{"guid": "ussr:6d1e9718-9fcc-4ca5-9e9f-4c733d572134", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.288.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 288/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 288/2019 z 23. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 288/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.288.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6d1e9718-9fcc-4ca5-9e9f-4c733d572134", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.288.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.288.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.288.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 288/2019-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2019\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nadvokátska kancelária,\n\n,\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 15 Cbi 1/2013 z 31. mája 2017 a tiež rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Obo 18/2017 z 21. júna 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\n\nodmieta\n\nako podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nadvokátkou\n\n, advokátska kancelária,\n\n,\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 15 Cbi 1/2013 z 31. mája 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na tiež rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Obo 18/2017 z 21. júna 2018 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na majetok obchodnej spoločnosti\n, bol uznesením krajského súdu\nsp. zn. 5 K 34/2003 z 20. februára 2004 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej\npodstaty bol ustanovený advokát\n\n, advokátska kancelária,\n\n(ďalej len „žalovaný“).\n3. Advokátka\n\n,\n\n(ďalej len „žalobkyňa“),\n\nsa návrhom na začatie konania (ďalej aj „žaloba“) na krajskom súde domáhala\nproti žalovanému určenia, že pohľadávka v sume 16 632,28 € (ďalej len „sporná\npohľadávka“) 1. je oprávnená, 2. je pohľadávkou proti podstate a 3. uspokojuje\nsa podľa § 31 ods. 1 písm. f) v spojení s § 32 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze\na vyrovnaní v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o konkurze\na vyrovnaní“) v poradí podľa § 31 ods. 6 písm. e) zákona o konkurze a vyrovnaní.\nV právnej veci žaloby sa na krajskom súde viedlo konanie pod sp. zn. 15 Cbi 1/2013.\n4. Rozsudkom krajského súdu bola žaloba zamietnutá a zároveň žalobkyni bola\nuložená povinnosť nahradiť žalovanému aj trovy tohto konania.\n5. Žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala riadne a včas odvolanie – riadny\nopravný prostriedok, o ktorom bolo rozsudkom najvyššieho súdu rozhodnuté tak,\nže rozsudok krajského súdu bol ako vecne správny potvrdený a žalovanému bol proti\nžalobkyni priznaný aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa zistenia ústavného\n\n2\n\nsúdu rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu nadobudol\nprávoplatnosť 28. júla 2018.\n6. Žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala riadne a včas aj dovolanie –\nmimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n2 Obdo V 6/2019 z 25. apríla 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) odmietnutý.\nPodľa zistenia ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť\n3. júna 2019.\n7. Z obsahu (originálu) listiny označenej ako „Prehlásenie o postúpení pohľadávky“\nz 2. augusta 2019 (ďalej len „oznámenie o postúpení pohľadávky“), ktorá bola pripojená\nk ústavnej sťažnosti ako jej príloha, vyplýva, že žalobkyňa ako „pôvodná veriteľka“ spornú\npohľadávku 1. augusta 2019 „postúpila“ na sťažovateľku ako „novú veriteľku“.\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... A.) Procesné obmedzenie rozsahu popieracieho prejavu\n... „Trváme na stanovisku, že dôvody popretia pohľadávky proti podstate nemôžu\nbyť rozširované v rámci incidenčného konania po tom, čo takéto popretie oznámil veriteľovi\nkonkurzný súd a uložil mu povinnosť v stanovenej lehote podať žalobu na konkurznom súde.\nDôvod popretia pohľadávky žalobkyne proti podstate oznámený konkurzným\nKS Košice, že správca uznal pohľadávku do sumy 308,50 EUR a poprel do sumy\n16632,28 EUR len z jediného dôvodu, že výpočet je v rozpore s vyhl. č. 655/2004 Z. z.