{"guid": "ussr:61d41fec-fba8-4781-90f2-69308ff6c755", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.222.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 222/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/2019 z 5. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. septembra 2019, sp. zn. II. ÚS 222/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.222.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "nazov": "čl. 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/61d41fec-fba8-4781-90f2-69308ff6c755", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.222.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.222.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.222.2019.1/text", "citacie_n": 30, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 222/2019-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Floriánska 1378/16, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\na na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 12 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tos 33/2019 a jeho uznesením z 23. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Floriánska 1378/16, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), zákazu diskriminácie\npodľa čl. 12 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 33/2019\na jeho uznesením z 23. apríla 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vykonáva súhrnný\ntrest odňatia slobody vo výmere osemdesiatich štyroch mesiacov, ktorý mu bol uložený\nrozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7 T 17/2013 z 24. marca 2015 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 To 65/2015 z 3. septembra 2015\npre zločin lúpeže podľa ustanovení § 188 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktorého výkon\nnastúpil 3. septembra 2015 a ktorý má predpokladane po započítaní doby výkonu trestu\nv inej trestnej veci vykonať k 6. marcu 2020. Sťažovateľ 19. októbra 2018 adresoval\nOkresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) návrh na podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody, o ktorom okresný súd uznesením sp. zn. 6 Pp 212/2018\nz 5. februára 2019 rozhodol tak, že podľa ustanovení § 66 ods. 1 a 2 Trestného zákona\nv spojení s § 415 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) sťažovateľa podmienečne prepustil z výkonu\ntrestu odňatia slobody, podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní\ndvoch rokov a súčasne nariadil probačný dohľad nad sťažovateľom v trvaní dvoch rokov\na podľa § 51 ods. 4 citovaného zákona mu uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe\nliečeniu „duševnej poruchy ADHD“. Na základe sťažnosti prokurátora krajský súd\nnamietaným uznesením podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku prvostupňové\nrozhodnutie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku\nv spojení s ustanoveniami § 66 ods. 1 písm. b) a 2 Trestného zákona návrh sťažovateľa\nna podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že postupom krajského súdu a jeho\nrozhodnutím došlo k porušeniu jeho označených práv, dôvodiac, že sa s argumentáciou\nnamietaného uznesenia „nie je možné stotožniť“.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v konkrétnosti argumentuje takto: „Ako hlavný\ndôvod neudržateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z ústavného hľadiska je\nv danom prípade porušenie základného práva na súdnu ochranu, do obsahu ktorého patrí\naj právo každého na to, aby rozhodnutie súdu, ktorý rozhoduje v jeho veci, bolo riadne\nodôvodnené v súlade so zákonom. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát\nvyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V danom prípade Krajský súd\nv Trenčíne svoje rozhodnutie, ktorým návrh sťažovateľa na podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody zamietol, neodôvodnil vecne správne, a to preto, lebo sa\nv dostatočnej miere nevysporiadal so všetkými, sťažovateľom namietanými skutočnosťami\na najmä vyslovil názor v absolútnom rozpore so závermi znaleckého posudku. Uvedené\npodľa názoru sťažovateľa vykazuje znaky diskriminácie, ktorej zákaz je zakotvený v čl. 12\nÚstavy SR z dôvodu, že sťažovateľ nedokáže ovplyvniť svoj zdravotný stav a to za situácie,\nže mu od nástupu na výkon trestu odňatia slobody neboli podávané žiadne lieky\nna zmiernenie prejavov vyššie uvedenej poruchy. Rozhodovanie o podmienečnom\nprepustení z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné automatizovať tak, že