{"guid": "ussr:0f784cb6-5072-4372-9015-1797cd60a006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 38/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 38/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odkladá vykonateľnosť rozhodnutia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0f784cb6-5072-4372-9015-1797cd60a006", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.38.2019.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 38/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Sásfaim, advokátska kancelária,\nMlynárska 15, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cbi 7/2016\na jeho uzneseniami zo 4. októbra 2017 a z 20. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosť\n\n, v časti namietaného porušenia\n\nčl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 29 Cbi 7/2016 a jeho uznesením z 20. septembra 2018\n\nprijíma\n\nna ďalšie\n\nkonanie.\n2. Sťažnosť\n\n, vo zvyšnej časti o d m i e t a pre\n\nnedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n3. Vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 29 Cbi 7/2016\nz 20. septembra 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 29 Cbi 7/201690 zo 4. októbra 2017\n\nodkladá\n\nSlovenskej republiky vo veci samej.\n\ndo právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2018 osobne do podateľne doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cbi 7/2016 a jeho uzneseniami\nzo 4. októbra 2017 a z 20. septembra 2018.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca žalobou podanou okresnému\nsúdu domáhal určenia, že jeho pohľadávka voči spoločnosti\n\n(ďalej\n\nlen „žalovaná“) v celkovej výške 204 750 € je čo do prihláseného právneho dôvodu a v celej\nprihlásenej výške uplatnená a prihlásená v reštrukturalizačnom konaní po práve ako\npohľadávka nezabezpečená a v celom prihlásenom rozsahu je nesporná a zistená.\n3. Uznesením okresného súdu č. k. 29 Cbi 7/2016-73 z 20. júla 2017, ktoré sa stalo\nprávoplatným 31. augusta 2017, bolo konanie zastavené a žalovanej bola priznaná plná\nnáhrada trov konania.\n4. Uznesením vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 29 Cbi 7/2016-90\nzo 4. októbra 2017 bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške\n3 284,93 € na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Sťažovateľ\npodal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu sťažnosť. Argumentoval,\nže išlo o určovaciu žalobu, v prípade ktorej je predmetom konania určenie pravosti\npohľadávky, nie teda nárok na zaplatenie pohľadávky. Preto pri výpočte trov konania sa\nneaplikovalo správne ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „tarifa“). Pri určovaní výšky základnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutej právnym zástupcom žalovanej mal\nokresný súd vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 tarify (v súlade s právnym názorom\n2\n\nústavného súdu vysloveným v jeho uznesení č. k. III. ÚS 534/2011-8 z 13. decembra 2011,\nz ktorého vyplýva, že žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu\njej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, resp.\n§ 137 Civilného sporového poriadku). Pri posudzovaní náhrady trov konania v prospech\núspešného účastníka platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa\nustanovenia § 11 ods. 1 tarify ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k sťažnosti uviedla, že sťažovateľov záver nedopadá na\ndanú situáciu. Rozlišovacím kritériom oproti predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdov\nje zmena v právnej úprave civilného procesného konania, ktorá nastala účinnosťou\nCivilného sporového poriadku.\n6. Uznesením sudcu okresného súdu sp. zn. 29 Cbi 7/2016 z 20. septembra 2018 bola\nsťažnosť podaná sťažovateľom zamietnutá s tým, že vyšší súdny úradník okresného súdu\npostupoval správne, keď za tarifnú hodnotu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 tarify\npovažoval pohľadávku vo výške 204 750 €. Sudca okresného súdu svoje uznesenie nijako\nďalej neodôvodnil, len vyhlásil, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovanej\nk podanej sťažnosti.\n7. Podľa názoru sťažovateľa obe uznesenia okresného súdu porušujú jeho označené\npráva podľa ústavy a dohovoru. Ani jedno uznesenie nebolo náležite odôvodnené\na neaplikovalo sa správne ustanovenie tarify.