{"guid": "ussr:1ed8e60e-8dd7-4e72-a81c-47a837b41f95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.231.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2019 z 5. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2019, sp. zn. II. ÚS 231/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.231.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1ed8e60e-8dd7-4e72-a81c-47a837b41f95", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.231.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.231.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.231.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 231/2019-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov\nPetra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Martou Konkoľovou, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 6/2019 z 21. marca 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n18. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalovaný“),\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 6/2019 z 21. marca 2019\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie/rozhodnutie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalovanou stranou\nv spore o určenie, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patrí do dedičstva, vedenom\nna Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 9 C 32/2017. Okresný súd\nuznesením z 28. novembra 2018 rozhodol, že konanie zastavuje a žiadna zo strán nemá\nnárok na náhradu trov konania. Po vydaní rozhodnutia okresného súdu, ale pred tým,\nako nadobudlo právoplatnosť, vzali žalobcovia podanú žalobu v celom rozsahu späť,\na to z dôvodu, že 27. novembra 2018 uzavreli mimosúdnu dohodu so sťažovateľom.\nŽalobcovia súčasne navrhli, aby všeobecný súd pripustil späťvzatie žaloby, konanie zastavil\na priznal im náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu, že predmetné konanie zavinil\nsťažovateľ.\nVecne príslušný krajský súd vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby.\nSťažovateľ podaním z 1. marca 2019 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a vo vzťahu\nk náhrade trov konania uviedol, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného\nzreteľa a je potrebné aplikovať § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a stranám sporu náhradu trov konania\nnepriznať.\nKrajský súd napadnutým uznesením pripustil späťvzatie žaloby, zrušil uznesenie\nokresného súdu z 28. novembra 2018 a konanie zastavil a druhým výrokom rozhodol tak,\nže žalobcom priznal náhradu trov konania.\n3. S uvedeným záverom krajského súdu sťažovateľ nesúhlasí a namieta, že krajský\nsúd druhým výrokom napadnutého uznesenia týkajúcim sa náhrady trov konania porušil\njeho základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. V ústavnej\nsťažnosti sťažovateľ argumentuje nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia,\npretože krajský súd „v rámci odôvodnenia... neuviedol ako posúdil argumenty prezentované\nzo strany sťažovateľa, ako aj to, ako tieto vyhodnotil a posúdil...\n2\n\nDomnievame sa, že len samotná konštatácia súdu, že sťažovateľ procesne zavinil\nzastavenie konania, a preto je daný dôvod priznania žalobcom voči sťažovateľovi náhradu\ntrov konania, žiadnym spôsobom nedáva odpoveď na argumentáciu sťažovateľa vo vzťahu\nk dôvodom hodným osobitného zreteľa, resp. k možnej aplikácii § 257 Civilného sporového\nporiadku ako právne a skutkovo relevantnej otázke, dôvodnosť ktorej by zakladala\nrozhodnutie súdu, v tom zmysle, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov\nkonania, a teda je zrejmé, že posúdenie relevantnosti sťažovateľovej argumentácie je\npre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania rozhodujúca.\n... Je teda nepochybné, že argumentácia sťažovateľa je pre rozhodnutie o náhrade\ntrov konania rozhodujúca, keďže v prípade stotožnenia sa s takouto argumentáciou by\nprichádzala do úvahy aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku a ani napriek\nuvedenému sa odvolací súd žiadnym spôsobom k argumentácii sťažovateľa nevyjadril,\nresp. nevysvetlil ako posúdil tieto podstatné tvrdenia a právne argumenty sťažovateľa.“.\nPodľa sťažovateľa § 257 CSP „síce nie je možné považovať za predpis, ktorý by\nzakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa\nktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné\nosobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania\nvýnimočne prihliadnuť... Vzhľadom na uvedené bol teda aj odvolací súd povinný skúmať,\nči v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa.“.\nSťažovateľ svoju argumentáciu podporil aj odkazmi na judikatúru ústavného súdu\na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nV závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že „predmetný rozsudok je\nnepreskúmateľný (zmätočný), teda arbitrárny, resp. neodôvodnený“ a priznanie nároku\nna náhradu trov konania žalobcom proti sťažovateľovi je „krajne nespravodlivé“.\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný\nsúd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\n, nar... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\n3\n\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/6/2019, zo dňa\n21.03.2019 porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/6/2019, zo dňa 21.03.2019 zrušuje\na vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy konania\n\n...\n\nv sume 326,66 € (slovom tristodvadsaťšesť eur a šesťdesiatšesť centov) na účet... do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).\n7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n\n4\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nIII.\n11. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať\nako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona\no ústavnom súde a sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom\nv zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že krajský súd priznal\nnáhradu trov konania žalobcom na základe zásady zodpovednosti za zavinenie podľa § 256\nods. 1 CSP, neposúdil dôvody hodné osobitného zreteľa a možnosť aplikácie § 257 CSP\na napadnuté uznesenie dostatočne neodôvodnil.\n\n5\n\n13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07), a preto možno ich namietané\nporušenie preskúmavať spoločne.\n14. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 389/09,\nIII. ÚS 288/2016, II. ÚS 59/2019).