{"guid": "ussr:83868beb-19ae-4b5e-a394-c8c2b9670b55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.217.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 217/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 217/2019 z 26. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. júla 2019, sp. zn. II. ÚS 217/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.217.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-07-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/83868beb-19ae-4b5e-a394-c8c2b9670b55", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.217.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.217.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.217.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 217/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra\nMolnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\nzastúpeného Advokátskou\n\nkanceláriou\n\nBauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Richard Bauer,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I, opatrením sp. zn.\n5 T 69/2018 z 5. apríla 2019 a opatrením sp. zn. 5 T 69/2018 zo 17. júna 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“), opatrením sp. zn.\n5 T 69/2018 z 5. apríla 2019 a opatrením sp. zn. 5 T 69/2018 zo 17. júna 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené\ntrestne stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a prečin\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.\nV trestnej veci sťažovateľa nariadil okresný súd hlavné pojednávanie na 14. január\n2019 a na 25. február 2019, z ktorých sa zvolený obhajca sťažovateľa JUDr. Richard Bauer\nospravedlnil, a to raz pre chorobu a raz z dôvodu kolízie.\nNa hlavnom pojednávaní 3. apríla 2019 sa zvolený obhajca zúčastnil a zároveň\nvo vzťahu k samosudcom nariadenému ďalšiemu termínu hlavného pojednávania požiadal\no zmenu tohto termínu.\nDňa 3. apríla 2019 sťažovateľ podaním požiadal okresný súd, aby sa hlavné\npojednávanie konalo v jeho osobnej neprítomnosti.\nOkresný súd následne opatrením sp. zn. 5 T 69/2018 z 5. apríla 2019 ustanovil\nsťažovateľovi náhradného obhajcu.\nDňa 24. apríla 2019 sťažovateľ podaním adresovaným okresnému súdu vzal v celom\nrozsahu späť svoju žiadosť o vykonanie hlavného pojednávania v jeho osobnej\nneprítomnosti.\nDňa 14. júna 2019 sťažovateľ okresný súd požiadal o bezodkladné zrušenie\nustanovenia náhradného obhajcu. Poukázal pritom na skutočnosť, že ustanovená obhajkyňa\nho žiadnym spôsobom nekontaktovala, hoci sa zúčastnila dvoch termínov hlavného\npojednávania (27. apríla 2019 a 27. mája 2019), a ani so sťažovateľom nevykonala žiadnu\nporadu o ďalšom postupe.\nOkresný súd následne opatrením sp. zn. 5 T 69/2018 zo 17. júna 2019 zrušil\nopatrenie sp. zn. 5 T 69/2018 z 5. apríla 2019 o ustanovení náhradného obhajcu\nsťažovateľovi.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v podstatnom namieta arbitrárnosť napadnutého opatrenia okresného\nsúdu sp. zn. 5 T 69/2018 z 5. apríla 2019, ktorým mu bol ustanovený náhradný obhajca.\nPodľa jeho názoru vlastným konaním ani konaním jeho zvoleného obhajcu nedochádzalo\nk mareniu účelu trestného konania v uvedenej trestnej veci a sťažovateľ ako obžalovaný len\ndôsledne využíval svoje práva. Sťažovateľ zároveň namieta nedostatočné odôvodenie\nopatrenia okresného súdu sp. zn. 5 T 69/2018 zo 17. júna 2019, ktorým bolo zrušené\nopatrenie o ustanovení náhradného obhajcu.\nSťažovateľ zároveň namieta, že došlo aj k zásahu do jeho práva na obhajobu, keďže\nustanovením náhradného obhajcu ho okresný súd „donútil“, aby sa zúčastňoval v rozpore\ns jeho právom na obhajobu každého ďalšieho termínu hlavného pojednávania.\nSťažovateľ taktiež namieta zásah do práva vlastniť majetok, keďže mu vznikne\npovinnosť nahradiť trovy ustanovenému obhajcovi, a teda dôjde k jeho ukráteniu o sumu,\nktorú bude musieť náhradnému obhajcovi zaplatiť.\n4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru došlo tým, že napadnutými\nopatreniami okresného súdu sp. zn. 5 T 69/2018 z 5. apríla 2019 a sp. zn. 5 T 69/2018\nzo 17. júna 2019 bol sťažovateľovi v trestnom konaní arbitrárne najprv ustanovený\na následne zrušený náhradný obhajca, čím bolo zároveň porušené jeho právo na obhajobu,\nako aj právo vlastniť majetok.