{"guid": "ussr:d47acbd9-6fc7-4078-9bbb-001c612cd92e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2019 z 3. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. júla 2019, sp. zn. II. ÚS 193/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-07-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d47acbd9-6fc7-4078-9bbb-001c612cd92e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1/text", "citacie_n": 34, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 193/2019-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra\nMolnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, správkyne konkurznej podstaty\núpadcu\n\n, právne zastúpenej advokátskou\n\nkanceláriou HMG LEGAL, s. r. o., Červeňova 14, Bratislava, v mene ktorej\nkoná advokát JUDr. Ján Gajan, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl.\n20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre\nv konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 778/2014 a jeho rozsudkom sp. zn. 9 Co 778/2014\nz 11. mája 2017 a tiež postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Cdo 9/2018 a jeho uznesením sp. zn. 3 Cdo 9/2018 z 23. januára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. mája\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n(ďalej aj „\n\n“\n\nalebo „úpadca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 Co 778/2014 a jeho rozsudkom sp. zn. 9 Co 778/2014 z 11. mája 2017 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu II“) a tiež postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 9/2018 a jeho uznesením\nsp. zn. 3 Cdo 9/2018 z 23. januára 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu II“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu na začatie konania\ndoručeného Okresnému súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) 21. marca 2006 (ďalej len\n„žaloba“) sa žalobcovia v 1. až 7. rade (ďalej len „žalobcovia“) domáhali proti sťažovateľke\nurčenia, že nehnuteľnosti bližšie špecifikované v žalobe (ďalej len „pozemky“)\npatria do dedičstva\n\nich\n\nzomrelého 30. decembra\n\nprávnych\n1950,\n\npredchodcov\n\nnebohého\n\na nebohej\n\n,\n,\n\nrod.\n\n,\n\nzomrelej 13. januára 1949 (ďalej len „poručitelia“), každého z nich v podiele polovice.\nPodľa tvrdenia žalobcov poručitelia mali k týmto pozemkom nadobudnúť vlastnícke právo\nna základe kúpnej zmluvy z 29. mája 1947 uzavretej medzi\n(predávajúcim) na jednej strane a poručiteľmi (kupujúcimi) na druhej strane a na základe\nkúpnej zmluvy z 29. mája 1947 uzavretej medzi\n\n(predávajúcou)\n\nna strane jednej a poručiteľmi (kupujúcimi) na strane druhej (ďalej len „kúpne zmluvy“)\n\n2\n\nzápisom do pozemkovej knihy 2. júna 1947. V právnej veci žaloby bolo na okresnom súde\nkonanie vedené pod sp. zn. 7 C 55/2006.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 55/2006 z 28. augusta 2008 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu I“) okrem iného rozhodol tak, že žalobe vyhovel,\nt. j. určil, že predmetné pozemky patria do dedičstva poručiteľov, každého z nich v podiele\npolovice. Rozsudok okresného súdu I bol následne ako vecne správny potvrdený\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 9 Co 226/2008 z 18. júna 2009 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu I“).\n4. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 MCdo 13/2010 zo 6. mája 2013 (ďalej len\n„uznesenie najvyššieho súdu I“) na základe mimoriadneho dovolania Generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) rozsudok krajského\nsúdu I, ako aj rozsudok okresného súdu I v časti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené,\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n5. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 55/2006 z 10. júla 2014 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu II“) žalobe opäť vyhovel a sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť\nžalobcom trovy tohto konania.\n6. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu II podala riadne a včas odvolanie –\nriadny opravný prostriedok. O tomto odvolaní sťažovateľky bolo rozhodnuté rozsudkom\nkrajského súdu II tak, že rozsudok okresného súdu II bol (1) v časti výroku, ktorým bolo\nžalobe vyhovené, ako vecne správne potvrdený a (2) v časti výroku o náhrade trov konania\nzrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľka síce proti rozsudku krajského súdu II podala riadne a včas dovolanie\n– mimoriadny opravný prostriedok, avšak uznesením najvyššieho súdu II bolo toto\ndovolanie pre neprípustnosť odmietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu II nadobudlo\nprávoplatnosť 1. apríla 2019.\n\n3\n\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... A. Arbitrárny výklad ust. § 382 CSP\n... Postup odvolacieho súdu podľa nášho názoru nenaplnil zmysel a podstatu ust.\n§ 382 CSP a práve naopak prehĺbil prekvapivosť konečného rozhodnutia. Výzva\nodvolacieho súdu (jednak písomná ako aj ústna na pojednávaní) nesprístupnila stranám\nsporu informáciu, v čom spočíva odlišné právne posúdenie odvolacím súdom. Uvedením\ntakých ustanovení, ktoré neboli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, došlo navyše\nk úplnému zmareniu účelu predmetného postupu, nakoľko vyvodenie možných právnych\nposúdení skutkového stavu odvolacím súdom za použitia všetkých ustanovení, uvedených\nv predmetnom zozname, bolo mimoriadne zavádzajúce...\nNa základe vyššie uvedených dôvodov považujeme výklad a aplikáciu ustanovenia\n§ 382 CSP Krajským súdom v Nitre a Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nza formalistický, ktorý nezohľadňuje účel zákona...\nB. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru súdom nižšej inštancie\n... Najvyšší súd... vo svojom Zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor vo vzťahu\nk tomu, akými otázkami je potrebné sa zaoberať v ďalšom konaní pre meritórne rozhodnutie\nvo veci...