{"guid": "ussr:1d3b22e5-f8b5-47b3-9359-eebb020acc41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 273/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/2019 z 2. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 273/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-10-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1d3b22e5-f8b5-47b3-9359-eebb020acc41", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.273.2019.1/text", "citacie_n": 15, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 273/2019-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa),\nzo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nnotárky\n\n,\n\n, zastúpenej advokátskou\n\nkanceláriou STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., Dunajská 15, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát Mgr. Peter Vetrák, pre namietané porušenie základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 7 Co 37/2019-257 z 24. apríla 2019\na uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15 C 63/2013 z 5. januára 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\n, odmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť notárky\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“), základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Co 37/2019-257 z 24. apríla 2019\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Bratislava\nI (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 63/2013 z 5. januára 2018 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou doručenou okresnému\nsúdu 28. marca 2013 sa žalobcovia domáhali od sťažovateľky ako notárky vydania peňazí\nz notárskej\n\núschovy,\n\nktoré\n\npredstavovali\n\nzvyšok\n\nvýťažku\n\nz dobrovoľnej\n\ndražby\n\na ktoré sťažovateľka prijala do notárskej úschovy 12. decembra 2012. Pred otvorením\npojednávania vo veci samej žalobcovia zobrali žalobu späť, a to v časti, v ktorej im bola\nsťažovateľkou vydaná peňažná suma z notárskej úschovy 13. mája 2013 a 15. mája 2013.\nŽalobcovia žiadali konanie v tejto časti zastaviť a naďalej požadovali vyplatiť úroky\nz omeškania a náhradu trov konania. Okresný súd uznesením z 27. júna 2013 konanie\nv uvedenej časti zastavil.\nDňa 3. augusta 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým žalobcovia\nzobrali späť žalobu aj vo zvyšnej časti, a to z dôvodu, že sťažovateľka „v celom rozsahu\nistiny uspokojila žalované nároky žalobcov.“. Súčasne žalobcovia žiadali konanie zastaviť\na priznať im proti sťažovateľke náhradu trov konania.\n\n2\n\nOkresný súd napadnutým rozhodnutím konanie zastavil a druhým výrokom priznal\nžalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, aplikujúc zásadu procesnej\nzodpovednosti za zavinenie podľa § 256 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\nRozhodnutie okresného súdu z 5. januára 2018 sťažovateľka napadla odvolaním,\nktorým namietala nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné odôvodnenie postupu\npodľa § 256 CSP, ako aj skutočnosť, že v danom prípade neboli splnené procesné\npodmienky, pretože „absentovala pasívna vecná legitimácia“ sťažovateľky.\nKrajský súd uznesením z 24. apríla 2019 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu potvrdil a žalobcom priznal proti sťažovateľke nárok na plnú náhradu trov\nodvolacieho konania.\n3.1 Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, pretože «absolútne odignoroval zaoberať sa najzásadnejšou procesnou\npodmienkou konania a to, či sú splnené podmienky týkajúce sa aktívnej resp. pasívnej\nvecnej legitimácie, pričom uvedené malo za následok to, že došlo k porušeniu ústavných\npráv na strane Sťažovateľky.\nSťažovateľka... nemohla vo veci notárskej úschovy konať sama za seba ako fyzická\nosoba, nakoľko konanie vo veci notárskej úschovy je konaním, v ktorom notár vykonáva\nverejnú moc ako predstaviteľ notárskeho úradu. Sťažovateľka teda nemôže byť nositeľom\npovinnosti, ktorej plnenia sa žalobcovia domáhali a to logicky ani v časti trov konania.\n... Ak sa teda žalobca domáha zaplatenia z titulu pohľadávky vzniknutej pri úkonoch\nspojených s notárskou úschovou nemôže mať v konaní úspech, ak svoj nárok uplatňuje\nvoči fyzickej osobe žalovanej ako notárke. Zodpovednosť notárov pri výkone činností\npodľa Notárskeho poriadku upravuje aj samotný Notársky poriadok v § 40 ods. 1, v zmysle\nktorého „ak osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu\nju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.“\nAj zo samotnej definície právneho postavenia notára uvedenej priamo Notárskym\nporiadkom vyplýva, že notár je štátom určenou osobou vykonávajúcou notársku činnosť\na ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku. Právne postavenie notára je ustanovené tak,\n\n3\n\nže ustanovenie § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku výslovne uvádza, že vykonávanie notárskej\nčinnosti je výkonom verejnej moci.