{"guid": "ussr:a0d291dd-7939-433b-bc87-c7cb96581da6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 265/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 265/2018 z 10. 1. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. januára 2019, sp. zn. II. ÚS 265/2018, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2018.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2019-01-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a0d291dd-7939-433b-bc87-c7cb96581da6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2018.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2018.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.265.2018.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 265/2018-93\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2019 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, PhD., advokátska kancelária,\nZáhradnícka 51, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod č. k. XVI/2 Pz 47/17/1000-16 a jeho upovedomením z 13. septembra 2017,\na to v súvislosti s namietaným nedoručením uznesenia z 28. januára 2017\n, ako aj v súvislosti s namietaným nepodaním sťažnosti zo strany\nproti uzneseniu z 28. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 265/2018-50 z 23. mája 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v konaní vedenom pod\nč. k. XVI/2 Pz 47/17/1000-16 a jeho upovedomením z 13. septembra 2017, a to v súvislosti\ns namietaným nedoručením uznesenia z 28. januára 2017\nv súvislosti s namietaným nepodaním sťažnosti zo strany\n\n, ako aj\nproti uzneseniu\n\nz 28. januára 2017.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Prezídia Policajného zboru, Národnej\nkriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Bratislava (ďalej len\n„vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016 z 28. januára 2017 bolo začaté trestné\nstíhanie a zároveň vznesené obvinenie proti 21 osobám vrátane sťažovateľa, ktorého sa\ntýka 6 skutkov.\n3. Sťažovateľ je stíhaný za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny podľa § 296 Trestného zákona, za pokračovací prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1\na 2 písm. a) v spojení s § 138 písm. i) Trestného zákona, za zločin marenia spravodlivosti\npodľa § 344 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) a c) v spojení s § 140 písm. c) Trestného\nzákona, za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. c)\nv spojení s § 140 písm. c) Trestného zákona a za prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1 a 2\npísm. c) v spojení s § 140 písm. c) Trestného zákona.\n4. Hoci sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť nepodal,\nuznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „prokurátor“) č. k. VII/2 Gv 161/16/1000-128 z 21. marca 2017 boli sťažnosti\nvšetkých obvinených (teda aj údajná sťažnosť sťažovateľa) zamietnuté ako nedôvodné.\n5. Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu (zhodného s jeho obhajcom\nv trestnom konaní a s právnym zástupcom v konaní vedenom ústavným súdom) podal\n15. mája 2017 návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa\n\n2\n\n§ 363\n\nTrestného\n\nporiadku.\n\nIšlo\n\no uznesenie\n\nvyšetrovateľa\n\no vznesení\n\nobvinenia\n\na o uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia.\n6. Upovedomením generálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 47/17/1000-16\nz 13. septembra 2017 bola konštatovaná zákonnosť oboch uznesení s tým, že boli splnené\nvšetky procesné podmienky na vznesenie obvinenia sťažovateľovi, a to bez ďalšieho\nrelevantného zdôvodnenia, iba s poukazom na odôvodnenie uznesenia vyšetrovateľa\na uznesenia prokurátora.\n7. Sťažovateľ namieta a zdôrazňuje, že uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia\nz 28. januára 2017 mu nebolo dosiaľ riadne oznámené podľa § 187 ods. 1 Trestného\nporiadku, a to ani napriek tomu, že opatrením prokurátora č. k. VII/2 Gv 161/16/1000-82\nz 15. februára 2017 sa vykonáva trestné konanie proti nemu ako proti ušlému.\nAni po doručení tohto opatrenia jeho obhajcovi 12. apríla 2017 nebolo uznesenie o vznesení\nobvinenia obhajcovi doručené. Ako to zo spisu vyšetrovateľa vyplýva, sťažovateľ nikdy\nnepodal sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia z 28. januára 2017,\na to ani on sám, ale ani vo forme nejakého spoločného podania s\na\n\n(ďalšími obvinenými) či prostredníctvom svojho obhajcu, a to\n\npráve z dôvodu, že sťažovateľovi nebolo uznesenie o vznesení obvinenia nikdy oznámené,\nale ani doručené. Lehota na podanie sťažnosti preto nezačala sťažovateľovi dosiaľ ani len\nplynúť.\n8. Sťažovateľ v ďalšom namieta tieto skutočnosti:\nProkurátor\n\npri\n\nrozhodovaní\n\no sťažnostiach\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nvyšetrovateľa\n\nz 28. januára 2017 vo svojom uznesení č. k. VII/2 Gv 161/16/1000-128 z 21. marca 2017\ndôsledne neprihliadol na zákonné ustanovenia upravujúce obsahové náležitosti uznesenia\na nerešpektoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ako aj právo obvineného na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia. Neriešil ani jedinú otázku argumentácie obhajcov a obvinených,\na to ani tú časť argumentácie, ktorá sa týkala nedostatočného vymedzenia skutkov\nvo výrokovej časti uznesenia. Podľa sťažovateľa prokurátor iba uviedol, že sa nebude\nzaoberať\n\nargumentáciou\n\nobvinených,\n\nkeďže\n\n3\n\npreskúmal\n\npostup\n\nvyšetrovateľa\n\npred vznesením obvinenia a po ňom, ako aj správnosť všetkých výrokov uznesenia, pričom\nzistil, že sťažnosti nie sú dôvodné. Urobil tak bez ďalšej analýzy skutkovej a právnej\nargumentácie obvinených. V zásade sa vyjadril len ku skutkovej a dôkaznej argumentácii,\nkeď uviedol, že tieto skutočnosti považuje za obhajobu obvinených, ktorú bude nutné ďalej\nskúmať a dokazovať, ale ktorá nebráni v ďalšom konaní.