{"guid": "ussr:1ecf926a-9127-4af2-bdc1-256ce6d87cee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.179.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2019 z 22. 10. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 179/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.179.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1ecf926a-9127-4af2-bdc1-256ce6d87cee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.179.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.179.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.179.2019.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 179/2019-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\na Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,a\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr.\n\nSamuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, ktorou namietajú porušenie základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 43/2017 z 24. októbra\n2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\na\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10 Sžk 43/2017 z 24. októbra 2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 43/2017\nz 24. októbra 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky.\n3.\n\n,\n\na RNDr.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania spolu v sume 509,58 € (slovom päťstodeväť\neur a päťdesiatosem centov), ktoré im j e Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý\nuhradiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Samuela Baránika, Podjavorinskej 7,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n,a\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžk 43/2017\nz 24. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) a uznesením\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 25 Sa 12/2017 z 31. júla 2017\n(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa správnou žalobou proti\ninému zásahu orgánu verejnej správy domáhali, aby krajský súd zakázal žalovanému\n\n2\n\n(Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pozn.) v záznamovom konaní trvať\nna vyhotovení opravy uznesenia vydaného v dedičskom konaní (z dôvodu nesprávnosti\nv ňom uvedených vlastníckych podielov poručiteľky, ktoré nevychádzajú z údajov katastra,\npozn.) a uložil mu vykonať zápis tohto uznesenia do katastra nehnuteľností formou\nzáznamu. Opierali sa pritom o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n10 CoD 9/2016 z 31. augusta 2016, ktorý zrušil opravné uznesenie v tejto veci s právnym\nnázorom, že veľkosť vlastníckych podielov nie je možné upravovať formou opravného\nuznesenia, pretože nejde o chybu v písaní či počítaní ani inú zrejmú nesprávnosť, ale len\nvyužitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobcovia argumentovali, že\nk zásahu do ich práv došlo tým, že žalovaný odmietol vykonať záznam vlastníckeho práva\ndedičov na základe dedičského uznesenia do katastra nehnuteľností aj potom, ako bol\noboznámený s názorom krajského súdu, že opravu uznesenia nie je možné vykonať.\n3. Krajský súd napadnutým uznesením konanie o tejto žalobe zastavil s poukazom\nna zistenie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania podľa § 99 písm. d)\nSprávneho súdneho poriadku [správne má byť uvedené písm. b), pozn.]. V odôvodnení\nv podstatnom uviedol:\n„Dedičské rozhodnutie č. D 364/93 Dnot 94/93 bolo do katastra nehnuteľností\nzapísané dňa 14.3.2007 pod č. 316/07. Notárka - JUDr. Daniela Šikutová poukázala\nna výpisy z PKV č. 1968 a č. 366, v k. ú.\n\n, podľa ktorých je sporný\n\npodiel poručiteľky uvádzaný v dotknutom dedičskom rozhodnutí správny, teda nesúhlasí\ns potrebou opravy dedičského rozhodnutia č. D 35/1993 Dnot 3/1993. Žalovanému v konaní\nč. Z 1038/2013 nebolo opätovne doručené dedičské rozhodnutie č. D 35/1993 Dnot\n03/1993, ktoré by obsahovalo údaje evidované na\n\n, č.\n\nohľadne vlastníckeho práva poručiteľky p.\n\n, k. ú.