{"guid": "ussr:7889a202-13f9-4f63-9ff9-b1a3eeff85d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.243.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 243/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/2019 z 12. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. septembra 2019, sp. zn. II. ÚS 243/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.243.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7889a202-13f9-4f63-9ff9-b1a3eeff85d6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.243.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.243.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.243.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 243/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom\n\nBuchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením\nOkresného súdu Žilina č. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018 v spojení s uznesením\nOkresného súdu Žilina č. k. 41 C 164/2016-96 z 26. júna 2018, ako aj vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\noznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o spôsobe vybavenia podnetu na\npodanie dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nOkresného súdu Žilina č. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018, č. k. VI/1 Pz\n181/18/1000-5 zo 17. decembra 2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie\nM. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom\n\na uznesením\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nŽilina\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nč. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018 v spojení s postupom a uznesením okresného\nsúdu č. k. 41 C 164/2016-96 z 26. júna 2018, ako aj vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru\noznámením\n\nGenerálnej\n\nprokuratúry\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„generálna\n\nprokuratúra“) o spôsobe vybavenia podnetu na podanie dovolania generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018, č. k. VI/1 Pz 181/18/1000-5 zo 17. decembra\n2018 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že špecifikovaný žalobca uplatnil\nproti sťažovateľke 29. júna 2015 návrh na vydanie platobného rozkazu, kde okresný súd\nrozsudkom č. k. 41 C 164/2016-85 z 19. augusta 2016 zaviazal sťažovateľku zaplatiť\ntomuto žalobcovi istinu s príslušenstvom a súčasne mu priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Podľa vyjadrenia sťažovateľky predmetný rozsudok nenapadla\nodvolaním z dôvodu, že jej tento rozsudok „nebol doručený“. Okresný súd následne\nrozhodol uznesením č. k. 41 C 164/2016-96 z 26. júna 2018 o trovách konania tak, že\nzaviazal sťažovateľku nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného\n\n2\n\nsúdneho poplatku vo výške 572 €. Sťažovateľka ďalej ústavný súd oboznamuje, že na jej\nmajetok bol uznesením okresného súdu č. k. 3 K 17/2016-39 z 20. septembra 2016\nvyhlásený konkurz, pričom uznesením č. k. 7 NcKR 3/2017-22 z 19. októbra 2017 okresný\nsúd rozhodol o jej oddlžení. Sťažovateľka uvádza, že proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 41 C 164/2016-96 z 26. júna 2018, ktorým bola zaviazaná k úhrade trov konania,\npodala sťažnosť, v ktorej dôvodila, že informácia o vyhlásení konkurzu na jej majetok bola\nriadne zverejnená v Obchodnom vestníku, preto mal žalobca možnosť prihlásiť si svoju\npohľadávku\n\na\n\nkeďže\n\ntak\n\nneurobil,\n\nsťažovateľka\n\npovažuje\n\ntúto\n\npohľadávku\n\nza nevymáhateľnú. Okresný súd uznesením č. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018\nsťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol. Sťažovateľka preto adresovala\ngenerálnemu prokurátorovi 17. októbra 2018 podnet k podaniu dovolania generálnym\nprokurátorom proti uzneseniu okresného súdu č. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra\n2018 a súčasne podala proti uvedenému uzneseniu 26. novembra 2018 ústavnú sťažnosť.\nGenerálna prokuratúra listom č. k VI/1 Pz 181/18/1000-5 zo 17. decembra 2018 oznámila\nsťažovateľke, že jej podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora odkladá\nbez prijatia opatrenia.\n3. Sťažovateľka v postupe a rozhodnutiach okresného súdu, ktorý ju zaviazal\nnahradiť žalobcovi trovy konania v špecifikovanej výške a ňou podanú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol, vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, pričom predostiera ústavnému súdu túto\nargumentáciu:\n«1. Sťažovateľka má za to, že Okresný súd Žilina nesprávne rozhodol keď Uznesením\nzo dňa 11. 09. 2018, sp. zn. 41 C/164/2016-114 výrokom sťažnosť Sťažovateľky ako\nnedôvodnú zamieta, čo na druhej strane v bode 3. uvedeného uznesenia odôvodnil\nnasledovne.\n„Sudkyňa okresného súdu preskúmala sťažnosť žalovanej a dospela k záveru, že nie\nje dôvodná, nakoľko predmetná pohľadávka (tykajúca sa nie len veci samej ale aj trov\nkonania) vznikla po vyhlásení konkurzu. Konkurz bol na žalovanú vyhlásený uznesením\nOkresného súdu Žilina, č. k. 3 K/17/2016-39 dňa 20. 09. 