\nSťažovateľ tvrdí, že je zrejmé a jasné, že jeho argumentácia vo vzťahu k výrokovej\nčasti uznesenia o vznesení obvinenia nespočívala vo všeobecnosti formulácie skutkov, ale\nv tom, že nie je zrejmé, aký skutok je mu kladený za vinu, aké znaky konkrétnej skutkovej\npodstaty trestného činu skutok napĺňa, a čo je najdôležitejšie, nebolo jasné a zrejmé, aké\nkonanie sťažovateľa v rámci skutkového deja napĺňa znaky tej-ktorej skutkovej podstaty\ntrestného činu, nehovoriac o fakte, že uznesenie vo výrokovej časti obsahuje odkazy\nna kvalifikované skutkové podstaty trestných činov, ktoré výroková časť a ani odôvodnenie\nnedefinuje, resp. neodôvodňuje.\nPodľa sťažovateľa bolo povinnosťou prokurátora vysporiadať sa so všetkými\nrelevantnými argumentmi uvádzanými v sťažnostiach, teda dať mu odpoveď na všetky jeho\nnámietky. Prokurátor sa však obmedzil iba na uvedenie teoretických východísk a výpočet\nzabezpečených dôkazov. Odôvodnenie uznesenia prokurátora v intenciách § 176 ods. 2\nTrestného poriadku nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, je nedostatočne argumentačne\npodložené, a preto nespĺňa kritériá spravodlivého, presvedčivého a náležitého rozhodnutia.\nNaopak, trpí nepreskúmateľnosťou, v dôsledku čoho sa stáva arbitrárnym a v podstate iba\nbezdôvodne kryje predchádzajúce nedostatky uznesenia vyšetrovateľa.\nSťažovateľ je presvedčený o tom, že bolo povinnosťou generálneho prokurátora\nvysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi uvádzanými v sťažnosti a v návrhu\nna zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z 15. mája 2017, teda dať mu\nodpoveď na všetky jeho námietky. Generálny prokurátor sa však v odôvodnení\nupovedomenia č. k. XVI/2 Pz 47/17/1000-16 z 13. septembra 2017 obmedzil podľa neho\niba na uvedenie teoretických východísk a výpočet zabezpečených dôkazov. Toto\nupovedomenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti (§ 176 ods. 1 a 2 Trestného\nporiadku), nemá formálne a materiálne náležitosti, je nedostatočne argumentačne\npodložené, a preto nespĺňa kritériá spravodlivého, presvedčivého a náležitého rozhodnutia.\nNaopak, pre nedostatok náležitostí a dôvodov trpí nepreskúmateľnosťou, v dôsledku čoho\n\n4\n\nsa stáva arbitrárnym a v podstate iba bezdôvodne kryje predchádzajúce hmotnoprávne\na procesné nedostatky celého konania.\nPrávna argumentácia obhajcu v trestnom konaní v znení návrhu na zrušenie\nprávoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z 15. mája 2017, ktorej sa sťažovateľ\nv plnom rozsahu pridržiava, bola predložená v dvoch rovinách, a to vo forme\nprocesnoprávnych\n\npochybení\n\na nedostatkov,\n\nako\n\naj\n\nhmotnoprávnych\n\npochybení\n\na nedostatkov. V rovine takto predloženej argumentácie na 84 stranách podania podľa\nsťažovateľa nikto z orgánov verejnej moci v rámci štruktúry riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov trestného konania nezodpovedal na žiadnu z relevantných častí\nargumentácie.\nV rámci hmotnoprávnych nedostatkov a pochybení bola sťažovateľom namietaná\ntrestnosť skutkov uvedených v uznesení o vznesení obvinenia z 28. januára 2017, trestnosť\n(protiprávnosť) konania sťažovateľa v skutkoch, ktoré mu boli kladené za vinu, a napokon\nnaplnenie jednotlivých znakov skutkových podstát trestných činov v kontexte trestnosti\nskutkov a trestnosti konania sťažovateľa.\nV rámci procesnoprávnych nedostatkov a pochybení sa vytýkali nedostatky\na pochybenia procesného postupu pred začatím trestného stíhania, procesného postupu\npočas trestného konania, edície individuálnych právnych aktov v trestnom konaní\na formálnych a materiálnych náležitostí individuálnych právnych aktov v trestnom konaní.\nPodľa názoru sťažovateľa generálny prokurátor porušil v jeho neprospech základné\npráva a slobody dané čl. 46 ods. 1 a čl. 49 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 a čl. 13\ndohovoru.\n9. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces\ngarantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, Uznesením zo dňa 28.01.2017 vydaného Ministerstvom vnútra SR, Prezídium\npolicajného zboru Národná kriminálna agentúra, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, ČVS:\nPPZ-755/NKA-PZ-BA-2016, bolo porušené.\n\n5\n\nZákladné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces\ngarantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, Uznesením zo dňa 21.03.2017 vydané Úradom špecializovanej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 161/16/1000128, bolo porušené.\nZákladné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces\ngarantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, Upovedomenia zo dňa 13.09.2017, vydaného Generálnou prokuratúrou SR,\nGenerálnym prokurátorom Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava č.k. XVI/2 Pz\n47/17/1000-16, bolo porušené.\nUznesenie zo dňa 28.01.2017 vydané MV SR, PPZ, Národná kriminálna agentúra,\nČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016, sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nUznesenie zo dňa 21.03.2017 vydané Úradom špecializovanej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry SR, sp. zn. VII/2 Gv 161/16/1000-128, sa zrušuje.\nUpovedomenie zo dňa 13.09.2017, vydané Generálnou prokuratúrou SR,\nGenerálnym prokurátorom SR, č.k. XVI/2 Pz 47/17/1000-16, sa zrušuje.