{"guid": "ussr:7be1c582-0d8a-4fb2-8ee6-b0b7aacc7281", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2019 z 21. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 341/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "nazov": "čl. 19 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "nazov": "čl. 21 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "nazov": "čl. 22 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "nazov": "čl. 22 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 22 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-22", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7be1c582-0d8a-4fb2-8ee6-b0b7aacc7281", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.341.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 341/2019-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\na Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom Mgr. Jiřím Kučerom, Trnavská cesta 60, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1,\nčl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,\nnárodnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ\nv trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019 a jeho výzvou\nz 22. augusta 2019 a uznesením z 23. augusta 2019 a príkazom prokurátora Úradu\nŠpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na odňatie veci\nvydaným v tomto trestnom konaní a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého postupu a rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3,\nčl. 20 ods. 1, čl. 21, čl. 22 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\npostupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej\nkriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ (ďalej\nlen „vyšetrovateľ“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019\n(ďalej len „napadnutý postup“) a jeho výzvou z 22. augusta 2019 (ďalej len „výzva\nna vydanie veci“) a uznesením z 23. augusta 2019 (ďalej len „uznesenie o pribratí znalca“)\na príkazom prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „prokurátor špeciálnej prokuratúry“) na odňatie veci (ďalej len „príkaz\nna odňatie veci“) vydaným v tomto trestnom konaní.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ vedie trestné\nstíhanie pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona, prečin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona\nv jednočinnom súbehu so zločinom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1\na ods. 2 písm. c) Trestného zákona a prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b)\nTrestného zákona.\n3. Dňa 22. augusta 2019 sa na pracovisko sťažovateľky, Krajský súd v Bratislave,\ndostavili príslušníci národnej kriminálnej agentúry (ďalej len „NAKA“), ktorí ju oboznámili\ns dôvodmi svojej prítomnosti a v zmysle § 89 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\n2\n\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) bola vyzvaná\nna vydanie vecí dôležitých pre trestné konanie, a to všetkých mobilných telefónov, ktoré má\npri sebe a ktoré používa alebo používala. Sťažovateľke bolo zároveň na jej dopyt uvedené,\nže ak mobilný telefón dobrovoľne nevydá, bude jej na základe príkazu prokurátora\nšpeciálnej prokuratúry postupom podľa § 91 Trestného poriadku odňatý aj proti jej vôli.\nTento príkaz jej bol predložený na nahliadnutie. Následne sťažovateľka vydala svoj mobilný\ntelefón iPhone 8 čiernej farby\n\n.\n\n4. Uznesením vyšetrovateľa z 23. augusta 2019 bol v tejto trestnej veci pribratý\nznalec pre účely vyhotovenia rozmnoženiny počítačových údajov nachádzajúcich sa\nna vydanom mobilnom telefóne, ako aj zistenia a zaistenia údajov o telekomunikačnej\nprevádzke, jej obsahu, ako aj iných dátových záznamov. Proti uvedenému uzneseniu\no pribratí znalca podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej nebolo do času podania tejto\nústavnej sťažnosti rozhodnuté.\n5. Sťažovateľka uvádza, že pre ospravedlnenie napadnutého postupu v súvislosti\nso zaistením jej mobilného telefónu 22. augusta 2019 nedošlo k splneniu ani jedného\nz nevyhnutných predpokladov, ktorými sú legalita, požiadavka nevyhnutnosti, legitimita\na proporcionalita zásahu do ňou označených práv, ktorých porušenie touto ústavnou\nsťažnosťou namieta.\n6. K absencii legality napadnutého postupu sťažovateľka uviedla, že úkon\nvyšetrovateľa smerujúci k zaisteniu mobilného telefónu sťažovateľky sa udial na jej\npracovisku v budove Krajského súdu v Bratislave v kancelárii kolegu. V tejto súvislosti\npoukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorá\nv súvislosti s rešpektovaním práva na súkromný život podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru vykladá\npojem obydlie širšie a zahŕňa doň napr. aj priestory určené na výkon povolania spojeného\nso zákonom ustanovenou povinnosťou mlčanlivosti (Niemietz proti Nemecku, rozsudok\nESĽP zo 16. 