{"guid": "ussr:48836403-8422-49f8-93b3-b34d275f36e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.200.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 200/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/2019 z 12. 9. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. septembra 2019, sp. zn. II. ÚS 200/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.200.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-09-12", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/48836403-8422-49f8-93b3-b34d275f36e1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.200.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.200.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.200.2019.2/text", "citacie_n": 33, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 200/2019-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\na Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr.\n\nĽudovítom Földesom, advokátska kancelária, Domašská 11, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 36/2019\na jeho uznesením z 2. mája 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 36/2019 a jeho\nuznesením z 2. mája 2019 p o r u š i l základné právo\n\nna osobnú slobodu\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na slobodu podľa\nčl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Tos 36/2019 z 2. mája 2019\nzrušuje.\n3.\n\npriznáva\n\núhradu trov konania v sume 519,39 € (slovom\n\npäťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov), ktorú j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý\n\nvyplatiť na účet advokáta JUDr. Ľudovíta Földesa, advokátska kancelária, Domašská 11,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 200/2019-26 z 26. júla 2019 bola prijatá na ďalšie konanie ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 36/2019 a jeho uznesením z 2. mája\n2019.\n2. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ vo vyjadrení z 20. augusta\n2019 a krajský súd vo vyjadrení zo 7. augusta 2019 vyslovili súhlas, aby sa upustilo\nod ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 24. mája 2016 bolo\nzačaté trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)\na ods. 5 písm. a) Trestného zákona za to, že v čase od 16.30 h dňa 23. mája 2016 do 7.45 h\ndňa 24. mája 2016 na Starej Vajnorskej 17 v Bratislave v skladových priestoroch obchodnej\nspoločnosti\n\n(ďalej len „poškodená“) malo dôjsť k odcudzeniu\n\nrôznych druhov liekov, čím bola spôsobená škoda v celkovej výške 500 000 €. Následne\nv tejto trestnej veci vyšetrovateľ uznesením z 1. júna 2016 vzniesol obvinenie voči\n\n2\n\nsťažovateľovi s tým, že sa skutku mal dopustiť v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného\nzákona a že celková spôsobená škoda mala byť vo výške „567.883,9147 €“.\n4. Uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\nTp 16/2016 z 2. júna 2016 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu ustanovenia § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku s tým, že jeho väzba začala 30. mája 2016 o 15.30 h. Následne\n9. júna 2016 bol sťažovateľ prepustený z väzby, a to pre účely výkonu trestu odňatia\nslobody, ktorý trval od 9. júna 2016 do 9. júna 2017.\n5. Po vykonaní uloženého trestu odňatia slobody 9. júna 2017 ihneď následne\nuznesením okresného súdu sp. zn. Tp 23/2017 z 9. júna 2017 bol sťažovateľ podľa § 71\nods. 3 písm. d) Trestného poriadku na základe väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku opakovane vzatý do väzby s tým, že táto začala plynúť 9. júna\n2017 o 15.30 h.\n6. Orgány činné v trestnom konaní počas ročného výkonu trestu odňatia slobody\nsťažovateľa v inej trestnej veci od 9. júna 2016 do 9. júna 2017 v trestnej veci sťažovateľa\nvôbec nekonali a nevykonali so sťažovateľom ako obvineným počas výkonu trestu žiadny\nprocesný úkon.\n7. Dňa 24. novembra 2017 bola okresnému súdu podaná na sťažovateľa obžaloba\nza obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 a 4 písm. b) a ods. 5 písm. a)\nv spojení s § 138 písm. e) a § 20 Trestného zákona s tým, že podľa obžaloby výška škody\nmala byť už len 180 817,92 €. V odôvodnení obžaloby sa pritom uvádza, že zaistené lieky\npri prehliadke osobného motorového vozidla značky Audi (ktoré podľa sťažovateľa\nnepatrilo jemu a ktoré ani nikdy nepoužíval) boli v hodnote minimálne 165 206,72 € bez\ndane z pridanej hodnoty pri určení ich hodnoty podľa veľkoodberateľských cien, čo\nznamená, že ich hodnota, a teda aj spôsobená škoda bola veľkého rozsahu. Obžaloba\nuvedené konštatovala bez toho, aby zaistené lieky boli ohodnotené znalcom, a to či už\nv prípravnom konaní trvajúcom od 24. mája 2016 do 24. novembra 2017, alebo v konaní\npred súdom, ktoré trvá od 24. novembra 2017 až dosiaľ (teda do dňa vyhotovenia ústavnej\nsťažnosti 28. mája 2019, pozn.).\n\n3\n\n8. Po podaní obžaloby poškodená podaním z 15. júna 2018 adresovaným okresnému\nsúdu k sp. zn. 2 Tk 2/2018 (pod ktorou je trestná vec po podaní obžaloby vedená) zmenila\nvýšku spôsobenej škody presne na sumu 165 206,72 €, teda tak ako to bolo arbitrárne a bez\nodborných znalostí vyjadrené v podanej obžalobe.\n9. Sťažovateľ prostredníctvom novozvoleného obhajcu (totožného s jeho právnym\nzástupcom v konaní vedenom ústavným súdom, pozn.) podal 2. apríla 2019 žiadosť\no prepustenie z väzby.\n10. Uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Tk 2/2018 z 5. apríla 2019 bola žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá.\n11. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ ihneď po jeho vyhlásení\nsťažnosť priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorú po doručení písomného\nvyhotovenia uznesenia podrobne prostredníctvom obhajcu odôvodnil. V odôvodnení\nsťažnosti poukázal najmä na zmenu dôkazného stavu, resp. dôkaznej situácie, keďže\nz vykonaného objektívneho znaleckého dokazovania evidentne vyplýva, že obvinenie, resp.\nobžaloba nebola dokázaná, ale vyvrátená.\n12. Uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tos 36/2019 z 2. mája 2019 bola sťažnosť\npodaná sťažovateľom zamietnutá ako nedôvodná. Podľa názoru krajského súdu i naďalej\nreálne hrozí, že sťažovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti, keďže bol v minulosti\nviackrát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť a existuje reálne podozrenie,\nže práve trestnou činnosťou si zadovažoval svoje príjmy. Ďalej vyslovil krajský súd\npresvedčenie, že v danom prípade by náhrada väzby bola možná iba zložením peňažnej\nzáruky minimálne vo výške vyčíslenej spôsobenej škody s tým, že sťažovateľ by dal súhlas\nna použitie peňažnej záruky na úhradu spôsobenej škody v prípade uznania jeho viny\nzo žalovaného skutku. Pritom výška škody dosiaľ nebola znalecky vyčíslená a v priebehu\ntrestného konania sa uvádzala v podstatne odlišných sumách (567 883,91 €, 180 817,92 €\na 165 206,72 €). Treba dodať, že sťažovateľ je nemajetný.