{"guid": "ussr:20597df2-2a6d-40b4-90f2-e40af724695a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.34.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 34/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.34.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/20597df2-2a6d-40b4-90f2-e40af724695a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.34.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.34.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.34.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 34/2019-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica,\nspol. s r. o., Vajanského 40/7673, Trnava, zastúpenej advokátom JUDr. Bohumilom\nNovákom, advokátska kancelária, Horná 27, Banská Bystrica, vo veci namietaného\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 CoKR 19/2018 z 3. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o.,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n7. novembra 2018 doručená [5. novembra 2018 (pondelok) podaná na poštovú prepravu,\npozn.] sťažnosť spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 1 CoKR 19/2018 z 3. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie\nkrajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný\nsúd“) uznesením sp. zn. 25 R 2/2017 z 24. mája 2017 povolil reštrukturalizáciu\nsťažovateľky (dlžníčky), do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil spoločnosť\n(ďalej len „správca“),\nvyzval veriteľov sťažovateľky, aby v lehote do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie\nprihlásili svoje pohľadávky, a tiež vymedzil rozsah právnych úkonov sťažovateľky\npodliehajúcich súhlasu správcu. Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť\n31. mája 2017.\n3. Následne (schvaľovacia) schôdza veriteľov sťažovateľky 10. januára 2018\nrozhodla o schválení (prijatí) reštrukturalizačného plánu sťažovateľky (po jeho\npredchádzajúcom schválení veriteľským výborom na jeho treťom zasadnutí 11. decembra\n2017, pozn.), v rámci ktorého bola vytvorená 1 skupina, a to skupina nezabezpečených\nveriteľov.\n4. Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 22. januára 2018 navrhla, aby\nokresný súd jej reštrukturalizačný plán potvrdil.\n5. Okresný súd uznesením sp. zn. 25 R 2/2017 zo 7. februára 2018 (ďalej len\n„uznesenie okresného súdu“) reštrukturalizačný plán sťažovateľky zamietol. Okresný súd\nzamietnutie reštrukturalizačného plánu odôvodnil s poukazom na § 134 ods. 1 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)\ntým, že tento plán neposkytuje nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok\naspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.\n\n2\n\n6. Sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –\nriadny opravný prostriedok, o ktorom bolo uznesením krajského súdu rozhodnuté tak, že\nkrajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Uznesenie krajského\nsúdu podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 4. septembra 2018.\n7. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Sťažovateľka v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie uviedla, že toto\nrozhodnutie považuje za vecne nesprávne, nakoľko príčinou jeho zamietnutia je obyčajná\nmatematická chyba. V odvolaní poukazuje na ust. § 134 ods. 1 druhá veta ZKR a má za to,\nže výklad, ktorý uskutočnil súd prvej inštancie, je nesprávny. Ak by ust. § 134 ods. 1 ZKR\nznel takto: „percentuálna miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov podľa\nreštrukturalizačného plánu musí byť aspoň 20 percentuálnych bodov vyššia, ako by bola\npercentuálna miera uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v konkurze“,\npotom by bol záver súdu prvej inštancie správny. Nakoľko však znenie ust. § 134 ods. 1\ndruhá veta znie takto: „Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich\npohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze“, záver súdu prvej inštancie o\nnesplnení tejto podmienky je preto vecne nesprávny...\n... Ak by za základ uspokojenia v konkurze sa považovalo 100 %, tak\nv reštrukturalizácii by to muselo byť minimálne 120 %, čo je nelogické a nie je to v súlade\ns účelom reštrukturalizácie...