\n, každé pod D 1\n\nv podiele 4/24, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané pod č. záznamu 865/01 zo dňa\n27.6.2001 v súlade s rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov\nv intraviláne v katastrálnom území\n\nzo dňa 13.6.2001, vydaného\n\nOkresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor pozemkový na\n\npod B3 v podiele\n\n3/24 na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 364/93 zapísané do katastra nehnuteľností\ndňa 14.3.2007 pod č. záznamu 316/07.\n\n3\n\nV konkrétnej veci nie je možné tento problém riešiť správnou žalobou, ale ak súdny\nkomisár konal a rozhodol o menšom rozsahu majetku, zvyšok je novoobjavené dedičstvo\na ak rozhodol o väčšom rozsahu ako poručiteľ vlastnil, ide o duplicitné vlastníctvo,\nv prípade ktorého je na mieste sporové súdne konanie a nie správna žaloba proti inému\nzásahu orgánov verejnej správy.\nDedičské konanie po poručiteľke\n\nje právoplatne skončené, t.j.\n\nuznesenie o prejednaní dedičstva je právoplatné a vykonateľné, teda záväzné, pochybenia\nv tomto konaní bolo možné napraviť iba v rámci riadneho a mimoriadneho prostriedku\na nie opravným uznesením, preto ho správne žalovaný (na zosúladenie údajov v listine\ns údajmi katastra nehnuteľností) nezapísal záznamom do katastra nehnuteľností a zvolil\npostup v súlade s ust. § 42 ods. 5 katastrálneho zákona. Z tohto dôvodu by sa žalobcovia\nsvojich práv mali domáhať sporovým súdnym konaním.“\n4. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť, ktorou namietali, že\nzastavením konania bez naplnenia zákonných predpokladov a bez vecného prejednania\nprípadu im bol znemožnený prístup k súdu, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivé\nkonanie. K tomu uviedli, že z uznesenia nevyplýva, ktorú procesnú podmienku považuje\nkrajský súd za nesplnenú a zároveň neodstrániteľnú. Druhou sťažnostnou námietkou bolo\nnesprávne právne posúdenie verejnoprávnej povahy konania, keďže ich krajský súd\nv odôvodnení odkázal na sporové konanie vzťahujúce sa na súkromnoprávnu sféru.\n5. Najvyšší súd napadnutým uznesením kasačnú sťažnosť sťažovateľov ako\nnedôvodnú zamietol s tým, že nesprávne právne posúdenie by sa malo vzťahovať\nna meritum veci, čo v danom prípade nebolo naplnené, a zároveň sa s právnym posúdením\nveci krajským súdom v plnom rozsahu stotožnil:\n„Kasačný súd musí vyjadriť súhlas so záverom krajského súdu, že dedičské konanie\npo poručiteľke\n\nje právoplatne skončené, t. j. uznesenie o prejednaní\n\ndedičstva je právoplatné a vykonateľné, teda záväzné, pochybenia v tomto konaní bolo\nmožné napraviť iba v rámci riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku a nie\nopravným uznesením.\nV tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný správne postupoval,\nak uznesenie o prejednaní dedičstva nezapísal záznamom do katastra nehnuteľností.\n4\n\nAk súdny komisár konal a rozhodol o menšom rozsahu majetku, zvyšok je novoobjavené\ndedičstvo a ak rozhodol o väčšom rozsahu majetku, ide o duplicitné vlastníctvo, v prípade\nktorého je namieste sporové súdne konanie.\nNa tomto mieste kasačný súd zdôrazňuje, že údaje evidované na\nk. ú.\n\nohľadne vlastníckeho práva poručiteľky\n\n, č.\n\n,\n,\n\nkaždé pod BI v podiele 4/24 sú v katastri nehnuteľností zapísané pod č. z. 865/01 zo dňa\n27.06.2011 v súlade s rozhodnutím o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov\nv intraviláne v katastrálnom území\n\nzo dňa 13.06.2001 vydaného\n\nOkresným úradom Kysucké Nové Mesto odbor pozemkový a na\n\npod B3 v podiele\n\n3/24 na základe rozhodnutia o dedičstve č. D 364/93 zapísané do katastra nehnuteľností\ndňa 14.03.2007 pod č. z. 316/07.\nNa základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že správny orgán postupoval\njednoznačne správne, keď v záznamovom konaní vedenom pod č. Z 1038/2013 nevykonal\nzápis dedičského rozhodnutia uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. D 35/1993,\nD not. 03/1993 zo dňa 23.12.2011. Správne teda postupoval krajský súd, keď konanie\no žalobe sťažovateľov zastavil s poukazom na ustanovenie § 99 ods. 1 písm. d/ S.s.p.,\nz dôvodu nedostatku procesnej podmienky konania.\nSťažovatelia taktiež namietali, že správny súd sťažovateľom nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces.\n... v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil\nnedostatky právneho posúdenia v merite veci ani nesprávny procesný postup majúci\nza následok porušenie práva na spravodlivý proces.\n... v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi\nprijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že konanie bolo potrebné zastaviť\npodľa § 99 písm. d/ S.s.p., nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal\na vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa\nkasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\nPreto, ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní\nspoľahlivo zistený a postup žalovaného považoval za súladný so zákonom, bolo potrebné\n\n5\n\nrozhodnutie krajského súdu považovať za správne. Námietky sťažovateľov uvedené\nv kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené...“\n6. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou vytýkajú uzneseniu krajského súdu, že porušuje\nich legitímne očakávania, ktoré v nich vzbudilo predošlé rozhodnutie krajského súdu\nvo veci konania proti nečinnosti žalovaného (sp. zn. 21 S 83/2015, pozn.), ktorým boli\nodkázaní na konanie proti inému zásahu orgánu verejnej moci. Krajský súd však ich vec ani\nv tomto type konania vecne neprejednal a konanie procesne zastavil bez toho, aby\nšpecifikoval, aký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania vecnému prejednaniu\nbráni.\nSťažovatelia ďalej namietajú, že boli odkázaní na sporové konanie bez vysvetlenia,\no aký druh sporového konania ide, pričom ich spor so žalovaným má verejnoprávnu\npovahu, a preto iné ako správne sporové konanie podľa ich názoru nie je prípustné.\nSťažovatelia ďalej argumentujú, že krajský súd neposúdil ich vec podľa relevantnej\nprocesnoprávnej normy, pretože ustanovenie § 99 písm. d) Správneho súdneho poriadku\nna ich prípad zjavne nedopadá.\nNamietajú aj vadu vnútornej rozpornosti, keď na jednej strane krajský súd považuje\nza správne, že žalovaný nezapísal dedičské uznesenie a vyzval na jeho opravu, a na druhej\nstrane krajský súd konštatuje, že opravu uznesenia nebolo možné vykonať. Tým sa\ndostávajú sťažovatelia do neriešiteľnej situácie (riadne ani mimoriadne opravné prostriedky\nuž nemožno toho času podať, pozn.).\n7. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovatelia namietajú jeho\narbitrárnosť, keďže sa dôvodmi ich kasačnej sťažnosti nezaoberalo riadne:\n„... nehľadiac na obsah kasačnej sťažnosti, Najvyšší súd nekriticky prevzal právne\nzávery Uznesenia Krajského súdu, dokonca sa rovnako Najvyšší súd odvoláva na aplikáciu\nnesprávne označeného ustanovenia § 99 písm. d) SSP (napriek tomu, že sťažovatelia\nv kasačnej sťažnosti upozorňovali na správne označenie, ktorým je § 99 písm. b) SSP).\nPodľa nášho názoru teda Najvyšší súd v danom prípade rezignoval na svoje zákonné\nposlanie, aby preskúmal správnosť záverov správnych súdov, čím rovnako nenaplnil právo\nsťažovateľov na súdnu ochranu.\n\n6\n\nTouto ústavnou sťažnosťou teda namietame aj porušenie čl. 46 ods. 2 ústavy, pretože\nsťažovatelia sa dostali do situácie, v ktorej nemôžu dosiahnuť zápis právoplatného\nrozhodnutia o dedičstve do katastra (ani sčasti), pretože orgán katastra ich odkazuje\nna nevyhnutnosť vykonania opravy uznesenia o dedičstve v časti dvoch listov vlastníctva\na súdy zas konštatujú, že opravu nemožno vykonať. Tak Krajský súd, ako aj Najvyšší súd\nteda vo svojich rozhodnutiach vôbec neprihliadli na to, že situácia sa pre sťažovateľov\nstáva neriešiteľná a túto neriešiteľnosť súdy neodstránili, ale ju ešte viac prehĺbili.\nÚčelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale\núčinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je\nverejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\n... Týmto súdy založili obraz formálneho výkonu spravodlivosti, bez reálnej snahy\nnachádzať právo a spravodlivosť, iba s jednoznačnou snahou evidenčného vybavenia veci.