{"guid": "ussr:558ade0f-541c-45d3-983a-233b8f85d185", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.290.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 290/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 290/2019 z 23. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 290/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.290.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/558ade0f-541c-45d3-983a-233b8f85d185", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.290.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.290.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.290.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 290/2019-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti Capital & Financial Protection, s. r. o., Zimná 4, Banská Bystrica,\nIČO 36835765, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka, s. r. o.,\nLeškova 3A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miroslav Repka, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4 ObdoG 1/2018 z 29. apríla 2019 a uznesením Okresného súdu Humenné\nč. k. 11 Cb 52/2013-228 z 12. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Capital & Financial Protection, s. r. o.,\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Capital & Financial Protection, s. r. o.,\nZimná 4, Banská Bystrica, IČO 36835765 (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„najvyšší\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 4 ObdoG 1/2018 z 29. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu“)\n\na uznesením Okresného\n\nsúdu\n\nHumenné\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nč. k. 11 Cb 52/2013-228 z 12. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného\nsúdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní začatom na základe žaloby\nsťažovateľky (žalobkyne), ktorou sa proti\n\n(ďalej len „pôvodný\n\nžalovaný“) domáhala zaplatenia sumy 6 063,17 € s príslušenstvom, okresný súd uznesením\nč. k. 11 Cb 47/2012-200 z 2. augusta 2013 rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie\nsumy 3 096,27 € s príslušenstvom z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby sťažovateľkou\npred prvým pojednávaním zastavil a vo zvyšnej časti žalobu sťažovateľky vylúčil\nna samostatné konanie (ďalej vedené pod sp. zn. 11 Cb 52/2013) s tým, že „o trovách tohto\nkonania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí“.\nUznesením č. k. 11 Cb 52/2013-18 zo 4. novembra 2013 okresný súd pripustil\nzámenu účastníkov na strane žalovaného tak, že z konania vystúpi pôvodný žalovaný\na na jeho miesto vstúpi jeho otec\n\n(ďalej len „žalovaný“).\n\nOkresný súd rozsudkom č. k. 11 Cb 52/2013-205 z 12. júla 2017 v spojení\ns opravným uznesením č. k. 11 Cb 52/2013-213 z 20. septembra 2017 rozhodol, že žalovaný\nje povinný zaplatiť sťažovateľke sumu 294,20 € spolu s úrokom z omeškania, vo zvyšnej\nčasti jej žalobu zamietol a zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania\n\n2\n\nproti sťažovateľke v rozsahu 90 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným\nuznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nUznesením č. k. 11 Cb 52/2013-220 zo 6. decembra 2017 vydaným vyšším súdnym\núradníkom okresný súd rozhodol, že sťažovateľka je povinná do troch dní od právoplatnosti\ntohto uznesenia nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 2 550,30 €\n(pozostávajúce z odmeny za 5 a 1/4 úkonu právnej služby vykonanej právnym zástupcom\npôvodného žalovaného a z odmeny za 13 úkonov právnej služby vykonanej právnym\nzástupcom žalovaného spolu s režijnými paušálmi k týmto úkonom) a ostatné trovy konania\nv sume 325,80 € (za zaplatený súdny poplatok pôvodným žalovaným).\nProti rozhodnutiu okresného súdu zo 6. decembra 2017 podala sťažovateľka\nsťažnosť, v ktorej namietla, že okresný súd nebol oprávnený priznať žalovanému náhradu\ntrov právneho zastúpenia pôvodného žalovaného a náhradu za súdny poplatok zaplatený\npôvodným žalovaným. Podľa názoru sťažovateľky žalovaný nemá nárok na náhradu trov\nkonania, ktoré vznikli pred právoplatnosťou uznesenia o zámene účastníkov pôvodnému\nžalovanému, ktorý doplnenie tohto uznesenia nenavrhol a ktorého doplnenie ani okresný\nsúd bez návrhu nevykonal. Okrem toho sťažovateľka namietla, že okresný súd priznal\nžalovanému náhradu trov konania za tri úkony právnej služby, ktoré neboli odôvodnené ani\núčelne vynaložené tak, ako to vyžaduje § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n3. Napadnutým uznesením okresného súdu vydaným sudcom okresný súd zmenil\nrozhodnutie zo 6. decembra 2017 o trovách konania tak, že v prvom výroku zaviazal\nsťažovateľku nahradiť pôvodnému žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 614,40 €\na ostatné trovy konania v sume 325,80 €. V tejto súvislosti okresný súd s poukazom\nna obsah spisu sp. zn. 11 Cb 47/2012 uviedol, že v prípade pôvodného žalovaného bola\nsplnená podmienka uplatnenia si trov konania, ako aj podmienka ich vyčíslenia.