\n... V napadnutom rozhodnutí porušovateľ k našej námietke, že zo znenia ust. § 134\nods. 1 druhá veta ZKR nevyplýva, že pre splnenie podmienky je rozhodujúci rozdiel medzi\npercentuálnou\n\nmierou\n\nuspokojenia\n\npohľadávok\n\nnezabezpečených\n\nveriteľov\n\nv reštrukturalizácii a percentuálnou mierou uspokojenia pohľadávok týchto veriteľov\nv konkurze a že práve tento rozdiel by mal predstavovať minimálne 20 %, poukazuje\nna ustanovenie § 154 odsek 1 písm. g/ ZKR, v ktorom sa určuje, že súd zamietne plán,\nak miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok je nižšia ako 50 % výšky\ndotknutej pohľadávky. Tvrdí, že z tohto ustanovenia vyplýva, že s tým súvisí aj prijatie\nprávnej úpravy k § 134 ods. 1. Porušovateľ tvrdí, že nová doplnená časť poslednej vety\nmala sledovať, aby plán bol zostavený tak, aby poskytoval nezabezpečeným veriteľom\nuspokojenie ich pohľadávky aspoň o 20 % vyššie ako v konkurze, teda predkladateľ\n\n3\n\nsledoval cieľ dosiahnuť uspokojenie v štruktúre uspokojenie pohľadávky v konkurze X % +\n20 % na to v prípade reštrukturalizácie.\n... K námietke, že text § 134 odsek 1 ZRK je nejednoznačný a nezrozumiteľný\nporušovateľ uvádza, že s námietkou sťažovateľa sa stotožňuje. Porušovateľ ale uskutočnil\nvýklad uvedeného ustanovenia v súlade so závermi, ktoré zistil súd prvej inštancie s tým, že\nrozdiel uspokojenia v reštrukturalizácii a v konkurze vo vzťahu k pohľadávkam\nnezabezpečených veriteľov je 9,3 %. Uvádza, že súd nemôže v konaní posudzovať, či tento\nvýklad v praxi spôsobí ťažkú priechodnosť, či dokonca praktickú nereálnosť\nreštrukturalizácie, nakoľko úvaha mu neprináleží...»\nSťažovateľka v tejto veci namietala:\n«a) Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj napadnuté rozhodnutie porušovateľa je\nvecne nesprávne, pretože bolo dosiahnuté postupom, ktorý obsahuje matematickú chybu,\npre ktorú je takýto postup nelogický a ústavne neudržateľný\nb) Všeobecné súdy nesprávne vyložili právnu normu v neprospech sťažovateľky,\nktorá dodržala všetky predpisy, aby bol jej reštrukturalizačný plán súdom schválený.\nTýmito námietkami, tak ako sú uvedené i v bode III. tejto sťažnosti, sa krajský súd\nzaoberal iba povrchne, svojou argumentáciou iba v podstate sťažovateľku odbíja\nvšeobecnými frázami bez toho, aby na tieto námietky dostala sťažovateľka adekvátnu\nodpoveď. Keďže krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na tieto námietky\nreagoval iba povrchne, bez náležitej argumentácie, porušil tým označené práva\nsťažovateľky...\n... Súd... nesprávne posúdil matematickú skutočnosť, a to významný rozdiel medzi\npercentami a percentuálnymi bodmi. Ako uvádza\n\n:\n\n„Ak v ustanovení zákona je uvedené, že plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom\nuspokojenie aspoň o 20 % vyššie ako v konkurze, to jednoznačne znamená, že: Ak by\nv konkurze získali nezabezpečení veritelia sumu 213 369,67 EUR, tak títo nezabezpečení\nveritelia v prípade reštrukturalizácie musia získať sumu aspoň 256 043, 60 EUR (čo je\no 20 % vyššia suma - vyššie uspokojenie ich pohľadávok, ako by dosiahli v konkurze).“\nRovnakú chybu prijal aj porušovateľ v napadnutom rozhodnutí.\n\n4\n\nIde o takú významnú chybu, na základe ktorej nebol sťažovateľke potvrdený súdom\njej reštrukturalizačný plán napriek tomu, že splnil všetky zákonné náležitosti na to, aby bol\nsúdom potvrdený a bol aj schválený veriteľským výborom.\nPoukazuje síce na ustanovenie § 154 odsek 1 písmena g/ ZKR, no toto ustanovenie\nnemá žiadny súvis s namietaným nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri výpočte\nrozdielu uspokojenia nezabezpečených veriteľov podľa reštrukturalizačného plánu\na v konkurze. Reštrukturalizačný plán spĺňa aj podmienky podľa ustanovenia § 154 odsek 1\npísmena g/.\nPorušovateľ v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nereaguje na naše\nnámietky o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie a na zásadné matematické chyby\na nesprávny výklad ustanovenia zákona, hoci ide o podstatné námietky, ktoré majú zásadný\nvplyv na rozhodnutie...»\n8. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n«1. Základné práva spoločnosti UNIMONT Banská Bystrica, spol. s r.o., Vajanského\n40/7673, Trnava,\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv\n\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v\n\nBratislave\n\nč. k. 1CoKR/19/2018 - 1464 zo dňa 03. augusta 2018 porušené boli.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1CoKR/19/2018 - 1464 zo dňa\n03. augusta 2018 sa zrušuje a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume\n390,506 („€“, pozn.) na účet JUDr. Bohumila Nováka, advokáta, do troch dní\nod právoplatnosti nálezu.»\n9. Zároveň sťažovateľka žiadala, aby „... Ústavný súd Slovenskej republiky\nvydal uznesenie, ktorým odloží vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Trnava\n25R/2/2017-1444 zo 07. 02. 2017, a to až do právoplatného skončenia prejednania\npredmetnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“.\n\n5\n\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n\n6\n\nIII.\n14. Ako to z obsahu sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie základného\npráva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu.\n15. Nosnou námietkou sťažovateľky je tvrdenie o nesprávnej interpretácii a aplikácii\n§ 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď napriek jeho\ndoslovnému zneniu, podľa ktorého „Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom\nuspokojenie ich pohľadávok o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.“, krajský súd\nzhodne s okresným súdom tento interpretoval tak, že percentuálna miera uspokojenia\npohľadávok nezabezpečených veriteľov podľa reštrukturalizačného plánu musí byť aspoň\no 20 % (percentuálnych bodov) vyššia, ako by bola percentuálna miera ich uspokojenia\nv konkurze, dôsledkom čoho bol reštrukturalizačný plán sťažovateľky arbitrárnym\nspôsobom zamietnutý.\n16. Sťažovateľka zároveň tvrdí, že krajský súd sa nevysporiadal s jej odvolacími\nnámietkami, a tiež namieta nepreskúmateľnosť uznesenia krajského súdu pre nedostatok\ndôvodov.\nIV.\n17. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n18. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\n\n7\n\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n19. Vzhľadom však na charakter námietok sťažovateľky ústavný súd tiež zdôrazňuje\nsvoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové\na odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.\n20. V zmysle § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon\nneustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie\nreštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa\nprimerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n21. V zmysle § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n22. Ústavný súd preto v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného\nsúdu:\n\n8\n\n«... Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu\ndlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému\nvýboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.\n... Podľa § 134 ods. 1 ZKR plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo\nnajvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti\na udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich\npohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.\n... Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak\na) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach\nplánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa\nplánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu...\nf) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov,\ng) miera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou\npohľadávok zaradených do skupiny podľa §137 ods. 5, je nižšia ako 50 % výšky dotknutej\npohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia...\n... Súd v tomto reštrukturalizačnom konaní zistil skutočnosti, pre ktoré musí\nreštrukturalizačný plán zamietnuť. Súd... ustálil, že pri zostavovaní plánu boli podstatne\nporušené ustanovenia týkajúce sa plánu, a to v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 ZKR.