{"guid": "ussr:d9b59e60-d808-4ada-a53c-7ca729d6ab59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 265/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 265/2019 z 2. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 265/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-10-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d9b59e60-d808-4ada-a53c-7ca729d6ab59", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 265/2019-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\n, Námestie sv. Anny 25, Trenčín, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nPezinok sp. zn. 12 P 317/2013 zo 7. apríla 2016, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 20 CoP 86/2016 z 26. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn.\n20 CoP 86/2016 z 30. októbra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6 Cdo 34/2018 z 24. mája 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n12 P 317/2013 zo 7. apríla 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“),\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 20 CoP 86/2016\nz 26. apríla 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) v spojení s opravným\nuznesením sp. zn. 20 CoP 86/2016 z 30. októbra 2017 (ďalej len „opravné uznesenie“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Cdo 34/2018 z 24. mája 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania\nvedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 P 317/2013 o návrhu matky maloletého syna\nsťažovateľa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Okresný súd\nnapadnutým rozsudkom rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky,\nktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otec je povinný prispievať\nna výživu maloletého mesačne sumou 400 € od 26. júla 2012 vrátane, zročné výživné\nna maloletého za obdobie od 26. júla 2012 do 31. marca 2016 v sume 8 800 € je otec\npovinný uhrádzať v mesačných splátkach 250 € spolu s bežným výživným od 1. mája 2016\nvrátane, otec je povinný uhrádzať z titulu tvorby úspor mesačne sumu 200 €\nod právoplatnosti tohto rozsudku na osobný vinkulovaný účet maloletého, vo zvyšku návrh\nmatky zamieta a neupravuje styk otca s maloletým.\n3. Proti tomuto rozsudku sťažovateľ podal odvolanie, namietajúc najmä neupravenie\nstyku s maloletým, neprimeranosť určenej výšky vyživovacej povinnosti a odňatie možnosti\nkonať pred súdom, keď na žiadosť sťažovateľa okresný súd neodročil pojednávanie\na vykonal ho v jeho neprítomnosti. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.\nV relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku sa k jednotlivým námietkam\nuvádza:\n\n2\n\n„Súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletým s prihliadnutím na závery\nsúdneho znalca v znaleckom posudku, na vyjadrenie procesného (kolízneho) opatrovníka,\nako aj na vyjadrenie maloletého. Prihliadol na to, že otec sa so synom nekontaktoval\nod septembra 2015 a matka nedostatočne viedla maloletého k stretávaniu sa s otcom... Súd\nprihliadol na názor maloletého a neupravil styk otca s maloletým.\n... odvolací súd zastáva názor, že je potrebné prihliadnuť na názor maloletého, ako aj\nznalca, ale je nutné rešpektovať aj ustanovenie článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú\nprávo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. V zmysle tohto ustanovenia bude potrebné,\naby prejavil záujem a využil svoje rodičovské právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť\no maloletého a snažil sa vytvoriť a trvale uskutočňovať stretávanie s maloletým, pokiaľ\nmatka bude ochotná riešiť daný stav dohodou. V prípade, že matka nebude rešpektovať\nprávo otca na styk s maloletým, i keď zo začiatku aj v prítomnosti matky, prípadne inej\nmaloletému známej osobe, otec má možnosť podať návrh na príslušný súd na úpravu styku\notca s maloletým. Za danej situácie, v súčasnej dobe je potrebné rešpektovať právo\nmaloletého, že sa s otcom nechce stretávať a tak záleží na otcovi, ako si sám vybuduje vzťah\ns maloletým, ktorý má rovnako právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany otca.\n... V tomto prípade je nepochybné, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca\nnie sú na takej finančnej úrovni, že by nemohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť\na platiť výživné určené súdom. Tvrdenie otca, že z obchodných spoločností nemá príjem,\nnemožno bezvýhradne prijať a tvrdenie otca nie je dostatočne preukázané potvrdením\nkonkrétnej obchodnej spoločnosti o tom, že nepoberá žiaden príjem. Uvedené obchodné\nspoločnosti boli založené za účelom podnikania a podnikaním je činnosť za účelom\ndosiahnutia zisku. Pokiaľ otec nemá možnosť zabezpečiť peniaze na platenie výživného\ntouto formou, musí zvážiť iné možnosti a inú formu zamestnania.\n... Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca\nprispievať na výživu maloletého určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú\núroveň.\nV danej veci nebola dôvodná odvolacia námietka otca maloletého, že súd prvej\ninštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom...\n\n3\n\n... len samotná okolnosť, že otec maloletého sa rozhodol pre zmenu právneho\nzástupcu v priebehu konania, nie je dôvodom na odročenie pojednávania.\nPrípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni\n(a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu na súdnom pojednávaní) ide na ujmu\núčastníka alebo advokáta, nie súdu. Otec mal po doručení predvolania na prípravu\npojednávania dostatok času na (prípadnú ďalšiu) zmenu právneho zástupcu, ktorý by bol\nschopný v čase zostávajúcom do pojednávania oboznámiť sa s obsahom spisu a zúčastniť sa\nna pojednávaní.“\n4. Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal dovolanie,\nnamietajúc, že odvolací súd posúdil vec arbitrárne a vôbec sa nezaoberal jeho odvolacími\nnámietkami o nezákonnosti výroku o zastupovaní maloletého a správe jeho majetku výlučne\nmatkou a o neupravení styku sťažovateľa s maloletým. Ďalej namietal, že dôvodom neúčasti\nna pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil rozsudok, nebola len zmena jeho právneho\nzástupcu, ale aj práceneschopnosť sťažovateľa a vykonaný výsluch znalca v jeho\nneprítomnosti považoval za vážny zásah do svojich procesných práv. V tejto súvislosti\nsťažovateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len ,,CSP“). Sťažovateľ uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\ns odôvodnením, že pokiaľ súd nerozhodol o pozbavení, obmedzení alebo pozastavení výkonu\nrodičovských práv sťažovateľa, je ustanovenie zastupovania a spravovania majetku\nmaloletého výlučne matkou v rozpore so zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).\nK výroku o neupravení styku tiež namietal, že tento nie je zákonný vzhľadom na to, že otec\njeho úpravu navrhoval a okresný súd je za takej procesnej situácie oprávnený rozhodnúť\nlen\n\no jeho\n\nzákaze\n\nalebo\n\nobmedzení\n\ns riadnym\n\nvysvetlením\n\nskutkových\n\nzistení\n\nodôvodňujúcich takýto závažný zásah do rodičovských práv.\n5. O dovolaní sťažovateľa rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho\nodmietol ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c) a písm. f) CSP a k námietkam\nv podstatnom uviedol:\n\n4\n\n„Za zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. označil dovolateľ\nnedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu... Z odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu, posudzujúc ho v kontexte s rozsudkom súdu prvej inštancie, bolo zrejmé,\nčoho sa účastníci konania domáhali a z akých dôvodov, aké boli ich vzájomné stanoviská\nk predmetu konania, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal,\nakými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Dovolateľ preto\nnedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný. Odvolací súd\nv bodoch 36 až 71 svojho rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje rozhodnutie súdu\nprvej inštancie za vecne správne. Osobitne sa vysporiadal aj s odvolacou námietkou\no odňatí možnosti otcovi konať pred súdom neodročením pojednávania konaného dňa\n7.4.2016. I keď sa výslovne nezaoberal aj tvrdením otca uvedeným v odvolaní, a to že\ndôvodom na odročenie pojednávania mala byť aj jeho práceneschopnosť, v okolnostiach\ndanej veci to nemožno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces. Zo spisu je totiž\nzrejmé, že o odročenie pojednávania žiadala právna zástupkyňa otca len z dôvodu\nposkytnutia času na naštudovanie spisového materiálu, a teda nie aj z dôvodu\npráceneschopnosti otca. Otec sám o odročenie pojednávania z tohto dôvodu nepožiadal, ani\nho nijako nedoložil. O svojej práceneschopnosti sa prvýkrát zmienil až v podanom odvolaní.\nNeopodstatnenou je i námietka o absencii akéhokoľvek odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa výroku rozsudku súdu prvej inštancie\no zastupovaní dieťaťa a spravovaní jeho majetku matkou. Odôvodnenie rozsudku\nodvolacieho súdu totiž v spojení s odôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu obsahuje\ncitáciu (okrem iných) aj ustanovení § 28 ods. 1 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých\nvýslovne vyplýva, že súčasťou rodičovských práv je aj zastupovanie maloletého dieťaťa\na správa jeho majetku, a že ak rodičia dieťaťa nežijú spolu, súd môže aj bez návrhu upraviť\nvýkon ich rodičovských práv, teda aj zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku.\n... Povinnosť odôvodniť dovolanie prípustným dovolacím dôvodom v prípade\ndovolacieho dôvodu, ktorým sa namieta nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce\nv odklone odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, znamená\npreto povinnosť odôvodniť aj predpoklad vyplývajúci z § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., t. j.