{"guid": "ussr:c450d7fe-5782-4bbf-b379-14dafdcd871e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.212.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 212/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 212/2019 z 26. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. júla 2019, sp. zn. II. ÚS 212/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.212.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-07-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c450d7fe-5782-4bbf-b379-14dafdcd871e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.212.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.212.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.212.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 212/2019-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra\nMolnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nzastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom\nFöldesom, Domašská 11, Bratislava, pre namietané porušenie základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk 15/2018 z 20. marca 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája\n2019 doručená ústavná sťažnosť JUDr.\n(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu\n\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Sžk 15/2018 z 20. marca 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol na základe\npersonálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“)\nč. 754 z 5. januára 2006 (ďalej len „personálny rozkaz“) prepustený zo služobného pomeru\npríslušníka Policajného zboru z dôvodu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov, že svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho\nponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a to\ntým, že v tam uvedenom období okrem iného nevykonával riadne štátnu službu, keď si\npočas nej svedomito neplnil úlohy v rámci svojho služobného zaradenia. Proti tomuto\npersonálnemu rozkazu ministra vnútra sťažovateľ podal rozklad, ktorý bol rozhodnutím\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) z 13. marca 2006\nzamietnutý. Napadnutý personálny rozkaz bol týmto rozhodnutím potvrdený. Na základe\nsťažovateľom podanej žaloby, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ministerstva vnútra\nz 13. marca 2006, rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nz 10. októbra 2008 tak, že rozhodnutie ministerstva vnútra zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nMinisterstvo vnútra následne novým rozhodnutím z 5. marca 2009 rozklad\nsťažovateľa zamietlo a potvrdilo personálny rozkaz. Opätovne podanú žalobu sťažovateľa\nkrajský súd rozsudkom zo 14. mája 2010 zamietol a o podanom odvolaní rozhodol najvyšší\nsúd rozsudkom sp. zn. 2 Sžo 181/2010 z 18. mája 2011 tak, že potvrdil rozsudok krajského\nsúdu.\n\n2\n\n3. Dňa 30. augusta 2011 podal sťažovateľ na krajskom súde návrh na obnovu\nkonania týkajúceho sa veci vedenej na krajskom súde, ktorá bola právoplatne skončená\npotvrdením jeho rozsudku zo 14. mája 2010. Sťažovateľ v návrhu poukázal na právoplatne\nskončené trestné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, kde bolo rozhodnuté\no jeho oslobodení spod obžaloby pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa,\npretože nebolo dokázané, že sa skutok, pre ktorý bol stíhaný, stal. Išlo pritom o ten istý\nskutok, pre ktorý bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.\nKrajský súd konanie o návrhu na obnovu konania uznesením z 30. septembra 2011 zastavil.\nO podanom odvolaní rozhodol najvyšší súd zmeňujúcim uznesením zo 7. februára 2012 tak,\nže konanie sa zastavuje a po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená ministerstvu\nvnútra na konanie o návrhu na obnovu konania.\n4. Ministerstvo vnútra rozhodnutím z 27. apríla 2012 návrh na obnovu konania\nzamietlo z dôvodu, že bol podaný po uplynutí zákonnej trojmesačnej (subjektívnej) lehoty,\nkeďže za rozhodujúcu skutočnosť pre plynutie subjektívnej lehoty považoval najneskôr\n30. august 2011, keď sa sťažovateľ mal dozvedieť o plynutí tejto lehoty, a návrh na obnovu\nkonania bol ministerstvu vnútra doručený až 5. marca 2012. Ministerstvo vnútra tiež\nneakceptovalo ako dôvod obnovy konania skutočnosť, že sťažovateľ bol oslobodený\nspod obžaloby v trestnom konaní. Proti rozhodnutiu ministerstva vnútra podal sťažovateľ\nrozklad, ktorý bol rozhodnutím z 1. augusta 2012 zamietnutý.\nSťažovateľ sa žalobou podanou 13. septembra 2012 (v poradí treťou, pozn.)\ndomáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra z 1. augusta 2012. Krajský\nsúd rozsudkom sp. zn. 5 S 301/2012 z 21. mája 2013 napadnuté rozhodnutie ministerstva\nvnútra zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Podľa názoru krajského súdu návrh na\nobnovu konania bol sťažovateľom podaný v zákonnej „trojmesačnej subjektívnej lehote,\na trojročnej objektívnej lehote“ a „rozhodnutia vydané v trestnom konaní majú také\nvlastnosti, ktoré odôvodňujú zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia.“.\nRozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 31. júla 2013.