\n\n4\n\n13. Podľa presvedčenia sťažovateľa došlo k porušeniu čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy,\nkeďže krajský súd nedostatočne odôvodnil naplnenie a trvanie väzobných dôvodov, a to\ntým, že odôvodnenie založil len na tom, že sťažovateľ bol už v minulosti viackrát odsúdený\na je tu reálne podozrenie, že si zadovažoval príjmy trestnou činnosťou. K tomu sťažovateľ\nuvádza, že v zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\npredchádzajúce odsúdenie nemôže samo osebe zakladať dôvod väzby. Tvrdenie, podľa\nktorého práve touto trestnou činnosťou si mal zadovažovať zdroj svojich príjmov, nie je\nničím preukázané. Ide len o nepodložené tvrdenie vychádzajúce iba z abstraktnej\nhypotetickej úvahy. Znamená to, že ku skutočnosti, že sťažovateľ bol v minulosti odsúdený,\nnepristúpila žiadna ďalšia konkrétna skutočnosť súdom verifikovateľná, ktorá by spolu\ns predchádzajúcim odsúdením odôvodňovala väzobné stíhanie sťažovateľa.\n14. Uznesenie krajského súdu je nedostatočne odôvodnené aj preto, že sa v ňom\nvôbec neuvádzajú argumenty pre a proti existencii verejného záujmu, ktorá by\nodôvodňovala (s náležitým zreteľom aj na princíp prezumpcie neviny) odchýlenie sa\nod pravidla rešpektovania osobnej slobody jednotlivca. Neuvádza ani, akým spôsobom sa\nuvedené skutočnosti svedčiace pre a proti ďalšiemu trvaniu väzby skúmali, a teda či záujmy\nštátu (bezpečnosť, vynútiteľnosť práva, udržanie verejného poriadku a potreba náležitého\nvýkonu spravodlivosti) v tomto prípade prevyšujú právo na osobnú slobodu jednotlivca,\nktoré je jedným zo základov demokratickej spoločnosti.\n15. Krajský súd sa vôbec nezaoberal so skutočnosťami, na ktoré sťažovateľ poukázal\nv žiadosti o prepustenie z väzby a v odôvodnení sťažnosti proti jej zamietnutiu. Nezaoberal\nsa teda s objektívne existujúcimi skutočnosťami, ktoré majú priamy vplyv na naplnenie\nmateriálneho znaku ako esenciálnej podmienky pre vzatie, resp. držanie osoby sťažovateľa\nvo väzbe, čím je dôvodné podozrenie, že trestný čin spáchal on. Sťažovateľ tvrdí, že krajský\nsúd tým porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 79 ods. 2 Trestného\nporiadku skúmať v každom štádiu trestného konania, či dôvody väzby trvajú, alebo sa\nzmenili, zoslabili po uplynutí dvoch rokov od opakovaného vzatia do väzby. Krajský súd\nuviedol len, že trestné konanie je v súčasnej dobe v štádiu po podaní obžaloby pred súdom,\nčo má znamenať, že sa dôvodné podozrenie voči sťažovateľovi nezoslabilo. K tomu\n5\n\nsťažovateľ uvádza, že obžaloba bola podaná už 24. novembra 2017, od jej podania\ndo podania ústavnej sťažnosti neboli vyprodukované zo strany obžaloby také dôkazy, ktoré\nby bez dôvodných pochybností preukazovali naplnenie materiálneho znaku väzby\nu sťažovateľa. Poukazuje tiež na to, že v rámci postupu trestného konania, ktoré smeruje\nk vydaniu rozhodnutia na základe vykonaného dokazovania, na základe existujúceho\nskutkového a dôkazného stavu by malo prichádzať objektívne k posilňovaniu jeho\nobhajobných tvrdení a k postupnému odstraňovaniu pochybností týkajúcich sa okolností\nspáchaného trestného činu a jeho páchateľa. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného\nporiadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,\no ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. V danom prípade však, práve naopak, dochádza\nk ignorovaniu zisteného skutkového stavu, hoci väzba v konaní pred súdom môže trvať len\nnevyhnutý čas (§ 76 ods. 1 Trestného poriadku). V skutočnosti z nezákonností pri\nprocesnom dokazovaní v prípravnom konaní vyplýva postupné zoslabovanie podozrenia, či\nbol sťažovateľ vôbec prítomný na mieste spáchania trestného činu, resp. či tento trestný čin\nspáchal on.\n16. Podľa krajského súdu sa trestné konanie nachádza v štádiu súdneho konania\npo podaní obžaloby, čo znamená, že dôvodné podozrenie voči sťažovateľovi zo spáchania\ntrestnej činnosti sa nezoslabilo. S ohľadom na to, že obžaloba bola podaná ešte v roku 2017,\nje toto tvrdenie len hypotetické, bez opory v akýchkoľvek ďalších súdom zistených\na verifikovateľných skutočnostiach, ktoré by sa po uplynutí dvojročnej väzby pridružili\nk pôvodne existujúcej dôvodnosti podozrenia voči nemu zo spáchania predmetnej trestnej\nčinnosti len na základe nepriamych dôkazov, z ktorých bola dôvodnosť väzby vyvodená pri\nprvotnom vzatí sťažovateľa do väzby. Po uplynutí dvoch rokov je takýto záver arbitrárny,\nnepreskúmateľný a ústavne neudržateľný. Z takého odôvodnenia, resp. výkladu by\nvyplývalo, že na dôvodnosť podozrenia a jeho pretrvávanie stačí, že obžaloba bola podaná\na že vec sa nachádza v konaní pred súdom, pričom nie je nutné pri rozhodovaní o ďalšom\ntrvaní väzby skúmať, či jej dôvody stále trvajú a či zo spisového materiálu naozaj takéto\npodozrenie objektívne vyplýva. Podľa názoru sťažovateľa na preukázanie splnenia\nzákonných predpokladov väzobného stíhania a ich pretrvávania nemôže objektívne stačiť,\n\n6\n\nže obžaloba bola podaná, pretože súd má povinnosť skúmať naplnenie týchto dôvodov\nv každom štádiu konania.\n17. Sťažovateľ dospel k názoru, že krajský súd nevykonal žiadny prieskum\nvyplývajúci z § 2 ods. 6 a § 76 ods. 1 Trestného poriadku, pretože iba odkázal na skoršie\nrozhodnutia.\n18. Ďalej sťažovateľ namieta, že sa krajský súd vôbec nezaoberal jeho námietkami\ntýkajúcimi sa výšky spôsobenej škody, hoci táto je kvalifikačným znakom pri trestnom čine\nkrádeže a jej výška nebola doteraz zistená a preukázaná zákonným spôsobom. V prípade\nliekov ide o špecifický tovar, kde sa cena odvíja aj od toho, či lieky nie sú pred dátumom\nexspirácie. Napriek tomu bola výška škody vyčíslená obžalobou bez znaleckého posúdenia,\ndokonca viackrát a s podstatne odlišnými závermi, pokiaľ ide o výšku škody. Preto\nnemožno spoľahlivo právne kvalifikovať žalovaný skutok ako trestný čin. Riadne určenie\nvýšky škody treba považovať za obzvlášť dôležitý moment z hľadiska zákonnosti trestného\nstíhania, a tým aj zákonnosti väzby sťažovateľa.\n19. Názor krajského súdu, podľa ktorého jediný možný zákonný spôsob nahradenia\nväzby sťažovateľa by spočíval v zložení peňažnej záruky vo výške spôsobenej škody,\npovažuje sťažovateľ s prihliadnutím na vlastné finančné možnosti (je bezmajetný)\nza nezákonný, neprimeraný a diskriminujúci, a keďže dosiaľ výška škody nebola zákonným\nspôsobom preukázaná, aj za nesplniteľný.\n20. V zmysle § 2 ods. 6 Trestného poriadku väzobné veci treba vybavovať\nprednostne a urýchlene. Požiadavka konania a rozhodovania bez zbytočných prieťahov\nvyplýva aj z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V súvislosti s tým poukazuje\nsťažovateľ na to, že k prvému hlavnému pojednávaniu došlo až 18. mája 2018. Od tohto\nhlavného pojednávania došlo k viacerým odročeniam hlavného pojednávania za sebou, a to\npre neprítomnosť člena senátu (teda z dôvodu na strane okresného súdu). K takémuto\nodročeniu hlavného pojednávania došlo minimálne v troch prípadoch, a to 22. júna 2018,\n18. júla 2018 a 31. augusta 2018, pričom odročené bolo aj hlavné pojednávanie 5. októbra\n2018. Znamená to, že od hlavného pojednávania 18. mája 2018 (keď bola prednesená\n\n7\n\nobžaloba) bolo ďalšie hlavné pojednávanie uskutočnené až 7. novembra 2018, teda\npo takmer 6 mesiacoch. Uvedený postup okresného súdu nie je v demokratickom právnom\nštáte možné považovať za zákonný a ústavnoprávne akceptovateľný (spĺňajúci kritériá\nna urýchlené vybavovanie väzobných vecí). Okrem už uvedených hlavných pojednávaní\nboli z dôvodu neprítomnosti člena senátu odročené aj hlavné pojednávania 13. februára\n2019 a 10. mája 2019. Sťažovateľ preto dospieva k záveru, že okresný súd v jeho väzobnej\nveci nekonal a nekoná plynule a urýchlene, čím závažným spôsobom zasahuje do jeho práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n21. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n, trvale bytom\n\npodľa Čl. 12 ods. 1, ods. 2, Čl. 17 ods.1, ods. 2, ods. 5,\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2, Čl. 50 ods. 2\nÚstavy SR, a právo na slobodu a osobnú bezpečnosť podľa Čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4,\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1, ods. 2, právo na účinný opravný\nprostriedok podľa Čl. 13 a právo na zákaz diskriminácie podľa Čl. 14 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, v konaní a uznesení Krajského súdu v Bratislave sp.zn.:\n1Tos/36/2019 z 2. mája 2019 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.: 1Tos/36/2019 z 2. mája 2019 sa\nzrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy konania\n\nv sume\n\n346,26 (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)na účet jeho právneho zástupcu\nadvokáta JUDr. Ľudovíta Földesa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\nÚstavného súdu.“\n22. Napokon sťažovateľ požaduje, aby bola ústavná sťažnosť prerokovaná mimo\nporadia prednostne.\n23. Z vyjadrenia zákonného sudcu okresného súdu sp. zn. Spr. 293/2019 z 8. júla\n2019 doručeného ústavnému súdu elektronicky 9. júla 2019 (o ktoré ústavný súd požiadal\nokresný súd v súvislosti s tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta pomalý\npostup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tk 2/2018 po podaní obžaloby),\n\n8\n\nvyplýva, že vec je väzobná, a preto je riešená prednostne. Termíny hlavných pojednávaní,\nako aj rozhodovanie o žiadostiach sťažovateľa o prepustenie z väzby sú riešené bez\nprieťahov. Predmetná trestná vec je svojou povahou pomerne zložitá a k žiadnym\nprieťahom v nej nedošlo. Okresný súd vykonáva všetky potrebné úkony a nariaďuje termíny\nhlavných pojednávaní, a to aj nad rozsah pojednávacích dní určených rozvrhom práce. Tieto\nsú stanovené na pondelok a stredu, pričom vo viacerých prípadoch bola trestná vec\nsťažovateľa prejednávaná v mimoriadnych termínoch v piatok, čo dokumentuje snahu, aby\nvec sťažovateľa bola prejednaná a rozhodnutá čo najskôr a pri rešpektovaní zásady\nprednostného vybavovania väzobných vecí. Samozrejme, aj napriek vôli súdu nie je možné\nvždy zabezpečiť účasť poškodeného, svedkov, obhajcu, resp. členov senátu tak, aby boli\nsplnené všetky procesné podmienky umožňujúce pokračovať v hlavnom pojednávaní.\nIde však o okolnosti objektívneho charakteru, nie teda subjektívny prieťah na strane súdu.\nJe potrebné poukázať na to, že aj sám sťažovateľ niekoľkokrát zmenil svojho obhajcu\na momentálne ho už zastupuje štvrtý obhajca. Vec je teraz v štádiu záveru dokazovania,\nje potrebné vypočuť posledného svedka, u ktorého sa zistilo, že je vo väzbe. Posledné\nhlavné pojednávanie, ktoré sa konalo 26. júna 2019, bolo odročené pre neprítomnosť členky\nsenátu, ktorá sa riadne písomne ospravedlnila, ale aj pre neprítomnosť spomínaného svedka,\nktorý bol tesne pred hlavným pojednávaním vzatý do väzby, o čom sa okresný súd dozvedel\naž v čase, keď už nebolo možné svedka na hlavné pojednávanie z výkonu väzby predviesť.\nNasledujúci termín hlavného pojednávania je určený na 17. júl 2019 a predpokladá sa\nvypočutie svedka K\n\n, čím by sa vec dostala do štádia oboznamovania listinných\n\ndôkazov a prípadne aj záverečných rečí a vyhlásenia rozsudku.\n24. Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. 1 Spr V 308/2019 zo 7. augusta\n2019 doručeného ústavnému súdu 13. augusta 2019 vyplýva, že predseda krajského súdu\npožiadal predsedu senátu 1 Tos o vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a toto vyjadrenie mu bolo\npredložené 7. augusta 2019. Podľa predsedu senátu krajského súdu dôvodné podozrenie\nzo spáchania trestného činu nebolo rozptýlené v čase vydania rozhodnutia krajského súdu,\nrovnako naďalej boli u sťažovateľa dané dôvody preventívnej väzby a neboli splnené\ndôvody na náhradu väzby pre nedostatok výnimočných okolností požadovaných v prípade\ntrestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin. Z týchto dôvodov treba ústavnú sťažnosť\n\n9\n\npovažovať za nedôvodnú. Predseda krajského súdu dodáva, že s vyjadrením predsedu\nsenátu krajského súdu sa stotožňuje.\n25. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 20. augusta 2019 doručenej\nústavnému súdu elektronicky toho istého dňa vyplýva, že sťažovateľ sa v celom rozsahu\npridržiava podanej ústavnej sťažnosti a považuje ju za dôvodnú. Krajský súd sa žiadnym\nprávne relevantným spôsobom nevyjadril ku konkrétnym skutočnostiam namietaným\nv ústavnej sťažnosti a tieto ani nevyvrátil. Dôvodnosť ústavnej sťažnosti preukazuje podľa\nsťažovateľa jednak skutočnosť, že ústavný súd ju prijal na ďalšie konanie, ale tiež následné\nuznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tos 73/2019 z 13. augusta 2019, ktorým zrušil uznesenie\nokresného súdu sp. zn. 2 Tk 2/2018 zo 17. júla 2019 o zamietnutí ďalšej žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby a sám rozhodol o jeho prepustení na slobodu.\nII.\n26. Z odôvodnenia sťažnosti z 21. apríla 2019, ktorá smeruje proti uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 2 Tk 2/2018 z 5. apríla 2019 (podanej obhajcom sťažovateľa),\nvyplýva, inter alia, že sťažovateľ odkazuje na povinnosť všeobecného súdu vybavovať\nväzobné veci prednostne a urýchlene. Poukazuje na to, že k prvému hlavnému pojednávaniu\ndošlo až po roku po opakovanom vzatí do väzby a od nariadenia prvého hlavného\npojednávania došlo k viacerým odročeniam hlavného pojednávania zo strany okresného\nsúdu, napr. s odôvodnením, že nebol zostavený senát. Okresný súd preto nekonal plynule\na urýchlene.\n27. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Tos 36/2019 z 2. mája 2019 vyplýva, že ním\nbola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.\n2 Tk 2/2018 z 5. apríla 2019. Podľa názoru krajského súdu trestné konanie sa nachádza\nv súčasnej dobe vo fáze súdneho konania po podaní obžaloby, čo znamená, že dôvodné\npodozrenie voči sťažovateľovi zo spáchania trestnej činnosti sa nezoslabilo. Okresný súd\nvykonal dokazovanie na niekoľkých hlavných pojednávaniach, naposledy 5. apríla 2019.\nZ rozsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že okresný súd koná plynule, bez\nsubjektívnych prieťahov a je predpoklad, že vzhľadom na rozsah vykonaných dôkazov\n\n10\n\nv krátkej dobe môže dôjsť k skončeniu veci. V dôkaznej situácii, ktorú opisuje sťažovateľ,\ntreba uviesť, že je naďalej dôvodne podozrivý z trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu.\nV danom štádiu krajský súd nerozhoduje o vine alebo nevine sťažovateľa, ale iba o otázke,\nči dôvody väzby naďalej trvajú. Skutočnosti, na ktoré sťažovateľ poukazuje, musí\nvyhodnotiť okresný súd v kontexte vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní\npri rozhodovaní o vine alebo nevine. Podozrenie z trestnej činnosti a z účasti sťažovateľa\nna nej naďalej pretrváva. Výška škody musí byť ustálená okresným súdom na základe\nvykonaného dokazovania. V súčasnom štádiu výška škody zodpovedá právnej kvalifikácii.