{"guid": "ussr:276bbd4b-0caf-44a0-b0a0-3f02f19253ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.216.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 216/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/2019 z 26. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. júla 2019, sp. zn. II. ÚS 216/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.216.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-07-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/276bbd4b-0caf-44a0-b0a0-3f02f19253ca", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.216.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.216.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.216.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 216/2019-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júla 2019\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti MINITEC s. r. o.,\nTurgenevova 13, Košice, IČO 17075149, právne zastúpenej advokátom JUDr. Milanom\nSzőllőssym, Mlynská 28, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 1 Co 225/2018 zo 6. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti MINITEC s. r. o. o d m i e t a ako\nneprípustnú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n25. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MINITEC s. r. o.,\nTurgenevova 13, Košice, IČO 17075149 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\nporušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 1 Co 225/2018 zo 6. februára 2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom postavení\nžalovanej v konaní o zaplatenie sumy 1 635 € vedenom na Okresnom súde Košice II (ďalej\nlen „okresný súd“) pod sp. zn. 20 C 282/2012. V uvedenom konaní žalobcovia ako\npodieloví spoluvlastníci niekoľkých parciel požadovali od sťažovateľky, ktorá má na týchto\nparcelách postavenú administratívnu budovu, zaplatenie sumy 1 635 € z dôvodu vydania\nbezdôvodného obohatenia za roky 2010 a 2011, keďže sťažovateľka využíva parcely\nbez toho, aby žalobcom platila nájomné.\nOkresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 20 C 282/2012-635 z 23. januára 2018 (ďalej\nlen „rozsudok okresného súdu“) tak, že sťažovateľku zaviazal zaplatiť žalobcom sumu\n1 635 €. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd „Rozsudok odôvodnil\ntým, že sťažovateľ užíva predmetné pozemky v rozsahu 595 m² a nie len v rozsahu 468 m²,\nako tvrdil sťažovateľ. Vychádzal pritom z toho, že všetky predmetné parcely sa nachádzajú\nv oplotenom areáli a časť, o ktorej sťažovateľ tvrdil, že ju neužíva, predstavuje rozdrobené\na zle situované časti, ktoré by žalobcovia nemali reálnu možnosť efektívne užívať. Taktiež\nza logické označil to, že pokiaľ sťažovateľ vlastní na pozemku nehnuteľnosť, musí užívať\nreálne aj okolie tejto nehnuteľnosti a reálne užívanie vlastníka parcely nie je možné.\nPri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku Inštitútu znalcov\nč. 14/2015.“.\n3. Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré odôvodnila\nnajmä tvrdením, že „... okresný súd sa nevysporiadal s jeho námietkami, a to s námietkou\npremlčania a s námietkou ohľadne špekulatívneho charakteru podanej žaloby. Namietal tiež\nnesprávne právne posúdenie skutočného rozsahu užívania predmetných pozemkov zo strany\nsťažovateľa.“.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.\n\n2\n\n4. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému rozsudku uviedla, že jeho výroky sú\nvecne nesprávne a vychádzajú z nesprávneho a nedostatočného právneho posúdenia.\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti k námietke premlčania uviedla: „Nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia žalobcov za celé obdobie kontinuálneho užívania nehnuteľností\nzo strany sťažovateľa tvorí jeden celok, nejde o jednotlivé čiastkové nároky, a preto sa tento\nnárok premlčiava ako celok.\n... sťažovateľ vzniesol proti uplatnenému nároku žalobcov námietku premlčania,\npretože ich nárok sa ako celok premlčal v objektívnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle\n§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže tento nárok uplatnili podanou žalobou až\npo márnom uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť už prvým dňom\nužívania predmetných nehnuteľností zo strany sťažovateľa.“ Sťažovateľka je toho názoru,\nže pokiaľ krajský súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú, odchýlil sa\nod zaužívanej praxe bez náležitého odôvodnenia.\nSťažovateľka ako ďalšie pochybenie, ktorým boli porušené jej práva, uviedla, že nie\nje možné domáhať sa len určitých reparačných nárokov bez súčasnej požiadavky na úpravu\nprávnych vzťahov smerom do budúcnosti.\nĎalšou námietkou sťažovateľky je posúdenie rozsahu ňou využívaných parciel,\npričom sťažovateľka aj v ústavnej sťažnosti zotrvala na tvrdení, že využíva iba 468 m2, a nie\n595 m2, ako je to uvedené a odôvodnené v napadnutom rozsudku.\n5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto\nnálezom: „1. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Coú225/2018 (správne má byť\nsp. zn. 1 Co 225/2018, pozn.) zo dňa 06. 02. 2019 porušil základné právo sťažovateľa\nMINITEC... na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivý súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv\na slobôd.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/225/2018 zo dňa 06. 