disciplinárny\ntrest, resp. neodporučenie ústavu, rovná sa zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné\nprepustenie. Keby platila takáto rovnica, o podmienečnom prepustení by mohol rozhodovať\npriamo riaditeľ ústavu a súd by bol v tomto prípade zbytočný, nakoľko by stratil akúkoľvek\nmožnosť samostatného úsudku a rozhodovania. Zhrnúc uvedené sťažovateľ má za to, že\nOkresný súd v Trenčíne v danom prípade správne prihliadol na diagnostikovanú\nHyperkinetickú poruchu správania, ktorá bola u sťažovateľa zistená v impulzívnej forme,\nnakoľko nedostatky v správaní boli u sťažovateľa vyvolané práve touto chorobou, na ktorú\npočas výkonu trestu odňatia slobody nebol liečený. Hodnotiť preto správanie sťažovateľa,\nktorý trpí na takúto duševnú poruchu na základe rovnako prísnych kritérií, ako akéhokoľvek\n\n3\n\niného odsúdeného by nebolo správne a to o to zvlášť v danom prípade, kedy sťažovateľovi\nnebola poskytnutá liečba ani v minimálnej miere. Sťažovateľ počas výkonu trestu odňatia\nslobody študoval v snahe zvýšiť si kvalifikáciu, čím preukázal snahu a vôľu viesť\npo prepustení riadny život. Počas výkonu trestu napriek svojej diagnóze preukázal\npolepšenie, bol 1-krát disciplinárne odmenený, svoj voľný čas trávil zmysluplne, udržiaval\nkontakt s rodinou, je pracovne zaradený, pričom v poslednom období je hodnotený\npozitívne. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú\nzamietnuť. Sťažovateľ má za to, že Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí\n3 Tos/33/2019 zo dňa 23. 04. 2019 nepostupoval správne a už vôbec nie v súlade\nso zákonom. Takýmto postupom odvolacieho súdu došlo jednoznačne k porušeniu práva\nna súdnu a inú právnu ochranu sťažovateľa garantovanú v Ústave SR ako aj v Dohovore\no ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj k porušeniu základných práv\na ľudských slobôd zakotvených v čl. 12 Ústavy a čl. 17 Ústavy.“\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy, zákazu diskriminácie\npodľa čl. 12 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 33/2019 a jeho uznesením\nz 23. apríla 2019, predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie\na priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov\nprávneho zastúpenia.\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá\nnáležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených\nzákladných práv druhostupňovým rozhodnutím krajského súdu, ktorým bolo prvostupňové\nrozhodnutie o podmienečnom prepustení sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody\nzrušené a jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody\nzamietnutý. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je námietka vecnej nesprávnosti\nnamietaného uznesenia krajského súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľa pri svojom\nrozhodovaní nezohľadnil okolnosť (duševnú poruchu sťažovateľa), ktorú vníma sťažovateľ\nako relevantnú, pričom je presvedčený, že po zohľadnení tejto okolnosti by zistený\n\n5\n\nskutkový stav nasvedčoval v prospech vyhovenia jeho návrhu na podmienečné prepustenie\nz výkonu trestu odňatia slobody.\n11. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n12. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n13. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo alebo nemalo byť\nnávrhu sťažovateľa vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila\nna posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa\n(prezentovanou v uplatnenom návrhu), ako aj s jednotlivými zistenými skutkovými\n\n6\n\nokolnosťami týkajúcimi sa právnej veci sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne\na či má súdom zvolená interpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne\nakceptovateľný charakter.\n14. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 12 a 13 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n15. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia\nkrajského súdu, ktoré bolo podkladom pre jeho právny záver o zamietnutí návrhu\nsťažovateľa. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v úvode predostrel podrobnú\ninterpretáciu dotknutého inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia\nslobody, tak ako je upravený v ustanoveniach § 66 až § 68 Trestného zákona. Krajský súd\nna tomto mieste uviedol:\n«Krajský súd v prvom rade uvádza, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné\nprepustenie nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení\nvšetkých skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje\nrozhodnutie racionálne a zrozumiteľne zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia\ntotiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu odňatia\nslobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby\ntrestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade,\nak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam,\nje odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje\npre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania\nodsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu\ntrestu odňatia slobody. Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa\nodsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne i pred jeho výkonom (predchádzajúce\nodsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú vytvorené pre odsúdeného po\njeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Celkovo tak inštitútu\npodmienečného prepustenia možno uviesť, že sa jedná o inštitút mimoriadny, bez\nstanovenia povinnosti súdu odsúdenému vyhovieť. Zároveň však treba podotknúť, že to\nneznamená, že by súdy mali možnosť ľubovoľného rozhodovania, alebo že by nemali\n\n7\n\npovinnosť svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť. Cieľom podmienečného prepustenia je\nmotivovať odsúdeného, aby svojím chovaním a plnením svojich povinností vo výkone trestu\npreukázal polepšenie. Ak bol dosiaľ vykonanou časťou trestu už dosiahnutý účel trestu, je\nďalší výkon trestu nepotrebný. Dôležité je v nadväznosti na už uvedené, správne\ninterpretovať podmienky podmienečného prepustenia uvedené v § 66 a nasl. Tr. zák., ktoré\nsú dané kumulatívne. Prvou podmienkou je vykonanie určitej vyžadovanej časti trestu. Táto\nje objektívne ľahko zistiteľná. Druhou podmienkou je preukázanie polepšenia počas\ndoterajšieho výkonu trestu. Splnenie tejto podmienky možno posudzovať až od momentu\nzačatia výkonu trestu odňatia slobody a posudzuje sa do momentu rozhodovania o žiadosti\no podmienečné prepustenie. Je nutné reflektovať celý priebeh výkonu trestu až do momentu\nrozhodovania o žiadosti. Nie je pritom možné abstrahovať od skutočnosti, že nástup\ndo výkonu trestu odňatia slobody predstavuje výraznú zmenu v doterajšom spôsobe života\nodsúdeného a je potrebné, aby na režim výkonu trestu odňatia slobody aklimatizoval,\npričom aklimatizácia, najmä v počiatkoch, logicky môže spôsobovať určité problémy. Nie je\nmožné preto mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez zohľadnenia plynutia času\na zváženia vývoja chovania sa odsúdeného, najmä ak je trest uložený v dlhšej výmere.\nTreba zdôrazniť, že Trestný zákon vyžaduje preukázanie polepšenia v momente\nrozhodovania o žiadosti odsúdeného. Ak teda správanie odsúdeného po nástupe do výkonu\ntrestu vykazuje určité problematické rysy, postupom času sa však stabilizuje, nepredstavuje\nto vo väčšine prípadov prekážku pre konštatovanie o polepšení sa odsúdeného. Špecifickou\nokolnosťou, ktorá býva zohľadňovaná pri rezultátoch o polepšení sa odsúdeného, je\nprítomnosť jeho kritického postoja k spáchaniu trestnej činnosti a prijatie zodpovednosti,\nresp. prítomnosť explicitného priznania sa k spáchaniu skutku, za ktorý bol trest uložený,\nprípadne absencia takéhoto priznania. Z ustanovenia § 66 Trestného zákona nevyplýva\nnutnosť predchádzajúceho sa priznania k spáchanej trestnej činnosti, ako podmienky\nna podmienečné prepustenie. Takáto podmienka nevyplýva ani z judikatúry ústavného súdu,\nESĽP, ani z odporúčaní prijatých Radou Európy. Je potrebné poukázať na to, že ani výkon\ntrestu neznemožňuje odsúdenému využívať mimoriadne opravné prostriedky, ktorými by\nmohol dosiahnuť revíziu svojho odsúdenia. Ak by súdy pri rozhodovaní o naplnení\npodmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody automaticky\nvyžadovali priznanie sa odsúdenému, bolo by mu odňaté právo na určité „výhrady“\n\n8\n\nk odsúdeniu a tým minimálne aspoň sčasti i na uplatňovanie mimoriadnych opravných\nprostriedkov. I určité kritické výhrady k odsúdeniu (považovanie odsúdenia za viac či menej\nnespravodlivé) nemusia totiž automaticky znamenať, že odsúdený trest neprijal, aspoň\nčiastočne si neuvedomil nesprávnosť svojho konania a v dôsledku toho nemôže preukázať\npolepšenie. Tiež je možné poukázať na skutočnosť, že priznanie sa ku spáchaniu trestného\nčinu je inštitútom trestného práva procesného a preukázanie polepšenia je inštitútom\ntrestného práva hmotného. Účelom konania o podmienečnom prepustení, ako časti\nvykonávacieho konania, preto nemôže byť získanie priznania sa odsúdeného. Iste, medzi\nkritickým postojom k vlastnej trestnej činnosti (teda i priznaním sa) a polepšením môže byť\na v praxi často i je úzka obsahová súvislosť, oba inštitúty však nemožno vzájomne zamieňať.