\n8. Uznesenie vyššieho súdneho úradníka okresného súdu sa obmedzuje na\nskutočnosť, že podľa tarify sa pri tarifnej hodnote nad 33 193,92 € počíta jeden úkon\nprávnej služby zo základnej sadzby určenej tarifou, ako aj na konštatovanie, že vzhľadom\nna predmet konania, ktorým bola pohľadávka vo výške 204 750 € (určovacia žaloba),\nzákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 831,57 €.\n9. Uznesenie sudcu okresného súdu len stroho konštatuje, že podľa jeho názoru vyšší\nsúdny úradník postupoval správne, a preto bolo potrebné sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietnuť. Stotožnil sa pritom s vyjadrením žalovanej, ktorú táto podala v reakcii na\nsťažnosť.\n3\n\n10. Sťažovateľ v konaní o určenie pravosti pohľadávky žaloval čiastku 204 750 €,\navšak vzhľadom na to, že išlo o konanie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), bolo z podstaty veci dané, že žalovaná\nako dlžník je v úpadku a nebola preto schopná plniť si svoje finančné záväzky. Výsledkom\nkonkurzného alebo reštrukturalizačného konania preto spravidla nie je uspokojenie\npohľadávok veriteľov v plnej výške, ale len ich čiastočné uspokojenie v prípade konkurzu,\nresp.\n\nich\n\nčiastočné\n\nuspokojenie\n\npodľa\n\nreštrukturalizačného\n\nplánu\n\nv prípade\n\nreštrukturalizácie. Opäť z podstaty konania vyplýva, že sťažovateľ na to, aby dosiahol aspoň\nčiastočné uspokojenie pohľadávky, musel žalovať pohľadávku v jej plnej výške. Čiastka,\nktorú sťažovateľ v konaní o určenie pravosti pohľadávky uplatnil, nemôže, ako taká,\npredstavovať samotnú hodnotu pohľadávky, lebo hodnota takejto pohľadávky je nižšia.\nBola by ňou totiž až čiastka, ktorá by sťažovateľovi prináležala podľa reštrukturalizačného\nplánu. Táto hodnota je samozrejme spravidla oveľa nižšia a v čase podávania incidenčnej\nžaloby nie je známa. Ak by aj záverom malo byť, že zmena procesnoprávneho podradenia\nincidenčného konania v rámci Civilného sporového poriadku má skutočne za následok, že\nvýška tarifnej odmeny advokáta sa má určovať podľa ustanovenia § 10 tarify, je sťažovateľ\ntoho názoru, že okresný súd toto ustanovenie nesprávne aplikoval, keď bez ďalšieho\nuviedol, že tarifná hodnota veci v zmysle tohto ustanovenia sa odvíja od výšky pohľadávky,\nktorej pravosť sťažovateľ v incidenčnom konaní žaluje, teda od sumy 204 750 €. Sťažovateľ\nje toho názoru, že pre riadne zistenie tarifnej hodnoty sa okresný súd mal zaoberať otázkou,\nči suma 204 750 € predstavuje reálnu hodnotu danej pohľadávky, ktorá bude poskytnutá\nv reštrukturalizačnom konaní, t. j. či naozaj bude uspokojená vo výške 100 %.\n11. Sťažovateľ v tomto ohľade poukazuje na znenie ustanovenia § 10 ods. 2 tarify,\nktoré explicitne uvádza, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky. Znamená to,\nže samotné ustanovenie tarify jasne stanovuje, že tarifná hodnota sa má odvíjať od reálnej\nhodnoty pohľadávky, v dôsledku čoho sa súd pri rozhodovaní o výške trov konania musí\nvysporiadať s otázkou, aká je skutočná hodnota pohľadávky. Tým, že okresný súd\nvo svojich uzneseniach nijako neodôvodnil, prečo považuje sumu 204 750 € za hodnotu\n\n4\n\npohľadávky, porušil čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s riadnym\nodôvodnením súdneho rozhodnutia.\n12. Sťažovateľ ďalej argumentuje, že ak by sa aj malo postupovať podľa ustanovenia\n§ 10 tarify, bolo by potrebné prihliadať na judikatúru vykladajúcu toto ustanovenie.\nInterpretáciou § 10 tarify sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý v rozhodnutí týkajúcom sa\nurčenia neplatnosti zmluvy judikoval, že v takomto prípade ide o cenu veci alebo práva,\nktoré sú peniazmi oceniteľné, pričom vysvetlil, že v týchto veciach nejde o stanovenie\nhodnoty predmetu konania, ktorým je určenie neplatnosti zmluvy, ale o stanovenie hodnoty\npredmetu zmluvy, ktorej neplatnosť sa stala predmetom konania. Hodnota predmetu zmluvy\nje potom určiteľná hodnotou hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, ktorá je peniazmi\noceniteľná, alebo hodnotou záväzku – plnenia (odplaty), ak ide o iný predmet zmluvy, než\nje hnuteľná alebo nehnuteľná vec. Rozhodujúcim kritériom sú reálne dôsledky, resp. účinky\nsúdneho rozhodnutia v právnej sfére účastníka konania (II. ÚS 226/2012).