{"guid": "ussr:b5eabd1a-6314-4ae6-8520-d0962aac75d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.185.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2019 z 2. 10. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 185/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.185.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-10-02", "forma": "Nález", "povaha": ["rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b5eabd1a-6314-4ae6-8520-d0962aac75d4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.185.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.185.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.185.2019.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 185/2019-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša\nSzigetiho (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr.\n\nDenisou Jánošíkovou, Klincová 37, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Miestneho\nzastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Vajnory č. 56/2019 zo 17. apríla 2019 prijatého\npodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a takto\nrozhodol:\n1. Rozhodnutie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Vajnory\nč. 56/2019 zo 17. apríla 2019 prijaté podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona\nč. 545/2005 Z. z.\n\nz r u š u j e a vec v r a c i a Miestnemu zastupiteľstvu mestskej časti\n\nBratislava-Vajnory na ďalšie konanie.\n2. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Vajnory j e p o v i n n é uhradiť\ntrovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom\nštyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Denisy\nJánošíkovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 185/2019-33 z 3. júla 2019 prijal na ďalšie konanie návrh\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti\nBratislava-Vajnory (ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) č. 56/2019 zo 17. apríla 2019 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“) prijatého podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona\nč. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“).\n2. Miestne zastupiteľstvo napadnutým rozhodnutím rozhodlo, že navrhovateľ tým, že\nnepodal písomne oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov\ndo 10. januára 2019, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu, za čo mu miestne zastupiteľstvo podľa čl. 9 ods. 10 písm. a)\na čl. 9 ods. 16 tohto ústavného zákona uložilo pokutu v sume 1 013 €.\n3. Navrhovateľ pred ústavným súdom nespochybňuje to, že by si svoju povinnosť\npodľa označeného ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nesplnil,\nnamieta však výšku jemu uloženej pokuty, ktorá mala byť chybne (nezákonne) vypočítaná.\n4. Navrhovateľ tvrdí, že podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu mu mala byť uložená pokuta v sume zodpovedajúcej jeho mesačnému\nplatu, teda 0 €, resp. v sume mesačného platu iných poslancov miestneho zastupiteľstva,\nteda 88 €. Navrhovateľ argumentuje, že ak miestne zastupiteľstvo v jeho prípade\npostupovalo podľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a za jeho\nmesačný plat považovalo priemernú nominálnu mesačnú mzdu v hospodárstve Slovenskej\nrepubliky za uplynulý rok, konalo v rozpore s týmto ústavným zákonom, keďže predmetné\nustanovenie sa vzťahuje na konanie orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona\n2\n\no ochrane verejného záujmu (výbor), nie na konanie orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b)\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu (obecné zastupiteľstvo).\n5. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že\nnapadnutým rozhodnutím bol porušený ústavný zákon o ochrane verejného záujmu,\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil miestnemu zastupiteľstvu na ďalšie konanie.\nZároveň navrhol, aby ústavný súd rozhodol aj o porušení čl. 7 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým rozhodnutím\na priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia.\nII. Vyjadrenie miestneho zastupiteľstva a replika navrhovateľa\n6. Miestne\n\nzastupiteľstvo\n\nsa\n\nk návrhu\n\nnavrhovateľa vyjadrilo prípisom\n\nč. ST-R/4727/703/2019/KOM z 19. júla 2019.\nMiestne zastupiteľstvo zrekapitulovalo priebeh konania proti navrhovateľovi\na uviedlo, že poslancovi miestneho zastupiteľstva patrí za výkon poslaneckej činnosti:\n„a) mesačná odmena vo výške 126 eur\nb) odmena za účasť na zasadnutí komisie, vo výške 15 eur za zasadnutie,\nc) odmena predsedu komisie za vedenie zasadnutia komisie vo výške 20 eur\nd) odmena za výkon funkcie sobášiaceho vo výške 20 eur za sobáš.