{"guid": "ussr:0db9009e-97ff-44c1-810b-351fb91cea18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.40.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 40/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 40/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 40/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.40.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0db9009e-97ff-44c1-810b-351fb91cea18", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.40.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.40.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.40.2019.1/text", "citacie_n": 26, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 40/2019-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, a mal.\nzastúpených\n\nadvokátom\n\n, mal.\n\n,\nJUDr.\n\n,\n\n,\nMarcelom\n\n,\n\nHabrmanom,\n\nadvokátska\n\nkancelária,\n\nTajovského 12, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru\no právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP 387/2018-100\nzo 6. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, mal.\n\na mal.\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. decembra 2018 doručená sťažnosť\nmaloletých“ alebo „sťažovateľka“), mal.\n,\n\n(ďalej aj „matka\n,\n\n, a mal.\n\n(ďalej aj „maloletí“, ďalej spolu so sťažovateľkou aj\n\n„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 11 CoP 387/2018-100 zo 6. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd v konaní o návrhu otca\nmaloletých na nariadenie neodkladného opatrenia na odvolanie otca proti uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) č. k. 13 P 138/2018-64\nz 2. augusta 2018 napadnutým uznesením rozhodol, že uznesenie súdu prvej inštancie sa\nmení tak, že matka je povinná maloleté deti\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n, odovzdať do osobnej starostlivosti otca. Ďalej krajský súd výrokom\nrozhodol, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými každý párny kalendárny týždeň\nv roku od piatka od 16.30 h do nedele do 18.00 h a každý kalendárny týždeň v roku v utorok\na vo štvrtok od 16.30 h do 18.00 h tak, že matka si maloletých od otca prevezme a otcovi\nich odovzdá v mieste jeho bydliska. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\nuviedol:\n„Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti\nsúdu o maloletých, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno\nnariadiť odovzdať maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej\nosobnej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CMP), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere\n(§ 366 CMP), alebo ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa (§ 325\nods. 1 CSP)! Ďalej treba uviesť, že inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach\nmá slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené,\na to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté\npodľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom\nneodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich\nprávam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Z charakteru neodkladného\nopatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú\npotrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný\nformálny postup stanovený na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla\núprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší\n\n2\n\nodklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu,\nbez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu\noprávnených záujmov maloletého dieťaťa a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.\nOdvolací súd po preskúmaní danej prejednávanej veci obsahom spisu a pripojených\nspisov Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/72/2017, 13P/139/2018, 13P/137/2018,\n25P/55/2018, 25P/176/2017, ako aj znaleckým posudkom\n\nzo dňa\n\n09.08.2018, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých,\nzadaného súdom prvej inštancie v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva a úpravu\npomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, dospel k záveru, že súd prvej\ninštancie sa uvedenými zásadami dostatočne neriadil, s jeho názorom o tom, že nenastala\npodstatná zmena pomerov v rodine, ktorá si nevyžaduje potrebu zmeny rozhodnutia\no dočasnej úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, sa nestotožnil. Tým, že\nv konaní starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné poskytnúť maloletým deťom zvýšenú\nochranu, ktorá vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z príslušných\nčlánkov Dohovoru o právach dieťaťa, pochybil súd prvej inštancie, keď v záujme ochrany\npráv maloletých detí, svojím rozhodnutím nereflektoval na svojvoľné rozhodnutie matky\npresťahovať maloleté deti z miesta ich obvyklého pobytu, mimo rodičovského vplyvu ich\notca, bez jeho súhlasu im zmeniť miesto trvalého pobytu a prehlásiť ich do iných školských\nzariadení.