\nI naďalej trvá dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, lebo pri\nponechaní sťažovateľa na slobode by hrozila reálna obava z pokračovania trestnej činnosti.\nZ odpisu z registra trestov vyplýva, že sťažovateľ bol v rozpätí rokov 2011 až 2016\nsedemkrát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, a preto vzhľadom\nna súčasné trestné konanie je reálna obava, že v prípade prepustenia z väzby by mohol\npokračovať v trestnej činnosti, a to pre reálne podozrenie, že práve trestnou činnosťou si\nmal zadovažovať zdroj svojich príjmov. Za správne treba považovať aj nenahradenie väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka vzhľadom na osobu sťažovateľa a povahu\nskutku, zo spáchania ktorého je sťažovateľ dôvodne podozrivý. V danom prípade ako\nnáhrada väzby by mohla prichádzať do úvahy peňažná záruka minimálne vo výške\nvyčíslenej spôsobenej škody s tým, že v prípade jej zloženia na účet súdu by sťažovateľ dal\nsúhlas na použitie peňažnej záruky na uhradenie spôsobenej škody, ak by bol uznaný\nvinným pre žalovaný skutok.\n28. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 Tos 73/2019 z 13. augusta 2019 vyplýva, že\nním podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku bolo zrušené uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 2 Tk 2/2018 zo 17. júla 2019 a podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku sa vyhovelo\nžiadosti sťažovateľa s tým, že sa ihneď prepúšťa z väzby na slobodu. Podľa názoru\nkrajského súdu preto, aby mohla byť osoba vzatá do väzby, resp. vo väzbe ponechaná,\nmusia byť súčasne splnené formálne podmienky väzby (osoba, ktorá má byť vzatá\ndo väzby, je obvinenou osobou a obvinenie jej bolo riadnym spôsobom oznámené)\na materiálne podmienky väzby (skutkové okolnosti vzatia do väzby a existencia niektorého\ndôvodu väzby). Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu a ESĽP vyplýva, že samotná\n\n11\n\nskutočnosť, že existujú formálne a materiálne podmienky väzby po celú dobu jej trvania,\nsama osebe nestačí pre záver, že obvinený je súdený v primeranej lehote, ak väzba trvala\nneprimerane dlho. Primeranosť lehoty sa tu posudzuje podľa rovnakých kritérií ako\nprimeranosť dĺžky konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. podľa povahy veci, správania\nstrán a správania orgánu štátu. Primeranosť dĺžky konania sa potom posudzuje prísnejšie\nako v prípade čl. 6 ods. 1 dohovoru a vyžaduje sa, aby vnútroštátne orgány postupovali\nvo väzobných veciach s „osobitným urýchlením“, resp. s „osobitnou starostlivosťou\na urýchlením“, pričom v rozhodovacej činnosti ESĽP bola konštatovaná nedôvodnosť\nďalšieho trvania väzby, hoci sa zistilo, že uvádzané podmienky väzby existovali po celú\ndobu jej trvania, ale orgány štátu nepostupovali v konaní s dostatočným urýchlením, keďže\nv jej priebehu boli dlhšie trvajúce obdobia nečinnosti. Podľa ustálenej súdnej praxe teda\npožiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby neprekročilo\nnevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov väzby, ale aj\ndoterajší postup orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu. Právo na osobnú slobodu\nzaručené v čl. 17 ústavy môže byť totiž porušené aj tým, že orgány činné v trestnom konaní,\nresp. súd nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe, s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením. Znamená to, že v prípade dlhšie trvajúcej väzby musia byť pre\njej ďalšie opodstatnené trvanie splnené štyri základné podmienky. Prvou z nich je\npo formálnej stránke existencia uznesenia o vznesení obvinenia, druhou podmienkou je\nz hľadiska materiálnej stránky nevyhnutné dôvodné podozrenie zo spáchania skutku,\npre ktorý bolo vznesené obvinenie, treťou podmienkou je existencia niektorého z väzobných\ndôvodov a štvrtou nevyhnutnou podmienkou je, aby orgány činné v trestnom konaní\na po podaní obžaloby súd postupovali vo veci samej s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením (II. ÚS 55/98, I. ÚS 100/04). V prejednávanej veci krajský súd zistil, že\nokresný súd vec nevybavoval prednostne a urýchlene. Sťažovateľ je vo väzbe viac ako 26\nmesiacov (od 9. júna 2017 a predtým od 30. mája do 9. júna 2016), a keďže je vo väzbe už\nviac ako polovicu maximálnej celkovej lehoty väzby (48 mesiacov), treba jeho väzbu\npovažovať nepochybne za dlhšie trvajúcu. Obžaloba bola vo veci podaná okresnému súdu\nešte 24. novembra 2017. Z pohľadu zložitosti je táto trestná vec skutkovo a právne\nštandardná (hoci kvantitatívne ide o rozsiahlejší spisový materiál) a pri riadne zvládnutej\npríprave hlavného pojednávania (s dôrazom, že ide o väzobnú vec) je predpoklad jej\n\n12\n\nrozhodnutia už na prvom hlavnom pojednávaní, resp. v prípade nutnosti odročenia hlavného\npojednávania pre neprítomnosť predvolaných osôb na nasledujúcom, prípadne ďalšom\nhlavnom pojednávaní. Svedčí o tom aj skutočnosť, že prokurátor v obžalobe navrhol\nvypočuť okrem sťažovateľa a dvoch pôvodne spoluobžalovaných osôb iba poškodeného\na ďalších štyroch svedkov s tým, že iné dôkazy navrhol vykonať ich prečítaním na hlavnom\npojednávaní. Zo spisu však vyplýva, že okresný súd doteraz za vyše 20 mesiacov\nna hlavnom pojednávaní o obžalobe nerozhodol, hlavné pojednávanie bolo opakovane\nodročované, a to nielen z objektívnych dôvodov (neprítomnosť prísediacich sudcov,\nneúčasť svedkov), ale aj zo subjektívnych dôvodov spočívajúcich v nesprávnom procesnom\npostupe okresného súdu pri vedení konania. V tejto súvislosti treba poukázať na viaceré\npodstatné skutočnosti. Hoci obžaloba bola podaná 24. novembra 2017, prvýkrát sa vykonalo\ndokazovanie na hlavnom pojednávaní až 18. mája 2018 (čiže po takmer 6 mesiacoch), keď\nvšak bol vypočutý len sťažovateľ a zo svedkov bol predvolaný iba poškodený, ktorý sa\nnedostavil. Ďalšie dokazovanie bolo vykonané až na ďalšom pojednávaní konanom\n7. novembra 2018, t. j. po uplynutí ďalších približne 6 mesiacov, pričom boli vypočutí ako\nsvedkovia pôvodne spoluobvinení P\n\naB\n\n. Teda za jeden rok od podania obžaloby\n\nsa na hlavnom pojednávaní vykonalo dokazovanie spočívajúce vo výsluchu sťažovateľa\na dvoch svedkov. Následne na hlavnom pojednávaní 7. decembra 2018 boli vypočutí\nsvedkovia Z\n\naP\n\na hoci podľa zápisnice boli prítomní aj ďalší dvaja predvolaní\n\nsvedkovia K\n\naK\n\n, títo neboli vypočutí a zo zápisnice nevyplýva žiadny relevantný\n\ndôvod takého postupu (svedkovia boli prítomní aj pri určení termínu odročeného hlavného\npojednávania, ktorý zobrali na vedomie), pričom pokiaľ prokurátor poukazoval na to, že\nhlavné pojednávanie 26. júna 2019 bolo odročené z dôvodu, že obhajoba trvala na osobnom\nvýsluchu svedka K\n\n, tak uvedené nie je určujúce, keďže tento svedok nebol vypočutý\n\nuž predtým na hlavnom pojednávaní, hoci bol prítomný a hoci ho navrhol vypočuť aj\nprokurátor v podanej obžalobe, pričom hlavné pojednávanie bolo opakovane odročené pre\nneprítomnosť tohto svedka už predtým. V roku 2019 bolo doteraz na hlavnom pojednávaní\nvykonané dokazovanie spočívajúce vo vypočutí troch svedkov, a to na hlavných\npojednávaniach konaných 7. januára 2019 (svedok K\nV\n\n) a 17. júla 2019 (svedok K\n\n), 5. apríla 2019 (poškodený\n\n), keď bolo hlavné pojednávanie odročené\n\nna 6. september 2019. Okresný súd teda vykonal vo väzobnej veci dokazovanie na hlavnom\n\n13\n\npojednávaní tak, že za prvý rok od podania obžaloby (v období od 24. novembra 2017\ndo 24. novembra 2018) boli vypočutí sťažovateľ a dvaja pôvodne spoluobvinení\na za ďalších približne 8 mesiacov (od 25. novembra 2017 do 17. júla 2018) boli vypočutí\npoškodený a štyria svedkovia. Hoci na žiadnom hlavnom pojednávaní nebolo vykonávané\ndokazovanie inak, ako vypočutím maximálne dvoch osôb, okresný súd sa ani nesnažil\nvykonať iné dôkazné prostriedky navrhnuté v obžalobe (znalecké posudky, listinné dôkazy)\na doteraz nerozhodol ani o opakovaných návrhoch obhajoby na vykonanie ďalších dôkazov.