\nLen z týchto dôvodov popretia by mal súd v tohto konaní vychádzať“...\nNiet najmenších pochýb, že Žalovaný v priebehu tohto súdneho konania dodatočne\nuplatnil ďalší popierací dôvod, pričom tak učinil oneskorene.\nArgumentácia dovolacieho súdu neobstojí, nakoľko nesprávne zlučuje dve\nsamostatné popieracie prejavy založené na dvoch samostatných popieracích dôvodoch...\nSťažovateľ namieta, že je extrémne nespravodlivé a ústavne neudržateľné aby\nv priebehu konania všeobecné súdy napriek zákonnému obmedzeniu predstavujúcemu\nprocesnú preklúziu povolili protistrane aby napriek tomu produkovala úkony majúce\npriamy vplyv na výsledok konania ...\n\n3\n\nB.) Porušenie právnych zásad\nSťažovateľ namieta porušenie zásady „zmluvnej autonómie a zmluvnej slobody“.\nSťažovateľ namieta aj porušenie zásady „čo nie je zakázané je dovolené“.\nSťažovateľ so Žalovaným v súlade so zásadou autonómie a zmluvnej slobody uzavrel\nv súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky Zmluvu o poskytovaní právnych\nslužieb...\n... V rámci zmluvnej autonómie sa potom realizuje zmluvná sloboda, ktorá má\nrozmanité prejavy. Je to najmä právo fyzických a právnických osôb rozhodovať sa nielen\ns kým zmluvu uzavrú, ale aj sloboda pri určovaní jej obsahu a sloboda pri určovaní jej\nformy.“\nSťažovateľ namieta, že nie je možné zamieňať „zmluvnú odmenu“ prameňom, ktorej\nje súkromnoprávny vzťah so súdmi priznanou výškou náhrady trov konania...\nNie je preto správny názor odvolacieho súdu, že podielová odmena je v incidenčných\nkonaniach neprípustná, nakoľko žiaden právny predpis dohodu o takejto odmene\nnevylučuje...\nC.) Svojvôľa, extrémna nespravodlivosť\n... V predmetnej veci Znalec odpovedal, že nie je možné rozhodnúť, či ide o nepravý\nvlastnoručný podpis, alebo o pravý vlastnoručný podpis.\nNepredstavuje teda správne vyhodnotenie dôkazu Znaleckého posudku... súdom, že\nposudzovaný podpis nie je pravý vlastnoručný podpis, nakoľko to nepredstavuje záver\nZnaleckého posudku. Súd prvého stupňa ako aj odvolací súd mali za zistenú skutočnosť,\nktorá nebola v konaní zistená...\nŽalobca má za to, že hodnotenie odpovede znalca „neviem“ respektíve „nie je možné\nrozhodnúť“ prestavuje otázku zásadného právneho významu všeobecne v rámci\nrozhodovacej činnosti súdov... Žalobca má za to, že súdu neprináleží modifikovať závery\nZnalca, ... súd nemôže nahradiť vlastným názorom vecnú správnosť Znaleckého posudku...\nSťažovateľ považuje za nesporné, že odpoveď Znalca v znaleckom posudku\nnepreukazuje, že podpis na zmluve a faktúre nie je pravý vlastnoručný podpis žalovaného.\nSúd prvého stupňa a odvolací súd neprípustne modifikovali odpoveď znalca v neprospech\nŽalobcu, čo nie je ústavne konformné...\nD.) Kontrolný znalecký posudok\n\n4\n\n... je extrémne nespravodlivé, že Sťažovateľovi bolo zamietnuté vykonať kontrolný\nznalecký posudok.\nŽalobca tak v písomnom podaní – Stanovisko žalobkyne s procesným návrhom zo\ndňa 29.05.2017, ako aj na pojednávaní konanom dňa 31.05.2017 navrhol vykonať kontrolné\nznalecké dokazovanie. Žalobca predmetné náležite odôvodnil...\n... zamietnutie návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku malo priamy\ndosah na výsledok konania...\n... nie je udržateľné a ústavne konformné zamietnutie návrhu na vykonanie ďalšieho\n(kontrolného) znaleckého posudku, čo založilo nesprávne meritórne rozhodnutie...»\n9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn.: 5 Obo/18/2017 zo dňa 21.06.2018 v spojení s Rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 15Cbi/1/2013-223 z 31. mája 2017 p o r u š e n é b o l o .\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky z r u š u j e Rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn.: 5 Obo/18/2017 zo dňa 21.06.2018 a z r u š u j e Rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 15Cbi/1/2013-223 z 31. mája 2017.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je p o v i n ý do 2 mesiacov od právoplatnosti\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť Sťažovateľovi trovy konania na účet\nprávneho zástupcu Sťažovateľa\n\n... vedený...