{"guid": "ussr:0776bb68-e237-40c2-bcd6-3a44a64c42f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.281.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2019 z 22. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 281/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.281.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0776bb68-e237-40c2-bcd6-3a44a64c42f7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.281.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.281.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.281.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 281/2019-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a podľa čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 654/2012 a sp. zn. 5 Co 655/2012 z 9. apríla 2013,\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 5 Cdo 22/2018 a sp. zn. 5 Cdo 30/2018 z 29. novembra 2018 a základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 25 C 70/2008 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nJUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a podľa čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 5 Co 654/2012 a sp. zn. 5 Co 655/2012 z 9. apríla 2013 (ďalej len „namietaný\nrozsudok“), základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Cdo 22/2018 a sp. zn. 5 Cdo 30/2018 z 29. novembra 2018 (ďalej len „namietané\nuznesenie“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.\n48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 25 C 70/2008 (ďalej len „namietané konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom\nnamietaného konania na strane navrhovateľa, vedeného pred okresným súdom na základe\nnávrhu podaného právnym predchodcom sťažovateľa – spoločnosťou\n(ďalej aj „právny predchodca sťažovateľa“), ktorým sa\nsťažovateľ domáhal zaplatenia špecifikovanej sumy s príslušenstvom z titulu náhrady škody\nspôsobenej mu nesprávnym úradným postupom príslušného súdneho exekútora a sudcov\nokresného súdu a krajského súdu. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 25 C 70/2008\nz 10. septembra\n\n2012\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„prvostupňový\n2\n\nrozsudok“)\n\nnávrh\n\nsťažovateľa\n\nv celom rozsahu zamietol. V namietanom konaní okresný súd vydal aj uznesenia\nč. k. 25 C 70/2008-181 z 2. februára 2012 a č. k. 25 C 70/2008-216 z 23. apríla 2012,\nktorými zaviazal právneho predchodcu sťažovateľa k zaplateniu sumy 15 € s odkazom\nna ustanovenie § 147a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). O odvolaní, ktoré sťažovateľ podal proti\nprvostupňovému rozsudku okresného súdu, a o odvolaní, ktoré uplatnil právny predchodca\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 25 C 70/2008-181 z 2. februára 2012,\nrozhodol krajský súd namietaným rozsudkom, ktorým obe rozhodnutia okresného súdu\nako vecne správne potvrdil. O odvolaní, ktoré podal právny predchodca sťažovateľa\nproti uzneseniu okresného súdu č. k. 25 C 70/2008-216 z 23. apríla 2012, rozhodol krajský\nsúd uznesením sp. zn. 4 Co 500/2013 z 30. novembra 2015, ktorým napadnuté rozhodnutie\nako vecne správne potvrdil. Sťažovateľ napadol namietaný rozsudok krajského súdu\na uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 Co 500/2013 z 30. novembra 2015 dovolaním,\no ktorom rozhodol najvyšší súd namietaným uznesením, ktorým dovolanie sťažovateľa\nodmietol.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ oboznamuje ústavný súd s čiastkovou procesnou\nsituáciou namietaného konania vedeného pred okresným súdom, keď v jeho priebehu\nprávny predchodca sťažovateľa predložil konajúcemu súdu „návrh navrhovateľa\nna prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska“,\nktorý okresný súd uznesením č. k. 25 C 70/2008-214 z 23. apríla 2012 zamietol.\nPrávny predchodca sťažovateľa uplatnil 28. mája 2012 proti uvedenému uzneseniu\nokresného súdu odvolanie (ďalej len „odvolanie z 28. mája 2012“) a okresný súd\n4. júna 2012 odročil pojednávanie na neurčito na účel predloženia opravného prostriedku\nnadriadenému súdu. Následne právny predchodca sťažovateľa 5. júna 2012 vzal odvolanie\nz 28. mája 2012 späť. Krajský súd rozhodol o späťvzatí odvolania z 28. mája 2012\nso značným časovým odstupom uznesením č. k. 4 Co 499/2013-370 z 30. novembra 2015,\nktorým podľa ustanovení § 207 ods. 2 a 3 OSP odvolacie konanie zastavil. V predmetnom\nuznesení o zastavení odvolacieho konania krajský súd v záhlaví rozhodnutia označil\nnesprávne ako navrhovateľa právneho predchodcu sťažovateľa. Túto chybu napravil svojím\nopravným uznesením č. k. 4 Co 499/2013-428, 4 Co 500/2013 z 5. októbra 2016.