\nSťažovateľ v zásade prieťahy v konaní nezavinil, keďže z dôvodov výlučne na jeho strane\ndošlo k odročeniu hlavného pojednávania iba jedenkrát (5. októbra 2018) z dôvodu\nukončenia obhajoby zo strany vtedajšieho obhajcu. Sťažovateľ síce aj na dvoch ďalších\nhlavných pojednávaniach (22. júna 2018 a 13. februára 2019) predložil vypovedanie plnej\nmoci vtedajšiemu obhajcovi, resp. zvolenie nového obhajcu, avšak tieto hlavné\npojednávania by sa neuskutočnili ani bez ohľadu na túto skutočnosť, pretože sa nedostavili\nprísediaci sudcovia alebo predvolaní svedkovia. Pritom z rozhodovacej činnosti ústavného\nsúdu a ESĽP vyplýva, že aj keď by postup procesných strán do určitej miery prispieval\nk celkovej dĺžke konania, táto skutočnosť nezbavuje orgány štátu (v danom prípade okresný\nsúd) povinnosti zabezpečiť prijatie primeraných opatrení pre účely dodržania požiadavky\nprimeranej dĺžky konania. Okresný súd ani nevykonal žiadne relevantné opatrenie, či už\nvo vzťahu k sťažovateľovi (inštitút náhradného obhajcu) alebo vo vzťahu k opakovanej\nneprítomnosti prísediacich sudcov, keďže nezabezpečil ani v jednom prípade prítomnosť\niného prísediaceho sudcu s tým, že sťažovateľ by mohol dať súhlas so zmenou v zložení\nsenátu. Okresný súd sa o to ani raz nepokúsil, hoci pre neprítomnosť prísediaceho sudcu\nbolo hlavné pojednávanie odročené, resp. bol zrušený termín hlavného pojednávania spolu\npäťkrát, pričom najmä v prvom roku po podaní obžaloby, keď bol vypočutý iba sťažovateľ\n(a teda nebol z jeho strany relevantný dôvod odoprieť súhlas so zmenou v zložení senátu),\nsa opakovane dostavovali na hlavné pojednávanie aj svedkovia B\n\naP\n\n, ktorých by\n\nbolo možné vypočuť. Zo spisu je teda zrejmé, že okresný súd nevykonával dokazovanie\nopakovane v dlhších časových úsekoch (od podania obžaloby 24. novembra 2017 až\ndo hlavného pojednávania 7. novembra 2018 bol vypočutý iba sťažovateľ), resp. konanie\nviedol spôsobom odporujúcim nevyhnutnosti prednostného a urýchleného postupu\nvo väzobnej veci (v období od 7. januára 2019 do 17. júla 2019 boli vypočutí iba poškodený\n\n14\n\na dvaja svedkovia bez vykonania akýchkoľvek iných dôkazov), pričom tieto zbytočné\nprieťahy nie je možné pričítať ani na vrub zložitosti veci, ani na vrub konania sťažovateľa.\nPokiaľ okresný súd uviedol, že rešpektuje prednostné vybavovanie väzobnej veci a termíny\nhlavného pojednávania nariaďuje v krátkych lehotách, treba uviesť, že to nepostačuje\nna konštatovanie, že sa vec vybavuje prednostne a urýchlene. Len samotné určenie krátkych\ntermínov hlavného pojednávania bez toho, aby bolo zároveň reálne priebežne relevantným\nspôsobom vykonávané dokazovanie, je nedostatočné na takéto konštatovanie, keďže\npostupom okresného súdu sa zabezpečilo len formálne urýchlené konanie, ktoré však bolo\nbez reálneho obsahu, lebo relevantné dokazovanie priebežne vykonávané nebolo takým\nspôsobom, aby to zodpovedalo prednostnému a urýchlenému vybavovaniu väzobnej veci.\nPokračujúca väzba môže byť dôvodná len za predpokladu, že existujú konkrétne znaky\nskutočnej požiadavky verejného záujmu na väzbe ako zaisťovacom inštitúte, pričom tento\nverejný záujem napriek prezumpcii neviny prevažuje nad rešpektovaním osobnej slobody\njednotlivca. Pri posudzovaní otázky ďalšieho trvania väzby sťažovateľa krajský súd zistil,\nže požiadavka verejného záujmu na pokračovaní väzby u sťažovateľa už nemôže byť reálne\ndaná, keďže boli zistené niekoľkomesačné obdobia bez vykonania dokazovania na hlavnom\npojednávaní, pričom v ostatných prípadoch sa dokazovanie na hlavnom pojednávaní\nvykonávalo takým spôsobom, že na hlavnom pojednávaní boli vypočutí jeden až dvaja\nsvedkovia, a hoci boli predvolaní aj ďalší svedkovia, ktorí sa aj dostavili, neboli vypočutí\na zo zápisnice nevyplýva dôvod ich nevypočutia. Hoci na žiadnom hlavnom pojednávaní\nneboli vypočuté viac ako dve osoby, priebežne sa nevykonávali žiadne iné dôkazy\nnavrhnuté v obžalobe a okresný súd už niekoľko mesiacov nerozhodol o dôkazných\nnávrhoch obhajoby bez toho, aby sa vyjadril, či ich bude akceptovať. Procesným dôsledkom\nskutočnosti, že boli zistené pri prerokovaní veci samej nedôvodné prieťahy trvajúce\nniekoľko mesiacov, je prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu. V tomto ohľade je\nprávne bezvýznamné, či sú splnené skutkové okolnosti vzatia do väzby a či existuje\nniektorý z dôvodov väzby (materiálne podmienky väzby), keďže aj pozitívne zistenie\nv oboch prípadoch by nemohlo nič zmeniť na nutnosti prepustiť obžalovaného z väzby\nna slobodu. Preto nie je žiadny relevantný dôvod na to, aby sa krajský súd vyjadroval\nk materiálnym podmienkam väzby. To sa rovnako vzťahuje aj na ďalšie sťažovateľom\n\n15\n\nnamietané skutočnosti, keďže samotné zistenie relevantných prieťahov pri prejednaní veci\nsamej malo za následok nutnosť prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu.\nIII.\n29. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n30. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n31. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n32. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n33. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n34. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody\nv súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\n\n16\n\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo,\naby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania.\nPrepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.\n35. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,\nmá právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n36. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti dáva do popredia dve námietky.\nPredovšetkým poukazuje na to, že hoci v žiadosti o prepustenie z väzby a v odôvodnení\nsťažnosti proti jej zamietnutiu sa zaoberal dôkazmi vykonanými na hlavných\npojednávaniach, ktoré podľa jeho názoru výrazne spochybnili dôvodné podozrenie, že\nskutok tvoriaci predmet obžaloby mal spáchať on, krajský súd sa týmito okolnosťami vôbec\nnezaoberal, čím porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 2\nTrestného poriadku, podľa ktorého je súd povinný skúmať v každom štádiu trestného\nkonania, či dôvody väzby trvajú, alebo sa zmenili, resp. zoslabili (v danom prípade\npo dvoch rokoch od opakovaného vzatia do väzby). Ďalej zdôrazňuje, že po podaní\nobžaloby okresný súd nekoná vo veci samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, hoci\nje jeho povinnosťou takýmto spôsobom postupovať v čase, keď je trestne stíhaná osoba\nvo väzbe.