“\nMiestne zastupiteľstvo ďalej uviedlo, že jedna dvanástina reálneho ročného príjmu\nnavrhovateľa za výkon funkcie poslanca predstavuje 0 €, avšak príjem, na ktorý by mal\nnárok, predstavuje 126 €. Mieste zastupiteľstvo zároveň poukázalo na skutočnosť, že\nnavrhovateľ sa žiadnym jemu formálne či neformálne adresovaným úkonom nevzdal\nsvojej odmeny, ale (iba) mestskej časti neposkytol nevyhnutnú súčinnosť na to, aby mu\nmohla byť odmena vyplatená.\nPokiaľ ide o výšku navrhovateľovi uloženej pokuty, miestne zastupiteľstvo\npoukazuje na rozhodnutia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky\n\n3\n\nBratislava, ktoré priložilo k svojmu vyjadreniu. Týmito rozhodnutiami boli tamojším\nposlancom za obdobné porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu uložené\npokuty vo výške 954 € v roku 2018, resp. 1 013 € v roku 2019, teda pokuty vypočítané,\naplikujúc čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.\nMiestne zastupiteľstvo ďalej k výške uloženej pokuty uviedlo, že ak by sa\npri stanovovaní výšky pokuty malo vychádzať iba zo skutočného ročného príjmu\nnavrhovateľa, uloženie pokuty by stratilo svoj sankčný zmysel. Účel pokuty podľa\nústavného zákona o ochrane verejného záujmu spočíva na jednej strane v odradení\nverejného funkcionára od neplnenia alebo porušovania povinností alebo obmedzení\npodľa predmetného ústavného zákona a zároveň predstavuje sankciu verejného funkcionára\nza dokonané nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenia ustanoveného\ntýmto ústavným zákonom alebo iným zákonom.\nText ústavného zákona o ochrane verejného záujmu neumožňuje miestnemu\nzastupiteľstvu a ani ústavnému súdu zohľadniť pri rozhodovaní konkrétne okolnosti prípadu\na znížiť pokutu, t. j. miestne zastupiteľstvo a ani ústavný súd nemajú vo vzťahu k uloženej\npokute moderačné oprávnenie.\nNa záver miestne zastupiteľstvo uviedlo, že z jeho pohľadu, ako i z pohľadu\nrozhodovania obecných zastupiteľstiev a zastupiteľstiev samosprávnych krajov považuje\nza dôležité ustáliť, ako by mali v obdobných prípadoch postupovať, a to aj s ohľadom na to,\nči sa verejný funkcionár vzdal svojej odmeny, alebo sa jej nevzdal, má na ňu právny nárok,\nale zatiaľ mu nebola vyplatená.\n7.\n\nNavrhovateľ\n\ndoručil\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nrepliku\n\nk vyjadreniu\n\nmiestneho\n\nzastupiteľstva, v ktorej konštatoval, že predmetné vyjadrenie potvrdzuje ním namietané\ndôvody nesprávnosti uloženia pokuty, pričom miestne zastupiteľstvo sa k nesprávnej\naplikácii ústavného zákona podľa jeho názoru vôbec nevyjadrilo. Napokon poukázal na to,\nže ďalšie tvrdenia miestneho zastupiteľstva uvádzané v jeho vyjadrení nemajú pre\n\n4\n\nposúdenie predmetnej veci relevanciu, a preto sa k nim, sledujúc hospodárnosť konania,\nnebude vyjadrovať.\nIII. Posúdenie veci ústavným súdom\n8. Podľa § 234 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd preskúma, či rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie\na rozhodovanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nv súlade s ústavou a príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov.\n9. Ústavný súd konštatuje, že medzi účastníkmi konanie nie je sporné, že k porušeniu\npovinnosti navrhovateľa podľa čl. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\nskutočne došlo. Medzi miestnym zastupiteľstvom a navrhovateľom je však sporné, aká mala\nbyť navrhovateľovi uložená pokuta za porušenie tejto povinnosti.\n10. Ústavný súd už judikoval, že v konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov preskúmava aj správnosť výšky pokuty\nuloženej verejnému funkcionárovi (PLz. ÚS 1/2016).\n11. V zmysle ustálenej judikatúry má totiž každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 77/02, I. ÚS 82/07).\n12. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu\npokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide\no porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.\nPodľa čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v prípade,\nak mesačný plat verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán uvedený\nv čl. 9 ods. 1 písm. a), je nižší ako priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve\nSlovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pri výpočte sumy podľa odseku 10\n\n5\n\nsa za mesačný plat považuje priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve\nSlovenskej republiky za uplynulý kalendárny rok.