{"guid": "ussr:c6469b5c-2978-48b7-98a0-13cf3c7d9892", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.400.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2018 z 6. 12. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 400/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.400.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2018-12-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c6469b5c-2978-48b7-98a0-13cf3c7d9892", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.400.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.400.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.400.2018.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 400/2018-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Kristínou Mitrovou\n\n,\n,\n\nadvokátska kancelária, Na Priekope 174/13, Žilina, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného\nsúdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 39/2017 (predtým sp. zn. 6 C 308/2013)\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 C 39/2017 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 39/2017 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd\nŽilina p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej,\nadvokátska kancelária, Na Priekope 174/13, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 400/2018-12 z 5. septembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 39/2017\n(predtým sp. zn. 6 C 308/2013).\n2. Zo sťažnosti najmä vyplynulo:\n«Sťažovateľka\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) je stranou\n\ncivilného procesu v procesnom postavení žalobkyne vo veci vedenej pôvodne pod sp.zn.\n6C/308/2013. V súčasnosti je vec vedená na súde prvej inštancie pod spisovou značkou\n7C/39/2017. Návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci bol podaný dňa 31.10.2013.\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 26.09.2014, č. k. 6C/308/2013-67 žalobu\nsťažovateľky zamietol. Rozsudku predchádzal platobný rozkaz vydaný 17.02.2014, proti\nktorému podal žalovaný odpor.\n\n2\n\nKrajský súd v Žiline rozsudkom z 30.09.2015, č. k. 10Co/136/2015-110 rozsudok\nokresného súdu potvrdil.\nNa podklade dovolania sťažovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nz 25.04.2017, č. k. 1Cdo/93/2016-156 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.09.2015,\nsp. zn. 10Co 136/2015 a rozsudok Okresného súdu Žilina z 26.09.2014, č. k. 6C/308/201367 a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Z pečiatky Okresného súdu Žilina\nna rovnopise uznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že súdny spis bol doručený súdu prvej\ninštancie 09.06.2017. Po vrátení súdneho spisu z dovolacieho súdu je v súčasnosti na súde\nprvej inštancie vec vedená pod sp. zn. 7C/39/2017. Od označeného termínu súd prvej\ninštancie vo veci nenariadil žiadne pojednávanie, a tak od 31.10.2013 kedy bol podaný\nnávrh na vydanie platobného rozkazu, vec sťažovateľky nie je rozhodnutá.\n... Predmet konania pred súdom prvej inštancie je finančný nárok sťažovateľky za\nposkytnuté právne služby, ktoré klient nezaplatil. Vec nie je zo skutkového a právneho\nhľadiska vôbec zložitá, keď všeobecné súdy skutkovo i právne v rovnakých veciach\nrozhodujú spravidla na jednom pojednávaní.\nSprávanie sťažovateľky žiadnym spôsobom nevytvorilo situáciu, ktorá by\nodôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania.\nPodľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zbytočné\nprieťahy v konaní sú následkom najmä nečinnosti súdu, nesústredenou a neefektívnou\nčinnosťou súdu a nesprávnou činnosťou súdu.\nV tejto súvislosti poukazuje sťažovateľka na absolútnu nečinnosť súdu prvej\ninštancie, ktorá aktuálne trvá od 09.06.2017 po vrátení súdneho spisu dovolacím súdom.\nNeefektívna a nesprávna činnosť súdu vyplýva z nasledovných faktov:\n- rozsudok okresného súdu bol zrušený dovolacím súdom z dôvodu porušenia práva\nsťažovateľky na súdnu ochranu priznané čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,\n- okresný súd uznesením č. k. 6C/308/2013-130 z 22.02.2016 zastavil konanie\no dovolaní, napriek tomu, že sťažovateľka riadne a včas zaplatila súdny poplatok za\ndovolanie,\n\n3\n\n- uznesením okresného súdu zo 04.03.2016, č. k. 6C/308/2013-141 na odvolanie\nsťažovateľky okresný súd zrušil uznesenie o zastavení konania o dovolaní s konštatovaním,\nže sťažovateľka riadne a včas súdny poplatok zaplatila,\n- okresný súd nesprávne doručoval uznesenie o zastavení konania o dovolaní\nadvokátovi, napriek tomu, že sťažovateľka v dovolacom konaní nebola zastúpená žiadnym\nadvokátom.\n... V súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR sťažovateľka sa domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia.\nV súlade s ust. § 50 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení noviel sťažovateľka\nprimerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi\nmárnosti a nespravodlivosti, ktoré vyplývajú z nečinnosti odporcu. Nemožno opomenúť, že\nv merite veci súd prvej inštancie nekoná od 09.06.2017 a celková dĺžka konania predstavuje\nuž takmer 4 roky a 4 mesiace.\nSťažovateľka je toho názoru, že navrhovaná suma primeraného finančného\nzadosťučinenia je primeraná na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla zbytočnými\nprieťahmi konajúceho súdu.»\n2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný\nsúd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna prejednanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/39/2017 (predtým 6C/308/2013) porušené\nbolo.\n2. Okresnému súdu Žilina prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/39/2017 (predtým\n6C/308/2013) konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,-EUR\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti nálezu.\n\n4\n\n4. Okresný súd Žilina je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Kristíny Mitrovej Polkovej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. 