“\n\n10. Sťažovateľka v závere ústavnej sťažnosti zároveň navrhla, aby ústavný súd\ndočasným opatrením rozhodol tak, že „... odkladá vykonateľnosť napadnutého\nprávoplatného\n\nrozhodnutia\n\n-\n\nRozsudku\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn.: 5Obo/18/2017 zo dňa 21.06.2018 až do meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky o tejto sťažnosti.“.\n\n5\n\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\n16. Ústavný súd primárne skúmal, či ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou\nosobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv\nalebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n17. Podľa judikatúry ústavného súdu o ústavnú sťažnosť podanú zjavne\nneoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu\nštátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa,\na to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom\nalebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov\n(m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, III. ÚS 10/2019, I. ÚS 255/2019). O nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom, príp. rozhodnutím orgánu štátu\na osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného\nkonania (stranou sporu) alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti (IV. ÚS 476/2013).\n18. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho súdu.\n19. V zmysle § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej alebo šiestej časti\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok.\n\n7\n\n20. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia,\nktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.\n21. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany\na pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je\nustanovené inak.\n22. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku\naj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.\n23. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza\naj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n24. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný\npostupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je\noznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže,\nzbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.\n25. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi\ndlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.\n26. Za daných okolností ústavný súd zdôrazňuje, že ako to z ústavnej sťažnosti\na jej príloh zjavne vyplynulo, v právnej veci žaloby účastníkom (stranou sporu) základného\n(nachádzacieho) konania nebola sťažovateľka (\n, pozn.), ale žalobkyňa (advokátka\n\n,\n,\n\n,\n\npozn.), aj keď sťažovateľka s cieľom preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie\nna podanie tejto ústavnej sťažnosti predložila ústavnému súdu oznámenie o postúpení\npohľadávky z 2. augusta 2019, z ktorého vyplýva, že k postúpeniu spornej pohľadávky\nzo žalobkyne na sťažovateľku malo dôjsť 1. augusta 2019, t. j. po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu\n\n8\n\n(po 28. júli 2018, pozn.), ktorým bolo základné (nachádzacie) konanie ukončené.\nOznámenie o postúpení pohľadávky bez ďalšieho nijako nepreukazuje, že „pohľadávka“,\nktorá mala byť postúpená, existuje, či patrila pôvodnému veriteľovi (žalobkyni)\na či skutočne podľa písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky aj prešla na sťažovateľku.\nPráve naopak, ak žaloba, ktorou sa žalobkyňa (nie sťažovateľka, pozn.) okrem iného\ndomáhala proti žalovanému určenia, že sporná pohľadávka je oprávnená a je pohľadávkou\nproti podstate, bola rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu\nprávoplatne zamietnutá, dôsledkom materiálnej stránky právoplatnosti týchto súdnych\nrozhodnutí znamenajúcej ich záväznosť platí, že sporná pohľadávka už nie je sporná, ale je\nneoprávnená a ako neoprávnená nemôže byť spôsobilým predmetom právne relevantného\npostúpenia. Inými slovami, v prípade „postúpenia“ neoprávnenej, resp. neexistujúcej\npohľadávky nie je možné hovoriť o právne relevantnom postúpení, ktoré by bolo spôsobilé\npo žalobkyni založiť právne nástupníctvo, a tým aktívnu vecnú legitimáciu sťažovateľky\nna podanie tejto ústavnej sťažnosti. Samotným právnym úkonom postúpenia pohľadávky\ntotiž nie je možné „prebiť“ záväznosť výroku právoplatného súdneho rozhodnutia,\nz ktorého vyplýva, že táto je neoprávnená, t. j. nie je.