\nSúdy konajúce o podmienečnom prepustení tak musia zvážiť, do akej miery absencia\npriznania sa, či existencia určitých výhrad k odsúdeniu, bránia vysloveniu záveru, že\nodsúdený preukázal polepšenie. Treťou podmienkou je prognóza očakávania vedenia\nriadneho života. Už z povahy veci je samozrejmé, že sa jedná len o odhad, prognózu\nzo strany súdu smerom do budúcnosti, pričom súd musí pri svojej úvahe zohľadniť všetky\naktuálne informácie, ktoré má k dispozícii pri rozhodovaní o žiadosti. Nie je teda\nvyžadované „stopercentné“ presvedčenie, že odsúdený nespácha v budúcnosti trestnú\nčinnosť, jedná sa vždy len o pravdepodobnostnú úvahu. Za „vedenie riadneho života“\nmožno považovať určitý minimálny rámec, v ktorom spoločnosť považuje od každého\nobčana, aby sa vyvaroval páchania trestnej činnosti, či opakovaného páchania priestupkov.\nVedenie riadneho života môže byť pritom zo strany rozhodujúceho súdu „poistené“\nuložením probačného dohľadu spolu so stanovením určitých špecifických povinností, či\nobmedzení. Tieto povinnosti, či obmedzenia by logicky mali vychádzať z poznania\ncharakteristík a špecifík osobnosti odsúdeného. Prognóza vedenia riadneho života býva\nvo väčšine prípadov konštatovaná na základe zistení, že odsúdený má zabezpečené sociálne\nzázemie, zamestnanie, udržiaval kontakt s rodinou. Zohľadňuje sa samozrejme i trestná\nminulosť odsúdeného, závažnosť aktuálneho odsúdenia a tiež počet jeho prípadných\npodmienečných prepustení v minulosti. Samotný faktor trestnej minulosti a závažnosť\naktuálneho trestného činu odsúdeného je preto dôležitým, pri prognóze očakávania vedenia\nriadneho života, táto prognóza však nemôže byť založená výlučne a len na jeho trestnej\nminulosti. Ak by totiž záver súdu o nenaplnení podmienky očakávania vedenia riadneho\n\n9\n\nživota bol založený výlučne a primárne len na okolnostiach a dôvodoch, ktoré hrali úlohu\npri ukladaní samotného trestu odňatia slobody (predchádzajúce odsúdenia, závažnosť\ntrestnej činnosti) mohlo by prísť k porušeniu zásady zákazu ne bis in idem. Ani trestnú\nminulosť teda nemožno hodnotiť mechanicky, bez previazanosti na aktuálne správanie\na charakteristiky odsúdeného, i keď samozrejme zhodnotiť ju treba a to vrátane už prípadne\nzahladených odsúdení. V prípade predchádzajúcich odsúdení je potrebné zohľadniť, aký bol\nmedzi nimi časový odstup a aká bola ich závažnosť (či gradovala atď.).»\n16. Krajský súd v nadväznosti na interpretáciu aplikovanej právnej úpravy\nv odôvodnení namietaného uznesenia prezentoval tieto skutkové zistenia a právne úvahy\ntvoriace podklad pre záver namietaného uznesenia o zamietnutí návrhu sťažovateľa\nna podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody:\n«V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého\nstupňa na verejnom zasadnutí vyplýva, že správanie odsúdeného nie je stabilizované, ani\nbezproblémové a počas výkonu trestu sa dostával do konfliktu s príslušníkmi ZVJS,\nspoluodsúdenými a porušoval interné normy ústavu, o čom svedčia i disciplinárne postihy.\nSprávanie a chovanie odsúdeného vykazuje určité znaky stabilizácie až v poslednom\nobdobí.\nSúd prvého stupňa oprel svoj záver o preukázaní polepšenia sa takmer výhradne\no skutočnosť, že odsúdený trpí hyperkinetickou poruchou správania v impulzívnej forme,\nktorá v podstate „ovláda“ celé správanie sa odsúdeného a on nemá možnosti ovplyvňovať\nsvoje konanie vlastnou vôľou. Tu súd prvého stupňa poukazuje na závery znaleckého\nposudku znaleckej organizácie Forenza - znalecká psychiatrická s. r. o. a výsluch znalca\nMUDr. Ivana Dóciho. Znalec sám však vo svojej výpovedi uviedol, že napriek tomu, že\nprítomnosť ADHD bola u odsúdeného prítomná pri konfliktných situáciách v ÚVTOS,\nnemožno jednoznačne uviesť, že by diagnostikovaná porucha výlučne bránila odsúdenému\nreagovať inak, ako reagoval (teda impulzívne). V čase konfliktov totiž na konanie\nodsúdeného pôsobilo viacero faktorov, pričom prítomnosť ADHD mohla byť len jedným\nz faktorov. Súd prvého stupňa tak zjavne preceňuje vplyv zistenej poruchy na správanie\nodsúdeného. Napokon duševný stav obvineného a jeho osobnosť boli znalcami skúmané\nv predchádzajúcich trestných konaniach a nebolo zistené, že by zistená porucha správania\n\n10\n\nmala vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. To napokon vyplýva i z ostatného\nrozsudku Okresného súdu Košice II., sp. zn. 7 T/17/2013. Krajský súd naopak poukazuje\nna skutočnosť, že práve to, že odsúdený vedel o svojej poruche a o jej možných následkoch\nna svoje správanie ho malo motivovať k tomu, aby sa čo najviac snažil negatívnym\nprejavom zamedziť. Skutočnosť, že odsúdený vie svoje správanie korigovať a eliminovať\nnegatívne prejavy poruchy je nakoniec preukázaná tým, že jeho správanie sa v ostatnom\nčase pozitívnym smerom upravilo, čo možno jednoznačne u neho oceniť. Ak by sme sa\nstotožnili so záverom súdu prvého stupňa, že zistená porucha „ovláda“ chovanie sa\nodsúdeného do tej miery, že nie je schopný negatívne prejavy eliminovať, tak by sa\nu každého odsúdeného, ktorý trpí určitou poruchou stalo skúmanie preukázania polepšenia\nzbytočným, pretože s poukazom na existenciu určitej poruchy by sa takéto skúmanie\nparadoxne stalo zbytočným a súd by kedykoľvek napriek prípadnému negatívnemu\nhodnoteniu zo strany ÚVTOS mohol (arbitrárne a nepreskúmateľne) skonštatovať, že\npreukázanie bolo preukázané. To by sme sa však skutočne dostali do situácie, kedy by\nstanovenie akýchkoľvek podmienok na podmienečné prepustenie mohlo stať zbytočným\na súd by právnu úpravu nahradil subjektívnou úvahou. Problémy odsúdeného pri\nrešpektovaní ústavného poriadku pritom nemožno pripísať ani adaptačným problémom\npo nástupe do výkonu trestu, pretože tento je vo výkone aktuálneho trestu už od roku 2015,\npričom problémy stále pretrvávajú (a ako bolo uvedené nemožno ich pripísať výlučne\nporuche správania). Vzhľadom na uvedené potom možno tiež uviesť, že súd prvého stupňa\ns poukazom na poruchu odsúdeného úplne „odignoroval“ existenciu 2 disciplinárnych\ntrestov a účelovo vyzdvihol existujúcu jednu disciplinárnu odmenu. Práve existencia\ndisciplinárnych trestov však svedčí o skutočnosti, že resocializácia odsúdeného ešte nebola\ndovŕšená do tej miery, aby od neho bolo možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny\nživot. Na druhej strane však krajský súd poukazuje na počínajúci obrat v správaní sa\nodsúdeného, keď sa toto stabilizovalo a odsúdený je schopný pozitívnym správaním\nvytvárať si podmienky na získanie odmien, čo len svedčí o tom (už napokon uvedenom) že je\nv zásade schopný regulovať negatívne vplyvy existujúcej poruchy na svoje správanie.\nKrajský súd následne konštatuje, že už vyššie uvedené závery možno vztiahnuť i na\nskúmanie schopnosti odsúdeného viesť v budúcnosti riadny život. Súd prvého stupňa\nnedostatočne vyhodnotil i predchádzajúce odsúdenia, keď len lakonicky skonštatoval, že\n\n11\n\nodsúdenému bol ukladaný súhrnný trest a predchádzajúce výroky o trestoch boli zrušené a\npreto je vo výkone trestu „iba“ po prvýkrát. Predchádzajúce odsúdenia a tresty preto\nnemohli mať vplyv na správanie sa odsúdeného. Okresný súd sa však vôbec nevysporiadal s\ntým, že napriek uvedenému, je nesporné, že odsúdený bol 5 krát súdne trestaný v relatívne\nkrátkom časovom úseku a že jeho osobnosť je zrejme kriminálne narušená, čo zrejme má\nvplyv na posúdenie jeho schopnosti viesť v budúcnosti riadny život. Práve uvedené v\nkombinácii s negatívnymi prejavmi v správaní odsúdeného svedčia o skutočnosti, že zatiaľ\nešte nepreukázal potrebné polepšenie a nemožno od neho dôvodne očakávať, že v\nbudúcnosti povedie riadny život. Vo vzťahu k úvahám súdu prvého stupňa o hodnotení\nrizika sociálneho zlyhania možno čiastočne prisvedčiť tomu, že nie je vždy výsledky\nvyplneného formulára podávajú reálny obraz o resocializačnej prognóze odsúdeného,\navšak vzhľadom na uvedené skutočnosti, už závery vyplývajúce z uvedeného formulára nie\nsú schopné závažnejšie ovplyvniť úvahy o (ne)splnení materiálnej podmienky na\npodmienečné prepustenie. Sumarizujúc všetky uvedené skutočnosti potom naozaj nezostáva\nnič iné len konštatovať, že odsúdený doterajším výkon trestu odňatia slobody zatiaľ ešte\nnepreukázal polepšenie a nemožno od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie\nriadny život. Okresný súd preto nepostupoval správne, keď žiadosti odsúdeného vyhovel.\nVzhľadom na správanie sa odsúdeného počas celého doterajšieho výkonu trestu, existenciu\nnezahladených disciplinárnych trestov a závery hodnotenia riaditeľa ústavu, možno\nkonštatovať, že odsúdený doterajším výkonom trestu preukázal polepšenie (i keď pozitívny\nobrat zrejme už nastáva) a že bude v budúcnosti viesť riadny život. Krajský súd sa preto\nnestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne spĺňa podmienky na\npodmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a preto vyhovel sťažnosti\nprokurátora, napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného\nzamietol.»