\n13. Podľa názoru sťažovateľa by sa analogicky malo postupovať aj v prípade konania\no určenie pravosti pohľadávky ako záväzku, ktorý je peniazmi oceniteľný, a súd by sa preto\nmal zaoberať hodnotou pohľadávky takou optikou, akú stanovil ústavný súd, teda\nna podklade reálnych dôsledkov, resp. účinkov súdneho rozhodnutia v právnej sfére\núčastníka konania. Týmto účinkom by v prípade potvrdenia pravosti pohľadávky bolo jej\nzaradenie do príslušnej skupiny pohľadávok podľa jej výšky a skutočnosti, či ide\no zabezpečenú alebo nezabezpečenú pohľadávku a následné čiastočné alebo čiastočné\npostupné uspokojenie pohľadávky v závislosti od toho, či ide o konkurzné alebo\nreštrukturalizačné konanie. Za hodnotu pohľadávky by preto mala byť považovaná nie\nčiastka, ktorú si v konaní o určenie pravosti pohľadávky žalobca uplatňuje, keďže v čase\nkonkurzného alebo reštrukturalizačného konania je jasné, že hodnota jeho pohľadávky je\nnižšia (keďže pohľadávka nebude dlžníkom uspokojená v celej výške), ako čiastka, ktorá\nmu bude podľa výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania priznaná.\n14. Sťažovateľ sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, podľa ktorého sa na\nincidenčné konanie má pri výpočte trov právneho zastúpenia aplikovať ustanovenie § 10\ntarify. Podľa zaužívanej súdnej praxe pred reformou civilného procesu sa v incidenčných\n\n5\n\nsporoch, kde predmetom sporu je určenie pravosti, poradia alebo výšky pohľadávky,\nsa výška tarifnej odmeny advokáta určovala podľa § 11 ods. 1 tarify. Sťažovateľ\nnerozporuje, že pojem „iná právna skutočnosť“ je pojmom odlišným od pojmu „určenie\npráva“. Avšak okresný súd nijako neodôvodnil, prečo sa v osobitnom prípade konania\no určenie pravosti pohľadávky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré je podľa\nCivilného sporového poriadku konaním o určenie právnej skutočnosti, má výška tarifnej\nodmeny advokáta určovať podľa ustanovenia § 10 tarify. Niet pochýb o tom, že doterajšia\njudikatúra brala do úvahy špecifickosť konania o určenie pravosti pohľadávky podľa zákona\no konkurze a reštrukturalizácii, a to čo do nepomeru medzi prihlásenou pohľadávkou\na konečnou čiastkou, ktorou bol veriteľ napokon uspokojený. Sťažovateľ je presvedčený, že\nsa nič nezmenilo na názore vyslovenom v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Obo 13/2009, podľa ktorého by sa odmena za zastúpenie advokátom\nnemala počítať z výšky prihlásenej konkurznej pohľadávky, a to práve preto, že\nv incidenčnom konaní nie je možné (resp. je možné len s nepomernými ťažkosťami) zistiť,\naká je reálna hodnota pohľadávky v zmysle skutočného majetkového prospechu žalobcu.\nPreto zostáva otázkou (na ktorú okresný súd vo svojich uzneseniach neodpovedal), či strohý\nzáver, podľa ktorého incidenčné konanie už nie je konaním o určenie, či tu právo je, ale je\nkonaním o určenie inej právnej skutočnosti, v dôsledku čoho sa má pri výpočte trov\nprávneho zastúpenia aplikovať ustanovenie § 10 tarify, je správny. Aj konanie o určenie inej\nprávnej skutočnosti je na základe gramatického výkladu určovacím konaním, a práve preto\nje potrebné náležite sa vysporiadať s otázkou, či sa má na predmet sporu nahliadať ako\npeniazmi oceniteľný, keď kladné rozhodnutie súdu, ktoré pohľadávku určí za pravú,\nnedeterminuje\n\nvýšku\n\n(čiastku),\n\nktorou\n\nbude\n\nveriteľ\n\nv konkurznom\n\nalebo\n\nreštrukturalizačnom konaní uspokojený, lebo táto je určená až správcom v konkurznom\nkonaní, resp. v reštrukturalizačnom pláne. Opačný výklad by mal ďalekosiahle dôsledky\na pre veriteľov by mohol vytvoriť prekážku v uplatňovaní vlastných práv. Ak by sa v konaní\no určenie pravosti pohľadávky mali trovy konania vypočítavať spôsobom, aký aplikoval\nokresný súd vo svojich uzneseniach, potom v prípade, ak by aj v konaní vo veci samej bola\npohľadávka uznaná za pravú a zároveň by nebola žalobcovi priznaná náhrada trov konania,\nžalobca by v prípade incidenčných konaní bol povinný uhradiť svojmu právnemu\nzástupcovi odmenu, ktorá by bola v značnom nepomere, či dokonca by mohla prevyšovať\n\n6\n\nskutočnú výšku peňažného plnenia, ktorú veriteľ v konkurznom alebo v reštrukturalizačnom\nkonaní dostane. Práve takéto dôsledky