\nOkresný súd v druhom výroku napadnutého uznesenia zaviazal sťažovateľku\nnahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 1 512,40 €. V tejto súvislosti\nv odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalovanému priznal trovy konania\nspočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1 680,43 € (z toho priznaný nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 90 %, pozn.), ktoré pozostávajú z odmeny za 13 úkonov\n\n3\n\nprávnej služby vykonanej právnym zástupcom žalovaného spolu s režijnými paušálmi\nk týmto úkonom, z náhrady cestovných nákladov na pojednávanie a s tým spojenej náhrady\nza stratu času. Okresný súd zároveň uviedol dôvody, pre ktoré neuznal námietku\nsťažovateľky o nedôvodnosti a neúčelnosti priznanej náhrady trov konania za tri úkony\nprávnej služby.\nSťažovateľka podala podnet na podanie dovolania generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý jej podnetu vyhovel a podal\nna najvyššom súde dovolanie generálneho prokurátora. Sťažovateľka súčasne s podnetom\ngenerálnemu prokurátorovi podala aj ústavnú sťažnosť, o ktorej rozhodol ústavný súd\nuznesením č. k. III. ÚS 151/2018-27 z 20. júna 2018 tak, že konanie zastavil.\nNajvyšší súd o dovolaní generálneho prokurátora rozhodol tak, že ho napadnutým\nuznesením odmietol.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti nesúhlasí so závermi okresného súdu\na opakovane namieta, že okresný súd nemal právo priznať a vyčísliť trovy konania aj proti\npôvodnému žalovanému, t. j. rozhodnúť o trovách konania pôvodného žalovaného v zmysle\n§ 255 ods. 2 CSP, pretože proti pôvodnému žalovanému dosiaľ nerozhodol o nároku\nna náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Podľa sťažovateľky bežnou súdnou\npraxou a ustáleným názorom súdov v súvislosti s procesným postupom súdu v prípade\nzámeny účastníkov je, že pripustením zámeny účastníkov konania, vystúpením jedného\nz účastníkov a vstupom iného účastníka konania na strane žalovaného sa končí konanie\npre toho, kto bol zamenený novým účastníkom konania. V tomto prípade sa skončilo\nkonanie pre pôvodného žalovaného a súd, ktorý zámenu pripustil, zároveň aj bez návrhu\nrozhodne o náhrade trov konania, pokiaľ ide o zameneného účastníka, pretože dôvodom\nzámeny je vždy nedostatok vecnej legitimácie na strane zameneného účastníka. Pôvodný\nžalovaný si uplatnil trovy konania podaním zo 16. júla 2013, t. j. ešte pred vydaním\nuznesenia, ktorým okresný súd účastníkov zamenil. Je teda zrejmé, že okresnému súdu nič\nnebránilo, aby uznesením sp. zn. 11 Cb 52/2013 zo 4. novembra 2013 rozhodol súčasne\nso zámenou účastníkov aj o náhrade trov pôvodného žalovaného. Výklad § 151 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku okresným súdom považuje sťažovateľka za svojvoľný\na v rozpore s účelom zákona. V danom prípade nešlo „o zmenu účastníkov s právnym\n\n4\n\nnástupcom žalovaného z dôvodu prechodu práv alebo povinností, ale došlo k zámene\núčastníkov s hmotnoprávnymi účinkami z dôvodu, že pôvodný žalovaný nebol pasívne vecne\nlegitimovaný v spore.“.\nSťažovateľka ďalej opakovane uvádza, že povinnosť nahradiť trovy konania\nnezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie\npráva. Znamená to, že súd nemôže zaviazať stranu na náhradu tých trov, ktoré druhá strana\npočas konania vynaložila neúčelne, zbytočne a bez priamej súvislosti so súdnym sporom.\n5. Sťažovateľka nesúhlasí ani so závermi najvyššieho súdu, ktorý napadnutým\nuznesením odmietol dovolanie generálneho prokurátora. Podľa sťažovateľky sa najvyšší súd\nvôbec nezaoberal vecnou správnosťou či nesprávnosťou napadnutého uznesenia okresného\nsúdu a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade nebola naplnená podmienka\n„nevyhnutnosti takého zásahu do vzájomných práv a povinností, obsiahnutých a\nupravených v napadnutom rozhodnutí (Uznesenie) z dôvodu ochrany práv strany sporu,\nktorá je podávateľom podnetu generálnemu prokurátorovi.