\nPodľa reštrukturalizačného plánu je jednorazové uspokojenie pohľadávok veriteľov v miere\n55,3 % zo sumy prihlásených pohľadávok v prípade schválenia tohto plánu, t. j. aspoň\no 20 % vyššie ako v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (podľa bodu 8.3 plánu,\ntabuľka č. 11). Predkladateľ plánu pritom v prípade potvrdenia plánu vychádzal\nzo sumy 256 492,53 eura na uspokojenie pohľadávok veriteľov, v prípade zamietnutia plánu\nzo sumy 213 369,67 EURA, čo je výsledná predpokladaná výška uspokojenia veriteľov\nv konkurze vzhľadom na súčet pohľadávok proti podstate v konkurze vo výške\n161 678,10 EURA. V súvislosti s porovnaním uspokojovania veriteľov v konkurze\na v reštrukturalizácii súd uvádza, že celková zistená suma pohľadávok v reštrukturalizácii\nje 276 267,42 EURA, suma popretých pohľadávok je vo výške 187 552,70 EURA. Je možné\npredpokladať, že celková suma zistených nezabezpečených veriteľov v konkurze bude\n463 820,12 EURA. Zo sumy 213 369,67 EURA, ako uvádza predkladateľ plánu,\nna uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorých zistená suma prihlásených pohľadávok bude\n\n9\n\nvo výške 463 820,12 EURA je možné predpokladať mieru uspokojenia vo výške 46 %.\nRozdiel uspokojenia v reštrukturalizácii a v konkurze je tak 9,3 %, čo je rozdiel nižší\nako 20 %.\nV zmysle ustanovenia 134 ods. 1 ZKR musí plán poskytnúť nezabezpečeným\nveriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze,\ntzn. 20 % a viac. V prípade predloženého reštrukturalizačného plánu však táto zákonná\npodmienka\n\nnaplnená\n\nnebola,\n\nnakoľko\n\nplán\n\nposkytol\n\nveriteľom\n\nuspokojenie\n\nv reštrukturalizačnom konaní len o 9,3 % vyššie ako v prípade vyhláseného konkurzu.\nToto porušenie zákonných ustanovení týkajúcich sa plánu súd považuje za tak podstatné, že\nnie je možné plán schváliť. Je potrebné podotknúť, že pri porovnaní uspokojenia veriteľov\nv reštrukturalizácii a konkurze vychádzal predkladateľ plánu z minimálnej hodnoty\nnehnuteľnosti (300 000,- EUR), ktorá je vo vlastníctve predkladateľa a ktorá sa v konkurze\nbude speňažovať a napriek tomu uspokojenie veriteľov v konkurze by malo byť podľa\nvýpočtu predkladateľa len o 9,3 % nižšie ako v reštrukturalizácii...»\n23. Z uznesenia krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu,\nvyplýva, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a s právnymi závermi\nokresného súdu. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia ďalej\nokrem iného uviedol:\n«... Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na súde prvej\ninštancie pod sp. zn. 25R 2/2017, vrátane... uznesenia... napadnutého odvolaním zistil,\nže súd prvej inštancie vecne správne aplikoval ust. zákona a to ust. § 133 ods. 1, ust. § 134\nods. 1, ust. § 143, ust. 146 ods. 5, ust. § 148 ods. 1 písm. a/ až d/, ako aj podľa ust. § 148\nods. 2, ods. 3, ust. § 151 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ust. § 152 ods. 1, ust. § 153 ods. 1 a ust.\n§ 154 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. ZKR. Podstatnou otázkou pre posúdenie veci bol výklad ust.\n§ 134 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. ZKR. Podľa ust. § 134 ods. 1 ZKR plán musí byť\nvypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka\npri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Plán musí poskytnúť nezabezpečeným\nveriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.\nVýklad textu „plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok\naspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze“ je potrebné vyklať v kontexte ust. § 154\n\n10\n\nods. 1 písm. g/ v znení v akom bolo prijaté zák. č. 377/2016 Z. z. s účinnosťou\nod 01.01.2017. Podľa ust. § 154 ods. 1 písm. g) ZKR súd uznesením zamietne plán, ak\nmiera uspokojenia ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok\nzaradených do skupiny podľa ust. § 137 ods. 5 ZKR je nižšia ako 50 % výšky dotknutej\npohľadávky. To neplatí, ak dotknutý veriteľ súhlasí s nižšiu mierou uspokojenia.