nobsahuje (čo obdobne vyhodnotil aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 25.10.2010,\nsp. zn. 3Cdo/63/2009).“. Ďalej notárska komora zvýraznila povahu notárskej zápisnice\nako verejnej listiny a poukázala na to, že dôkaz opaku skutočností prezumovaných\nv notárskej zápisnici je prípustný iba v rámci základného konania a nepatrí do právomoci\n\n12\n\nexekučného súdu. Aj notárska komora poukázala na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu\n(sp. zn. 3 Cdo 63/2009, sp. zn. 3 ECdo 154/2013), z ktorej vyvodila, že aj najvyšší súd\nhmotnoprávny prieskum notárskej zápisnice ako exekučného titulu zásadne vylúčil.\nNotárska komora poukázala aj na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom\nautonómie vôle a liberalizácie a pružnosti v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, pretože\numožňuje subjektu pred notárom spísať zápisnicu, ktorá bude formálne aj materiálne\nvykonateľná, a teda veľmi rýchlo umožňuje získať účastníkom právnych vzťahov exekučný\ntitul, ktorý zabezpečí právny vzťah, odstráni stav neistoty a umožní ďalšiu realizáciu práv\na povinností, a teda poskytuje účastníkom právnych vzťahov právnu istotu. V závere svojho\nvyjadrenia notárska komora zdôraznila potrebu v súdnej rozhodovacej praxi chrániť slobodu\njednotlivca, ktorá sa v oblasti súkromnoprávnych záväzkových vzťahov „prejavuje\npredovšetkým v kontraktačnej autonómii vôle. Je preto žiadané, aby súdy zasahovali\ndo zmluvných vzťahov len v nevyhnutnej miere a odôvodnených prípadoch.“, pričom tieto\nprincípy „treba rozhodne uplatniť aj pri hmotnoprávnom prieskume notárskej zápisnice,\nktorá je exekučným titulom. Exekučný súd by mal preto k možnosti zásahu\ndo súkromnoprávneho vzťahu pristupovať reštriktívne.“.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n13\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nÚstavný súd považuje za potrebné najprv poukázať na to, že jeho úlohou nie je\nposudzovať vhodnosť a účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným\nsúdom. Ústavný súd hodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy\n\n14\n\nje ústavne udržateľný, t. j. či nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený.\nRovnako tak ústavný súd nezosúlaďuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov\n(m. m. IV. ÚS 342/2010, III. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014). Ústavný súd\nzdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami o\n\nľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne.\nÚstavný súd konštatoval už i to, že skutkové závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom jeho preskúmavania iba vtedy, ak by z nich vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by\nmali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) každý\nmá právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala\na boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to,\naby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.\n\n15\n\nZ pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna\naplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie základných\npráv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady, v ktorých je\nnesprávna aplikácia jednoduchého práva spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto\npráva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža\nkolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej\naplikácie jednoduchého práva (m. m. I. ÚS 331/09, I. ÚS 316/2011). Inými slovami,\nv prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je\núlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto,\nale obmedziť sa, ako je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely zistenia,\nči spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa, viedol\nk porušeniu ústavy a príslušných medzinárodných zmlúv.\nSťažovateľ odôvodňuje porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného\npráva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu uznesením krajského súdu č. k. 27 CoE 23/2014-257 z 15. marca 2018\npredovšetkým tým, že toto rozhodnutie je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené a porušuje\nprincíp právnej istoty, pretože právne vec posudzuje odlišne než ustálená súdna prax vrátane\nnajvyšších súdnych autorít. Z ustálenej súdnej praxe, na ktorú sťažovateľ odkázal, pritom\nvyplýva, že ak je k notárskej zápisnici trvalým spôsobom pripojená zmluva obsahujúca\nsamotný záväzok, stáva sa takáto zmluva súčasťou notárskej zápisnice. Sťažovateľ citoval\ni právny názor Krajského súdu v Nitre, v zmysle ktorého postačuje, ak je rozsah plnenia\nstanovený odkazom na takto k notárskej zápisnici pripojenú listinu (uznesenie\nsp. zn. 7 CoE 147/2013 z 31. januára 2014). V tejto súvislosti sťažovateľ zdôraznil,\nže krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že aj notárska\nzápisnica vo veci sťažovateľa odkazuje na k nej pripojenú zmluvu o pôžičke, ktorá sa tak\nstala jej súčasťou.