{"guid": "ussr:4458bf33-3996-4f94-b73c-c399a1a94214", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.277.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2019 z 22. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 277/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.277.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4458bf33-3996-4f94-b73c-c399a1a94214", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.277.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.277.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.277.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 277/2019-27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2019\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti EKOPRIM group, s. r. o.,\nIČO 171 471 23, Strojnícka 17, Prešov, zastúpenej advokátom Mgr. Ivanom Mazancom,\nadvokátska kancelária, Metodova 3331/12, Prešov, vo veci namietaného porušenia čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod\nsp. zn. 14 Up 195/2017 a jeho uzneseniami z 8. marca 2018 a 8. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti EKOPRIM group, s. r. o., o d m i e t a ako\npodanú oneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a priebeh napadnutého konania\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta\n2019 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom doručená ústavná sťažnosť\nobchodnej spoločnosti EKOPRIM group, s. r. o., IČO 171 471 23, Strojnícka 17, Prešov\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica\n\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Up 195/2017 a jeho uzneseniami\nz 8. marca 2018 a 8. augusta 2018.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením\nokresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. augusta 2018 bol v prvom výroku zamietnutý\nnávrh sťažovateľky na odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. marca 2018. Druhým výrokom bola zamietnutá\nsťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017\nz 8. marca 2018.\n3. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že obchodná spoločnosť\n-\n\n, ako žalobkyňa (ďalej len „žalobkyňa“) sa návrhom na vydanie\n\nplatobného rozkazu z 28. júla 2017 domáhala zaplatenia sumy 20 000 € s prísl. Okresný súd\nplatobným rozkazom sp. zn. 14 Up 195/2017 z 22. augusta 2017 zaviazal pôvodného\nžalovaného\n\n(ďalej len „pôvodný žalovaný“) na zaplatenie sumy\n\n20 000 € s prísl. Proti platobnému rozkazu podala sťažovateľka v zákonnej lehote odpor.\n4. Uznesením okresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. marca 2018 bol odpor\nsťažovateľky odmietnutý, keďže z jeho obsahu vyplývalo, že medzi pôvodným žalovaným\n(ktorý ako fyzická osoba ukončil podnikateľskú činnosť 1. decembra 2017) a sťažovateľkou\n(ktorá podala odpor) v období medzi vydaním platobného rozkazu 22. augusta 2017, jeho\ndoručením pôvodnému žalovanému 3. decembra 2017 a podaním odporu sťažovateľkou\n17. decembra 2017 došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku, o čom sťažovateľka\npredložila ako dôkaz zmluvu z 30. novembra 2017. Do práv a povinností pôvodného\nžalovaného tak vstúpila sťažovateľka, ktorá nadobudla vlastnícke právo k podniku\npôvodného žalovaného a prevzala aj všetky jeho záväzky.\n5. Okresný súd skúmal oprávnenie sťažovateľky na podanie odporu. Oprávnenie\npodať odpor proti platobnému rozkazu má podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona\nč. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (totožne ako\npodľa ustanovenia § 265 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) len žalovaný. Z výpisu\nzo živnostenského registra vyplýva, že pôvodný žalovaný ako podnikateľský subjekt\n\n2\n\nukončil podnikateľskú činnosť 1. decembra 2017. Na základe zmluvy o predaji podniku\ndo jeho práv a povinností vstúpila sťažovateľka.\n6. Okresný súd bol toho názoru, že tvrdenia sťažovateľky o tom, že sa stala právnym\nnástupcom pôvodného žalovaného, nie sú správne. Samotný zánik živnostenského\noprávnenia fyzickej osoby pred začatím konania alebo po jeho začatí nemá vplyv na jeho\nspôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti.\nZánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby táto nestráca spôsobilosť byť\núčastníkom konania v zmysle ustanovenia § 61 Civilného sporového poriadku, pretože\nfyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani\nprípadných záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti. V danom prípade nemožno\nhovoriť o zániku strany konania s následným prenesením jej práv a povinností na obchodnú\nspoločnosť ako na právneho nástupcu. Strana sporu (pôvodný žalovaný) v dôsledku\nukončenia podnikateľskej činnosti nezanikla, zanikli iba práva a povinnosti vyplývajúce\nz tohto oprávnenia.\n7. Okresný súd následne 14. mája 2018 doručil sťažovateľke doložku právoplatnosti\na vykonateľnosti platobného rozkazu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 22. augusta 2017 v spojení\ns uznesením okresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. marca 2018.