\n5. Dňa 17. októbra 2013 sťažovateľ písomne vyzval ministerstvo vnútra na začatie\nobnovy konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného\n\n3\n\nzboru a zrušenia personálneho rozkazu. Ministerstvo vnútra rozhodnutím sp. zn. SPOU-PO385/2013 z 13. novembra 2013 návrh na obnovu konania zamietlo z dôvodu, že neboli\npreukázané také nové skutočnosti, ktoré sťažovateľ nemohol použiť v pôvodnom konaní.\nPodľa názoru ministerstva vnútra zákonné podmienky prepustenia zo štátnej služby „musia\nbyť splnené v čase rozhodnutia o ňom a nie sú závislé od výsledkov prípadného trestného\nkonania.“.\nO sťažovateľom podanom rozklade rozhodlo ministerstvo vnútra rozhodnutím\nz 9. februára 2014 tak, že rozklad zamietlo. Zamietnutá bola aj žaloba sťažovateľa (v poradí\nštvrtá, pozn.) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva vnútra, a to rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 6 S 72/2014 zo 6. júla 2016. Proti tomuto rozsudku krajského súdu\npodal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, na základe čoho najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu potreby posúdenia\nvykonaného dokazovania v trestnom konaní a jeho možného vplyvu na rozhodnutie\nv personálnom konaní o prepustení sťažovateľa z Policajného zboru. Krajský súd následne\nna to rozsudkom sp. zn. 5 S 85/2017 z 20. februára 2018 zrušil rozhodnutia ministerstva\nvnútra z 13. novembra 2013 a 19. februára 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nProti rozsudku krajského súdu z 20. februára 2018 podalo ministerstvo vnútra 4. mája\n2018 kasačnú sťažnosť. V konaní o kasačnej sťažnosti rozhodol najvyšší súd napadnutým\nrozsudkom z 20. marca 2019 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu z 20. februára 2018,\na to z dôvodu zistenia nedodržania subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu\nkonania, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru najvyššieho súdu „na základe\nobsahu trestného spisu mal preukázané, že žalobca (teda sťažovateľ, pozn.) sa o dôvode\nobnovy konania dozvedel na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne dňa\n24.05.2011.“.\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta nezákonnosť napadnutého rozsudku,\npretože najvyšší súd „v rozpore so zákonom presiahol zákonný rámec a podstatu kasačného\nkonania, pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, dôkazu, zápisnice z verejného\nzasadnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.5.2011 v trestnej veci sp.zn.: 23Tov/6/2011\nktorá nie je obsahom súdneho ani administratívneho spisu, čiže nie je zachytená v spisovom\nmateriáli... na Krajskom súde v Bratislave... a vôbec sa nenachádza ani v jednom z nich.“.\n\n4\n\nPodľa sťažovateľa táto skutočnosť nebola známa ani z predchádzajúcich konaní a ani nebola\nuplatnená v rámci kasačnej sťažnosti a „kasačný súd... je viazaný sťažnostnými bodmi.“.\nSťažovateľ tiež argumentuje, že „[V] nasledujúcich súdnych konaniach a rozhodnutiach,\na ani konaniach a rozhodnutiach žalovaného správneho orgánu , ale ani v podanej\nkasačnej sťažnosti žalovaným... nebolo namietané, a ani preukázané účastníkom konania...\nže by lehota na podanie návrhu na obnovu konania nebola dodržaná.“.\nNajvyšší súd napadnuté rozhodnutie navyše nedostatočne odôvodnil, čím bolo\nporušené sťažovateľovo základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSťažovateľ namieta aj porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2\nústavy, keďže sa nemohol k tejto skutočnosti ako dôkazu vyjadriť a najvyšší súd „porušil aj\nzásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania... pretože napomáhal protistrane\na nahrádzal jeho povinnosti... predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.“.\n7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd jeho ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie\nkonanie a odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a po vykonaní\ndokazovania rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... na spravodlivý súdny proces\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, jeho právo\nna súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, rozsudkom\nNajvyššieho súdu sp.zn.: 3Sžk/15/2018 z 20. marca 2019 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ,sp.zn.: 3Sžk/15/2018 z 20. marca\n2019 sa zrušuje a vec sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v Bratislave v r a c i a\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania\nv sume 346,26 Eur... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu\nÚstavného súdu.“\n\n5\n\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n13. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\n\n6\n\nzákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n16. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať\nako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl. zákona\no ústavnom súde a sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom\nv zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n17. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že k porušeniu označených práv malo dôjsť\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým sa zrušil rozsudok krajského súdu\nz 20. februára 2018 a vec sa mu vrátila na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n18. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa smeruje proti zrušujúcemu\nrozhodnutiu kasačného súdu, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci, ústavný súd\npo rozhodnutí vo veci sp. zn. II. ÚS 105/09 mutatis mutandis zastáva názor, podľa ktorého\nak jeho rozhodovacia prax v minulosti spravidla nepripúšťala preskúmavanie rozhodnutí\nodvolacieho súdu, ktorými boli zrušené v odvolacom konaní rozsudky prvostupňových\n\n7\n\nsúdov, s poukazom na to, že takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je „konečným“\nrozhodnutím vo veci a sťažovateľ má v každom prípade možnosť domáhať sa na ústavnom\nsúde ochrany základných práv a slobôd podaním ústavnej sťažnosti proti konečnému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vzíde z konania nasledujúceho po zrušujúcom\nrozhodnutí odvolacieho súdu, je namieste na tomto názore zotrvať, avšak v záujme\nposkytnutia účinnej ochrany základným právam účastníkov civilného sporového konania\nnie bezvýhradne (m. m. III. ÚS 686/2017).\n19. V okolnostiach danej veci posudzoval ústavný súd napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu predovšetkým z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti jeho odôvodnenia,\npretože i rozhodnutie kasačného súdu, ktorým sa konanie vo veci samej právoplatne\nnekončí, musí spĺňať požiadavky plynúce z viacerých čiastkových aspektov základného\npráva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie. Aj rozhodnutie kasačného\nsúdu, ktorým sa prvostupňové rozhodnutie zrušuje a vec sa vracia krajskému súdu na ďalšie\nkonanie, musí dosahovať takú kvalitu odôvodnenia, aká preň vyplýva z čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a tiež jeho výrok musí mať potrebný právny základ\nv ustanoveniach nielen procesného, ale i hmotného práva, ako aj náležitú oporu\nv odôvodnení. Nerešpektovanie najmä týchto požiadaviek by pri neskoršom ústavnosúdnom prieskume meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov vo veci samej už nebolo\nnapraviteľné.\n20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžk 15/2018 z 20. marca\n2019, ktorým najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 5 S 85/2017-199\nz 20. februára 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku v podstatnom uviedol:\n„Preskúmavaním obsahu trestného spisu žalobcu, vedeného na Krajskom súdu\nv Trenčíne pod sp. zn. 23 Tov/6/2011 kasačný senát zistil, že podľa zápisnice o verejnom\nzasadnutí zo dňa 24.05.2011 bol žalobca ako obžalovaný osobne prítomný na verejnom\nzasadnutí, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, ktorým Krajský súd v Trenčíne ako súd\nodvolací podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora vojenskej prokuratúry ako\n\n8\n\nnedôvodné proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 T/20/2006VOS-1379 zo dňa 12.10.2010. Žalobca sa preto preukázateľne o dôvode obnovy konania\n(oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. z dôvodu, že nebolo dokázané, že\nsa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný) dozvedel dňa 24.05.2011 na verejnom zasadnutí\nKrajského súdu v Trenčíne. Subjektívna trojmesačná lehota preto žalobcovi uplynula dňom\n24.08.2011.\n... V konaní je nesporné, že obnova konania začala na základe návrhu zo dňa\n29.08.2011, pôvodne podaného na Krajskom súde v Bratislave (sp. zn. 4S/163/2011) dňa\n30.08.2011, osobne do podateľne súdu. Tento návrh na obnovu konania bol uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/50/2011 zo dňa 07.02.2012 (čl. 48\nadmin. spisu) postúpený Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky podľa § 104 ods. 1\nO. s. p. z dôvodu právomoci ministerstva na konanie o návrhu. Účinky spojené s podaním\nnávrhu na začatie konania dňa 30.08.2011 zostali v zmysle § 104 ods. 1 O. s. p. zachované.\nV dôsledku toho obnova konania začala dňa 30.08.2011 a nie až dňa 05.03.2012, kedy\nžalovanému podľa podacej pečiatky bola doručená postúpená vec (čl. 45 administratívneho\nspisu).\nV danom prípade žalovaný v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí č. p.: SPOUPO- 385/2013 zo dňa 13.11.2013 vychádzal zo skutočnosti, že návrh na obnovu konania bol\nmu doručený dňa 05.03.2012, pričom neuviedol, že išlo o postúpenú vec zo súdu\npodľa § 104 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/301/2012-50\nzo dňa 21.05.2013 na s. 11 správne ustálil, že návrh na obnovu konania bol podaný\ndňa 30.08.2011, kedy nastali účinky začatia obnovy konania.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí o rozklade č. p. K.M-OLVS-164/2013/OPK\nzo dňa 19.02.2014 na s. 5 nesprávne vyhodnotil, že posledným dňom subjektívnej lehoty\nna podanie návrhu bol deň 30.11.2011. Návrh však považoval za oneskorený, keďže\nvychádzal z dátumu doručenia dňa 05.03.2012 do jeho organizácie.\nKasačný súd zistil, že námietky týkajúce sa nedodržania subjektívnej lehoty boli\nsúčasťou sťažnostných dôvodov. Vzhľadom na to kasačný súd preskúmal tieto dôvody\na na základe obsahu trestného spisu mal preukázané, že žalobca sa o dôvode obnovy\nkonania dozvedel na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne dňa 24.05.2011.\n\n9\n\n... Vzhľadom na zistenia kasačného súdu o nedodržaní subjektívnej lehoty vec bola\nvrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP za účelom\nopätovného rozhodnutia.