12. 1992, č. 13710/88). Podľa sťažovateľky je zrejmé, že zákrok vykonaný\nv mieste výkonu povolania sťažovateľky, ktoré je spojené so zákonom ustanovenou\npovinnosťou mlčanlivosti (povolanie sudcu), je zásahom do obydlia v zmysle čl. 8 ods. 1\ndohovoru. Sťažovateľka ďalej uviedla, že „Ochrana súkromia v zmysle citovaného\n3\n\nustanovenia sa týka aj korešpondencie na pracovisku, hoc má súkromnú povahu\na s výkonom povolania (zamestnania) priamo nesúvisí (porov. rozhodnutie z 2. 10. 2014\nvo veci DELTA Pekárny a.s. proti Česku)...\nV situácii sťažovateľky, ktorá priamo čelila služobnému zákroku príslušníkov elitnej\nzložky polície pri úkonoch trestného konania, vykonávaných pod hrozbou núteného\n(násilného) odňatia nej patriacej veci, a to v priestoroch s povahou obydlia (v zmysle čl. 8\ndohovoru), musia byť procedurálne a vecné požiadavky na dovolenosť zásahu v zmysle čl. 8\nods. 2 vyžadované o to striktnejšie a tento služobný zákrok musí byť vnímaný rovnako\nzávažne ako prehliadka obydlia.“.\n7. Z hľadiska naplnenia požiadavky legality zásahu do výkonu práva na súkromie\npodľa názoru sťažovateľky postup vyšetrovateľa neobstojí ani z dôvodu, že „Kancelária\nsudcu ani predsedu súdu v budove súdu nie je verejne prístupným priestorom v zmysle § 99\nods. 2 Trestného poriadku. Budova súdu ako taká je verejne prístupným priestorom, avšak\nlen vo vzťahu k nato vyhradeným miestnostiam (§ 19 ods. 1 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom\nporiadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy).\nS ohľadom na povahu veci je preto vylúčené považovať služobné kancelárie sudcov\n(rovnako ani iné kancelárie) za verejne prístupné miesto, naopak, jedná sa o priestory,\nv ktorých vykonáva sudca tie aspekty svojho povolania, pri ktorých neprichádza do styku\ns verejnosťou. Takto ustálená povaha priestorov, v ktorých došlo k služobnému zákroku\nvoči sťažovateľke, z právneho hľadiska rámcuje požiadavky na legalitu vykonaného zásahu.\nZákrok spojený s odnímaním vecí dôležitých pre trestné konanie vykonaný v obydlí alebo\niných priestoroch v zmysle § 99 ods. 2 Trestného poriadku prichádza do úvahy v prípade\ndomovej prehliadky (§ 99 ods. 1 v spojitosti s § 100 Trestného poriadku), prehliadky iných\npriestorov (§ 99 ods. 2 v spojitosti s § 101 Trestného poriadku). Oba popísané úkony sa\nrealizujú na základe kvalifikovaného príkazu sudcu pre prípravné konanie alebo\nprokurátora, ktorý musí spĺňať vymedzené obsahové náležitosti vrátane vecného\nzdôvodnenia. V iných prípadoch bez predchádzajúceho príkazu sudcu alebo prokurátora\nmôže policajt vstúpiť do obydlia, iných priestorov a na pozemok iba ak vec neznesie odklad\n(§ 103 Trestného poriadku). V situácii sťažovateľky je však zo skutkového hľadiska zrejmé,\n\n4\n\nže sa nejednalo o vec, ktorá neznesie odklad. Nasvedčuje tomu postup prokurátorov, ktorí\ndňa 19. 8. 2019 v danej veci namiesto úkonov trestného konania zvolali tlačovú konferenciu\ns výzvou na vysvetlenie komunikácie. Služobný zákrok nasledoval až dva dni po začatí\ntrestného stíhania vo veci, t. j. nie neodkladným úkonom. Podmienka neodkladnosti zásahu\nv zmysle § 103 Trestného poriadku, ktorá by oprávňovala realizovať služobný zákrok\nv obydlí alebo iných priestoroch bez predchádzajúceho príkazu, splnená nebola. Policajti\ntak realizovali donucovacie úkony trestného konania voči sťažovateľke v iných priestoroch\nbez splnenia zákonných podmienok (príkaz podľa § 100 alebo § 101 Trestného poriadku),\nčo legalitu zásahu taktiež vylučuje.“.\n8. O absencii legality napadnutého postupu svedčí podľa sťažovateľky aj skutočnosť,\nže výzva na vydanie mobilného telefónu sťažovateľky bola realizovaná bez súhlasu sudcu.\nV tejto súvislosti uviedla, že „Judikatúra ESĽP, predovšetkým rozhodnutia vo veci Sanoma\nUitgevers B.V. proti Holandsku, rozsudok zo 14. 9. 2010, či Voskuil proti Holandsku,\nrozsudok z 22. 11. 2007, ale aj skoršie rozhodnutie vo veci Buck proti Nemecku,\nbez akýchkoľvek výnimiek požaduje súdny prieskum takto invazívnych zásahov do súkromia\njednotlivca. Akýkoľvek príkaz na vydanie mobilného telefónu, ktorý nevydal sudca,\nz hľadiska testu legality neobstojí, a to pre úplnú absenciu predvídateľných procedurálnych\nzáruk pre zásah štátu (polície), absencie účinného prostriedku nápravy a realizáciu\nslužobného zákroku bez zákonom upraveného mechanizmu umožňujúceho preskúmať\nnevyhnutnosť, legitimitu a proporcionalitu zásahu, ktoré by posudzoval nezávislý sudca.