{"guid": "ussr:f5486b03-3aad-426a-9874-361e2cab3201", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.36.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 36/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 36/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.36.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f5486b03-3aad-426a-9874-361e2cab3201", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.36.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.36.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.36.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 36/2019-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, v čase podania sťažnosti v Ústave\n\nna výkon trestu odňatia slobody\n\n, vo veci namietaného porušenia\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Tdo 40/2018 z 22. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. novembra 2018 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), v čase podania sťažnosti v Ústave na výkon trestu odňatia slobody\n(ďalej len „ústav“), vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n3 Tdo 40/2018 z 22. augusta 2018 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa v čase podania sťažnosti nachádza\nv nápravno-výchovnom ústave. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6 T 8/2014\nz 24. júna 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) bol sťažovateľ uznaný vinným\nz pokračovacieho\n\nobzvlášť\n\nzávažného\n\nzločinu\n\nnedovolenej\n\nvýroby\n\nomamných\n\na psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2. písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.\n2 To 76/2014 z 22. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“) rozhodol\no odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu tak, že ho čiastočne zrušil a uznal\nsťažovateľa za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c) a d), ods. 2. písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. j) Trestného zákona.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie z 13. novembra 2017,\nv ktorom poukazoval na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a i)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“). Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa svojím uznesením sp. zn. 3 Tdo 40/2018\nz 22. augusta 2018 odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, keďže bolo zrejmé,\nže nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\n4. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti najvyššiemu súdu vyčíta, že sa nedostatočne\nvysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré v dovolaní uvádzal, osobitne\nvšak s námietkou absencie poučenia sťažovateľa v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku.\nSťažovateľ ďalej namietol, že v jeho trestnom konaní sa vyskytli procesné vady, ktoré mali\nnegatívny dopad na konečné rozhodnutie vo veci, pričom tieto neboli odstránené ani\nrozsudkom odvolacieho súdu. V konkrétnosti sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol:\n\n2\n\n„Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 11. marca 23014 na OS. Námestovo\n(č.l. 568) vyplýva, že obvinený potom, čo mu bolo umožnené urobiť predsedníčkou senátu\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 trestného poriadku, viedol, že využíva svoje právo a nechce\nurobiť žiadne z vyhlásení. Vzhľadom na túto skutočnosť, mal najvyšší súd za to, že okresný\nsúd dodržal procesný postup upravená v ustanovení § 257 trestného poriadku. S uvedeným\ntvrdením nemožno súhlasiť, túto úvahu najvyššieho súdu označujem ako nepreskúmateľnú.\nZo zápisnice je zrejmé výlučne to, že súd mi umožnil spraviť vyhlásenie ako aj to, že\nnechcem urobiť žiadne vyhlásenie. Nemožno ale zároveň konštatovať, že som bol poučený\nzákonom predpokladaným spôsobom, keďže mám za to, že je značný rozdiel medzi\npoučením a umožnením... Mám za to, že dovolací súd sa s mojimi námietkami nevysporiadal\ntak, aby jeho rozhodnutie (a teda aj odôvodnenie rozhodnutia) mohlo byť označené\nza rozhodnutie súladné s článkom 46 ods. 1 ústavy SR, resp. s článkom 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru...“\n5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto:\n„1) Základné právo priznané sťažovateľovi čl. 46 ods. 1 Ústavy a ľudské právo\npriznané podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Tdo/40/2018 porušené bolo.\n2) Ústavný súd SR podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy SR uznesenie Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 22.08.2019, sp. zn. 3Tdo/40/2018 zrušuje a Najvyššiemu súdu SR prikazuje, aby\nvo veci opätovne konal a rozhodol.\n3) Ústavný súd SR podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR priznáva sťažovateľovi\nza porušenie jeho základného práva primerané finančné zadosťučinenie vo výške =10 000,eur (slovom desaťtisíc eur). Najvyšší súdu SR je povinný vyplatiť finančné zadosťučinenie\ndo dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v sídle Ústavného súdu\nSR na účet sťažovateľa.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n3\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá\nprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,\nalebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene\nmôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný\nsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\n\n4\n\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n11. Ústavný súd môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak\nv konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by\nmali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis\nI. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie\nniektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom\n(opravnom) postupe všeobecných súdov.