\n... V zmysle § 3 ods. 1 ZoZŠ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto\nzákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci. Žalobcovia sa domáhali\nvoči Sťažovateľke povinnosti úhrady trov konania ako fyzickej osobe notárovi. Je teda\nzjavné, že Notársky úrad\n\nvykonával vo veci notárskej\n\núschovy, v súvislosti s ktorou mala vzniknúť pohľadávka žalobcov na náhradu trov konania\nvoči žalovanej verejnú moc. Zodpovednosť za takéto úkony a škodu spôsobenú v súvislosti\ns nimi prevzal na seba štát a to priamo na základe ZoZŠ. Sťažovateľka má teda\nza to, že žalobcovia svoj nárok neidentifikoval správne a následne ani v pôvodnej žalobe\nho neuplatnili voči subjektu, ktorý na základe uvedeného je nositeľom pasívnej legitimácie,\nktorým je v tomto prípade štát, t.j. Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom\nspravodlivosti. Napriek uvedeným skutočnostiam súd 1. inštancie, ako aj súd 2. inštancie\nabsolútne v rozpore s podmienkami procesného postupu a to povinnosťou skúmania\npasívnej vecnej legitimácie kedykoľvek v priebehu celého konania, ako aj v rozpore\ns ustálenou rozhodovacou súdnou praxou odignorovali skutočnosť, že Sťažovateľke\nneprináleží pasívna vecná legitimácia v konaní.\nZ uvedeného je teda nepochybné, že nebola splnená základná procesná podmienka\nna strane Sťažovateľky - fyzickej osoby a to, že tejto neprináležala pasívna vecná\nlegitimácia v danom spore. Na Sťažovateľkou namietanou absenciou jej procesnej\nsubjektivity sa mal súd zaoberať prioritne a to ex offo, aj keby túto skutočnosť Sťažovateľka\nneuviedla, nakoľko ako to vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe aktívnu alebo pasívnu vecnú\nlegitimáciu je súd povinný skúmať kedykoľvek v priebehu celého konania a to aj v časti\nkonania, v ktorom súd rozhodoval o nároku na náhradu trov.\n... je nesporné, že ak by sa vnútroštátny všeobecný súd 1. a 2. inštancie riadne\nzaoberal námietkou Sťažovateľky a to pasívnej vecnej legitimácie a túto skutočnosť\nby náležíte hodnotil tak, ako mu to ukladá CSP, v zmysle a v súlade s ustálenou\nrozhodovacou súdnou praxou, je viac než isté, že by súd žalobu zamietol. Odôvodnenie\nUznesenia KS je arbitrárne, nakoľko nedáva riadne vysvetlenia, z akého dôvodu sa súd\nnezaoberal dôvodnou a opodstatnenou námietkou absencie pasívnej vecnej legitimácie\nvznesenej zo strany Sťažovateľky, keď je nepochybné, že táto námietka bola podstatná,\n\n4\n\nrelevantná a bola významná z hľadiska výsledku samotného sporu, pričom súd nedal\nodpoveď na rozhodujúce argumenty.».\nPodľa sťažovateľky absencia jej pasívnej vecnej legitimácie v spore bola relevantnou\na dôležitou skutočnosťou, ktorou boli všeobecné súdy povinné sa zaoberať, a to nielen\nv samotnom konaní, ale aj v časti konania o nároku na náhradu trov konania. Postupom\nokresného súdu a krajského súdu došlo „nepochybne“ k porušeniu základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a „Uvedené je o to závažnejšie,\nže táto skutočnosť mala zásadný význam pre rozhodnutie súdu a na samotný výsledok sporu,\nčo v končenom dôsledku má vplyv aj na zásah do ďalšieho ústavného práva Sťažovateľky\na to porušenie práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\n3.2 Sťažovateľka taktiež argumentuje tým, že všeobecné súdy sa nedostatočne\nvysporiadali so skutkovými okolnosťami danej veci a s tým, kto skutočne zavinil zastavenie\nkonania. Sťažovateľka „v žiadnom prípade procesné nezavinila zastavenie konania,\na to z dôvodu, že bola sporná otázka, komu má byť úschova vydaná o čom mali žalobcovia\nvedomosť. Počas celého konania mala za to, že ich žaloba bola podaná predčasne, keď\nsami mali vedomosť ohľadne spornosti predmetnej úschovy.\n... notársky úrad neuvoľnil peňažné prostriedky z úschovy v dôsledku podania žaloby,\nale práve a len potom, čo sa jednoznačne preukázalo, komu sa má predmet úschovy vydať,\nt. j. táto otázka prestala byť sporná.\nŽalobcovia tak podali žalobu, ktorú vzhľadom na existenciu spornosti úschovy\nnemali v rozhodnom čase podať, čo za žiadnych okolností z hľadiska nároku na náhradu\ntrov konania nemôže byť na vrub Sťažovateľke ako žalovanej.“.\nPodľa sťažovateľky je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nedostatočne\nodôvodnené aj vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa existencie dôvodov\nhodných osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalobcom, pretože\nsťažovateľka „procesne nezavinila zastavenie konania.