{"guid": "ussr:82ab3a79-a838-4605-8f29-7ce7e0f072b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2019 z 23. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 295/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/82ab3a79-a838-4605-8f29-7ce7e0f072b7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 295/2019-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti RECLAIM, a. s., Staromestská 3, Bratislava, IČO 46076760,\nzastúpenej advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, Alžbetin Dvor 1348, Miloslavov,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 4 CoE 120/2017 z 31. júla 2017 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Oboer 35/2018 z 31. mája 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti RECLAIM, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti RECLAIM, a. s.,\n\nStaromestská 3, Bratislava, IČO 46076760 (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoE 120/2017 z 31. júla 2017\n(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Oboer 35/2018 z 31. mája 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní v exekučnej veci\nsťažovateľky ako oprávnenej proti povinnej\n\n(ďalej len „povinná“)\n\nvedenej na Okresnom súde Prievidza (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 15 Er 2719/2013\nsi sťažovateľka vymáhala svoju pohľadávku judikovanú zmenkovým platobným rozkazom,\nktorý bol vydaný na základe zmenky vystavenej z dôvodu zabezpečenia plnenia z úveru\nna základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Sťažovateľka v súlade\ns novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) prijatou zákonom\nč. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v zákonom\nustanovenej lehote doplnila návrh na začatie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa\nvlastného vzťahu s povinnou. Uznesením sp. zn. 15 Er 2719/2013 zo 16. marca 2017\nokresný súd exekúciu zastavil s odkazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.\n3. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom\nrozporovala existenciu podmienok pre zastavenie exekúcie. Napadnutým uznesením\nkrajského súdu bolo rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie potvrdené.\nProti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,CSP“) a ktorého prípustnosť bola\npreukázaná aj rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Najvyšší súd však dovolanie\n\n2\n\nsťažovateľky odmietol, aplikujúc § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, ktorý vylučuje\ndovolanie proti uzneseniu v exekučných veciach začatých od 1. apríla 2017.\n4. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd pri aplikácii § 202 ods. 4 Exekučného\nporiadku\n\npochybil,\n\npretože\n\nuvedené\n\nustanovenie\n\naplikoval\n\nv priamom\n\nrozpore\n\ns prechodnými ustanoveniami k novej právnej úprave Exekučného poriadku účinnej\nod 1. apríla 2017, podľa ktorých exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia\npodľa predpisov účinných do 31. marca 2017. S poukazom na uvedené sa exekučné konanie\nvedené pod sp. zn. 15 Er 2719/2013 naďalej spravuje ustanoveniami Exekučného poriadku\nv znení účinnom do 31. marca 2017, a preto je aplikácia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku\nv danej veci zo zákona vylúčená. Podľa sťažovateľky „zákonodarca žiadnu výnimku\nz uplatňovania všeobecného prechodného ustanovenia vo vzťahu k opravným prostriedkom\nproti rozhodnutiam súdu v exekučných konaniach neurčil, potom právne predpisy účinné\ndo 31.03.2017 je nevyhnutné aplikovať aj na všetky opravné konania uskutočňované v\nrámci exekučných konaní, začatých pred 01.04.2017. Na tomto mieste tiež zdôrazňujeme,\nže Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 použitie dovolania ako\n(mimoriadneho) opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu v exekučnom konaní\nnevylučoval.“. Z tohto dôvodu právny názor najvyššieho súdu v napadnutom uznesení\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď opravné konanie chápe ako samostatné\nkonanie existujúce mimo exekučného konania.\nSťažovateľka pri podaní dovolania vychádzala zo skoršej rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu (napr. uznesenia sp. zn. 3 Oboer 1/2017, sp. zn. 3 Oboer 5/2017,\nsp. zn. 3 Oboer 10/2017, sp. zn. 3 Oboer 15/2017), v ktorej najvyšší súd konštatoval,\nže vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku sa na exekučné\nkonania začaté do 31. marca 2017 nevzťahuje § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení\núčinnom od 1. apríla 2017. Tento právny názor plne akceptoval aj ústavný súd v uznesení\nsp. zn. I. ÚS 45/2018, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť ako neprípustnú z dôvodu\nnevyužitia možnosti podať dovolanie. Pokiaľ senát najvyššieho súdu konajúci v exekučnej\nveci sťažovateľky dospel k odlišnému právnemu názoru od právneho názoru vyjadreného\nv rozhodnutiach iného senátu najvyššieho súdu, mal postúpiť vec na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu najvyššieho súdu podľa § 48 CSP. Sťažovateľka poukázala\n\n3\n\naj na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 550/2018, ktorým ústavný súd prijal\nna ďalšie konanie ústavnú sťažnosť v obdobnom prípade.