\nV danom posudzovanom prípade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že\nmatka svojím konaním bez súhlasu druhého rodiča - otca, konala v rozpore so záujmom\nmaloletých detí, keď len na základe svojvoľného rozhodnutia presťahovať maloleté deti\ndo Nových Zámkov, obmedzila výkon rodičovských práv a povinností otca a porušila právo\nmaloletých detí na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Takýmto konaním maloleté deti\nvyňala z doterajšieho sociálneho a rodinného zázemia a premiestnila ich do takej\nvzdialenosti, že maloleté deti úplne odňala z prirodzeného plnohodnotného výchovného\nvplyvu otca. Matka rovnako bez súhlasu otca, ako rovnocenného rodiča, zmenila deťom\ntrvalé bydlisko a školské zariadenia. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 35 Zákona\no rodine upravujúceho rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov o podstatných veciach\nsúvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorými sú okrem iného aj zmena\nbydliska dieťaťa a výber školského zariadenia. V prípade takejto nezhody rodičov je\n\n3\n\nneprípustné svojvoľné rozhodovanie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom\nrodičovských práv a povinností len jedným z nich. Dôvody konania matky prezentované v\njej podaniach a to finančná tieseň vyplývajúca zo zvýšených nákladov na bývanie po jej\nodsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti, odvolací súd nemohol považovať za dôvodné.\nOdvolací súd rozumie tomu, že matke sa po jej rozhodnutí ukončiť manželské spolužitie\na presťahovať sa s deťmi do prenajatého bytu zvýšili náklady na bývanie, avšak takúto\nsituáciu vzhľadom na zamestnanie matky a jej príjem nemožno vyhodnotiť ako hraničnú.\nUvedené a matkou prezentované skutočnosti, ktoré majú byť dôvodom jej rozhodnutia\npresťahovať maloleté deti do Nových Zámkov, navyše počas prebiehajúceho konania\no rozvod manželstva, v ktorom bude povinnosťou súdu posudzovať aj možnosť zverenia detí\ndo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, odvolací súd vyhodnotil skôr ako\núčelové. Odvolací súd takéto konanie matky vo vzťahu k maloletým deťom hodnotí tiež ako\nmálo citlivé a v rozpore so záujmom maloletých detí, ktoré sú takto nútené vyrovnať sa\nnielen s rozpadom primárnej rodiny a s komplikovanými vzťahmi medzi rodičmi, novým\nsociálnym prostredím a školou (škôlkou), ale aj ohrozením stability ich blízkeho vzťahu\ns otcom, ktorého existencia sa v konaní doposiaľ vykonaným dokazovaním nepochybne\npotvrdila. Vybudovaný blízky citový vzťah medzi otcom a maloletými deťmi bol pre odvolací\nsúd dostatočne osvedčený závermi znaleckého posudku, v ktorom znalec odporúča ako\nnajvhodnejšie riešenie vzniknutej rodinnej situácie, zverenie detí do striedavej osobnej\nstarostlivosti obidvoch rodičov, ktorí obidvaja majú potrebné schopnosti pre realizáciu\ntakejto formy starostlivosti, spĺňajú psychologické kritéria potrebné pre zabezpečovanie\nosobnej starostlivosti o svoje deti a sú k nej aj motivovaní. Uvedené je podložené aj\nsprávami a závermi z vykonávaných mediácií a z psychoterapeutických intervencií v rodine\n(prebiehajúcich do odchodu matky z Bratislavy), z ktorých okrem iného aj vyplýva, že\nindividuálnu starostlivosť si maloleté deti u každého z rodičov už vyskúšali. Z vykonaného\ndokazovania taktiež vyplynulo, že matka je menej spolupracujúcim rodičom, keď ako\ndočasný rezidenčný rodič, nepreukázala dostatočný cit pre potreby maloletých detí,\nzabezpečiť pre ne v aktuálnom záťažovom období, maximálne možné a rovnomerné\nstretávanie sa s otcom, tak veľmi potrebné na udržanie a rozvíjanie ich vzájomného vzťahu,\ncitových väzieb ako aj výchovného vplyvu otca na maloleté deti. Matka sa tvrdenia uvedené\nv odvolaní otca nepokúsila vyvrátiť, keď k jeho odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala...\n\n4\n\nOdvolací súd vzhľadom na všetky okolnosti daného prejednávaného prípadu, berúc\ndo úvahy najmä záujem maloletých detí a považujúc odsťahovanie maloletých detí matkou\nbez súhlasu otca z miesta ich obvyklého pobytu a pôvodného sociálneho zázemia pred\nkonečným rozhodnutím súdu vo veci samej v rozpore s ich záujmami, pri súčasnom\nosvedčení dostatočných podmienok pre starostlivosť o maloleté deti na strane otca a ich\nvzájomný blízky citový vzťah, dospel k záveru o potrebe dočasne odovzdať maloleté deti\ndo osobnej starostlivosti otca a vrátiť ich tak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej do\npôvodného prostredia. Odvolací súd vzhľadom na predbežný a výlučne zabezpečovací\ncharakter tohto rozhodnutia upravil aj rozsah styku matky s maloletými deťmi čo ale\nnevylučuje, že rodičia sa môžu na širšom styku matky s maloletými deťmi dohodnúť.