“. V danej veci „jednoznačne išlo o\nvýnimočné okolnosti prípadu a to z dôvodu okolností na strane sporu, keďže Sťažovateľka\nnebola pasívne vecne legitimovaná, ako aj tým, že Sťažovateľka procesné nezavinila\nzastavenie konania.“.\n\n5\n\n3.3 K namietanému porušeniu práva na ochranu majetku sťažovateľka uviedla,\nže „takýmto arbitrárnym konaním zo strany súdu, ak tomu bolo aj v prípade Uznesenia KS,\ntak nepochybne došlo k zásahu do majetkových práv Sťažovateľky a to práva vlastniť\nmajetok, čím nielenže neoprávnene (i) zmenšil jej zákonne nadobudnutý majetok,\nale (ii) vytvoril precedentný stav, ktorý sa prieči základným ústavným a zákonným zásadám\na ideám, na ktorých stoja základné ľudské práva a slobody prvej generácie.. K uvedenému\nstavu by pritom nedošlo, keby súd postupoval v súlade s CSP, ako v súlade s konštantnou\nrozhodovacou súdnou praxou. V tomto prípade Sťažovateľky možno hovoriť o nepriaznivom\nexcese súdu, nerešpektujúc jej základné právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd v spojení s porušením práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Takýto stav je z pohľadu práva neudržateľný, nakoľko\nby zakladal negatívny precedens do budúcna, keď by osoby, u ktorých absentuje procesná\nlegitimácia v súdnom konaní boli povinné nahrádzať trovy konania druhej strane sporu\na to len z dôvodu, že sa súd nevysporiadal s podstatnou argumentáciou, týkajúcej\nsa splnenia procesných podmienok, ktorú je dokonca povinný skúmať ex offo.“.\n4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd jej ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie\nkonanie, odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu a následne\nrozhodol týmto nálezom:\n„Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 7Co/37/2019 zo dňa 24.04.2019\na uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.01.2018, sp. zn. 15C/63/2013\nbolo porušené základné právo sťažovateľa\nso sídlom\n\n, notárka,\n\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nspoločne s právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd SR Uznesenie Krajského súdu v Bratislave v konaní o vydanie peňazí\nz notárskej úschovy sp. zn. 7Co/37/2019 zo dňa 24.04.2019 zrušuje.\n\n6\n\nÚstavný súd SR Uznesenie Okresného súdu Bratislava I v konaní o vydanie peňazí\nz notárskej úschovy sp. zn. 15C/63/2013 - 146 zo dňa 05.01.2018 vo výroku II. zrušuje.\nKrajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava I sú povinní nahradiť\n, notárke... trovy právneho zastúpenia vo výške 415,51 EUR\nvrátane DPH na účet právneho zástupcu...“\nII.\n5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n7\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nIII.\n12. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať\nako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl. zákona\no ústavnom súde a sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom\nv zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n\n8\n\n13. Ako to z petitu ústavnej sťažnosti zjavne vyplýva, sťažovateľka namieta\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým rozhodnutím okresného súdu, ktorým bola sťažovateľke uložená povinnosť\nnáhrady trov konania, ako aj napadnutým rozhodnutím krajského súdu, ktorý potvrdil\nzávery vyslovené okresným súdom v jeho uznesení sp. zn. 15 C 63/2013 z 5. januára 2018.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím\n\nokresného súdu\n14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pritom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku\nprávomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 269/06, IV. ÚS 115/07, II. ÚS 585/2018).\n16. Proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu mohla sťažovateľka podať\nodvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd.\nPrávomoc krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť ústavnej\nsťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132\n\n9\n\nods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n17. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa ústavy a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu a argumentácia sťažovateľky je vo svojej podstate založená\nna tvrdeniach, že krajský súd (i) sa nezaoberal námietkou splnenia/nesplnenia procesnej\npodmienky, a to pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky, (ii) a nesprávne rozhodol\no trovách konania, čo aj nedostatočne odôvodnil.\n18. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie\nnávrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným\nzákladným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným\nzásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd\nnezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť\nsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07,\nI. ÚS 78/2016).