\nSťažovateľka zastáva názor, že odmietnutie jej dovolania najvyšším súdom\npodľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, teda na základe vedomej aplikácie nesprávneho\nprávneho predpisu, nemožno kvalifikovať inak ako odmietnutie spravodlivosti a porušenie\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n5. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka uviedla, že toto\nrozhodnutie je arbitrárne a nie je riadne odôvodnené, pretože krajský súd sa nevysporiadal\ns konkrétnymi podstatnými tvrdeniami sťažovateľky uvedenými v odvolaní. Krajský súd\npodľa sťažovateľky nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v zastavení exekúcie\nbez splnenia zákonom ustanovených podmienok porušil jej základné právo na súdnu\nochranu. Tým, že krajský súd neskúmal, či okresný súd v konaní o zastavení exekúcie\nprihliadol na všetky sťažovateľkou navrhované dôkazy, vec nesprávne právne posúdil\na rozhodol v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku.\n6. Sťažovateľka v odvolaní tiež namietala, že okresný súd ignoroval zákonom\nustanovené\n\núčinky\n\nprávoplatnosti\n\nargumentovala rozporom\n\nkonkrétnych\n\na vykonateľnosti\nustanovení\n\nexekučného\n\nExekučného\n\ntitulu,\n\nporiadku\n\na tiež\n\ns ústavou\n\na ich retroaktívnym pôsobením. Právne posúdenie namietanej retroaktivity odvolacím\nsúdom je podľa sťažovateľky v rozpore s ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít\n(napr. nález sp. zn. PL. ÚS 115/2011). Sťažovateľka tiež argumentovala, že zákonom\nč. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zákonodarca\nnariadil opätovný prieskum všetkých exekučných titulov vyplývajúcich zo zmenky, ktoré\nboli vydané pred účinnosťou tohto zákona, a uložil oprávnenému pod hrozbou zastavenia\nexekúcie opätovne vecne obhajovať už raz judikovaný nárok. Dôsledky zásahu zákonodarcu\nsi podľa sťažovateľky vyžadujú konkrétne odpovede na podstatné právne argumenty.\nSťažovateľka tiež uviedla, že dotknutá právna úprava zlyháva pri testoch legality, legitimity,\nako aj proporcionality, ktoré aplikuje ústavný súd pri posudzovaní súladu právnych\n\n4\n\npredpisov s ústavou. Podľa názoru sťažovateľky právna úprava zabezpečujúca ochranu\nspotrebiteľa nemá a nemôže byť odrazom svojvôle zákonodarcu a musí rešpektovať\nzákladné princípy právneho štátu. Podľa sťažovateľky dotknutou novelou Exekučného\nporiadku dostali exekučné súdy právomoc silnejšiu, akou disponuje ústavný súd, pretože\ndostali právomoc vecne preskúmať právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia\nv prostredí vykonávacieho konania, teda bez návrhu, bez pojednávania, bez možnosti\núčastníkov vyjadriť sa. Sťažovateľka zdôraznila, že záujem na ochrane spotrebiteľa nie je\na nemôže byť nadradený základným právam a slobodám a základným princípom právneho\nštátu zakotveným v ústave, a preto zákonodarca nemôže narušiť právnu istotu nastolenú\nprávoplatným rozhodnutím súdu. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku tak odporuje\nzákazu retroaktivity a princípu právnej istoty, ktoré pokiaľ nerešpektoval zákonodarca, mali\nich zohľadňovať všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní.\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo spoločnosti RECLAIM, a. s. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uznesením Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 31.05.2019, sp. zn. 4Oboer/35/2018 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nzo dňa 31.07.2017, sp. zn. 4CoE/120/2017 porušené BOLO.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2019, sp. zn. 4Oboer/35/2018\na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.07.2017, sp. zn. 4CoE/120/2017 sa\nzrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd SR a Krajský súd v Trenčíne sú povinní zaplatiť spoločnosti\nRECLAIM, a. s. náhradu trov konania vo výške 832,18 Eur.“\n\n5\n\nII.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\n14. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde a sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym\nzástupcom v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\nuznesením\n\nkrajského súdu\n16. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\n\n7\n\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n17. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nje jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto\nlehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej\noneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde. V prípade podania ústavnej\nsťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde\nzmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 695/2014).\n18. Z predloženého uznesenia krajského súdu vyplýva, že bolo vydané 31. júla 2017.\nSťažovateľka proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala 27. októbra 2017\ndovolanie, v nadväznosti na čo odvíja lehotu na podanie ústavnej sťažnosti proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu odo dňa doručenia uznesenia najvyššieho súdu,\nktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu,\nt. j. od 16. júla 2019.