\n17. Ústavný súd sa oboznámil aj s relevantnou právnou úpravou, ktorá bola krajským\nsúdom v právnej veci sťažovateľa aplikovaná:\nPodľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť\nna slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním\npreukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a\n\n12\n\na) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého\nnepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej\nrepubliky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,\nb) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého\nnepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej\nrepubliky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,\nc) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu\nvo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu\nodňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného\nnepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými\nprostriedkami.\nPodľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd\nprihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu\nodsúdený trest vykonáva.\n18. Z právnej úpravy aplikovanej v právnej veci sťažovateľa (predovšetkým\nustanovenia § 66 ods. 1 a 2 Trestného zákona) vyplýva, že predpokladom pre podmienečné\nprepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby\nvýkonu tohto trestu aj skutočnosť, že odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich\npovinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že\nv budúcnosti bude viesť riadny život. Krajský súd v namietanom uznesení dospel k záveru,\nže sťažovateľ druhú z uvedených podmienok nesplnil, keď v tomto kontexte, vychádzajúc\nzo svojich skutkových zistení, konštatoval, že správanie sťažovateľa vo výkone trestu nie je\ndostatočne stabilizované. V tomto smere krajský súd zdôraznil, že je potrebné reflektovať aj\nna trestnú minulosť sťažovateľa, ktorý bol v krátkom časovom rámci päťkrát súdne trestaný.\nZároveň poukázal na problémové správanie sťažovateľa v príslušnom ústave na výkon\ntrestu odňatia slobody prejavujúce sa jednak konfliktmi s príslušníkmi Zboru väzenskej\na justičnej stráže a so spoluodsúdenými a tiež nerešpektovaním interných noriem ústavu, čo\nsa odrazilo v dvoch uložených disciplinárnych trestoch. Uvedené skutočnosti spolu\nso zohľadnením jednej aktuálnej disciplinárnej odmeny viedli krajský súd k záveru, že\nresocializácia sťažovateľa síce prebieha, no nie je zavŕšená do takej miery, aby bolo možné\n\n13\n\nod neho očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny život. Krajský súd tiež\npoukazom na aktuálne pozitívne správanie sťažovateľa v príslušnom ústave na výkon trestu\nargumentoval, že táto skutočnosť svedčí o tom, že je sťažovateľ schopný eliminovať vplyv\nu neho diagnostikovanej duševnej poruchy na svoje správanie, a teda dokáže svoje\nsprávanie i napriek existencii tejto poruchy primerane regulovať.\n19. Ústavný súd vo všeobecnej rovine konštatuje, že neexistuje ústavou zaručené\nprávo na to, aby bolo vyhovené návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu\ntrestu odňatia slobody. Posúdenie splnenia zákonných podmienok je totiž vecou sudcovskej\núvahy. Je teda na všeobecnom súde, aby skúmal a posúdil, či sú zákonné podmienky\npre vyhovenie návrhu splnené, a svoje úvahy v danom smere riadne odôvodnil.\n20. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia\ntohto uznesenia, bez toho, aby bolo potrebné tieto skutočnosti ďalej analyzovať, keďže sú\npodľa názoru ústavného súdu samy osebe dostatočne výpovedné, čo sa týka zodpovedania\notázky, či sťažovateľ preukázal, že ďalší výkon trestu už nie je v jeho prípade potrebný,\nústavný súd konštatuje ústavnú konformnosť odôvodnenia namietaného uznesenia\nkrajského súdu. Je toho názoru, že sa v ňom krajský súd náležite vysporiadal\ns argumentáciou návrhu sťažovateľa na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody\na riadne vysvetlil dôvody pre jeho zamietnutie. Prezentovanú argumentáciu, o ktorú oprel\nkrajský súd svoj právny záver o nesplnení podmienok predpokladaných relevantnou\nprávnou úpravou, ústavný súd hodnotí ako vyčerpávajúcu, bez zjavných logických\nprotirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí\nvšeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu a zároveň súladnú s podstatou a zmyslom\naplikovaných právnych noriem. Procesný postup krajského súdu ani napadnuté rozhodnutie\nnesignalizujú porušenie zákazu diskriminácie. Samotné zamietnutie žiadosti sťažovateľa\no podmienečné prepustenie z výkonu trestu neznamená bez ďalšieho porušenie základného\npráva na slobodu.