\n19. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Úlohou ústavného súdu\nnie je zastupovať\n\nvšeobecné\n\nsúdy,\n\nktorým\n\npredovšetkým\n\nprislúcha\n\ninterpretácia\n\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\n\n10\n\na základných slobodách (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01,\nII. ÚS 206/2015).\nDo sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, IV. ÚS 16/09).\n20. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky bolo posúdiť, či odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nsignalizuje potenciálnu arbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem\nna vec sťažovateľky a s tým spojené možné porušenie označených ústavných práv\nsťažovateľky, alebo naopak, či vzhľadom na odôvodnenie a právne závery krajského súdu\nv ňom uvedené je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie\nkonanie by nebolo možné konštatovať porušenie označených ústavných práv napadnutým\nrozhodnutím.\n21. Krajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. 7 Co 37/2019 z 24. apríla 2019\nv súvislosti s námietkou sťažovateľky k pasívnej vecnej legitimácii uviedol:\n„Podaným odvolaním žalovaná napadla všetky výroku uznesenia súdu prvej\ninštancie, aj výrok o zastavení konania vo zvyšnej časti, argumentujúc tým, že neboli\nsplnené procesné podmienky z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie na strane\nžalovanej. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že procesnými podmienkami na strane\nstrany sporu sa rozumejú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť\nzastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany. Preskúmavanie\nvecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného),\nt. zn. zisťovanie, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi\nhmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva, súd skúma\nv priebehu konania. Nakoľko v posudzovanej veci bolo konanie zastavené skôr než sa\nzačalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd prvej inštancie nepristúpil\nk posudzovaniu dôvodnosti uplatňovaného nároku a tým ani k otázke skúmania pasívnej\n\n11\n\nlegitimácie žalovanej v konaní. Nakoľko v prejednávanej veci sa na zastavenie konania\nnevyžadoval súhlas žalovanej, nebol dôvodným postup podľa ust. § 146 ods. 1 prvá veta\nC.s.p., kedy by mohla žalovaná vyjadriť svoj nesúhlas so zastavením konania a zároveň\nnamietať nedostatok pasívnej legitimácie v konaní a súd prvej inštancie by bol povinný\nvysloviť aj svoj právny názor vo vzťahu k namietanému nedostatku pasívnej legitimácie\nžalovanej v konaní, čo by malo vplyv aj na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.\nVzhľadom k uvedenému odvolacia argumentácia žalovanej nemala vplyv na správnosť\npostupu súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc z jednostranného procesného úkonu\nžalobcov, ktorým prejavili vôľu nepokračovať v spore s úmyslom dosiahnuť zastavenie\nkonania bez vydania meritórneho rozhodnutia a s ohľadom na to, že k späťvzatiu žaloby\nžalobcami došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie,\nbol povinný takýto dispozitívny prejav žalobcov rešpektovať a konanie zastaviť. Možno\ntak konštatovať správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým v súlade\ns ust. § 145 ods. 1 C.s.p. konanie vo zvyšnej časti zastavil.“\n22. V súvislosti s námietkami sťažovateľky o nesprávnom rozhodnutí o trovách\nkonania krajský súd vyjadril svoj názor v bodoch 31 až 33 napadnutého rozhodnutia\na uviedol:\n«Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní\no nároku na náhradu konania nedostatočne odôvodnil aplikáciu ust. § 256 ods. 1 C. s. p.\na neprihliadol na okolnosti prípadu, odvolací súd uvádza. Z ustálenej judikatúry vyplýva,\nže vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci,\nktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná\nnáhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená\nrozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Nakoľko súd prvej inštancie konanie zastavil,\nbolo dôvodným pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupovať podľa\nust. § 256 ods. 1 C. s. p. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady\nnákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného\nhľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba\nposudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní\npožadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana\n\n12\n\nneskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nakoľko v prejednávanej veci\nbolo nesporným, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej,\nktorá sa v relevantnom rozsahu zachovala v zmysle žalobnej požiadavky, možné konštatovať\nprocesné zavinenie na strane žalovanej. Vzhľadom k zásade procesnej zodpovednosti\nza zavinenie (§ 256 ods. 1 C. s. p.), podľa ktorej strana sporu, ktorá zavinila trovy konania,\nje povinná ich nahradiť, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď priznal nárok\nna náhradu trov konania žalobcom. Pretože termín „zavinenie“ nemožno interpretovať –\nčo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu\npríčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho prejav\nvôle spočívajúci v späťvzatí návrhu...\n32. Vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že v prejednávanej veci bola odôvodnená\naplikácia ust. § 257 C.s.p., s to s ohľadom na to, že sa jednalo o zložitú právnu vec\na s ohľadom na to, že na základe jej správania nevznikla príčina na podanie žaloby,\nodvolací súd uvádza. Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis,\nktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd\npovinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne\nprihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné\nprihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.\nStrane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného\nustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom\ndruhu nárokov... Použitie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch,\nkeď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje\nk záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná\na predpokladá existenciu výnimočných okolností prípadu...\n33. Odvolací súd pri posudzovaní žalovanou namietanej zložitosti právnej\nproblematiky prihliadol na obsah odvolania žalovanej, v ktorom popísala jednotlivé kroky\nod prijatia peňazí do notárskej úschovy až do ich vydania žalobcom... Odvolací súd\nsa stotožňuje s argumentáciou žalobcov, že postup žalovanej bol dôsledne upravený\nprávnymi predpismi a nejednalo sa o nevyriešenú právnu problematiku, pričom žalovaná\nbola plne právne kompetentná situáciu posúdiť a vyriešiť v zmysle platných právnych\n\n13\n\npredpisov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že za situácie,\nže boli splnené podmienky na vydanie peňazí z úschovy a žalovaná napriek výzvam\nžalobcov im peniaze nevydala, podanie žaloby žalobcami (doručené súdu prvej inštancie\ndňa 25.3.2013) nemožno považovať za neodôvodnené a predčasné. Správnosť týchto úvah\nje podporená aj skutočnosťou, že dňa 10.5.2013 žalovaná žalobcom plnila, pričom tento\npostup odôvodňovala len odstránením rozpornosti v právnom výklade, nie ako dôsledok\nsplnenia zákonných podmienok, príp. podmienok uvedených v Notárskej zápisnici.\nKeďže postup žalovanej bol upravený jednak ust. Notárskeho poriadku ako aj Notárskou\nzápisnicou, argumentácia žalovanej, že vydanie peňazí z notárskej úschovy je potrebné\npovažovať za zložitú a doposiaľ nevyriešenú právnu otázku, nie je dôvodnou. Argumentáciu\nžalovanej, že priznanie trov konania žalobcom je vo vzťahu k nej neprimeranou tvrdosťou\nnezohľadnil, keďže v prejednávanej veci sa jednalo o vydanie peňazí z notárskej úschovy,\npričom žalovaná konala v postavení notára ako štátom na výkon právomoci oprávnená\nosoba, u ktorej sa predpokladá vysoká miera odbornej erudovanosti. Odvolací súd\nna základe uvedeného konštatuje, že v spore nezistil také okolnosti hodné osobitného\nzreteľa, ktoré by odôvodnili výnimočný postup súdu a nepriznanie náhrady trov konania\nžalobcom.»\n23. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu z hľadiska\njeho odôvodnenia\n\nspĺňa\n\nústavnoprávne\n\npožiadavky,\n\na v posudzovanom\n\nprípade\n\nnezistil\n\nznámky\n\nžiadne\n\nktoré\n\nsú\n\nnaň\n\nkladené,\n\narbitrárnosti\n\nalebo\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti, ktoré by mohli signalizovať porušenie sťažovateľkou označených práv.\nZo záverov krajského súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Napadnuté\nrozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, z ktorých je jednoznačne\nzrejmé, že krajský súd sa sťažovateľkinými námietkami obsiahnutými v odvolaní,\nktoré sú v podstate totožné s námietkami obsiahnutými v ústavnej sťažnosti, zaoberal\na s týmito sa vysporiadal.\n\n14\n\n24. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010, III. ÚS 627/2017) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\n25. Nad rámec odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ústavný súd konštatuje,\nže pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že „... v zmysle § 161 ods. 1 CSP...\nskúmaním, či sú splnené podmienky týkajúce sa aktívnej resp. pasívnej vecnej legitimácie,\nje súd povinný v každom štádiu konania a to aj v rámci rozhodovania o trovách konania.