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nie je definitívnym rozhodnutím, avšak\nz pohľadu objektívneho rešpektovania najlepšieho záujmu maloletých detí sa vzhľadom\nna vzniknutú situáciu v rodine a prístup matky javí ako vôbec jediná možnosť dosiahnuť\nreparáciu aktuálneho pre maloleté deti nežiaduceho stavu, ktorého pretrvávanie bez\npredbežného zásahu by v tomto štádiu konania mohlo mať pre maloleté deti z dlhodobého\nhľadiska ťažko napraviteľné negatívne dôsledky. Rovnako by sťažilo postup a rozhodovanie\nsúdu prvej inštancie vo veci samej. Uvedené riešenie nie je ideálnym riešením pre maloleté\ndeti, ale vzhľadom na svojvoľné konanie matky jediným možným, aby sa predišlo úplnému\ncitovému odcudzeniu medzi maloletými deťmi a otcom a poškodeniu ich vzájomných\ncitových väzieb, tiež zabezpečí možnosť nerušeného postupu súdu prvej inštancie a čo\nnajobjektívnejšieho posúdenia. Odvolací súd na tomto mieste dodáva, že predpokladá aj\naktívnu spoluprácu otca pri zabezpečení pôvodného stavu, aby matka mohla mať čo najskôr\nvytvorené podmienky pre získanie vhodného bývania pre maloleté deti a seba v Bratislave.\nKonečné rozhodnutie vo veci bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania, pričom súd\nbude prihliadať na rodičovské kompetencie u každého z rodičov, ich výchovný vplyv\nna maloleté deti a podmienky, ako aj vzájomné citové väzby medzi maloletými deťmi\na rodičmi.“\n3. Podľa sťažovateľov k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces došlo\nnajmä z dôvodu ústavne neakceptovateľného hodnotenia dôkazov zo strany odvolacieho\nsúdu a z dôvodu arbitrárnosti a svojvôle pri hodnotení dôkazov a konštrukcii právnych\n\n5\n\nzáverov. K porušeniu práva sťažovateľov na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu\npodľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú\npre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a práva dieťaťa\nformulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa došlo podľa sťažovateľov zo strany odvolacieho súdu, keď bez\ntoho, aby zisťoval názory a záujmy maloletých bezprostredne, resp. prostredníctvom ich\nkolízneho opatrovníka, ktorý ich v konaní zastupuje, vyvodil svojvoľné závery založené\nna subjektívnych predstavách súdu o tom, čo je v najlepšom záujme maloletých.\n3.1 Sťažovatelia v nadväznosti na uvedené ďalej argumentovali:\n„Uznesením č. k. 11Cop/387/2018-100 zo dňa 06.09.2018 Krajský súd v Bratislave\nporušil základné práva sťažovateľov, a to právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý\nproces, keď nesprávne, svojvoľne a arbitrárne vyhodnotil dôkazy vyplývajúce z predošlého\nkonania a vykonaného dokazovania, a následne vadne konštruoval svoje právne závery...\nZ odôvodnenia rozhodnutia odvolacím súdom nie je vôbec zrejmé, ako k takýmto\nzáverom dospel a o aké zistenia sa pri svojom konštatovaní oprel. Uvedené závery súdu sú\nsvojvoľné a neakceptovateľné. Zo spisu jasne vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade vždy mala\nzáujem na riešení vzniknutej situácie, od začiatku konania sa sťažovateľka v 1. rade pokúša\nnájsť s otcom nejaký kompromis týkajúci sa spoločných detí, je nepopierateľné, že\nsťažovateľka v 1. rade absolvovala 16 mediačných stretnutí za účelom hľadania najlepšieho\nriešenia pre maloleté deti. Ako vyplýva z jednotlivých mediačných stretnutí, postupne sa\nsťažovateľka v 1. rade snažila nájsť optimálnu formu stretávania otca s deťmi. Vyskúšali\nviacero režimov, pričom k ideálnemu modelu nedospeli. Je neodškriepiteľnou skutočnosťou,\nže sťažovateľka v 1. rade otcovi po celý čas umožňovala kontakt aj nad rámec nariadeného\nneodkladného opatrenia. Preto je nepochopiteľné označenie sťažovateľky v 1. rade\nodvolacím súdom za menej spolupracujúceho rodiča. Sťažovateľka v 1. rade vždy vyvíjala\nmaximálne úsilie, aby ochránila záujmy svojich maloletých detí.\nPredpokladáme, že odvolací súd vzal do úvahy iba nezmyselné tvrdenia otca\nmaloletých detí, ktorými sťažovateľku v 1. rade trvale vykresľuje ako osobu, ktorá\nnespolupracuje, marí dosiahnutie pokroku pri riešení situácie, obviňuje ju z manipulácie\ndetí a podobne, pričom žiadnym spôsobom nezohľadnil argumenty uvádzané a dôkazy\n\n6\n\npredložené sťažovateľkou v 1. rade, čím markantne porušuje právo na súdnu ochranu\na spravodlivý proces nielen jej, ale aj maloletých sťažovateľov v 2. a 3. rade.\nOdvolací súd absolútne nevzal do úvahy a žiadnym spôsobom nehodnotil skutočnosti\nviackrát v konaní uvádzané sťažovateľkou v 1. rade, a to, že maloleté deti (sťažovatelia\nv 2. a 3. rade ) po tom, čo otec fyzicky a slovne útočil pred očami maloletých detí\nna sťažovateľku v 1. rade, tieto majú problém otcovi dôverovať, majú z neho strach a nie sú\nochotné sa s ním stretávať bez prítomnosti sťažovateľky v 1. rade, alebo bez toho, aby ich\nsťažovateľka v 1. rade na takéto stretnutie s otcom vopred psychicky pripravila\na upokojovala ich, že nedôjde k ďalšiemu excesu otca. Situácia vyvrcholila dňa 23. 