“\n21. Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok najvyššieho súdu z hľadiska\njeho\n\nodôvodnenia\n\nspĺňa\n\nústavnoprávne\n\npožiadavky,\n\nktoré\n\nsú\n\nnaň\n\nkladené,\n\na v posudzovanom prípade ústavný súd nezistil žiadne známky arbitrárnosti alebo zjavnej\nneodôvodnenosti, ktoré by mohli signalizovať porušenie sťažovateľom označených práv.\nArgumenty a právny záver najvyššieho súdu, že v okolnostiach sťažovateľovej veci bolo\nzistené nedodržanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, čo tvorí\nzákonnú podmienku pre rozhodovanie o obnove konania, rozhodne nemožno považovať\nza arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, sama osebe\nnepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010, III. ÚS 627/2017) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok.\n22. K argumentácii sťažovateľa, že najvyšší súd presiahol zákonný rámec a podstatu\nkasačného konania, ústavný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky\nsp. zn. PL. ÚS 12/99 z 27. júna 2000, v ktorom sa v súvislosti s otázkou viazanosti\nrozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti a prípustnosti nových skutočností a dôkazov\nuvádza, že ústavný súd „připouští, že praxe bude nacházet i další otázky, k nimž budou\nmuset správní soudy přihlednout z moci úřední, a že nejde ani tak o principiální nemožnost\nzkoumat správní rozhodnutí nad rámec vymezený žalobcem, jako spíše o správné a stabilní\nstanovení okruhu otázek důležitých pro rozhodnutí, ke kterým soud musí přihlédnout, i když\nto žalobce nenamíta... Ústavní soud předpokládá, že v naznačeném směru se bude\njudikatura správních soudů vyvíjet. Sám pak bude nucen při projednání ústavní stížnosti\n\n10\n\nsamotné zaujmout stanovisko k otázce, zda je povinností soudů přihlédnout i bez návrhu\nk případné prekluzi práva.“.\nÚstavný súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na odbornú literatúru, podľa ktorej\nkasačný súd síce nemusí ex offo preskúmavať to, či predchádzajúce konanie trpí vadou\nzmätočnosti, avšak tým nie je dotknutá jeho povinnosť skúmať procesné podmienky\nv každom štádiu konania, teda aj v rámci kasačného konania. V rámci kasačného konania\nvšak kasačný súd skúma predovšetkým splnenie procesných podmienok kasačného konania.\nHoci kasačný súd môže skúmať len existenciu procesných podmienok v kasačnom konaní,\nmožno konštatovať, že vo väčšine prípadov to bude tak, že ak nie je procesná\npodmienka splnená v konaní pred krajský súdom, prenesie sa aj do kasačného konania\n(BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok.\nKomentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1696 s. ISBN 978-80-7400-678-4.).\n23. Ústavný súd nepovažoval preto právny názor najvyššieho súdu, ktorým\nodôvodnil svoje zrušujúce rozhodnutie, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by bolo založené na ústavne nekonformnej aplikácii ustanovení Správneho súdneho\nporiadku a Civilného sporového poriadku upravujúcich postup súdu v kasačnom konaní.\nPretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi sťažovateľom namietaným porušením\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a postupom\nnajvyššieho súdu pri rozhodovaní v kasačnom konaní, odmietol túto časť ústavnej sťažnosti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\n24. Sťažovateľ porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy\nodvíja zrejme od namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol, konštatuje, že v takom\nprípade nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom označených základných práv podľa\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.\n\n11\n\n25. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti bolo potrebné\nústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n26. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch\nsťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite (odloženie vykonateľnosti, zrušenie\nrozhodnutia, náhrada trov konania) nebolo potrebné rozhodnúť.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. júla 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-procesný postup", "obnova konania-žaloba na obnovu konania", "obnova konania-v správnom konaní", "konanie-neodstrániteľný nedostatok podmienok", "služobný pomer-policajta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:56fe9225-7600-4961-a1c2-d514d8797f63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 627/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 627/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.627.2017.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 105/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cb65698-4f30-4a71-a6be-fb0cb80454ee"}, {"guid": "ussr:58a91aae-407f-47e2-a15a-21b682e6fb4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/99 z 27. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.12.1999.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "37ffc813-db33-44da-847d-52423e328e92:3b106497-3127-4b03-8c5d-7698c65a2c69", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200478.4", "spisova_znacka": "BA-5S/69/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/69/2019 z 13. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1019200478.4"}]}