\n, ako sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie\nvo výške 10.000,- EUR, ktoré je Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava\npovinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\n10. Z vyjadrenia generálneho prokurátora č. k. 2 GÚp 7/18/1000-2 z 25. júna 2018,\ndoručeného ústavnému súdu 2. júla 2018, vyplýva, že už v dobe vydania uznesenia\no vznesení obvinenia sťažovateľovi (28. januára 2017) bolo zistené, že tento sa v mieste\ntrvalého pobytu nezdržiava a jeho aktuálny pobyt nie je známy. Dňa 29. januára 2017 sa\nvykonal neúspešný pokus o zadržanie sťažovateľa a toho istého dňa bolo po ňom vyhlásené\nceloslovenské pátranie. Aj z dôvodu jeho neprítomnosti brat sťažovateľa splnomocnil\nna jeho zastupovanie v trestnom konaní Mgr. Mateja Krajčiho, PhD., ktorý ho dosiaľ\nobhajuje. Tieto skutočnosti viedli orgány činné v trestnom konaní ku konštatovaniu, že boli\nsplnené podmienky na vedenie trestného stíhania proti sťažovateľovi ako proti ušlému.\n\n6\n\nNa návrh vyšetrovateľa prokurátor opatrením č. k. VII/2 Gv 161/16/1000-82 z 15. februára\n2017 rozhodol o vykonaní konania proti ušlému. Opatrenie bolo obhajcovi doručené\n12. apríla 2017.\nJe potrebné konštatovať, že doručením opatrenia o začatí konania proti ušlému\nobhajcovi vstúpil tento do práv sťažovateľa. Keďže mu bolo už 13. februára 2017 doručené\nuznesenie o vznesení obvinenia, orgány činné v trestnom konaní nevykonali opätovné\ndoručenie uznesenia o vznesení obvinenia, lebo toto už bolo predtým účinne oznámené.\nTýmto procesným úkonom došlo k doručeniu uznesenia o vznesení obvinenia všetkým\noprávneným osobám. Z tohto dôvodu ani v prípade, že by v prípravnom konaní zanikli\npodmienky konania proti ušlému, neprichádza do úvahy jeho nové doručenie sťažovateľovi.\nTvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého mu uznesenie o vznesení obvinenia nebolo\ndoručené, je tak nepravdivé. Neplatí to však, pokiaľ ide o jeho úvahy o nepodaní sťažnosti.\nObhajca sťažovateľa ako spoločný obhajca i ďalšieho obvineného v trestnom konaní\n(\n\n) podal 16. februára 2017 sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.\n\nOrgány činné v trestnom konaní ju vzhľadom na jej nejasnosť posúdili aj ako sťažnosť\npodanú sťažovateľom. Vychádzali pritom z toho, že v úvode sťažnosti obhajca uviedol, že\n„advokátska kancelária Mgr. Mateja Krajčiho, PhD., klienta\n\nv trestnej\n\nveci vedenej pod ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016 podáva sťažnosť proti uzneseniu zo dňa\n28. januára 2017 a túto odôvodňuje v mene klienta\n\n, ktorú podal\n\ndo zápisnice o výsluchu obvineného“. V závere sťažnosti obhajca žiada, aby uznesenie\nvyšetrovateľa o vznesení obvinenia z 28. januára 2017 bolo v plnom rozsahu zrušené a vec\nvrátená na nové konanie. Na tomto podklade prokurátor o sťažnosti sťažovateľa rozhodol\n21. marca 2017 tak, že ju vo vzťahu k sťažovateľovi, ako aj k\n\nako\n\nnedôvodnú zamietol.\nJe potrebné pripustiť, že prokurátor pri rozhodovaní o sťažnosti opomenul tú\nskutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo účinne doručené sťažovateľovi,\nkeďže k tomu došlo až prevzatím opatrenia o začatí konania proti ušlému zvoleným\nobhajcom 12. apríla 2017.\nPodaním z 15. mája 2017 obhajca sťažovateľa navrhol, aby generálny prokurátor\nvyužil inštitút mimoriadneho opravného prostriedku a uznesenie o zamietnutí sťažnosti\nsťažovateľa a\n\npodľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zrušil. Obhajca\n\n7\n\nsťažovateľa totiž poprel podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a zdôraznil,\nže uznesenie o vznesení obvinenia nebolo sťažovateľovi vôbec doručené. Bol teda toho\nnázoru, že vydaním uznesenia o zamietnutí jeho „imaginárnej sťažnosti“ ide o zásah\ndo jeho práv na riadny a spravodlivý proces, pretože prípadný výklad zásady res iudicata\nohrozuje účinné podanie sťažnosti zo strany sťažovateľa v budúcnosti.\nGenerálny prokurátor po preskúmaní spisového materiálu dospel k názoru, že\nuznesenie o vznesení obvinenia a naň nadväzujúce uznesenie prokurátora o zamietnutí\nsťažnosti sú zákonné. Vo svojom vybavení č. k. XVI/2 Pz 47/17/1000-16 z 13. septembra\n2017 rovnako ako dozorujúci prokurátor skonštatoval, že sťažnosť bola okrem\npodaná aj v mene sťažovateľa zdržiavajúceho sa na neznámom mieste.\nSťažovateľ sa 16. apríla 2018 dostavil do budovy Špecializovaného trestného súdu\nv Banskej Bystrici (ďalej len „špecializovaný súd“). Sudca pre prípravné konanie toho\nistého dňa vykonal jeho výsluch a krátkou cestou mu doručil uznesenie o vznesení\nobvinenia. Vo svojom výsluchu poprel spáchanie skutku. Súčasne bol vzatý do väzby.\nNa podklade\n\nsťažnosti\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzrušil\n\nrozhodnutie\n\nšpecializovaného súdu a nahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka,\npričom mu uložil zákaz vycestovať do zahraničia a povinnosť oznámiť každú zmenu miesta\npobytu.\nV teoretickej rovine poukazuje generálny prokurátor na to, že v prípade oznamovania\nvznesenia obvinenia platí, že uznesenie sa doručuje obvinenému, ako aj obhajcovi.\nZa takejto procesnej situácie plynie lehota na podanie sťažnosti od toho oznámenia, ktoré\nbolo vykonané najneskoršie (§ 187 ods. 1 Trestného poriadku).\nAk ide o konanie proti ušlému, musí mať obvinený po vznesení obvinenia vždy\nobhajcu. Účinky vznesenia obvinenia vznikajú v takomto prípade oznámením tejto\nskutočnosti obhajcovi, konkrétne doručením písomného uznesenia o vznesení obvinenia\ndo vlastných rúk obhajcovi [§ 66 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku].\nJe pravdou, že obhajca sťažovateľa napriek svojmu zmätočnému podaniu nepodal\nprávne relevantnú sťažnosť v mene sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia.\nNa druhej strane mu nič nebránilo, aby takúto sťažnosť podal po doručení opatrenia\nprokurátora o začatí konania proti ušlému. Týmto momentom totiž vstúpil v plnom rozsahu\ndo práv sťažovateľa. Márnym uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku\n\n8\n\nuznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť. Obhajca sťažovateľa teda ani\nbezprostredne po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, ale ani po prevzatí opatrenia\nprokurátora o začatí konania proti ušlému nevyužil právo podať sťažnosť. Skutočnosť, že\nprokurátor zamietol „neexistujúci“ opravný prostriedok sťažovateľa (ponímajúc sťažnosť\niného obvineného podanú ich spoločným obhajcom neštandardne extenzívne), však nemá\nza následok porušenie jeho práv v ústavnoprávnej rovine. Naopak, prokurátor preskúmal\ndôvodnosť vznesenia obvinenia sťažovateľovi zo všetkých hľadísk a nie je vylúčené, že\nv prípade zistenia akýchkoľvek nezákonností by pristúpil k jeho kasácii.\nZrušenie uznesenia o zamietnutí sťažnosti proti vzneseniu obvinenia generálnym\nprokurátorom v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku nebolo na mieste.\nOkrem okolností uvádzaných vo vybavení návrhu obhajcu sťažovateľa k dôvodnosti\nvznesenia obvinenia v danom čase (september 2017) bolo uznesenie o vznesení obvinenia\nsťažovateľovi právoplatné, lebo márne uplynula lehota na podanie sťažnosti. Ani formálne\nzrušenie uznesenia prokurátora v časti, v ktorej zamietol sťažnosť obhajcu sťažovateľa,\nby na stave právoplatnosti uznesenia nič nezmenilo. Vzhľadom na to, že obhajca\nsťažovateľa žiadnu sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal (a doteraz ju\nnedoručil ani samotný sťažovateľ), prokurátor by po prípadnom zrušení napádanej časti\nuznesenia generálnym prokurátorom nemal žiadny právny základ, aby uznesenie\nvyšetrovateľa o vznesení obvinenia znova preskúmal. Bez ohľadu na prítomnosť\nsťažovateľa a ukončenie konania proti ušlému podanie opravného prostriedku proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia už vôbec neprichádza do úvahy. Na tomto závere nemôže\nnič zmeniť ani prípadné zrušenie upovedomenia generálneho prokurátora č. k.\nXVI/2 Pz 47/17/1000-16 z 13. septembra 2017, keďže generálnemu prokurátorovi už\nuplynula zákonná lehota na zrušenie právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom\nkonaní.\nMajúc na zreteli už uvedené východiská, generálny prokurátor zastáva názor, že\nv jeho upovedomení boli dodržané všetky inštitucionálne a procesné záruky garantované\nčl. 46 ods. 1 ústavy. Upovedomenie svojím obsahom zodpovedá účelu a významu inštitútu\nmimoriadneho opravného prostriedku. K odopretiu spravodlivosti sťažovateľovi v tomto\nprípade nedošlo.\n\n9\n\nZ týchto dôvodov generálny prokurátor navrhuje, aby ústavný súd nevyslovil\nporušenie práv sťažovateľa.\n11. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 18. júla 2018, doručenej ústavnému\nsúdu 23. júla 2018, ktorá je reakciou na vyjadrenie generálneho prokurátora, vyplýva, že\nsťažovateľ trvá i naďalej na podanej sťažnosti.\nDňa 13. februára 2017 pri výsluchu obvineného\n\nvyšetrovateľom bolo\n\nuznesenie o vznesení obvinenia z 28. januára 2017 doručené\n\n, ako aj\n\njeho obhajcovi, t. j. Mgr. Matejovi Krajčimu, PhD.\n„Dňa 16.04.2018 pri výsluchu obvineného\n\n,\n\n,\n\n, pred sudcom pre prípravné konanie na Špecializovanom\ntrestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 2Tp/7/2017, po skončení výsluchu\nobvineného vo veci návrhu Úradu špecializovanej prokuratúry Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (Ďalej len ÚŠPGP) na vzatie obvineného do väzby.“ (Táto neúplná\nveta má asi znamenať, že uvedeného dňa v rámci výsluchu pri rozhodovaní sudcu o väzbe\nbolo uznesenie o vznesení obvinenia z 28. januára 2017 doručené sťažovateľovi, pozn.).\nProcesné úkony v tejto trestnej veci a úkony, o ktorých mali obvinení právo byť\nupovedomení alebo na ktorých sa mali právo zúčastniť, boli vykonávané od 28. januára\n2017.\nObhajobu sťažovateľa prevzal advokát Mgr. Matej Krajči, PhD., 29. januára 2017\nna základe plnej moci z toho istého dňa udelenej bratom sťažovateľa\n\n,\n\npričom účinky prevzatia obhajoby nastali 1. februára 2017, t. j. dňom doručenia plnej moci\nvyšetrovateľovi.\nV ďalšom sťažovateľ cituje niektoré ustanovenia Trestného poriadku, niektoré\nustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve\nna informácie v trestnom konaní, niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu\na Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny\na práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, niektoré ustanovenia Charty\nzákladných práv Európskej únie 2012/C 326/02 a napokon znenie čl. 6 dohovoru.\nPodstata argumentácie generálneho prokurátora spočíva najmä v tvrdení, že\nobhajcovi sťažovateľa (ktorý obhajuje zároveň aj\n\n10\n\n) bolo 13. februára 2017\n\ndoručené uznesenie o vznesení obvinenia z 28. januára 2017, proti ktorému podal obhajca\nsťažnosť a odôvodnil ju v mene oboch obvinených. Tieto tvrdenia generálneho prokurátora\nmožno označiť za nelogické a vo vzťahu k predmetnému trestnému konaniu ako účelové\ns pohnútkou obhájiť nezákonný procesný postup, ktorým došlo k porušeniu práv\nsťažovateľa.\nO úkonoch trestného konania, ktoré sa vykonávali od 28. januára 2017, bol\nupovedomovaný aj obhajca, ktorý založil do spisu 29. januára 2017 plnú moc na obhajobu\n, pričom bol o predmete trestného stíhania tohto obvineného riadne\nupovedomený až 13. februára 2017, a to doručením uznesenia o vznesení obvinenia\nz 28. januára 2017.\nVo vzťahu k sťažovateľovi v čase od vznesenia obvinenia, ako i v čase doručenia\nopatrenia prokurátora z 15. februára 2017 o vedení trestného konania proti sťažovateľovi\nako proti ušlému, teda 12. apríla 2017, až doteraz nebolo obhajcovi uznesenie z 28. januára\n2017 doručené. Sťažovateľovi bolo uznesenie z 28. januára 2017 doručené 16. apríla 2018\nsudcom pre prípravné konanie, a to po skončení výsluchu sťažovateľa a rozhodnutí o jeho\nväzbe.