\nÚstavný súd nad rámec tejto pre svoje rozhodnutie o ústavnej sťažnosti rozhodujúcej\nargumentácie už iba pre úplnosť veci dodáva, že sťažovateľka (postupníčka) s cieľom\npreukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie ústavnému súdu nepredložila ani len písomnú\nzmluvu o postúpení spornej pohľadávky, na základe ktorej malo dôjsť k prechodu\n„pohľadávky“ samotnej a všetkých práv s ňou spojených z pôvodného veriteľa (žalobkyne)\nna nového veriteľa (sťažovateľku). Sťažovateľka (postupníčka) predložila ústavnému súdu\niba oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom nepreukázala a ani len netvrdila, že by\nžalobkyňa (postupkyňa) bola oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému (dlžníkovi)\ndoručila, prípadne, že by sa toto oznámenie prinajmenšom dostalo do dispozičnej sféry\ndlžníka a tým proti dlžníkovi vyvolalo právne účinky postúpenia.\nV kontexte danej veci je však skúmanie relevantného oznámenia postúpenia\npohľadávky dlžníkovi aj tak bezvýznamné, pretože ako to z právoplatného rozsudku\nkrajského súdu v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu nepochybne vyplýva, sporná\npohľadávka proti dlžníkovi, ktorá mala byť zo žalobkyne na sťažovateľku postúpená,\n\n9\n\nuž nie je sporná, ale je neoprávnená, t. j. žalobkyňa nebola jej hmotnoprávnou nositeľkou,\na preto jej „postúpením“ sa sťažovateľka nemohla stať právnou nástupkyňou žalobkyne.\n27. Pretože sťažovateľka nebola účastníčkou konania (stranou sporu), z ktorého\nnapadnuté rozsudky krajského súdu a najvyššieho súdu vzišli, a nepreukázala, že by sa bola\npo nadobudnutí ich právoplatnosti stala právnou nástupkyňou žalobkyne (dôsledkom\npostúpenia neoprávnenej pohľadávky sa jej právnou nástupkyňou totiž stať nemohla, pozn.),\nnie je v konaní o tejto ústavnej sťažnosti aktívne vecne legitimovaná.\n28. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol\nako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde.\n29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. októbra 2019\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-spory vyvolané konkurzom (incidenčné)", "žaloba-incidenčná", "legitimácia-aktívna", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zmluva", "právoplatnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20dc8418-0d8a-47dd-a14e-cfb996949d1d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.255.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.255.2019.1"}, {"guid": "ussr:0c18babc-b2bb-4048-9faa-d3b9bc0a338c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.10.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 10/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 10/2019 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.10.2019.1"}, {"guid": "ussr:41dc70f1-07c4-461a-a053-4a800c5ef50e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2013 z 15. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41dc70f1-07c4-461a-a053-4a800c5ef50e"}, {"guid": "ussr:88b651b3-283f-4b1d-9c69-60e60b110458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 319/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 319/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88b651b3-283f-4b1d-9c69-60e60b110458"}, {"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "2bbe35ab-8002-4b40-8e45-782e9fe5118f:d8d09997-3046-47a7-890d-18aaca5bc976", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7013201497.3", "spisova_znacka": "5Obo/18/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/18/2017 z 20. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7013201497.3"}, {"guid": "bf9acc5c-7c45-4844-8757-e1c8d32705e7:824781a9-eba5-4416-b0db-d24438ba169a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7013201497.16", "spisova_znacka": "15Cbi/1/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 15Cbi/1/2013 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7013201497.16"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3acb9331-a2a7-4ad3-93d8-c1dcb29a68fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.115.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.115.2023.1"}]}