{"guid": "ussr:73a75311-9a3a-45e7-a8a1-0f5b67975d58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.195.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 195/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 195/2019 z 3. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. júla 2019, sp. zn. II. ÚS 195/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.195.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-07-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/73a75311-9a3a-45e7-a8a1-0f5b67975d58", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.195.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.195.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.195.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 195/2019-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2019\nv zložení z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra\nMolnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Jozefom Polákom, Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5 Co 61/2019-201 z 26. marca 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\nzákladných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 61/2019-201 z 26. marca 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení\nžalovanej 2 v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 10 C 47/2018 o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového\nspoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1, a o určenie neplatnosti právneho úkonu\n(ďalej len „konanie na okresnom súde“).\nŽalobkyňa v konaní na okresnom súde podala návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia\n\nv súvislosti\n\ns nehnuteľnosťami,\n\nktorých\n\nurčenie\n\ndo\n\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva so žalovaným 1 žiada a ktorých výlučnou vlastníčkou je v katastri\nnehnuteľností evidovaná sťažovateľka. Okresný súd návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia uznesením č. k. 10 C 47/2018-36 zo 17. decembra 2018 (ďalej len „uznesenie\nokresného\n\nsúdu“)\n\nčiastočne\n\nvyhovel\n\na uložil\n\nžalovanej\n\n2\n\n(sťažovateľke),\n\naby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej nehnuteľnosti nepredala,\nnezamenila, nedarovala, nevypožičala, neprenajala, nevložila do základného imania\nobchodnej\n\nspoločnosti,\n\nnezabezpečila\n\nzáväzok\n\nnezaťažila\n\nzáložným\n\nprávom\n\nprevodom\n\nvlastníckeho\n\npráva\n\ns ich dobrovoľnou dražbou a nezaťažila predkupným právom.\n\n2\n\nalebo\n\nvecným\n\nk nim,\n\nbremenom,\n\nneudelila\n\nsúhlas\n\n3. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský\nsúd napadnutým uznesením rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla vlastné dôvody, pre ktoré podľa\njej názoru sporné nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nako aj z jej subjektívneho pohľadu obhajovala platnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobudla\nnehnuteľnosti.\nPorušenie v ústavnej sťažnosti označených práv odôvodnila sťažovateľka tvrdením,\nže „... žalobkyňa neosvedčila splnenie základných zákonných predpokladov pre nariadenie\nneodkladného opatrenia a napadnuté uznesenie je nezákonné, nakoľko nedôvodne zasahuje\ndo vlastníckeho práva žalovanej 2/.\nPorušovateľ dôvody odvolania, ktoré sú a boli dané, ktorými sa sťažovateľka bránila\nproti nezákonnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vôbec neposudzoval a nebral\ndo úvahy, resp. konštatoval, že sú nedôvodné.\nSťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne a nezákonné.“.\n5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto\nnálezom: „1. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/61/2019-201 zo dňa\n26. marca 2019 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom\nsúde, základné právo sťažovateľky podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie a základné právo\nsťažovateľov 1/ a 2/ na vlastníctvo zaručené podľa čl. 20 ústavy a základné právo\nna majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd zo dňa 06. 06. 2013.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 5Co/61/2019-201 zo dňa 26. marca 2019.\n3. Zároveň sťažovateľka žiada priznať náhradu trov právneho zastúpenia...“\n\n3\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n11. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n4\n\n12. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody\nna jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. a) až g) zákona o ústavnom súde.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n14. Jadrom ústavnej sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s nariadením\nneodkladného opatrenia, ktorým jej okresný súd, resp. krajský súd zakázal nakladať\ns nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci určenia, že\nnehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a určenia neplatnosti\nprávneho úkonu.\nArgumentácia sťažovateľky smeruje ku skutkovým okolnostiam, o ktorých tvrdí,\nže zakladajú jej dobromyseľné oprávnené vlastníctvo. Porušenie svojich práv potom odvíja\nod nedostatočného posúdenia týchto okolností zo strany všeobecných súdov.\n15. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že neodkladné opatrenie podľa Civilného\nsporového poriadku je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu,\nktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé\nnásledky, ktoré by mohli v jeho priebehu nastať. Dočasnosť tohto opatrenia\nako jeho základný znak znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi\n\n5\n\nsubjektmi. Nariadením nezískava jeden z účastníkov práva, o ktorých sa má rozhodovať\nv budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov (m. m. I. ÚS 42/2018).\n16. Z uvedených dôvodov je preto ústavný súd vo svojej judikatúre zdržanlivý\nv prieskume uznesení, ktorými sa rozhoduje iba o neodkladných opatreniach (porovnaj\nII. ÚS 261/2013, I. ÚS 141/2017).\n17. V nadväznosti na citované považuje ústavný súd za potrebné uviesť,\nže aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované\nminimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému\nprávu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí\nmať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané\npríslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite\nodôvodnené (I. ÚS 42/2018).\n18. Z uvedených dôvodov ústavný súd skúmal obsah ústavnej sťažnosti a uznesenia\nkrajského súdu, či konajúcim súdom zvolená interpretácia právnych predpisov nebola\nneodôvodnená až do takej miery, že by to mohlo mať za následok porušenie označených\npráv.\n19. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd reagoval na argumentáciu sťažovateľky\nústavne akceptovateľným spôsobom, z napadnutého uznesenia je zrejmé, na základe\nakých právnych predpisov rozhodol a akými úvahami sa spravoval.\nKrajský\n\nsúd\n\nkonštatoval,\n\nže\n\npo\n\npreskúmaní\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nako aj spisového materiálu sa so závermi okresného súdu stotožnil a na zdôraznenie\nsprávnosti\n\nprvoinštančného\n\nrozhodnutia\n\na vzhľadom\n\nna\n\npotrebu\n\nvysporiadať\n\nsa\n\ns odvolacími námietkami sťažovateľky v závere uviedol: „Odvolacia argumentácia\nžalovanej v 2/ rade za daného a osvedčeného skutkového stavu neumožňovala uprednostniť\npožiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,\npodľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám.“\n\n6\n\n20. Ústavný súd vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky o arbitrárnom posudzovaní veci\nsamej o neodkladnom opatrení konštatuje, že takéto tvrdenie sťažovateľky nemá oporu\nv odôvodnení napadnutého uznesenia, v ktorom sa krajský súd dôsledne vysporiadal\nso všetkými okolnosťami rozhodnými pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru\nústavného súdu krajský súd ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom objasnil\nskutkový\n\nzáklad\n\nveci\n\na\n\naplikáciu\n\nprávnej\n\núpravy\n\nneodkladného\n\nopatrenia,\n\nktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom. Nesúhlas sťažovateľky s uznesením\nkrajského súdu nemôže sám osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti tohto rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\njeho právny názor svojím vlastným. Ústavný súd nezistil žiadne ústavnoprávne vady\nnapadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré by odôvodňovali zásah do napadnutého\nuznesenia krajského súdu v súlade s jeho právomocami, a preto podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n21. Pokiaľ ide o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje\naplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke neodkladných\n(predbežných)\n\nopatrení,\n\npretože\n\nnie\n\nsú\n\nrozhodnutiami\n\no\n\nobčianskych\n\nprávach\n\nalebo záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis v. Slovenská republika č. 39754/98 z 10. 1. 2000,\nv ktorom sa konštatovala neaplikovateľnosť čl. 6 dohovoru ratione materiae v konaní\no zrušení predbežného opatrenia).\n22. Reflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia\ninštitútu predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese\nnemôže sama osebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby vyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti\nktorému smeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu\npred prípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas\nkonania vo veci samej. Keďže teda túto ochranu považuje ústavný súd jednak za účinnú\na jednak za dostupnú, účastník súdneho konania sa jej preto nemôže súčasne dovolávať\n\n7\n\naj prostredníctvom sťažnosti pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 37/00, I. ÚS 49/ 07,\nIII. ÚS 281/07, III. ÚS 502/2017, III. ÚS 76/2015).\nNa základe uvedených záverov aj v tejto časti je potrebné ústavnú sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu\n23. Sťažovateľka porušenie základného práva podľa čl. 20 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu odvíja od porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy)\nnapadnutým uznesením krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú, konštatuje,\nže v takom prípade nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného základného\npráva podľa čl. 20 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n24. Ústavný súd zároveň konštatuje, že uvedené práva sú právami hmotnej povahy.\nPrávne\n\nzávery\n\nuvedené\n\nv odôvodnení\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nnemajú\n\nspojitosť\n\ns označenými právami hmotnoprávneho charakteru. Ústavný súd považuje závery krajského\nsúdu za dostačujúce pre konštatovanie, že neexistuje relevantná súvislosť medzi\nnamietaným porušením označených práv hmotného charakteru na jednej strane\na napadnutým uznesením na strane druhej, a preto aj v tejto časti bolo potrebné ústavnú\nsťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n25. Iba na záver ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľka v petite ústavnej\nsťažnosti uviedla „... základné právo sťažovateľov 1/ a 2/...“, ústavný súd považuje takéto\noznačenie iba za pisársku chybu a postavením žalovaného 1 v konaní pred ústavným súdom\nsa nezaoberal aj vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie proti uzneseniu okresného súdu\npodala zrejme iba sťažovateľka.\n\n8\n\n26. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je potrebné ústavnú sťažnosť ako celok\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. júla 2019\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-predbežnej povahy", "uznesenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2cb3a832-2e6d-4b90-a207-0d8059bb74c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.42.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 42/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.42.2018.1"}, {"guid": "ussr:a05d0d28-e4dd-4636-8cdb-e0282359be76", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.502.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.502.2017.1"}, {"guid": "ussr:9b026e1a-9506-4fb1-95a5-1958bbedbe16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.141.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 141/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 141/2017 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.141.2017.1"}, {"guid": "ussr:0873cf39-2d46-4679-9eda-76b4228e3089", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.76.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2015 z 3. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.76.2015.1"}, {"guid": "ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-30", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6883741c-4f15-4cfc-aaeb-bde2f2fe6131"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "40d67766-c7f8-44cc-8e0c-d74687d7ce6b:af3125c6-9283-4764-a6b3-bb4efa1d9450", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8218200930.1", "spisova_znacka": "5Co/61/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/61/2019 z 15. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-05-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8218200930.1"}], "citovane_v": []}