“,\nz takto formulovanej námietky je zrejmé, že sťažovateľka si zamieňa, resp. stotožňuje\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného s nedostatkom procesnej subjektivity\nstrany sporu.\n26. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je stav vyplývajúci z hmotného práva.\nPasívne vecne legitimovaný je žalovaný v konaní vtedy, ak je nositeľom hmotnoprávnej\npovinnosti, resp. záväzku. Jednoducho povedané, ak z hmotného práva vyplýva povinnosť,\nresp. záväzok žalovaného, je v konaní pasívne vecne legitimovaný, ak povinnosť\nalebo záväzok žalovaného z hmotného práva nevyplýva, žalovaný nie je pasívne vecne\nlegitimovaný. Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej, alebo pasívnej) nemožno\npovažovať za nedostatok procesnej subjektivity.\n27. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva\na povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Súd v zmysle § 161 ods. 1 CSP\nneskúma ako procesnú podmienku konania, či žalovaný je pasívne vecne legitimovaný,\nale to, či má procesnú subjektivitu, a teda či môže v konaní vystupovať ako žalobca\nalebo žalovaný.\n\n15\n\n28. Ústavný súd zdôrazňuje, že nedostatok procesnej subjektivity je dôvodom\nna zastavenie konania (pre nesplnenie procesnej podmienky konania, ktorú skúma v zmysle\n§ 161 ods. 1 CSP) a nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie\nžaloby.\n29. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla\nsám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek\nsa môže strany civilného procesu citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní\nproblematiky nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania\npred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a ku zrušeniu\nnapadaného výroku o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí,\nže došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom\nalebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (III. ÚS 557/2011, I. ÚS 573/2014,\nI. ÚS 334/2015, m. m. II. ÚS 137/2018).\n30. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd vo svojom napadnutom rozhodnutí\nzvolil dostatočne náležitú interpretáciu relevantnej právnej úpravy trov konania,\ns ktorou podľa názoru ústavného súdu prijaté skutkové a právne závery krajského súdu\nvo veci priznania náhrady trov konania primerane korešpondovali.\n31. Z ústavnoprávneho hľadiska niet teda žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú dostatočne odôvodnené.\nPretože namietané rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené\nna základe\n\njeho\n\nvlastných\n\nmyšlienkových\n\npostupov\n\na\n\nhodnotení,\n\nústavný\n\nsúd\n\nnie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 78/2016) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru\nkrajského súdu.\n32. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v tejto časti bolo treba ústavnú\nsťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n16\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n33. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka porušenie základného\npráva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu odvíja od namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n34. Keďže ústavný súd nedospel k porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol, celkom prirodzene konštatuje, že v takom prípade\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n35. Na základe uvedeného ústavný súd aj v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n36. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch\nsťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (odloženie vykonateľnosti, zrušenie\nrozhodnutia, náhrada trov konania) nebolo potrebné rozhodnúť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. októbra 2019\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "notár, notárska činnosť", "trovy konania-náklady konania", "legitimácia-vecná", "úschova veci", "dražba", "legitimácia-pasívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6f9bf61-0dbe-4fa2-901d-d18326f7eef6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1"}, {"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:56fe9225-7600-4961-a1c2-d514d8797f63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 627/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 627/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1"}, {"guid": "ussr:98cb99c4-57d5-41ab-8821-55a7c2131c94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 78/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 78/2016 z 10. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-10", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.78.2016.1"}, {"guid": "ussr:3015ca19-15ae-43dc-abbb-31b243ce20c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.334.