{"guid": "ussr:bb6230df-afd0-453f-a962-45aaf9b946ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 276/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 276/2018 z 6. 12. 2018", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 276/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.276.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2018-12-06", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "nazov": "čl. 46 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-86", "nazov": "čl. 86 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-86", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "nazov": "čl. 144 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-72", "nazov": "čl. 72 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-72", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 86 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 86 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 86 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 72", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 72", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 72", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-86", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-72", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bb6230df-afd0-453f-a962-45aaf9b946ee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.276.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.276.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.276.2018.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 276/2018-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2018\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu\nSergeja Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného JUDr. Dagmar Valovičovou, Gajova 11, Bratislava, adresa\nna doručovanie: PROiURiS advokáti, Lazaretská 23 Bratislava, pre namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4 Cdo 47/2017 z 23. januára 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Cdo 47/2017 z 23. januára 2018 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 47/2017\nz 23. januára 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy právneho zastúpenia v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur\na päťdesiat centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Dagmar Valovičovej, Gajova 11,\nBratislava, adresa na doručovanie: PROiURiS advokáti, Lazaretská 23 Bratislava, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 276/2018-15 z 12. júna 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 47/2017 z 23. januára 2018 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol pred všeobecnými súdmi\núčastníkom konania v procesnom postavení žalobcu o zaplatenie sumy 4 392,01 $\ns príslušenstvom. Žalovanou v spore bola\n,\n\n. Prvostupňový súd konanie v časti zastavil\n\na vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nNajvyšší súd vo veci podané dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.\n\n2\n\nSťažovateľ sťažnosťou namieta neopodstatnenosť napadnutého rozhodnutia, keďže je\nzaložené na posudzovaní kumulácie dôvodov dovolania v zmysle § 420 a § 421 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)\nako kumulácie neprípustnej. Namieta neopodstatnenosť takého výkladu § 420 CSP, ktorý\npreferuje pri skúmaní viacerých uplatnených vád zmätočnosti hľadanie systematiky v ich\nvýpočte, navyše za situácie, ak si uplatnené vady zmätočnosti navzájom neodporujú.\nSťažovateľ podstatou sťažnosti spochybňuje relevanciu záverov uznesenia veľkého senátu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 VCdo 2/2017 z 19. apríla 2017, na ktorých je odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia založené. Vo zvyšku sťažnosti sa venuje rozporovaniu posúdenia\nrozhodnutej veci v jej merite a procesným pochybeniam.\nK nedostatkom v právnom posúdení veci a k procesným nedostatkom sťažovateľ\nuvádza niekoľko okruhov námietok:\n1. „[b]ez ohľadu na rozhodnutie Ústavného súdu o ústavnosti alebo neústavnosti\npostupu Najvyššieho súdu v predchádzajúcom bode je potrebné rozhodnúť o tom, o čom mal\nrozhodnúť Najvyšší súd, t.j. či vnútorné účtovníctvo banky je samo o sebe dostatočným\na spoľahlivým dôkazom, spôsobilým vyvrátiť zákonnú prezumpciu, ustanovujúcu, že pre\nvýšku vkladu je rozhodujúci zápis vo vkladnej knižke (§ 781 ods. 2 Obč. zák.)“,\n2. „[p]rvostupňový súd, napriek mojim dôrazným námietkam (zápisnica z 2.7. 2014\nstr. 3 najmä druhý odsek) pripustil, aby zástupkyňa odporcu priamo na pojednávaní\npredložila výpisy z účtovného systému a účtovné uzávierky, označené ako č. l. 58-104, t.j.