\nNajvyšší súdu SR vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol: Z uvedeného nie je zrejmé,\nochrana akých práv žalobcu má byť sanovaná podaním dovolania generálneho\nprokurátora, keďže uznesením, ktoré generálny prokurátor napáda, nedošlo k zhoršeniu\npostavenia žalobcu ani k zásahu do jeho práv.\n... Z Rozhodnutia NSSR je zrejmé, že ak by došlo k akejkoľvek procesnej chybe\nv konaní v súvislosti s rozhodovaním o výške trov, nemožno sa úspešne domáhať nápravy\ntakéhoto rozhodnutia dovolaním generálneho prokurátora SR, nakoľko takýmto\nrozhodnutím nemohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia sťažovateľa ani k zásahu do jeho práv.\nJe zrejmé, že Najvyšší súd SR sa pri rozhodovaní o dovolaní generálneho prokurátora\nvôbec nezaoberal procesnými pochybeniami Okresného súdu Humenné a samotnou\nnezákonnosťou a nesprávnosťou Uznesenia.\nDovoľujeme si uviesť, že s názorom Najvyššieho súdu SR nemožno súhlasiť, nakoľko\nk zhoršeniu postavenia sťažovateľa a k zásahu do jeho práv jednoznačne došlo, a to v tom,\nže sťažoval bol povinný nahradiť trovy druhej strany konania, ktorých výška bola vyčíslená\nnezákonným spôsobom. Sťažovateľ bol teda ukrátený na svojich právach v tom, že\n\n5\n\nprotistrane musel uhradiť trovy takmer v dvojnásobnej výške oproti tomu načo mala\nzo zákona nárok.“.\nSťažovateľka poukázala aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 ObdoG 1/2018\nzo 4. decembra 2018 v obdobnom prípade, v ktorom najvyšší súd vyhovel dovolaniu\ngenerálneho prokurátora a zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady trov\nkonania.\n6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč.k. 4ObdoG/1/2018 zo dňa 29.04.2019 a Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/52/2013 –\n228 zo dňa 12.01.2018, porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4ObdoG/1/2018 zo dňa\n29.04.2019 a uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/52/2013 – 228 zo dňa\n12.01.2018 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Humenné vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000 € (slovom jedentisíc\neur), ktoré je Okresný súd Humenné povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Humenné je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n415,51 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“\nII.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\n6\n\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n7\n\nIII.\n13. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n14. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\nvyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že okresný súd v rozpore so zákonom priznal\nnáhradu trov konania aj pôvodnému žalovanému a nesprávne rozhodol o výške trov konania\nžalovaného, pretože nespĺňali požiadavku účelnosti. Sťažovateľka namieta porušenie\noznačených práv aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktoré je arbitrárne\na nedostatočne odôvodnené.\n15. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a preskúmal,\nči ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti (§ 39 a § 43 zákona o ústavnom súde)\na osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona o ústavnom súde) a či nie sú\ndané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n16. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou\nformulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že jej ústavnú sťažnosť je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu nesplnenia zákonom\nustanovených náležitostí, ako aj v časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nK nesplneniu zákonom ustanovených náležitostí\n17. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti v prvom rade\nkonštatuje, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom, ktorý\nje v súlade s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\n\n8\n\nneskorších predpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd\nnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také\núkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom. Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada\n„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby\npráva znalé [napr. advokáta (I. ÚS 334/2015, II. ÚS 154/2019)].\n18. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,\nktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.\nPodľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému\nnavrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené\nplnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí\nvýslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie\nna zastupovanie pred ústavným súdom.\nNadväzujúc na uvedené, ústavný súd v súlade s konštantnou judikatúrou\nústavného súdu zdôrazňuje, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej\nosobe v rozsahu presne vymedzenom splnomocniteľom, ktorý uvedeným úkonom dáva\ntretím osobám jednoznačne najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje\n(m. m. II. ÚS 69/2018, II. ÚS 469/2018, II. ÚS 102/2019).\n19. V súvislosti s posudzovaním splnenia zákonom ustanovených náležitosti ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom\nkvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú ústavnú sťažnosť podanú\nústavnému súdu, k svojej ústavnej sťažnosti síce priložila plnomocenstvo na jej\nzastupovanie advokátom pred ústavným súdom, avšak toto plnomocenstvo udelené 14.\nmarca 2018 bolo priložené k predchádzajúcej ústavnej sťažnosti, o ktorej ústavný súd\nrozhodol už uvedeným uznesením č. k. III. ÚS 151/2018-27 z 20. júna 2018.\nK tomu ústavný súd uvádza, že v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde sa\nku každému návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie\n9\n\nsťažovateľa advokátom. Predložená iba kópia splnomocnenia (aj keď s vykonaním\nzaručenej konverzie pôvodného dokumentu – splnomocnenia), o ktorej už ústavný súd\nkonal a rozhodol, nespĺňa požiadavky naň kladené citovaným ustanovením a nie je\nspôsobilou založiť účinky začatia konania pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 50/02,\nIII. ÚS 129/2017).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka splnomocnenie\nadvokátovi neudelila v presne vymedzenom rozsahu, čo zakladá dôvod na odmietnutie\nústavnej sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde\npre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.\n20. Vzhľadom na skutočnosť, že nesplnenie zákonom ustanovenej náležitosti malo\ntakú povahu, že odstránenie tohto nedostatku ústavnej sťažnosti by si zo strany ústavného\nsúdu vyžadovalo podrobnú výzvu, resp. poučenie advokáta sťažovateľky, a pritom by touto\nvýzvou, resp. poučením ústavný súd fakticky nahradzoval úkon právnej služby, ktorý je\npovinný vykonať advokát, ako aj vzhľadom na existenciu ďalších dôvodov odmietnutia\nústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľku, resp. jej advokáta nevyzýval na odstránenie\nnedostatkov ústavnej sťažnosti.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\n21. Z citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\n\n10\n\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 288/05,\nII. ÚS 389/09, III. ÚS 288/2016, II. 154/2019).\n22. Ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov. Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou požiadavkou je\ntiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky\nodôvodnené.\n23. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla\nsám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek\nsa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky\nnákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými\nsúdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku\no nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu\npráva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo\nzasiahnuté aj iné základné právo (III. ÚS 557/2011, I. ÚS 573/2014, I. ÚS 334/2015,\nm. m. II. ÚS 137/2018).\n24. Ústavný súd preskúmal odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu,\nktorý sa vyjadril k zásadným sťažnostným argumentáciám sťažovateľky:\n«... rozhodovanie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. bolo ovládané\ndispozičnou zásadou a súd podľa tohto ustanovenia o povinnosti nahradiť trovy konania\nrozhodoval len na návrh účastníka konania... Ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. vymedzuje\nlehotu, v ktorej si účastník musí trovy konania najneskôr vyčísliť, neznamená to však, že\ntrovy konania, ktoré boli vyčíslené skôr (i právnym predchodcom žalovaného), nie sú\n\n11\n\nvyčíslené v súlade s uvedeným ustanovením, resp. že by na takéto vyčíslenie nemal súd\nprihliadnuť.