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 334/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 334/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.334.2015.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:c5764d8c-c04b-4175-94e9-e7eefc696fec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 573/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 573/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5764d8c-c04b-4175-94e9-e7eefc696fec"}, {"guid": "ussr:02e74141-5f92-4f96-9fa2-c3540dae4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02e74141-5f92-4f96-9fa2-c3540dae4394"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c537432-1f28-49d0-bfda-7014bd537a3b"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "be6883f7-baea-408b-a0be-92bc1d16f457:9f40b664-90ba-4eb9-97f2-e45b115ba8ff", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4218204627.1", "spisova_znacka": "7Co/37/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/37/2019 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4218204627.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7cb7b78d-7290-49ed-a0b1-f43416a0bd91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.349.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.349.2024.1"}, {"guid": "ussr:da91df94-4bc4-4d80-8e3f-7293e0961e93", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.431.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.431.2022.1"}, {"guid": "ussr:a58151d6-a3af-4adc-bfaa-c3bc29aba2fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:a1483756-9a3a-471c-8b59-e6d6b55d79bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.571.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 571/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 571/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.571.2021.1"}, {"guid": "ussr:c069c464-f590-4b7d-87aa-3e2bee2a3b59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.432.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.432.2021.1"}, {"guid": "ussr:c2ed4c29-3316-4a2e-a7b8-80d049a154a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.297.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 297/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 297/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.297.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ddfc356-f93c-4d4b-8fa7-481c64d5435d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.249.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.249.2021.1"}, {"guid": "ussr:a67d68b9-fb14-41c5-973c-fba420ad92dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.243.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2021 z 15. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.243.2021.1"}, {"guid": "ussr:cedc39fb-b873-4910-87b1-cbce5e61601e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.222.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 222/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 222/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.222.2021.1"}, {"guid": "ussr:8d4a4139-c337-4643-b963-5fc2ee9ec88c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.208.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 208/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 208/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.208.2021.1"}, {"guid": "ussr:79baac6f-3702-4c1b-ad66-f133b47ee18a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 595/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 595/2020 z 17. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.595.2020.1"}, {"guid": "ussr:c16e1032-c7e3-43de-92f3-f6327069d8ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.487.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 487/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 487/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.487.2020.1"}, {"guid": "ussr:859aa506-7612-4df8-a98f-6704e5be99b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.389.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 389/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 389/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.389.2020.1"}, {"guid": "ussr:11e117e8-0c1a-4a37-ac9f-5acaf383902f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.296.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 296/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 296/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.296.2020.1"}, {"guid": "ussr:8264641b-826f-42ff-b9a3-fb84e316efb3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.194.2020.1"}]}