\nv rozsahu 66 listov s tisíckami čísel. A k tomuto rozsiahlemu a veľmi zložitému materiálu\nhneď aj vypočul svedkyňu\n\na vyniesol rozsudok. Účtovné doklady a citovaná\n\nvýpoveď podľa prvostupňového rozsudku preukazujú omyl zamestnanca, (ktorého súd ani\nnevypočul). Študovanie 66 listov účtovníctva som mal uskutočniť súčasne so sledovaním\nvýpovede svedkyne\n\n! Taká situácia zjavne vylučuje, aby som sa mohol k týmto\n\ndôkazom vyjadriť, čo mi výslovne garantuje čl.48 ods. 2 Ústavy i § 202 C.s.p. Nie je predsa\nmožné za pár minút, a to ešte v priebehu pojednávania, preštudovať 66 listov účtovníctva,\nsúčasne sledovať výsluch svedkyne a potom sa k dôkazom vyjadriť!“,\n3. „[s]om osobou ťažko zdravotne postihnutou (stav po operatívnom odstránení\nkarcinogénnej prostaty). Potrebné dôkazy sú súčasťou spisu. Po jeden a pol hodinovom\n\n3\n\npojednávaní som zo zdravotných dôvodov požiadal o krátku, pre mňa úplne nevyhnutnú\nprestávku. Súd však o mojom návrhu nerozhodol a do zápisnice z 2.7. 2014 (str.4 ods.4)\nuviedol, že som so súhlasom súdu v čase od 10.00 h. do 10.05 h. zo zdravotných dôvodov\nopustil pojednávaciu miestnosť. Predovšetkým nejestvuje zákon, ktorý by mi bránil odísť bez\nsúhlasu súdu. Po návrate som však s hrôzou zistil, že súd neprerušil pojednávanie\n(prerušenie nie je v zápisnici zaznamenané) a vypočúval svedkyňu\n\nďalej. Tým súd\n\npredovšetkým vážne porušil právo účastníka, aby mohol byť prítomný pri vykonávaní\ndôkazu, t. j. prítomný po celý čas (§188 ods.2 C.s.p.). Po návrate som nemohol vedieť, čo sa\nv mojej neprítomnosti odohralo, čo svedkyňa vypovedala a nemohol som nadviazať na jej\nvýpoveď. Navyše som sa pre nezákonný postup dostal do určitého šoku. Ustanovenie čl.6\nC.s.p. vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne\npostavenie strán sporu. Netreba dokazovať, že nerovnovážne postavenie môže spôsobiť\npredovšetkým zdravotný handicap, ako to výslovne ustanovuje čl.6 ods.2.“,\n4. „[n]emohol som však položiť otázky k účtovným dokladom, ktoré som nemohol\npreštudovať, ani k obsahu výpovede po mojom nutnom opustení pojednávacej miestnosti.\nPreto som nemohol položiť napríklad otázku o rozpornom údaji v dôkaze č.7, ktorý\npredložila banka, kde je suma 4392,01, ale bankový systém uvádza sumu 4392,03. Potvrdila\nto zástupkyňa odporcu, keď na pojednávaní 28.5.2014 (str. 4 ods. 2 zápisnice) uznala chybu\na uznala správnosť výpočtu na sumu 4392,03 slovami správny údaj je 4392,03. Lenže ani\nz tejto sumy nemožno obyčajnými počtami dôjsť k sume 10,95, ktorú protiprávne vytlačila\ndo mojej vkladnej knižky pod falošnou zámienkou banka. Protiprávnosť postupu potvrdila\nsvedkyňa\n\n(2.7.2014 na str.6, 19 a 20 riadok!)“,\n\n5. „[v] dlhom rade porušení zákona ešte uvediem, že Krajský súd urobil\nz odvolacieho konania púhu formalitu, keď cca 90% jeho rozsudku opakuje prvostupňový\nrozsudok s poukazom na stotožnenie sa s ním a postup podľa §387 ods.2 C.s.p. Lenže\ncitované ustanovenie § 387 má aj odsek 3, ktorý výslovne ustanovuje, že odvolací súd sa\nmusí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. To odvolací súd\nneurobil...“.\nSťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 47/2017 z 23. januára 2018 bolo porušené jeho základné\n\n4\n\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na rovnosť účastníkov\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil\na vec vrátil na ďalšie konanie.\nII.\nÚstavný súd podľa § 29 ods. 3 zákona o ústavnom súde predložil prijatú sťažnosť\núčastníkom konania na vyjadrenie a podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastníkov\nkonania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho\npojednávania.\nNajvyšší súd predložil ústavnému súdu vyjadrenie č. k. KP 3/2018-51 z 20. júla\n2018, v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania vo veci. K veci uviedol, že\nvzhľadom na zjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2018\nz 25. apríla 2018, podľa ktorého „[p]okiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody\nprípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj\n§ 421 Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní\nprípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420\nCivilného sporového poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.“, zastáva názor, že sťažovateľom označené základné práva\nboli napadnutým rozhodnutím porušené.\nSťažovateľ predložil ústavnému súdu vyjadrenie z 20. júla 2018, v ktorom súhlasil\ns upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vo vzťahu k meritu veci zotrval\nna tvrdeniach prezentovaných v podanej ústavnej sťažnosti.\nKeďže účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd,\nnezistiac možnosť ďalšieho objasnenia stavu veci, od jeho nariadenia upustil (§ 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\n\n5\n\nIII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPredmetom sťažnosti sú tvrdenia o neopodstatnenosti posudzovania kumulácie\ndôvodov dovolania v zmysle § 420 a § 421 CSP ako kumulácie neprípustnej. Predmetom\nsťažnosti je tiež rozporovanie posúdenia rozhodnutej veci v jej merite.