\n37. Predseda krajského súdu (zhodne s predsedom senátu krajského súdu) je toho\nnázoru, že dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu nebolo v čase vydania\nuznesenia krajského súdu rozptýlené, boli dané dôvody preventívnej väzby a neboli splnené\ndôvody umožňujúce nahradiť väzbu miernejším obmedzením. Preto považuje ústavnú\nsťažnosť za nedôvodnú.\n38. Ustanovenie čl. 5 ods. 3 dohovoru poskytuje osobám, ktoré boli zatknuté alebo\ninak zbavené slobody pre podozrenie, že spáchali trestný čin, záruky proti svojvoľnému\nalebo neodôvodnenému zbaveniu slobody. Hlavným účelom tohto ustanovenia je zaistiť,\naby došlo k prepusteniu osoby, akonáhle zbavenie slobody prestane byť primerané, keďže\nexistuje domnienka v prospech prepustenia na slobodu (Krejčíř c. Česká republika).\n\n17\n\n39. „Náleží predovšetkým vnútroštátnym súdom dbať o to, aby doba väzby\nneprekročila primeranú hranicu. Na ten účel im patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé\npotvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho\nso zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody\na uviesť ich v rozhodnutiach o žiadostiach obvineného o prepustenie z väzby. Trvanie\ndôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin, je conditio sine qua non zákonnosti\npokračovania väzby, ale po uplynutí určitého času táto podmienka už nestačí. Súd potom\nmusí zistiť, či iné dôvody naďalej ospravedlňujú pozbavenie slobody. Ak sú tieto dôvody\nrelevantné a dostačujúce, potom treba skúmať, či orgány činné v trestnom konaní postupujú\nvo veci samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením“ (Toth c. Rakúsko z 12. decembra\n1991).\n40. Ani skutočnosť, že po celú dobu trvania väzby existovali pre takéto opatrenie\nrelevantné a dostatočné dôvody, sama osebe neznamená, že nemohlo dôjsť k porušeniu čl. 5\nods. 3 dohovoru. Navyše je totiž potrebné, aby príslušné orgány postupovali v danom\nkonaní s náležitou starostlivosťou, inými slovami, aby po dobu, po ktorú bol obvinený\nvo väzbe, nedochádzalo v konaní k neakceptovateľným prieťahom. Pri skúmaní, či štátne\norgány venovali predmetnému trestnému konaniu požadovanú starostlivosť, treba v zásade\npostupovať obdobne ako pri hodnotení primeranosti dĺžky konania v zmysle čl. 6 ods. 1\ndohovoru (Punzelt c. Česká republika).\n41. „Požiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby\nneprekročilo nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov\nväzby, ale aj doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní. Právo na osobnú slobodu\nzaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy môže byť totiž porušené aj tým, že orgány činné\nv trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe,\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením“ (II. ÚS 55/98).\n42. Z uvedených stanovísk možno vyvodiť, že podľa slovenského práva v prípade\ndlhšie trvajúcej väzby musia byť pre jej ďalšie trvanie splnené štyri podmienky. Musí\nexistovať po formálnej stránke uznesenie o vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke sa\n\n18\n\nvyžaduje existencia kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené\nobvinenie s tým, že tento skutok musí napĺňať znaky niektorého trestného činu. Ďalej musí\nexistovať niektorý z väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1, resp. 3 Trestného poriadku.\nNapokon musí byť splnená podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní, resp. súd\nvo veci samej postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (mutatis mutandis\nI. ÚS 100/04).\n43. Pri aplikovaní už uvedených všeobecných zásad na daný prípad treba\npredovšetkým zo skutkového hľadiska konštatovať, že sťažovateľ bol (opakovane) vzatý\ndo väzby 9. júna 2017. Obžaloba proti nemu bola podaná 24. novembra 2017. Žiadosťou\nz 2. apríla 2019 sa sťažovateľ domáhal prepustenia z väzby. V tejto žiadosti, inter alia,\nnamietal, že dovtedy vykonanými dôkazmi sa nepotvrdilo, resp. v značnej miere oslabilo\npodozrenie, že skutok tvoriaci predmet obžaloby spáchal on. Tieto dôkazy aj konkrétne\noznačil. K prvému hlavnému pojednávaniu okresného súdu došlo až 18. mája 2018, ďalšie\nhlavné pojednávanie sa uskutočnilo až 7. novembra 2018, pričom viaceré hlavné\npojednávania sa nemohli uskutočniť najmä pre neúčasť prísediaceho sudcu, ale aj\npredvolaných svedkov. Trestná vec vedená proti sťažovateľovi dosiaľ nebola ukončená,\nďalší termín hlavného pojednávania je nariadený na 6. september 2019. Uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 2 Tos 73/2019 z 13. augusta 2019 bol sťažovateľ z väzby na základe\nopakovanej žiadosti prepustený. Presný čas faktického prepustenia sťažovateľa z väzby nie\nje ústavnému súdu známy.\n44. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, podľa ktorej sa krajský súd nezaoberal jeho\nargumentáciou poukazujúcou na to, že v priebehu súdneho konania došlo vykonanými\ndôkazmi k výraznému oslabeniu podozrenia, že sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil\non, treba predovšetkým uviesť, že podľa uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Tos 36/2019\nz 2. mája 2019 je sťažovateľ i naďalej podozrivý z trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie\nza vinu. V danom štádiu totiž krajský súd nerozhoduje o vine alebo nevine sťažovateľa, ale\niba o otázke, či dôvody väzby naďalej trvajú. Skutočnosti, na ktoré sťažovateľ poukazuje,\nmusí vyhodnotiť okresný súd v kontexte vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní pri\nrozhodovaní o vine alebo nevine. Podozrenie z trestnej činnosti a z účasti sťažovateľa na nej\nnaďalej pretrváva.\n19\n\n45. Ústavný súd považuje uvedenú argumentáciu krajského súdu za nepresvedčivú.\nKrajský súd dáva dôraz na to, že vo veci bola podaná obžaloba, čo dokazuje existenciu\npotrebného kvalifikovaného stupňa podozrenia aj vo vzťahu k dôvodnosti podozrenia, že sa\npráve sťažovateľ dopustil trestného činu uvedeného v obžalobe. Krajský súd ako keby\nvylučoval možnosť, že by v priebehu dokazovania na okresnom súde (ešte pred\nrozhodnutím vo veci samej) mohlo dôjsť k takej zmene dôkazného stavu, ktorá môže mať\nvplyv na dôvodnosť ďalšieho trvania väzby. Je totiž toho názoru, že otázka dôvodnosti\npodozrenia zo spáchania žalovaného trestného činu sťažovateľom môže byť riešená len\ns konečnou platnosťou, teda v rozsudku, ktorým sa rozhodne o vine, či nevine sťažovateľa.\nTento právny názor je vo svojich dôsledkoch vlastne priamym popretím účelu a zmyslu\nustanovenia § 79 ods. 2 Trestného poriadku ukladajúceho súdu povinnosť skúmať v každej\nfáze trestného konania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. V skutočnosti totiž platí,\nže kým konečné hodnotenie výsledkov dokazovania v otázke viny či neviny obžalovaného\nmá miesto až v rozsudku, zatiaľ vzhľadom na ustanovenie § 79 ods. 2 Trestného poriadku je\npovinnosťou súdu počas celého priebehu trestného konania po podaní obžaloby skúmať, či\ndôvody väzby obžalovaného trvajú. Táto povinnosť zahŕňa v sebe aj neustále skúmanie\nexistencie potrebnej miery podozrenia zo spáchania trestného činu uvedeného v obžalobe\nako jednej z nevyhnutných podmienok ďalšieho trvania väzby obžalovaného.\n46. Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného, bolo povinnosťou okresného súdu, ale následne\naj krajského súdu zaoberať sa konkrétnymi námietkami sťažovateľa uvedenými v žiadosti\njeho obhajcu o prepustenie z väzby, ktorými poukazoval na označené vykonané dôkazy,\nktoré podľa jeho názoru relevantným spôsobom zoslabili podozrenie, že sa trestného činu\nuvedeného v obžalobe dopustil on. Pokiaľ tak krajský súd neurobil, porušil tým základné\nprávo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj jeho právo\nna slobodu podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n47. Sťažovateľ ďalej namieta, že po podaní obžaloby okresný súd nekoná vo veci\nsamej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, hoci je jeho povinnosťou takýmto\nspôsobom postupovať v čase, keď je trestne stíhaná osoba vo väzbe.\n\n20\n\n48. V danej súvislosti je z pohľadu ústavného súdu potrebné poukázať predovšetkým\nna uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tos 73/2019 z 13. augusta 2019, ktorým bol\nsťažovateľ prepustený z väzby. V podrobných dôvodoch tohto uznesenia poukazuje krajský\nsúd na relevantnú judikatúru ESĽP a ústavného súdu týkajúcu sa povinnosti orgánov\nčinných v trestnom konaní a všeobecných súdov konať vo veci samej vo väzobných veciach\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Veľmi podrobne, systematicky a inštruktívne\nvyzdvihuje konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých dospel k záveru, že okresný súd\nv trestnej veci sťažovateľa nepostupuje s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\nNa základe týchto zistení dospel k záveru o potrebe prepustiť sťažovateľa z väzby, a to bez\ntoho, aby skúmal, či inak ostatné (formálne i materiálne) dôvody väzby sú alebo nie sú\nnaplnené. Je totiž toho názoru (v súlade s citovanou judikatúrou), že aj keď by boli všetky\nzákonom ustanovené podmienky trvania väzby splnené, skutočnosť, že sa vo veci samej\nnekoná s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, bez ďalšieho znamená, že trestne stíhaná\nosoba musí byť z väzby prepustená.\n49. V súvislosti s uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 73/2019 z 13. augusta 2019\nústavný súd poznamenáva, že jeho podstatný obsah je v diametrálnom rozpore so závermi\nuznesenia krajského súdu sp. zn. 1 Tos 36/2019 z 2. mája 2019, teda toho uznesenia, ktoré\nje predmetom podanej ústavnej sťažnosti. Pritom k zmene rozhodujúcich okolností,\nz ktorých obe uznesenia vychádzali, vlastne nedošlo (až na to, že nedostatočná rýchlosť\nkonania okresného súdu evidentne pretrvala aj po 2. máji 2019). Zmenu právneho názoru\nkrajského súdu si vysvetľuje ústavný súd tým, že obe uznesenia boli vydané inými senátmi.\n50. Z pohľadu ústavného súdu prichodí konštatovať, že odôvodnenie uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 2 Tos 73/2019 z 13. augusta 2019 je v plnom súlade s judikatúrou\nESĽP a ústavného súdu k danej problematike a je zároveň veľmi podrobné a vo všetkých\nohľadoch presvedčivé. Ústavný súd sa so závermi krajského súdu uvedenými v tomto\nuznesení plne stotožňuje a v celom rozsahu na ne poukazuje. V konečnom dôsledku to\nznamená, že aj vzhľadom na postup okresného súdu, ktorý nejavil známky osobitnej\nstarostlivosti a urýchlenia, došlo uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tos 36/2019 z 2. mája\n2019 k porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5 ústavy, ako aj jeho práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n21\n\n51. Čo sa týka namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 5 ods. 1 a 4, čl. 13\na čl. 14 dohovoru, ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku\nnálezu), keďže podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na obsah označených ústavných\npráv a ústavných noriem, ktorý ústavný súd vo svojej judikatúre v minulosti vymedzil\n(porov. napr. II. ÚS 382/2014 bod 35 a nasl., II. ÚS 596/2014 bod 36 a nasl.), pochybenia\nkrajského súdu podľa ústavného súdu nedosahujú intenzitu porušenia označených ústavných\nnoriem a ústavných práv.\n52. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n53. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj\niný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa\npovaha zásahu.\n54. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n55. Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 1 Tos 36/2019 z 2. mája 2019 (bod 2 výroku nálezu).\n56. Hoci podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde prichádzalo do úvahy\naj vrátenie veci na ďalšie konanie (čo sťažovateľ aj požadoval), ústavný súd tejto časti\nústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). Sťažovateľ bol medzičasom uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 2 Tos 73/2019 z 13. augusta 2019 prepustený z väzby a platí pritom,\nže o väzbe možno rozhodovať vždy iba s účinkami pro futuro.\n57. Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom. Podľa\nzistenia ústavného súdu mu patrí odmena za tri úkony právnych služieb v roku 2019\n\n22\n\n(prevzatie a príprava zastupovania, ústavná sťažnosť, replika na vyjadrenie predsedu\nkrajského súdu) po 163,33 €, ako aj tri režijné paušály po 9,80 €. Celkom mu prináleží\nčiastka 519,39 € (bod 3 výroku nálezu).\n58. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. septembra 2019\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-trvanie", "diskriminácia-zákaz", "trestné konanie", "väzba-dôvody väzby", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "trestné konanie", "väzba-trvanie", "diskriminácia-zákaz"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Tos/36/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:c50b2b93-7dda-4ee0-b6b3-c84c649d1e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c50b2b93-7dda-4ee0-b6b3-c84c649d1e46"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ca0c5511-4413-4cc0-8e08-747ff8b289c0:c50af22d-d215-44b8-a1f0-1f11cf2bce80", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3118011623.1", "spisova_znacka": "2Tos/73/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2Tos/73/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3118011623.1"}, {"guid": "62a75057-4534-4b1f-96a1-2740e7023918:d8aa7d76-f0b7-4923-a305-3e15a5293032", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Tk/2/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Tk/2/2018 z 7. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-06-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/62a75057-4534-4b1f-96a1-2740e7023918:d8aa7d76-f0b7-4923-a305-3e15a5293032"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:aef261f3-7c76-4b39-8527-fe9b47194b6b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.743.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 743/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 743/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.743.2025.1"}, {"guid": "ussr:ae41aebf-4298-405d-8abb-907344bc1702", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.657.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 657/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 657/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.657.2025.1"}, {"guid": "ussr:41ce6bed-44db-463d-9f65-507fff8cc96c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.529.