\noznačiť konkrétnu ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací\nsúd odkloniť.“\n\n5\n\n6. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou vytýka rozsudku krajského súdu jeho arbitrárnosť\nvo vzťahu k odvolacím námietkam o nezákonnosti dvoch výrokov rozsudku súdu prvej\ninštancie a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu príliš formalistické posúdenie\ndovolacích dôvodov, ktoré viedlo k odopretiu práva na spravodlivý proces. K tomu uvádza:\n„... rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dva výroky, ktoré sú v zjavnom rozpore\nso zákonom, a to výrok o tom, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude len\nmatka... a výrok o tom, že súd neupravuje styk otca s maloletým. Rozpornosť týchto výrokov\nrozsudku súdu prvej inštancie sťažovateľ rozobral a podrobne zdôvodnil v odvolaní proti\nrozsudku súdu prvej inštancie, ako aj v dovolaní... V dovolaní proti rozsudku odvolacieho\nsúdu navyše sťažovateľ uviedol, že odvolací súd k odvolacím námietkam týkajúcim sa\nrozpornosti týchto výrokov s platnou právnou úpravou nezaujal vôbec žiadne stanovisko. ...\nPodľa sťažovateľa bol postup dovolacieho súdu... najmä vo vzťahu k druhému uplatnenému\ndovolaciemu dôvodu celkom neprimerane formalistický... Podľa sťažovateľa úplnou\nabsenciou akéhokoľvek odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu aj\nvo vzťahu k týmto dvom výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, došlo k porušeniu práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces a táto skutočnosť je podľa sťažovateľa\nz obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu celkom zrejmá a jednoznačná a preto sa\nsťažovateľ nestotožňuje so záverom dovolacieho súdu o neexistencii primárne uplatneného\ndovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Ak dovolací súd napriek týmto\nskutočnostiam posúdil primárne uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP ako\nneexistujúci, tak aj postupom dovolacieho súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa\nna spravodlivý proces...\n... sťažovateľ uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP založil\npredovšetkým na konštatovaní rozpornosti uvedených dvoch výrokov priamo so zákonom\na len podporne uviedol, že o otázkach obsiahnutých v týchto výrokoch už súdy Slovenskej\nrepubliky rozhodujú ustálene spôsobom uvedeným sťažovateľom v podanom dovolaní, teda\nsťažovateľ nemal dôvod označovať žiadne konkrétne rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorá\npožiadavka navyše ani výslovne zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva. ...postup\ndovolacieho súdu bol podľa sťažovateľa nezákonný (nemajúci priamu oporu v zákonnej\n\n6\n\núprave) a navyše taký, ktorý viedol k úplnému odopretiu práva sťažovateľovi na súdnu\nochranu.\n... sťažovateľ v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 CSP vo vzťahu k uvedeným dvom\nvýrokom o zastupovaní maloletého a spravovaní majetku maloletého len matkou (ktorý je\nsúčasťou výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky) a o neupravení styku\notca s maloletým, uviedol, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, s ktorým sa\nodvolací súd bez akéhokoľvek odôvodnenia len stotožnil, pokladá za nesprávne a podrobne\nrozviedol v čom podľa jeho názoru spočíva nesprávnosť takéhoto právneho posúdenia veci\na v nadväznosti na takýto právny rozbor veci len konštatoval, že ide o otázky už súdnou\npraxou (v rozhodovacej činnosti súdov) vyriešené. Bez ohľadu na to sťažovateľ všeobecne\npovažuje za celkom prehnane formalistickú požiadavku dovolacieho súdu na označenie\n(špecifikáciu) rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorých by sa podľa názoru dovolateľa\nodklonil odvolací súd pri riešení určitej (posudzovanej) právnej otázky, keď je nepochybné,\nže práve dovolaciemu súdu je jeho rozhodovacia prax najlepšie známa...“\n7. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd o nej takto nálezom\nrozhodol:\n„1) Základné právo\n\nna súdnu ochranu a spravodlivý súdny\n\nproces zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Pezinok\nč. 12P 317/2013-425 zo dňa 7.4.2016, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nč. 20CoP 86/2016-504\n\nzo\n\ndňa\n\n26.4.2017\n\nv\n\nspojení\n\ns\n\nopravným\n\nuznesením\n\nč. 20CoP 86/2016-552 zo dňa 30.10.2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. 6Cdo 34/2018 zo dňa 24.5.2019, porušené boli.\n2) Rozsudok Okresného súdu Pezinok č. 12P 317/2013-425 zo dňa 7.4.2016,\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 20CoP 86/2016-504 zo dňa 26.4.2017 v spojení\ns opravným uznesením č. 20CoP 86/2016-552 zo dňa 30.10.2017 a uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. 