\n19. Ústavný súd opakovane uvádza, že v prípadoch uplatnenia dovolania\nako mimoriadneho\nsťažovateľa,\n\nopravného\n\nnásledne\n\nvšak\n\nprostriedku\n\nspôsobilého\n\nzabezpečiť\n\nochranu\n\nodmietnutého\n\ndovolacím\n\nsúdom\n\nneprípustnosť,\n\npre\n\npráv\n\nje dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu v zásade zachovaná\naj vo\n\nvzťahu\n\nk predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\n(napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, IV. ÚS 58/2011). To však neplatí v prípadoch, v ktorých\nje neprípustnosť dovolania daná ex lege, kde dovolanie nemožno považovať za účinný\nprostriedok nápravy (III. ÚS 674/2014, II. ÚS 462/2018, I. ÚS 312/2019).\n20. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nemôže vysloviť záver o splnení\npodmienky stanovenej § 124 zákona o ústavnom súde, teda že ústavná sťažnosť proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu bola podaná včas, z dôvodu, že v danom prípade\nneexistuje ani teoretická zákonná možnosť prípustnosti dovolania, ktoré bolo podané proti\n\n8\n\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu. V predmetnej veci bola prípustnosť dovolania\nex lege vylúčená priamo § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.\n21. V danej veci lehota na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu z 31. júla 2017 začala plynúť právoplatnosťou\ntohto rozhodnutia (18. októbra 2017, pozn.). Sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť\n13. septembra 2019, teda v čase, keď nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 124\nzákona o ústavnom súde.\n22. S poukazom na uvedené tak v okolnostiach daného prípadu nemožno dovolanie\npovažovať za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane práv sťažovateľky zaručených jej\nústavou, v dôsledku čoho lehotu na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odvíjať\nod právoplatnosti dovolacieho rozhodnutia, ale od právoplatnosti napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, čo má za následok skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola sťažovateľkou\npodaná oneskorene (obdobne I. ÚS 88/2019, I. ÚS 312/2019).\n23. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nv časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu pre namietané porušenie\noznačených práv v súlade s § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu,\nže bola podaná oneskorene.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\nuznesením\n\nnajvyššieho súdu\n24. Podstata ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nspočíva v tvrdení sťažovateľky, že najvyšší súd nesprávne aplikoval časovú pôsobnosť\n§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017, ktorý sa vo vzťahu\nk uzneseniu krajského súdu nemal použiť, keďže exekučné konanie začalo za účinnosti\npredchádzajúcej právnej úpravy. Dovolanie sťažovateľky bolo odmietnuté ako neprípustné,\npretože podanie dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je vylúčené.\n\n9\n\n25. Ústavný súd konštatuje, že pri uplatňovaní právomocí v zmysle čl. 127 ústavy nie\nje jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,\nz novších napr. II. ÚS 206/2015, I. ÚS 41/2019).\n26. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky bolo posúdiť, či odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nsignalizuje potenciálnu arbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem\nna vec sťažovateľky a s tým spojené možné porušenie označených ústavných práv\nsťažovateľky, alebo naopak, či vzhľadom na odôvodnenie a právne závery najvyššieho súdu\nv ňom uvedené je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie\nkonanie by nebolo možné konštatovať porušenie označených ústavných práv napadnutým\nuznesením.\n27. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok\npríčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy,\nak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,\nktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia\nalebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 389/09,\nIII. ÚS 288/2016).\n\n10\n\n28. Je nepochybné, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa\núčastníkovi konania (strane sporu) poskytuje v dovolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom\nsa na základe mimoriadneho opravného prostriedku domáha ochrany pred dovolacím súdom\nz dôvodov, ktoré výslovne upravuje procesné právo.\n29. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na relevantnú právnu úpravu\nvzťahujúcu sa na prípad sťažovateľky. Z § 2 CSP vyplýva, že podľa tohto zákona sa\npostupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny\nsúdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Z hľadiska právnej úpravy prípustnosti\ndovolania sa „iným zákonom“ v zmysle § 2 CSP rozumie aj Exekučný poriadok.\n30. Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) dovolanie\nani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní\nnie je prípustné.\nPodľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017, konkrétne\npodľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k\nneustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia\npodľa predpisov účinných do 31. marca 2017.\n31. Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania\nvrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu. Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti\na jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku (resp. Exekučného\nporiadku), ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii\nzákladného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom\ndôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľky.\nPre neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť\ndovolania z hľadiska dovolateľom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci\n(III. ÚS 226/2017).\n\n11\n\n32. Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť\nsúdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané sťažovateľom,\nv dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať\nza porušenie označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť\nposúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené (I. ÚS 145/2010, III. ÚS 276/2018).\n33. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:\n„V tu posudzovanej veci je dovolaním oprávneného napadnuté uznesenie\nodvolacieho súdu, č. k. 4CoE/120/2017-75, vydané dňa 31. 07. 2017, teda už za účinnosti\nust. § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z.,\nktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní.\nDovolanie oprávneného zo dňa 26. 10, 2017 bolo podané na príslušnej pošte dňa\n27. 10. 2017 a prvoinštančnému súdu bolo doručené dňa 30. 10. 2017 (č. 1. 83).\nVo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ust. § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení\núčinnom od 01. 04. 2017, na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich\npredchádzajúcich\n\nrozhodnutiach\n\n(porovnaj\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nsp. zn. 8ECdo/17/2017 z 20. 12. 2017, sp. zn. 3ECdo/16/2017 z 12. 12. 2017,\nsp. zn. 5Oboer/25/2018 z 20. 01. 2019, sp. zn. 2Oboer/13/2018 zo 04. 12. 2018\na sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27. 09. 2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej\naplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne\nkonformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach,\nsp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 04. 2018, sp. zn. III. ÚS 276/2018 zo 17. 07. 2018\na sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. 08. 2018 a náleze, sp. zn. I. ÚS 259/2018 zo 14. 11.2018.\nZ dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo\nzačaté až po nadobudnutí účinnosti novely Exekučného poriadku, ktorá prípustnosť\ndovolania proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní výslovne vylučuje, najvyšší súd\ndovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol, pretože smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.“\n\n12\n\n34. Najvyšší súd poukázal na to, že § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v prechodnom\nustanovení vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčil\nžiadne pravidlo a keďže uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie najvyššieho súdu boli\nvydané už za jeho účinnosti, je potrebné vychádzať z princípu jeho okamžitej aplikability.\n35. Ústavný súd uvádza, že najvyšší súd v súvislosti s okamžitou aplikabilitou § 202\nods. 4 Exekučného poriadku viacerými rozhodnutiami (napr. sp. zn. 6 ECdo 3/2017,\n6 ECdo 7/2017, 6 ECdo 9/2017, 6 ECdo 11/2017, 6 ECdo 13/2017 a najmä\nsp. zn. 6 ECdo 15/2017, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2018) judikoval, že jej použitie je nevyhnutné,\nak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie\nzačaté) a zároveň rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané\nza účinnosti „novej“ procesnej úpravy Exekučného poriadku účinnej od 1. apríla 2017.\nV prípade sťažovateľky tieto podmienky zjavne splnené boli.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 ECdo 15/2017 z 27. septembra 2017 došlo\nsúčasne k ustáleniu právneho názoru najvyššej súdnej inštancie všeobecného súdnictva\nna otázku prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 2\nCSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým do 31. marca 2017 rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m)\nExekučného poriadku tak, že prípustnosť dovolania je vylúčená. Predmetné rozhodnutie\npodľa názoru ústavného súdu predstavuje judikatúrny smer, ktorý síce nie je formálne\nzáväzný, ale nie je ani bez normatívneho významu pre ďalší vývoj rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov vrátane najvyššieho súdu, ktorá sa už prejavila v súdnej praxi\n(I. ÚS 312/2019).\n36. Podľa judikatúry ústavného súdu účelom princípu okamžitej aplikability\nprocesných noriem, teda použiteľnosti „nových“ procesných ustanovení na konania začaté\na prebiehajúce podľa „starej“ úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých\nkonaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú\npôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (II. ÚS 185/2018,\nI. ÚS 281/2018).