{"guid": "ussr:54424d4a-25db-4240-80b3-7dd36d4bd3e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.31.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2019 z 31. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 31/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.31.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/54424d4a-25db-4240-80b3-7dd36d4bd3e4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.31.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.31.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.31.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 31/2019-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Omsktechuglerod OOO (Omsk\nCarbon Group OOO), Pushkina 17/1, Omsk, Ruská federácia, právne zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou JUDr. Martin Repáň, advokát s. r. o., Mamateyova 12, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Repáň, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného\nsúdu Košice I sp. zn. 20 Er 1829/2017 z 12. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nOmsktechuglerod\n\nOOO\n\n(Omsk\n\nCarbon\n\nGroup OOO) o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra\n2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Omsktechuglerod OOO [Omsk Carbon\nGroup OOO (ďalej len „sťažovateľka“)], ktorou namietala porušenie základného práva\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 Er 1829/2017 z 12. júla 2018 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka na základe rozsudku vydaného\nMedzinárodným rozhodcovským súdom ICC v Ženeve č. 20808/MHM z 22. novembra\n2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) bola povinná zaplatiť určité peňažné prostriedky\nobchodným spoločnostiam\n\na\n(ďalej len „žalobcovia“) a zároveň aj žalobcovia boli povinní\n\nzaplatiť sťažovateľke istú sumu peňažných prostriedkov.\nZo sťažnosti ďalej vyplýva, že žiadna zo strán sporu svoje povinnosti nesplnila.\nŽalobcovia začali svoje nároky vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku vymáhať\nv exekučnom konaní.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Dňa 23.05.2017 súdny exekútor\npodal na prepravu prostredníctvom kuriéra DHL zásielku obsahujúcu o.i. aj\nupovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.03.2017 (ďalej tiež „Upovedomenie“).\nDňa 25.05.2017 bola zásielka v cudzine - mesto Omsk, Ruská Federácia doručená\nSťažovateľovi.\nVoči Upovedomeniu podal Sťažovateľ námietky, v ktorých žiadal Exekúciu ako\nprotizákonnú zastaviť.\nUznesením OS Košice I, vydaným dňa 19.09.2017 (doručeným Sťažovateľovi dňa\n02.10.2017) v konaní sp. zn. 20 Er 1829/2017 exekučný súd námietkam Sťažovateľa\nčiastočne (z dôvodu uplatnenia kompenzačnej námietky) vyhovel. Vo zvyšnej časti námietky\nzamietol.\nVzhľadom na existujúcu judikatúru vo veci relevantných prostriedkov procesnej\nobrany Sťažovateľa v exekučnom konaní, Sťažovateľ podaním zo dňa 18.10.2017 požiadal\nexekučný súd aby:\n2\n\na) Exekúciu odložil;\nb) Exekúciu, ako neprípustnú, zastavil,\nO návrhu na odklad a zastavenie Exekúcie exekučný súd rozhodol Uznesením zo dňa\n12.07.2018, vydaným v konaní sp. zn. 20 Er 1829/2017 (ďalej len „Uznesenie“), pričom\nnávrhu Sťažovateľa na odklad Exekúcie ani návrhu na zastavenie Exekúcie nevyhovel.»\n4. Sťažovateľka vidí porušenie už označených práv napadnutým uznesením najmä\nv tom, že „a) exekučný súd v rámci vedenia Exekúcie úplne ignoroval ustanovenie § 44\nods. 6 Exekučného poriadku, čím odňal Sťažovateľovi základný prostriedok procesnej\nobrany;\nb) Sťažovateľovi nikdy nebolo zákonným spôsobom doručené Upovedomenie,\na napriek tejto skutočnosti súd dodnes vedie Exekúciu na majetok Sťažovateľa;\nc) exekučný súd v rámci Exekúcie ignoroval existujúcu judikatúru;\nd) v Uznesení absentuje relevantné odôvodnenie podstatných argumentov\nSťažovateľa, čím je Uznesenie arbitrárne.“.\n5. K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že exekučný súd nepostupoval podľa § 44\nods. 6 Exekučného poriadku sťažovateľka uviedla: „Podľa §44 ods. 6 Exekučného poriadku\nak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého\nuznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ktorý bol osvedčený podľa osobitného\npredpisu, alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny\nosobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika\nviazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon\ncudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie\npovinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní.\nExekučný súd bol pred vydaním poverenia povinný doručiť návrh na vykonanie\nexekúcie Sťažovateľovi do vlastných rúk a poskytnúť Sťažovateľovi pätnásť (15) dňovú\nlehotu na uvedenie dôvodov, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu Rozhodcovského rozsudku\nbránili. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný súd tak neurobil, odňal Sťažovateľovi právo\n\n3\n\nuviesť dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili,\nresp. podať návrh na jeho samostatné uznanie.“\n6. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd „... dodnes vedie Exekúciu na majetok\nSťažovateľa, a to napriek tomu, že v čase rozhodovania existovala relevantná judikatúra\nNajvyššieho súdu SR, ktorú však exekučný súd ignoroval, čim porušil právo Sťažovateľa\nna súdnu ochranu a spravodlivý proces.“.\n7. Sťažovateľka uviedla, že prvýkrát jej bolo upovedomenie o začatí exekúcie\ndoručené prostredníctvom kuriéra v meste Omsk 25. mája 2017 a druhýkrát jej bolo\ndoručené prostredníctvom pošty v cudzine 9. júna 2017. Sťažovateľka uviedla: „Podľa §34\nods. 1 Exekučného poriadku Súdy... ak rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho\npísomnú žiadosť údaje o majetku povinného, ktoré sú im známe z ich úradnej činnosti\na ktoré sú potrebné na vykonanie exekúcie. Ak je tieto údaje potrebné zistiť v cudzine,\nexekútor požiada súd, ktorý ho poveril vykonaním exekúcie, o vypracovanie dožiadania\no právnu pomoc a jeho zaslanie do cudziny. To platí aj v prípade, ak je nutné doručiť\npísomnosť adresátovi v cudzine.\nPovinnosti exekútora (a zároveň súdu) o doručovaní písomností do cudziny upravuje\ntiež Haagsky dohovor z roku 1965 (Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych\npísomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach (Vyhláška MZV SR 85/1982 Zb.),\npodľa ktorého Tento Dohovor sa použije vo všetkých občianskych a obchodných veciach,\nkeď sa má súdna alebo mimosúdna písomnosť zaslať do cudziny, aby tam bola doručená.\n(Článok 1 Dohovoru).\nExekútor (a súd) boli povinní Upovedomenie doručiť Sťažovateľovi spôsobom\nuvedeným v Dohovore, čo však neurobili. Takýto postup má za následok, že Upovedomenie\nnebolo Sťažovateľovi nikdy platne doručené.“\n\n4\n\n8. V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla, že napadnuté uznesenie je arbitrárne,\npretože sa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal so všetkými\nrelevantnými argumentmi prednesenými sťažovateľkou v exekučnom konaní.\n9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého\nuznesenia a o jej sťažnosti rozhodol nálezom: „Základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Košice I, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 1829/2017\nporušené bolo.\nUznesenie Okresného súdu Košice I, vydané dňa 12.07.2018 v konaní sp. zn.\n20 Er 1829/2017 ústavný súd zrušuje a vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.\nSúd priznáva Sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 39.386,05 EUR, ktoré\nmu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch (2) mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOkresný súd Košice I je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania do pätnástich\n(15) dní od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu Sťažovateľa...“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n5\n\n12. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n13. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n16. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu\nk návrhu na odklad exekúcie uviedol: „Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu\nsúdu dňa 4.5.2018 a opätovne v podaní zo dňa 3.7.2018 oznámil, že vzhľadom na podanie\nprávneho zástupcu oprávneného zo dňa 23.4.2018 je zrejmé, že v kalendárnom mesiaci\nfebruár 2018 (t. j. po až po podaní návrhu na odklad exekúcie zo strany povinného) došlo\nk úhrade celého vymáhaného nároku oprávneného, s výnimkou trov právneho zastúpenia\noprávneného, súdneho poplatku a trov exekúcie. Predmetné exekučné konanie je teda\nv súčasnosti vedené na vymoženie neuhradenej časti vymáhaného nároku (trovy právneho\nzastúpenia, súdny poplatok a trovy exekúcie), pričom takmer celá výška tohto zostatku\nvymáhaného nároku vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní je deponovaná\n6\n\ndlžníkom povinného... a to na podklade doručeného príkazu na začatie exekúcie prikázaním\niných peňažných pohľadávok.\nPodľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (ďalej len EP) v znení účinnom do 31.3.2017, na návrh povinného môže súd (§ 45)\npovoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení,\nže by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť\nnepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad\nexekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.\nPodľa ust. § 56 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, aj bez návrhu môže súd\npovoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.