\nZ textu sťažnosti podanej obhajcom proti uzneseniu o vznesení obvinenia na základe\nlogického a gramatického výkladu jasne vyplýva, že sťažnosť bola podaná v mene\n, nie teda v mene sťažovateľa.\nPodľa § 361 ods. 1 Trestného poriadku v rámci konania proti ušlému sa všetky\npísomnosti určené obvinenému doručujú iba obhajcovi. V čase od 15. februára 2017 teda\nvznikla orgánom činným v trestnom konaní zákonná povinnosť doručiť uznesenie\nz 28. januára 2017 o vznesení obvinenia obhajcovi sťažovateľa. Generálny prokurátor\nuvádza, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo účinne doručené sťažovateľovi, keďže\nk nemu došlo až prevzatím opatrenia o začatí konania proti ušlému zvoleným obhajcom\n12. apríla 2017. Z obsahu jeho vyjadrenia nie je zrejmé, na základe čoho sa mylne\ndomnieva, že došlo k účinnému doručeniu uznesenia o vznesení obvinenia, a to dňom\ndoručenia opatrenia prokurátora o konaní proti ušlému z 15. februára 2017 obhajcovi\nsťažovateľa.\nUstanovenie § 361 ods. 1 Trestného poriadku výslovne vyžaduje doručenie všetkých\npísomností obhajcovi obvineného. V prípade, že by zákonodarca vkladal do významu tohto\n\n11\n\nustanovenia oznámenie rozhodnutí alebo ich fiktívne doručenie, tak by to pravdepodobne\nvyjadril v normatívnom texte, pričom s prihliadnutím na základné princípy trestného\nkonania je logické, že sa vyžaduje reálne doručenie všetkých písomností vrátane všetkých\nrozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že „orgány činné v trestnom konaní a súd majú, v zmysle\n§ 361 ods. 1, zákonnú povinnosť všetky písomnosti určené obvinenému doručovať jeho\nobhajcovi, ktorá ale zároveň nezbavuje orgány činné v trestnom konaní a súd doručovať\npísomnosti obhajcovi obvineného, ktoré musia byť doručené obhajcovi.“. V prípade, že by\nsa pripustil iný (opačný) výklad, by potom sťažovateľovi 17. februára 2017 uplynula lehota\nna podanie sťažnosti proti uzneseniu z 28. januára 2017 (do 3 dní od doručenia uznesenia\nobhajcovi vo vzťahu k\n\n), o čom by sa dotknuté osoby dozvedeli až\n\n12. apríla 2017 (doručenie opatrenia z 15. februára 2017 obhajcovi). Aj z obsahu vyjadrenia\ngenerálneho prokurátora je zrejmé, že v danom prípade orgány činné v trestnom konaní\na súd nevedia relevantne preukázať riadne a účinné doručenie (oznámenie) uznesenia\nz 28. januára 2017 sťažovateľovi a jeho obhajcovi, čo v znení vyššieho právneho princípu\nin dubio pro reo treba vykladať a aplikovať v prospech sťažovateľa, a to najmä v prospech\njeho práva na obhajobu a práva na účinný opravný prostriedok.\nUstanovenie § 179 ods. 1 a § 206 ods. 2 Trestného poriadku obligatórne zakladá\npovinnosť vyšetrovateľa ihneď oznámiť uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému a jeho\nobhajcovi. Takýto úkon trestného konania možno bezpochyby považovať za základnú\nprocesnú podmienku legality trestného konania, ktorá je spätá s právom obvineného a jeho\nobhajcu na bezodkladné oboznámenie s predmetom trestného konania, ako i s právom na\nobhajobu,\n\nktoré\n\nale\n\nnemožno\n\núčinne\n\nmateriálne\n\nnahradiť\n\nalebo\n\nrehabilitovať,\n\nresp. subsumovať pod fakt, že inému obvinenému a jeho obhajcovi (aj keď spoločnému)\nbolo uznesenie o vznesení obvinenia doručené (oznámené).\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\nupustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami\nk opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n\n12\n\nII.\n13. Z opatrenia prokurátora č. k. VII/2 Gv 161/16/1000-82 z 15. februára 2017\nvyplýva, že trestné konanie proti sťažovateľovi zdržujúcemu sa na neznámom mieste sa\npodľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku vykoná ako proti ušlému, keďže na mieste trvalého\nbydliska sa nenachádza, pričom vyhlásené celoslovenské pátranie pre účely jeho zadržania\nnebolo úspešné. Obhajobou sťažovateľa poveril jeho brat\nKrajčiho\n\nMgr. Mateja\n\n, ktorému bolo 29. januára 2017 doručené uznesenie o vznesení obvinenia\n\nz 28. januára 2017. Keďže šetrením sa nepodarilo zistiť pobyt sťažovateľa, nebolo mu ani\nmožné doručiť uznesenie o vznesení obvinenia či prípadné predvolanie na jeho výsluch ako\nobvineného.\n14. Z uznesenia prokurátora č. k. VII/2 Gv 161/16/1000-128 z 21. marca 2017\nvyplýva, že ním boli sťažnosti všetkých 21 obvinených proti uzneseniu vyšetrovateľa\no vznesení obvinenia zamietnuté ako nedôvodné.\nPodľa konštatovania prokurátora sťažovateľ podal sťažnosť prostredníctvom obhajcu\nMgr. Mateja Krajčiho, PhD. Následne ju v zásade odôvodnil formou spoločného vyhlásenia\nspolu s\n\na\n\n.\n\nNapokon prokurátor dospel ku konštatovaniu, že uznesenie o vznesení obvinenia\nbolo doručené všetkým oprávneným osobám a bol im daný dostatočne dlhý čas vyjadriť sa\nk nemu.\nPodľa názoru prokurátora formulácia skutkov je dostatočná, keďže ide o rozsiahlu\ntrestnú činnosť páchanú zločineckou skupinou, v dôsledku čoho nie je možné vyžadovať\nod vyšetrovateľa, aby skutok formuloval ako v prípade jednoduchého trestného činu.\nAj Najvyšší súd Slovenskej republiky (zrejme pri rozhodovaní o väzbe, pozn.) dospel\nk záveru, že základná materiálna podmienka vzatia do väzby nie je sporná.\nVo vzťahu k námietkam uvádzaným sťažovateľom,\n\na\n\nje treba uviesť, že ich vyjadrenie možno vnímať ako súčasť obhajoby,\npričom vyšetrovateľ bude v ďalšom konaní usmernený, aby sa zaoberal predmetnými\nskutočnosťami. Dosiaľ neboli predložené žiadne listinné materiály ani nahrávky\n\n13\n\ntelefonických rozhovorov, ktoré by mali spochybniť dosiaľ zabezpečené svedecké\nvýpovede.