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si\nv konaní podľa čl. 47 ods. 2 ústavy rovní. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa\njeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\n\n6\n\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nVšeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\nAk súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1\nústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené\nprávo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje\nústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené\na ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo inom\norgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len\nv tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho\nuplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných\norgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom,\nje porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).\nSúčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\nna prístup k súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci má pozitívny\nzáväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym\nporiadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale\naby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej\n\n7\n\njudikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných\nprostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie\nochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr.\nII. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\nÚstavný súd konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je v súlade\nso svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňuje\npreskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či tieto\nrozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými\nzásadami upravenými v ústave.\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nV kontexte sťažnostnej argumentácie sťažovateľa je predmetom posúdenia zo strany\nústavného súdu otázka, či je z ústavného hľadiska udržateľný taký prístup najvyššieho súdu\nako súdu rozhodujúceho o dovolaní, v zmysle ktorého ak sú v dovolaní súbežne uplatnené\ndôvody prípustnosti podľa § 420 CSP, ako aj § 421 CSP, dovolací súd sa pri skúmaní\nprípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420\nCSP.\nK tejto otázke prijal ústavný súd uznesením č. k. PLz. ÚS 1/2018-22 z 25. apríla\n2018 zjednocujúce stanovisko v znení:\n\n8\n\n„Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku, ako aj § 421 Civilného sporového\nporiadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania\nobmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového\nporiadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nRovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420\npísm. a) až f) Civilného sporového poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri\nskúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania\nz hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená\nna prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\nÚstavný súd v odôvodnení predmetného uznesenia okrem iného uviedol:\n«Zo žiadneho zákonného ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva\nobmedzenie, ktoré by čo i len naznačovalo, že proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné\ndovolanie z dôvodu podľa § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP, by uplatnenie niektorého\ndôvodu prípustnosti dovolania vylučovalo alebo podmieňovalo možnosť uplatniť aj iný\ndovolací dôvod. Možno konštatovať, že § 420 CSP zakladá samostatne prípustnosť\ndovolania a rovnako samostatne zakladá prípustnosť dovolania aj § 421 CSP. Zákon medzi\nnimi neupravuje žiadnu súvislosť, a to ani podmieňujúcu, ani vylučujúcu. Právna úprava je\nv tomto smere jasná a jednoznačná. Neexistuje preto dôvod, prečo by mal súd pri\nrozhodovaní postupovať podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Napokon, zmyslom tohto ustanovenia je\nurčiť taký postup, aby súd nemusel stranu pri rozhodovaní odmietnuť (zákaz odmietnutia\nspravodlivosti) a v prípade pochybností rozhodnúť pozitívne. Aplikáciou tohto ustanovenia\nspôsobom, ako to vykonal veľký senát, by došlo k presne opačnému efektu.\nJe ústavne (ale i zákonne, pozn.) neakceptovateľný taký postup, ktorým by bol\ndovolateľ nútený vybrať si len jeden z dôvodov prípustnosti dovolania napriek reálnej\nexistencii viacerých dôvodov prípustnosti dovolania. Týmto postupom by bola de facto\nrozhodovacia činnosť súdu delegovaná na dovolateľa, resp. advokáta, čo je neprípustné.