6Cdo 34/2018 zo dňa 24.5.2019 sa zrušujú a vec sa vracia\nOkresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.\n3)\n\npriznáva náhradu trov konania pred ústavným súdom\n\nza jeho právne zastúpenie advokátom v sume 415,51 €...“\n\n7\n\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to\nvyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti\nmohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\n\n8\n\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n15. Súčasťou minimálnych garancií procesnej povahy je (okrem iných) právo\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne\na skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého\nmusí byť zrejmé, bez ohľadu na to, či sa odvolací (prípadne dovolací) súd stotožní\na inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších súdov, že sa zaoberal a vyjadril\nk esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez\nďalšieho so závermi inštančne nižších súdov [porovnaj napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92,\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60;\nRajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n\n9\n\n16. Ústavný súd konštantne judikuje, že medzi obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť, preto ich porušenie tvrdené sťažovateľom\nposúdil spoločne (m. m. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 331/2018).\nIII.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom okresného súdu\n17. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\n18. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie\n(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a)\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIV.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nrozsudkom krajského súdu\n19. Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti, a nie ochrana\nzákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“).\nJe v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (m. m.\nI. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).\n20. Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľa v tejto časti je nesprávne právne\nposúdenie (ne)zákonnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zastupovaní a správe\n10\n\nmajetku maloletého výlučne matkou a o neupravení styku maloletého s otcom napriek jeho\nnávrhu na takúto úpravu a s tým súvisiaca arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\n21. Ústavný súd z obsahu napadnutého rozsudku citovaného v bode 4 tohto\nuznesenia zistil, že jeho odôvodnenie nie je arbitrárne, je ústavne akceptovateľné a procesný\npostup je zlučiteľný s požiadavkami základného práva na súdnu ochranu. Neupravenie\nstyku maloletého so sťažovateľom je náležite odôvodnené a vychádza z vykonaných\ndôkazov, najmä zo zhodného posudku znalca, vyjadrenia kolízneho opatrovníka a názoru\nmaloletého. V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že ide\no mimosporové konanie, kde návrhmi účastníkov konania súd nie je viazaný a postupuje ex\noffo vždy s prihliadnutím na záujem maloletého. Všeobecným súdom preto nemožno\nvytýkať nezákonnosť postupu (a o to viac neústavnosť, pozn.), ak za daných skutkových\nokolností dospeli k záveru, že je v záujme maloletého styk neupraviť.\n22. K námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu v súvislosti s výrokom o zastupovaní a správe majetku maloletého matkou ústavný súd\nzastáva názor, že krajský súd sťažovateľovi prezentoval správnu interpretáciu dotknutého\nustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine, ktoré sťažovateľ interpretoval nesprávnym\nextenzívnym výkladom odporujúcim aj ustálenej judikatúre týkajúcej sa predmetného\nustanovenia zákona o rodine (pozri R 8/1971, R 55/1996, R 96/1967, ako aj PL. ÚS 26/05).\nV tejto súvislosti krajský súd v bode 43 okrem iného uvádza, že otcovi, ktorému nebolo\ndieťa zverené do osobnej starostlivosti, ostávajú zachované všetky rodičovské práva\na povinnosti. Vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v ustanovení § 24 ods. 1 zákona\no rodine ústavný súd dospel k záveru (pozri PL. ÚS 26/05), že nebolo úmyslom\nzákonodarcu obmedziť rodičovské práva v zmysle § 38 zákona o rodine, ide len o úpravu\nvýkonu rodičovských práv, keďže toto ustanovenie počíta iba so zásahom vyvolaným\nzverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktorý objektívne zužuje reálne\nmožnosti výkonu rodičovských práv pri správe majetku a zastupovaní dieťaťa v bežných\nveciach tým rodičom, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ktorému\nostávajú rodičovské práva v podstatných veciach v plnom rozsahu zachované. Predmetný\nvýrok pojednáva iba o správe majetku a zastupovaní v rozsahu vecí bežnej povahy\n11\n\nsúvisiacich s výkonom osobnej starostlivosti o zverené dieťa (obdobne III. ÚS 245/2015).