6. 2018,\nkedy otec sťažovateľke v 1. rade deti odmietol odovzdať po ukončení styku v zmysle\nnariadeného neodkladného opatrenia, takže bola nútená privolať políciu, ktorá celý\nincident riešila v prítomnosti maloletých. Otec tak znova úplne zbytočne vystavil deti\nnadmerne stresujúcej situácii, ktorá ešte umocnila neochotu detí sa stretávať s otcom.\nOdvolací súd ale nemal za potreby prihliadnuť na uvedené skutočnosti, ani\nna skutočnosť, že otec opakovane zaťahuje deti do svojej hostility voči sťažovateľke\nv 1. rade, fyzicky a slovne sťažovateľku v 1. rade pred očami detí napáda, nerešpektuje\nvzájomné dohody a totálne ignoruje zhoršenie stavu detí vplyvom týchto okolností. Odvolací\nsúd ignoroval fakt, že otec namiesto toho, aby si uvedomil, že svojím správaním deti\nzneisťuje, stresuje a vzďaľuje sa im, obracia svoj hnev a frustráciu smerom k sťažovateľke\nv 1. rade, ktorú všemožným spôsobom bezdôvodne očierňuje. Z priebehu konania je zjavné,\nže nie sťažovateľka v 1. rade, je nedostatočne citlivá voči potrebám maloletých, ako to\nodvolací súd konštatoval vo svojom arbitrárnom rozhodnutí, ale naopak práve otec\nmaloletých detí narúša ich zdravý psychický vývoj, nedokáže sa v stresových situáciách\novládať, je násilnícky a absolútne mu nezáleží na tom, aký vplyv bude mať jeho nevhodné\nsprávanie na duševný stav jeho maloletých detí. Vlastné deti otec dokáže s nulovou\nempatiou vystavovať v útlom veku takýmto krajným, vyhroteným situáciám a pred ich očami\nfyzicky napádať ich matku, sťažovateľku v 1. rade. Deti sa ho následkom toho boja\na odmietajú sa s ním stretávať. Aj napriek tomu, sa sťažovateľka v 1. rade čo možno\nv najväčšej miere snaží o udržanie kontaktu medzi maloletými deťmi a otcom, ktorú\nskutočnosť odvolací súd nevzal vôbec do úvahy.\n\n7\n\nPodotýkame tiež, že Krajský súd v Bratislave vydal predmetné napádané rozhodnutie\nbez toho, aby zobral do úvahy vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľky v 1. rade a tiež\nvyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej\nochrany detí a sociálnej kurately, ktoré uviedlo, že nie je vhodné riešiť úpravu výkonu\nrodičovských práv a povinností k maloletým deťom formou neodkladného opatrenia...\nPovažujeme naopak za absolútne v rozpore so záujmami maloletých sťažovateľov\nv 2. a 3. rade, odňať ich z osobnej starostlivosti sťažovateľky v 1. rade, s ktorou\nod narodenia trvale trávia podstatne viac času ako s otcom, poskytuje im plnohodnotne\nvšetku potrebnú starostlivosť, pokojné výchovné prostredie a sú na ňu silno emocionálne\nnaviazané, a tiež ich opätovne do rozhodnutia súdu vo veci samej dočasne vyňať z ich teraz\nuž domáceho prostredia a školského a predškolského zariadenia, v ktorých preukázateľne\nprosperujú, len aby boli v zmysle uznesenia Krajského súdu Bratislava v starostlivosti otca\ns násilníckym správaním, ktorého sa boja a odmietajú ho.\nVýsledkom takéhoto nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý je zjavne\nv rozpore s najlepším záujmom maloletých sťažovateľov v 2. a 3. rade (ktoré majú byť\ntakýmto rozhodnutím v útlom veku vytrhnuté od tak nevyhnutne potrebnej osoby v živote\nmaloletých detí - matky, a to z ich teraz a už domáceho a fungujúceho sociálneho\nprostredia) je, že samotné maloleté deti sa mu, ako sme už naznačili vyššie, striktne\nodmietajú podrobiť...\nNaopak za daných okolností je práve naopak absolútne v rozpore so záujmami\nmaloletých sťažovateľov a zároveň ich zdravý vývoj ohrozujúce, ak by boli maloleté deti\nzo dňa na deň bez predchádzajúcej náležitej prípravy výlučne v starostlivosti otca (okrem\niného si budú musieť znova vo veľmi krátkom čase zvykať na nové prostredie), a to najmä\nopäť len dočasne, dokým súd rozhodne vo veci samej, kedy prichádza do úvahy možnosť, že\nbudú zverené do osobnej starostlivosti matky (v dôsledku čoho sa následne po tretíkrát budú\nmusieť adaptovať na nové podmienky, čo nepochybne bude mať pri takom stupni psychickej\nzáťaže nenapraviteľné následky na ich psychiku a ďalší zdravý vývoj).“\n4. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľky v 1. rade na spravodlivý súdny proces vyplývajúce\nz čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\n8\n\nSR uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/387/2018-100 zo dňa 6. septembra\n2018 porušené bolo.\nZákladné právo sťažovateľky v 2. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, právo na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu\npodľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, právo na ochranu a starostlivosť\nnevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a právo\ndieťaťa formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n11CoP/387/2018-100 zo dňa 6. septembra 2018 porušené bolo.