výpočtu náhrady trov v konaniach o určenie pravosti\npohľadávky boli dôvodom, pre ktorý judikatúra pred nadobudnutím účinnosti Civilného\nsporového poriadku stanovila, že v konaní o určenie pravosti pohľadávky je potrebné trovy\nkonania určovať na základe ustanovenia § 11 tarify ako pri sporoch s neoceniteľnou\nhodnotou veci, teda tak, aby sa zabránilo vzniku nespravodlivej a nelogickej situácie, keď\ncena, ktorú musí účastník konania za uplatnenie svojho práva zaplatiť, sa vôbec neodvíja od\nreálneho majetkového prospechu, ktorú úspešný účastník konania rozhodnutím súdu\no potvrdení pravosti pohľadávky dosiahne. Práve naopak, „cena“ takéhoto konania, ktorú\nbude žalobca musieť znášať, bude najmä v prípadoch konkurzných konaní v hrubom\nnepomere k jeho reálnemu majetkovému prospechu. Tým by toto konanie úplne stratilo pre\nveriteľa hospodársky význam. Táto situácia by nepochybne mala za následok ohrozenie\nvýznamu uplatňovania práv veriteľa a ako taká by predstavovala vážny zásah do práva na\nsúdnu ochranu.\n15. S ohľadom na uvedené skutočnosti je sťažovateľ toho názoru, že okresný súd\nstanovením tarifnej hodnoty veci ako výšky sťažovateľom uplatňovanej pohľadávky\npredstavujúcej sumu 204 750 €, bez prihliadnutia na reálnu hodnoty pohľadávky, ako aj\ntým, že sa nijako nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom vplýva zmena v ponímaní\nincidenčného konania podľa Civilného sporového poriadku na výpočet trov právneho\nzastúpenia podľa tarify, a prečo (a či vôbec) sa má na incidenčné konanie „po novom“\naplikovať ustanovenie § 10 tarify, porušil označené práva sťažovateľa podľa ústavy\na dohovoru.\n16. Sťažovateľ je toho názoru, že pre zachovanie ústavných práv občanov Slovenskej\nrepubliky je nevyhnutné, aby sa ústavný súd zaoberal otázkou, podľa akého ustanovenia\ntarify sa má postupovať pri určovaní tarifnej hodnoty odmeny advokáta v konaní o popretie\npohľadávky (incidenčnom konaní) a v závislosti od zodpovedania tejto otázky tiež ďalšou\notázkou, čo je potrebné vnímať za samotnú hodnotu pohľadávky v osobitných prípadoch\nkonaní o určenie pravosti pohľadávky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii,\nprípadne aplikovateľnosťou judikatúry, ktorá vznikla pred prijatím Civilného sporového\nporiadku, podľa ktorej sa uvedené spory považovali pre potreby výpočtu tarifnej hodnoty\n7\n\nodmeny advokáta za spory s neoceniteľnou hodnotou veci, aby sa tak zabránilo právnej\nneistote, resp. vyplnilo vákuum, ktoré v tejto oblasti vzniklo prijatím Civilného sporového\nporiadku a v rámci neho vznikom nového druhu žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa\n§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.\n17. Uznesenie sudcu okresného súdu sp. zn. 29 Cbi 7/2016 z 20. septembra 2018\no zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o trovách konania bolo\nsťažovateľovi doručené 15. októbra 2018. S ohľadom na túto skutočnosť je sťažnosť podaná\nv zákonnej dvojmesačnej lehote.\n18. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n«Uzneseniami Okresného súdu Košice I. sp. zn. 29Cbi/7/2016-90, zo dňa 4.10.2017\na sp. zn. 29Cbi/7/2016 zo dňa 20.9.2018 boli porušené základné práva sťažovateľa na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“)\na práva na majetok čl. 20 Ústavy SR.\nSťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- EUR (slovom\nšesťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\nÚstavný súd v zmysle čl. 127 Ústavy zrušuje Uznesenie Okresného súdu Košice I.\nsp. zn. 29Cbi/7/2016-90, zo dňa 4.10.2017 a Uznesenie Okresného súdu Košice I. sp. zn.\n29Cbi/7/2016- zo dňa 20.9.2018 a v súlade s § 53 ods. 3 písm. b) zákona č. 38/1993\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov zákona vracia vec Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nSťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky, a to do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»\n19. Napokon sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia\nokresného súdu č. k. 29 Cbi 7/2016-90 zo 4. októbra 2017 v spojení s uznesením okresného\nsúdu sp. zn. 29 Cbi 7/2016 z 20. septembra 2018 do právoplatného rozhodnutia vo veci\nsamej.\n\n8\n\nII.\n20. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 29 Cbi 7/2016 z 20. septembra 2018 vyplýva,\nže ním sudca okresného súdu zamietol sťažnosť podanú sťažovateľom proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 29 Cbi 7/2016-90 zo 4. októbra 2017.\nPodľa konštatovania sudcu okresného súdu žalovaná vo vyjadrení k sťažnosti\nuviedla, že sťažovateľov právny záver a ani ním predložené rozhodnutia na danú situáciu\nnedopadajú. Rozlišovacím kritériom oproti predchádzajúcej rozhodovacej činnosti súdov je\nzmena v právnej úprave civilného procesného konania, ktorá nastala nadobudnutím\núčinnosti Civilného sporového poriadku. Sťažovateľ podal žalobu 12. júla 2016, preto na\ncelé konanie sa už vzťahoval Civilný sporový poriadok (nie teda Občiansky súdny\nporiadok). Incidenčná žaloba bola podľa predchádzajúcej právnej úpravy určovacou\nžalobou v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Bola teda\nžalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Podradenie incidenčnej\nžaloby do konania o tom, či tu právo je, alebo nie je, viedlo k použitiu ustanovenia § 11 ods.\n1 písm. a) tarify. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upravuje Civilný sporový\nporiadok samostatný druh konania podľa ustanovenia § 137 písm. d) o určení právnej\nskutočnosti. Podľa názoru žalovanej incidenčnú žalobu, teda žalobu na určenie popretej\npohľadávky v zmysle ustanovenia § 124 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, treba\npodľa Civilného sporového poriadku kvalifikovať ako konanie o určenie inej právnej\nskutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. Iná právna skutočnosť je pojem odlišný od\nurčenia práva, preto nie je možné sťažovateľom predložené rozhodnutia aplikovať na\nsituáciu vo veci samej. Význam pojmu „iná právna skutočnosť“ pre účely incidenčného\nsporu je v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku širší, ako bol\nvýznam pojmu „určenie práva“ podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa\nustanovenia § 124 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právoplatnosťou\nrozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom\npovažuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.\nSystematický výklad tohto ustanovenia a ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového\nporiadku vedie k záveru, podľa ktorého incidenčné konanie je konaním o inej právnej\nskutočnosti, ktorou nie je len určenie danosti pohľadávky v reštrukturalizácii, ale aj výška,\n\n9\n\nresp. rozsah nároku ako samostatná zložka tejto právnej skutočnosti. Zavedením\nsamostatného konania podľa ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku teda\ndošlo k prelomeniu nazerania na incidenčné konanie len ako na konanie o určovacej žalobe\npre určenie práva. Na základe vyššie uvedeného je potrebné na vec aplikovať ustanovenie\n§ 10 tarify s poukazom na hypotézy podľa § 10 ods. 2 s tým, že za cenu práva sa považuje\naj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor,\nalebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.\nPodľa názoru sudcu okresného súdu vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške\ntrov konania postupoval správne, keď za tarifnú hodnotu veci v zmysle ustanovenia § 10\nods. 2 tarify považoval pohľadávku vo výške 204 750 €. Správne tiež vychádzal z trov\nkonania obsiahnutých a preukázaných v spise. Treba sa pritom v plnom rozsahu stotožniť\ns vyjadrením žalovanej k podanej sťažnosti, čo viedlo k záveru o potrebe zamietnuť\nsťažnosť ako nedôvodnú.\nIII.\n21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n22. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\n\n10\n\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n23. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že táto v časti\nnamietaného porušenia čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cbi 7/2016 a jeho uznesením\nz 20. septembra 2018 spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde,\npričom zároveň nezistil procesné prekážky, ktoré by podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde bránili prijatiu tejto sťažnosti na ďalšie konanie (bod 1 výroku uznesenia).\n24. Sťažnosť vo zvyšnej časti smerujúcej pre porušenie rovnakých práv uznesením\nokresného súdu zo 4. októbra 2017 bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu (bod 2 výroku uznesenia).