\nKrajský súd uznesenie č. k. 27 CoE 23/2014-257 z 15. marca 2018 po skonštatovaní,\nže „sú splnené dôvody pre potvrdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia, ktorým\nbola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a zastavená, i keď z iných právnych dôvodov“,\n\n16\n\nzhrnutí skutkového stavu a poukaze na obsah základného práva na súdnu ochranu,\nodôvodnil takto:\n«... Pri notárskych zápisniciach Exekučný poriadok podmieňuje ich vykonateľnosť\ncelým radom nielen konkrétnych podmienok, ale aj spôsobov ich vyjadrenia v notárskej\nzápisnici, ich pojatia do tejto zápisnice. V prvom rade sa preto odvolací súd sústredil\nna okolnosť, podľa jeho názoru najzávažnejšiu, vykonateľnosť predloženého exekučného\ntitulu - notárskej zápisnice... Skúmanie náležitostí notárskej zápisnice pre potreby uznania\njej vykonateľnosti ako exekučného titulu považuje odvolací sud za významné o to viac,\nže na rozdiel od napr. rozsudkov všeobecných sudov, ktoré sú rozhodnutiami orgánov\nsúdnej moci, alebo rozhodnutí iných orgánov verejnej moci, notárska zápisnica hoci\nje spísaná notárom, ktorý je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu\nčinnosť podľa tohto zákona (§ 2 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej\nčinnosti), predsa len (ako v prejednávanom prípade) neprechádza systémom súdnej\nkontroly pri svojom vzniku.\nPovinnosť strany zmluvy v prípadoch poskytnutej súdnej ochrany judikuje všeobecný\nsúd, ktorého rozsudok je potom možné po právoplatnosti priamo vykonať. V prípade\nnotárskej zápisnice však k jej vykonaniu dochádza nie na základe výroku notára ako štátom\nurčenej osoby, ale na základe prejavov, vyhlásení, tvrdení strán zmluvy. A práve z dôvodu,\nže výkonom notárskej zápisnice priamo dochádza k zásahu do práv povinných osôb bez\n„rozhodnutia“ notára ako štátom uznanej osoby, ale len v nadväznosti na jeho „dohľad“\nnad okolnosťami a úkonmi zúčastnených strán, sa odvolací súd domnieva, že k tomuto\nvýkonu nemôže dochádzať na základe akéhokoľvek vyhlásenia strán zmluvy obsiahnutého\nv notárskej zápisnici, ale len na základe kvalifikovaného prejavu, ktorý okrem iných spĺňa\nkritériá § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Odvolací súd sa nazdáva, že v týchto\nsúvislostiach je namieste zvýšená ochrana práve povinného, pretože on je subjekt, ktorý\nbude musieť znášať, podrobiť sa exekúcii, teda jeho postavenie je v týchto súvislostiach\nv mnohom „bezbrannejšie“, oproti postaveniu oprávneného veriteľa, ktorý sa vždy môže\ndomáhať ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom.\n... odvolací súd zameral svoju pozornosť na posúdenie toho, či notárska zápisnica\nobsahuje právny záväzok. V tejto súvislosť podotýka (v nadväznosti na vyjadrenie\noprávneného), že Exekučný poriadok kladie nároky na obsah notárskej zápisnice\n\n17\n\nako exekučného titulu pri rôznych právnych komponentoch, rôzne. Zatiaľ čo napríklad\nprávny dôvod, predmet, oprávnenú u povinnú osobu postačuje v notárskej zápisnici len\nvyznačiť, právny záväzok musí notárska zápisnica obsahovať. Teda už na prvý pohľad ide\no rôznu formu „obsiahnutia“ právne podstatných náležitosť v notárskej zápisnici, keďže isté\nskutočnosti postačuje vyznačiť, právny záväzok však musí notárska zápisnica obsahovať.\nPodľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzky vznikajú z právnych\núkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo\nz iných skutočností uvedených v zákone.\nPodľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo\nzániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.\nPodľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa\nzdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.\nV predmetnej veci bolo zistené, že záväzok povinných vznikol zo zmluvy o pôžičke\nuzavretej stranami zmluvy na samostatnej listine dňa 10. 12. 2004. Podľa názoru\nodvolacieho súdu nie je možný iný záver, ako ten, že táto zmluva ako dvojstranný právny\núkon obsahuje záväzok povinných. Obsahom takto vzniknutého platného záväzku je potom\npovinnosť dlžníkov vrátiť pôžičku (§ 494 OZ).\nObsahom predloženej notárskej zápisnice však táto zmluva o pôžičke, ktorá vznikla\npodpisom inej listiny stranami zmluvy, a ktorá obsahuje záväzok povinných, už nie je\n(prirodzene, keďže na to už ani nebol dôvod, keďže už bol obsahom uzavretej zmluvy\no pôžičke). V predloženej notárskej zápisnici je tak záväzok, ako aj jeho obsah, už len\nvyznačený, a to opísaním, poukázaním, odkazom na zmluvu o pôžičke. Napokon tomu\nnasvedčuje aj dikcia v zápisnici zachytených tvrdení strán zmluvy, ktoré jasne rozlišujú\nmedzi uzavretou zmluvou o pôžičke a spisovanou notárskou zápisnicou, čím sa ešte viac\nzvýrazňuje fakt, že účastníci notárskej zápisnice nemali vôľu uzatvárať zmluvy o pôžičke\npriamu do zápisnice, a ani ju neprejavili.\nAk je právny záväzok so všetkým svojimi zákonnými náležitosťami obsahom, resp.\nvyplýva z dvojstranného právneho úkonu - zmluvy, ktorá obsahuje všetky zákonom\npožadované náležitosti, nemôže byť tvrdenie, že je obsahom aj ďalšieho aktu (notárskej\nzápisnice), už bez vyžadovania všetkých zákonných náležitostí, pravdivé.\n\n18\n\nOprávnený vo svojom ostatnom vyjadrení zo dňa 20.11.2017 (tretia strana štvrtý\nodsek posledná veta) pri polemike s názorom odvolacieho sudu tykajúceho sa uznania dlhu\nuvádza; „Tým záväzkom je predsa záväzok zaplatiť dlh z titulu zmluvy o pôžičke”. Týmto\ntvrdením oprávnený veľmi precízne pomenoval fakt, že záväzok pochádza zo zmluvy\no pôžičke, a odvolací sud dodáva, že záväzok povinného plniť pochádzajúci zo zmluvy je\nteda vlastným obsahom zmluvy o pôžičke.