{"guid": "ussr:6ce4589f-c203-4297-afb0-04e5a1478d88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.30.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2019 z 23. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 30/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.30.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o prístupe k informáciám čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ce4589f-c203-4297-afb0-04e5a1478d88", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.30.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.30.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.30.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 30/2019-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2019\npredbežne prerokoval sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 310,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti\nverejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia („Aarhuského dohovoru“) postupom v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Sžk 21/2017 a jeho rozsudkom z 23. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nLesoochranárskeho\n\nzoskupenia\n\nVLK\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola\n20. novembra 2018 doručená sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK (ďalej len\n„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 44 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\n\npodľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len\n„Aarhuský dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní sp. zn. 8 Sžk 21/2017 a jeho rozsudkom z 23. augusta 2018 (ďalej\nlen „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania\no žiadosti poľovníckeho združenia o povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého –\njeho usmrtenie odstrelom. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“) povolilo žiadateľovi žiadanú výnimku, teda povolilo mu odstreliť jedného\njedinca medveďa hnedého do 30. novembra 2015 postriežkou a do 15. decembra 2015\nposliedkou. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu o povolení výnimky rozklad, ktorý minister\nživotného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) zamietol a napadnuté\nrozhodnutie potvrdil. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu ministra 14. novembra 2015\nžalobu, v ktorej žiadal zrušiť rozhodnutie ministra, ako aj rozhodnutie ministerstva a vec\nvrátiť žalovanému (ministrovi) na ďalšie konanie.\n2.1 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.\n1 S 263/2015 z 25. mája 2017 žalobu sťažovateľa zamietol a nepriznal mu právo na náhradu\ntrov konania. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a konanie\nzastavil. V odôvodnení napadnutého rozsudku najvyšší súd uviedol:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na stanovisko správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, podľa ktorého\nneplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa\nhnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že\nodpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla\na neexistuje. Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to\nv ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Predmetné stanovisko bolo prijaté z dôvodu\ndovtedajšej nejednotnej rozhodovacej činnosti súdov, a preto „... odpadnutím dôvodu\nna konanie treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu platnosti\n\n2\n\nrozhodnutia ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania\nv dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané.“\nV prejednávanej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa\nhnedého v poľovnom revíri Čerín v čase od nadobudnutia právoplatnosti výnimky\n(7. septembra 2015 do 30. novembra 2015 postriežkou a do 15. decembra 2015 posliedkou)\ns tým, že udelená výnimka platí do 15. decembra 2015.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že už v čase rozhodovania krajského\nsúdu 25. mája 2017 uplynul čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel\nmedveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri.\nZ tohto dôvodu, vyjadreného v stanovisku Správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil\na následne, za primeraného použitia § 99 písm. b/ S.s.p., postupom podľa § 462 ods. 1\nS.s.p., konanie zastavil.»\n3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu prakticky\nznamená odňatie mu možnosti ako žalobcovi domôcť sa preskúmania rozhodnutia orgánu\nverejnej správy v oblasti životného prostredia súdom.\n3.1 Uvedené posúdenie veci najvyšším súdom je podľa sťažovateľa v rozpore\ns rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie, Veľkej komory C-240/09 z 8. marca 2011, ale\naj s čl. 9 ods. 3 tohto Aarhuského dohovoru a jeho výkladom poskytnutým Súdnym dvorom\nEurópskej únie.\n3.2 Zo samotnej žaloby sťažovateľa bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aj\nkasačného súdu podľa jeho slov nesporné, že je zainteresovanou verejnosťou v zmysle § 42\nods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a že ako taký je oprávnený podať\nsprávnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej\nsprávy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178\nods. 3 SSP). Zároveň z § 491 SSP vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti. Prvoinštančný súd, ale aj kasačný súd boli teda podľa\nsťažovateľa povinné rozhodnúť o jeho žalobe podľa ustanovení Správneho súdneho\n\n3\n\nporiadku, čo prvoinštančný súd aj rešpektoval, keď síce podľa sťažovateľa nesprávne, ale\npo vecnom preskúmaní rozhodol o jeho žalobe.