2016, uverejnený v Obchodnom\nvestníku č. 185/2016 dňa 27. 09. 2016 a rozsudkom č. k. 41 C/164/2016-85 zo dňa 19. 08.\n\n3\n\n2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 10. 2016, okresný súd v 1. výroku zastavil\nkonanie v časti istiny 5,71 € spolu s príslušenstvom, v II. výroku uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 9.876,31 € s príslušenstvom a III. výroku priznal žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalobcu\nvoči žalovanej vznikla dňa 05. 10. 2016, kedy predmetný rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť, ktorý žalobcovi priznal nárok na zaplatenie istiny, príslušenstva a trov\nkonania. V zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa v konkurze uplatňuje\npohľadávka, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu a nie po vyhlásení konkurzu“.\n2. S uvedeným odôvodnením napadnutého Uznesenia (41 C/164/2016-114)\no zamietnutí sťažnosti proti Uzneseniu o priznaní trov konania (41 C/164/2016-96)\nSťažovateľka nesúhlasí z nasledovných dôvodov.\na) Nie je pravdivé tvrdenie súdu: „... pohľadávka žalobcu voči žalovanej vznikla dňa\n05. 10. 2016, kedy predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť, ktorý žalobcovi priznal\nnárok na zaplatenie istiny, príslušenstva a trov konania“, pretože predmetná pohľadávka\nvoči Sťažovateľke vznikla 30. 4. 2015, čo vyplýva z podania žalobcu: „Návrh na vydanie\nplatobného rozkazu na 9531,80 EUR s príslušenstvo“ zo dňa 19. 06. 2015 - príloha č. 2,\nktorý bol na okresnom súde podaný dňa 29. 06. 2015, kde je na druhej strane v čl. II. okrem\niného uvedené: „Po vyčerpaní poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné\npovinnosti, a preto bol listom zo dňa 20. 04. 2015 vyzvaný na predčasné splatenie\nposkytnutého úveru v lehote do 30. 04. 2015. Napriek výzve nebola pohľadávka\nnavrhovateľa voči odporcovi do dnešného dňa uhradená. Pohľadávka navrhovateľa voči\nodporcovi ku dňu predčasného zaplatenia (dňa 20. 4. 2015) predstavovala 9942,02 EUR\na pozostáva z: istiny poskytnutého úveru vo výške 9537,51 EUR, úrokov 331,53 EUR...\núrokov z omeškania 6,54 €... poplatkov 60 €... poplatkov za poistenie...“.\nb) Ak bolo podanie: „Návrh na vydanie platobného rozkazu na 9531,80 EUR\ns príslušenstvom“ zo dňa 19. 06. 2015 - príloha č. 2 podané na Okresnom súde Žilina\npodané dňa 29. 06. 2015, konkurz bol na žalovanú vyhlásený uznesením Okresného súdu\nŽilina č. k. 3 K/17/2016-39, dňa 20. 9. 2016 to bolo uverejnené v Obchodnom vestníku\nč. 185/2016, potom z toho vyplýva, že žalobca si pohľadávku mal uplatniť v konkurznom\nkonaní, ale on tak neurobil, preto mu zanikla.\n\n4\n\nc) Okresný súd Žilina na napadnuté uznesenie (č. k. 41 C/164/2016-114) aplikoval\nustanovenie § 166a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze..., pričom mu ušlo, že § 166a\nZákona č. 7/2005 Z. z. bol zavedený do uvedeného zákona Zákonom č. 377/2016 Z. z., ktorý\nnadobudol účinnosť od 01. 03. 2017. To znamená, že ak Okresný súd Žilina rozsudkom\nzo dňa 19. 08. 2016, sp. zn. 41 C/164/2016 - príloha č. 3, ktorý nadobudol právoplatnosť\n5. 10. 2016 a vykonateľnosť dňa 11. 10. 2016, ktorým Žalobcovi priznal predmetnú\npohľadávku vo výške 9.876,31 €, potom súd nemôže na tento prípad aplikovať § 166a\nZákona č. 7/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 03. 2017, pretože by to bola\nretroaktivita, ktorá na Slovensku nie je prípustná.\nd) Ďalej je potrebné poukázať na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline, ktorý\ntaktiež v prípade\n\n- žalovanej, ale iného žalobcu - Orange Slovensko, a. s.,\n\nso sídlom v Bratislave, ul. Metodova č. 8, ktorý v rozsudku zo dňa 26. 06. 2018, sp. zn.\n5 Co/50/2018-88 - príloha č. 11 na 5 strane v 6. bode uviedol: „Z vyššie uvedeného\nzisteného skutkového stavu je potom zrejme, že žalobcom uplatnená pohľadávka na základe\nfaktúr, ktoré vznikli v čase, keď bol na majetok žalovanej platne vyhlásený konkurz, ktorý\nbol, ako je vyššie uvedené zrušený a následne uznesením č. k. 7 NcKR/3/2017-22 zo dňa\n19. 10. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2017 povolené oddlženie\nžalovanej s tým, že zároveň je nepochybné, že si žalobca svoju pohľadávku voči správcovi\nkonkurznej podstaty neuplatnil. Podľa § 166 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze v znení\nneskorších predpisov dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať sa na súde zbavenia svojich dlhov“.\ne) V tom istom rozsudku Krajského súdu v Žiline (5 Co/50/2018-88 - príloha č. 10) je\nna strane 5 v 9. bode uvedené. „Pokiaľ teda v prejednávanom prípade si žalobca svoju\npohľadávku voči žalovanej neuplatnil proti správcovi konkurznej podstaty a následne nebol\nzahrnutý do zoznamu veriteľov, ktorých mala žalovaná uspokojiť počas skúšobnej doby je\npotom nutné konštatovať, že týmto spôsobom zanikla vymáhateľnosť daného nároku žalobcu\nvoči žalovanej. Preto na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd dospel v konečnom\ndôsledku k právnemu záveru, že žalobu je potrebné z vyššie uvedených dôvodov zamietnuť“.