\nPodľa čl. 9 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“)\nvykonáva výbor, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n)\na t) až zk).\nPodľa čl. 9 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu\nvo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“)\nvykonáva\n\nobecné\n\nzastupiteľstvo,\n\nak\n\nide\n\no\n\nverejných\n\nfunkcionárov\n\nuvedených\n\nv čl. 2 ods. 1 písm. o) a p).\nPodľa čl. 2 ods. 1 písm. p) zákona o ochrane verejného záujmu tento ústavný zákon\nsa vzťahuje na funkcie poslancov mestských zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev\nmestských častí v Bratislave a v Košiciach.\n13. Ústavný súd konštatuje, že navrhovateľ je poslancom miestneho zastupiteľstva,\nteda verejným funkcionárom podľa čl. 2 ods. 1 písm. p) zákona o ochrane verejného\nzáujmu. Konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu\nzáujmov vykonáva v jeho prípade v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane verejného\nzáujmu obecné zastupiteľstvo (miestne zastupiteľstvo).\n14. Z citovaného čl. 9 ods. 16 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ktorým\nsa upravuje výpočet sumy pokuty pre verejného funkcionára, vyplýva, že označené\nustanovenie sa aplikuje iba (!) na verejného funkcionára, voči ktorému vedie konanie orgán\nuvedený v čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona (výbor). Keďže voči navrhovateľovi\nvykonáva v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane verejného záujmu konanie\nmiestne zastupiteľstvo, výpočet sumy pokuty, ktorá mala byť navrhovateľovi uložená,\nnemožno na základe označeného ustanovenia upravovať.\n15. Rovnaký záver vyplýva aj z dôvodovej správy k ústavnému zákonu\nč. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane\nverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (pozri časť „K čl. I bod 14“).\n\n6\n\n16. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že vo veci navrhovateľa miestne\nzastupiteľstvo pri výpočte pokuty aplikovalo ustanovenie zákona o ochrane verejného\nzáujmu, ktoré v danom prípade aplikovať nemožno, a preto postupovalo v rozpore s týmto\nústavným zákonom. V dôsledku nesprávnej aplikácie predmetného ustanovenia vo veci\nnavrhovateľa mu bola uložená pokuta vyššia než pokuta, aká mu podľa ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu mohla a mala byť uložená.\n17. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na to, aby ústavný súd rozhodol o porušení\nčl. 7 dohovoru v jeho veci, ústavný súd konštatuje, že v tomto druhu konania takéto\nrozhodnutie vydať nemôže (pozri § 239 zákona o ústavnom súde).\n18. Vzhľadom na argumentáciu miestneho zastupiteľstva (pozri bod 6 tohto nálezu)\nústavný súd nad rámec už uvedeného považuje za potrebné vyjadriť sa aj k otázke výpočtu\npokuty v situácii, ak by sa verejný funkcionár (poslanec miestneho zastupiteľstva) vzdal\nsvojej odmeny alebo by sa jej nevzdal, má na ňu právny nárok, ale zatiaľ mu nebola\nvyplatená.\n19. Pokiaľ ide o konkrétnu situáciu navrhovateľa, miestne zastupiteľstvo poukázalo\nna skutočnosť, že navrhovateľ sa odmeny za výkon funkcie poslanca miestneho\nzastupiteľstva nevzdal, ale iba neposkytol nevyhnutnú súčinnosť na to, aby mu mohla byť\ntáto odmena vyplatená. Navrhovateľ túto skutočnosť vo svojej replike žiadnym spôsobom\nnespochybnil. Navrhovateľ teda má nárok na vyplatenie odmeny za výkon svojej funkcie,\navšak táto mu zatiaľ z dôvodu jeho nesúčinnosti vyplatená nebola.\n20. V prípade navrhovateľa, ktorý sa svojej odmeny nevzdal, je preto pri určení\nvýšky pokuty potrebné vychádzať z odmeny, na ktorú má nárok, a to aj v prípade, ak mu\nešte nebola vyplatená.\n21. Pre úplnosť a potreby praxe považuje ústavný súd za vhodné vyjadriť sa aj\nk situácii, keď sa poslanec miestneho zastupiteľstva vzdá svojej odmeny. V danej situácii by\n\n7\n\npodľa navrhovateľa mala byť akákoľvek jemu uložená pokuta podľa ústavného zákona\no ochrane verejného záujmu 0 eur, keďže všetky týmto zákonom ustanovené pokuty sa\nvypočítavajú ako násobok mesačnej odmeny.