\nZákladné právo sťažovateľa v 3. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, právo na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu\npodľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, právo na ochranu a starostlivosť\nnevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a právo\ndieťaťa formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. 1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n11CoP/387/2018-100 zo dňa 6. septembra 2018 porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/387/2018-100 zo dňa\n6. septembra 2018 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšie\nkonanie.\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\n9\n\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\nK sťažnosti maloletých\n7. Ústavný súd oboznamuje, že jemu doručené splnomocnenie je určené\nna zastupovanie\n\nmatky\n\nmaloletých\n\nv konaní\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nadvokátom.\n\nDo splnomocnenia nie sú zahrnutí maloletí, pričom zo sťažnosti je zrejmé, že sťažnosť\noznačuje za sťažovateľov aj maloletých.\n7.1 Ďalej ústavný súd uvádza, že aj keby bola splnená náležitosť splnomocnenia\nadvokáta na zastupovanie pred ústavným súdom, nemožno splnomocnenie udelené matkou\nmaloletých na zastupovanie maloletých advokátom považovať vzhľadom na okolnosti\n10\n\na špecifiká veci za prípustné v tomto konaní pred ústavným súdom. Totiž matka maloletých\nv zmysle obsahu sťažnosti a v nej uvedených argumentov sa touto sťažnosťou snaží zvrátiť\nrozhodnutie krajského súdu, ktoré je v jej neprospech, resp. ktoré je v prospech otca\nmaloletých. Matka maloletých je v tomto prípade v konflikte záujmov, čo sa týka jej\nmožnosti ako zákonného zástupcu splnomocňovať akéhokoľvek právneho zástupcu\nna zastupovanie maloletých pred ústavným súdom v smere dožadovania sa rozhodnutia\nústavného súdu v prospech matky [podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no rodine“): „Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne\núkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom\nalebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade\nsúd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom\nprávnom úkone zastupovať.“].\n7.2 Ústavný súd preto hodnotí, že sťažnosť maloletých nespĺňa zákonom o ústavnom\nsúde predpísané náležitosti splnomocnenia (a to náležitosti v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) a zároveň je podaná zjavne neoprávnenou osobou a je potrebné ju\nz týchto dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť.\nK sťažovateľkou (matkou maloletých) namietanému porušeniu označených\nústavných práv napadnutým uznesením krajského súdu\n8. Ústavný súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike konštatuje, že v súčasnosti\nexistuje široká zhoda – a to aj v medzinárodnom práve – na podpore myšlienky, že\npri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší\nzáujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.\n8.1 Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv\nEurópskej únie, v ktorej podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi\nverejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade\nbrať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.\n\n11\n\n8.2 Záujem dieťaťa sa skladá z dvoch častí. Na jednej strane stojí dikcia, že puto\ndieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie\nukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len\nvo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných\nvzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí\na rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku\npoškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko,\nč. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej\nkomory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok\nESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].\n8.3 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia\nsledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní\nkonkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva okrem iného aj z čl. 3\nDohovoru o právach dieťaťa.\n8.4 Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa\nvychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže\nzveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa\na ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou\nsúhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná\nstarostlivosť v záujme dieťaťa.\nPodľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv\na povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa\nna zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého\ndieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného\nprostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým\nrodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany\nobidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,\nrovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n\n12\n\n8.5 V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné\nvychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať\na podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa\nna starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené\nstýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti\nčo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme\ndieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého\niného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa\ntento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu\nČeskej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).\n8.6 Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom\nv zmysle premís popísaných v predchádzajúcom bode je potrebné zo strany konajúceho\nsúdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá.\nIde predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá:\n(1) existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti\nusilujúcimi osobami,\n(2) miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho\nzverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby,\n(3) schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj\na fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,\n(4) prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva\ndieťaťa z 29. 5. 2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli prvoradým\nhľadiskom (General comment No. 14 on the right of the child to have his or her best\ninterests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/GC/14; k tomu porov. aj nálezy\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].\n9. Je potrebné ďalej vzhľadom na predmet sporu pred všeobecnými súdmi\nv sťažovateľkinej veci poukázať na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa neodkladných\nopatrení (predtým „predbežných opatrení“ v zmysle Občianskeho súdneho poriadku).\nÚstavný súd už vo veciach sp. zn. II. ÚS 741/2017, sp. zn. II. ÚS 447/2017, sp. zn.\nII. ÚS 340/2015 (ako príklad ústavný súd poukázal len na najnovšie rozhodnutia) mutatis\n13\n\nmutandis uviedol, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno\npovažovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPosúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou\nvšeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Aj v konaniach, v rámci ktorých všeobecný súd\nrozhoduje o neodkladných opatreniach, musia byť dodržané minimálne požiadavky\nzodpovedajúce princípom spravodlivého procesu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí\nobsahovať výrok, ktorý je koncentrovaným vyjadrením odôvodnenia právneho názoru\nvšeobecného súdu.\n9.1 Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného\nsúdu napr. v konaní o veci samej (porov. I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013).\n9.2 Ústavný súd si uvedomuje rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných\nopatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané, prijatím\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa zmenila koncepcia právnej úpravy\npredbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom\npredbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť\nvo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna\núprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože\npo nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.\nPodľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím\nkonania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu\nvo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú\núpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa\nnariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej\n(§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej\ndočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo\ntotožný s výrokom vo veci samej.\n\n14\n\n9.3 Súd môže tiež určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330\nods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333\nCSP).\n9.4 Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa tak\nnepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach\nv prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú\nkonečným spôsobom (porov. m. m. IV. ÚS 82/09), resp. kde s ohľadom na charakter\nkonkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných\npráv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu\nrozhodnutiu (porov. m. m. III. ÚS 309/2012).