\n\n14\n\n21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako\nzjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol.\n22. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. septembra 2019\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zamietnutie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "diskriminácia-zákaz", "trest-nepodmienečný", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "sťažnosť", "trest-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "d0ab01ae-05c7-4623-86c7-b76869825768:284ca3e6-b2ae-4435-adae-0216a96cc68d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:7218010055.1", "spisova_znacka": "3Tos/33/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/33/2019 z 22. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-04-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:7218010055.1"}, {"guid": "4d86c7fc-64c4-45f4-94fe-7df6e71b4364:8029c619-8d98-435b-8cbc-90cff3a201dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "7To/65/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/65/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4d86c7fc-64c4-45f4-94fe-7df6e71b4364:8029c619-8d98-435b-8cbc-90cff3a201dd"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9784c4ac-936d-41a1-8c3b-f3fa96650b0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.427.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 427/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.427.2026.1"}, {"guid": "ussr:64b91852-f596-4659-9d35-c12dc8570c70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.351.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2026 z 3. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.351.2026.1"}, {"guid": "ussr:953841c6-8317-4469-bdd0-05b3653cdf61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.343.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 343/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 343/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.343.2026.1"}, {"guid": "ussr:afd1f0df-7dba-4994-bcea-0211cf2377aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.194.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2026 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.194.2026.1"}, {"guid": "ussr:6cbd7e45-09b1-46c1-945e-001444c30fdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.115.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 115/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.115.2026.1"}, {"guid": "ussr:76cff6cf-bf50-4281-b7c7-8f596f253291", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.107.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 107/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.107.2026.1"}, {"guid": "ussr:f223c079-96d1-49ef-8528-b46589f99122", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.64.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 64/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/2026 z 11. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.64.2026.1"}, {"guid": "ussr:4416ce7a-e0cb-4f10-9008-e5fc5b5be4fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.13.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 13/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 13/2026 z 15. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.13.2026.1"}, {"guid": "ussr:29a9d053-d2cd-4bdc-8450-f930531a5d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.629.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 629/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 629/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.629.2025.1"}, {"guid": "ussr:94373c34-31aa-424e-8bcf-60b1d2d19eab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.569.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 569/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 569/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.569.2025.1"}, {"guid": "ussr:b9845a58-d5f4-4dda-95ba-32d124a6098e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.574.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 574/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 574/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.574.2025.1"}, {"guid": "ussr:394aad27-1d3b-4414-bc40-346a27110e87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.412.