\nV zmysle citovaného ustanovenia je súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie,\npovinný sa riadiť právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v Zrušujúcom\nrozhodnutí.\nV posudzovanom prípade Najvyšší súd... deklaroval svoj právny názor, že v ďalšom\nkonaní je potrebné sa vysporiadať okrem iného s otázkou platnosti Kúpnych zmlúv\nso zreteľom na skutočnosť, či prevod vlastníckeho práva odsúhlasilo ministerstvo (ust. § 13\nods. 2 Zákona o novej pozemkovej reforme). Najvyšší súd... tak podľa nášho názoru celkom\nbez pochybností vyjadril právny názor, že práve existencia súhlasu ministerstva s uzavretím\nKúpnych zmlúv je tou skutočnosťou, ktorá podmieňuje ich platnosť a zároveň jedna z tých\nskutočností, ktorá vylučuje, aby Poručitelia mohli byť k okamihu ich smrti vlastníkmi\nsporných Pozemkov.\nDruhou kľúčovou otázkou, s ktorou sa v zmysle záväzného právneho názoru\ndovolacieho súdu boli súdy povinné vysporiadať, je otázka, či nehnuteľnosti prešli na štát\nna základe prvej pozemkovej reformy.\n\n4\n\nSúdy prvej a druhej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie tieto skutočnosti síce\nskúmali, avšak napriek tomu, že odvolací súd dospel bez pochybností k záveru, že\nministerstvo súhlas s prevodom neudelilo, žalobu zamietol avšak na základe toho, že\nv rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu... aplikoval na zistený skutkový\nstav čl. 152 ods. 4 Ústavy SR za použitia svojvoľného a jednostranného výkladu...\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že Krajský súd v Nitre, nerešpektujúc\nprávny názor dovolacieho súdu, postupoval v priamom rozpore so znením ustanovenia\n§ 455 CSP, a teda natoľko sa odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel\na význam, keď bezo zmeny skutkového stavu dospel k odlišnému právnemu názoru\nv odvolacom konaní...\nC. Arbitrárna interpretácia a aplikácia hmotného práva a princípov právneho štátu\n... V predmetnom spore bola sporná predovšetkým skutočnosť, či Poručitelia\nnadobudli Kúpnymi zmluvami vlastnícke právo k Pozemkom, nakoľko ak Poručitelia\nvlastnícke právo k Pozemkom Kúpnymi zmluvami nenadobudli, nemohlo im v čase ich smrti\nprislúchať vlastnícke právo.\nSťažovateľ v konaní nepopieral, že by k uzavretiu Kúpnych zmlúv došlo, avšak tvrdil,\nže predmetné Kúpne zmluvy sú neplatné. Ako sme už uviedli v predchádzajúcej časti tejto\nsťažnosti, v súdnom konaní bolo preukázané, že Ministerstvo poľnohospodárstvo\nneschválilo prevod vlastníckeho práva, čo bolo v zmysle ust. § 13 Zákona o novej\npozemkovej reforme podmienkou platného prevodu vlastníckeho práva. V tejto súvislosti\nodvolací súd explicitne konštatoval: „... odvolací súd má z dokazovania vykonaného súdom\nprvej inštancie za preukázané, že súhlas Ministerstva poľnohospodárstva s týmito zmluvami\nnebol daný.“\nNapriek vyššie uvedenej skutočnosti však odvolací súd rozhodol, že Pozemky patria\ndo dedičstva po Poručiteľoch...\nD. Arbitrárny výklad ust. § 47 ods. 1 ZKR\n... Sme toho názoru, že konanie o mimoriadnom dovolaní a konanie pred súdom prvej\na druhej inštancie sú z pohľadu ust. § 47 ods. 1 ZKR dve odlišné konania, a preto návrh\nna pokračovanie v konaní o mimoriadnom dovolaní nemožno automaticky považovať aj\nza návrh na pokračovanie v konaní pred súdom prvej a druhej inštancie. Z uvedeného\ndôvodu sme názoru, že po tom, čo bola vec vrátená Najvyšším súdom... súdu prvej inštancie\n\n5\n\nna ďalšie konanie, nebol Okresný súd Nitra (a následne ani Krajský súd v Nitre) oprávnený\nbez súhlasu Sťažovateľa (správcu) vo veci konať...\nE. Arbitrárne posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu\n... sme toho názoru, že na požadovanom určení, že Pozemky patria do dedičstva\npo poručiteľoch, nebol v čase vyhlásenia rozsudkov súdov prvej a druhej inštancie\nnaliehavý právny záujem, keďže (i) od smrti\nmanželky\n\ndňa 30.12.1950 a smrti jeho\n\ndňa 13.1.1949 nastali skutočnosti, ktoré bez ohľadu\n\nna výsledok tohto sporu svedčia o vlastníckom práve tretích osôb, (ii) rozhodnutie\nv predmetnom konaní im neprivodí priaznivejšie postavenie a (iii) v neposlednom rade sú\ndané iné spôsobilé prostriedky právnej ochrany Zúčastnených osôb...»\n9. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky,\nspoločnosti\n\n, so sídlom... správcu\n\n.. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a na právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR Rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 9Co 778/2014-1132 a Uznesením\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 23.01.2019, sp. zn. 3Cdo 9/2018 a konaním, ktoré ich vydaniu\npredchádzalo, porušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.01.2019, sp. zn. 3Cdo 9/2018\na Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 9Co 778/2014-1132\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Nitre a Najvyšší súd SR sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť\nSťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n7\n\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\n16. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozsudkom krajského súdu II a uznesením najvyššieho súdu II.