\nV súdnom spise... sa na čl l. 199 nachádza vyúčtovanie súdnych trov zo dňa\n16.7.2013, ktorými si pôvodne žalovaný... uplatnil náhradu trov konania pozostávajúci...\nBola teda splnená podmienka ako uplatnenia si trov konania, tak aj podmienka ich\nvyčíslenia.\n... Rozhodnutie o povinnosti náhrady trov konania i po rozhodnutí, ktorým sa\nkonanie končí však nie je vylúčené. Táto možnosť vyplýva zo slova „spravidla“ použitého\nv ustanovení § 151 ods. 1 O.s.p. Jazykový výklad „spravidla“ je obvykle, obyčajne, zväčša\na jeho použitie v ust. § 151 ods. 1 O.s.p. malo svoje opodstatnenie, keď v pôvodnom znení\nust. § 151 ods.2 O.s.p. bolo zakotvené, že ak bolo o náhrade trov konania rozhodnuté\nsamostatným rozhodnutím, plynula lehota na plnenie vždy až do právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým bola náhrada nákladov konania priznaná, a malo opodstatnenie aj po\nnovelizácii Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok dával súdu možnosť\no náhrade trov konania rozhodnúť samostatným uznesením napr. v zložitých prípadoch,\nnajmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov\nuplatňovaných v konaní alebo v prípade, ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končilo,\nnevyhlasovalo a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách.\nV danom prípade sa uznesenie, ktorým bola pripustená zmena (správne má byť\nzámena, pozn.) účastníka konania na strane žalovaného nevyhlasovalo... Občiansky súdny\nporiadok v ustanoveniach (pravidlách) upravujúcich uznesenia, ktoré sú vo vzťahu\nšpeciality k ustanoveniam o rozsudkoch, pamätá na situáciu, že uznesenie nebude verejne\nvyhlásené (napr. z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania na pojednávaní alebo\nz dôvodu, že sa vo veci pojednávanie vôbec nenariaďuje). V takomto prípade sa uznesenie\ndoručí účastníkom konania. Keďže existencia týchto špeciálnych pravidiel vylučuje použitie\nustanovení o rozsudkoch, nemožno na vyhlásenie uznesenia v konaniach, v ktorých sa\nnenariaďuje pojednávanie, aplikovať § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.\nZ uvedených dôvodov je súd je toho názoru, že bol oprávnený o trovách konania,\nktoré vznikli pôvodnému žalovanému rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončilo\na to zvlášť s poukazom na bežnú súdnu prax, keď súdy za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku vylučovali časť uplatňovaného nároku na samostatné konanie (ako tomu bolo\n\n12\n\naj v tomto prípade po čiastočnom späťvzatí žaloby) s tým, že o trovách celého konania bude\nrozhodnuté v konečnom rozhodnutí.\n... V ďalšom žalobca namietal odôvodnenosť a účelnosť priznanej náhrady trov\nkonania vo vzťahu k trom úkonom právnej služby...\nVo vzťahu k písomnému vyjadreniu zo dňa 14.01.2016 sa súd nezhoduje\ns argumentáciou žalobcu, že tento úkon bol neúčelný, pretože v ňom právny zástupca\npôvodného žalovaného „iba“ oznamuje, že jeho klient je odcestovaný v zahraničí a\npožiadal o predlženie lehôt na doplnenie vyjadrenia. Právny zástupca pôvodného\nžalovaného sa v tomto podaní zaoberá tiež otázkou premlčania a účinkov zmeny účastníkov\nkonania na strane žalovaného na plynutie premlčacích lehôt aj keď stručne. V každom\nprípade je však súd toho názoru, že ide o právne relevantné vyjadrenie, za ktoré\nžalovanému náhrad trov právneho zastúpenia patrí.\nVo vzťahu k vzájomnému návrhu zo dňa 13.4.2016 žalobca uviedol... Súd o späťvzatí\nvzájomného návrhu rozhodoval ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a preto\nnemohol rozhodovať o „nároku“ na náhradu trov konania. V ostatnom poukazuje súd\nna svoje rozhodnutie v bodoch 19. až 19.4 tohto rozhodnutia. Súd je tiež toho názoru, že\nza podanie vzájomného návrhu patrí žalovanému odmena vo výške základnej sadzby tarifnej\nodmeny podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky...\nNapokon čo sa týka písomného vyjadrenia vo veci samej po prevzatí novou právnou\nzástupkyňou zo dňa 12.5.2017... Je prirodzené, ba priam žiaduce, aby sa právny zástupca\npo prevzatí právneho zastupovania dôsledne oboznámil s prevzatým prípadom a aby\nsformuloval svoj právny názor na dané konanie. Podanie... je vyjadrením právneho názoru\nnovej právnej zástupkyne na konanie, v ktorom je rozhodným spôsobom vznesená námietka\npremlčania uplatňovaného nároku, ktorá mala závažný vplyv na rozhodnutie vo veci samej\na teda úkon bol bezpochyby účelný...»