\n8. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017\nz 8. marca 2018 sťažnosť, ktorou požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie\npredmetnej sťažnosti. V závere navrhla, aby okresný súd zrušil svoje uznesenie sp. zn.\n14 Up 195/2017 z 8. marca 2018, ale aj svoj platobný rozkaz sp. zn. 14 Up 195/2017\nz 22. augusta 2017 a vec postúpil príslušnému súdu na ďalšie konanie.\n9. Okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľke bolo uznesenie sp. zn.\n14 Up 195/2017 z 8. marca 2018 doručené až 14. mája 2018 a sťažnosť proti uzneseniu bola\nelektronicky doručená 29. mája 2018 (teda v zákonnej 15-dňovej lehote), nezistil žiadne\nskutočnosti odôvodňujúce odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti, keďže\nsťažovateľka podala sťažnosť včas. Preto jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty\n\n3\n\nna podanie sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. marca\n2018 zamietol.\n10. Okrem toho okresný súd uviedol, že včas podaná sťažnosť je v celom rozsahu\nnedôvodná. Stotožnil sa s názorom vyššieho súdneho úradníka uvedeným v uznesení\nokresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. marca 2018. Pôvodný žalovaný síce ukončil\npodnikateľskú činnosť 1. decembra 2017, avšak tým nedošlo k strate jeho procesnej\nsubjektivity ako fyzickej osoby, preto je i naďalej namieste pokračovať v konaní\ns pôvodným žalovaným, keďže tento je i naďalej žalovaný. V súvislosti so zmluvou\no predaji podniku z 30. novembra 2017 uzatvorenou medzi pôvodným žalovaným\na sťažovateľkou treba podľa okresného súdu uviesť, že nositeľom hmotných práv\na povinností vyplývajúcich zo zmluvy je síce sťažovateľka, no táto v konaní nie je\nžalovanou, pretože dosiaľ nebol podaný procesný návrh žalobkyne na pripustenie zmeny\nstrany sporu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 80 Civilného sporového poriadku,\nv dôsledku čoho súd o takomto návrhu ani nerozhodoval. Vzhľadom na to vyšší súdny\núradník okresného súdu uznesením sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. marca 2018 správne\nodmietol odpor sťažovateľky ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu bola\nsťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017\nz 8. marca 2018 zamietnutá.\n11. Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. augusta 2018 podala\nsťažovateľka dovolanie. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 19/2019 z 18. júna\n2019 bolo konanie o dovolaní sťažovateľky zastavené, keďže dovolanie môže byť podané\nlen proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom v danom prípade podané dovolanie\nsmerovalo proti uzneseniu okresného súdu ako súdu prvého stupňa. Civilný sporový\nporiadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania smerujúceho proti\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci\n(ktorá inak patrí do právomoci súdov) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky\nkonania, ktorý má za následok zastavenie dovolacieho konania podľa ustanovenia § 161\nods. 2 v spojení s ustanovením § 438 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\n\n4\n\n12. Podľa názoru sťažovateľky uzneseniami okresného súdu z 8. marca 2018\na 8. augusta 2018 došlo k porušeniu jej označených práv podľa ústavy a dohovoru.\nPrávomoc ústavného súdu je daná, pretože sťažovateľka vyčerpala všetky právne\nprostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na ktorých použitie bola oprávnená podľa osobitných predpisov. V tomto smere poukazuje\nna ustanovenie § 49 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „starý zákon o ústavnom súde“).\n13. Sťažovateľka je toho názoru, že podaním odôvodneného odporu proti\nplatobnému rozkazu boli z jej strany splnené podmienky pre zrušenie platobného rozkazu\nokresného súdu z 22. augusta 2017, a preto tento mal byť zrušený a vec mala byť prípadne\npostúpená príslušnému súdu na ďalšie konanie.\n14. Sťažovateľka ďalej uvádza, že v dôsledku vyznačenej právoplatnosti platobného\nrozkazu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 22. augusta 2017 došlo k exekúcii voči pôvodnému\nžalovanému, od ktorého sa vymohla suma 33 833,41 €. Táto suma predstavuje reálnu škodu,\nktorá dosiaľ vznikla pôvodnému žalovanému, resp. sťažovateľke. Vzhľadom na túto\nskutočnosť, ako aj s prihliadnutím na to, že sa sťažovateľka domáha svojho práva\nna všeobecnom súde už viac ako 2 roky, požaduje priznať náhradu skutočnej škody\nvo výške 33 833,41 € a finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €.\n15. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Okresný súd Banská Bystrica uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa\n08.08.2018, sp. zn. 14Up/195/2017 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa\n08.03.2018, sp. zn. 14Up/195/2017 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.08.2018, sp. zn.\n14Up/195/2017 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.03.2018, sp. zn.