\n22. Ústavný súd konštatuje, že na obdobnú situáciu reagoval ústavodarca ústavným\nzákonom č. 545/2005 Z. z., ktorým novelizoval ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. a zaviedol\nv ňom spôsob ukladania pokút verejným funkcionárom, voči ktorým vedie konanie výbor\nNárodnej rady Slovenskej republiky a ktorý majú za výkon tejto funkcie odmenu,\nresp. plat 0 eur. Ústavodarca v dôvodovej správe poukázal na to, že „sankcia vo výške\nnásobkov nuly sa míňa účinkom“.\n23. Aj ústavný súd, zohľadňujúc zmysel a účel ústavného zákona o ochrane\nverejného záujmu, ktorým je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu\npri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov\nverejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej\nfunkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou\nspojeného na osobný prospech (I. ÚS 82/07, II. ÚS 185/2014), ako aj na sankčný\na preventívny charakter pokuty konštatuje, že v situácii, ak sa verejný funkcionár podľa\nčl. 2 ods. 1 písm. p) zákona o ochrane verejného záujmu (poslanec mestského zastupiteľstva\na poslanec zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach) vzdá svojej odmeny,\nje potrebné pri výpočte pokuty vychádzať z odmeny, ktorá by tomuto verejnému\nfunkcionárovi mala byť vyplatená v prípade, ak by sa svojej odmeny nevzdal.\n24. Navyše, takýto výklad sleduje zámer ústavodarcu vyjadrený v ústavnom zákone\nč. 66/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, keď\ns účinnosťou od 1. januára 2020 bude možné uložiť pokutu za nesplnenie si povinnosti\npodľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj opakovane. Ukladanie pokuty\nza porušenie povinnosti vypočítanej ako násobok nulovej odmeny, a to opakovane, by sa\npodľa ústavného súdu úplne míňalo zmyslu a účelu ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu.\n\n8\n\nIV. Záver\n25. Podľa § 239 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd nálezom zruší\nrozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, ak zistí, že\nrozhodnutie nie je v súlade s ústavou alebo príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.\n26. Keďže ústavný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ústavným\nzákonom o ochrane verejného záujmu, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil miestnemu\nzastupiteľstvu na ďalšie konanie.\n27. Podľa § 239 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší rozhodnutie\npríslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej\nmoci viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n28. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n29. Ústavný súd navrhovateľovi priznal úhradu za dva úkony právnej služby\n(prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade príslušnými ustanoveniami\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,\na to za dva úkony vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,\npísomné podanie sťažnosti), a to každý úkon 163,33 €, t. j. spolu 326,66 €, čo spolu\ns režijným paušálom dvakrát 9,8 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 346,26 €.\nÚstavný súd nepriznal úhradu za úkon právnej služby (replika k vyjadreniu odporcu),\npretože táto replika neobsahovala žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného\nsúdu. Keďže advokátka JUDr. Denisa Jánošíkova je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej\naj „DPH“), čo bolo ústavným súdom overené v príslušnom zozname daňových subjektov\nregistrovaných pre daň z pridanej hodnoty, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške\n\n9\n\n20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda celkovo priznal úhradu trov vo výške\n415,51 € (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu).\n30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. októbra 2019\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "pokuta", "mesto-mestská časť", "majetok", "verejný záujem, spoločenský záujem"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f21e3964-9b6d-4bcf-bb5d-e679dadddade", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.1.2016.1"}, {"guid": "ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2014 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edef79f1-5468-4ae7-83c8-29887d7e2319"}, {"guid": "ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 82/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/07 z 5. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-05", "citacie_n": 240, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:37b50c01-e48d-47cb-bf6e-ad7c2b8219c4"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": []}