\n\n3\n\nRovnako obdobnú nesprávnosť predmetným opravným uznesením krajský súd odstránil\naj vo vzťahu k svojmu uzneseniu č. k. 4 Co 500/2013-371 z 30. novembra 2015.\nSťažovateľ tiež na tomto mieste dodáva, že obe označené uznesenia krajského súdu\nz 30. novembra 2015 neboli doručené sťažovateľovi, keďže boli nesprávne doručované\nprávnemu predchodcovi sťažovateľa. Sťažovateľ, vychádzajúc z uvedených skutočností,\nje toho názoru, že okresný súd, ktorý určil termín pojednávania na 10. september 2012\na na tomto pojednávaní vydal prvostupňový rozsudok, postupoval „bez splnenia zákonných\npodmienok“,\n\nkeďže\n\npodľa názoru\n\nsťažovateľa\n\nokresný\n\nsúd\n\nnemohol\n\npristúpiť\n\nk meritórnemu rozhodovaniu v čase, keď nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní\nz 28. mája 2012, na účel ktorého predloženia nadriadenému súdu bolo pojednávanie\nodročené na neurčito. Za prekážku vydania prvostupňového rozsudku sťažovateľ považuje\ntiež uvedené okolnosti chybného označenia navrhovateľa v spomínaných rozhodnutiach\n(namiesto sťažovateľa uvedenie jeho právneho predchodcu). Tieto skutočnosti svedčia\npodľa jeho názoru o tom, že okresný súd „Nemal riadne ustálený okruh účastníkov“.\nSťažovateľ postupu okresného súdu a prijatému prvostupňovému rozsudku takisto vytýka,\nže k vydaniu rozhodnutia okresný súd dospel „bez objektivizácie skutkového stavu veci\na vypočutia svedkov\n\na znalca\n\n“.\n\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostiera aj námietku, že mu postupom\nkrajského\n\nsúdu\n\nv odvolacom\n\nkonaní\n\nbola\n\nodňatá\n\nmožnosť\n\nkonať\n\nv dôsledku\n\nnerešpektovania zákonných ustanovení § 214 ods. 3 OSP, keďže podľa jeho vyjadrenia\nnapriek tomu, že v konaní pred okresným súdom používal pre účely komunikácie\ns konajúcim súdom svoju emailovú adresu, ktorú uviedol aj na podanom odvolaní, krajský\nsúd ho o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku v jeho právnej veci elektronickými\nprostriedkami neupovedomil. Navyše dodáva, že k oznámeniu predmetnej informácie\nnedošlo ani spôsobom predpísaným ustanoveniami § 156 ods. 3 OSP, keďže podľa neho\nv príslušnom oznámení bol nesprávne ako navrhovateľ uvedený právny predchodca\nsťažovateľa.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje aj porušením jeho práva\nna zákonného sudcu v konaní pred krajským súdom ako súdom odvolacím, uvádzajúc, že\n„čl. 335 spisu (príloha č. 28) dokumentuje, že dňa 9. 4. 2013 odvolací súd rozhodoval\n4\n\npodľa pôvodného rozvrhu práce v zložení: JUDr. Milan Chalupka, JUDr. Blanka\nMalichová a JUDr. Považan, nakoniec bolo na Zápisnici prečiarknuté Blanky Melichová a\nrukou neznámeho páchateľa dopísané perom Roman Huszár, rozsudok bol údajne vydaný\ndňa 09. 04. 2013 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu\nJUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana – viď príloha č. 29, č. l. 336 spisu.“.\n6. Sťažovateľ v ďalšom bode ústavnej sťažnosti formuluje tvrdenia o nesprávnosti\nskutkových a právnych záverov prvostupňového rozsudku okresného súdu a namietaného\nrozsudku krajského súdu, o ktoré závery opreli konajúce súdy svoj konečný právny záver\no tom, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal splnenie všetkých\npredpokladov na založenie zodpovednosti štátu za škodu. Je toho názoru, že konajúce súdy\n„chybne\n\nposudzovali\n\njednotlivé\n\npredpoklady\n\nzodpovednosti\n\nza\n\nškodu“,\n\npričom\n\n„Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, krajského súdu ani odmietajúceho uznesenia\nnajvyššieho súdu nie je vôbec zjavné, prečo sa domnievajú, že tieto predpoklady\nzodpovednosti štátu neboli splnené.“.\n7. Na záver ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nkeď podľa jeho vyjadrenia „Nateraz konečné odmietajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 5 Cdo 22/2018z 29. 11. 2018 mu bolo doručené 22. 01. 2019,\nteda kompenzačné konanie dľa rozhodovacej praxe nie vinou sťažovateľa trvalo extrémne\ndlho – viac ako 10 rokov a 8 mesiacov.“.\n8. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a ods. 3 ústavy a čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a ods. 3 a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru namietaným rozsudkom krajského súdu, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3\nústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu a základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\n5\n\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným\npostupom okresného súdu, označené rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil\na vrátil vec sťažovateľa krajskému súdu a najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie\n\na\n\npriznal\n\ntiež\n\nsťažovateľovi\n\nnáhradu\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia,\n\nako aj primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 20 500 €.\nII.\n9. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá\n\n6\n\nnáležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n13. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených\nzákladných práv zaručených ústavou a listinou a práv zaručených dohovorom namietaným\nrozsudkom krajského súdu a namietaným uznesením najvyššieho súdu, ako aj namietaným\npostupom okresného súdu. V rámci predostretej argumentácie sťažovateľ prezentuje\nvýhrady voči procesnému postupu okresného súdu pri prejednávaní jeho právnej veci\nv prvom stupni a tiež voči procesnému postupu krajského súdu v odvolacom konaní,\nkeď podľa mienky sťažovateľa je procesný postup konajúcich súdov poznačený vadami\nmajúcimi intenzitu porušenia v ústavnej sťažnosti označených práv, ktoré neboli najvyšším\nsúdom ako súdom dovolacím korigované. Sťažovateľ tiež formuluje námietku arbitrárnosti\nskutkových a právnych záverov meritórneho rozhodnutia vydaného v jeho právnej veci, kde\nprijaté závery považuje za nedostatočne odôvodnené. Napokon sťažovateľ konaniu\npred všeobecnými súdmi vytýka, že bolo poznačené zbytočnými prieťahmi.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3\na čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozsudkom\nkrajského súdu a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13\ndohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu\n14. Riadiac sa zásadou materiálnej ochrany ústavnosti judikatúra ústavného súdu\nreflektujúca na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\na jeho body 51, 53, 54) v prípade procesného rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí\ndovolania pre jeho neprípustnosť zároveň garantuje zachovanie lehoty na podanie sťažnosti\nústavnému súdu aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu\n\n7\n\ndruhostupňového súdu (podobne III. ÚS 114/2010). V zmysle uvedeného bolo preto\npredmetom prieskumu ústavného súdu nielen dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu,\nale aj odvolacie rozhodnutie krajského súdu napadnuté dovolaním sťažovateľa, ktoré bolo\ndovolacím súdom posúdené ako neprípustné.\n15. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n16. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy).\nÚstavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n17. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného rozsudku krajského\nsúdu (v spojení s odôvodnením prvostupňového rozsudku) nebolo jeho úlohou preskúmať\nsprávnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie,\nresp. odpovedať na otázku, či malo alebo nemalo byť odvolaniu sťažovateľa vyhovené.\n\n8\n\nÚloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd\ns právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne\na či má súdom zvolená interpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne\nakceptovateľný charakter.\n18. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 16 a 17 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom sa oboznámil\ns obsahom odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu, ktoré bolo podkladom\npre právny\n\nzáver\n\no nevyhovení\n\nodvolaniu\n\nsťažovateľa,\n\na\n\ntiež\n\ns odôvodnením\n\nprvostupňového rozsudku okresného súdu, ako aj s relevantnou právnou úpravou, ktorá bola\nv právnej veci sťažovateľa aplikovaná.\n19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\núčinného v čase vydania prvostupňového rozsudku okresného súdu (ďalej len „zákon\nč. 514/2013 Z. z.“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.\nZa nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci\nurobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu\nverejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný\nzásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.\nPodľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.\nPodľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) uhrádza sa skutočná škoda a to,\nčo poškodenému ušlo (ušlý zisk).\n20. Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku konštatoval vecnú správnosť\nnapadnutého prvostupňového rozsudku okresného súdu, keď sa podľa jeho názoru okresný\nsúd v rámci dokazovania vysporiadal so všetkými dôkazmi a právne závery svojho\nrozhodnutia dostatočne presvedčivo odôvodnil. Krajský súd tak na základe uvedeného\nv súlade s § 219 ods. 2 OSP odkázal v podrobnostiach na odôvodnenie prvostupňového\n\n9\n\nrozsudku okresného súdu, ktorý svoj výrok o zamietnutí návrhu sťažovateľa oprel\no podrobnú interpretáciu aplikovanej právnej úpravy (zákon č. 514/2003 Z. z. a ustanovenia\n§ 442 Občianskeho zákonníka) a následné právne úvahy, na základe ktorých objasnil\ndôvody pre zamietnutie návrhu sťažovateľa. Okresný súd vo svojom rozhodnutí hneď\nv úvode odôvodnenia sťažovateľovi vysvetlil, že pri posudzovaní ním uplatneného nároku\nsa prvotne zaoberal otázkou existencie, teda splnenia všetkých predpokladov pre vyvodenie\nzodpovednosti štátu za škodu [1) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup\norgánu verejnej moci, 2) existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch\na 3) príčinná súvislosť medzi škodou, resp. majetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím\nalebo nesprávnym úradným postupom], u ktorých sa vyžaduje ich kumulatívne splnenie,\nkde neprítomnosť čo i len jedného z nich je dôvodom pre zamietnutie celého nároku.\nKonajúci súd konštatoval, že sťažovateľ správne upravil ako titul uplatneného nároku\nnesprávny úradný postup súdneho exekútora, ktorý v prípade sťažovateľa, resp. právneho\npredchodcu\n\nsťažovateľa\n\n(obchodnej\n\nspoločnosti)\n\nvykonával\n\nexekúciu\n\nspôsobom\n\nodporujúcim zákonu. Okresný súd tak konštatoval splnenie prvého predpokladu\nzodpovednosti štátu za škodu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Následne konajúci\nsúd pristúpil k posúdeniu splnenia druhého predpokladu, a to k spôsobeniu ušlého zisku\nv podobe, v akej ho predostrel sťažovateľ vo svojom návrhu, v ktorom tvrdil,\nže konštatovaný nesprávny úradný postup súdneho exekútora mal za následok nemožnosť\npodnikania právneho predchodcu sťažovateľa (obchodnej spoločnosti). Uvedený nesprávny\núradný postup totiž spočíval v tom, že súdny exekútor vydal exekučný príkaz na predaj\nobchodného podielu sťažovateľa v predmetnej obchodnej spoločnosti. Okresný súd bol toho\nnázoru, že vykonaným dokazovaním splnenie tohto predpokladu preukázané nebolo,\ndošlo síce k vydaniu uznesenia registrového súdu, podľa ktorého sa v obchodnom registri\nv časti spoločník mal uskutočniť výmaz sťažovateľa ako spoločníka tejto obchodnej\nspoločnosti, avšak k výmazu nikdy nedošlo, pretože uvedené uzneseniu nenadobudlo\nprávoplatnosť z dôvodu podania odvolania tak sťažovateľa, ako aj právneho predchodcu\nsťažovateľa (obchodnej spoločnosti), v dôsledku uplatnenia ktorého bolo predmetné\nrozhodnutie zrušené uznesením nadriadeného súdu. Konajúci súd konštatoval, že sťažovateľ\nnepreukázal, že by bol ako spoločník obchodnej spoločnosti skutočne vymazaný\nz obchodného registra, a tiež nepreukázal vymazanie obchodnej spoločnosti z obchodného\n\n10\n\nregistra. Na základe toho okresný súd ustálil, že sťažovateľ nepreukázal, že by dotknutá\nobchodná spoločnosť nemohla podnikať, a tak vstupovať do záväzkových vzťahov s tretími\nsubjektami, teda uzatvárať zmluvné kontrakty. V nadväznosti na to tiež konkretizoval\na konštatoval, že sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o zmarení získania majetkového\nprospechu, ktorý vyvodzoval od nemožnosti akceptovať ponuku špecifikovanej obchodnej\nspoločnosti na predaj jej obchodného podielu zahŕňajúcej okrem iného aj možnosť výstavby\npolyfunkčného objektu z prostriedkov získaných od špecifikovanej banky na základe\nzáväznej úverovej ponuky. Okresný súd na tomto mieste interpretoval pojem ušlého zisku\npoukazom na konštantnú judikatúru, podľa ktorej je ušlý zisk ujmou spočívajúcou v tom,\nže u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,\nhoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať, pričom zároveň zdôraznil,\nže nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť isté, že pri pravidelnom\nbehu vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený\ndôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Okresný súd v nadväznosti na to\nargumentoval, že sťažovateľ vo svojom prípade túto reálnosť potenciálneho zväčšenia\nmajetku nepreukázal, keďže samotná ponuka predaja obchodného podielu