\nTo znamená, že uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 26. 06. 2018, sp. zn.\n41 C/164/2016- 96 mal súd na základe sťažnosti žalovanej zrušiť, ale on tak neurobil, čo je\njeho pochybenie.\n\n5\n\nPodľa § 206f ods. 3 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. 03. 2017)\nZákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze...,\nAk súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. 2. 2017,\nnevymáhateľné sa stavajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení\nkonkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez\nohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.\nf) Podľa § 47 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze mal okresný súd toto konanie\nprerušiť, ale on tak neurobil. Taktiež mal písomnosti doručovať správcovi konkurznej\npodstaty.\n3. Mám za to, že Okresný súd Žilina porušil moje právo na spravodlivý súdny proces\nčo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru, pretože\nkonanie neprerušil, takto svojvoľne konal bez správcu konkurznej podstaty, svojvoľne konal\naj v konečnom rozhodnutí, pretože použil ustanovenie § 166a ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze i napriek tomu, že sa na predmetnú vec nevzťahoval, pretože jeho platnosť\na účinnosť bola po vydaní jeho rozsudku 41 C/164/2016-85. Taktiež je to v rozpore s čl. 13\nDohovoru, t. j. právom na účinný opravný prostriedok a to z vyššie uvedených dôvodov.\nTým, že sa Okresný súd Žilina v predmetnom uznesení vôbec nezaoberal a nevysporiadal\ns mojimi argumentmi, ktoré som uviedla v mojej sťažnosti, alebo sa len o nich okrajovo\nzmienil preto ho v súlade s platnou judikatúrou považujem za rozhodnutie, ktoré je\nzmätočné a nepreskúmateľné. Pričom poukazujem aj na nasledovnú judikatúru.\n„Judikatúra ESĽP však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.\nfebruára 1998. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne\nrozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú ich\nrozhodnutia. Článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú\nodpoveď na každý argument, pričom musí dostatočne zdôvodniť, prečo tak rozhodol\n(Carcia Ruiz proti Španielsku z 21. január a 1999)“. Ďalej poukazujeme na judikatúru\n\n6\n\nÚstavného súdu Slovenskej republiky. „Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky\nvyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS\n119/2003-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý\nproces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne“.»\n4. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom generálneho prokurátora, ktorý\nnevyhovel jej podnetu na podanie dovolania proti uzneseniu okresného súdu č. k.\n41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018 v zmysle príslušných ustanovení zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\ndošlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práv podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a podľa čl. 13 dohovoru.\n5. Na základe argumentácie prezentovanej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka\nústavnému súdu navrhuje, aby v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru uzneseniami okresného súdu\nč. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018 a č. k. 41 C 164/2016-96 z 26. júna 2018\na postupom, ktorý im predchádzal, ako aj čl. 46 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru\noznámením generálnej prokuratúry a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, označené\nuznesenia okresného súdu zrušil a vrátil vec sťažovateľky okresnému súdu na nové konanie\na rozhodnutie a priznal jej tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ako aj\nnáhradu trov konania.\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až 13 a § 16\naž § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde\nsa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky\núkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá\nnáležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nK namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 13\ndohovoru uznesením okresného súdu č. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018\nv spojení s uznesením okresného súdu č. k. 41 C 164/2016-96 z 26. júna 2018, ako aj im\npredchádzajúcim postupom\n\n8\n\n10. Sťažovateľka vo vzťahu k prvostupňovému a druhostupňovému uzneseniu\nokresného súdu (ktorými bolo rozhodnuté o výške priznaných trov konania), ako aj\nvo vzťahu k im predchádzajúcemu postupu podala ústavnému súdu už skoršiu ústavnú\nsťažnosť, ktorou namietala porušenie totožných základných práv podľa ústavy a práv\npodľa dohovoru. Predmetná ústavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 27. novembra\n2018 a je vedená pod sp. zn. Rvp 2385/2018. S odkazom na § 55 písm. b) zákona\no ústavnom súde, podľa ktorého je návrh na začatie konania neprípustný, ak ústavný súd\nv tej istej veci koná, ústavný súd konštatuje neprípustnosť označenej časti ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 13 dohovoru\nuznesením okresného súdu č. k. 41 C 164/2016-114 z 11. septembra 2018 v spojení\ns uznesením okresného súdu č. k. 41 C 164/2016-96 z 26. júna 2018, ako aj im\npredchádzajúcim postupom odmietol ako neprípustnú podľa § 55 písm. b) zákona\no ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 13\noznámením generálnej prokuratúry a postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu\n11. Sťažovateľka namieta ústavnou sťažnosťou porušenie svojich označených práv\nnevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označenému uzneseniu okresného\nsúdu dovolanie.