\n25. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd sa argumentáciou sťažovateľky týkajúcou\nsa správnosti priznania trov konania aj pôvodnému žalovanému v posudzovanom prípade\nzaoberal a riadne sa s ňou v rámci odôvodnenia svojho uznesenia vysporiadal. Okresný súd\npodľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil, prečo\nrozhodol o výške trov konania pôvodného žalovaného, ako aj požiadavku účelnosti\n\n13\n\npriznaných trov konania. Napadnuté uznesenie okresného súdu z 12. januára 2018 preto\nnemožno považovať za svojvoľné či arbitrárne a samotný nesúhlas sťažovateľky s jeho\nobsahom ešte nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím vlastným.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto\nčasť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n27. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd zistil dôvod\nna odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti, a to zjavnú neopodstatnenosť.\n28. Podľa § 458 ods. 1 a 2 CSP proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné\ndovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno\nv čase\n\npodania\n\ndovolania\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\ndosiahnuť\n\ninými\n\nprávnymi\n\nprostriedkami. Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu,\nže právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami,\nktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú\nsvojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom\nzachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.\n29. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú\nsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu.\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142\nods. 1 ústavy) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu\nzavršuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 593/2017). Úlohou\nústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny,\n14\n\nže všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci všeobecných súdov\nvykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený,\nústavný súd nemá dôvod doň zasahovať.\n30. Ústavný súd zdôrazňuje, že pri posúdení napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nnajvyšší súd oprel svoje rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila\nna posúdenie otázky, či sa najvyšší súd s právnou argumentáciou generálneho prokurátora\nvysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia\nústavnoprávne akceptovateľné.\n31. Ústavný súd konštatuje, že právne závery najvyššieho súdu opierajúce sa\no aplikáciu relevantnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku korešpondujú\nso skutkovými zisteniami a že tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle. Ústavný súd\nnezistil, že by výklad a právne závery najvyššieho súdu boli zjavne neodôvodnené\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Vychádzajúc zo svojej\njudikatúry s prihliadnutím na výsledok ústavnej konfrontácie medzi námietkami\nsťažovateľky a napadnutým uznesením najvyššieho súdu z hľadiska možného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. l ústavy a práva podľa čl. 6 ods. l dohovoru, ústavný súd\nkonštatuje, že pri odôvodňovaní svojho právneho záveru sa najvyšší súd ako súd dovolací\npridŕžal § 458 CSP. Ústavný súd preto nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie\nzáverov rozhodnutí všeobecných súdov.\n32. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu vrátane ich dôvodov a námietok.\n\n15\n\n33. V súvislosti so sťažovateľkinou argumentáciou spočívajúcou v odvolávaní sa\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 ObdoG 1/2018 zo 4. decembra 2018 je potrebné\npoznamenať, že každý prípad je potrebné posudzovať osobitne a s prihliadnutím na jeho\nšpecifiká. Uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu vychádzalo z iných podstatných\nskutočností, ktoré nie sú na aktuálne posudzovanú ústavnú sťažnosť sťažovateľky\naplikovateľné. V predmetnom rozhodnutí dovolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie z dôvodu odstránenia hrubej procesnej vady konania spočívajúcej v porušení\nzásady kontradiktórnosti konania a princípu rovnosti zbraní, keď žalobcovi nebola doručená\nsťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu o sume trov konania, a tak sa nemohol vyjadriť\nk argumentom protistrany, ako aj z dôvodu napravenia zrejmej nesprávnosti uznesenia súdu\nprvej inštancie, ktorý opomenul rozhodnúť o súdnom poplatku.