\nAk potom ust. Exekučného poriadku, vyžaduje pre uznanie vykonateľnosti zápisnice,\naby obsahovala záväzok (nie len aby bol záväzok vyznačený), podľa názoru odvolacieho\nsúdu vyžaduje, aby ho obsahovala spôsobom, akým ho obsahuje zmluva o pôžičke ako\ndvojstranný právny úkon. To znamená, aby ho obsahovala ako zákonný následok takého\nprejavu vôle, s ktorým zákon spája práve tento právny následok (vznik povinnosti vrátiť\npožičané peniaze), ku ktorému by tento prejav vôle vyjadrený v notárskej zápisnici\nsmeroval. Predložená notárska zápisnica však neobsahuje ani takýto prejav vôle, a potom\nlogicky ani jeho zákonný následok vo forme vzniku záväzku. Z uvedeného nepochybne\nvyplýva, že v predloženej notárskej zápisnici právny záväzok obsiahnutý nie je, je v nej len\nvyznačený - je v nej totiž, uvedené, že je obsahom dvojstranného právneho úkonu - zmluvy\no pôžičke.\nSám oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 21.3.2013 (čl. 89) uviedol, že (skrátene)\n„Notárska zápisnica zo dňa 10.12.2004 N 635/04, Nz 89066/04 neobsahuje uznanie dlhu\npovinného v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ale len prehlásenie o právnom záväzku...\na súhlas povinnej osoby, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným\ntitulom...“, tento argument však použil pre oponovanie rozhodnutiu iného krajského súdu\nv iných súvislostiach tykajúcich sa notárskych zápisníc a pre konštatovanie, že predloženú\nzápisnicu preto nemožno z tam uvedených dôvodov vyhlásiť za materiálne nevykonateľný\nexekučný titul.\nPráve z uvedených dôvodov odvolací súd nemôže súhlasiť s tým, že predmetná\nnotárska zápisnica obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 41 ods. 2\npísm. c) Exekučného poriadku a priznať jej povahu materiálne vykonateľného exekučné\ntitulu.»\n\n19\n\nPokiaľ sťažovateľ poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 63/2009\nz 25. novembra 2010, podľa ktorého „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto\nuplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom\nvtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej\nvykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica\nobsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho\nvzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej\nosoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby\ns vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“, krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu neprotirečí právnemu posúdeniu veci\nkrajským súdom, ktorý sa od neho svojím právnym záverom neodkláňa: «Najvyšší súd SR\nako dovolací súd v tomto konaní sa zaoberal vecou na základe toho, že - citácia z jeho\nrozhodnutia – „... odvolací súd v danom prípade pripustil dovolanie s odôvodnením, že jeho\nrozhodnutie je po právnej stránke zásadného významu v otázke, „akou žalobou alebo iným\nprocesným prostriedkom a v akom konaní má a môže povinný namietať úplnú alebo\nčiastočnú neexistenciu práva ním uznaného do notárskej zápisnice ako exekučného titulu\na či teda toto môže so splnením procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu\nnamietal aj takouto žalobou po začatí exekučného konania (mimo exekučného konania)“,\nsám podotkol, že „... nie je úlohou dovolacieho súdu a ani zmyslom a účelom dovolacieho\nkonania, aby dovolací súd riešil otázky významné v iných konaniach (s iným\npredmetom)...“, preto „dovolací súd posudzoval správnosť záveru odvolacieho súdu\no nedostatku naliehavého právneho záujmu na podaní návrhu o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu - uznania dlhu obsiahnutého notárskej zápisnici a o určenie neplatnosti\nzmluvy o výpožičke peňazí z 11. marca 2004“, popri tom konštatoval aj „Notárska\nzápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby\na povinnej osohy obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby\ns vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu\nz náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku),\naby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda\noprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik zmenu alebo zánik\npráv alebo povinnosti účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice\n\n20\n\nso súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu\nv porovnaní s inými exekučnými titulmi“.\nVecne sa teda dovolací súd zaoberal úplne inými právnymi otázkami, materiálnou\nvykonateľnosťou notárskej zápisnice sa v ním skúmanej veci z tých hľadísk, ako to urobil\nodvolací súd v tejto veci nezaoberal, v spore išlo o neplatnosť samotného právneho úkonu\nobsiahnutého v zápisnici. Konštatovanie dovolacieho sudu, že notárska zápisnica môže\nobsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon, avšak bez ďalšieho môže viesť nanajvýš len\nk záveru, že notárska zápisnica ho obsahovať nemusí, avšak žiadne závery smerom\nk (ne)vykonateľnosti notárskej zápisnice v závislosti od tejto okolnosti neobsahuje, a podľa\nodvolacieho súdu ani podklad pre teraz prejednávanú vec neposkytuje. Preto závery\nodvolacieho súd nijako neodporujú záverom dovolacieho súdu v uvedenej veci.»