1 SprS 267/2018 zo 4. októbra\n2018, ktorého súčasťou bolo aj vyjadrenie zákonného sudcu v napadnutom konaní, a právna\nzástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 5. novembra 2018.\n3.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol tieto relevantné\nskutočnosti:\n«... Vo vzťahu k predmetu konania musím konštatovať, že konanie sp.zn. 7C/39/2017\npo skutkovej a právnej stránke nie je mimoriadne náročné a možno ho zaradiť medzi bežné\nveci prejednávané súdmi v rámci ich rozhodovacej právomoci.\nKontrolou spisu som nezistil, že by činnosť súdu bola nesústredená, súd bezdôvodne\nnekonal, či vykonával nadbytočné prieťahy.\nVo vzťahu k vyjadreniu ku konaniu a dôvodom sa stotožňujem s vyjadrením\nzákonného sudcu. Vo veci bolo rozsudkom č.k. 6C/308/2013 zo dňa 26.9.2014, ktorý bol\nv spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie zrušený a okresnému súdu bolo nariadené\nodstrániť vady konania. Hoci sa výslovne v žalobe uvádzalo konanie sp.zn. 7C/214/2001\nako dôvod vzniku nároku, súd je viazaný (aj za OSP bol viazaný) skutkovým opisom\nrozhodných skutočností a nepreukázanie nároku nikdy nebolo vadou konania, v konaní\n7C/214/2001 skutočne vystupoval klient sťažovateľky, zostáva len akceptovať záver\ndovolacieho súdu, že nastali vady konania, ktoré je potrebné odstrániť.\nNapriek konštatovaniu vád v dovolaní, teda aj odôvodnení dovolania, dovolacom\nrozhodnutí, následkom odvolacom rozhodnutí, sťažovateľka ani jej právny zástupca\nžiadnym podaním v konaní sp.zn. 7C/39/2017 (6C/308/2013) neodstránili nezrovnalosť,\nktorú označovali za chybu v písaní. Toto urobili až po doručení výzvy na odstránenie vád,\nktorá bola právnemu zástupcovi sťažovateľky doručená dňa 21.2.2018. Spolu s odstránením\nvád však bola podaná sťažnosť podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Teda\nsťažnosť bola podaná po tom, keď súd začal konať a vyzval sťažovateľku (prostredníctvom\nprávneho zástupcu) na odstránenie vád. Od uvedeného času súd koná bez prieťahov.\n5\n\nVo vzťahu k času do vrátenia spisu tunajšiemu súdu po vykonanie úkonu vo veci,\nteda obdobia nečinnosti od 13.6.2017 do 16.2.2018 poukazujem na rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR sp.zn. sp. zn. I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012 vo vzťahu k neodôvodneným prieťahom\nv konaní „pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem\n„v primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý\nnemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie\ntoho - ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo\nnedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie\nautomaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto\nprípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno\npreto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval\nv zákonom ustanovených lehotách.“\nV čase vrátenia spisu po rozhodnutí dovolacieho súdu došlo k značnému zníženiu\npočtu sudcov, najmä sudca tunajšieho súdu Mgr. Dušan Chamula sa vzdal funkcie\na celkovo medzi ostatných sudcov bolo prerozdelených viac ako 800 nerozhodnutých vecí\ns viac ako 100 vecami v ktorých nebolo vyhotovené písomné znenie rozsudku. Polovica\npridelených sudcov (sudkýň) na výkon funkcie nenastúpil a alebo v krátkom čase po\nvymenovaní nastúpila na dlhodobú PN alebo materskú dovolenku. Prioritne pridelení\nsudcovia, ktorí nastúpili na výkon funkcie museli zabezpečiť chod trestného oddelenia,\nporučníckeho oddelenia, teda sudcovia rozhodujúci v tzv. občianskoprávnych veciach boli\nmimoriadne zaťažení (tým zároveň aj aparát sudcu). Za daných podmienok, ktoré vytvoril\nštát, nebolo v schopnostiach súdu vo veci konať či rozhodnúť „obratom“. Uvedený časový\núsek však nemožno nazvať ani označiť za neodôvodnené prieťahy. Rovnako za\nneodôvodnené prieťahy nemožno označiť zaslanie uznesenia o zastavení konania o\nzaplatení súdneho poplatku nesprávnej osobe (dovtedajšiemu právnemu zástupcovi), ktoré\nnemalo žiaden vplyv na rýchlosť konania. Zastavenie konania bolo následkom neuhradenia\nsúdneho poplatku, ktorý bol uhradený až 11.2.2016, hoci povinnosť úhrady bola splatná\npodaním návrhu a teda omeškanie bolo zapríčinené nečinnosťou sťažovateľky. Po úhrade\nsúdneho poplatku za podanie dovolania došlo k zrušeniu uznesenia a predloženiu veci.\n\n6\n\nNečinnosť v žiadnom prípade nemožno pričítať na vrub súdu, nakoľko konanie bolo\nvyslovene závislé od splnenia povinnosti sťažovateľky.\nTeda stav konania v súčasnom štádiu je následkom vád konania, ktoré výslovne\nzapríčinila sťažovateľka, následkom nečinnosti pri odstránení vád konania a nesplnením\nzákonných povinností v súvislosti s dovolacím konaním, nie nečinnosťou súdu.\nRovnako chcem poukázať na skutočnosť, že všetky neistoty boli v čase podania\nsťažnosti odstránené, nakoľko súd začal konať, pričom akékoľvek neistoty mohli byť\nodstránené aj podaním sťažnosti podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z.\nV tejto súvislosti si dovoľujem poukázať práve aj na rozhodovaciu prax Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, ktorá by mala byť ustálená s rešpektovaním rozhodnutí ESĽP\na osobitne na konanie II. ÚS 783/2016-12 kde ústavný súd pri odmietnutí sťažnosti výslovne\nuviedol „V zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je\nsťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. V nadväznosti na dikciu § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov\nalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných\npráv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných\npredpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda\npodmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred\nústavným súdom. Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu\n(napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, II. ÚS 650/2014) sťažnosť proti porušovaniu práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovaná predsedovi okresného súdu podľa\n§ 62 a nasl. zákona o súdoch. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na § 64 ods. 1 zákona\no súdoch, podľa ktorého „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli\nspôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného\nustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci\nprešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený\nvybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení\nna odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči\n\n7\n\nzodpovedným osobám dôsledky.“. Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje\n(m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, II. ÚS 650/2014), že účelom práva\núčastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je\nposkytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny stav\nzapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti,\nktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označený\nprávny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že\ntúto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona\no ústavnom súde). Vo svojej judikatúre z ostatného obdobia ústavný súd aj vzhľadom na\naktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva na požiadavke využitia prostriedkov\nnápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu\nv zásade už netrvá, ale len v prípadoch, keď dĺžka napadnutého konania v čase doručenia\nsťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne neprimeraná (napr. IV. ÚS 26/2012,\nIV. ÚS 93/2012), čo však v konkrétnych okolnostiach o veci sťažovateľa nemožno bez\nďalšieho tvrdiť. Vychádzajúc z uvedeného, nevyužitie sťažnosti adresovanej predsedovi\nokresného súdu ústavný súd považuje za prekážku, ktorá bráni prijatiu sťažnosti na ďalšie\nkonanie v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Na základe uvedeného ústavný súd\nsťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako neprípustnú. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie\nnezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto\nnebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok za predpokladu\nzotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu naďalej dochádza k zbytočným\nprieťahom v konaní, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.“\nMám za to, že sa jedná o zhodne skutkovo obdobné konania, kde v citovanom\nrozhodnutí II. ÚS 783/2016-12 došlo k priamemu odmietnutiu sťažnosti (dokonca za stavu,\nkedy všeobecný súd viac ako rok nekonal a to ani v čase rozhodnutia ústavného súdu). Mám\nza to, že ak v konaní č.k. 7C/39/2017 došlo k náprave, súd koná bez prieťahov a prípadné\nprieťahy bolo možné odstrániť postupom podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z., nejestvuje\ndôvod pre odlišné rozhodnutie ústavného súdu, resp. odlišným rozhodnutím za obdobných\n\n8\n\nskutkových okolností by došlo k výraznému zásahu do základných práv niektorého\nzo sťažovateľov.\nPreto vzhľadom na vyššie uvedené závery navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky, aby svojím rozhodnutím sťažnosť odmietol.\nV prípade, ak súd neodmietne sťažnosť sťažovateľa, navrhujem Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky, aby svoje rozhodnutie obmedzil len na prípadné konštatovanie\nprieťahov v konaní a uloženie povinnosti konať, nakoľko vzhľadom na postup sťažovateľky\na jej právneho zástupcu v konaní pred všeobecným súdom jej postupom súdu nemohlo byť\nvážne zasiahnuté do jej práv a nie je dôvod pre priznanie nemajetkovej umy.\nZároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd\nSlovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. v platnom znení upustil od\nústneho prejednania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.»\n3.2 Zákonný sudca vo svojom vyjadrení popísal chronológiu úkonov vykonaných\nsúdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:\n«... Vzhľadom k tomu, že sťažovateľka namieta nečinnosť Okresného súdu Žilina\nv označenej sporovej veci po dni 09.06.2017, obmedzím sa len na vyjadrenie k tomuto\nobdobiu a súčasne ku konkrétnym námietkam sťažovateľky uvedenej v jej sťažnosti zo dňa\n22.02.2018 (ďalej len „Sťažnosť“).\n... Sťažovateľka v podanej Sťažnosti namieta, že neefektívna a nesprávna činnosť\nOkresného súdu Žilina, ktorá mala zrejme podľa jej názoru spôsobovať porušenie jej práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, má spočívať v tom, že:\n1. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/308/2013-67 zo dňa 26.09.2014 bol\nzrušený dovolacím súdom pre porušenie jej práva na súdnu ochranu priznaného ust. čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\n2. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 6C/308/2013-130 zo dňa 22.02.2016 zastavil\nkonanie o dovolaní, napriek tomu, že riadne a včas zaplatila súdny poplatok za dovolanie.\n3. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 6C/308/2013-141 zo dňa 04.03.2016 na jej\nodvolanie zrušil uznesenie č. k. 6C/308/2013-130 zo dňa 22.02.2016 o zastavení konania\no dovolaní s konštatovaním, že riadne a včas súdny poplatok zaplatila.\n\n9\n\n4. Okresný súd Žilina doručoval uznesenie o zastavení konania o dovolaní\nadvokátovi, napriek tomu, že v dovolacom konaní nebola zastúpená žiadnym advokátom.\n... K jednotlivým výhradám sťažovateľky uvedeným vyššie pod bodmi 1 až 4 si\ndovolím vyjadriť nasledovné stanovisko:\nAd 1)\nNajvyšší súd SR uznesením č. k. 1 Cdo 93/2016-156 zo dňa 25.04.2017 zrušil na\ndovolanie žalobkyne (sťažovateľky) rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/136/2015110 zo dňa 30.09.2015 (týmto bol na odvolanie žalobkyne potvrdený rozsudok Okresného\nsúdu Žilina č. k. 6C/308/2013-67 zo dňa 26.09.2014), ako aj rozsudok Okresného súdu\nŽilina č. k. 6C/308/2013-67 zo dňa 26.09.2014 a vec žaloby sťažovateľky vrátil Okresnému\nsúdu Žilina na ďalšie konanie s odôvodnením, že žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému\ndomáhala zaplatenia sumy 727,68 eur s prísl., pričom v žalobe označila spisovú značku\nkonania, za ktoré žiadala priznať nárok na odmenu za právne služby ako konanie\nOkresného súdu Žilina pod spis. zn. 7C/214/2001. Na preukázanie svojho nároku doložila\nplnomocenstvo zo dňa 10.10.2012, v ktorom označenie spisovej značky konkrétneho\nkonania uvedené nie je a faktúru č. 2013041 zo dňa 04.09.2013, podľa ktorej fakturovala\nžalovanému právne služby vo veci vedenej Okresným súdom Žilina pod spis. zn.