\nTým, že súdy akceptovali stav, aký vznikol pri postupe orgánu katastra, v podstate aj\nakceptovali to, že vlastnícke práva sťažovateľov k nehnuteľnostiam nebudú zapísané\nv katastri a tým nebude ich vlastníctvo riadne evidované a všetkým orgánom a osobám\nznáme, nebude mu daná riadna ochrana, nakoľko zo zásady hodnovernosti a záväznosti\nkatastra vyplýva aj to, že vlastník v katastri neevidovaný sa nepovažuje za vlastníka, kým\nnepreukáže opak. Inak povedané, nezapísané vlastníctvo k nehnuteľnosti nie je\nplnohodnotné vlastníctvo, nie je postavené na roveň s ostatnými vlastníkmi. Týmto došlo aj\nk porušeniu čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu, t.j. práva pokojne užívať\nmajetok.“\n8. Sťažovatelia uviedli, že na ústnom pojednávaní ústavného súdu netrvajú,\na na základe citovanej sťažnostnej argumentácie navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n,\n\na\n\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa\nčl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie zaručené\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na ochranu\n\n7\n\nmajetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.7.2017 sp.zn.\n25Sa 12/2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2018 sp.zn.\n10Sžk 43/2017 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.7.2017 sp. zn. 25Sa 12/2017\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2018 sp. zn. 10Sžk 43/2017\nsa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú solidárne povinné\nzaplatiť sťažovateľom vyčíslenú náhradu trov konania...“\n9. Vec napadla ústavnému súdu 21. januára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi Lajosovi Mészárosovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie\nsudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola\ntáto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi\nSzigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte\nústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš\nSzigeti.\n10. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 179/2019 z 3. júla 2019 prijal sťažnosť\nsťažovateľov na ďalšie konanie v časti, ktorou namietali porušenie označených práv\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, a odmietol tú časť ústavnej sťažnosti, ktorou\nnamietali porušenie označených práv napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na jej prejednanie a rozhodnutie.\n11. Po prijatí veci na ďalšie konanie sa na výzvu ústavného súdu k sťažnosti vyjadrila\npredsedníčka najvyššieho súdu listom sp. zn. KP 3/2019-102 z 25. júla 2019, v ktorom\nvyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania ústavného súdu, a k meritu uviedla,\nže zotrváva na doterajších záveroch vyslovených v napadnutom uznesení najvyššieho súdu\na ústavnú sťažnosť navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.\n\n8\n\n12. Právny zástupca sťažovateľov v reakcii na vyjadrenie predsedníčky najvyššieho\nsúdu podaním zo 14. augusta 2019 uviedol:\n„Nesúhlasíme s názorom Najvyššieho súdu SR, keď tvrdí, že vec bola orgánom\nkatastra, ako aj správnym súdom posúdená správne. Zotrvávame na tvrdeniach uvedených\nv ústavnej sťažnosti, že nemožno tolerovať stav, kedy sťažovatelia nie ich chybou majú\ndedičské rozhodnutie s formálnym nedostatkom, ktoré však nie sú kompetentné orgány\nochotné ani čiastočne akceptovať, ani opraviť. Orgán katastra a súdy tak vytvorili vlastnou\nčinnosťou pre sťažovateľov neriešiteľnú situáciu, z ktorej neposkytli, nevysvetlili\nsťažovateľom akékoľvek riešenie a východisko pre sťažovateľov iba viac uzatvárali\na obmedzovali. V priamom dôsledku tak sťažovateľom odopreli právo na dedenie\nnehnuteľného majetku.“\nZároveň si týmto podaním sťažovatelia uplatnili náhradu trov konania za dva úkony\nprávnej služby v sume 509,56 €.\n13. Vzhľadom na oznámenia predsedníčky najvyššieho súdu a právneho zástupcu\nsťažovateľov (už v sťažnosti, pozn.), že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie, ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nRelevantná právna úprava, judikatúra a teoretické východiská\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\n\n9\n\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n16. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa § 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to\nvyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti\nmohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.\n20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným\nzáujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n10\n\n21. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je súčasťou obsahu práva\nna spravodlivé súdne konanie aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Ani judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n22. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02). Kritériom pre rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou\nmalo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide\no zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopreniu základných práv alebo slobôd\n(m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07, IV. ÚS 358/08).\n23. Podľa § 254 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (nadpis „Žalobná legitimácia“)\nžalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená\nna svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho\nnásledkami.\n24. Ústavný súd považuje za vhodné pripomenúť rozdiel v aktívnej procesnej\na vecnej legitimácii žalobcu pri žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej moci, pretože\nprejednávaný prípad nie je v súdnej praxi ojedinelý, pri ktorom bola základom procesných\nproblémov zámena procesnej a vecnej legitimácie žalobcu v konaní.\n\n11\n\nPodmienku aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby (pozri bod 23 tohto\nnálezu) splní žalobca samotným tvrdením o tom, že bol ukrátený na svojich vlastných\nsubjektívnych právach nezákonným zásahom orgánu verejnej moci bez ohľadu na to, či sa\njeho tvrdenie v neskoršom konaní preukáže ako pravdivé. Len nedostatok v (procesnej)\nžalobnej legitimácii môže viesť k nemeritórnemu zastaveniu konania pre nesplnenie\nprocesných podmienok konania.\nK tejto problematike Najvyšší správny súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn.\n2 Aps 3/2004 (podobne ako v rozsudku sp. zn. 2 Ans 1/2004) uvádza: «Vopred je nutné\nuviesť, že žalobou proti nezákonnému zásahu sa môže podľa § 82 správneho poriadku\nsúdneho brániť každý, kto tvrdí, že bol priamo ukrátený na svojich právach nezákonným\nzásahom, pokynom alebo donucovaním (ďalej len „zásah“) správneho orgánu, ktorý nie je\nrozhodnutím, a bol zameraný priamo proti nemu alebo v jeho dôsledku bolo proti nemu\npriamo zasiahnuté, pokiaľ trvá zásah alebo jeho dôsledky alebo hrozí jeho opakovanie.»\nAk sa po meritórnom preskúmaní veci zistí, že namietaný faktický zásah správneho\norgánu nie je nezákonným, ale riadnym úradným postupom, ktorý sa zároveň úplne\nsamozrejme a objektívne nemôže prejaviť protiprávnym ukrátením na subjektívnych\nprávach žalobcu, je účelnejšie odvíjať argumentáciu zamietnutia žaloby od neexistencie\ntvrdeného protiprávneho zásahu z dôvodu jeho zákonnosti.\nMôže však nastať aj situácia, že namietaný postup orgánu verejnej moci je skutočne\nnezákonný, avšak sa neprejaví vo sfére subjektívnych práv žalobcu (lebo sa napr.\nv skutočnosti dotkol práv iného subjektu). V takom prípade pôjde o rýdzi nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že sa v konaní preukázalo, že u žalobcu reálne\nnedošlo k tvrdenému ukráteniu na subjektívnych právach v súvislosti s nezákonným\nzásahom. Tento záver je ale výsledkom meritórneho prieskumu, ktorý sa musí prejaviť\nvo výrokovej časti rozhodnutia súdu zamietnutím žaloby.\nPrípadná interpretácia žalobnej legitimácie v tomto type konania, ktorá by viedla\nk tomu, že by sa predpokladalo (vyžadovalo od žalobcu) aj unesenie dôkazného bremena\nk svojmu tvrdeniu o ukrátení na právach už ako súčasť žalobnej (procesnej) legitimácie\nna podanie žaloby a od zistenia jeho neunesenia by sa spätne odvodzoval nedostatok\nprocesnej legitimácie ako neodstrániteľná podmienka konania, by vyústila jednak v úplnú\nnadbytočnosť právnej úpravy o meritórnom zamietnutí žaloby (čo má byť výsledok\n\n12\n\nneunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdenému ukráteniu na právach), a zároveň\nduplicitu posudzovania tých istých skutočností pri zisťovaní podmienok konania a pri\nmeritórnom rozhodovaní.