“.\nSťažovateľka zdôraznila, že na menej invazívne úkony v trestnom konaní (napr. oznámenie\núdajov o telekomunikačnej prevádzky podľa § 116 Trestného poriadku) je vždy potrebný\nodôvodnený príkaz sudcu, a preto je žiaduce vyžadovať súhlas sudcu aj na vyhotovenie\nkópie všetkých údajov obsiahnutých v mobilnom telefóne, ktoré je nepomerne\ninvazívnejším úkonom.\n9. Sťažovateľka sa ďalej domnieva, že porušenie jej práv podľa čl. 8 dohovoru\nmožno vidieť taktiež „v nedostatku zákonnej regulácie postupu orgánov činných v trestnom\nkonaní po zaistení veci, a to z hľadiska zaistených počítačových a iných údajov,\nako aj absencie účinných prostriedkov nápravy podľa slovenského právneho poriadku,\nktoré by boli spôsobilé garantovať ochranu pred rizikom zneužitia odňatých informácií\n5\n\na údajov. Nakoľko podľa slovenského právneho poriadku neexistujú dostatočné záruky proti\nsvojvôli orgánov činných v trestnom konaní pri nakladaní s údajmi získanými v dôsledku\nvýzvy na vydanie veci podľa § 89 Trestného poriadku a následnom nakladaní s odňatými\ninformáciami a údajmi, zásah do práv sťažovateľky nemožno považovať za legálny\na striktne primeraný sledovanému cieľu.“. Poukázala na skutočnosť, že inštitút oznámenia\núdajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 Trestného poriadku či uchovania\na vydania počítačových údajov podľa § 90 Trestného poriadku podrobne upravuje spôsob\na postupy nakladania so zachytenými údajmi, lehotu ich oprávneného spracovania\na garantuje dotknutej osobe záruky týkajúce sa oboznámenia sa so zásahom do základných\npráv a bezodkladnej likvidácie údajov nepotrebných na trestné konanie. Aj táto skutočnosť\npodľa názoru sťažovateľky „zvýrazňuje absurditu prístupu k inteligentnému mobilnému\ntelefónu len prizmou ustanovenia § 89 Trestného poriadku, t. j. rozmerom hnuteľnej veci\na nezákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri voľbe prostriedkov\nneospravedlňujúcich zásah do základných práv sťažovateľky“.\n10. K absencii požiadavky proporcionality zásahu do práva na súkromie\nsťažovateľka poukázala na zásadu zdržanlivosti zakotvenú v § 2 ods. 2 Trestného poriadku,\nrešpektovanie ktorej by sa vo vzťahu k sťažovateľke prejavilo tak, že „orgánmi činnými\nv trestnom konaní by mali byť zaistené len požadované údaje a nie všetky údaje, ktoré mala\ndotknutá osoba uložené na pamäťovom médiu. Týmto postupom by orgány štátu naplnili\naj zásadu proporcionality akéhokoľvek zásahu do označených práv, najmä zásahu\ndo základného práva na súkromie v zmysle dohovoru. Orgány činné v trestnom konaní však\nnerešpektovali ani túto svoju povinnosť, čím zasiahli do všetkých označených práv\nsťažovateľky.“.\n11. Výrazom proporcionality je podľa sťažovateľky aj voľba čo najmiernejšieho\nprostriedku, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa.\nPre dosiahnutie špecifického cieľa (získanie počítačových údajov dôležitých pre objasnenie\ntrestnej činnosti) je takýmto prostriedkom zaručujúcim požadovanú proporcionalitu úkon\nuchovania a vydania počítačových údajov zakotvený podľa § 90 Trestného poriadku.\nSťažovateľka uviedla, že „je nepochybné, že ide o prostriedok, ktorého realizácia\n\n6\n\npredstavuje zásah menšej intenzity v porovnaní so situáciou, keby sa na dosiahnutie cieľa\nzvolil inštitút vydania, resp. odňatia veci. Napokon to potvrdzuje aj rozdielny režim\nrealizácie uvedených prostriedkov (porov. II. ÚS 96/2010).\nNaviac, inteligentný mobilný telefón (o aký išlo aj v prípade sťažovateľky) má\npovahu či charakter počítača a obsahuje počítačové údaje, preto má byť vo vzťahu k nemu\na zachytávaniu údajov na ňom vždy využitý inštitút uchovania a vydania počítačových\núdajov, (porov. II. ÚS 78/2019).\nVoči sťažovateľke bola realizovaná výzva na vydanie veci v zmysle § 89 Trestného\nporiadku. Orgány činné v trestnom konaní šetrnejší postup v zmysle § 90 Trestného\nporiadku vo vzťahu k sťažovateľke ignorovali, hoci by ním dosiahli účel trestného konania.\nPri výzve na vydanie veci v zmysle § 89 Trestného poriadku oproti príkazu na uchovanie\npočítačových údajov podľa § 90 Trestného poriadku úplne absentuje akákoľvek právna\núprava ohľadom nakladania a spracovávania v rámci trestného konania získaných údajov,\nt. j. pre dotknutú osobu predstavuje omnoho radikálnejší zásah. Výzva a zaistenie veci\npodľa § 89 Trestného poriadku na rozdiel od príkazu podľa § 90 Trestného poriadku\nnelimituje ani dobu, počas ktorej majú byť údaje uchovávané a ani rozsah (s prepojením\nna záujmové informácie). Je tak zrejmé, že výzva a následné vydanie veci predstavuje\npre dotknutú osobu omnoho závažnejší zásah do základných práv, pričom však sledovaný\núčel možno dosiahnuť v celom rozsahu aj príkazom podľa § 90 Trestného poriadku.