\n15. Z návrhu na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z 15. mája\n2017 podaného obhajcom v mene sťažovateľa, ktorý je adresovaný generálnemu\nprokurátorovi, vyplýva, že žiada právoplatné uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia\na právoplatné uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení\nobvinenia zrušiť.\nV rámci procesných pochybení sa vytýka, že sťažovateľ v skutočnosti proti\nuzneseniu o vznesení obvinenia žiadnu sťažnosť nepodal, a to ani nejakým presne\nneurčeným spoločným podaním s\n\na\n\n.\n\nSkutočnosti nezodpovedá ani tvrdenie prokurátora, podľa ktorého mal sťažnosť v mene\nsťažovateľa podať obhajca, pričom následne mala byť táto sťažnosť odôvodnená údajným\nuž spomínaným spoločným vyhlásením. Okrem toho sťažovateľovi nebolo nikdy uznesenie\no vznesení obvinenia z 28. januára 2017 oznámené, resp. doručené, a preto lehota na\npodanie sťažnosti mu podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku ešte nezačala plynúť.\n16. Z upovedomenia generálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 47/17/1000-16\nz 13. septembra 2017 vyplýva, že nezistil porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo\nzrušenie uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a naň nadväzujúceho uznesenia\nprokurátora.\nPodľa názoru generálneho prokurátora boli splnené všetky zákonné podmienky\nna vznesenie obvinenia sťažovateľovi. O vznesení obvinenia rozhodol vyšetrovateľ okrem\nvýpovede svedka\n\nnajmä na základe výpovedí svedkov\n\na\n\n, ako\n\naj ďalších zadovážených dôkazov podrobne uvedených v odôvodnení uznesenia\nvyšetrovateľa. Skutočnosti, ktoré vyplývajú z uvedených dôkazov, dostatočne odôvodňujú\npodozrenie, že sťažovateľ sa spolu s ďalšími obvinenými mal dopustiť skutkov kladených\nmu za vinu, čím mal naplniť všetky zákonné znaky jednotlivých trestných činov, pre ktoré\nmu bolo vznesené obvinenie. Podstatné je tiež, že pri rozhodovaní vyšetrovateľa\na prokurátora o vznesení obvinenia sa nevyžaduje úplná istota, ale len vyšší stupeň\npravdepodobnosti, že sa trestného činu dopustila určitá osoba.\n\n14\n\nV súvislosti s námietkou, podľa ktorej sťažovateľ nepodal sťažnosť proti uzneseniu\nvyšetrovateľa z 28. januára 2017, treba uviesť, že z obsahu sťažnosti zo 16. februára 2017\npodanej obhajcom proti uzneseniu o vznesení obvinenia vyplýva, že sťažnosť bola podaná\naj v mene sťažovateľa, ktorý sa dosiaľ zdržiava na neznámom mieste, pričom bol vydaný\nsúdny príkaz na jeho zatknutie.\n17. Z kópie splnomocnenia z 29. januára 2017 predloženého právnym zástupcom\nsťažovateľa na požiadanie ústavného súdu vyplýva, že brat sťažovateľa\nuvedeného dňa splnomocnil obhajobou sťažovateľa v predmetnom trestnom konaní\nadvokáta Mgr. Mateja Krajčiho, PhD. Splnomocnenie bolo vyšetrovateľovi doručené\n1. februára 2017.\nIII.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že sťažnosť bola\nprijatá na ďalšie konanie pre účely preskúmania námietky sťažovateľa, podľa ktorej\nuznesenie o vznesení obvinenia z 28. januára 2017 nebolo možné považovať za doručené\na za právoplatné, resp. pre účely preskúmania jeho námietky, podľa ktorej proti uzneseniu\nz 28. januára 2017 v skutočnosti on, ale ani jeho obhajca sťažnosť nepodali.\n20. V priebehu konania generálny prokurátor uznal, že sťažovateľ, ale ani jeho\nobhajca proti uzneseniu z 28. januára 2017 sťažnosť nepodali. Spornou preto zostala iba\notázka, či došlo alebo nedošlo k účinnému doručeniu uznesenia o vznesení obvinenia\nz 28. januára 2017 a či toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na to sa ústavný\nsúd bude v ďalšom zaoberať iba touto otázkou.\n\n15\n\n21. Sťažovateľ tvrdí, že jemu osobne bolo uznesenie o vznesení obvinenia doručené\naž špecializovaným súdom (v rámci rozhodovania o väzbe) 16. apríla 2018. Jeho obhajcovi\nnebolo toto uznesenie doručené nikdy. I keď je pravdou, že jeho obhajcovi (ktorý je zároveň\naj obhajcom\n\n) bolo uznesenie o vznesení obvinenia 13. februára 2017\n\ndoručené, avšak stalo sa tak pri výsluchu\nobhajcovi\n\na k doručeniu uznesenia došlo teda\n\n. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal generálny prokurátor\n\nvyhovieť jeho návrhu na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia v spojení\ns uznesením prokurátora o zamietnutí jeho „imaginárnej“ sťažnosti.\n22. Generálny prokurátor je presvedčený, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo\ndoručené zákonným spôsobom a keďže nebol proti nemu podaný opravný prostriedok, stalo\nsa právoplatným. Obhajca sťažovateľa uznesenie prevzal 13. februára 2017, keď sa ešte\nproti sťažovateľovi nekonalo ako proti ušlému, pričom v tom čase bez doručenia uznesenia\npriamo sťažovateľovi nemohla ešte začať plynúť lehota na podanie opravného prostriedku\n(§ 179 ods. 1 a 2 a § 206 ods. 2 Trestného poriadku). Keď potom opatrenie prokurátora\no konaní proti ušlému z 15. februára 2017 bolo obhajcovi sťažovateľa 12. apríla 2017\ndoručené, bolo už možné vzhľadom na § 361 ods. 1 Trestného poriadku považovať\nuznesenie za doručené sťažovateľovi v rámci konania proti ušlému, a to na základe\ndoručenia uznesenia obhajcovi sťažovateľa 13. februára 2017. V dôsledku toho\nnasledujúceho dňa (13. apríla 2017) začala plynúť zákonná 3-dňová lehota na podanie\nsťažnosti, ktorá však uplynula márne (obhajca sťažovateľa nepodal v mene sťažovateľa\nproti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť).\n23. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\n16\n\n24. Podľa § 179 ods. 1 Trestného poriadku uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa\npriamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa\noznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho,\nkomu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.