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd\nvyslovil porušenie označených práv podľa ústavy, dohovoru a Aarhuského dohovoru\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, zrušil\nnapadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\nSťažovateľ zároveň žiada, aby ústavný súd vyslovil zákaz najvyššiemu súdu pokračovať\nv namietanom porušovaní označených práv. Napokon sa sťažovateľ domáha náhrady trov\nkonania.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\n4\n\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\nIII.\n7. Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy\npreskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky\nuvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup\nk správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí\nsúkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom\nv oblasti životného prostredia.\n7.1 Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\n5\n\nTieto princípy nachádzame v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu ochranu),\nako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n7.2 Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05).\n7.3 Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu\n(čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť\nkaždému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného\nprocesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva\nna súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II. ÚS 88/01).\n7.4 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).\n7.5 Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.\nv zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v ním rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená\npovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy,\nsú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov\nkonania pred svojvôľou súdu.\n7.6 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní s odôvodnením rozhodnutí inštančne nižších\nsúdov a inkorporuje ho, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam\n6\n\nvzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi\ninštančne nižších súdov (pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99,\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 3. 5. 2001, bod 2).\n7.7 Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n7.8 Úlohou všeobecného súdu pri rozhodovaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí\nsprávnych orgánov v zmysle čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy je zisťovať, či rozhodnutie\nsprávneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania,\nje vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade,\nak súd zistí, že to tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.\nZákladnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá taký postup súdu,\nv rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne\npreskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého\nzo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal\nniektorý z týchto prvkov, zakladá porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy\n(III. ÚS 43/03, II. ÚS 236/02, II. ÚS 50/01, IV. ÚS 228/2011).\n8. Ústavný súd nahliadal pri predbežnom prerokovávaní na sťažnosť a jej prieskum\nprimárne optikou, či v danom prípade nejde o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti podľa § 25\nzákona o ústavnom súde.\n8.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v skutkovo i právne podobnej veci už\nzaujali názor aj iné senáty ústavného súdu, ktoré sťažnosti sťažovateľa odmietli pre zjavnú\nneopodstatnenosť (porov. I. ÚS 783/2014, I. ÚS 217/2015, II. ÚS 758/2015,\nIII. ÚS 50/2016, II. ÚS 684/2016) alebo sťažnosti meritórne nálezom nevyhoveli\n(III. ÚS 875/2016). Keďže ústavný súd nedospel po predbežnom prerokovaní sťažnosti\nk odchylnému právnemu názoru, vychádzal v prerokovávanej veci okrem iného aj\nz citovaných rozhodnutí ústavného súdu (a contrario § 6 zákona o ústavnom súde).\n\n7\n\n8.2 Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a s postupom,\nktorý mu predchádzal, ústavný súd konštatuje, že rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu\na napadnutý rozsudok vychádzajú zo zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia\nnajvyššieho súdu sp. zn. Snj 72/2013 z 24. júna 2013 «... na zjednotenie výkladu § 82 ods. 9\npísm. a) a § 89 ods. 3 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) o dôsledkoch neplatnosti\npovolenia na usmrtenie chráneného živočícha na priebeh súdneho konania...», ktorým sa\nzjednotila odlišná rozhodovacia činnosť senátov 1 Sžp a 10 Sžp najvyššieho súdu,\nkonkrétne v právoplatných rozsudkoch senátov správneho kolégia najvyššieho súdu\nv konaniach sp. zn. 10 Sžp 6/2013 a sp. zn. 1 Sžp 6/2013.\n8.3 Správne kolégium najvyššieho súdu zaujalo toto stanovisko: «Neplatnosť\npovolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého\nspôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol\npredmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.\nSprávny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to\nv ktoromkoľvek štádiu správneho konania.\nSamotný zákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu ochrany prírody\npovinnosť zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že\nrozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo\nvydané. V dôsledku toho je zrejmé, že „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť\nv prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ v dôsledku\nuplynutia času, na ktoré bolo vydané.\nÚstredný orgán štátnej správy, ktorý koná o rozklade preto musí konanie o udelenie\nvýnimky zastaviť tak, ako mu to ukladá § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane krajiny. Toto\nzákonné ustanovenie priamo ustanovuje, že orgán ochrany prírody konanie podľa tohto\nzákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Ak správny orgán postupoval v súlade\ns týmto zákonným ustanovením, povinnosťou súdu prvého stupňa je žalobu proti takémuto\njeho rozhodnutiu zamietnuť, keď navyše takýmto rozhodnutím nedochádza k založeniu,\nzmene alebo zrušeniu oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani\n\n8\n\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb už\nnimi nemôžu byť priamo dotknuté.