\nJe teda úzko súvisiaci so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti a spolu s ním\nodôvodňovaný v rozhodnutiach súdov. Hľadiac na napadnutý rozsudok optikou judikatúry\nústavného súdu v jednote s rozsudkom okresného súdu, ústavný súd nenachádza ústavne\nrelevantné pnutie s označenými právami sťažovateľa.\n23. Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu\nv rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje žiadnu možnosť porušenia\nzákladného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne\nneopodstatnenú (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).\n24. Z uvedených dôvodov ústavný súd tú časť ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu v spojení s jeho opravným\nuznesením, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\nV.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľa\n\nnapadnutým\n\nuznesením najvyššieho súdu\n25. Sťažovateľ vytýkal vo svojom dovolaní nesprávne právne posúdenie veci súdmi\nprvej a druhej inštancie a ponúkol svoj právny názor o posúdení zákonnosti napadnutých\nvýrokov. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť aj judikatúru ESĽP vo vzťahu k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa ktorej sa mimoriadny prieskum nesmie uplatňovať ako „zastreté\nodvolanie“ a samotná možnosť existencie dvoch právnych názorov na predmet konania nie\nje dôvodom na opätovné posúdenie veci (pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci Sutyazhnik\nv. Rusko z 23. 7. 2009, § 33).\n26. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína (napr. IV. ÚS 35/02,\nII. ÚS 159/08, IV. ÚS 596/2012, III. ÚS 365/2017), že otázku, kedy je prípustné dovolanie,\n\n12\n\nrieši zákon, t. j. ide o otázku zákonnosti, a preto posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom samo osebe\nnemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa. To platí o to viac, že ústavný súd\nakceptuje, že otázka posúdenia, či sú splnené zákonné podmienky prípustnosti dovolania,\npatrí (v zásade) do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie\ndo právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 499/2011, IV. ÚS 161/2012,\nII. ÚS 98/2017).\n27. Vychádzajúc z uvedeného, sa úloha ústavného súdu vo veci sťažovateľa\nobmedzuje na posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočným, a teda\nústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil svoj záver o neprípustnosti dovolania.\nV opačnom prípade by totiž ústavný súd nahrádzal právomoc najvyššieho súdu,\nčo s odkazom na jeho ústavné postavenie zjavne nie je jeho úlohou.\n28. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a dospel k záveru,\nže jeho odôvodnenie je ústavne akceptovateľné, poskytuje odpovede na kľúčové právne\notázky a primerane reaguje na sťažovateľovu dovolaciu argumentáciu. Odôvodnenie\ndovolaním napadnutého rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa výroku o správe\nmajetku a zastupovaní maloletého považoval najvyšší súd za dostatočné v spojení\ns rozhodnutím okresného súdu a vyhodnotil formuláciu druhého dovolacieho dôvodu ako\nnedostatočnú pre absenciu špecifikácie ustálenej judikatúry dovolacieho súdu, odklon\nod ktorej je dovolacím dôvodom.\n29. Vychádzajúc z uvedených úvah, ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n30. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku\nbolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. októbra 2019\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "dieťa-záujem dieťaťa"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b746746-e5f7-4eda-8b76-6a6fbc8bf54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.331.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.331.2018.1"}, {"guid": "ussr:6bbe224e-66ad-412d-b2ed-45f5c02614e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 365/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 365/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.365.2017.1"}, {"guid": "ussr:615a929e-18ca-460c-a9ce-574994204f68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.98.2017.1"}, {"guid": "ussr:14435477-a8b0-49ca-8410-9243db61d3b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.245.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 245/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/2015 z 2. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.245.2015.1"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3743e4d4-41e3-4b4f-842b-4abfc9e9170a"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:818f21ba-d46f-4408-a2f7-0ab6f6ec92be", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/05 z 6. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-06", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:818f21ba-d46f-4408-a2f7-0ab6f6ec92be"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/04 z 15. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-15", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}