\n17. Sťažovateľka porušenie už označených základných práv podľa ústavy\na označeného\n\npráva\n\npodľa\n\ndohovoru\n\nrozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nII\n\na tomuto\n\npredchádzajúcim postupom odôvodňuje najmä tým, že\n- pre vyhlásenie konkurzu na majetok\n\nuznesením Okresného\n\nsúdu Bratislava I sp. zn. 6 K 76/2011 z 23. januára 2012, ktoré bolo zverejnené\nv Obchodnom vestníku pod č. OV19/2012 z 27. januára 2012, bez jej návrhu ako správkyne\nkonkurznej podstaty úpadcu na pokračovanie v konaní o žalobe nebolo možné ďalej konať,\npretože toto konanie je vyhlásením konkurzu ex lege prerušené,\n- pre vyhlásenie konkurzu na majetok\n\n, resp. pre prebiehajúce\n\nkonkurzné konanie na žalobou požadovanom určení, t. j. na určení, že pozemky patria\ndo dedičstva po poručiteľoch, nie je daný naliehavý právny záujem, čo samo osebe\nzakladalo dôvod na zamietnutie žaloby,\n- krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď s poukazom na čl. 152 ods. 4 ústavy\na tiež na § 32 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“)\nustálil, že § 13 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave\nvlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde) v znení účinnom v rozhodujúcom období\n(ďalej len „zákon o novej pozemkovej reforme“) nie je možné aplikovať, dôsledkom čoho\nsú kúpne zmluvy platné, a napriek tomu, že pozemky boli vykúpené v prospech štátu,\ndospel k záveru, že tieto patria do dedičstva po poručiteľoch,\n\n8\n\n- záväzný právny názor vyjadrený v uznesení najvyššieho súdu I, pokiaľ ide o pokyn\nnajvyššieho súdu spočívajúci v nevyhnutnosti posúdenia (ne)platnosti kúpnych zmlúv\na toho, či tieto podliehali takzvanej revízii v zmysle zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej\npozemkovej reformy v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o revízii\nprvej pozemkovej reformy“), či výkupnému konaniu, nebol rešpektovaný.\n18. Porušenie označených základných práv podľa ústavy a označeného práva\npodľa dohovoru uznesením najvyššieho súdu II a tomuto predchádzajúcim postupom\nsťažovateľka odôvodňuje najmä tým, že krajský súd podľa jej názoru porušil § 382 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, keď ju\nbez ďalšieho (strohým) označením pri rozhodovaní dovtedy nepoužitých ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré považoval pre rozhodnutie o veci\nza rozhodujúce, iba formalisticky vyzval, aby sa k ich možnému použitiu vyjadrila, čím mal\nkrajský súd sťažovateľke znemožniť uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, napriek tomu však najvyšší súd jej\ndovolanie odmietol.\nIV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n19. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n20. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\n\n9\n\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\nK rozsudku krajského súdu II a tomuto predchádzajúcemu postupu\n21. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnutý rozsudok krajského súdu II, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku spôsobilého zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa je lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti podľa § 124 zákona o ústavnom súde zachovaná aj vo vzťahu k označenému\nrozsudku krajského súdu II.\n22. Ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu II:\n„... V danej veci bol na majetok spoločnosti\na správcom bola vymenovaná\n\n.. vyhlásený konkurz\n, ktorá v podaní zo dňa 15. 03.\n\n2012 (č. l. 506), adresovanom Najvyššiemu sudu Slovenskej republiky uviedla, že navrhuje,\naby súd pokračoval v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 3MCdo/13/2010 (sp. zn., pod\nktorou bola táto vec vedená na NS SR). Daním súhlasu s pokračovaním konania podľa § 47\nods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa\nkonkurznej podstaty úpadcu\n\n, správkyňa\nstala účastníkom konania na strane\n\nŽalovaného namiesto úpadcu. Predmetom konania v danej veci je určenie, že nehnuteľnosti\npatria do dedičstva. Občianske súdne konanie v tejto veci začalo na okresnom súde a na\n\n10\n\nzáklade žalovaným podaného odvolania pokračovalo na krajskom súde. Mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora proti právoplatnému rozsudku okresného súdu v\nspojení s rozsudkom krajského súdu sa týkalo tej istej veci, ktorá bola predmetom konania\nna okresnom súde a krajskom súde a v konaní na strane žalobcu a žalovaného vystupovali\ntie isté strany. Konanie na Najvyššom súde SR po podaní mimoriadneho dovolania bolo\nsúčasťou konania (etapou, štádiom) v prejednávanej veci s totožným predmetom konania\na totožnými stranami sporu, preto nemožno dospieť k záveru, že konanie o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora je novo začatým konaním s právne relevantným\nzačiatkom a právne relevantným koncom v podobe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o ňom.\nZ uvedeného potom vyplýva, že ak dala správkyňa konkurznej podstaty úpadcu súhlas\nna pokračovanie v konaní vo fáze dovolacieho konania, tento jej súhlas oprávňuje súd\nkonať vo veci ďalej aj po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a pre konanie veci už jej ďalší\nsúhlas na pokračovanie vo veci nebol potrebný (nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nI. ÚS 368/2008 a sp. zn. I.ÚS 393/2012)...\n... Vychádza sa z koncepcie, že predmetom a účelom vylučovacej žaloby nie je\nurčenie vlastníctva, t. z. nerieši sa ňou zmena zápisu v katastri nehnuteľnosti, a preto výrok\nsúdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhovie tejto žalobe, nie je spôsobilým podkladom\npre zmenu v úradnej evidencii. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva\nriešená iba ako otázka predbežná a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu\nprávny význam, pričom súd sa touto otázkou vysporiada iba v odôvodnení rozhodnutia,\nnie v samotnom enunciáte. Jej účelom je dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu\na predísť jeho speňaženiu. Na druhej strane, prostredníctvom určovacej žaloby nemožno\ndosiahnuť vylúčenie veci z konkurzu, vzhľadom na dikciu § 78 ods. 8 Zákona o konkurze.\nZ toho vyplýva, že tieto dva druhy žalôb majú rozličný zmysel a význam, pričom za účelom\ndosiahnutia úplnej právnej ochrany majetku tretej osoby sa vzájomne dopĺňajú...\n... Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je\nv katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto tretej osobe\nnepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože súdne rozhodnutie\no určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu\nv katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 Katastrálneho zákona), žaloba o určení vlastníckeho\npráva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránení neistoty o skutočných právnych\n\n11\n\nvzťahoch medzi stranami. Vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby na určenie\nvlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje\nsprávcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať.\nPrávnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému\nzahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je pravé vylučovacia\n(excindačná) žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou\nprávnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu\nmajetku patriacej do konkurznej podstaty...\n... Odvolací súd po uskutočnení výkladu ustanovenia § 13 ods. 2 zák. č. 46/1948 Sb.\nv zmysle vyššie uvedených princípov dospel k záveru, že toto ustanovenie, podrobiac ho\ntestu ústavnej súladnosti, nezodpovedá hodnotám, na ktorých je založená Ústava Slovenskej\nrepubliky, je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity právnych noriem, na ktorej je\nzaložený materiálny právny Štát, a preto toto ustanovenie nie je možné na posúdenie\n(ne)platnosti zmlúv, na základe ktorých predmetné nehnuteľnosti nadobudli právni\npredchodcovia žalobcov aplikovať. Z uvedených dôvodov potom nemožno tieto zmluvy,\nuzavreté dňa 29. mája 1947 považovať v zmysle tohto ustanovenia za neplatné, a to napriek\ntomu, že odvolací súd má z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie za preukázané,\nže súhlas Ministerstva poľnohospodárstva s týmito zmluvami nebol daný. So skutkovým\nzáverom súdu prvej inštancie, že z dokladov, ktoré v rozhodnutí uviedol, vyplýva dôvodný\npredpoklad, že dodatočný súhlas na prevod nehnuteľností príslušným orgánom udelený bol,\nsa odvolací súd nestotožňuje, preto na odvolacom konaní zopakoval dokazovanie\noboznámením listín, rozhodujúcich pre posúdenie tejto otázky, aby sa mohol odkloniť\nod skutkového záveru súdu prvej inštancie. Vzhľadom k záveru odvolacieho súdu, že toto\nustanovenie nie je možné na posúdenie (ne)platnosti zmlúv použiť, je potom tiež záver,\nči bol alebo nebol daný súhlas Ministerstva poľnohospodárstva s týmito zmluvami\nirelevantný. Takýto výklad tohto ustanovenia podporuje aj to, že ustanovením § 32\nzák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku, odo dňa účinnosti tohto zákona (24. 06. 1991) sa nepoužijú ustanovenia\nzák. č. 215/1919 Zb. o zabraní veľkého pozemkového majetku v znení neskorších predpisov,\nzákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v znení neskorších predpisov\na zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme...\n\n12\n\n... odvolací súd dospel k záveru, že na predmetné parc. č. 903 a 904 sa vzťahoval\nzák. č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme, tieto parcely boli vykúpené štátom a\nnapriek tomu, že tento výkup nebol poznačený v pozemkovej knihe, k prechodu vlastníckeho\npráva na štát došlo splnením zákonom stanovených podmienok...\n... odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci, pri kolízii ústavných hodnôt, a to\nvlastníckeho práva pôvodného vlastníka a vlastníckeho práva nového nadobúdateľa je\npotrebné poskytnúť ochranu právnym nástupcom pôvodných pozemno-knižných vlastníkov,\nktorých právni predchodcovia v roku 1947 uzavreli riadne kúpne zmluvy, za nehnuteľnosti\nzaplatili kúpnu cenu, vklad týchto nehnuteľnosti bol zapísaný do pozemkovej knihy, čo malo\nv tej dobe konštitutívny charakter a doposiaľ k zmene zápisu v pozemkovej knihe nedošlo.\nO vlastnícke právo sa aj naďalej starali a aj vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam\nsi uplatnili reštitučný nárok. Odvolací súd v danej veci aplikoval výklad, ktorý podľa jeho\nnázoru zabezpečí čo najspravodlivejšiu úpravu pomerov strán. Takto poskytnutú ochranu\nvlastníckemu právu právnym predchodcom žalobcov považuje odvolací súd za súladnú\ns princípom spravodlivosti, so zmyslom a účelom reštitučných zákonov a s dobrými\nmravmi...“\n23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu II ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej rozsudok krajského súdu II vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho vydaniu predchádzajúci postup trpí\nviacerými vadami, nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nkrajského súdu. Krajský súd, reagujúc na podstatné odvolacie námietky sťažovateľky,\nuviedol na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu II, čo sa týka výroku, ktorým\nbolo žalobe vyhovené, nielen vlastné, ale (v rozsahu, v akom sa s dôvodmi okresného súdu\nnestotožnil, pozn.) aj iné dôvody, pre ktoré odvolaniu sťažovateľky nevyhovel. Ústavný súd\npreto nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie záverov rozhodnutí všeobecných\nsúdov. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\n\n13\n\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n24.\n\nKrajský súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia s poukazom na § 47\n\nods. 1 a 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „ZKR“), v zmysle\nktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne\na iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,\npričom v týchto prerušených konaniach možno pokračovať na návrh správcu a správca sa\npodaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu,\nzrozumiteľne objasnil, že ak sťažovateľka podaním z 15. marca 2012 adresovaným\nnajvyššiemu súdu navrhla, aby súd pokračoval v súdnom konaní (o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora, pozn.) vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 3 MCdo 13/2010,\ntento návrh sa po zrušení rozsudku krajského súdu I a rozsudku okresného súdu I uznesením\nnajvyššieho súdu I a po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie vzťahuje\naj na následné konania vedené pred okresným súdom a krajským súdom. Inými slovami\npovedané, aj keď návrh na pokračovanie v konaní bol sťažovateľkou daný v štádiu\nmimoriadneho dovolacieho konania pred najvyšším súdom, keďže predmet konania\npred najvyšším súdom, krajským súdom a tiež okresným súdom bol ten istý a konanie\nprebiehalo medzi tými istými sporovými stranami, tento návrh sťažovateľky (žalovanej)\noprávňoval označené súdy ďalej konať vo veci aj po vydaní uznesenia najvyššieho súdu I.\nPodľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že by tento názor krajského súdu\nnezodpovedal požiadavkám ústavnosti z hľadiska namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie.\n25. Krajský súd, vysvetliac zmysel a účel žaloby o určenie vlastníckeho práva\na osobitne žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva, t. j. že jej vlastníkom v čase smrti\nbol poručiteľ, oproti zmyslu a účelu žaloby o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej\npodstaty, riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, že vyhlásenie konkurzu na majetok\n, resp. prebiehajúce konkurzné konanie a možnosť žalobcov podať\nžalobu o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty v zmysle § 78 ods. 4 ZKR nezakladá\n\n14\n\nabsenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že pozemky patria do dedičstva\npo poručiteľoch, pretože prípadné rozhodnutie o vylúčení veci zo súpisu konkurznej\npodstaty nie je spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností,\na teda nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty v otázke vlastníctva k veci,\nči už žalobcov, alebo ich právnych predchodcov (poručiteľov). Pokiaľ teda krajský súd\nuzavrel, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný,\npodľa názoru ústavného súdu je aj tento záver plne ústavne konformný.\n26. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu II zjavne vyplýva, akou právnou úvahou\ns poukazom na čl. 152 ods. 4 ústavy a § 32 zákona o pôde, na princípy právneho štátu,\nnajmä princíp právnej istoty, rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(rozsudok vo veci Streletz, Kessler a Krenz proti Nemecku z 22. 3. 2001, ods. 81),\npodľa ktorej demokratické štáty môžu dovoliť svojim inštitúciám aplikovať právo, ktoré má\nsvoj pôvod v preddemokratickom režime, len spôsobom, ktorý je vlastný demokratickému\npolitickému režimu, dospel k názoru, že pre zákaz pravej retroaktivity ako znaku právneho\nštátu § 13 ods. 2 zákona o novej pozemkovej reforme (vyžadujúceho pre platnosť kúpnych\nzmlúv dodatočné schválenie ministerstvom pôdohospodárstva, pozn.) účinného od 14. apríla\n1948, čo sa týka posúdenia (ne)platnosti kúpnych zmlúv z 29. mája 1947, nie je možné\naplikovať, dôsledkom čoho krajský súd uzavrel, že kúpne zmluvy sú platné. Krajský súd\nďalej jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že aj keď predmetné pozemky boli od poručiteľov\nvykúpené v prospech štátu v zmysle zákona o novej pozemkovej reforme, tento výkup\ndo pozemkovej knihy nebol zapísaný. Keďže pred výkupom poručitelia uzavreli riadne\nkúpne zmluvy, za nehnuteľnosti zaplatili kúpnu cenu, vklad vlastníckeho práva v prospech\nporučiteľov bol zapísaný do pozemkovej knihy, čo malo aj v tej dobe konštitutívny účinok,\na po výkupe k zmene zápisu vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nedošlo, plne\nzodpovedá princípu všeobecnej spravodlivosti a dobrým mravom, keď sa poskytne právna\nochrana vlastníckemu právu poručiteľov, t. j. právnych predchodcov žalobcov. Totiž ako to\nkrajský súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, len takáto interpretácia\na aplikácia relevantných právnych noriem zabezpečí najspravodlivejšiu úpravu pomerov\nsporových strán. Navyše právne posúdenie veci krajským súdom podľa názoru ústavného\nsúdu nepredstavuje nerešpektovanie právneho názoru vyjadreného v uznesení najvyššieho\n\n15\n\nsúdu I, pretože najvyšší súd rozsudok krajského súdu I a rozsudok okresného súdu I zrušil\npre ich nedostatočné odôvodnenie, čo sa týka posúdenia (ne)platnosti kúpnych zmlúv\nso zreteľom na § 13 ods. 2 zákona o novej pozemkovej reforme a čo sa týka posúdenia,\nči pozemky podliehali revízii v zmysle zákona o revízii prvej pozemkovej reformy, alebo\nvýkupnému konaniu v zmysle zákona o novej pozemkovej reforme, t. j. z uznesenia\nnajvyššieho súdu I možno vyvodiť iba povinnosť pre súdy nižšej inštancie sa s týmito\nokolnosťami riadne vysporiadať, nie však už záväzný právny názor, ako sa s týmito\nokolnosťami majú vysporiadať.\n27. Podľa názoru ústavného súdu z rozsudku krajského súdu II opierajúceho sa\naj o rozsudok okresného súdu II nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Krajský súd\npri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho právneho záveru správne interpretoval\na aplikoval ustanovenia relevantných právnych noriem, jeho závery sú dostatočne\nodôvodnené a nevykazujú žiadne znaky svojvôle. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje\nna svoju judikatúru (IV. ÚS 342/2010, III. ÚS 348/2011, IV. ÚS 142/2012, III. ÚS 11/2014,\nII. ÚS 584/2014), v ktorej už opakovane konštatoval, že postup súdneho orgánu, ktorý koná\nv súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej\nalebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, prípadne porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV tejto súvislosti zhodne s doterajšou judikatúrou pripomína, že jeho úlohou nie je\nposudzovať vhodnosť, účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom\na rovnako tak ústavný súd nezjednocuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov.\n28. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu II podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n16\n\nK uzneseniu najvyššieho súdu II a tomuto predchádzajúcemu postupu\n29. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu, ako aj\nprávo na spravodlivé súdne konanie sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania\npred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.\n30. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n31. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, a skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n32. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu II a nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho\nsúdu nemajúci oporu v zákone.\n\n17\n\n33. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia II uviedol:\n«... Podľa § 382 C.s.p. ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie\nvšeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo\npoužité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu\ntohto ustanovenia vyjadrili...\n... Súčasťou aktuálnej, ani skoršej úpravy pritom nie je požiadavka, aby na\nvyjadrenie sa k možnému použitiu skôr nepoužitých ustanovení bola stranám poskytovaná\nkonkrétna alebo aspoň minimálna zákonom ustanovená lehota, a preto k zodpovedajúcej\nvýzve odvolacieho súdu môže prísť i na pojednávaní (rovnako ako mimo neho, čo však už do\nistej miery súvisí tiež s potrebou alebo naopak nepotrebnosťou prejednania odvolania\nna pojednávaní odvolacieho súdu a s rozhodovaním sa odvolacieho súdu pre jeden alebo\ndruhý z takýchto postupov)...\n... Nemožno... súhlasiť s názorom, podľa ktorého má odvolací súd v rámci plnenia si\npovinnosti podľa § 382 C. s. p. (skôr § 213 ods. 2 O. s. p.) ustanovenie (a-) podľa neho\nvýznamné a v skoršom konaní nepoužité zasadiť aj do príslušného vecného kontextu, teda\nstranám oznámiť, či prinajmenšom naznačiť, ako takúto úpravu či už samu osebe alebo\nv spojení s ďalšími skôr použitými ustanoveniami hodlá aplikovať na konkrétny\nposudzovaný prípad. Z pohľadu predvídateľnosti rozhodovania súdov nežiadúcu\nprekvapivosť totiž zákon spája len s rizikom použitia skôr nepoužitej právnej úpravy\nbez poskytnutia stranám možnosti argumentovať tiež v smere významnosti (alebo naopak\nnevýznamnosti) takejto skôr nepoužitej úpravy, od odvolacieho súdu však nevyžaduje\nobrazné „odkrytie kariet“ tým, že stranám sporu objasní i dôvody, pre ktoré považuje skôr\nnepoužitú úpravu za rozhodujúcu, resp. im tiež ozrejmí (viac či menej detailne), aké je\npodľa neho správne, teda dostatočne komplexné a na všetky prípadné otázky pomýšľajúce\nprávne posúdenie veci...\n... Výzva odvolacieho súdu stranám podľa § 385 ods. 2 C. s. p. inak nie je len\nprostriedkom k zamedzeniu prekvapivým rozhodnutiam, ale odvolaciemu súdu po urobení\nsi ním predbežného záveru o dostatku skutkových zistení pre konečné rozhodnutie\na o správnosti (resp. nesprávnosti či ešte presnejšie neúplnosti) právneho posúdenia veci\nsúdom prvej inštancie slúži aj ako nástroj na zistenie správnosti (úplnosti) právneho\nnazerania na posudzovaný problém ním samotným (tým, že je tu možnosť strán sporu\n\n18\n\nupozorniť ešte i na ďalšie než výzvou naznačené právne súvislosti posudzovania veci),\nako aj na poskytnutie stranám sporu v odvolacom konaní možnosti ešte ostatný raz\nargumentovať tiež skutkovo (tým, že v závislosti na celkom alebo čiastočne odchylnom\nprávnom nazeraní na problém dôjde k upozorneniu na prípadné medzery v skutkových\nzisteniach, v tomto prípade však so zreteľom k úprave odvolacieho konania i s preukázaním\nskoršej nemožnosti prípadné dôkazy navrhnúť už v konaní pred súdom prvej inštancie).\n... Už samotné upozornenie na možné použitie ustanovenia a všeobecná známosť\nobsahu úpravy majúcej sa takto použiť totiž v kontexte konkrétnej prejednávanej veci\nnaznačujú, v čom vidí odvolací súd slabiny argumentácie jednej alebo druhej strany\nsporu... V rámci takejto argumentácie očakávanej najskôr od strán a až následne od súdu\nprichádza do úvahy ako možnosť samostatného použitia skôr nepoužitej právnej úpravy\na takto i praktické nahradenie právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie novým\nprávnym posúdením (v rámci ktorého dôjde buď k úplnému popretiu alebo istému\n„upozadeniu“ argumentácie súdu prvej inštancie), tak i možnosť doplnenia úpravy použitej\nuž v prvej inštancii ďalšou skôr ponechanou bez povšimnutia s následným vyvodením\nkomplexnejších právnych záverov (pri ktorých sčasti dôjde k názorovému prieniku oboch\nnižších súdov, ten odvolací však upriami na ďalšie aspekty problému, ktoré majú\nv porovnaní s tými akcentovanými súdom prvej inštancie väčší význam).\n... Pri takomto nazeraní na vec treba konštatovať, že odvolací súd v prejednávanej\nveci sa obmedzením na strohý výpočet ustanovení právnych predpisov prichádzajúcich\npodľa neho do úvahy nedopustil ničoho na ujmu procesných práv ktorejkoľvek zo strán\nsporu, ale sa len striktne riadil úpravou ustanovujúcou podmienky, za ktorých sa môže\nodchýliť od právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie...\n... Najvyššiemu súdu preto neostávalo iné, než dovolanie tvrdiace neexistujúci dôvod\njeho prípustnosti, a preto neprípustné podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietnuť...»\n34. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\n\n19\n\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd\n(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n35. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí vo vzťahu k dovolacej námietke sťažovateľky zdôvodnený vyčerpávajúcim\nspôsobom a presvedčivo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným\nspôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť\nako neprípustné.\n36. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ňou podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd dodáva,\nže otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej riešenie\nnemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv.\n37. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu II podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nV.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n38. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1\nústavy rozsudkom krajského súdu II a uznesením najvyššieho súdu II ústavný súd\nkonštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla,\nnevyplýva žiadna možnosť jeho porušenia, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie.\n39. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy odvíja od porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\n\n20\n\nvzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto celkom\nprirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20\nods. 1 ústavy.\n40. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\naj v tejto časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nrozsudkom krajského súdu II a uznesením najvyššieho súdu II podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n41. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. júla 2019\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pozemok, pozemkové právo", "naliehavý právny záujem", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zmluva-platnosť", "dovolanie-prípustnosť", "retroaktivita-zákaz", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "konanie-prerušenie", "retroaktivita-pravá", "dedenie, dedičstvo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5640f1f2-28d9-4e4a-a53a-3edecc6d5299", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 584/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 584/2014 z 18. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5640f1f2-28d9-4e4a-a53a-3edecc6d5299"}, {"guid": "ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2014 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478b50e1-481a-437f-9197-9123df014ede"}, {"guid": "ussr:8fbd0d43-09ec-4739-8eef-ff1b8f106961", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fbd0d43-09ec-4739-8eef-ff1b8f106961"}, {"guid": "ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 142/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 142/2012 z 15. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-15", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:86128cd0-68f5-4da0-869c-7a1fcaff45e2"}, {"guid": "ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e07cbfb-ffaf-49aa-a7c1-5a1b36d7e224"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "6fb012e3-08a4-4e19-a7f6-87c5453d9b1e:02204b50-6f09-4c43-8bec-8a294bd2fb22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4105220264.3", "spisova_znacka": "3MCdo/13/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/13/2010 z 5. 5. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-05-05", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4105220264.3"}, {"guid": "cc7303fc-94ec-487f-995e-8736e2210809:0a8ca98f-a4b6-49fb-9840-f8397f7e55ae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1113230593.1", "spisova_znacka": "9Co/778/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/778/2014 z 26. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-02-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1113230593.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bb368af8-dc08-47e4-a420-b2dbe2ad8686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.243.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 243/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.243.2026.1"}, {"guid": "ussr:7cdf13eb-6d0b-44ab-b980-bf6b139ac625", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.74.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 74/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/2025 z 6. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.74.2025.1"}, {"guid": "ussr:1d5c2b61-0e48-4630-a9bc-a35e63c6ebf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.631.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 631/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 631/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.631.2023.1"}, {"guid": "ussr:b1f12801-f7cf-4b0e-b2b4-12c6c9e94aaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.96.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.96.2022.1"}, {"guid": "e1e41992-8eb1-426f-b3e7-d3c9d4493d17:7749a9ef-c977-4503-813c-28d96ea85b02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7120203415.1", "spisova_znacka": "4ObdoK/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoK/1/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7120203415.1"}, {"guid": "382ff52e-df6d-4d0f-a43c-1f55d2e4e341:9071addb-ecff-4612-bb27-c7f26d2ad53d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6111228772.3", "spisova_znacka": "1Cdo/71/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/71/2025 z 28. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6111228772.3"}, {"guid": "af89e9cc-37a9-45f7-8e08-913b0871c576:7f998dff-94d9-4960-a2e8-1f7973a734b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7001898308.1", "spisova_znacka": "2ObdoV/5/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/5/2023 z 2. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7001898308.1"}, {"guid": "426102f3-6c24-4f15-a027-bba75c690e5c:11adda44-4c77-48fa-ac82-972b56b560ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7007200691.3", "spisova_znacka": "5Obo/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7007200691.3"}, {"guid": "3c16745f-490c-4f9d-817f-54a33af5e967:d04162d3-cee7-4c64-9d99-7e25c5259ae0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1013202227.6", "spisova_znacka": "1ObdoV/4/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/4/2022 z 7. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1013202227.6"}, {"guid": "c6331cd0-6ea3-4eed-b75d-b336de5cd48c:9d7d6f74-ba19-40fa-83ef-cb89ec7ee6bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1013202227.3", "spisova_znacka": "5Obo/13/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/13/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1013202227.3"}, {"guid": "8e195b0f-b139-40d9-9eeb-1dc7e694aa6b:1bbf2bad-27c3-4b09-aad4-0cf6d9b98624", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1", "spisova_znacka": "6Cdo/169/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1"}, {"guid": "8e195b0f-b139-40d9-9eeb-1dc7e694aa6b:67ca2884-895d-4202-bc48-23a524e8d1ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1", "spisova_znacka": "6Cdo/169/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/169/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8111214049.1"}, {"guid": "20665826-c99b-46ef-abe1-07c51d1c702d:4d74a323-d4be-43cf-bb0f-6d833cd52a15", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7122211656.1", "spisova_znacka": "4CoKR/45/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoKR/45/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7122211656.1"}, {"guid": "998391e6-e098-49a6-8d69-7c4a63cd366b:04afd9a0-8785-4df8-8613-d4e4d3ec00a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5122207938.2", "spisova_znacka": "42CoKR/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoKR/27/2024 z 22. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5122207938.2"}, {"guid": "2cf96dd4-199d-489c-be40-fe46566f9b54:691f827c-7220-48c1-af8e-63401cc1de30", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5122207940.1", "spisova_znacka": "43CoKR/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/14/2025 z 30. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5122207940.1"}, {"guid": "d6c738aa-f4a7-40bd-904a-cc8259acd7e4:d4388799-0d26-4782-bc1e-6ccd446284aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6605213698.21", "spisova_znacka": "43Cob/13/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/13/2024 z 8. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6605213698.21"}, {"guid": "2e3613f0-8529-4b2f-94d6-3a5e6b8d96ff:b6c50fb3-e240-48a5-84cb-26214fd06ce1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8121208919.1", "spisova_znacka": "3CoKR/19/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoKR/19/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8121208919.1"}, {"guid": "bd843f4f-7ce5-4cb7-8eb1-836f6fe56c89:b6ff5856-17d5-4bc2-8ed3-146f4bf9eed9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6120404983.1", "spisova_znacka": "11CoEk/5/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoEk/5/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6120404983.1"}, {"guid": "5e439fbb-555e-4253-b9b0-9df683852388:72e5b7ce-5fda-44c4-9cbe-4fd077920b51", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6111228772.8", "spisova_znacka": "13Co/8/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/8/2023 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6111228772.8"}, {"guid": "cd68f42d-d277-420b-8abb-759b4a7a807d:93725ca2-866f-4ac2-a74d-8fd07a039934", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4120210925.1", "spisova_znacka": "5Co/47/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/47/2023 z 15. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4120210925.1"}, {"guid": "6598c7f9-8932-47dd-a04f-4ef386b880d1:60d7c78e-083b-4295-9e7b-7fe4db34654f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5715205812.3", "spisova_znacka": "14Cob/88/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/88/2020 z 30. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5715205812.3"}, {"guid": "6598c7f9-8932-47dd-a04f-4ef386b880d1:246456cd-4db9-4ba2-8239-beb513a2038f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5715205812.3", "spisova_znacka": "14Cob/88/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/88/2020 z 30. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5715205812.3"}, {"guid": "6598c7f9-8932-47dd-a04f-4ef386b880d1:38b44f8a-7c3b-49ca-a11e-ad25315dc96d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5715205812.3", "spisova_znacka": "14Cob/88/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/88/2020 z 30. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-08-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5715205812.3"}, {"guid": "9c606fed-8b5f-4d92-b843-fca2e24f30ce:c8e16b07-0529-4b8b-a6e0-bd453b0f2954", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5717212044.3", "spisova_znacka": "14Cob/85/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/85/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5717212044.3"}, {"guid": "9c606fed-8b5f-4d92-b843-fca2e24f30ce:dbb990d5-f99f-44e6-96cc-44c4e8b5f988", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5717212044.3", "spisova_znacka": "14Cob/85/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/85/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5717212044.3"}, {"guid": "bc9830ae-fbf3-4778-8f39-511e2e748f0c:8a7a2b3b-bebb-46c8-8893-4d683c6a9773", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:1217216011.2", "spisova_znacka": "41Cob/6/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/6/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:1217216011.2"}, {"guid": "d409d554-78f2-4281-91fc-a888c0fc97e5:836188c6-0321-4c2e-a1c7-8cc77d4bb8ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6120210936.2", "spisova_znacka": "43Cob/24/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/24/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6120210936.2"}, {"guid": "d409d554-78f2-4281-91fc-a888c0fc97e5:e6c2f361-6926-43ab-ba09-3ff16adf80cc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6120210936.2", "spisova_znacka": "43Cob/24/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/24/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6120210936.2"}, {"guid": "c347923e-ac80-4b69-a48d-6a2867a2b498:f59da2f0-7c1e-4f16-a600-c3699bfbb8b4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5317205320.1", "spisova_znacka": "13Cob/175/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/175/2019 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5317205320.1"}, {"guid": "d372f667-31b8-4241-abfd-16708e1f92c2:d60ee209-f411-499b-8711-63e20b0330a8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5815201126.3", "spisova_znacka": "13Cob/211/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/211/2019 z 17. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5815201126.3"}]}