\nPrávne posúdenie prípustnosti opravného prostriedku a aplikácia práva na konkrétny prípad\nje úlohou (dovolacieho) súdu.\n\n9\n\nZ právnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorá neukladá dovolateľovi\npovinnosť podať dovolanie len z jedného dôvodu prípustnosti, možno vyvodiť záver, že\ndovolateľ môže podať dovolanie kumulatívne z oboch dôvodov prípustnosti (§ 420 a § 421\nCSP). Absenciu zakotvenia zákazu kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania v právnej\núprave hodnotí ústavný súd ako zámer zákonodarcu, ktorý je možné zmeniť iba (opäť)\nzákonom, a nie názorom de lege ferenda.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý\nmôže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo\nzákon neukladá.\nV zmysle čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho\nslovách a vetách jasné a nepochybné.\nAk veľký senát zužuje viaceré uplatnené dôvody prípustnosti dovolania len na jeden\nz nich, a to ten, ktorý je v zákone uvedený na prednejšom mieste, jeho výklad protirečí\nnielen jasnému textu zákona, ale súčasne aj základnému princípu, na ktorom Civilný\nsporový poriadok spočíva (čl. 3 ods. 2 CSP).\nPrílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho\nkonania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov,\nktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam\npre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 1/02).\nÚstavný súd považuje zmenenú koncepciu dovolania spočívajúcu v sprísnení\npodmienok upravujúcich odôvodnenie dovolania (§ 431 až § 433 CSP), v obmedzení\ndovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci len na prípady zásadného\nprávneho významu (§ 421 ods. 1 CSP), v spísaní dovolania kvalifikovanou osobou (§ 429\nods. 1 CSP), vo zvýšení limitu pre prípustnosť dovolania z trojnásobku na desaťnásobok\nminimálnej mzdy [§ 422 ods. 1 písm. a) CSP] za – pre tento čas – dostatočnú záruku pred\nzneužitím dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.\nPrvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie súdu,\npri ktorom sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho\ndôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach platného\n\n10\n\nprávneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva (Drgonec, J. Ústava\nSlovenskej republiky. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 855).\n„Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na spravodlivý\nproces.“ (nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. februára 2017).\n„Bolo by nemysliteľné, aby článok 6 ods. 1 dohovoru detailne popisoval procesné\nzáruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu a aby primárne nechránil to, čo samo\nosebe umožňuje mať prospech práve z týchto záruk, teda prístup k súdu. Zásady\nspravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania totiž nemajú žiadnu hodnotu, ak\nžiadne konanie neprebieha. Ak zhrnieme tieto vyslovené úvahy, dospejeme k záveru, že\nprávo na prístup k súdu tvorí esenciálny prvok práva na spravodlivý proces.“ (rozsudok\nESĽP vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body\n35 ‒ 36).\nExistenciu práva na prístup k súdu akceptuje aj právna doktrína, ktorá uvádza, že ak\nhlavným zmyslom a účelom čl. 6 ods. 1 dohovoru je dosiahnutie spravodlivého procesu,\npotom by bolo priamo v rozpore s tým zabránenie vôbec vzniku súdneho procesu.\nZamedzením prístupu k súdu by sa vlastne nemohol naplniť ani hlavný zmysel (účel) práva\nna spravodlivý súdny proces, ktorým je súdna ochrana práva. V tomto zmysle potom právo\nna spravodlivý proces obsahuje dve integrálne súčasti, ktoré sú vzájomne späté\na podmienené, a to právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie (Svák, J.\nOchrana ľudských práv v troch zväzkoch. II. zväzok. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o.,\nPaneurópska vysoká škola, 2011. s. 10).\n„Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam\na formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti\nobmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol\nnarušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie\nsledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné“ (rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane\nproti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58).\nAk veľký senát generálne vylúčil súbežné uplatnenie dôvodov prípustnosti dovolania\na pre takéto vylúčenie neexistujú rozumné a presvedčivé argumenty, odňal tým právo\ndovolateľovi na prístup k súdu a porušil zásadu zákazu denegatio iustitiae.»\n\n11\n\nPrijaté zjednocujúce stanovisko ústavného súdu je plne aplikovateľné aj\nv prerokovávanej veci a ústavný súd naň v plnom rozsahu poukazuje.