\n\n13\n\n37. Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti opakovane dospel\nk právnemu záveru o neprípustnosti dovolania v exekučných konaniach za totožných\nskutkových a právnych okolností, ako je to v práve posudzovanej ústavnej sťažnosti,\nčo preukazujú viaceré jeho rozhodnutia (napr. II. ÚS 185/2018, I. ÚS 281/2018,\nIII. ÚS 276/2018, III. ÚS 177/2018, I. ÚS 74/2019). Pokiaľ sťažovateľka vo svojej\nargumentácii poukazuje na skoršie uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 45/2018\nz 31. januára 2018, v ktorom ústavný súd zaujal opačný právny názor, keď odmietol ústavnú\nsťažnosť ako neprípustnú z dôvodu nevyužitia podania dovolania ako mimoriadneho\nopravného prostriedku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v exekučnom konaní, ústavný\nsúd dodáva, že dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo a právne porovnateľných\nveciach vyvoláva až rozhodovacia prax, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé\nrozhodnutie vybočujúce z určitej línie rozhodovania, ako to bolo v prípade sťažovateľkou\nuvádzaného rozhodnutia ústavného súdu (tiež I. ÚS 312/2019).\n38. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím\nvlastným (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02).\n39. Ústavný súd považuje v zmysle uvedeného spôsob, akým najvyšší súd odôvodnil\naplikovanie „nového“ ustanovenia o dovolaní v Exekučnom poriadku, za ústavne\nkonformný a konštatuje, že mu nemožno vytknúť vady, ktoré by viedli k porušeniu\nsťažovateľkou označených práv. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu tak nevykazuje\nznaky arbitrárnosti a zjavnej nezlučiteľnosti jeho účinkov s obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka namieta, a jeho právne závery\npovažuje ústavný súd za ústavne udržateľné.\n40. Pokiaľ sťažovateľka spája porušenie svojich práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu s ústavnosťou aplikovanej právnej úpravy na jej vec, ústavný súd uvádza,\n\n14\n\nže pri rozhodovaní orgánov verejnej moci sa uplatňuje prezumpcia ústavnosti právnych\npredpisov až do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu o ich neústavnosti\n(III. ÚS 361/06) a v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je ústavný súd\noprávnený rozhodovať o ústavnosti právnych predpisov, ich častí alebo niektorých ich\nustanovení. Túto svoju právomoc môže uplatniť len v konaní o súlade právnych predpisov\n(IV. ÚS 2/08). Toto konanie môže začať len ako samostatné konanie a len na návrh\noprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania\npred ústavným súdom. Ústavná a zákonná úprava v konaní pred ústavným súdom ich\nkoncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci\na ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (II. ÚS 66/01,\nII. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07), t. j. (ako už bolo uvedené) v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou\ndisponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy (II. ÚS 59/2016).\nVzhľadom na uvedené sa ústavný súd tvrdenou neústavnosťou označených\nustanovení Exekučného poriadku nezaoberal.\n41. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že niet žiadnej\nspojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n42. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky (zrušenie napadnutých uznesení, priznanie trov konania)\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. októbra 2019\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "retroaktivita-zákaz", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie-zastavenie", "cenné papiere-zmenka", "exekúcia-exekučný titul", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:344e802c-9a7b-458c-9992-11aa725db16b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 550/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 550/2018 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1"}, {"guid": "ussr:31ea9b7e-3032-4f48-97f2-fffa8b659650", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.312.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 312/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 312/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.312.2019.1"}, {"guid": "ussr:c67100a4-4e68-403e-8468-05e54f63fcf3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.88.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2019 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.88.2019.1"}, {"guid": "ussr:beadb630-6f20-48f2-a719-f3092337387c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.74.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.74.2019.1"}, {"guid": "ussr:a12ff063-05e2-4a6a-bf51-2bf2997b443a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1"}, {"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2"}, {"guid": "ussr:6d53b324-86c9-47a3-9f2d-3a206d17465a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.462.