\n14Up/195/2017 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie\nkonanie.\n\n5\n\nIII. Sťažovateľovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.\nIV. Okresný súd Banská Bystrica sa zaväzuje uhradiť sťažovateľovi nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie vo výške 43.833,41 €, a to do 2 mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n18. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n19. Ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné poznamenať, že sťažovateľka\npodanie ústavnej sťažnosti opiera o ustanovenia starého zákona o ústavnom súde, hoci tento\nbol s účinnosťou od 1. marca 2019 nahradený zákonom o ústavnom súde. Keďže ústavná\n6\n\nsťažnosť bola podaná už v čase účinnosti zákona o ústavnom súde, jej posudzovanie sa\npreto musí uskutočniť podľa súčasnej, teraz účinnej právnej úpravy.\n20. Ďalej je z pohľadu ústavného súdu potrebné riešiť otázku, či bola ústavná\nsťažnosť podaná v zákonnej lehote.\n21. Podľa ustanovenia § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n22. Z listinných dôkazov, ktoré sťažovateľka ústavnému súdu predložila, nie je\nmožné zistiť, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu sp. zn.\n14 Up 195/2017 z 8. augusta 2018, ktorým bola sťažnosť podaná sťažovateľkou proti\nuzneseniu okresného súdu sp. zn. 14 Up 195/2017 z 8. marca 2018 zamietnutá.\nIde o uznesenie okresného súdu, ktoré sťažovateľka napadla dovolaním. Vzhľadom na to, že\ndovolacie konanie bolo vedené pod sp. zn. 5 Obdo 19/2019, dá sa so značnou mierou\npravdepodobnosti usudzovať, že dovolanie mohlo byť podané ešte v roku 2018\na najvyššiemu súdu mohlo byť predložené na rozhodnutie začiatkom roku 2019.\n23. Naproti tomu dovolacie uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 19/2019\nz 18. júna 2019, ktorým bolo konanie o dovolaní sťažovateľky zastavené, prevzal právny\n7\n\nzástupca sťažovateľky (podľa dátumovej pečiatky) 24. júla 2019. Preto možno dôjsť\nk záveru, že ústavná sťažnosť odoslaná a doručená ústavnému súdu elektronicky\nso zaručeným elektronickým podpisom 26. augusta 2019 bola podaná v zákonnej\ndvojmesačnej lehote počítanej odo dňa, keď bolo dovolacie uznesenie najvyššieho súdu\ndoručené právnemu zástupcovi sťažovateľky.\n24. Dá sa predpokladať, že sťažovateľka považuje ústavnú sťažnosť za včas podanú\ni napriek tomu, že táto nesmeruje proti dovolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu, ale proti\nuzneseniu okresného súdu, ktoré sa stalo právoplatným s veľkou mierou pravdepodobnosti\nešte v roku 2018, i keď od právoplatnosti uznesenia okresného súdu do podania ústavnej\nsťažnosti uplynul čas dlhší ako dva mesiace.\n25. Vyčerpanie opravných prostriedkov podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde,\nktoré je predpokladom prípustnosti ústavnej sťažnosti, sa vzťahuje len na tie opravné\nprostriedky (riadne aj mimoriadne), ktoré právne predpisy sťažovateľovi na ochranu jeho\npráv priznávajú. Len včasné vyčerpanie opravných prostriedkov, ktoré je sťažovateľ\nzákonom oprávnený osobne uplatniť, možno považovať za účinné v tom zmysle, že sú\nspôsobilé zabezpečiť jeho súdnu ochranu. Preto aj stabilná judikatúru ústavného súdu\nkonštatuje, že nie je možné zachovať lehotu na podanie ústavnej sťažnosti po doručení\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku aj proti rozhodnutiu, ktoré takým\nopravným prostriedkom bolo napadnuté v zmysle § 124 poslednej vety zákona o ústavnom\nsúde, ak bolo využitie mimoriadneho opravného prostriedku právnym predpisom vopred\nexplicitne vylúčené.\n26. V predmetnom prípade je nepochybné, že dovolanie smerovalo proti uzneseniu\nokresného súdu, teda proti uzneseniu súdu prvého stupňa, hoci z ustanovenia § 419\nCivilného sporového poriadku je nepochybné, že dovolanie je prípustné len proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu. Možno preto dôjsť k záveru, že podanie dovolania proti\nuzneseniu okresného súdu ako súdu prvého stupňa už na prvý pohľad nemohlo vyvolať\nmeritórne rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní, pretože bolo evidentné, že ide\no neprípustné dovolanie. Inými slovami, zákonná dvojmesačná lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti sa nepočíta od doručenia dovolacieho uznesenia najvyššieho súdu, ale\n\n8\n\nod doručenia uznesenia okresného súdu, čo vedie k záveru o tom, že ústavná sťažnosť bola\npodaná oneskorene, preto ju bolo potrebné odmietnuť [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona\no ústavnom súde].\nIV.\nZáver\n27. Ústavný súd je toho názoru, že ústavnú sťažnosť treba považovať za oneskorene\npodanú, preto ju bolo potrebné odmietnuť [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].\n28. Ústavný súd potom už len ako obiter dictum uvádza, že podaná ústavná sťažnosť\nnemá všetky náležitosti ustanovené zákonom.\n29. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí\npripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým\nmalo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n30. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania\nuvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže\nústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.\nAk účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie\nkonania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2\npísm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n31. Hoci podaná ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n14 Up 195/2017 z 8. augusta 2018, sťažovateľka v priamom rozpore s ustanovením § 123\nods. 3 zákona o ústavnom súde k ústavnej sťažnosti uvedené uznesenie okresného súdu\nnepripojila, pričom tak urobila bez akéhokoľvek vysvetlenia (netvrdila napríklad, že jej toto\nuznesenie nebolo riadne doručené, prípadne že ním nedisponuje z iných, od nej nezávislých\ndôvodov atď.). K ústavnej sťažnosti pripojila okrem plnomocenstva pre advokáta len\ndovolacie uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 19/2019 z 18. júna 2019,\nupovedomenie súdneho exekútora o ukončení exekúcie z 21. septembra 2018 a vyúčtovanie\nexekučného konania z 21. septembra 2018 od súdneho exekútora.\n\n9\n\n32. Z ustanovenia § 56 ods. 3 v spojení s ustanovením § 42 ods. 2 písm. f) zákona\no ústavnom súde vyplýva, že v prípade odstrániteľných nedostatkov ústavnej sťažnosti\nústavný súd môže (teda nemusí) vyzvať navrhovateľa (v danom prípade sťažovateľku), aby\nv určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Inými slovami, za daného stavu bolo na zvážení\nústavného súdu, či na doplnenie odstrániteľnej chýbajúcej zákonnej náležitosti sťažovateľku\nvyzve.\n33. Pri skúmaní rozsahu práva uváženia ústavného súdu podľa § 56 ods. 3 zákona\no ústavnom súde (teda či sťažovateľa vyzve alebo nevyzve, aby v určenej lehote nedostatok\nústavnej sťažnosti odstránil) treba zásadne zdôrazniť, že nejde o voľnú úvahu, ktorá by\nvlastne znamenala svojvôľu pri posudzovaní takejto otázky. Rozhodovanie v týchto\nsúvislostiach sa musí riadiť určitými zásadami tak, aby bolo dostatočne predvídateľné\na transparentné.\n34. Podľa názoru ústavného súdu treba vychádzať zo skutočnosti, že v konaní\no sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy sťažovateľ musí byť\nv celom konaní zastúpený advokátom (§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Advokáta ako\nosobu práva znalú a oprávnenú na zastupovanie v súdnych konaniach treba nepochybne\npovažovať za osobu odborne kvalifikovanú, od ktorej sa dá právom očakávať, inter alia,\ndostatočná znalosť procesnoprávnych predpisov, ktorými sa riadi konanie, v ktorom klienta\nprávne zastupuje. Vychádzajúc z tejto premisy možno dôjsť k záveru, že k postupu podľa\n§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde by malo zo strany ústavného súdu dochádzať skôr len\nvýnimočne, keď to odôvodňujú konkrétne okolnosti daného prípadu. Inými slovami, výklad\ntohto ustanovenia má byť v zásade reštriktívny. Je zrejmé už na prvý pohľad, že\nv prípadoch, keď sťažovateľ (v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde)\npodá ústavnú sťažnosť bez toho, aby k nej pripojil plnomocenstvo pre advokáta\na s prípadnými ďalšími chýbajúcimi náležitosťami, je postup ústavného súdu v zmysle § 56\nods. 3 zákona o ústavnom súde aj v rámci jeho reštriktívneho výkladu v zásade a spravidla\nna mieste (mutatis mutandis – II. ÚS 238/2019).\n\n10\n\n35. V danom prípade je sťažovateľka zastúpená advokátom ako kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, no napriek tomu zákonná náležitosť ústavnej sťažnosti vyplývajúca\nz ustanovenia § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde absentuje. Z podanej ústavnej sťažnosti\nnevyplýva vôbec nijaké vysvetlenie, prečo sa tak stalo. Takúto situáciu nemožno pri\nspomínanom reštriktívnom výklade ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde\npovažovať za takú výnimočnú či osobitú, ktorá by odôvodňovala, aby ústavný súd\npostupom podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyzval sťažovateľku na odstránenie\nnedostatku podania.\n36. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2019\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania-zmena", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b96ad18-6fac-47ab-8eb2-d912c225d7c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.238.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.238.2019.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2aeffd4c-a793-4b12-b5cc-cb6571efcb3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.555.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 555/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 555/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.555.2020.1"}, {"guid": "ussr:11bb3021-ba75-477a-bbd8-8d574a342434", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.137.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2020 z 16. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.137.2020.1"}]}