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1.Základné práva sťažovateľa\n\nzaručené mu v čl. 50 ods. 3, čl. 46\n\nods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež v čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Košice I a jeho\nOpatrením č. k. 5T/69/20I8 zo dňa 05. 04. 2019 a Opatrením č. k. 5T/69/2018 zo dňa\n17.06.2019, v súvislosti s trestným konaním sťažovateľa vedeným pred Okresným súdom\nKošice I pod sp. zn. 5T/69/2018, porušené boli.\n\n3\n\n2. Opatrenie č. k. 5T/69/2018 zo dňa 05.04.2019 a Opatrenie č. k. 5T/69/2018 zo dňa\n17.06.2019 Okresného súdu Košice I zrušuje a Okresnému súdu Košice I zakazuje\nporušovať namietané práva sťažovateľa.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie v sume 1.000,-EUR (slovom tisíc eur), ktoré je mu Okresný súd\nKošice I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (správne má byť „Okresný súd Košice I“, pozn.)\nje povinný zaplatiť sťažovateľovi\n\ntrovy právneho nastúpenia v sume\n\n415,51 (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právnej\nnástupkyne Advokátskej kancelárie Bauer s.r.o., Dénešova 19, 040 23 Košice, do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\n\n4\n\nnávrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ústavy.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá\ntvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n15. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n17. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\nIII.\nPrávne hodnotenie a závery ústavného súdu\n18. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n19. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3\ndohovoru napadnutým postupom a opatreniami okresného súdu sp. zn. 5 T 69/2018\nz 5. apríla 2019 a sp. zn. 5 T 69/2018 zo 17. júna 2019.\n6\n\nPodľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým,\nže okresným súdom bol sťažovateľovi v trestnom konaní arbitrárne najprv ustanovený\na následne zrušený náhradný obhajca, čím bolo zároveň porušené jeho právo na obhajobu,\nako aj právo vlastniť majetok.\n20. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n21. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n22. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n23. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je\nzjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\n7\n\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. 59/2019,\nII. ÚS 194/2019).\n24. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných\nsúdov. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má\nopodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím\n(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej\nslobody.\n25. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil\nústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutým opatreniam okresného súdu\nsp. zn. 5 T 69/2018 z 5. apríla 2019 a sp. zn. 5 T 69/2018 zo 17. júna 2019.\n26. V zmysle § 10 ods. 19 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) opatrenia sú neformálne ústne alebo\npísomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy. Vzhľadom\nna skutočnosť, že ide skôr o konanie faktickej povahy ako rozhodnutie, Trestný poriadok\nbližšie vôbec nestanovuje (na rozdiel od rozsudku, uznesenia alebo príkazu) formálne\nani obsahové náležitostí opatrení. Na rozdiel od napr. príkazu tak Trestný poriadok\nnezakotvuje ani požiadavku, aby písomné vyhotovenie opatrenia obsahovalo odôvodnenie\nči požiadavku, aby opatrenie bolo odôvodené aj skutkovými okolnosťami. Proti opatreniu\nnemožno ani podať opravný prostriedok. Zvláštna povaha opatrení tak odôvodňuje\nodlišnosti pri hodnotení opatrení v porovnaní s bežnými formami rozhodovania v trestnom\nkonaní.\n27. Podľa § 42 Trestného poriadku v prípade, ak je dôvodná obava, že by mohol byť\nzmarený v prípravnom konaní výsluch obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu,\nhlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo\nustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému popri zvolenom obhajcovi alebo\nustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca. Náhradný obhajca má rovnaké práva\na povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený obhajca; na hlavnom pojednávaní\n\n8\n\na verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného obhajcu\nalebo ustanoveného obhajcu.