špecifikovanej\nobchodnej spoločnosti bola síce sťažovateľom prezentovaná ako záväzná, avšak\nv skutočnosti bola uskutočnená len jediným konateľom tejto špecifikovanej obchodnej\nspoločnosti, hoci podľa príslušného výpisu z obchodného registra v danej spoločnosti\nfigurovali dvaja spoločníci oprávnení konať v mene spoločnosti a robiť za ňu zaväzujúce\nprávne úkony výlučne spoločným konaním. Navyše, konateľ tejto obchodnej spoločnosti\nako jeden zo štyroch jej spoločníkov predkladal ponuku nielen vo vzťahu k predaju jemu\nprislúchajúcemu obchodnému podielu, ale k podielu patriacemu zvyšným spoločníkom,\na to bez toho, aby pripojil ich výslovný súhlas. Okresný súd tak kvalifikoval predmetnú\nponuku odkúpenia obchodného podielu ako irelevantný právny úkon. V ďalšej línii okresný\nsúd uviedol, že cenová kalkulácia týkajúca sa realizácie výstavby polyfunkčného objektu\nbola vypracovaná v období, keď špecifikovaná obchodná spoločnosť ešte ani neexistovala,\nna základe čoho sa predložená úverová ponuka od špecifikovanej banky javila byť\npochybnou, keďže v nej bola ako dlžník označená špecifikovaná obchodná spoločnosť,\nv tom čase ešte neexistujúca. Navyše, v zmysle predmetnej úverovej ponuky si banka\nvyhradila s prípadným prevodom obchodného podielu písomný súhlas, ktorý zo strany\n\n11\n\nsťažovateľa preukázaný nebol. Napokon okresný súd na tomto mieste dodal,\nže v relevantnom období predchádzajúcemu roku, v ktorom k nesprávnemu úradnému\npostupu došlo, vykazoval právny predchodca sťažovateľa (obchodná spoločnosť) stratu.\nOkresný súd tak z prezentovaných skutkových záverov vyvodil záver, že jeden\npredpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to existenciu ušlého zisku sťažovateľ\nnepreukázal, a teda dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní všetkých predpokladov\nzodpovednosti štátu za škodu neuniesol.\n21. Najvyšší súd sa s dovolaním, ktoré proti namietanému rozsudku krajského súdu\nsťažovateľ podal a v ktorom ako dovolací dôvod predostrel argumentáciu o nesprávnom\nprávnom posúdení ním uplatneného nároku a o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia,\nvysporiadal\n\nkonštatovaním\n\no\n\nneprípustnosti\n\ndovolania\n\nsťažovateľa\n\nvzhľadom\n\nna neexistenciu vady, resp. vád predpokladaných ustanoveniami § 237 ods. 1 OSP. Najvyšší\nsúd pritom sťažovateľovi, ktorý v dovolaní namietal arbitrárnosť a nedostatočnú\nodôvodnenosť namietaného rozsudku krajského súdu, jasne vysvetlil, poukazujúc pritom\nna stanovisko\n\nobčianskoprávneho\n\nkolégia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nR\n\n2/2016,\n\nže\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia môže založiť vadu zmätočnosti, a teda prípustnosť\ndovolania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) OSP len výnimočne, a síce vtedy ak by\nrozhodnutie ako celok neobsahovalo žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak by\nodôvodnenie malo nedostatky blížiace sa svojou povahou, intenzitou alebo právnymi\nnásledkami k justičnému omylu. Najvyšší súd uzavrel, že v prípade sťažovateľom\nnamietaného rozsudku krajského súdu takéto okolnosti nezistil.\n22. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu\n(v spojení s odôvodnením prvostupňového rozsudku okresného súdu), ako aj z citovanej\nrelevantnej právnej úpravy, bez toho, aby bolo potrebné dôvody rozhodnutia všeobecných\nsúdov ďalej analyzovať, keďže sú podľa názoru ústavného súdu dostatočne výpovedné, čo\nsa týka zodpovedania otázky, či sťažovateľ preukázal splnenie všetkých predpokladov\nna založenie zodpovednosti za škodu, ústavný súd konštatuje ústavnú konformnosť\nodôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu. Ústavný súd je toho názoru, že sa\nv ňom krajský súd (v spojení s odôvodnením prvostupňového rozsudku) náležite\n\n12\n\nvysporiadal s argumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v uplatnenom návrhu a podanom\nodvolaní) a riadne vysvetlil dôvody pre potvrdenie vecnej správnosti prvostupňového\nrozsudku. Odpoveď krajského súdu v spojení s odôvodnením prvostupňového rozsudku\nokresného súdu hodnotí ústavný súd ako vyčerpávajúcu, bez zjavných logických\nprotirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí\nvšeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu. Ústavný súd odpoveď všeobecných súdov,\nv ktorej sťažovateľovi jasne vysvetlili, že neosvedčil existenciu škody – ušlého zisku, a teda\nnepreukázal splnenie všetkých predpokladov na založenie zodpovednosti štátu za škodu,\npovažuje za plne súladnú s podstatou a zmyslom aplikovaných právnych noriem (príslušné\nustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a § 442 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd považuje za plne ústavne akceptovateľný aj právny záver\nnajvyššieho súdu, ktorým v namietanom uznesení konštatoval, že odôvodnenie namietaného\nrozsudku krajského súdu nevykazuje nedostatky takého charakteru, ktoré by umožňovali\nkonštatovať vadu zmätočnosti, a teda prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nOSP.