\n10. Aplikujúc uvedené východiská na vec sťažovateľov (resp. sťažovateľky), ústavný\nsúd hodnotí, že krajský súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal z v tom čase\njemu známych okolností a skutočností, pričom jeho závery o potrebe dočasného odovzdania\nmaloletých do osobnej starostlivosti otca sú riadne odôvodnené.\n10.1 Krajský súd vychádzal jednak zo znaleckého dokazovania a najmä zohľadnil\nťažiskový a rozhodujúci fakt, že matka maloletých (sťažovateľka) svojím konaním bez\nsúhlasu druhého rodiča – otca konala v rozpore so záujmom maloletých, keď len na základe\nsvojvoľného rozhodnutia presťahovať maloletých do Nových Zámkov obmedzila výkon\nrodičovských práv a povinností otca a porušila právo maloletých na starostlivosť zo strany\nobidvoch rodičov. Takýmto konaním maloletých v zmysle záverov krajského súdu vyňala\nz doterajšieho sociálneho a rodinného zázemia a premiestnila ich do takej vzdialenosti, že\nich úplne odňala z prirodzeného plnohodnotného výchovného vplyvu otca. Tieto závery\nkrajského súdu nemožno považovať za bezdôvodné a arbitrárne. Pre účely dočasnej úpravy\n(t. j. pre účely neodkladného opatrenia) vzťahov v rodine (sám krajský súd hovorí\n„o potrebe dočasne odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a vrátiť ich tak\nešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej do pôvodného prostredia“) do rozhodnutia\nvo veci samej je napadnuté uznesenie krajského súdu ústavne udržateľné a neporušujúce\noznačené práva sťažovateľky.\n\n15\n\n10.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením\nkrajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu označených ústavných práv sťažovateľky tak,\nako to tá vo svojej sťažnosti namieta, a ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo\nani potenciálne možné dospieť k záveru o porušení označených ústavných práv\nsťažovateľky. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zastúpenie, zastupovanie", "rodičovské práva, rodina", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "predbežné opatrenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:0d0978b2-a201-4c6f-bfc9-dbf13c56aac3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.447.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 447/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 447/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.447.2017.1"}, {"guid": "ussr:93b5ebb8-b29d-40ce-9e21-ef860002d707", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.340.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.340.2015.1"}, {"guid": "ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c046702c-e889-46af-a002-6722a425404e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.328.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 328/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 328/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.328.2026.1"}, {"guid": "ussr:12f31839-8861-4eab-b582-0e8c81135bac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.154.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.154.2026.1"}, {"guid": "ussr:f518b146-5a25-4667-ae01-f8766e849d3a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.497.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 497/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 497/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.497.2024.1"}, {"guid": "ussr:1d10fe42-954d-4426-8bd0-0e2e4297f372", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.93.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2023 z 9. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.93.2023.1"}, {"guid": "ussr:dffdaddb-c47a-4d8d-b060-d3c508c0861f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.341.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2022 z 9. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.341.2022.1"}, {"guid": "ussr:99f2560f-4092-486f-992a-77a72ced0310", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.235.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.235.2022.1"}, {"guid": "ussr:d25abd72-9f32-40ec-9906-8e8c7e05e871", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.183.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.183.2022.1"}, {"guid": "ussr:aed25a35-a152-4ccb-8b3a-81b1723063d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.400.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 400/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 400/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.400.2021.1"}, {"guid": "ussr:2d165087-8c82-4ef7-9cc4-88284aa233fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.395.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.395.2021.1"}, {"guid": "ussr:e32b94b4-9c9b-4969-b56e-04d4109dad95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2021 z 21. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.377.2021.1"}, {"guid": "ussr:d42cb97c-84f3-42cc-b4aa-fb376ca19b13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.188.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2021 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.188.2021.1"}, {"guid": "ussr:330fda2e-ee8e-4ede-ace8-a286831fb6a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.31.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.31.2021.1"}, {"guid": "ussr:611b3e1f-725e-43c3-abca-80cd26a573fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.408.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 408/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 408/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.408.2020.1"}, {"guid": "ussr:b174ed63-0bbe-4a92-bbbd-bdb34b9d3024", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.164.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 164/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 164/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.164.2020.1"}, {"guid": "ussr:c4eddac9-19ce-4375-9c1b-f7bec743f7c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 438/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 438/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.438.2019.1"}, {"guid": "ussr:2d86e071-9f2a-41e6-a109-177cd7ef7193", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.424.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 424/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 424/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.424.2019.1"}, {"guid": "a0d10441-0274-4c40-b06a-25b6cc3de1bf:3b9da0ba-7dfe-4b20-808e-5a0bb2dfd702", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1721201818.1", "spisova_znacka": "9CdoR/7/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/7/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1721201818.1"}, {"guid": "78f8f2f8-7f95-4e59-aae4-cec1dddf1d4b:61eb5e91-ee8f-4f3b-8d9e-db4586d86c63", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7125204428.1", "spisova_znacka": "9CdoR/10/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/10/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7125204428.1"}, {"guid": "363513a5-14a4-4c20-b624-bd3229940808:be05887e-95d7-4ff5-93dc-2f18f13532f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2", "spisova_znacka": "9CdoR/6/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/6/2024 z 30. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2"}, {"guid": "b8e13cb3-ae8e-488d-8963-0fc5840b773a:8f20d6b3-c74f-4055-bea2-6840d89d8f05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1", "spisova_znacka": "5CdoR/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoR/3/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1"}, {"guid": "dc7dd9a2-bec2-44c0-9fdd-70aa030e319f:7c5f2d7c-482b-4798-848d-4d2bca0b646f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3125212426.1", "spisova_znacka": "17Co/4/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/4/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3125212426.1"}, {"guid": "8df9f0d6-df51-495e-a68d-63860f7dd68d:9311a45a-61c2-4994-95e5-40de32d2155a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1215225504.1", "spisova_znacka": "13CoPno/6/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 13CoPno/6/2025 z 11. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1215225504.1"}, {"guid": "8c015e7c-ba19-4fa1-b1a1-d32562718fa8:59b44181-adf0-4f58-9d41-f2a42613d07a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5824200940.1", "spisova_znacka": "13CoP/106/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoP/106/2024 z 13. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-06-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5824200940.1"}, {"guid": "f93d1380-e1c5-4a11-80e3-fb5058f6a566:cd1b72b5-517b-4c60-9f7b-01c43d213d14", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1420203197.1", "spisova_znacka": "20CoP/204/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/204/2020 z 11. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1420203197.1"}, {"guid": "99f4ff23-a40a-411b-9ca7-fcc704b85e00:2ea2716f-d04a-4973-9e78-4ac614f8bdb7", "ecli": "ECLI:SK:OSZV:2026:6726201830.1", "spisova_znacka": "11P/90/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11P/90/2026 z 29. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2026-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZV:2026:6726201830.1"}, {"guid": "d0d97012-ab83-4907-abf6-590ecbae4001:1cb319cc-112e-4f50-93b7-14496e19e5b2", "ecli": "ECLI:SK:OSNO:2024:5824200682.5", "spisova_znacka": "18P/33/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 18P/33/2024 z 17. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Námestovo", "datum_vydania": "2024-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNO:2024:5824200682.5"}]}