\n10Cb/18/2013 vo výške 727,68 eur. Skutkové okolnosti od ktorých žalobkyňa odvodzovala\nopodstatnenosť svojho nároku boli iné ako predkladané dôkazné prostriedky, pričom podľa\nzáveru Najvyššieho súdu SR práve tento existujúci nesúlad predstavoval vadu žaloby.\nDokiaľ nebola táto nezrozumiteľnosť odstránená, nebolo možné vec prejednať a rozhodnúť\nbez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., nebolo možné ani\nurobiť záver v otázke dôkazného bremena (nepreukázanie uzavretia dohody o poskytovaní\nprávnych služieb, ani reálne poskytnutie právnych služieb, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje\nodmenu). Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že tento nedostatok v postupe súdu prvej inštancie\nnebol napravený ani v odvolacom konaní, čím v konečnom dôsledku bola žalobkyni odňatá\nmožnosť konať pred súdom, keďže jej nebola poskytnutá (vytvorená) možnosť „zrejmú\nnesprávnosť! napraviť a bolo jej tak upreté právo na súdnu ochranu priznané ust. čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj napriek záväznosti právneho názoru\nNajvyššieho súdu SR vysloveného v uznesení č. k. 1 Cdo 93/2016-156 zo dňa 25.04.2017\n(§ 445 CSP), ktorý nehodlám spochybňovať a nedovolím si s ním s pozície sudcu, ktorému\n\n10\n\nbola dotknutá vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, polemizovať, predsa len\nv kontexte dôvodov Sťažnosti chcem poukázať na nasledovné skutočnosti vyplývajúce\nz obsahu podaní sťažovateľky ako žalobkyne a žalovaného pred rozhodnutím Okresného\nsúdu Žilina - rozsudkom č. k. 6C/308/2013-67 zo dňa 26.09.2014, ako aj z odôvodnenia\nsamotného rozsudku:\na) Žalobkyňa žalobu zo dňa 31.10.2013 odôvodnila skutkovo tým, že na podklade\nplnej moci uzatvorenej medzi ňou a žalovaným dňa 10.10.2012 boli ňou poskytnuté\nžalovanému právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.\n7C/214/2001. Dňa 19.07.2013 bola žalovanému ňou vypovedaná plná moc z dôvodu\nnezaplatenia zálohových platieb za ďalšie právne služby podľa tarifnej odmeny upravenej\nvo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovanému bola\nzaslaná faktúra č. 2013041 aj s rozpisom jednotlivých úkonov právnej služby. Listom zo dňa\n21.09.2013 jej žalovaný vrátil faktúru č. 2013041. K obsahu listu treba uviesť, že\nžalovanému bol zaslaný podrobný rozpis vykonaných úkonov právnej služby. Všetky úkony\nprávnej služby boli vykonané v záujme žalovaného. Žalovanému bolo zaslané stanovisko\nk listu zo dňa 21.09.2013, na ktoré už nereagoval: ako listinné dôkazy žalobkyňa označila\na pripojila fotokópie: plnomocenstva vystaveného žalovaným dňa 10.10.2012, jej listu\noznačeného ako „Oznámenie“ zo dňa 19.07.2013, faktúry vystavenej žalobkyňou\nč. 2013041 dňa 04.09.2013, listu žalovaného zo dňa 21.09.2013 a listu žalobkyne zo dňa\n09.10.2013;\nb) Žalovaný sa na výzvu súdu vykonanú uznesením č. k. 6C/308/2013-21 zo dňa\n17.02.2014 vydaným podľa ust. § 114 ods. 3 O.s.p. k doručenej žalobe a jej prílohám\nvyjadril písomným podaním datovaným dňa 13.03.2014 označeným ako „Podanie odporu\nk vydanému platobnému rozkazu spis. zn. 6C/308/2013-21 dňa 17.02.2014“ (poznámka:\nako už bolo vyššie uvedené pod č. k. 6C/308/2013-21 bolo vydané dňa 17.02.2014 uznesenie\npodľa ust. § 114 ods. 3 O.s.p. a nie platobný rozkaz), v ktorom uviedol, že žalobkyňa firmu\n- Žilina,\n\npod spis. zn. 7C/214/2001 o vymoženie pohľadávky\n\nnezastupovala;\nc) Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného\nk žalobe, ktoré bolo jej právnemu zástupcovi doručené, vyjadrila podaním zo dňa\n08.07.2014, v ktorom napriek námietke žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 13.03.2014\n\n11\n\nk žalobe opätovne uviedla, že žalovaný ňou bol riadne zastupovaný na základe plnej moci\nv konaní Okresného súdu Žilina pod spis. zn. 7C/214/2001; teda aj napriek námietke\nžalovaného opätovne tvrdila, že poskytla žalovanému úkony právnej služby v súdnom spore\nvedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 7C/214/2001, pričom trovy konania\na právneho zastupovania vyčíslila v zmysle advokátskej tarify a teda podľa jej názoru má\nnárok na zaplatenie príslušnej sumy;\nd) Okresný súd Žilina tak svoj zamietavý rozsudok odôvodnil s poukazom na znenie\nust. § 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 153 ods. 2 O.s.p. tak, že pri rozhodovaní je viazaný\nžalobným návrhom (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže\npriznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani\nniečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú\npovinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného\nskutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. S poukazom na znenie ust. § 79 ods. 1,\n§ 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p., súd vychádzal z toho, že žalobca je v žalobe povinný\nuviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať ním uplatnený nárok čo do dôvodu, ako\naj výšky (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a súčasne má dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1\nO.s.p.), t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd nemá\npovinnosť a ani nemôže (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní,\nako aj zásady kontradiktórnosti súdneho konania) zo žalobcom predložených a označených\ndôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe\ntýchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného než\nžalobcom tvrdeného skutkového stavu, (toho času ust. § 132 ods. 2 CSP). Okresný súd\nŽilina v zamietavom rozsudku tak uzavrel, že žalobkyňa (listinnými dôkazmi ňou\nprodukovanými) v konaní do istej miery preukázala vznik nároku na odmenu advokáta - za\nprávnu službu poskytnutú v konaní vedenom na Okresnom súde pod spis. zn. 10Cb/18/2013,\navšak nie totožného s tým, ktorý si uplatnila žalobou zo dňa 31.10.2013 (nárok na odmenu\nza úkony právnej služby poskytnuté v konaní vedenom na Okresnom súde pod spis. zn.