\n12. Zákonné predpoklady na podanie dovolania generálneho prokurátora sú upravené\nv § 458 a nasl. CSP. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu\nprokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľky, ktoré by bolo možné\nzahrnúť pod čl. 46 ods. 1 ústavy.\n13. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických\nosôb alebo právnických osôb na podanie (mimoriadneho) dovolania neexistuje právny\nnárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie,\n\n9\n\nresp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu\nvyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo\nnepodá dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie\ntohto mimoriadneho opravného prostriedku nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná\nústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05,\nI. ÚS 43/07).\n14. Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry, ústavný súd dospel k záveru, že\nnevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označenému uzneseniu okresného\nsúdu dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľky, keďže platná\nzákonná úprava nezakladá sťažovateľke právo (právny nárok) na vyhovenie jej podnetu\nna podanie dovolania zo strany generálneho prokurátora.\n15. Z citovaného textu § 56 ods. 2 vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti\nnávrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh\nje preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).\n16. Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať\nproti označenému uzneseniu okresného súdu dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu\noznačených práv sťažovateľky, ústavný súd jej ústavnú sťažnosť v časti namietaného\nporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 a 13 dohovoru oznámením generálnej\nprokuratúry a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n10\n\n17. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nzaoberať\n\nsa\n\nďalšími\n\nnávrhmi\n\nsťažovateľky\n\n(priznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného\n\nzadosťučinenia a náhrady trov konania), keďže ich preskúmanie je podmienené vyslovením\nporušenia označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2019\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-oddĺženie", "trovy konania", "generálny prokurátor", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dovolanie-nepodanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "41C/164/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0f9bc137-7178-40a8-9739-f5a6acfd1672", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 43/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/07 z 17. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-17", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f9bc137-7178-40a8-9739-f5a6acfd1672"}, {"guid": "ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 144/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c853a449-1bb8-4ef2-95d6-8b7811668863"}, {"guid": "ussr:2c679c8e-9f52-4c8a-b7a0-0d753e9e86cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 344/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 344/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c679c8e-9f52-4c8a-b7a0-0d753e9e86cc"}, {"guid": "ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/03 z 24. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-24", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1256e803-4235-4361-93b5-2342c23dc5a7"}, {"guid": "ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/01 z 26. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-26", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8761c001-8b2a-45a5-9797-e02540adbdee"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ca35a1e5-8971-4f44-a293-1fbe01940314:96e550a5-03d6-42b7-83c4-d8ae117b68c2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8816208031.1", "spisova_znacka": "5Co/50/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/50/2018 z 9. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-05-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8816208031.1"}, {"guid": "76e0a0cb-0712-46ae-96aa-4e8fb5796d61:0ba6a94d-89dd-4307-9898-f394751f2b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "7NcKR/3/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 7NcKR/3/2017 z 19. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2017-10-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/76e0a0cb-0712-46ae-96aa-4e8fb5796d61:0ba6a94d-89dd-4307-9898-f394751f2b93"}], "citovane_v": []}