\nPovinný nepreukázal ani jednu zo zákonných náležitosti pre povolenie odkladu\nexekúcie. Z obsahu podania povinného vyplýva, že o povolenie odkladu žiada v zmysle\nust. § 56 ods. 2 EP, v zmysle ktorého aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie,\nak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Nakoľko však povinný vo svojom podaní\nsúdu nepredložil žiadne dôkazy nasvedčujúce, že exekúcia bude zastavená, súd má\nza preukázané, že nie sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného\nustanovenia. V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného\na je preto nutné aby povinný všetky svoje tvrdenia, ktoré uvádza vo svojom podaní podložil\nrelevantnými dôkazmi, ktoré by súd mohol preskúmať a následne vyvodiť záver. Nakoľko\nvšak povinný súdu nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by súd mohol preskúmať a prípadne\nnásledne dospieť k záveru, že je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená, súd dospel\nk záveru, že podanie povinného je nepreskúmateľné, nakoľko v podaní absentujú základné\nprvky odôvodňujúce povolenie odkladu a to relevantné dôkazy, ktorými by boli tvrdenia\npovinného preukázané. Na základe uvedeného ani z tohto dôvodu nemá súd za preukázané,\naby bol návrh na odklad exekúcie dôvodný, preto podanému návrhu nevyhovel.“\n17. Sťažovateľka návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila najmä nedodržaním\npostupu pri vydaní poverenia exekútora na vykonanie exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. a)\nExekučného poriadku] a tiež požadovala zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g)\n\n7\n\nExekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú,\npretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať).\nOkresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu\nk návrhu na zastavenie exekúcie uviedol: „Skončenie exekúcie vymožením pohľadávky, jej\npríslušenstva a trov exekúcie je jedným zo zákonných spôsobov, ktorým sa exekúcia zastaví\nbez toho, aby súd musel vydať osobitné rozhodnutie o zastavení exekúcie. V danom prípade\npovinný uhradil po podaní návrhu na odklad exekúcie iba časť pohľadávky, preto v časti,\nktorú povinný zaplatil, exekútor upustí od vykonania exekúcie a vo zvyšnej časti exekúcia\npokračuje až do vymoženia dlžnej sumy. O tom však súd nerozhoduje uznesením o zastavení\nexekúcie, pretože v časti uhradenej pohľadávky je exekúcia skončená samotným upustením\nexekútora od vykonávania exekúcie. Súd nemôže rozhodovať o zastavení exekúcie, nakoľko\nuznesením nemôže čiastočne zastaviť exekúciu, ktorá už je v časti uhradenej pohľadávky\nskončená... Plnenie povinného v priebehu exekúcie nie je možné považovať za dobrovoľné,\npreto sa považuje úhrada pohľadávky za istinu, ktorú vymohol exekútor v priebehu\nexekúcie, i keď pohľadávku uhradil povinný priamo oprávnenému. V tejto časti je exekúcia\nskončená, nakoľko vzhľadom na uvedené skutočnosti, de iure súd nemá čo zastavovať.\nV časti nezaplatenej pohľadávky výkon exekúcie pokračuje, nakoľko povinný nepreukázal\nexistenciu žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť vo zvyšnej\nčasti. Na záver súd poukazuje na tú skutočnosť, že povinný opakovane žiada a namieta tie\nisté skutočnosti, aké uviedol vo svojich predchádzajúcich podaniach (námietky proti\nexekúcii), návrhom na zastavenie exekúcie, pri ktorom povinný uvádza rovnaký skutkový\nzáklad ako v predošlých podaniach, o ktorých bolo už právoplatne rozhodnuté, povinný tým\nmarí uplatnenie základného práva oprávneného na uspokojenie jeho pohľadávky\nvymáhanej v tomto exekučnom konaní.“\nIII.\n18. Napadnutým uznesením okresný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky\nna zastavenie exekúcie, resp. návrhu na odklad exekúcie. Sťažovateľka ako nosné\nargumenty, pre ktoré podľa jej názoru mala byť exekúcia zastavená a odložená, uviedla\n8\n\nnajmä nedodržanie postupu podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku okresným súdom,\nnesprávny postup exekútora pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie do cudziny,\nodklon rozhodovania okresného súdu od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) a nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia.\n19. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či okresný súd napadnuté uznesenie\nprimeraným spôsobom odôvodnil, či ho nemožno považovať za arbitrárne, a teda\nz ústavného hľadiska za neakceptovateľné a neudržateľné, a či postupom okresného súdu\nnedošlo k zásahu do sťažovateľkou už označených práv.\n20. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani posúdenie ich skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n21. Ústavný súd v záujme zachovania právnej istoty požiadal okresný súd o zaslanie\nspisu vedeného v exekučnom konaní sp. zn. 20 Er 1829/2017 s cieľom preskúmania postupu\nokresného súdu.