\nKrajský súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol: „Oprávnený\nvo vyjadrení k inému právnemu posúdeniu veci vo vzťahu k inštitútu uznania dlhu (niektoré\núvahy odvolacieho súdu boli vyjadrené v zrušenom uznesení) argumentáciou preukazoval\npo prvé, že uznanie dlhu podľa § 558 OZ nie je tým zákonom požadovaným právnym\nzáväzkom, s ktorého vykonateľnosťou povinná súhlasila, lebo je ním záväzok zaplatiť dlh\nz titulu zmluvy o pôžičke, a po druhé, že uznanie dlhu nemusí byť súčasťou notárskej\nzápisnice ako exekučného titulu, a ak ho notárska zápisnica neobsahuje, je i tak materiálne\nvykonateľným exekučným titulom, lebo uznanie dlhu nie je právnym záväzkom, na základe\nktorého povinná osoba súhlasila s jej vykonateľnosťou, teda uznanie dlhu je z pohľadu\nvykonateľnosti notárskej zápisnice irelevantné. Vzhľadom na to, že argumentácia\noprávneného sa týka záverov (stručných) odvolacieho súdu v tomto smere v uznesení\nzrušenom ústavným súdom, odvolací sud len stručne uvádza:\nV rámci skúmania náležitostí predloženej notárskej zápisnice pre uznanie\njej vykonateľnosti odvolací súd zisťoval (ako bolo už vyššie uvedené), či notárska zápisnica\nobsahuje právny záväzok. Popri vyššie vyjadrených záveroch podotýka, že by nebolo\nvylúčené pripustiť vykonateľnosť predloženej notárskej zápisnice v prípade, žeby síce\nneobsahoval záväzok zo zmluvy, ale obsahovala by úkon uznania dlhu zo strany povinných\npodľa § 558 OZ, pretože ako bolo už vyššie uvedené, záväzky vznikajú z právnych úkonov,\na to aj z iných ako dvojstranných, hoci uznaním dlhu nový záväzok nevzniká, ale potvrdzuje\n\n21\n\nsa ním existencia záväzku. Preto ak by pri skúmaní obsahu notárskej zápisnice odvolací súd\nzistil, že jej obsahom je uznanie dlhu podľa § 558 OZ vzniknutého z konkrétneho právneho\ntitulu, t. j. že jej obsahom je prejav vôle smerujúci k uznaniu dlhu, prichádzalo by do úvahy\nkonštatovanie, že notárska zápisnica právny záväzok obsahuje - obsahuje prejav vôle\nsmerujúci k jeho uznaniu, a potom by pri zistení všetkých ostatných zákonných náležitostí\nprichádzalo do úvahy konštatovať, že ide o vykonateľnú notársku zápisnicu. Preto v tomto\nsmere a v týchto súvislostiach mala táto otázka pre odvolací súd relevanciu. V prípade\npredloženej notárskej zápisnice však obsahom notárskej zápisnice úkon uznania dlhu nebol,\noprávnený to sám vo vyjadreniach potvrdil. Absencia uznania dlhu v notárskej zápisnici\n(ak nie je obsahom notárskej zápisnice dvojstranný právny úkon – zmluva) zapríčiňuje\nabsenciu záväzku presne v tom istom zmysle, a z tých istých dôvodov ako v prípade absencie\nzáväzku z dvojstranného právneho úkonu.“\nVychádzajúc z uvedeného, krajský súd uzavrel, že «predložená notárska zápisnica\nnie je spôsobilým exekučným titulom, pretože neobsahuje zákonom (§ 41 ods. 2 písm. c) EP)\npredpísané náležitosti potrebné pre jej kvalifikáciu ako vykonateľnej. Z vyššie uvedených\ndôvodov odvolací súd konštatuje nevykonateľnosť notárskej zápisnice ako celku. Tie isté\ndôvody, pre ktoré nie je predložená notárska zápisnica vykonateľná, dopadajú okrem\nnároku na istinu aj nároku na príslušenstvo pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, zmluvnú\npokutu. V súvislosti s požiadavkou zákona – „obsahovať právny záväzok“ – je\nnevykonateľnosť notárskej zápisnice podľa názoru odvolacieho súdu zrejmá i pre zmluvnú\npokutu... Vzhľadom na to, že exekúcia je pre nevykonateľnosť predloženej notárskej\nzápisnice z vyššie uvedených dôvodov neprípustná a odôvodňuje zastavenie exekúcie,\nje napadnuté rozhodnutie sudu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú\na jej zastavení, vecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd toto uznesenie podľa\n§ 687 ods. 1 CSP potvrdil».\nPodľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné\nrozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.\nPodľa § 41 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať\nexekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých\n\n22\n\nje vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,\nak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.\nÚstavný súd už konštatoval, že základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy dopadá aj na prípady, v ktorých sa sťažovateľ domáha jeho ochrany v spojení\ns exekučným titulom, ktorým je notárska zápisnica v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného\nporiadku, a to aj napriek tomu, že podstata jeho námietok nesmeruje proti odmietnutiu\nsúdnej ochrany jeho právam vyplývajúcim z predpisov hmotného práva, ale proti\nodmietnutiu tejto ochrany jeho právam založeným notárskou zápisnicou, t. j. proti\nnemožnosti sťažovateľa dosiahnuť vykonanie už existujúceho konkrétneho exekučného\ntitulu, a nie nemožnosti dosiahnuť získanie exekučného titulu (I. ÚS 5/2000).