\nZ tohto dôvodu ústavný súd uzatvára, že pokiaľ sťažovateľ v podanom dovolaní\nuplatnil súbežne dôvody prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP, ako aj podľa § 421 CSP\na najvyšší súd sa v napadnutom rozhodnutí pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzil len\nna posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, porušil tým základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\nKeďže napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd toto uznesenie zrušil (čl. 127\nods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie [čl. 127 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde; bod 2\nvýroku tohto nálezu]. V ďalšom konaní bude najvyšší súd viazaný vysloveným právnym\nnázorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\nVecným zaoberaním sa sťažnosťou bráni ústavnému súdu princíp subsidiarity\nvyjadrený v čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, a preto, rešpektujúc zásadu vlastného\nsebaobmedzenia a zdržanlivosti (PL. ÚS 3/09, I. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011), ústavný\nnepovažoval za potrebné zaoberať sa postupom a rozhodnutiami súdov nižších stupňov,\nktoré budú predmetom posúdenia zo strany najvyššieho súdu po vrátení veci na ďalšie\nkonanie. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol aj na zásadu minimalizovania zásahov\ndo právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže nálezom zrušujúcim rozhodnutie\no poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv\nposkytuje, sa vytvoril priestor na ochranu namietaného porušenia týchto práv v rámci\nsústavy všeobecných súdov (obdobne pozri napr. IV. ÚS 128/07).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosti vo zvyšnej časti nevyhovel (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\n\n12\n\nIV.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nv náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného\nzákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili a akým právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nÚstavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to\npripúšťa povaha tohto iného zásahu.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nV danom prípade bolo na ochranu základného práva sťažovateľa potrebné napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto\nnálezu). V ďalšom konaní je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Najvyšší súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol aj\no náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred\nústavným súdom (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n13\n\nÚstavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá\nbola vo výške 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018. Náhradu\ntrov konania priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu\nzastupovania a podanie sťažnosti). Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená\nodmena spolu s režijným paušálom vo výške 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje\nsumu 162,71 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2018. Keďže právna zástupkyňa\nsťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola\nzvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia\nvrátane započítania DPH tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu\n390,50 € (bod 3 výroku nálezu). Podanie právnej zástupkyne sťažovateľa z 20. júla 2018\nnevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie\nvo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.\nPriznanú náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. decembra 2018\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "pojednávanie-prítomnosť účastníkov", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "dovolanie-dovolacie dôvody", "pojednávanie-prítomnosť účastníkov", "dovolanie-prípustnosť", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/47/2017", "guid": "a63380ff-9850-4b60-b5b0-12b583215a96:b444f1c7-8d7a-4d0d-bb44-b842c68e3d8b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/07 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cbcd924-fdcb-41a6-92a7-7665416e83d1"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "a63380ff-9850-4b60-b5b0-12b583215a96:52f7accd-c5bb-4345-bf99-5a626d50b420", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1112213758.1", "spisova_znacka": "4Cdo/47/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/47/2017 z 22. 1. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-01-22", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1112213758.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:73fc53cb-0b4e-4f98-b4f3-a94ad594a13a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.436.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 436/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 436/2022 z 19. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.436.2022.1"}]}