\n28. Inštitút náhradného obhajcu je osobitný inštitút trestného práva procesného,\nktorý súvisí so vznikom situácie, v ktorej dochádza k snahe o marenie účelu trestného\nkonania zo strany obvineného ako jednej z procesných strán. Ustanovenie obhajcu z úradnej\nmoci aj proti vôli obvineného pritom nie je v rozpore s ústavou alebo dohovorom, ak si to\nvyžadujú záujmy spravodlivosti. Je preto primerané a spravodlivé, aby riadny výkon\nsúdnictva nebol ohrozovaný takými okolnosťami, ktoré samotný štát ako procesná strana\nnemôže ovplyvniť. Sem spadajú nielen snahy obvineného vyhnúť sa dôsledkom spojeným\ns trestným stíhaním, t. j. konanie nesúce znaky procesnej obštrukcie, ale aj snahy sledujúce\nmimoprocesné ciele. Takýmto javom, ktoré na úkor štátu ako procesnej strany zreteľne\nvybočujú z ústavne chránených procesných zásad, ako aj z rámca štátu ako právneho štátu,\nje však potrebné čeliť (m. m. II. ÚS 215/06).\n29.\n\nPokiaľ\n\nide\n\no sťažovateľom\n\nnapadnuté\n\nopatrenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nsp. zn. 5 T 69/2018 z 5. apríla 2019, ktorým okresný súd sťažovateľovi ustanovil\nnáhradného obhajcu, okresný súd ustanovenie náhradného obhajcu sťažovateľovi odôvodnil\ntým, že „je dôvodná obava, že by neúčasťou ustanoveného obhajcu (ide o formálnu chybu\nv písaní, správne má byť zvoleného obhajcu, pozn.) JUDr. Richarda Bauera mohlo byť\nzmarené hlavné pojednávanie.“.\nKeďže Trestný poriadok nezakotvuje požiadavku, aby písomné vyhotovenie\nopatrenia obsahovalo odôvodnenie, ako ani požiadavku, aby opatrenie bolo odôvodené\naj skutkovými okolnosťami, je potrebné brať do úvahy aj okolnosti, ktoré predchádzali\nvydaniu, resp. viedli k vydaniu predmetného opatrenia. Ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje na skutočnosť, že z predchádzajúceho priebehu hlavného pojednávania vyplýva,\nže z dvoch termínov hlavných pojednávaní v trestnej veci sťažovateľa nariadených\nna 14. január 2019 a na 25. február 2019 sa zvolený obhajca sťažovateľa ospravedlnil\na na hlavnom pojednávaní konanom 3. apríla 2019 sa zvolený obhajca sťažovateľa síce\nzúčastnil, avšak zároveň vo vzťahu k samosudcom nariadenému ďalšiemu termínu hlavného\npojednávania požiadal o zmenu tohto termínu.\n\n9\n\n30. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnuté opatrenie okresného súdu sp. zn.\n5 T 69/2018 zo 17. júna 2019, ktorým okresný súd zrušil opatrenie sp. zn. 5 T 69/2018\nz 5. apríla 2019 o ustanovení náhradného obhajcu sťažovateľovi, okresný súd zrušenie\nnáhradného obhajcu odôvodnil tým, že „pominuli dôvody na jeho ustanovenie“.\nKeďže Trestný poriadok nezakotvuje požiadavku, aby písomné vyhotovenie\nopatrenia obsahovalo odôvodnenie, ako ani požiadavku, aby opatrenie bolo odôvodené\naj skutkovými okolnosťami, je potrebné brať do úvahy aj okolnosti, ktoré predchádzali\nvydaniu, resp. viedli k vydaniu predmetného opatrenia. Ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje na skutočnosť, že podaním zo 14. júna 2019 sám sťažovateľ okresný súd\npožiadal o bezodkladné zrušenie ustanovenia náhradného obhajcu a poukázal na\nskutočnosť, že ustanovená obhajkyňa ho žiadnym spôsobom nekontaktovala, hoci sa\nzúčastnila dvoch termínov hlavného pojednávania (27. apríla 2019 a 27. mája 2019), a ani\nso sťažovateľom nevykonala žiadnu poradu o ďalšom postupe.\n31. Po oboznámení sa s postupom a napadnutými opatreniami okresného súdu\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažovateľom napadnutý\npostup a opatrenia okresného súdu v ničom nesignalizujú možnosť porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 dohovoru, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodnosť\nktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp.\nústavný súd dospel k záveru, že medzi sťažovateľom napadnutým postupom a opatreniami\nokresného súdu a obsahom práv, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha,\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\n32. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že postup súdneho\norgánu (v tomto prípade okresného súdu), ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi\npredpismi konania v trestnoprávnej veci, nie je možné považovať za porušenie základného\npráva alebo slobody fyzickej osoby ako účastníka súdneho konania podľa čl. 46 až 50\nústavy.\n\n10\n\n33. Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania ústavnú sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy,\nresp. práv podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru\n34. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd tým, že mu ustanovil náhradného obhajcu,\nho v podstate „donútil“, aby sa v rozpore s jeho právom na obhajobu zúčastňoval každého\nďalšieho termínu hlavného pojednávania.\n35. S uvedeným názorom sťažovateľa sa nemožno stotožniť, keďže ustanovenie\nnáhradného obhajcu sťažovateľovi okresným súdom v žiadnom smere nenegovalo\npredchádzajúci prejav vôle sťažovateľa z 3. apríla 2019 nezúčastňovať sa hlavného\npojednávania v jeho trestnej veci, keďže Trestný poriadok ustanoveniu náhradného obhajcu\ntakýto účinok nepriznáva. Bol to, naopak, sťažovateľ, ktorý svojím podaním z 24. apríla\n2019 vzal v celom rozsahu späť svoju predchádzajúcu žiadosť o vykonanie hlavného\npojednávania v jeho osobnej neprítomnosti.\n36. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel\nk záveru, že sťažovateľom napadnutý postup a opatrenia okresného súdu v ničom\nnesignalizujú možnosť porušenia základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. práv\npodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp. ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nsťažovateľom napadnutým postupom a opatreniami okresného súdu a obsahom práv,\nvyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol\ndospieť k záveru o ich porušení.\n\n11\n\n37. Z uvedených dôvodov ústavný súd v rámci predbežného prerokovania ústavnú\nsťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy,\nresp. práv podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n38. Sťažovateľ zároveň tvrdil, že napadnutým postupom a opatreniami okresného\nsúdu bolo zasiahnuté do jeho základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd konštatuje, že ide o právo hmotného charakteru a ústavný súd nezistil\nrelevantnú súvislosť medzi označeným právom hmotnej povahy a napadnutým postupom\na opatreniami okresného súdu. Taktiež zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej ústavnej\nsťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia tohto práva, reálnosť ktorej by\nmohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 439/2018).\nKeďže ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy, odmietol pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n39. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n40. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. júla 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1db60907-efe6-4c1a-9f33-11434e4a2a88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.194.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 194/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.194.2019.1"}, {"guid": "ussr:debbbff2-c1de-4f76-b41e-1dbf3d196128", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.439.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.439.2018.1"}, {"guid": "ussr:372d4d78-e7d2-4b7e-85ac-5a5592c6ff68", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 215/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 215/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:372d4d78-e7d2-4b7e-85ac-5a5592c6ff68"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:eee23aa5-3e01-47ce-8c82-7c573b32079e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.394.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2024 z 22. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.394.2024.1"}, {"guid": "ussr:8a92d991-0b17-4ee6-9e20-d1ea5fa06974", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.333.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 333/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 333/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.333.2024.1"}]}