\nO technickej spôsobilosti orgánov činných v trestnom konaní vykonať tento úkon svedčí\naj skutkový stav popísaný vo veci II. ÚS 78/2019. V dôsledku toho výzva na vydanie veci\nv zmysle § 89 Trestného poriadku nespĺňa požiadavku proporcionality a nevyhnutnosti\nzásahu.“.\n12. Požiadavka proporcionality nebola podľa názoru sťažovateľky naplnená\nani z hľadiska rozsahu získavaných informácií. Z tohto pohľadu je podľa sťažovateľky\nnajmiernejším prostriedkom len vyhotovenie kópie uložených počítačových údajov, pričom\nje nevyhnutné, aby sa vždy pri počítačových údajoch pred ich skopírovaním vykonala\nselekcia údajov a aby sa skopírovali len hľadané údaje, t. j. údaje, ktoré sú potrebné\npre vedené trestné konanie, a tak sa minimalizovala možnosť, že do trestného konania budú\nprenesené aj také údaje, ktoré hľadané neboli a žiadnym spôsobom nesúvisia s trestným\n\n7\n\nkonaním. Zdôraznila, že „v trestnom konaní môže byť zaisťovaná len taká vec, ktorá je\ndôležitá pre trestné konanie. To platí aj pre elektronické dáta s tým, že môže byť povolené\nlen hľadanie konkrétnych súborov, informácií alebo komunikácie, ktoré majú určitú\nrelevanciu k stíhanému trestnému činu, pričom napríklad štandardný software umožňuje\nvyhľadávanie mien alebo slov, a teda uľahčuje zúženie vyhľadávaných dát; ak teda má\npolícia konkrétne podozrenie vo vzťahu ku konkrétnemu sudcovi a pre vedenie trestného\nstíhania je nutné poznať obsah počítačových údajov v jeho mobilnom telefóne, potom by,\nvzhľadom k zákonom stanovenej povinnosti mlčanlivosti, mala postupovať tak, že neodníme\ncelý mobilný telefón, ale iba skopíruje tie údaje, ktoré by mali súvisieť s predmetom\npodozrenia (takto by mala v zmysle judikatúry eliminovať to, že sa do jej dispozície dostanú\naj iné údaje, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti a ktoré žiadnym spôsobom\nnesúvisia s vedením trestného stíhania).“.\n13. Sťažovateľka namieta, že zo zadania pre znalca v napadnutom uznesení\nvyšetrovateľa z 23. augusta 2019 vyplýva, že predmetom vyhotovenia rozmnoženiny údajov\nmajú byť všetky údaje zachytené a uložené na mobilnom telefóne a SIM karte, a to bez\nakéhokoľvek súvisu s trestnou vecou (skutkom), pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie\nvo veci. Takto formulovaný rozsah záujmových údajov predstavuje podľa jej mienky\nexcesívny a neopodstatnený zásah do jej súkromia, keďže dôjde k vyhotoveniu\nrozmnoženiny aj takých údajov, ktoré nemôžu mať žiaden súvis s trestnou vecou, pre ktorú\nbolo začaté stíhanie vo veci. Sledovaný účel trestného stíhania možno podľa jej názoru\ndosiahnuť aj šetrnejšie, a to „vymedzením údajov, o ktorých sa má vyhotoviť rozmnoženia,\nich konkretizáciou vo vzťahu k trestnej veci, a to prostredníctvom špecifikácie napr. osôb,\núdajov, slovných spojení, času a spôsobu komunikácie, obsahu a predmetu údajov,\npoužitých softwareových prostriedkov komunikácie a pod., tak aby bol zúžený zásah\ndo súkromia neobvinenej osoby, ktorá vydala vec dôležitú pre trestné konanie, len\nna nevyhnutnú mieru potrebnú pre dosiahnutie účelu trestného konania“.\n14. Absenciu legitimity zásahu do jej základných práv vidí sťažovateľka v nezákonne\nvedenom trestnom stíhaní vo veci, pretože z obsahu uznesenia o začatí trestného stíhania\nz 20. augusta 2019 zverejneného na internete podľa sťažovateľky vyplýva, že neobsahuje\npreskúmateľne materializované a konkretizované podozrenie, že sa určitý skutok,\n8\n\nktorý môže byť trestným činom, stal. Z tohto dôvodu je preto zásah do základných práv\nsťažovateľky\n\nvykonaný\n\nv\n\nrámci\n\ntakto\n\nvedeného\n\ntrestného\n\nstíhania\n\nmateriálne\n\nneodôvodnený, t. j. nemôže sa ním sledovať žiaden legitímny účel.\n15. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie ňou označených\npráv (bod 1 uznesenia) napadnutým postupom vyšetrovateľa, jeho výzvou na vydanie veci\na uznesením o pribratí znalca, ako aj príkazom prokurátora špeciálnej prokuratúry\nna odňatie veci, príkaz prokurátora špeciálnej prokuratúry na odňatie veci, ako aj uznesenie\no pribratí znalca v časti „uloženia povinnosti vyhotovenia rozmnoženiny počítačových\núdajov\n\nnachádzajúcich\n\nsa\n\nna\n\nmobilnom\n\ntelefóne\n\nzn.\n\n, vydanom 22. 8. 