\n7C/214/2001). S poukazom na zásadu viazanosti súdu žalobou podľa ust. § 153 ods. 2\nO.s.p. však žalobkyni žalované plnenie na základe iných ako ňou v žalobe opísaných\nrozhodných skutočností priznať nemohol a návrh musel v plnom rozsahu zamietnuť (s\n\n12\n\ntýmito dôvodmi sa napokon stotožnil aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v rozsudku č.\nk. 10Co/136/2015-110 zo dňa 30.09.2015).\nAd 2.3)\nJe pravdou, že Okresný súd Žilina uznesením č. k. 6C/308/2013-130 (nie však zo dňa\n22.02.2016, ale zo dňa 15.02.2016) vydaným vyšším súdnym úradníkom zastavil konanie\no dovolaní pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania (§ 10 ods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. v znení účinnom v čase tohto rozhodnutia) napriek tomu, že riadne a včas\nzaplatila súdny poplatok za dovolanie (dňa 11.02.2016). K zastaveniu konania došlo\nz dôvodu (ako je to potom uvedené v odôvodnení uznesenia č. k. 6C/208/2013-141 zo dňa\n04.03.2016), že zo súdnych registrov ku dňu 15.02.2016 nevyplynulo, že by súdny poplatok\nbol zaplatený. V kontexte tohto poukazujem na to, že v aplikácii súdneho managmentu často\ndochádza k tomu, že tento vykazuje nezaplatenie súdneho poplatku aj napriek tomu, že tento\nje už bezhotovostne zaplatený, a to aj viac dní. Toto procesné pochybenie súdu (ovplyvnené\nuvedenou objektívnou skutočnosťou pre súd v čase rozhodovania neznámou) však podľa\nmôjho názoru nemalo za následok vznik takých prieťahov v konaní, ktoré by svojou\nintenzitou za uvedených okolností odôvodňovali záver o porušení namietaného práva\nsťažovateľky (odo dňa zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie žalobkyňou, t. j. odo dňa\n11.02.2016 došlo dňa 18.04.2016 k ďalšiemu úkonu súdu prvej inštancie spojeného\ns predložením veci dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní žalobkyne);\nAd 4)\nJe pravdou, že uznesenie č. k. 6C/308/2013-130 zo dňa 15.02.2016 Okresný súd\nŽilina doručoval nie žalobkyni (hoc táto v súlade s ust. § 241 ods. 1 O.s.p. nebola\nv dovolacom konaní zastúpená advokátom), ale jej právnemu zástupcovi, ktorý ju\nzastupoval v konaní do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak toto procesné\npochybenie nemalo za následok vznik prieťahov v konaní, ktoré by svojou intenzitou\nodôvodňovali záver o porušení namietaného práva sťažovateľky, keďže Okresný súd Žilina\ntento nedostatok odstránil opravným uznesením č. k. 6C/308/2013-136 zo dňa 22.02.2016\n(teda vydaným 7 dní po uznesení č. k. 6C/308/2013-130 zo dňa 15.02.2016), ktoré opravné\nuznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 01.03.2016 (táto si ho prevzala až v úložnej dobe\nzačatej dňa 25.02.2016).\n\n13\n\nPokiaľ ide o postup Okresného súdu Žilina po tom, ako mu bolo doručené uznesenie\nNajvyššieho súdu SR č. k. 1 Cdo 93/2016-156 zo dňa 25.04.2017, t. j. po dni 09.06.2017,\npovažujem za potrebné vyjadriť sa nasledovne:\n1. Uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo potrebné doručiť ešte stranám sporu a po\njeho doručení tak toto nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2017. Do tohto času tak Okresný\nsúd Žilina nemohol vykonávať žiadne úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci\nžaloby žalobkyne,\n2. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k.\n1 Cdo 93/2016-156 zo dňa 25.04.2017 mi bol spis predložený dňa 10.07.2017, pričom som\nsa dostal k referovaniu veci (berúc do úvahy závery dovolacieho súdu, s ktorými som sa\npotreboval bližšie oboznámiť a zvoliť ďalší správny procesný postup) až dňa 16.02.2018,\nkedy som dal pokyn vyššiemu súdnemu úradníkovi postupom podľa ust. § 129 CSP vyzvať\nžalobkyňu na odstránenie vád žaloby. Uznávam tak, že z objektívneho pohľadu sa javí, že\nv období od 10.07.2017 do 19.02.2017 (deň vydania uznesenia na č. l. 164 spisu) vznikli\nurčité prieťahy v konaní Okresného súdu Žilina. Subjektívne zavinenie však nepociťujem,\nkeďže v danom období som bol výrazne pracovne zaťažený, čo bolo zapríčinené nielen\npočtom mne pridelených vecí na prejednanie a rozhodnutie (podľa ročného štatistického\nvýkazu sudcu bolo v období roku 2017 do mojich súdnych oddelení pridelených na\nprejednanie a rozhodnutie 412 vecí, pričom bolo rozhodnutých 594 vecí) ale aj tým, že\nv období druhého polroka 2017 jediný vyšší súdny úradník pracujúci pre moje súdne\noddelenie bol s výnimkou krátkeho času cca 5 mesiacov neprítomný v práci - školenia,\ndlhodobá dovolenka, PN, študijné voľno. Zároveň som si dovolil v dňoch 01.08.2017 až\n18.08.2017 a v dňoch od 22.12.2017 do 07.01.2018 čerpať dovolenku, na ktorú mi vznikol\nnárok ešte v roku 2016,\n3. Z prehľadu úkonov a obsahu spisu vyplýva, že následne po dni 16.02.2018 bolo\nkonané priebežne a po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. k. 7C/39/2017-199 zo dňa\n19.09.2018 nič nebráni tomu, aby bolo vo veci v čo možno najskoršom termíne nariadené\npojednávanie...\nZ môjho pohľadu tak aj samotná sťažovateľka prispela k samotnej dĺžke konania, čo\nvyplýva z toho, že (posúdené Najvyšším súdom SR) podala dňa 04.11.2013 na Okresnom\n\n14\n\nsúde Žilina žalobu, ktorá mala vady a tieto vady obsahovalo aj jej ďalšie vyjadrenie zo dňa\n08.07.2014.»\n3.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedu\nokresného súdu a zákonného sudcu v posudzovanom konaní zaujala toto stanovisko:\n«... 1.1. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu sťažovateľka poukazuje\nna to, že nedostatočné personálne obsadenie všeobecného súdu a množstvo vecí, v ktorých\nmá konať, nie sú ospravedlnením pri porušení práva strany konania priznaného čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\n1.2. Konanie bez zbytočných prieťahov je povinný zabezpečiť každý všeobecný súd\na táto povinnosť sa vzťahuje aj na činnosť každého konajúceho sudcu. Žiaden účastník\nkonania nie je povinný upozorňovať sudcu na jeho povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona\nč. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. S poukazom na celkovú dĺžku konania\nv sťažovateľkinej veci (návrh na vydanie platobného rozkazu podaný 31.10.2013) sťažnosť\nna prieťahy v konaní adresovaná orgánom štátnej správy súdov nie je účinným\nprostriedkom nápravy, o čom svedčí aj aktuálna a už konštantná judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva.\n1.3. Strana konania nenesie zodpovednosť za nečinnosť konkrétneho sudcu, prípadne\nza organizáciu práce na súde, ktorý by mal vo veci konať.\n1.4. Okresný súd Žilina vo vyjadrení zo 04.10.2018 a konajúci sudca vo vyjadrení\nz 25.09.2018 hľadajú rozsiahlo dôvody na ospravedlnenie svojej (ne) činnosti. Sťažovateľka\npoukazuje na to, že zrejmú nesprávnosť v návrhu na vydanie platobného rozkazu opravila\nuž v samotnom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorú skutočnosť konštatuje aj\ndovolací súd vo svojom uznesení z 25.04.2017 sp.zn. 1Cdo/93/2016 (bod 15 odôvodnenia).\nJe potom prepiatym formalizmom, keď súd prvej inštancie opakovane vyzýva uznesením\nz 19.02.2017 sťažovateľku na nové odstránenie vady „žaloby“. V súvislosti s úkonmi súdu,\nktorých rozpis je súčasťou vyjadrenia konajúceho sudcu, sťažovateľka poukazuje na to, že\njej právnemu zástupcovi neboli doručené žiadne procesné úkony súdu prvej inštancie resp.\núkony žalovaného a to z 08.06.2018, 23.08.2018, 10.09.2018 a 19.09.2018.\n\n15\n\n1.5. Podstatnou okolnosťou je ale tá skutočnosť, že ku dňu vyhotovenia tohto\nvyjadrenia súd prvej inštancie nenariadil pojednávanie a sťažovateľka ani jej právny\nzástupca nemajú žiadne informácie o dôvodoch aktuálnej nečinnosti súdu prvej inštancie.\n2. Na žiadosť Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16.10.2018, doručenej\n23.10.2018, vo veci vedenej pod sp.zn. II. ÚS 400/2018 po porade so sťažovateľkou\nsi dovoľujem oznámiť, že sťažovateľka netrvá na ústnom pojednávaní\na súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.\n3. Pre prípad úspechu v konaní sťažovateľka uplatňuje trovy konania, ktoré\npredstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené... spolu 488,13,- Eur.»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\n5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal, ústavný\nsúd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.\n7 C 39/2017 (predtým sp. zn. 6 C 308/2013):\nDňa 4. novembra 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky proti\n(ďalej len „žalovaný“) na vydanie platobného rozkazu\n„o zaplatenie 727,68 € s prísl.“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 Rob 506/2013.\nDňa 12. novembra 2013 bola vec prevedená do oddelenia občianskoprávnych vecí\na bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 C 308/2013.\nDňa 5. februára 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho\npoplatku za podaný žalobný návrh.\nDňa 13. februára 2014 sťažovateľka uhradila súdny poplatok.\n\n16\n\nDňa 17. februára 2014 okresný súd uznesením č. k. 6 C 308/2013-21 vyzval\nžalovaného na vyjadrenie k žalobe a poučil účastníkov konania o ich procesných právach\na povinnostiach.\nDňa 3. marca 2014 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalovaného „o pridelenie\nadvokáta“ a žiadosť „o odpustenie súdnych poplatkov“.\nDňa 6. marca 2014 okresný súd listom odkázal žalovaného na Centrum právnej\npomoci (ďalej len „CPP“), pričom ho vyzval, aby do 15 dní oznámil súdu, či sa kontaktoval\ns CPP.\nDňa 14. marca 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného označené,\nako „Podanie odporu k vydanému platobnému rozkazu, sp. zn. 6 C 308/2013-21 dňa\n17.02.2014“. V skutočnosti však išlo o vyjadrenie k podanému žalobnému návrhu.\nDňa 8. apríla 2014 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zdokladovala svoje\nmajetkové pomery.\nDňa 7. mája 2014 okresný súd požiadal CPP o oznámenie, či sa naň žalovaný obrátil\nso žiadosťou o ustanovenie advokáta.\nDňa 19. mája 2014 CPP oznámilo okresnému súdu, že žalovaný sa naň obrátil; o jeho\nžiadosti bude rozhodnuté do 4. júna 2014.\nDňa 16. júna 2014 sa okresný súd znovu obrátil na CPP, aby mu oznámil, či už bolo\no žiadosti žalovaného o udelenie advokáta rozhodnuté.\nDňa 20. júna 2014 žalovaný oznámil okresnému súdu, že mu bol „Centrom právnej\npomoci pridelený advokát\n\n“. V rovnaký deň bolo okresnému súdu\n\ndoručené rozhodnutie CPP sp. zn. 4230/2014-KaZA zo 4. júna 2014 o pridelení\nmenovaného advokáta žalovanému.\nDňa 25. júna 2014 okresný súd prípisom oznámil právnemu zástupcovi žalovaného,\nže nebude rozhodovať o žiadosti žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože\nzatiaľ nevznikli a okrem toho žalovaný je zo zákona oslobodený od platenia týchto\npoplatkov. V rovnaký deň súd zaslal sťažovateľke „na vedomie vyjadrenie odporcu\ndoručené súdu dňa 14.03.2014“.\nDňa 9. júla 2014 bolo okresnému súdu doručené stanovisko sťažovateľky\nk vyjadreniu žalovaného.\n\n17\n\nDňa 18. augusta 2014 právny zástupca žalovaného oznámil okresnému súdu, že došlo\nk zmene, pretože na základe rozhodnutia CPP sp. zn. 4230/2014-KaZA z 12. augusta 2014\nžalovaného bude už právne zastupovať\n\n.\n\nDňa 27. augusta 2014 právny zástupca žalovaného nahliadol do spisu.\nDňa 19. septembra 2014 bol vo veci nariadený termín verejného vyhlásenia rozsudku\nna 26. september 2014.\nDňa 26. septembra 2014 bol vyhlásený rozsudok č. k. 6 C 308/2013-67, ktorým bol\nnávrh zamietnutý.\nDňa 27. októbra 2014 zákonný sudca požiadal predsedu okresného súdu o predĺženie\nlehoty na vyhotovenie a odoslanie rozsudku, pričom súhlas bol udelený.\nDňa 27. novembra 2014 bol rozsudok zaslaný účastníkom konania.\nDňa 16. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky.\nDňa 23. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 6 C 308/2013-78 uložil\nsťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie.\nDňa 3. januára 2015 okresný súd zaslal žalovanému odvolanie sťažovateľky\nna vyjadrenie.\nDňa 19. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného\nk odvolaniu sťažovateľky.\nDňa 9. februára 2015 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie.\nDňa 3. marca 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.\nDňa 30. septembra 2015 krajský súd rozsudkom č. k. 10 Co 136/2015-110 napadnutý\nrozsudok okresného súdu potvrdil.\nDňa 1. decembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 7. decembra 2015 bolo okresnému súdu doručené „Vyčíslenie trov konania,\nprávneho zastúpenia“ právnym zástupcom žalovaného.\nDňa 14. decembra 2015 CPP požiadalo okresný súd o súčinnosť, čo sa týka trov\nprávneho zastúpenia žalovaného.\nDňa 4. januára 2016 sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu\nč. k. 10 Co 136/2015-110.\n\n18\n\nDňa 8. januára 2016 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby uhradila súdny poplatok\nza podané dovolanie. V rovnaký deň bolo zaslané dovolanie sťažovateľky odporcovi na\nprípadné vyjadrenie.\nDňa 22. januára 2016 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného\nk dovolaniu.\nDňa 26. januára 2016 bolo okresnému súdu doručené „doplnenie“ k uvedenému\nvyjadreniu žalovaného.\nDňa 15. februára 2016 okresný súd uznesením č. k. 6 C 308/2013-130 konanie\no dovolaní zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, pretože o následku\nnezaplatenia bola sťažovateľka poučená.\nDňa 19. februára 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky,\nv ktorom informuje súd o tom, že v dovolacom konaní nie je zastúpená advokátom, resp.\nadvokátskou kanceláriou, preto žiada o doručenie uznesenia č. k. 6 C 308/2013-130, proti\nktorému podá opravný prostriedok, pretože súdny poplatok za dovolanie „zaplatila\nbezhotovostným platobným stykom 11.02.2016“.\nDňa 22. februára 2016 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 6 C 308/2013-136,\nktorým opravil svoje uznesenie č. k. 6 C 308/2013-130.\nDňa 2. marca 2016 bol v spise žurnalizovaný záznam o zložení, z ktorého vyplynulo,\nže sťažovateľka uhradila súdny poplatok za dovolanie 11. februára 2016.\nDňa 2. marca 2016 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti\nuzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 308/2013-130 v spojení s opravným uznesením č. k.\n6 C 308/2013-136.\nDňa 4. marca 2016 okresný súd uznesením č. k. 6 C 308/2013-141 svoje odvolaním\nnapadnuté uznesenie zrušil.\nDňa 18. marca 2016 okresný súd zaslal sťažovateľke vyjadrenie žalovaného k jej\ndovolaniu.\nDňa 12. mája 2016 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľky.\nDňa 25. apríla 2017 najvyšší súd uznesením č. k. 1 Cdo 93/2016-156 rozsudok\nkrajského súdu č. k. 10 Co 136/2015-110 a rozsudok okresného súdu č. k. 6 C 308/2013-67\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n\n19\n\nDňa 13. júna 2017 bol spis vrátený okresnému súdu a vec bola zaevidovaná pod\nsp. zn. 7 C 39/2017.\nDňa 28. júna 2017 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky\nna dokazovanie.\nDňa 30. júna 2017 nadobudlo právoplatnosť uznesenie najvyššieho súdu č. k.\n1 Cdo 93/2016-156 z 25. apríla 2017.\nDňa 19. februára 2018 okresný súd uznesením č. k. 7 C 39/2017-164 vyzval\nsťažovateľku, aby odstránila vady svojho žalobného návrhu.\nDňa 1. marca 2018 sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu súdu.\nDňa 21. marca 2018 okresný súd uznesením č. k. 7 C 39/2017-169 vyzval\nžalovaného, aby sa vyjadril k upresnenému návrhu.\nDňa 23. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného\nk žalobnému návrhu.\nDňa 25. apríla 2018 okresný súd uznesením č. k. 7 C 39/2017-178 vyzval\nsťažovateľku na repliku k vyjadreniu žalovaného.\nDňa 4. mája 2018 bola okresnému súdu doručená replika sťažovateľky k vyjadreniu\nžalovaného.\nDňa 11. mája 2018 okresný súd uznesením č. k. 7 C 39/2017-181 vyzval žalovaného\nna dupliku k replike sťažovateľky.\nDňa 8. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného.\nDňa 23. augusta 2018 okresný súd uznesením č. k. 7 C 39/2017-194 vyzval\nžalovaného, aby „odstránil vady vzájomnej žaloby zo dňa 18.4.2018“.\nDňa 10. septembra 2018 žalovaný reagoval na uvedenú výzvu súdu.\nDňa 19. septembra 2018 okresný súd uznesením č. k. 7 C 39/2017-199 „vzájomnú\nžalobu žalovaného zo dňa 18.4.2018 podanú na súde 23.4.2018“ odmietol.\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n20\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného\nsúdu v konaní „o zaplatenie 727,68 € s prísl.“ (z titulu trov právneho zastúpenia) vedenom\npod sp. zn. 7 C 39/2017 (predtým sp. zn. 6 C 308/2013) dochádza k porušovaniu\nzákladného práva sťažovateľky (ako žalobkyne) na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n9. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že\núčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.\nII. ÚS 26/95).\n\n21\n\n10. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,\nsprávanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.\n10.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto\nobčianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.\nNapokon skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, netvrdil ani\npodpredseda okresného súdu.\n10.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky\nv preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 93/2016 z 25. apríla 2017 vyplýva („Skutkové okolnosti\nod ktorých žalobkyňa odvodzovala opodstatnenosť svojho nároku boli iné ako\npredpokladané dôkazné prostriedky. Existujúci nesúlad predstavoval vadu žaloby;“),\nk predĺženiu napadnutého konania prispela aj samotná sťažovateľka najmä tým, že podala\nnekvalifikovaný návrh obsahujúci „zrejmú nesprávnosť“, ktorú odstraňovala až\nv odvolacom konaní. V týchto súvislostiach už ústavný súd konštatoval, že požiadavka\nna konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania,\nktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01,\nI. ÚS 41/02). Na uvedené správanie sťažovateľky nemohol ústavný súd neprihliadnuť\npri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\n10.