\nAj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze z 1. júla 2008,\nsp. zn. III. ÚS 341/2007 o. i. konštatoval, že v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba\nzohľadniť účel zákona. Uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov\nzahrňujúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych\nprípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód\nprávneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna\nz výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu\nprávneho predpisu. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž\nneznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu\naplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.\nAk žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, ktoré mu malo\nvzniknúť rozhodnutím o zastavení konania, je namieste, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvého stupňa o zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd zdôrazňuje, že\nsúd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý na základe žalôb\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy; správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov\nsprávnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických\nalebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nZákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom súdnictve je teda\nskutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné\n(pozri R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv žalobcu\nnezákonným rozhodnutím ex offo. Ak žalobca nebol žiadateľom o udelenie výnimky\nk odstrelu medveďa hnedého a ak výnimka k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu\nurčitú, ktorá v priebehu konania o jej udelenie uplynula, potom treba skúmať, či žalobcovi\n\n9\n\nvznikla ujma na právach tým, že žalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia\ndoby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Ak žalobca nepreukázal ukrátenie\nna svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania, potom\nsúd prvého stupňa musí žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\no zastavení konania o rozklade zamietnuť.\nAk došlo k uplynutiu lehoty na odstrel chráneného živočícha až v priebehu konania\no rozklade, potom správny orgán musí zastaviť konanie celé. Ak však dôjde len k zastaveniu\nkonania o rozklade, aj potom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. R 103/2011,\nformálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu\nk skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech\na za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok\nporušenie práv účastníka konania. Platí to najmä vtedy, ak sa účastníkovi inak vyhovie\nvo veci samej, kedy duplicitne reparovať čiastkové pochybenia nie je potrebné.\nZákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu o ochrane prírody zastaviť\nkonanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané\npodľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané. Za takýchto\nokolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného\nrozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok\nodpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Neplatnosť\nvýnimky nemožno spájať len so skutočnosťou, že predmet konania zanikol napr. uhynutím\nzvieraťa (medveďa hnedého). Ak podľa § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b)\nzákona o ochrane prírody došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, že uplynutím\nčasu, ktorým bolo uplynutie lehoty na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého,\nodpadol dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade\nso zákonom.\nAk rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného\nživočícha – medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť\nuplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto\nvýnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane\nprírody správneho orgánu potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania\nnie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania\n\n10\n\nje právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej\nplatnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania a súd prvého\nstupňa musí zamietnuť žalobu proti takémuto rozhodnutiu zastavení konania o neplatnej\nvýnimke zamietnuť. Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou\ntohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu\npodaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by\norgán konajúci o rozklade už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť,\nzmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Samotný formálny priebeh konania o rozklade\nby nepredstavoval pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho\nprospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného\nstavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo\nk zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania.\nIný výklad zákona by smeroval len formálnemu zopakovaniu konania o rozklade\nbez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné\nrozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho\nkonania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 správneho poriadku.»\n8.4 Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi stanoviska správneho\nkolégia najvyššieho súdu a po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nnevyhodnotil argumentáciu sťažovateľa ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nzáverov najvyššieho súdu v napadnutom rozsudku alebo v zjednocujúcom stanovisku\nsprávneho kolégia. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho\nzávery mohli zakladať dôvod na ingerenciu ústavného súdu do napadnutého rozsudku\nv súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že\nby posudzovaný napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol svojvoľný alebo zjavne\nnelogický, či urobený v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.\n9. Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa dospel\nk záveru, že postupom a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť\n\n11\n\nk porušeniu jeho označených ústavných práv, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n10. Ako obiter dictum ústavný súd nad rámec uvedeného pridáva niekoľko\npoznámok. Otázka ochrany životného prostredia je nanajvýš aktuálnou i pálčivou témou\ndnešných dní. Na problematiku vydávania správnych rozhodnutí, ktorých predmetom je\nregulácia práv a povinností, výkon ktorých zasahuje do sféry životného prostredia, a ktorých\nsúdny prieskum bol predmetom viacerých súdnych konaní pred najvyšším súdom, odkazuje\naj odborná spisba (pozri ŠVÁBY, D. Demokracia, životné prostredie a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky. In: Najvyššie súdy v meniacej sa dobe. Brno – Bratislava: 2018. 9 s.).\nV konkrétnej veci sťažovateľa neplatnosť výnimky o povolení na odstrel chráneného\nživočícha – medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená,\nmá za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom\nrozhodnutia, už zanikla a neexistuje, a preto sú súdy povinné súdne konanie o preskúmaní\ntakéhoto správneho rozhodnutia zastaviť. V tomto ohľade môžu vyvstať otázky\no (procesných) podmienkach na efektívnu ochranu životného prostredia a o reálnej\nmožnosti napr. tretieho sektora ako subjektov chrániacich a presadzujúcich verejný záujem\nna ochrane životného prostredia, reálne a efektívne ochraňovať tento verejný záujem.\nÚstavný súd je však zároveň nútený konštatovať, že opísané zlepšenie procesných\npodmienok oprávnených subjektov intervenovať a reálne procesne chrániť a presadzovať\npred najvyšším súdom verejný záujem na ochrane životného prostredia v prípade\npreskúmavania zákonnosti správnych rozhodnutí o povolení odstrelu medveďa hnedého,\nktoré sú limitované na istý čas, je záležitosťou legislatívy a úvah de lege ferenda. Podľa\nplatného právneho stavu najvyšší súd (súdy všeobecne) nemá inú možnosť, ako správne\nsúdne konanie, ktorého predmetom je prieskum správneho rozhodnutia, ktoré bolo časovo\nlimitové a čas uplynul (t. j. odpadol predmet prieskumu, lebo rozhodnutie neexistuje),\nzastaviť. Legislatíva by v tomto prípade mohla napr. stanoviť striktné lehoty na rozhodnutie\nsúdov o zákonnosti takto časovo limitovaných správnych rozhodnutí alebo upraviť iný\nprocesný nástroj, ktorý zaručí, že rozhodnutia orgánov štátnej správy napr. o povolení\nvýnimky zo zákazu odstrelu medveďa hnedého (alebo iné časovo limitované rozhodnutia\n\n12\n\ntýkajúce sa životného prostredia) budú môcť byť, čo sa týka zákonnosti, príslušným súdom\nefektívne a reálne preskúmané na základe podanej žaloby aktívne legitimovaným\nsubjektom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2019\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne konanie", "konanie-splnenie podmienok konania", "konanie-zastavenie", "správne súdnictvo", "rozhodnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:51792473-5f5a-4ccb-850c-02683cb559dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.684.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 684/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 684/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.684.2016.1"}, {"guid": "ussr:e8d9f9ef-9858-4180-9c82-ac60f700c406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.50.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.50.2016.1"}, {"guid": "ussr:ae4c77a4-52bb-41bc-b824-3637fb10a173", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.758.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 758/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 758/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.758.2015.1"}, {"guid": "ussr:8b3e3a83-bce7-4535-a7d3-b8cd8eec7afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2015 z 13. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-13", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.217.2015.1"}, {"guid": "ussr:7fa8b768-e9ec-4765-90cf-dd0a1c3c8a03", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 783/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 783/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7fa8b768-e9ec-4765-90cf-dd0a1c3c8a03"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:fba46749-0f29-4901-80c4-89aedb71e0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 43/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fba46749-0f29-4901-80c4-89aedb71e0be"}, {"guid": "ussr:60b94cb1-8426-4480-aab5-7a7f0a46ddf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 236/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60b94cb1-8426-4480-aab5-7a7f0a46ddf9"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:97aee61d-2111-4bb0-816c-9214ae351b5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2019 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2019.1"}, {"guid": "5ae394dc-24ab-4a41-878b-c39f274faa98:5f2afcf1-b89b-48d8-9aa2-e2362ee48c3f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6321200723.1", "spisova_znacka": "12CoP/29/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/29/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6321200723.1"}]}