\nPodľa § 179 ods. 2 Trestného poriadku ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť,\nobhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebo\njej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu,\ndoručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti\nna právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktorá\nobhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.\nPodľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku o začatí trestného stíhania a vznesení\nobvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením, ktoré policajt oznámi bez meškania\nobvinenému a doručí ho najneskôr do 48 hodín prokurátorovi. O tomto úkone upovedomí\noznamovateľa a poškodeného. Ak bolo začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia\noznámené vyhlásením uznesenia, policajt je povinný vydať obvinenému jeho rovnopis.\nPodľa § 361 ods. 1 Trestného poriadku (v konaní proti ušlému) všetky písomnosti\nurčené obvinenému sa doručujú iba obhajcovi.\n25. Podstatou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nposkytovanú orgánom štátnej správy je umožniť každému reálny prístup k príslušnému\norgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť o veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu\nústavno-procesných princípov upravených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy.\nObsahom základného práva na inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky,\nktorého sa v spojení s čl. 51 ústavy možno domáhať len „v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú“, nie je však povinnosť takéhoto orgánu vyhovieť návrhu účastníka\nkonania (I. ÚS 84/97).\n26. Z citovaných ustanovení Trestného poriadku možno zistiť, že rozhodnutie vydané\nv trestnom konaní formou uznesenia treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj\nosobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet, pričom uznesenie súdu sa oznámi aj\nprokurátorovi. Oznámenie sa realizuje buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu\n\n17\n\ntreba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia (§ 179 ods. 1 Trestného\nporiadku). Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, potom postačí, ak sa\nuznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi a ak sa uznesenie oznamuje\ndoručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi (§ 179 ods. 2 Trestného poriadku). Keď ide\no špecifický prípad uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (uno actu),\ntreba toto uznesenie oznámiť bez meškania obvinenému a doručiť ho najneskôr do 48 hodín\nprokurátorovi (§ 206 ods. 2 Trestného poriadku). Napokon v konaní proti ušlému platí, že\nvšetky písomnosti určené obvinenému sa doručujú iba obhajcovi (§ 361 ods. 1 Trestného\nporiadku).\n27. Možno zhrnúť, že uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia\n(uno actu) musí byť doručené obvinenému, ako aj jeho obhajcovi a len po takomto doručení\nobom oprávneným subjektom môže začať plynúť zákonná lehota na podanie sťažnosti ako\nriadneho opravného prostriedku. To však neplatí v prípade, ak sa koná proti ušlému, lebo\nvtedy postačuje, ak sa uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia doručí\nobhajcovi ušlého obvineného, ktorému potom dňom nasledujúcim po doručení uznesenia\nzačne plynúť zákonná lehota na podanie sťažnosti. Treba napokon v tejto súvislosti\npoznamenať, že tento výklad týkajúci sa doručovania uznesenia o vznesení obvinenia nie je\nmedzi účastníkmi konania vôbec sporný.\n28. Z vyjadrení účastníkov a z listinných dôkazov ústavný súd zistil, že brat\nsťažovateľa poveril jeho obhajobou advokáta Mgr. Mateja Krajčiho, PhD., a to\nsplnomocnením z 29. januára 2017, ktoré vyšetrovateľ prevzal 1. februára 2017.\nTo znamená, že 13. februára 2017, keď bolo uznesenie o vznesení obvinenia z 28. januára\n2017 doručené Mgr. Matejovi Krajčimu, PhD., v rámci výsluchu jeho ďalšieho klienta\n, bol tento advokát obhajcom\n\naj sťažovateľa. V tom čase sa\n\nešte trestné konanie proti sťažovateľovi neviedlo ako proti ušlému, lebo k tomu došlo až\nopatrením prokurátora z 15. februára 2017, ktoré bolo obhajcovi sťažovateľa doručené\n12. apríla 2017 (keď sa stalo aj účinným).\n29. Ústavný súd považuje za nepochybne preukázané, že uznesenie o vznesení\nobvinenia z 28. januára 2017 bolo obhajcovi sťažovateľa fyzicky doručené 13. februára\n\n18\n\n2017, a to osobne vyšetrovateľom v čase, keď sa konal výsluch ďalšieho klienta obhajcu\n. Keďže obhajca v tom čase obhajoval oboch obvinených ako spoločný\nobhajca, zodpovedalo zákonu i logike veci, že doručenie uznesenia o vznesení obvinenia sa\nvzťahovalo na oboch obvinených.\n30. Ako to z už uvedených úvah vyplýva, doručením uznesenia o vznesení obvinenia\nobhajcovi sťažovateľa 13. februára 2017 nemohla začať plynúť lehota na podanie sťažnosti,\npretože v inkriminovanom štádiu konania mohlo k začatiu plynutia tejto lehoty dôjsť iba\nmomentom doručenia uznesenia obhajcovi, ako aj sťažovateľovi, keďže sa ešte nekonalo\nproti sťažovateľovi ako ušlému. Účinky opatrenia prokurátora z 15. februára 2017 o konaní\nproti ušlému nastali až doručením opatrenia obhajcovi sťažovateľa, teda 12. apríla 2017.\nV tomto momente došlo k zmene procesnoprávneho stavu, pretože od tohto dňa všetky\npísomnosti určené sťažovateľovi sa mali doručovať už iba jeho obhajcovi.