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 529/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 529/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.529.2025.2"}, {"guid": "ussr:6dd6bbae-5565-4794-bb26-f5c3816acb49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.206.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 206/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 206/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.206.2025.1"}, {"guid": "ussr:3f9bd9b6-37d0-4325-94fe-505cb1d53096", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.138.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 138/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 138/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.138.2025.1"}, {"guid": "ussr:3df89ad1-c5dc-4431-9bb5-97b9dd4eccbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.41.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2025 z 30. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.41.2025.1"}, {"guid": "ussr:8769bbca-d1bc-470a-8f57-029db374d3c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.549.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2023 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.549.2023.1"}, {"guid": "ussr:1b330170-e2f7-4118-9664-2017ae9a251a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.418.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 418/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 418/2024 z 1. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.418.2024.2"}, {"guid": "ussr:4eeb5cce-cfa2-48b1-9925-badc74c34b6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.471.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 471/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 471/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.471.2024.1"}, {"guid": "ussr:3d0c19af-8ba9-4e9d-a0d1-1da85956d53b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.331.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.331.2024.2"}, {"guid": "ussr:b2f8ed49-562d-4803-a9bb-b2a9a807a8b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.334.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 334/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 334/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.334.2024.2"}, {"guid": "ussr:91cdea18-aa6d-4cb7-bc26-b5df54d6c752", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.132.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2024 z 18. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.132.2024.1"}, {"guid": "ussr:892b06a3-d0fe-49ca-8118-4d3a5add5911", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.346.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 346/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 346/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.346.2023.1"}, {"guid": "ussr:18bec115-c46b-46c7-9ce9-dfdee6826c42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.279.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 279/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 279/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.279.2023.1"}, {"guid": "ussr:474f900a-455c-45a2-913c-a51b28894874", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.176.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 176/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.176.2023.1"}, {"guid": "ussr:8318a934-2883-4a14-b057-1f3a39a871a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.152.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 152/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 152/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.152.2023.1"}, {"guid": "ussr:53e86288-a441-4b49-aa78-f48fb0ec5763", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.110.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 110/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.110.2023.1"}, {"guid": "ussr:da8097ab-befb-4715-b4b5-4a8e5527a806", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.377.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.377.2022.1"}, {"guid": "ussr:03c6a602-b9a2-4416-881f-5867115a610f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 347/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.347.2022.1"}, {"guid": "ussr:ccda5705-7089-46e4-a9b1-2f90154f4e3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.303.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 303/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 303/2021 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.303.2021.1"}, {"guid": "ussr:db7a1980-84b9-49d0-bf73-50faa53ede00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.32.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 32/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 32/2021 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.32.2021.1"}, {"guid": "ussr:05936c8d-a437-4f22-af89-0969795b177d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.649.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 649/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.649.2021.2"}, {"guid": "ussr:8edacae6-7ea1-46ba-bf13-cf29401bfe2c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.200.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2021 z 9. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-09", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.200.2021.1"}, {"guid": "ussr:b46c714d-4d38-4fd8-8025-898db63779aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.65.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 65/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/2022 z 1. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-01", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.65.2022.1"}, {"guid": "ussr:42c6b39f-ac6a-4188-9952-3f289075f6b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.571.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 571/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 571/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.571.2021.1"}, {"guid": "ussr:7d23db57-6d2a-4cd1-9d02-44b397e06acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 582/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 582/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1"}, {"guid": "ussr:95d4cafa-35fe-443b-85d3-11025f2ed704", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.409.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 409/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 409/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.409.2021.1"}, {"guid": "ussr:aa9a0606-3305-424e-a5a9-41bda2f4df07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.648.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 648/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 648/2021 z 20. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.648.2021.1"}, {"guid": "ussr:feb0a616-fbc6-455b-9bc9-e62852994939", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.107.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2021 z 26. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.107.2021.2"}, {"guid": "ussr:59306658-c759-49b6-8e7d-fd1c5408124e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.415.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 415/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 415/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.415.2021.1"}]}