\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel\nk záveru, že sťažovateľkou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v ničom nesignalizuje\nmožnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n35. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky (zrušenie napadnutých uznesení, priznanie finančného\nzadosťučinenia a priznanie trov konania) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa\nnimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. októbra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "účastník konania-zámena", "generálny prokurátor", "mimoriadne dovolanie", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:14d69781-5596-4d41-8afb-c7a7c0a9092a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.154.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.154.2019.1"}, {"guid": "ussr:4bf6fc2c-6e56-45f2-b3ee-3c58413a5f54", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bf6fc2c-6e56-45f2-b3ee-3c58413a5f54"}, {"guid": "ussr:201f4e4b-0b70-4119-9747-5808d374ae9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.469.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 469/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 469/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.469.2018.1"}, {"guid": "ussr:8e9a3776-f1e0-4155-be8b-98411104fcc6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.151.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 151/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.151.2018.1"}, {"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:9f43d14f-4c63-46f0-a9f9-c08f6fb099c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.69.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.69.2018.1"}, {"guid": "ussr:ec39289f-6bb2-4936-9061-088d8c32d51b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.593.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 593/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 593/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.593.2017.1"}, {"guid": "ussr:6b32470c-6569-44f6-918d-cc11f5f0dcfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.129.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2017 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.129.2017.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:3015ca19-15ae-43dc-abbb-31b243ce20c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.334.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 334/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.334.2015.1"}, {"guid": "ussr:c5764d8c-c04b-4175-94e9-e7eefc696fec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 573/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 573/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5764d8c-c04b-4175-94e9-e7eefc696fec"}, {"guid": "ussr:02e74141-5f92-4f96-9fa2-c3540dae4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02e74141-5f92-4f96-9fa2-c3540dae4394"}, {"guid": "ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016"}, {"guid": "ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 75/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 75/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256d53d-af50-48d5-b86c-186b20cf079f"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:060636c2-2cc0-4c6d-9fb8-ddea95e2d032", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:060636c2-2cc0-4c6d-9fb8-ddea95e2d032"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "84b991c1-cd91-43c3-8f36-63877e29b57e:26fe070c-f5f5-40de-85e9-ac1ab9fc7e2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/52/2013", "nazov": "Opravné uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/52/2013 z 9. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2014-04-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/84b991c1-cd91-43c3-8f36-63877e29b57e:26fe070c-f5f5-40de-85e9-ac1ab9fc7e2a"}, {"guid": "50b39a51-cccc-4be0-845f-aada648543b5:caf28f02-52c0-4cda-8aaf-774b896e30d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/47/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/47/2012 z 24. 8. 2012", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2012-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/50b39a51-cccc-4be0-845f-aada648543b5:caf28f02-52c0-4cda-8aaf-774b896e30d9"}], "citovane_v": []}