\nÚstavný súd ďalej konštatoval už aj to, že hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2\nExekučného\n\nporiadku\n\nje\n\nprocesnoprávnym\n\ninštitútom,\n\ntento\n\ninštitút\n\nnadväzuje\n\nna hmotnoprávny základ upravujúci uznanie dlhu (záväzku). Rozdiel medzi uznaním dlhu\n(záväzku) podľa hmotného práva a medzi notárskou zápisnicou obsahujúcou právny\nzáväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým\nnemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon\nv kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska\nzápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.\nPráve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej\nnajdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného\nrobí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti\nuvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí\ns vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom\na cieľom. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,\nktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami,\nvýlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel\nprocesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva\nrovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu (I. ÚS 5/2000).\n\n23\n\nVykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné\nsplnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma\nrovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného\npráva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade\nformálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47\nNotárskeho poriadku, a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí,\nktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako\nv prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí\nexekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené\npresným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí\nobsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv\na povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď. Z uvedeného vyplýva, že pri\nposudzovaní\n\nvykonateľnosti\n\nexekučnej\n\nnotárskej\n\nzápisnice\n\na\n\npri\n\nposudzovaní\n\nvykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa\nuplatňujú obdobné kritéria a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade\nexekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal\ndo úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Je síce možné uznať,\nže posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní\ns posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej\nzápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych\núkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva tak, ako je tomu v prípade\nvykonateľného rozhodnutia súdu, no táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu\nv prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu\nk vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú\nako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby (I. ÚS 5/2000).\nPokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu\nako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi\núčastníkmi právnych vzťahov mimosúdnym spôsobom. Ponechal teda rozhodnutie o tom,\nči spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť\npomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, na ich vôľu.\n\n24\n\nPokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, tak ako to už bolo uvedené,\nzákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný „súhlas povinnej osoby s exekúciou“.\nPonechal teda rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej\nosoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami,\nnajmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Týmto rozhodnutím povinná osoba zároveň\nprejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči\noprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku\nzápisnicu na exekučný titul. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho,\nči mu predchádzalo, alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného\npráva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú\nsúdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však\ntreba dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej\nzápisnice, a to práve s ohľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli\nporušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné\nbezpodmienečne trvať. Len v tomto prípade na základe notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu napriek splneniu predpísaných náležitostí vykonateľnosti by nebolo možné priznať\noprávnenej osobe právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 5/2000).\nKrajský súd svoje rozhodnutie vo veci sťažovateľa založil na zistení, že notárska\nzápisnica neobsahuje právny záväzok a pretože neobsahuje ani jeho uznanie, nespĺňa\nformálne náležitosti stanovené zákonom v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a nie je\nvykonateľným exekučným titulom. Zaoberal sa pritom iba obsahom samotnej notárskej\nzápisnice, resp. obsahu k nej pripojenej zmluvy o pôžičke nepripísal rovnaký význam ako\nobsahu samotnej notárskej zápisnice.\nAko už ústavný súd vyslovil, exekučné súdy majú pristupovať k notárskej zápisnici\nz hľadiska prieskumu vykonateľnosti obdobne ako k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu,\nhoci s určitou zvýšenou mierou prísnosti, no vždy reštriktívne. Pritom je namieste zohľadniť\n– ako na to poukázala i notárska komora – i to, že notárska zápisnica ako exekučný titul\nje prejavom autonómie vôle subjektov súkromného práva (kontraktačnej slobody)\n\n25\n\na nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má prispievať k právnej\nistote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych vzťahov\nby mala byť reštriktívna.