\n12. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať postup najvyššieho súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ proti nemu uplatnil. Na tomto\nzáklade ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, resp. jeho postupom a obsahom sťažovateľom označených\nčlánkov ústavy a dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení.\n13. Ústavný súd poukazuje na pomerne komplexné a vyčerpávajúce odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom dovolací súd okrem iného uviedol:\n«Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah konkrétne\nuplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu\ndovolacích dôvodov podľa § 371 Trestného poriadku. Pokiaľ tomu tak nie je, a podané\ndovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovujúce dôvody dovolania, hoci\nv skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide\no dovolanie , ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.\nDovolací súd skúmal najskôr naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371\n\n5\n\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t. j. či zásadným spôsobom bolo porušené právo\nna obhajobu... Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie,\nnie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto\npráva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným\nspôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky\nprípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach...\nDovolací súd po preštudovaní spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace\no tom, že by v priebehu konania na súdoch nižšieho stupňa došlo k porušeniu práva\nobvineného\n\nna obhajobu. Naopak, jeho právo na obhajobu bolo v priebehu\n\ntrestného konania zachované, pričom obvinený mal možnosť zúčastňovať sa pojednávaní\na uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje\nprávo v priebehu konania aj aktívne využíval... Záverom sa k tejto námietke obvineného\nžiada poznamenať, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na\nspravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia\nvykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov.»\n14. Vo vzťahu k namietanej absencii poučenia sťažovateľa podľa § 257 ods. 1\nTrestného poriadku najvyšší súd vo svojom uznesení ďalej uvádza: „Ani táto námietka\nobvineného nie je opodstatnená. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 11. marca\n2014 na Okresnom súde Námestovo (č. l. 568) vyplýva, že obvinený potom, čo mu bolo\numožnené urobiť predsedníčkou senátu vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku,\nuviedol, že využíva svoje právo a nechce urobiť žiadne z vyhlásení. Vzhľadom na túto\nskutočnosť najvyšší súd má za to, že okresný súd dodržal procesný postup upravený\nv ustanovení § 257 Trestného poriadku. Nad rámec uvedeného najvyšší súd uvádza, že\nzápisnicu vo všeobecnosti možno označiť ako písomný záznam, ktorý má zákonom\npredpísané náležitosti a ktorého účelom je osvedčenie vykonania konkrétneho procesného\n\n6\n\núkonu a zachytenie jeho priebehu. Zákonodarca, prihliadnuc na tento účel na rôznu časovú\na obsahovú náročnosť jednotlivých úkonov, neformuloval potrebu doslovného zachytenia\njeho priebehu, ale naopak, vyslovil požiadavku na jeho stručnosť a výstižnosť. Predmetná\nzápisnica o hlavnom pojednávaní z 11. marca 2014 obsahuje všetky zákonné náležitosti\na spĺňa uvedené požiadavky. Dovolaciemu súdu nedá podotknúť, že v priebehu konania mal\nobvinený zabezpečenú obhajobu (osobu znalú práva), ktorá sa na úkone zúčastnila.\nVytýkaný nedostatok napriek tomu nebol ani v odvolacom konaní namietaný. Uplatnené\nnámietky sa preto javia ako formalistické a účelové s ohľadom na podaný mimoriadny\nopravný prostriedok.“\n15. Podľa názoru ústavného súdu závery najvyššieho súdu nemožno považovať\nza svojvoľné, predčasné, arbitrárne, resp. za také, ktoré by odporovali podstate a zmyslu\naplikovaných právnych noriem. Skutočnosť, že najvyšší súd sa nestotožnil s názorom\nsťažovateľa vyjadreným v dovolaní a vyslovil právny názor, s ktorým sťažovateľ nesúhlasí,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným už ani preto, lebo\nústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia\nústavného súdu do výkonu tejto právomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade\njeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby\nústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi\nzákonov“, právny názor najvyššieho súdu by mohol nahradiť iba v prípade, ak by ten bol\nsvojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (napr. I. ÚS 2/06).\n16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie\no ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu\nv tomto prípade nedošlo.\n\n7\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie-zásady trestného konania", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bdb41f4c-efb5-4459-8bf3-700e3f87cda8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdb41f4c-efb5-4459-8bf3-700e3f87cda8"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "cf8634d9-faa3-48d1-9b96-c9f74590c0a9:27a50adc-aad2-4e77-93eb-8977adbc4d7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5814010010.1", "spisova_znacka": "3Tdo/40/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/40/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5814010010.1"}, {"guid": "ba654c61-43b9-4804-a503-4583561d2352:9fae29ea-6007-4f88-92b1-a6230a441fbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "2To/76/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/76/2014 z 14. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-08-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ba654c61-43b9-4804-a503-4583561d2352:9fae29ea-6007-4f88-92b1-a6230a441fbd"}], "citovane_v": []}