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 412/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 412/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.412.2025.1"}, {"guid": "ussr:754ae1d3-c11f-4356-a897-598cff9eb535", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.457.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.457.2025.1"}, {"guid": "ussr:798dd093-524e-4e73-ae06-bd5599cf67b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.255.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.255.2025.1"}, {"guid": "ussr:fb2a1ef4-6d82-4f92-a513-0dcf6c3d1d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.254.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.254.2025.1"}, {"guid": "ussr:34eca6a0-ed0f-4041-9cde-8ae5c306311c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.14.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.14.2025.1"}, {"guid": "ussr:c8411c8e-6ba3-41e8-8a45-1ca18c65a43e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.472.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 472/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 472/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.472.2024.1"}, {"guid": "ussr:3eb85279-84f4-47ec-a30a-c81af7008d49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.318.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 318/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.318.2024.1"}, {"guid": "ussr:0b911779-5eae-48b1-b037-c70c6e40216f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.168.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 168/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.168.2024.1"}, {"guid": "ussr:dced80f2-5864-4700-8c89-7da4f3c2535a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.67.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2024 z 8. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.67.2024.1"}, {"guid": "ussr:3f2a7f1c-fb41-4bff-a4e0-efd78a78e2d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.3.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2024 z 9. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.3.2024.1"}, {"guid": "ussr:f141c9cf-13f7-4a2d-b700-5a5f0e4e20d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.549.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 549/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 549/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.549.2023.1"}, {"guid": "ussr:3b77c917-027d-4c22-843a-8f60953054c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.462.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 462/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 462/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.462.2023.1"}, {"guid": "ussr:7ad9c03c-3eaa-473e-a13a-163d1b2912d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.192.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 192/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.192.2023.3"}, {"guid": "ussr:71a8d270-a8c2-486b-97dc-727f4edf14b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.452.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 452/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 452/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.452.2023.1"}, {"guid": "ussr:35d8bcef-a7f7-4b27-8467-65dec6c44757", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.357.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.357.2023.1"}, {"guid": "ussr:7b7c56bb-3f58-4ea4-95b9-98cc158998c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.291.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 291/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.291.2023.1"}, {"guid": "ussr:289cae4b-8a6a-4888-ae8c-7e5362845bfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.204.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 204/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.204.2022.1"}, {"guid": "ussr:dd672999-59c1-4083-858b-99d6d51af17d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.212.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.212.2020.1"}, {"guid": "add23d15-8e3f-4074-ab1f-522163793a27:5b6e4a65-f006-43ef-a650-3085d673013a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2125010375.1", "spisova_znacka": "5Tos/95/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5Tos/95/2025 z 4. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2125010375.1"}]}