\n23. Ústavný súd ďalej zaujal stanovisko aj k námietkam sťažovateľa uvedeným\nv bode 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, v rámci ktorých sťažovateľ vyslovil svoj názor\no závažných nedostatkoch v procesnom postupe okresného súdu. Ústavný súd sa\ns predostretými tvrdeniami sťažovateľa nestotožňuje a konštatuje, že bol postup okresného\nsúdu regulárny a zodpovedal príslušným ustanoveniam v tom čase platného a účinného\nObčianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ síce okresnému súdu predložil návrh\nna prerušenie konania, tomuto návrhu však nebolo vyhovené, konanie teda nebolo v čase\nnariadenia pojednávania a v čase vydania prvostupňového rozsudku prerušené. Procesné\npodmienky konania boli splnené, konanie tak nevykazovalo žiadne nedostatky\na neexistovala žiadna prekážka postupu konania (keďže konanie prerušené nebolo), nič teda\nnebránilo okresnému súdu určiť termín pojednávania, konať a vydať meritórne rozhodnutie.\nOdvolanie z 28. mája 2012 navyše vzal sťažovateľ späť 5. júna 2012, teda ešte pred určením\ntermínu pojednávania 6. júna 2012, na ktorom okresný súd 10. septembra 2012 prijal\nprvostupňový rozsudok. Procesná situácia v súvislosti s otázkou prerušenia konania bola\npre konajúci prvostupňový súd celkom jasná a nemenná, návrhu na prerušenie konania\n\n13\n\nnebolo vyhovené a späťvzaté odvolanie už nebolo možné podať znovu. Skutočnosť,\nže o zastavení odvolacieho konania z dôvodu späťvzatia podaného odvolania rozhodol\nkrajský súd až 30. novembra 2015 možno hodnotiť iba ako formálne pochybenie\ntechnického rázu. Pokiaľ ide o ďalšiu čiastkovú námietku sťažovateľa, resp. jeho tvrdenie,\nže okresný súd vydal prvostupňový rozsudok bez toho, aby mal ustálený okruh účastníkov\nkonania, ústavný súd hodnotí predmetnú argumentáciu ako na prvý pohľad irelevantnú.\nZ obsahu prvostupňového rozsudku okresného súdu, ako aj namietaného rozsudku\nkrajského súdu vyplýva, že na strane navrhovateľa ako účastník konania správne figuruje\nsťažovateľ (nie právny predchodca sťažovateľa), pričom nesprávne označenie navrhovateľa\nv uzneseniach krajského súdu z 30. novembra 2015, týkajúcich sa vedľajších procesných\notázok konania, v ktorých záhlaví bol ako navrhovateľ nesprávne uvedený právny\npredchodca sťažovateľa, mali iba charakter pisárskej chyby, ktorá bola predpísaným\nspôsobom korigovaná.\n24. Vo vzťahu k formulovanej námietke sťažovateľa o odňatí možnosti konať, ktorú\nsťažovateľ opiera o tvrdenie nerešpektovania zákonných ustanovení § 214 ods. 3 OSP\na § 156 ods. 3 OSP zo strany krajského súdu ako súdu odvolacieho, ústavný súd poukazuje\nna svoju rozhodovaciu činnosť, a to uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 169/2019,\nv rámci ktorej sa už v minulosti obdobnou argumentáciou zaoberal. Ústavný súd v tomto\nsmere konštatoval, že pokiaľ strana sporu bola o mieste a čase verejného vyhlásenia\nrozsudku oboznámená zverejnením oznámenia na oznamovacej/úradnej tabuli súdu\nči internetovej stránke súdu (prípadne písomne), avšak nie aj prostredníctvom\nelektronických prostriedkov, a to napriek tomu, že strana sporu o to požiadala, ide o zjavne\nnezákonný postup súdu a dochádza (slovami svojho času platného Občianskeho súdneho\nporiadku) k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom a naplneniu prípustnosti\ndovolania z tohto dôvodu. Takýto nezákonný postup súdu (síce zakladajúci prípustnosť\ndovolania) však nemusí dosahovať intenzitu porušenia ústavných práv tejto strany sporu.\nRozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie ústavnosti takéhoto (zjavne nezákonného)\npostupu súdu pri oboznamovaní sa s miestom a časom verejného vyhlásenia rozsudku teda\nje, či sa do dispozičnej sféry a vedomia strany sporu dostalo v dostatočnom časovom\npredstihu (v lehote najmenej päť dní) riadne upovedomenie o mieste a čase verejného\n\n14\n\nvyhlásenia rozsudku. Inak povedané, rozhodujúce je, či strane sporu vôbec bolo oznámené\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, aj keď nie elektronickými prostriedkami.