\n15. Ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov. Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou požiadavkou\nje tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky\nodôvodnené.\n\n6\n\n16. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.\n17. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil\nústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu.\nVo vzťahu k náhrade trov konania krajský súd uviedol:\n„O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení\ns ust. § 256 ods. 1 C.s p., i za použitia analógie podľa článku 4 ods. 1 C.s.p.. Ak dôjde\nk zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu\npri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania\nna oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcov, aj na strane žalovaného. Pokiaľ\nžalobcovia žalobu museli zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné\nkonštatovať, že žalovaný je tým kto procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobcovia\nžalobu zobrali späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie\nžalovaného, a teda nebolo by možné vychádzať z procesného zavinenia žalovaného, znášali\nby trovy žalovaného žalobcovia.\nV danom prípade k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku mimosúdneho urovnania,\npričom z vyjadrenia žalobcov, ako aj zo znenia mimosúdnej dohody vyplýva, že strany\nnedospeli k dohode ohľadne trov konania. Odvolací súd má za to, že v predmetnom prípade\ndošlo k späťvzatiu žaloby, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného. Aj keď\nžaloba bola podaná o určenie, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva a výsledok\ndohody znamenal zápis vlastníctva žalobcov v katastri nehnuteľností, odvolací súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zb. I. ÚS 629/2016 zo dňa 08.02.2017,\npodľa ktorého princíp procesného výsledku nemožno chápať povrchne, formalisticky, lebo\nnielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby vyjadrujú prečo sa žalobca domáha\nplnenia na žalovanom a prečo dôvod po podaní žaloby odpadol. Z uvedeného dôvodu preto\nodvolací súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému.\nO výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným\n\n7\n\nuznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí...“\n18. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd\nkonštatuje, že vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje\nspravidla sám osebe intenzitu zakladajúcu porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek\nsa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Rozhodovanie o trovách konania\npred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty\nich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky\nnákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými\nsúdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku\no nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva\nna súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom, k čomu by mohlo dôjsť\nnajmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by\nv sebe zahŕňala črty svojvôle (napr. I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, II. ÚS 153/2016,\nII. ÚS 357/2016, II. ÚS 137/2018).\n19. Ústavný súd v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia krajského\nsúdu nezistil nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej\nneakceptovateľnosti. V rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania krajský\nsúd riadne interpretoval príslušné zákonné ustanovenia. Ústavný súd nie je zásadne\noprávnený vstupovať do interpretácie krajského súdu a nahradzovať jeho prijaté právne\nzávery. Závery krajského súdu v napadnutom uznesení sú riadne uvedené, presvedčivé,\njasné a netrpia absenciou logiky.\n20. Pokiaľ sťažovateľ pri svojej argumentácii, že v posudzovanom prípade bol\nkrajský súd povinný skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, vychádzal\nz rozhodnutí ústavného súdu uvedených v ústavnej sťažnosti (nálezy sp. zn. I. ÚS 168/2018\na I. ÚS 153/2018), tak ústavný súd opakovane uvádza, že každý prípad je potrebné\nposudzovať osobitne a s prihliadnutím na jeho špecifiká. V predmetných nálezoch ústavný\n\n8\n\nsúd vychádzal z iných podstatných skutočností, ktoré nie sú na aktuálne posudzovanú\nústavnú sťažnosť aplikovateľné.\n21. Sťažovateľom napadnuté rozhodnutie krajského súdu v ničom nesignalizuje\nmožnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n22. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia, priznanie trov konania)\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\n23. Nad rámec uvedeného ústavný súd už len pre úplnosť napokon dodáva, že jeho\npozornosti neušla skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľa v texte ústavnej sťažnosti\n(doručenej ústavnému súdu 18. júna 2019) opakovane poukazuje na znenie už neplatného\na neúčinného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov.\nÚstavný\n\nsúd\n\nv tejto\n\nsúvislosti\n\ndáva\n\ndo\n\npozornosti\n\nprávnej\n\nzástupkyne\n\nsťažovateľa, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou\núpravou – zákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2019\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-zastavenie", "trovy konania-náklady konania", "podanie-späťvzatie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:bf76085d-a660-4bfa-820b-9fc319733092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 168/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2"}, {"guid": "ussr:f4db9778-fa76-4289-9039-20a314a259db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:1af9ad71-ea24-4189-b530-bc7914e12ffe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:8cf3b6c0-85f4-46bf-bd66-2852916b8664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 629/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 629/2016 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.629.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ed51c8b0-3abe-495e-84b3-afabd1e315fd:8e58d337-33e2-42d3-a6d5-59df6c313ae8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4618202256.1", "spisova_znacka": "9Co/6/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/6/2019 z 4. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-02-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4618202256.1"}], "citovane_v": []}