\n\n9\n\n22. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 88/07, II. ÚS 18/2018).\n23. Ústavný súd z predloženého spisu zistil, že 21. apríla 2017 bola okresnému súdu\ndoručená žiadosť o súčinnosť pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 34\nods. 1 v spojení s § 42 ods. 14 Exekučného poriadku.\nOkresný súd prípisom zo 16. mája 2017 exekútorovi oznámil, že jeho žiadosť\no doručenie upovedomenia považuje za bezpredmetnú a argumentoval tým, že\n„... v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 adresát neuviedol inú adresu\nna doručovanie, doručuje súd písomnosti... právnickej osobe na adresu sídla zapísaného\nv obchodnom registri alebo inom verejnom registri, to znamená, že Upovedomenie o začatí\nexekúcie sa povinnému, ktorý je právnickou osobou, doručuje na adresu jej sídla... Ak však\nstrana žiadnu adresu neuvedie, ustanovenie § 106 CSP zavádza koncepciu prísnej\nobjektívnej zodpovednosti za správnosť údajov zapísaných vo verejných registroch... Inými\nverejnými registrami podľa § 106 ods. 1 písm. b) CSP sa pritom rozumejú nielen verejné\nregistre spravované štátnymi orgánmi Slovenskej republiky, ale aj verejné registre\nspravované v iných štátoch.“.\n24. Z už uvedeného vyplýva neopodstatnenosť námietky sťažovateľky, pokiaľ\nnamietala postup exekútora pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie, vzhľadom\nna skutočnosť, že exekútor postupoval v zmysle pokynov okresného súdu. Zo sťažnosti ako\naj z predloženého spisu vyplýva, že samotné upovedomenie bolo sťažovateľke doručené\n10\n\na sťažovateľka využila prostriedok procesnej obrany, ktorý priamo nadväzuje na doručenie\nupovedomenia o začatí exekúcie, keď podala námietky proti exekúcii, o ktorých okresný\nsúd rozhodol.\n25. K námietke sťažovateľky týkajúcej sa nedodržania postupu podľa § 44 ods. 6\nExekučného poriadku (nedoručenie návrhu na vykonanie exekúcie povinnému) ústavný súd\npoukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd uviedol:\n„... povinný opakovane žiada a namieta tie isté skutočnosti, aké uviedol vo svojich\npredchádzajúcich podaniach (námietky proti exekúcii), návrhom na zastavenie exekúcie,\npri ktorom povinný uvádza rovnaký skutkový základ ako v predošlých podaniach, o ktorých\nbolo už právoplatne rozhodnuté, povinný tým marí uplatnenie základného práva\noprávneného na uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní.“\nÚstavný súd poukazuje tiež na skutočnosť, že napriek tvrdeniu sťažovateľky\no nezákonnosti vedenia exekúcie, sťažovateľka po podaní návrhu na odklad exekúcie\nuhradila vymáhaný nárok oprávneného s výnimkou trov právneho zastúpenia oprávneného,\nsúdneho poplatku a trov exekúcie.\n26. K sťažovateľkinmu tvrdeniu o odklone okresného súdu pri rozhodovaní od praxe\nnajvyššieho súdu treba vo všeobecnosti zdôrazniť, že právne závery všeobecných súdov\nobsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných\nsudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky.\n27. Na záver ústavný súd poukazuje na skutočnosť zistenú z predloženého spisu, že\nsúdny exekútor listom z 22. novembra 2018 (teda po podaní ústavnej sťažnosti) predložil\nnávrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že „Pohľadávka oprávneného bola\nv predmetnom konaní uhradená... V rozsahu trov exekúcie oprávneného... bola jeho\npohľadávka vymožená... Súdny exekútor však k dnešnému dňu eviduje v predmetnom konaní\nneuhradený zostatok trov exekúcie...“.\n28. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za svojvoľné\nči neodôvodnené a ani za také, ktoré by popieralo účel a zmysel zákona.\n11\n\n29. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že medzi\nobsahom základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie (čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru) a napadnutým uznesením okresného súdu\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť o porušení sťažovateľkou označených práv.\nV tomto smere ústavný súd konštatuje, že závery okresného súdu nemožno považovať\nza svojvoľné či neodôvodnené a ani za také, ktoré by popierali účel a zmysel zákona.\n30. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnymi názormi okresného súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti týchto názorov.\n31. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je sťažnosť neopodstatnená, a preto ju\nz tohto dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. januára 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-upovedomenie o začatí exekúcie", "rozsudok-cudzozemského súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c27b8151-f20a-4da1-b6ef-119428e607ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": []}