02. 2019\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi MINITEC... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\n\n3\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n11. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody\nna jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. a) až g) zákona o ústavnom súde.\n\n4\n\n12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s vysporiadaním sa\nso vznesenou námietkou premlčania a jej právnym posúdením a s právnym vyhodnotením\nrozsahu využívanej výmery pozemkov zo strany krajského súdu. Sťažovateľka videla\nporušenie označených práv aj v tom, že žaloba bola zo strany všeobecných súdov pripustená\nnapriek tomu, že žalobcovia nepožadovali usporiadanie vzájomných vzťahov smerom\ndo budúcna.\n14. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky treba považovať za neprípustnú.\nPodľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\nPodľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej\nsťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,\nktoré mu zákon priznáva na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných\nosobitého zreteľa.\n15. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením\nriadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\n\n5\n\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), nemožno sa domáhať\nochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.\nPodľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n16. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno nahradzovať ústavnou\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej\naž vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť\núčinnej ochrany svojich práv.\nÚstavný súd konštatuje, že sťažovateľka nevyužila možnosť podania mimoriadneho\nopravného prostriedku – dovolania, ktorú jej poskytuje Civilný sporový poriadok. Napriek\ntomu sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Aj v predmetnej právnej otázke\npri analogických východiskách rozhodol krajský súd odlišne od ustálenej a preferovanej\nsúdnej praxe ohľadne premlčania nárokov... Preto je rozhodnutie krajského súdu skutočne\nv rozpore s ústavou.\nS ohľadom na to sťažovateľ zastáva názor, že nie je možné sa žalobou domáhať\nlen určitých reparačných nárokov a zároveň ponechávať stav právnej neistoty\nneusporiadaný smerom do budúcnosti. Sťažovateľ považuje takto koncipovanú žalobu\nza neprípustnú a následne za nedôvodnú, pričom vychádza aj z prípadov, ktoré už súdna\nprax riešila...“ Na podporu svojich argumentov sťažovateľka označila niekoľko súdnych\nrozhodnutí krajských súdov, ako aj dovolacieho súdu.\n\n6\n\n17. V posudzovanom prípade sťažovateľka založila prípustnosť podania ústavnej\nsťažnosti na vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov, avšak využitie\nmimoriadnych opravných prostriedkov opomenula, pokiaľ sama v ústavnej sťažnosti\nuviedla: „... voči rozhodnutiu krajského súdu nemá k dispozícii riadny opravný prostriedok.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je daná právomoc Ústavného súdu...“\nTreba k tomu tiež poznamenať, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej\npreukazovala), že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto ani\nneprichádzal do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa § 132 ods. 3 zákona\no ústavnom súde.\n18. Ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú\nprimárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť intervencie\nzo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu neposkytujú\nvšeobecné súdy (porov. mutatis mutandis I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013, III. ÚS 375/2010,\nIV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľka\nsa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jej dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť pre neprípustnosť (mutatis mutandis I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013,\nIV. ÚS 177/05). V prípade, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením\nriadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov Civilného sporového poriadku, nemožno\nsa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 551/2018).\n19. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania\ndomáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať\nv konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy\na z § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že pred podaním ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne i mimoriadne opravné\nprostriedky,\n\nresp.\n\niné\n\nprostriedky\n\nnápravy,\n\npred všeobecnými súdmi.\n\n7\n\nktoré\n\nsú\n\nmu dostupné\n\nv konaní\n\n20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal a odmietol ju podľa § 132\nods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. júla 2019\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "pozemok, pozemkové právo-zastavaný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ac32d84-94fd-4106-aeb4-c906357643db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.551.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 551/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 551/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.551.2018.1"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}], "citovane_v": []}