\nV ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že krajský súd nielenže ho o mieste a čase\nvyhlásenia rozsudku neinformoval elektronickými prostriedkami, ale predmetné informácie\nriadne neoznámil ani na úradnej tabuli súdu. Sťažovateľ v tomto smere poukazuje\nna písomnosť krajského súdu (tzv. súdny referát) zo súdneho spisu „Oznámenie o mieste\na čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2\nv spojení s § 156 ods. 3 O. s. p.“, kde je v časti označenia navrhovateľa nesprávne\nako účastník konania uvedený právny predchodca sťažovateľa, nie sťažovateľ ako aktuálny\núčastník konania. Na tomto mieste bez toho, aby sa ústavný súd zaoberal otázkou,\nči na úradnej tabuli krajského súdu bola vyvesená písomnosť v totožnom znení, na ktoré\npoukazuje sťažovateľ, alebo písomnosť obsahujúca správne označenie navrhovateľa,\nkonštatuje, že jednoznačnou informáciou umožňujúcou identifikáciu toho ktorého súdneho\nkonania je spisová značka príslušného konania, ktorá je na inkriminovanej listine\npredloženej sťažovateľom jasne uvedená. Ústavný súd je toho názoru, že argumenty\nsťažovateľa nie sú spôsobilé spochybniť skutočnosť, že krajský súd riadne oznámil miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku na oznamovacej/úradnej tabuli súdu. Takisto ústavný\nsúd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že sťažovateľ nijako nepreukázal, že by v zmysle\ndikcie relevantného zákonného ustanovenia (§ 45 ods. 4 OSP) výslovne krajský súd\no doručovanie písomností elektronickými prostriedkami požiadal. Za týchto okolností\nústavný súd uvádza, že aj v prípade potvrdenia pravdivosti námietky sťažovateľa (že mu\nkrajský súd informácie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku nedoručil\nelektronicky napriek jeho výslovnej žiadosti o túto formu komunikácie) by takáto situácia\nešte nemusela znamenať porušenie ústavných práv sťažovateľa, a to vzhľadom na intenzitu\nzásahu do ústavných práv sťažovateľa oslabenú tým, že krajský súd oznámil miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku sťažovateľovi a verejnosti zverejnením predmetných\ninformácii na úradnej tabuli súdu.\n25. K námietke sťažovateľa o porušení jeho práva na zákonného sudcu v konaní\npred krajským súdom ako súdom odvolacím ústavný súd poznamenáva, že argumentácia,\nktorú sťažovateľ v tomto smere ústavnému súdu v ústavnej sťažnosti ponúka, sa mu javí\n\n15\n\nako na prvý pohľad irelevantná, opierajúca sa o nepodložené domnienky sťažovateľa.\nV zmysle záhlavia namietaného rozsudku krajského súdu prejednával v odvolacom konaní\nvec sťažovateľa senát v zložení: predseda senátu JUDr. Milan Chalupka a členovia senátu\nJUDr. Roman Husár a JUDr. Juraj Považan. Skutočnosť, že v sťažovateľom predloženej\nkópii písomnosti, a to v „Zápisnici o vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom“\nje pôvodne na mieste označenia členov senátu uvedené meno JUDr. Blanky Malichovej,\nktoré je prečiarknuté s uvedením nového mena zákonného sudcu, a to JUDr. Romana\nHuszára, nemôže ústavný súd v žiadnom prípade vyhodnotiť ako relevantný dôkaz o tom,\nže sa na prejednávaní právnej veci sťažovateľa v odvolacom konaní nezúčastnil senát\nv takom zložení, v akom je uvedený v záhlaví namietaného rozsudku krajského súdu.\nUvedená listina, resp. zápis v nej, na ktorý sťažovateľ poukazuje, svedčí podľa mienky\nústavného súdu nanajvýš o pisárskej chybe, ktorá bola popísanou úpravou korigovaná.\n26. Vychádzajúc z čiastkových záverov uvedených v bode 22 až 25 odôvodnenia\ntohto uznesenia, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti\nnamietanému rozsudku krajského súdu a namietanému uzneseniu najvyššieho súdu\nako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol.\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom\nokresného súdu\n27. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostrel aj námietku porušenia jeho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primerane lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodiac,\nže konanie v jeho právnej veci až do vydania namietaného uznesenia najvyššieho súdu\npresiahlo dobu desiatich rokov. Sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti formuloval\npredmetnú námietku iba vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu. Ústavný súd\nna tomto mieste poukazuje na § 45 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého je ústavný\n\n16\n\nsúd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, okrem prípadu uvedeného\nv ustanovení § 89 citovaného zákona. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania sa prejavuje vo viazanosti petitom ústavnej sťažnosti, v ktorom sťažovateľ\nšpecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie súdnej ochrany. Vychádzajúc\nz uvedeného, ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite\nsvojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý je v petite označený\nako porušovateľ namietaných práv (obdobne pozri napr. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05,\nIV. ÚS 287/2011 a II. ÚS 51/2017). Sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym\nzástupcom námietku porušenia označených práv v petite ústavnej sťažnosti obmedzil len\nna postup v prvostupňovom konaní pred okresným súdom. Ústavný súd, súc viazaný\npetitom ústavnej sťažnosti, sa preto pri vymedzení predmetu konania pred ústavným súdom\nv časti predmetnej námietky obmedzil na jej posúdenie vo vzťahu k namietanému postupu\nokresného súdu. Zo svojej rozhodovacej činnosti zistil, že sa posúdením postupu okresného\nsúdu v namietanom konaní z hľadiska rešpektovania základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už v minulosti zaoberal, a to uznesením\nsp. zn. III. ÚS 374/2016 zo 7. júna 2016, v ktorom konštatoval, že prvostupňové konanie\nvedené pred okresným súdom bolo právoplatne skončené 29. mája 2013, pričom ani\nnásledný postup okresného súdu týkajúci sa úkonov súvisiacich s uplatneným dovolaním\nnevykazoval zbytočné prieťahy, čo bolo dôvodom pre odmietnutie sťažnosti sťažovateľa\nako zjavne neopodstatnenej.\n28. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde je návrh na začatie konania\nneprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (okrem prípadov, v ktorých sa\nrozhodovalo o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli\nsplnené). Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto\nrozhodnutia ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti námietky porušenia\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru namietaným postupom okresného súdu ako neprípustnú a ako takú ju\npodľa ustanovenia § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietol, keďže\n\n17\n\no identickej námietke sťažovateľa už ústavný súd rozhodol svojím predchádzajúcim\nuznesením.\n29. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "podmienky konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozsudok-verejné vyhlásenie rozsudku", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:42160166-fe84-460c-8f6e-f8dc552578c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.169.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.169.2019.1"}, {"guid": "ussr:0800a08e-efc1-44a4-bbc4-f7244f961366", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.51.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 51/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/2017 z 19. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-19", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.51.2017.1"}, {"guid": "ussr:676f479c-e24e-4dd1-87d3-29a1ef772903", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.374.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 374/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 374/2016 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.374.2016.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "02df5cc2-cbd3-435f-a17a-f50bbe04ab1e:5680ccf9-0a32-43e9-b830-bec613f18376", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1108211282.1", "spisova_znacka": "5Cdo/22/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/22/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1108211282.1"}, {"guid": "0ef73713-1e37-45c1-a404-0f2d201f6a5e:a7cf6f60-80df-4d4d-940e-175d7d146732", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1108211282.2", "spisova_znacka": "4Co/499/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/499/2013 z 29. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1108211282.2"}, {"guid": "a5ce05de-6570-48d9-b824-0fa0fb679999:57236a4c-e893-4031-a804-2c442f9c9731", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1108211282.1", "spisova_znacka": "5Co/655/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/655/2012 z 8. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1108211282.1"}], "citovane_v": []}