2019\n\niPhone\n\nčiernej\n\nfarby,\n\n“ zrušil, porušovateľom\n\nzakázal pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľky v trestnom konaní vedenom\npod\n\nČVS:\n\nPPZ-848/NKA-PZ-ZA-2019,\n\nprikázal\n\nzničiť\n\nvšetky\n\nrozmnoženiny\n\n„počítačových údajov a akýchkoľvek iných údajov“ získaných z mobilného telefónu\nvydaného sťažovateľkou, prikázal vrátiť vydaný mobilný telefón sťažovateľke a zaviazali\nporušovateľov nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia na účet jej právneho\nzástupcu.\nII.\nRelevantná právna úprava\n16. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n17. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n19. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n20. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n21. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.\nObmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 21 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť\nbez súhlasu toho, kto v ňom býva.\n\n10\n\nPodľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných\npísomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.\nPodľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných\npísomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo\niným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje\ntajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného\na rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\ns výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu\nkrajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo\nna ochranu práv a slobôd iných.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívaťsvoj majetok. Nikoho nemožno zbaviťjeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpecili\ň platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. V rámci predbežného prerokovania pristúpil ústavný súd k preskúmaniu ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky, ktorá je založená na argumentácii, že v príčinnej súvislosti\n\n11\n\ns napadnutým postupom vyšetrovateľa, jeho výzvou na vydanie veci, mobilného telefónu,\njeho uznesením o pribratí znalca a príkazom prokurátora špeciálnej prokuratúry na odňatie\nveci došlo k zásahu do sťažovateľkou označených práv (bod 1 tohto uznesenia) z dôvodu\nnesplnenia kritérií legality, legitimity a proporcionality opodstatnenosti takéhoto zásahu.\nIII.1 K namietanému porušeniu v ústavnej sťažnosti označených práv\nsťažovateľky napadnutým postupom vyšetrovateľa, výzvou na vydanie veci\na príkazom prokurátora špeciálnej prokuratúry\n23. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne\nneopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo\ndôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní\nktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nII. ÚS 101/03, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 473/2012).\n24. Ústavný súd sa oboznámil so skutkovým stavom vo veci sťažovateľky, aby\nposúdil, či postup vyšetrovateľa a s ním súvisiace úkony týkajúce sa zaistenia mobilného\ntelefónu sťažovateľky neprekročili limity ňou označených článkov ústavy, dohovoru\na dodatkového protokolu, ktorých porušenie namieta.\n25. Ako vyplýva z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh v trestnej veci zločinu\nprijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 Trestného zákona, prečinu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu\nso zločinom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného\nzákona a prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona bola\n22. augusta 2019 sťažovateľka vyzvaná v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku na vydanie\n12\n\nveci dôležitej pre trestné konanie, konkrétne všetkých mobilných telefónov, ktoré má\npri sebe, ktoré používa, resp. používala. Vo výzve bola sťažovateľka náležite poučená\no povinnosti vec na vyzvanie vydať v zmysle § 89 Trestného poriadku o tom, že nie je\npovinná poskytovať dôkazy vedúce k usvedčeniu zo spáchania trestného činu jej samotnej\nalebo jej blízkej osoby a z tohto dôvodu nie je povinná vydať vec, ktorá by nasvedčovala\nspáchaniu trestného činu jej konaním alebo konaním jej blízkej osoby a o možnosti odňatia\nveci. Sťažovateľka reagovala na výzvu na vydanie veci tak, že vec dobrovoľne vydala,\no čom bola spísaná zápisnica o vydaní veci.\n26. Zákonným podkladom, na základe ktorého orgány činné v trestnom konaní\nv danom prípade postupovali, bol § 89 ods. 1 až 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého kto\nmá pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť\npolicajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť,\nje povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to,\nže ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.\nPovinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka\nokolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu\nod povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.\nVyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania\nalebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.\n27. Podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku zápisnica o úkonoch podľa § 89 až § 92\nmusí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci alebo\npočítačových údajov, ktorý umožní určiť ich totožnosť.\n28. Podľa § 93 ods. 2 prvej vety Trestného poriadku osobe, ktorá vec alebo\npočítačové údaje vydala alebo ktorej boli vec alebo počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej\nboli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné\npotvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice.\n29. Podstata námietok sťažovateľky prezentovaných v jej ústavnej sťažnosti sa\ndotýka otázky zásahu do jej práva na ochranu súkromia.\n\n13\n\n30. Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného\nporušenia čl. 8 dohovoru za splnenia podmienky, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti\noznačeného článku, ESLP,\ň ktorého judikatúru ústavný súd štandardne pri svojej\nrozhodovacej činnosti zohľadňuje, skúma ospravedlniteľnosť takéhoto zásahu z pohľadu\nlimitov vymedzených čl. 8 dohovoru, teda pristupuje k posúdeniu kritéria legality\n(že k zásahu došlo na základe zákona), legitímnosti (že k zásahu došlo pre úcely\ň niektorého\nzo záujmov vymedzených cl.\ň 8 ods. 2 dohovoru) a proporcionality zásahu, teda že zásah bol\nv demokratickej spolocnosti\ň\nna dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutný.\n31. V danom prípade však ústavný súd k takémuto skúmaniu nepristúpil, keďže\nv posudzovanej veci sťažovateľka vydala v súlade s § 89 Trestného poriadku vec dôležitú\npre trestné konanie dobrovoľne, z čoho možno usudzovať, že bola uzrozumená so zásahom\ndo jej súkromia.\n32. Účelom práva na súkromný a rodinný život je ochrana jednotlivca proti\nsvojvoľným zásahom verejnej moci a obdobne ústava nezaručuje ochranu súkromného\na rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým\nzasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány\nverejnej moci, fyzické osoby a právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného\nživota vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené (I. ÚS 13/00,\nIII. ÚS 375/2018).\n33. Vychádzajúc z citovanej judikatúry, sťažovateľka by mala právo na ochranu pred\nzasahovaním do jej súkromného života vtedy, ak by išlo o taký zásah orgánu verejnej moci\n(v tomto prípade orgánov činných v trestnom konaní), ktorý by bol neoprávnený alebo\nsvojvoľný.\n34. V danom prípade je zrejmé, že o takýto zásah orgánov činných v trestnom konaní\nnešlo, keďže sťažovateľka vydala vec dôležitú pre trestné konanie dobrovoľne.\nO dobrovoľnom vydaní veci dôležitej pre trestné konanie svedčí aj vyjadrenie sťažovateľky\nk výzve vyšetrovateľa na vydanie veci zaznamenané v zápisnici o vydaní veci, v ktorej\n\n14\n\nk výzve vyšetrovateľa na dobrovoľné vydanie svojho mobilného telefónu uviedla:\n„Samozrejme, že ho vydám, avšak ho mám v mojom aute.” Zo zápisnice o vydaní veci,\nktorú sťažovateľka podpísala, nevyplýva, že by k výzve na vydanie veci sťažovateľka\nvzniesla akékoľvek námietky alebo pripomienky.\n35. Úkon vydania veci bol realizovaný v súlade s príslušnými ustanoveniami\nTrestného poriadku. O úkone vydania bola spísaná zápisnica, majúca zákonné parametre,\nv ktorej bola v súlade s § 93 ods. 1 Trestného poriadku presne špecifikovaná vydaná vec\na rovnopis tejto zápisnice bol v súlade s § 93 ods. 2 Trestného poriadku vydaný\nsťažovateľke, čo aj sťažovateľka v zápisnici potvrdila.\n36.\n\nNapokon\n\nna nedotknuteľnosť\n\nústavný\nosoby\n\na\n\nsúd\n\nuvádza,\n\nže\n\nk faktickému\n\njej\n\nsúkromia,\n\nna\n\nochranu\n\npred\n\nporušeniu\n\npráv\n\nneoprávneným\n\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe,\nna ochranu tajomstva dopravovaných správ a ochranu osobných údajov mohlo\npotencionálne dôjsť až na základe uznesenia o pribratí znalca, ktorým mu bolo uložené\nzabezpečiť požadované údaje z mobilného telefónu sťažovateľky, a nie výzvou na vydanie\nveci, mobilného telefónu, ktorý predstavuje len hmotný nosič informácií.\n37. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky a jej príloh konštatuje, že v napadnutom postupe vyšetrovateľa smerujúcom\nk vydaniu veci dôležitej pre trestné konanie nezistil nič, čo by ho robilo neakceptovateľným,\nresp. nekonformným s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľkou označených ustanovení\nústavy, ako aj dohovoru, ktorých porušenie namietala.\n38. K realizácii sťažovateľkou namietaného príkazu prokurátora špeciálnej\nprokuratúry na vydanie veci podľa § 91 Trestného poriadku tak ani z dôvodu dobrovoľného\nvydania veci sťažovateľkou nedošlo, a tento jej preto nebol ani doručovaný. V takom\nprípade preto ani nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľky (bod 1\ntohto uznesenia) napadnutým príkazom prokurátora špeciálnej prokuratúry na odňatie veci.\n\n15\n\n39. Ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým postupom vyšetrovateľa, jeho\nvýzvou na vydanie veci a príkazom prokurátora špeciálnej prokuratúry na odňatie veci\na sťažovateľkou tvrdeným porušením základných práv na nedotknuteľnosť osoby a jej\nsúkromia podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, na ochranu pred zasahovaním do súkromného\na rodinného života a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním\nalebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy, vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, na ochranu obydlia podľa čl. 21 ústavy, na ochranu\nlistového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností a ochranu\nosobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npráva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru\na práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie mohol ústavný súd reálne dospieť k záveru o ich porušení.\n40. Sumarizujúc prijaté čiastkové závery, vyhodnotil preto ústavný súd túto časť\nústavnej sťažnosti sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju v súlade s § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\nIII.2 K namietanému porušeniu v ústavnej sťažnosti označených práv\nsťažovateľky napadnutým uznesením vyšetrovateľa o pribratí znalca\n41. Z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný\nsúd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať jeho\nústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred iným\nsúdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje.\nZmysel a účel uvedeného princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je\na ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nv trestnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad\nv súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,\nsú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava\n16\n\nalebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým osobám alebo fyzickým osobám\nzaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad\nuvedených v ustanovení § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri\nIII. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n42. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku\naž po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie\ngarancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní\na súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení\nmožno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd\noznačených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu\nsamotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel\nby účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného\naj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných\nv trestnom\n\nkonaní\n\na\n\nsúdov).\n\nÚstavný\n\nsúd\n\ntak\n\nzdôrazňuje,\n\nže\n\nústavné\n\nsúdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených\nvecí (IV. ÚS 187/09, III. ÚS 421/2016, III. ÚS 855/2016). Základné právo na súdnu\nochranu je totiž „výsledkové“, to znamená musí mu zodpovedať proces ako celok,\na skutočnosť, či napadnuté konanie bude ako celok spravodlivé, závisí od pokračujúceho\nkonania a rozhodnutia všeobecných súdov (III. ÚS 33/04, IV. 163/05, III. ÚS 421/2016,\nIII. ÚS 855/2016).\n43. Predmetná trestná vec sa nachádza v štádiu prípravného konania a uznesenie\no začatí trestného stíhania, ako aj ďalšie nadväzujúce procesné úkony orgánov činných\nv trestnom konaní odôvodňujú predpoklad, že v tejto trestnej veci budú v ďalšom\nprocesnom štádiu vznesené obvinenia. V prípade naplnenia uvedeného predpokladu\nsťažovateľka bude mať v zmysle platnej právnej úpravy v nasledujúcich štádiách trestného\nkonania možnosť domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv.\nV rámci práva na obhajobu je možné uplatniť argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti postupu\n17\n\norgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania na hlavnom pojednávaní\npred prvostupňovým súdom, prípadne využitím opravných prostriedkov, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní.\n44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že systém\ntrestného konania poskytuje sťažovateľke právne prostriedky, ktorými sa môže domáhať\nochrany pred neoprávneným zásahom do svojich práv, hoci budú prípustné až v ďalšom\nštádiu trestného konania. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval\nv danej fáze do prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľky a neprípustne si tak\npredčasne uzurpoval právomoc všeobecného súdu, ktorý je primárne povinný poskytnúť\nochranu práv sťažovateľky. V danej fáze konania, keď má sťažovateľka k dispozícii právne\nprostriedky, prostredníctvom ktorých môže v budúcnosti uplatniť ochranu svojich práv,\nje neprípustné, aby ústavný súd korigoval prípadné pochybenia aktuálneho procesného\npostupu organov činných v trestnom konaní. Sťažovateľka sa s prípadnou ústavnou\nsťažnosťou môže na ústavný súd obrátiť až po vyčerpaní označených opravných\nprostriedkov, teda až vo fáze právoplatného skončenia meritórneho konania.\n45. V prípade, ak sťažovateľka nebude môcť v ďalšom štádiu trestného konania\nuplatniť ochranu svojich práv pre absenciu takého procesného postavenia, s ktorým by boli\nspojené právne prostriedky určené pre tento účel, bude sa môcť obrátiť na ústavný súd,\nktorý sa bude namietaným zásahom do ňou označených práv zaoberať.\n46. Aj napriek uvedenému ústavný súd považuje za potrebné podotknúť, že na prvý\npohľad sa mu zásah do označených práv sťažovateľky nejaví ako neprimeraný, ktorý by\nvybočoval z limitov práv, ktorých porušenie sťažovateľka namieta. Už zo samotnej podstaty\ninštitútov, akými sú domová prehliadka, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej\nprevádzky, uchovanie a vydanie počítačových údajov a podobne vyplýva, že sú spojené\ns výrazným zásahom do súkromia osôb, u ktorých sú realizované. Pri takomto zásahu však\nprevažuje verejný záujem na objasnení závažnej trestnej činnosti nad právom jednotlivca\nna ochranu súkromia. Proporcionalita zásahu však musí byť dodržaná aj vo vzťahu medzi\nprávom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktoré majú orgány činné\nv trestnom konaní k dispozícii pri plnení legitímnych cieľov. V tomto smere je potrebné\n18\n\nuviesť, že aj keď sa spôsob, prípadne rozsah zabezpečenia záujmových informácií môže\nna prvý pohľad javiť ako neprimerane zasahujúci do súkromia jednotlivca, takýto postup je\nospravedlniteľný, ak je za splnenia podmienky zákonnosti nevyhnutný na dosiahnutie\nlegitímneho cieľa a z technického hľadiska neexistujú iné, menej invazívne možnosti,\nako požadované informácie zabezpečiť.\n47. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nsmerujúcu proti namietanému uzneseniu vyšetrovateľa o pribratí znalca ako neprípustnú\na ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietol.\n48.\n\nPretože\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľky\n\nbola\n\nako\n\ncelok\n\nodmietnutá,\n\nbolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v petite jej\nústavnej sťažnosti, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia\nzákladného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "vec (vo fyzickom zmysle)-zaistenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "trestné konanie-vec dôležitá pre trestné konanie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť osoby, súkromia", "ochrana súkromného a rodinného života", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na ochranu listového a obdobného tajomstva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "vec (vo fyzickom zmysle)-vydanie veci", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na nedotknuteľnosť obydlia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4975000-ba3d-40f3-84da-90db7d46382e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.78.2019.1"}, {"guid": "ussr:eade5468-4f7c-4309-a8f9-d640fcd9846b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.375.2018.1"}, {"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:45ee449f-1628-40b9-83aa-4785d5bf20f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:6c23907d-a5a2-47dc-8e99-a0e26a513281", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 96/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 96/2010 z 3. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6c23907d-a5a2-47dc-8e99-a0e26a513281"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}