\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu bola prípustná sťažnosť\nako riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho právomoc poskytnúť ochranu označeným\nprávam sťažovateľa mal sudca okresného súdu v rámci opravného konania. Tým je zároveň\nv uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba poznamenať, že sťažovateľ\nprávo podať riadny opravný prostriedok aj využil.\n25. Napokon sťažovateľ požadoval, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť právoplatného uznesenia okresného súdu.\nPodľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa\nrozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného\nrozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným\nzáujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nneznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení\nvykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo\nslobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,\n\n11\n\nopatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im\npriznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.\nPodľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie zaniká najneskoršie\nprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak Ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom\nzrušení.\nPodľa § 52 ods. 4 zákona o ústavnom súde dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez\nnávrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.\nVzhľadom na splnenie zákonných podmienok ústavný súd rozhodol o odklade\nvykonateľnosti právoplatného uznesenia okresného súdu (bod 3 výroku uznesenia).\n26. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania-náklady konania", "arbitrárnosť", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32efb5fa-f174-4ddb-bfff-02bfe01b3d01", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 226/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 226/2012 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32efb5fa-f174-4ddb-bfff-02bfe01b3d01"}, {"guid": "ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 534/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 534/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e99425cd-d849-4801-983f-25025b64ccef"}, {"guid": "319a4e4e-0dfe-486f-b257-fce68880b58c:7460ffca-f5a1-438b-808b-fc7fc6020a49", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Cbi/7/2016", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 29Cbi/7/2016 z 20. 7. 2017", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/319a4e4e-0dfe-486f-b257-fce68880b58c:7460ffca-f5a1-438b-808b-fc7fc6020a49"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:99ee8bed-1496-4225-a818-b53af34dff1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.309.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.309.2026.1"}, {"guid": "ussr:bca645dd-9f58-4492-8fd4-6287abc75bfc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.727.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 727/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 727/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.727.2025.1"}, {"guid": "ussr:42a28ce8-8609-451a-83d2-d3ebfeecd9c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.26.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.26.2023.2"}, {"guid": "ussr:de88bc3a-df0e-4553-9b5f-f9a817ce742f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 154/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.2"}, {"guid": "ussr:a50d2f37-3c0d-43b0-a14b-f0eba3d991cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 154/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/2022 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.154.2022.1"}, {"guid": "ussr:1210aebe-6e9f-4a5b-90e3-15e38dcb9ccd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.69.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2021 z 29. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.69.2021.1"}, {"guid": "85f25bd6-3718-4b86-a1bb-30ed170b29e5:8725f32f-5da7-4cba-81d7-2dacffbaa0ad", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7000899837.29", "spisova_znacka": "13Cb/767/2000", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13Cb/767/2000 z 9. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7000899837.29"}]}