\n31. Ústavný súd považuje za legitímny a ústavne konformný výklad generálneho\nprokurátora, podľa ktorého nadobudnutie účinkov opatrenia o konaní proti ušlému v danom\nprípade nezakladalo povinnosť vyšetrovateľa opätovne doručovať uznesenie o vznesení\nobvinenia obhajcovi sťažovateľa, lebo tento už uznesenie prevzal v minulosti (13. februára\n2017). Dovtedy existujúca povinnosť vyšetrovateľa doručiť uznesenie aj sťažovateľovi\nv dôsledku nadobudnutia účinkov opatrenia o konaní proti ušlému zanikla, čím zároveň\ndošlo k tomu, že od 13. apríla 2017 začala plynúť obhajcovi sťažovateľa zákonná 3-dňová\nlehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Medzi účastníkmi\nkonania je nesporné, že takáto sťažnosť nikdy podaná nebola.\n32. Možno dôjsť k záveru, že k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa\npodľa ústavy a dohovoru v súvislosti s tvrdeným nedoručením uznesenia o vznesení\nobvinenia z 28. januára 2017 nedošlo.\n33. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť argumentácia sťažovateľa, podľa ktorej\n„orgány činné v trestnom konaní a súd majú, v zmysle § 361 ods. 1, zákonnú povinnosť\nvšetky písomnosti určené obvinenému doručovať jeho obhajcovi, ktorá ale zároveň\nnezbavuje orgány činné v trestnom konaní a súd doručovať písomnosti obhajcovi\n\n19\n\nobvineného, ktoré musia byť doručené obhajcovi.“. Opačný výklad by podľa sťažovateľa\nznamenal, že lehota na podanie sťažnosti uplynula 17. februára 2017, hoci by sa dotknuté\nosoby o tom dozvedeli až 12. apríla 2017 (doručenie opatrenia prokurátora z 15. februára\n2017 obhajcovi sťažovateľa).\n34. Odhliadnuc od skutočnosti, že už citovaná časť argumentácie sťažovateľa nie je\ndostatočne zrozumiteľná (v dôsledku čoho ju ani nemožno z vecného hľadiska posudzovať),\nvýklad generálneho prokurátora, ktorý si ústavný súd osvojil, nevedie k záverom\nuvádzaným sťažovateľom. Práve naopak, tento výklad zachoval reálnu možnosť uplatnenia\npráva obhajcu sťažovateľa podať proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, pretože\nzačiatok plynutia zákonnej 3-dňovej lehoty odvíja od momentu doručenia opatrenia\nprokurátora o konaní proti ušlému, nie teda od momentu doručenia uznesenia obhajcovi\nsťažovateľa.\n35. Na základe dosiaľ uvedených úvah možno dôjsť ku konštatovaniu, že kým\ntvrdené nedoručenie uznesenia o vznesení obvinenia z 28. januára 2017 bolo vyvrátené, tak\ntvrdené nepodanie sťažnosti zo strany sťažovateľa, resp. jeho obhajcu proti uzneseniu\no vznesení obvinenia z 28. januára 2017 treba považovať za nepochybne preukázané.\n36. Za uvedeného stavu sa vynára otázka, či rozhodnutím prokurátora o zamietnutí\nneexistujúcej („imaginárnej“) sťažnosti sťažovateľa došlo alebo nedošlo k porušeniu jeho\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru a či za tohto stavu generálny prokurátor\npochybil, keď uznesenie prokurátora v časti, ktorou zamietol neexistujúcu sťažnosť\nsťažovateľa, v mimoriadnom opravnom konaní nezrušil.\n37. Ústavný súd je presvedčený, že postup generálneho prokurátora, ktorý\nza existujúcich konkrétnych okolností tohto prípadu nezrušil nezákonné uznesenie\nprokurátora o zamietnutí neexistujúcej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia,\nnemožno považovať za taký, ktorého intenzita by dosahovala ústavnoprávnu relevanciu.\nAko na to generálny prokurátor správne poukazuje, aj keby v rámci mimoriadneho\nopravného konania uznesenie prokurátora vo vzťahu k sťažovateľovi zrušil, nič by sa tým\nna podstate veci nezmenilo. I naďalej by totiž existovalo právoplatné uznesenie\n\n20\n\nvyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ktoré by sa už nedalo preskúmať, a to práve z dôvodu,\nktorý sťažovateľ zdôrazňuje, t. j. že nepodal proti uzneseniu sťažnosť.\n38. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2019\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-vznesenie obvinenia", "doručenie, doručovanie", "obvinenie, obvinený-práva obvineného v trestnom konaní", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trestné stíhanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:71747d0f-e48f-4dd5-84e5-e9a313ba5c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 84/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 84/97 z 20. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-20", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.84.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3a13955e-012d-40f1-9da0-ab00ee3f5148", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.667.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 667/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 667/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.667.2025.1"}, {"guid": "ussr:26fd3087-94ee-49f0-9027-4c2491e2b351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2022 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:b3911e14-1c3f-4b78-9c3b-1e54536d1278", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.121.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 121/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 121/2023 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.121.2023.1"}, {"guid": "ussr:005037c7-2305-4345-abee-3d92216e4774", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.428.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.428.2022.1"}, {"guid": "ussr:71b3259e-7874-43bb-bfe9-45f7eec9030f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.511.2019.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 511/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 511/2019 z 27. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.511.2019.3"}, {"guid": "ussr:0eb0a859-d626-452e-89fc-e35ccb906f35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.185.2020.2"}, {"guid": "ussr:84366e72-ed6d-4fd5-87fe-169ba6846527", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.478.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.478.2018.1"}]}