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým konštatuje, že okresný súd bol v napadnutom konaní bez akýchkoľvek\nzákonných alebo iných relevantných dôvodov nečinný v období od 30. júna 2017\n\n22\n\ndo 19. februára 2018 (osem mesiacov), no táto skutočnosť sama osebe nemusela byť\nz pohľadu zbytočných prieťahov relevantná, avšak v kontexte takmer 5 rokov trvania\nnapadnutého konania bez právoplatného rozhodnutia treba považovať uvedené obdobie\nnečinnosti za zbytočné prieťahy v konaní.\nUvedená nečinnosť okresného súdu nie je ospravedlniteľná, pretože okresný súd už\nv štvrtom a piatom roku trvania napadnutého konania dlhodobo nevykonával vo veci úkony,\nktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako žalobkyňa\nv predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva\nzaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti,\na teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ale iba sčasti pre\nsprávanie sťažovateľky (bod III/10.2 nálezu) a tiež v dôsledku postupu súdu. Na „zníženie\npočtu sudcov“ a na množstvo „vybavovaných“ vecí, na ktoré v danej veci poukázal\npodpredseda okresného súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných\nsúvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom citovanú predchádzajúcu\njudikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné\nmnožstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne\nospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa pre tento účel prijali včas\nadekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov\nspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda\nvykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či\nkonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti\npripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného\nv čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity\npríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky\nna prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia\nv bode 1.\n\n23\n\n11. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov.\n12. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať aj finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré\n„odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré\nvyplývajú z nečinnosti odporcu“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k záveru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru je\ndostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto neuznal za odôvodnené\npriznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom\nsúde s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, na jej\nsprávanie (bod III/10.2 nálezu), ako aj na povahu veci („o zaplatenie 727,68 € s prísl.“)\na význam rozhodnutia pre sťažovateľku.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 4.\n13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za tri úkony\nprávnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 27. februára 2018\na písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 5. novembra 2018). Za tri úkony\nvykonané v roku 2018 patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál v sume\ntrikrát po 9,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\n\n24\n\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľky predstavujú celkove sumu 488,13 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n14. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. decembra 2018\n\n25", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "odpor", "platobný rozkaz", "prieťahy v konaní", "platobný rozkaz", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/39/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6df23af2-995b-4adc-b8c0-4872e08e9504", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 783/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 783/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.783.2016.1"}, {"guid": "ussr:a2679b3a-b010-4459-b607-19dcd65086f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 650/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 650/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2679b3a-b010-4459-b607-19dcd65086f4"}, {"guid": "ussr:492b1757-eb43-4b80-af55-edfb0c489cfb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 440/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 440/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:492b1757-eb43-4b80-af55-edfb0c489cfb"}, {"guid": "ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 93/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 93/2012 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0c8589-26ff-4e3d-b7d5-3c4d448a47ce"}, {"guid": "ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31c728b3-f037-4beb-a61f-bb718a737a8c"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 86/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:db1fad50-639c-45ac-9bf2-4ca34e863021", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/01 z 28. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-28", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db1fad50-639c-45ac-9bf2-4ca34e863021"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "b0c2a79a-fd28-4da8-b2c0-397d362a478b:e61153cf-40cc-43a1-b215-a750ee3b39b8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214203759.2", "spisova_znacka": "10Co/136/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/136/2015 z 29. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214203759.2"}, {"guid": "e3aaf75e-b490-4e5c-a700-5bf51c73c3d3:68c05346-3031-4d5e-a419-99c1ea3bce3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/18/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/18/2013 z 3. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-04-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e3aaf75e-b490-4e5c-a700-5bf51c73c3d3:68c05346-3031-4d5e-a419-99c1ea3bce3b"}], "citovane_v": []}