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že účelom prijatia tejto úpravy je zabezpečenie plnenia\npre nezabezpečených veriteľov minimálne vo výške 50 % ich pohľadávky, inak nebude plán\nmožné súdom potvrdiť. Nastanú účinky jeho zamietnutia podľa ust. § 154 ods. 1 písm. g/\nZKR. Odvolací súd uvedené výkladové pravidlo, a to dosiahnutie uspokojenia pohľadávky\nnezabezpečeného veriteľa minimálne vo výške 50 % jeho uznanej pohľadávky uvádza\nz dôvodu, že s touto právnou úpravou súvisí aj prijatie právnej úpravy v ust. § 134 ods. 1\nv časti doplnenia poslednej vety, ktorá mala sledovať, aby plán bol zostavený tak,\naby poskytoval nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávky aspoň o 20 % vyššie\nako v konkurze, teda predkladateľ sledoval cieľ dosiahnuť uspokojenie v štruktúre\nuspokojenie pohľadávky v konkurze X % - 20 % na to v prípade reštrukturalizácie. Výklad\nustanovenia § 134 ods. 1 ZKR je preto ten, že plán musí poskytnúť nezabezpečeným\nveriteľom uspokojenie ich pohľadávok o 20 % vyššie (vyjadrené zlomkom o 1/8 vyššie ako\nby dosiahli títo veritelia v prípade konkurzu). V danom prípade je preto nutné posudzovať\ndanú úpravu komplexne v kontexte prijatých zmien, ktoré boli do zák. č. 7/2005 Z. z. ZKR\nvložené, a to zákonom č. 377/2016 Z. z. v kontexte ust. § 134 ods. 1 ZKR s účinnosťou\nod 01.03.2017. Ak pripustíme výklad, ktorý uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní, kedy\npreukazuje že ním zostavený plán spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje ust. § 134 ods. 2, a že\nponúkol uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov tak ako to vyplýva z obsahu\npredloženého plánu s poukazom na logický výklad, poprel by sa tým obsah a účel\npredloženého zák. č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zák. č. 7/2005 Z. z. ZKR.\nOdvolací súd sa stotožňuje s odvolateľom v tej časti, v ktorej argumentuje\nnejednoznačnosťou textu v ust. § 134 ods. 1 ZKR pripúšťajúcom výklad, ktorý je obsahom\njeho odvolania, avšak odvolací súd výklad tohto ustanovenia uskutočnil v súlade so\nzávermi, ktoré zistil súd prvej inštancie. Ak súd prvej inštancie zistil, že rozdiel uspokojenia\nv reštrukturalizácii a v konkurze vo vzťahu k pohľadávkam nezabezpečených veriteľov je\n9,3 % postupoval tak vecne správne a výklad uskutočnil udržateľným spôsobom, ktorý má\n\n11\n\nzáklad v podstate prijatej novely. Otázka, či tento výklad v praxi spôsobí ťažkú\npriechodnosť, či dokonca praktickú nereálnosť reštrukturalizácie odvolaciemu súdu\nneprináleží v konaní posudzovať, nakoľko takáto úvaha mu neprináleží. V prípade, ak by sa\nodvolací súd mohol vo výklade ustanovení zaoberať aj otázkou reálnej priechodnosti\nreštrukturalizácii,\n\ns\n\nohľadom\n\nna\n\nnastavené\n\nkritéria\n\na\n\nparametre\n\nuspokojenia\n\nnezabezpečených veriteľov (ust. § 154 ods. 1 písm. g/ ZKR) v kontexte už namietaného\nvýkladu ust. § 134 ods. 1 ZKR, potom by sa zrejme priklonil k výkladu, ktorý uskutočnil\nodvolateľ,\n\navšak\n\nvýlučne\n\na\n\niba\n\nsledujúc\n\nreálnosť\n\npriechodnosti\n\nnastavených\n\nreštrukturalizácii. K takejto úvahe však v tomto konkrétnom prípade odvolací súd nemohol\ndospieť, sledujúc cieľ a účel prijatej zmeny zákona, ktorá bola uskutočnená zák. č. 377/2016\nZ. z. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe preto odvolací súd nemohol\nprihliadnuť k obsahu odvolania a dôvodom v ňom uvedených, nakoľko tieto nezakladali\nzmenu, alebo zrušenie odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie...\n... Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd v zhode\nso skutkovými závermi zistenými súdom prvej inštancie považuje za preukázané naplnenie\nvšetkých zákonných podmienok pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka z\ndôvodu porušenia ust. § 134 ods. 1 ZKR na tom skutkovom základe, že predložený plán\nneposkytol nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie,\nako by dosiahli v prípade konkurzu na majetok dlžníka. V zmysle vyššie uvedených dôvodov\npreto odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje odvolaním napadnuté uznesenie\nsúdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne...»\n24. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal s jej odvolacími námietkami, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú\nudržateľnosť záverov krajského súdu. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu je v súlade\ns § 387 ods. 2 CSP, keďže krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením, ktoré\nformuloval okresný súd, a to je podľa názoru ústavného súdu presvedčivé a zrozumiteľné\na konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného charakteru. Navyše, krajský\nsúd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP uviedol aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu\nuznesenia okresného súdu, preto ústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod\n\n12\n\nna prehodnocovanie záverov rozhodnutí všeobecných súdov. Ustanovením § 387 ods. 2\nCSP bola totiž odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia\nrozhodnutia, pričom možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia bola podmienená tým, že\nodvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to\npo skutkovej stránke, ako aj právnej stránke. Uvedené je v posudzovanej veci nesporné.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n25. Napokon podľa názoru ústavného súdu už okresný súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, keď s poukazom na § 134 ods. 1 druhú vetu zákona\no konkurze a reštrukturalizácii ustálil, že miera uspokojenia nezabezpečenými veriteľmi\nprihlásených pohľadávok v celkovej (súhrnnej) sume 463 820,12 € (aj keď dosiaľ zistených\niba v sume 276 267,42 €, pozn.) pri sume 213 369,67 € určenej na ich uspokojenie\npre prípad konkurzu predstavuje 46 % [213 369,67 €/(463 820,12 €/100), pozn.] a pri sume\n256 492,53 € určenej na ich uspokojenie pre prípad reštrukturalizácie predstavuje 55,3 %\n[256 492,53\n\n€/(463 820,12 €/100),\n\npozn.], t. j. miera\n\nuspokojenia\n\npohľadávok\n\nnezabezpečených veriteľov pre prípad reštrukturalizácie oproti miere ich uspokojenia\npre prípad konkurzu je podľa reštrukturalizačného plánu vyššia nie o 20 %, ale iba o 9,3 %\n(55,3 % ˗ 46 %, pozn.), čo okresný súd považoval za porušenie ustanovenia zákona\no konkurze a reštrukturalizácii týkajúceho sa reštrukturalizačného plánu podstatným\nspôsobom v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dôsledkom\nčoho\n\nnávrhu\n\nsťažovateľky\n\nna\n\npotvrdenie\n\nreštrukturalizačného\n\nplánu nevyhovel,\n\nresp. reštrukturalizačný plán sťažovateľky zamietol. Podľa názoru ústavného je tento záver\nplne ústavne konformný.\n\n13\n\n26. Navyše, krajský súd na zvýraznenie správnosti záverov okresného súdu\nvo svojom rozhodnutí, reagujúc na odvolacie námietky sťažovateľky, v rámci svojho\nodôvodnenia medzi inými poukázal najmä na § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii v znení prijatom zákonom č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii... a účinnom od 1. januára 2017,\nv zmysle ktorého „Súd uznesením plán zamietne, ak miera uspokojenia ktorejkoľvek\nz nezabezpečených pohľadávok... je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky...“.\nTýmto zákonom súčasne bola v § 134 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\n(v dovtedajšom znení a s účinnosťou až od 1. marca 2017, pozn.) na koniec pripojená práve\nveta, že „Plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok\naspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.“ a využitím teleologickej (účelovej)\nmetódy výkladu práva, t. j. skúmaním, aký je účel a zmysel relevantnej právnej normy\n(§ 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii) vzhľadom na zameranie\ncelého právneho predpisu, za pomoci metódy právnej logiky aj vlastnou úvahou dospel\nkrajský súd k rovnakému záveru ako okresný súd, a to, že § 134 ods. 1 druhú vetu zákona\no konkurze a reštrukturalizácii je potrebné interpretovať tak, že miera uspokojenia\npohľadávok nezabezpečených veriteľov poskytovaná plánom musí byť aspoň o 20 %\nvyššia, aká by bola miera ich uspokojenia v konkurze (aj prvá veta § 134 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii hovorí, že „Plán musí byť vypracovaný tak, aby\nzabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov...“, pozn.). Inými slovami, aj\npodľa záveru krajského súdu pre posúdenie, či reštrukturalizačný plán zodpovedá § 134\nods. 1 druhej vete zákona o konkurze a reštrukturalizácii, resp. či spĺňa ním stanovenú\npodmienku, nie je rozhodujúca iba suma určená plánom na uspokojenie nezabezpečených\nveriteľov pre prípad reštrukturalizácie a suma určená na ich uspokojenie pre prípad\nkonkurzu tak, ako to tvrdí sťažovateľka bez ďalšieho vychádzajúca výlučne len\nz doslovného\n\nznenia\n\ntohto\n\nustanovenia,\n\nale\n\naj\n\nsúhrnná\n\nsuma\n\npohľadávok\n\njej\n\nnezabezpečených veriteľov.