\nAko je z textu notárskej zápisnice vo veci sťažovateľa zrejmé, táto obsahuje\nvyhlásenie povinných osôb, podľa ktorého v prípade nesplnenia záväzkov vyplývajúcich\nzo zmluvy o pôžičke za podmienok v nej uvedených výslovne súhlasia s tým, aby sa\nnotárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Notárska zápisnica bola riadne\npovinnými osobami podpísaná a niet dôvodu pochybovať o tom, že vyjadruje ich skutočnú\nvôľu. Vychádzajúc z uvedeného, považuje ústavný súd z obsahu notárskej zápisnice a k nej\npripojenej zmluvy o pôžičke za úplne zrejmé, že povinní súhlasili podpísaním notárskej\nzápisnice s vykonaním exekúcie na vymoženie presne špecifikovaného záväzku, ktorý\nvznikol zo zmluvy o pôžičke, a to tak ako bol v nej uvedený.\nÚstavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov\na ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade,\nkeď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu\nzákona (nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 71/2013-36 z 23. mája 2013). Neprimeraný\nformalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak\nna dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam\npre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu,\na preto, hoci gramatický výklad je legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití\nnevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen priamo\nupravených, ale aj dotknutých spornou normou.\nVzhľadom na tento princíp v spojení s potrebou rešpektovania autonómie a skutočnej\nvôle strán aj v tomto prípade je nevyhnutné nepristupovať k obsahu notárskej zápisnice\nformalisticky a bez zohľadnenia skutočnosti, že zmluva o pôžičke a v nej obsiahnutý\nzáväzok sa tak stali súčasťou notárskej zápisnice. Opačný prístup, ktorý zaujal krajský súd\nv napadnutom rozhodnutí, popiera nielen tieto princípy, ale aj zmysel a účel inštitútu\n\n26\n\nnotárskej zápisnice ako exekučného titulu, a tým porušuje i základné právo na súdnu\nochranu a právo na spravodlivý proces sťažovateľa.\nUvedené zistenia zakladajúce arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu preto viedli ústavný súd k záveru, že ním bolo porušené nielen\nzákladné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale v príčinnej súvislosti s nimi\naj základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo na ochranu majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu (bod 1 výroku nálezu).\nÚstavný súd však zároveň považuje za potrebné pripomenúť i to, že ani voľnosť\nponechaná účastníkom právnych vzťahov nie je neobmedzená. Jedným z jej korektívov je\naj § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich\nz občianskoprávnych\n\nvzťahov\n\nnesmie\n\nbez\n\nprávneho\n\ndôvodu\n\nzasahovať\n\ndo práv\n\na oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ preto\nokresný súd vo veci sťažovateľa v uznesení č. k. 2 Er 783/2008-106 z 12. júna 2013\nosobitne posudzoval z týchto hľadísk ako súčasť právneho záväzku aj zmluvnú pokutu\na jej výšku hodnotil ako „v rozpore s dobrými mravmi“, tento jeho prístup neodporuje\nani právnej úprave a postaveniu notárskej zápisnice v právnom poriadku.\nVzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nako porušujúce označené práva sťažovateľa, bolo namieste toto rozhodnutie podľa čl. 127\nods. 2 ústavy (a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde) zrušiť\na vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené v druhom bode výroku\ntohto nálezu. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde) povinný opätovne\nrozhodnúť o odvolaní sťažovateľa, majúc pritom na zreteli účel zákonnej úpravy, a svoje\nrozhodnutie i primerane odôvodniť.\n\n27\n\nIII.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume\n390,50 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava\na prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) vykonané v roku 2018 v sume po 153,50 €\na režijné paušály v sume po 9,21 € spolu s 20 % daňou z pridanej hodnoty, ktorú zaviazal\nuhradiť krajský súd (bod 3 výroku nálezu). Odmenu za tretí úkon (podanie z 22. novembra\n2018) ústavný súd nepriznal, pretože sťažovateľ v ňom neuviedol žiadne nové skutočnosti.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2018\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučný titul", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "exekúcia-exekučný titul", "notár, notárska činnosť", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "27CoE/23/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6eba4c4e-963f-41b6-996c-238233a43bae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.138.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 138/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 138/2017 z 1. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.138.2017.1"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:4bc7b0f2-9d82-4710-adff-aa6ad855b897", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 410/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 410/2011 z 22. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-22", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bc7b0f2-9d82-4710-adff-aa6ad855b897"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 z 11. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-11", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ec6c88a-2f13-461f-bf4a-966e4b464a02"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:9a820384-75d9-42dd-a22e-2ce1bd391786", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/06 z 17. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-17", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a820384-75d9-42dd-a22e-2ce1bd391786"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "637351a2-e81b-45fa-82e2-01ae1f09937d:00447140-f04a-4e79-a549-a698f25cc963", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814213086.1", "spisova_znacka": "8CoE/77/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/77/2015 z 20. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814213086.1"}, {"guid": "2ab5c282-63c0-4198-88e0-6de166b4e92e:f8c2c62a-cce2-4b6e-a270-92cdc36cef24", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4113215298.1", "spisova_znacka": "7CoE/147/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/147/2013 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4113215298.1"}, {"guid": "4617d9fd-5bef-4107-ba6b-be5d987bdd6a:3dd33e29-bf51-405b-b92f-8afb6aad380d", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/783/2008", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 2Er/783/2008 z 3. 10. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2011-10-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4617d9fd-5bef-4107-ba6b-be5d987bdd6a:3dd33e29-bf51-405b-b92f-8afb6aad380d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:076dfb45-a7ae-4760-b952-6181709aec12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.14.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.14.2025.1"}, {"guid": "ussr:dafff020-950f-4453-9495-082d2c48cc70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.414.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 414/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 414/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.414.2024.1"}, {"guid": "ussr:b70cd08a-abf4-463e-9cb1-b50ade53bc7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.215.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.215.2024.1"}, {"guid": "ussr:46f51535-2b1c-48eb-b3ab-6fe0426efa1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.449.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 449/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 449/2023 z 20. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.449.2023.1"}, {"guid": "ussr:c7d8c963-1f3c-4bbd-a495-4abb31a6dd30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.577.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.577.2022.1"}, {"guid": "ussr:17cd8937-75ab-4b6c-8e53-645f402957ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.522.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 522/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 522/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.522.2022.1"}, {"guid": "ussr:2527a583-7b18-4331-971d-2568471f5dab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.340.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.340.2021.1"}, {"guid": "ussr:597d8eba-8e6b-498c-afcb-2c2cc02072bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.602.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 602/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 602/2021 z 16. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.602.2021.1"}, {"guid": "ussr:0384cd54-bd6a-4dc8-908d-19d9c323bad1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2020 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2020.1"}, {"guid": "ussr:908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1"}, {"guid": "ussr:fe024327-c0d1-4426-a816-03f0f8e6ae08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.293.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 293/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 293/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.293.2019.1"}, {"guid": "ussr:9a956acb-6764-4334-982f-d384b5d892cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.10.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 10/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.10.2019.1"}, {"guid": "a5c8aa9c-5b9b-43b6-bc9b-d4f4c6880bd3:64516571-5e3c-45e2-8b24-1877c34c42a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8321201781.1", "spisova_znacka": "9Cdo/126/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/126/2024 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8321201781.1"}, {"guid": "7b4a493a-dd0a-4e58-813e-3163d7e1e781:3ba8f987-d07d-44a2-8475-23ece0724ad9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7216209586.3", "spisova_znacka": "8CoEk/30/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoEk/30/2024 z 5. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-12-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7216209586.3"}, {"guid": "58efc7a5-0b10-4a4a-b751-887ed747579c:6ccf3c1e-783d-4992-aaaf-9035b08e1395", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2224201526.3", "spisova_znacka": "4Cob/86/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/86/2024 z 15. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2224201526.3"}, {"guid": "300ed6a0-5b32-4a24-b080-3da1bdc2ea81:428221fa-aea4-44c5-92ce-e0fe915299c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2313227923.3", "spisova_znacka": "11Co/33/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/33/2023 z 24. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2313227923.3"}, {"guid": "54798e18-7a67-4487-b6a5-ee1c545f7d33:0c2ade98-6b6b-418f-b96f-07fdf411ba54", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4218202263.4", "spisova_znacka": "9Co/75/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/75/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4218202263.4"}, {"guid": "82fe3c10-a51f-454d-8738-d0da89f892f7:ab30e000-099f-47c9-a31c-947a9a3256b6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8119215429.1", "spisova_znacka": "3Co/151/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/151/2019 z 3. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-12-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8119215429.1"}, {"guid": "82fe3c10-a51f-454d-8738-d0da89f892f7:296448da-8f30-494e-b273-99df0ad6e8aa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8119215429.1", "spisova_znacka": "3Co/151/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/151/2019 z 3. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8119215429.1"}, {"guid": "f1e3e476-2d69-42ea-bb79-0f578f2df1a2:d394b4d5-8c14-4c68-972f-ef627717ec77", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2519200514.1", "spisova_znacka": "31Cob/53/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/53/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2519200514.1"}, {"guid": "a7ac1cde-22dd-47ae-88c8-af3898287e75:87556911-058f-49c9-a5d5-ca04b162d381", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126208054.2", "spisova_znacka": "19Ek/107/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/107/2026 z 9. 7. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126208054.2"}, {"guid": "77fc2d63-c158-4919-aec3-c07b61eb495f:4808ef8f-b519-4eb2-af4d-6739f0feb57d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125414920.2", "spisova_znacka": "19Ek/2747/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2747/2025 z 4. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-03-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125414920.2"}, {"guid": "dcf739b4-5e1b-4a1b-9529-1ac312449cd9:c49fd1c7-c4aa-4247-9f43-3daeac8089b0", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125326113.1", "spisova_znacka": "42Ek/1606/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/1606/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125326113.1"}, {"guid": "11ff3508-3e70-49d4-8304-1f9dde20a0aa:c943480d-00ff-468c-9e91-b1265588fbce", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125376513.1", "spisova_znacka": "12Ek/2294/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2294/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125376513.1"}, {"guid": "eeaf435f-ae4a-4137-bf3b-936f8ead191e:c15c8956-b91a-4f5a-af7c-2069b39127ef", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125365515.1", "spisova_znacka": "42Ek/2075/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Ek/2075/2025 z 4. 11. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125365515.1"}, {"guid": "872250ae-1d8c-4cc3-96d3-c2bff549ab83:c9c9ed4f-d362-487d-9aec-0390e3daf17f", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5125202635.1", "spisova_znacka": "51C/21/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 51C/21/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5125202635.1"}, {"guid": "fbd486e4-b4fa-40ec-8e69-3e4d23000db4:5d83e692-5e66-48bf-bec6-984a557f07fc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124430390.2", "spisova_znacka": "12Ek/2389/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2389/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124430390.2"}, {"guid": "a7449bd4-fa4d-400b-8eb1-f4d6661c4814:8bec8d77-fcb7-4296-bdf4-9c2b6e57703b", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125365498.1", "spisova_znacka": "74Ek/2116/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/2116/2025 z 20. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125365498.1"}, {"guid": "b5762e1a-b60d-4493-bba0-c9fa1405c89b:f387eac8-fbad-45c2-80ce-2e3beb10f121", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125284780.2", "spisova_znacka": "18Ek/1142/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1142/2025 z 31. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125284780.2"}, {"guid": "d111533e-1315-4943-badf-dabb6ab39588:00d5c7df-4c3c-4c62-a90d-9497e0b0e081", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125279800.1", "spisova_znacka": "12Ek/1078/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1078/2025 z 22. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125279800.1"}]}