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 462/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 462/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.462.2018.1"}, {"guid": "ussr:a453b7af-f57b-4a7a-93d9-ced7571fd27a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.281.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.281.2018.1"}, {"guid": "ussr:4015fbc5-3b2e-4db8-bbbf-baf5becd8cad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2018 z 17. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-17", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:126b0447-82d2-40a1-8007-4cf445d15099", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.177.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 177/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.177.2018.1"}, {"guid": "ussr:a854ee3c-40f1-4517-99d0-b85f6ba93aae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.185.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.185.2018.1"}, {"guid": "ussr:e5b74766-ba39-4c07-83e8-f84f632a5b7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.45.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 45/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 45/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.45.2018.1"}, {"guid": "ussr:146cc06e-d922-4c27-816c-a1e6730615c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.226.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 226/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 226/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.226.2017.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:04bd6468-1474-4728-91fc-cc0a6bd3fbd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2016 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:6174a4a1-a888-484c-8114-003810ca3c4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 674/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 674/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6174a4a1-a888-484c-8114-003810ca3c4d"}, {"guid": "ussr:02246026-cb06-4426-b57d-30660740ce79", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 695/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02246026-cb06-4426-b57d-30660740ce79"}, {"guid": "ussr:c7debb67-075c-480b-9885-3b28662601d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7debb67-075c-480b-9885-3b28662601d9"}, {"guid": "ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f89907e6-861e-4cc8-8825-c78ece516095"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:6e9cc81e-2f8d-455b-adfa-8471ca0de8f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/08 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e9cc81e-2f8d-455b-adfa-8471ca0de8f5"}, {"guid": "ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:9da12fd9-11ea-4137-bda4-dded3170b93f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 361/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9da12fd9-11ea-4137-bda4-dded3170b93f"}, {"guid": "ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/06 z 20. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:87c2ae42-8324-43d8-a5f4-e9e8bf7aa329", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/04 z 14. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-14", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:87c2ae42-8324-43d8-a5f4-e9e8bf7aa329"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:41e16c41-6afb-45cb-8c4c-e0b2b07264c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.113.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 113/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 113/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.113.2026.1"}, {"guid": "ussr:f772f884-f3a2-4da8-89f5-2450f806cadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.719.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 719/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 719/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.719.2025.1"}, {"guid": "ussr:c83504a1-8505-45cd-bdc6-668f16efb7cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.516.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 516/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 516/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.516.2023.1"}, {"guid": "ussr:344e802c-9a7b-458c-9992-11aa725db16b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 550/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 550/2018 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.550.2018.1"}, {"guid": "ussr:ed71e34b-4653-4e56-bff3-e279f2e2b7c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.501.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 501/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 501/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.501.2020.1"}, {"guid": "ussr:3478d534-ce28-486e-9d8c-f630d2fa9387", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.349.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.349.2020.1"}, {"guid": "ussr:ff9c0619-8bdd-4827-bf8c-697eb96b4b94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.30.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.30.2020.1"}]}