\nPodľa názoru ústavného súdu však nijako nemožno dospieť k záveru, že by\nodôvodnenie uznesenia krajského súdu v spojení s odôvodnením uznesenia okresného súdu\nnezodpovedalo požiadavkám ústavnosti z hľadiska namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie.\n\n14\n\nPokiaľ sa sťažovateľka v sťažnosti dovoláva vlastnej, pre ňu priaznivejšej,\ninterpretácie § 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorej\n(interpretácie) by bola týmto ustanovením stanovená podmienka pre potvrdenie jej\nreštrukturalizačného plánu splnená, ústavný súd dodáva, že podľa odôvodnenia rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžp 1/2010 z 1. júla 2010 v inej podľa jej\nnázoru obdobnej právnej veci, na ktorý sťažovateľka v danej súvislosti poukazuje „nejasné\na neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy,\nale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“, ktorým sťažovateľka nepochybne nie je. Keďže\nz § 134 ods. 1 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre sťažovateľku\nvyplývajúcej\n\npovinnosti\n\nsplniť\n\ntýmto\n\nustanovením\n\nstanovenú\n\npodmienku\n\npre reštrukturalizačný plán zodpovedá taktiež právo jej nezabezpečených veriteľov\nna splnenie tejto podmienky, je zjavné, že adresátom tohto ustanovenia nie je len\nsťažovateľka (dlžníčka), ale aj jej nezabezpečení veritelia. A teda z uvedeného dôvodu\nodstránenie\n\nnejednoznačnosti\n\n§\n\n134\n\nods.\n\n1\n\ndruhej\n\nvety\n\nzákona\n\no konkurze\n\na reštrukturalizácii pripúšťajúcej viaceré možné výklady bez ďalšieho výkladom výlučne\niba v prospech sťažovateľky (dlžníčky), a tým na ťarchu jej nezabezpečených veriteľov, nie\nje na mieste.\n27. Z tohto pohľadu považuje ústavný súd právne závery krajského súdu v spojení\nso závermi okresného súdu za ústavne súladnú interpretáciu a aplikáciu relevantnej právnej\núpravy a v tomto ohľade tieto závery potom považuje aj za ústavne plne udržateľné\n(m. m. IV. ÚS 420/2013); v okolnostiach posudzovanej veci napadnuté uznesenie krajského\nsúdu preto nemožno hodnotiť ako zjavne neodôvodnené a arbitrárne, ako to tvrdí\nsťažovateľka. Uvedené skutočnosti takto neumožňujú prijať záver o porušení označeného\nzákladného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu.\n28. Dôvody napadnutého uznesenia, ktoré viedli krajský súd k rovnakým záverom,\nku ktorým dospel aj okresný súd, teda nemôžu podľa názoru ústavného súdu viesť k záveru\no ústavnej neakceptovateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý by zároveň\n\n15\n\nzakladal dôvod na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n29. Berúc do úvahy tieto okolnosti veci, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť\nsťažovateľky už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateľky už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "interpretácia právnych noriem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b5a09b4a-f0ae-4281-8d22-6047b12cb6d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 420/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 420/2013 z 27. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-27", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5a09b4a-f0ae-4281-8d22-6047b12cb6d1"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "42323341-cbe1-41ba-b1b1-622f7394ecb7:d7d66747-9cd7-407e-8fe0-ab0a653e834a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:2117209375.1", "spisova_znacka": "1CoKR/19/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1CoKR/19/2018 z 2. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-08-02", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:2117209375.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9f824bd2-6402-420b-850b-7d3ba678faa1:4b9ae78e-6ba3-41a4-bd47-a4d770175dc2", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6121221572.3", "spisova_znacka": "60Cb/58/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/58/2021 z 3. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6121221572.3"}]}