{"guid": "ussr:aa1718cd-a2f1-4f07-bb3d-1d6a8826a95b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.207.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2019 z 26. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. júla 2019, sp. zn. II. ÚS 207/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.207.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-07-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aa1718cd-a2f1-4f07-bb3d-1d6a8826a95b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.207.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.207.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.207.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 207/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)\na Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Pavlom Kissom,\n\nŠtúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 395/2016 zo 17. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n1 Co 395/2016 zo 17. mája 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd\nprvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí druhým rozsudkom z 2. septembra 2014\nsp. zn. 20 C 92/2011 v znení opravného uznesenia z 8. októbra 2014 sp. zn. 20 C 92/2011\nzamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa ako žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede,\ndanej mu žalovanou listom z 30. marca 2011, a náhrady mzdy. Súd prvej inštancie\npo vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli splnené formálno-právne náležitosti\npre platnosť výpovede podľa § 61 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení\nneskorších predpisov, a teda, že výpoveď je platná. Sťažovateľ nespokojný s označeným\nrozsudkom súdu prvej inštancie podal proti nemu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že v zamietajúcom výroku rozsudok potvrdil. Sťažovateľ\nproti napadnutému rozsudku podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3 Cdo 31/2018 z 21. februára 2019\n(ďalej len „uznesenie dovolacieho súdu“) tak, že ho ako procesne neprípustné odmietol.\n3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti ústavnému súdu podrobne opisuje\nskutkové okolnosti prípadu a všetky svoje námietky, ktoré už uplatnil v konaní pred súdom\nprvej inštancie, ako aj odvolacím a dovolacím súdom. Tvrdí, že v jeho prípade došlo\nk nesprávnemu hodnoteniu dôkazov, nerešpektovaniu kogentnej úpravy, nesúladu právnych\nzáverov s vykonaným dokazovaním a v dôsledku uvedeného aj k porušeniu jeho v petite\nsťažnosti označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu.\n4. Sťažovateľ v konkrétnostiach tvrdí, že okresný súd, ako aj krajský súd sa\nnevysporiadali s jeho právnou argumentáciou o obchádzaní zákona, ďalej so zmenou\npracovných podmienok, na ktorú poukazoval a ku ktorej malo dôjsť konkludentne.\nPred ústavným súdom tvrdí, že relevantným spôsobom preukázal všetky svoje tvrdenia\no neplatnosti výpovede.\n\n2\n\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľova na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv uznesením rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co/395/2016 zo dňa\n17. mája 2017 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 1 Co/395/2016 zo dňa 17. mája 2017 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach\nna ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie\nv sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 352,26 €...“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n3\n\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\n12. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným právam sťažovateľa\nalebo citovania právnych záverov krajského súdu uvedených v napadnutom rozsudku je\npotrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť je z časti neprípustná a z časti neopodstatnená.\nK tomu záveru ústavný súd dospel po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako\naj odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu, ktoré sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti\nnepripojil, ale ktoré je voľne dostupné na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky <https://www.nsud.sk/data/att/84433_subor.pdf>.\n\n4\n\nK námietkam sťažovateľa, v zmysle ktorých napadnutý rozsudok je arbitrárny\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\n13. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n14. Podľa princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam\na slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nÚstavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana\nzákladných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje\naž vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis\nII. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť\nvyužitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,\nmusí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).\n15. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu\njeho základných práv a slobôd.\n16. V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok\nSlovenskej republiky poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok ochrany\nzákladných práv a slobôd, ktorý sťažovateľ aj využil (t. j. podal dovolanie). Z odôvodnenia\nuznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že sťažovateľ podal dovolanie aj z dôvodu\nupraveného v § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda\nz dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\n\n5\n\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Najvyšší súd v odôvodnení\nsvojho uznesenia konštatoval, že sťažovateľ v dovolaní nešpecifikoval právnu otázku,\no ktorej tvrdí, že ešte nebola dovolacím súdom vyriešená (bod 22 odôvodnenia uznesenia\ndovolacieho súdu). Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že sťažovateľ síce\npodal dovolanie z tohto označeného dôvodu, avšak ho nevyužil účinne, keďže dovolanie\nz uvedeného dôvodu nespĺňalo zákonné náležitosti, konkrétne dovolacie dôvody neboli\nvymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n17. Reflektujúc skutočnosť, že sťažovateľ v tejto časti nevyčerpal právne prostriedky\núčinne, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, ústavný súd\nodmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nK námietkam sťažovateľa o arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku\n18. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej\njudikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n19. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že nie je súdom vyššej inštancie\nrozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd\npreto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\n\n6\n\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie právnych\npredpisov s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n20. Z judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06, II. ÚS 442/2014)\nďalej vyplýva, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nspočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nods. 1 ústavy).\n21. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré\nmajú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Ak ide o argument, ktorý\nje vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(II. ÚS 410/06).\n22. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok vo veci\nHadjianastassiou proti Grécku zo 16. 12. 1992, sťažnosť č. 12945/87, bod 33) vyplýva, že\n\n7\n\nčl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby vnútroštátne súdy dostatočne jasne uviedli dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, a to za súčasného rešpektovania práva na obhajobu.\nRozsah povinnosti uviesť dôvody, ktorý sa odlišuje v závislosti od povahy rozhodnutia,\nmusí byť určený v rámci okolností prípadu (rozsudok vo veci Ruiz Torija proti Španielsku\nz 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91, bod 29). Aj keď vnútroštátne súdy nie sú povinné\ndať odpoveď na všetky im predložené argumenty (rozsudok vo veci Van de Hurk proti\nHolandsku z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, bod 61), z rozhodnutia musí byť zrejmé,\nže sa zaoberali všetkými podstatnými otázkami prípadu (rozsudok vo veci Boldea proti\nRumunsku z 15. 2. 2007, sťažnosť č. 19997/02, bod 30) a že dali konkrétnu a jednoznačnú\nodpoveď na argumenty, ktoré sú pre výsledok prípadu rozhodujúce [rozsudok Veľkej\nkomory vo veci Moreira Ferreira proti Portugalsku (č. 2) z 11. 7. 2017, sťažnosť\nč. 19867/12, bod 84; tiež S.C. IMH Suceava S.R.L. proti Rumunsku z 29. 10. 2013,\nsťažnosť č. 24935/04), bod 40]. Rozhodnutie vnútroštátneho súdu možno považovať\nza svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade, ak sú v ňom\nvyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho súdu,\ndôsledkom čoho došlo k „odopretiu spravodlivosti“ (už citovaný Moreira Ferreira, bod 85;\ntiež rozsudok vo veci Navalnyy a Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13\na č. 28671/14, bod 119).\n23. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\nkonštatuje (podobne ako aj dovolací súd v odôvodnení svojho uznesenia, pozn.), že\nodôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu tvorí spolu s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie jeden celok. Ústavný súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil,\nže odvolací súd sa zaoberal námietkami sťažovateľa, vykonal náležite dokazovanie, uviedol\nz akých skutočností a dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil, pričom takto ustálený\nskutkový stav riadne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil (bod 17\nodôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu). Ústavný súd nezistil, že by odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku neposkytovalo dostatočný podklad pre jeho výrok.\n24. Ústavný tak konštatuje, že najvyšší súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal\nv rozsahu, ktorý postačuje pre konštatovanie, že sťažovateľ dostal zrozumiteľné a ústavne\n\n8\n\nkonformné odpovede na svoje námietky súvisiace s predmetom konania. Vychádzajúc\nz uvedeného a zo skutočnosti, že krajský súd primeraným spôsobom aplikoval na vec\nvzťahujúce sa normy pracovného práva, ústavný súd konštatuje, že neexistuje relevantná\nsúvislosť medzi označeným základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na napadnutým rozsudkom krajského súdu, preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n25. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími\njeho v petite ústavnej sťažnosti uvedenými návrhmi nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. júla 2019\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práca, pracovný pomer-výpoveď", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "právny úkon-neplatnosť absolútna", "arbitrárnosť", "právne nástupníctvo, sukcesia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:131b7017-be98-403d-89e7-fffb1d91f92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 442/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 442/2014 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.442.2014.1"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/06 z 10. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-10", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45bbeb73-74e3-4bd3-95dc-327130a80f1b"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/04 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 493, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62ea86d7-483d-4289-b862-1a8e7bd453fe"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": []}