\nIII.\nPrávne posúdenie veci\n25. Podstatou sťažnostnej argumentácie je, že sťažovateľom bol podľa ich tvrdenia\nv napadnutom konaní znemožnení prístup k súdu, vec nebola posúdená podľa relevantnej\nprávnej normy, boli porušené ich legitímne očakávania na poskytnutie súdnej ochrany\nsprávnym súdom a najvyšší súd posúdil ich kasačnú sťažnosť arbitrárne, bez vecného\nzaoberania sa sťažnostnými námietkami. Z právneho hľadiska považujú svoju situáciu\nza bezvýchodiskovú a poskytnutie súdnej ochrany tak bolo len čisto formálne.\n26. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnostnou argumentáciou a prílohami\nsťažnosti konštatuje, že výrok uznesenia krajského súdu celkom zjavne nekorešponduje\njeho odôvodneniu. Z výroku vyplýva, že konanie o žalobe sťažovateľov bolo procesne\nzastavené pre nesplnenie podmienky konania, ktorá nebola bližšie (explicitne)\nšpecifikovaná v odôvodnení ani vo výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia naopak vyplýva, že\nsa krajský súd vecou zaoberal meritórne a dospel k presvedčivému záveru, že žalovaný\npostupoval správne, keď sporné dedičské uznesenie nezapísal záznamom do katastra, a\npreto mu petitom navrhovanú povinnosť nemožno uložiť. Inak povedané, vec meritórne\npreskúmal a dospel k záveru, že nejde o nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práv\nsťažovateľov, ale správny úradný postup. Uvedenému zisteniu by však koreloval výrok o\nmeritórnom zamietnutí žaloby ako nedôvodnej.\n27. Aj kasačný súd preskúmal vec meritórne a dospel k vecnej správnosti posúdenia\nveci krajským súdom, ale ani sám neuviedol žiadnu konkrétnu procesnú podmienku\nkonania, ktorá nebola naplnená. Kasačný súd teda neposkytol odpoveď na zásadnú kasačnú\nnámietku sťažovateľov o absencii relevantného odôvodnenia procesného zastavenia konania\nv napadnutom uznesení krajského súdu. Nedostatky poskytnutej súdnej ochrany zo strany\n\n13\n\nnajvyššieho súdu teda nezodpovedajú právu sťažovateľov na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia zodpovedaním ťažiskových otázok a na aplikáciu relevantnej procesnej normy\nv ich veci ako významných súčastí práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Na tomto\nzáklade vyslovil ústavný súd porušenie základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu).\n28. K namietaným legitímnym očakávaniam založeným predošlým rozhodnutím\nv konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy nepatrí očakávanie úspechu v konaní (o žalobe\nproti inému zásahu), ale len očakávanie prípustnosti tejto žaloby. Vzhľadom na uvedené\nzávery o poskytnutí materiálneho (meritórneho) prieskumu veci všeobecnými súdmi\n(napriek zneniu výroku, pozn.) ústavný súd nemôže konštatovať pnutie napadnutého\nuznesenia s právom sťažovateľov na prístup k súdu vo veci preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, preto v tejto časti sťažnosti\nnevyhovel výrokom 4 tohto nálezu.\n29. Ústavný súd tiež nezistil takú vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktorá\nby signalizovala možnosť porušenia hmotného základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 dodatkového protokolu, preto v tejto časti ústavnej\nsťažnosti nevyhovel výrokom 4 tohto nálezu.\n30. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovatelia poukazujú\nna bezvýchodiskovosť ich právnej situácie, ústavný súd upriamuje pozornosť na obsah\nnapadnutého uznesenia, z ktorého je zrejmé, že nápravu evidenčného stavu vlastníctva je\ntoho času možné dosiahnuť konaním o určenie vlastníctva k sporným podielom\nna nehnuteľnostiach, a nie v rámci správneho súdnictva. Vzhľadom na to, že právny\nzástupca sťažovateľov je osobou znalou práva, ústavný súd sa domnieva, že mu je známe,\nže určovacia žaloba nesmeruje proti orgánom verejnej moci vykonávajúcim evidenciu\nkatastra nehnuteľností. Zároveň ústavný súd nespúšťa zo zreteľa zásadu, že bdelým patrí\nprávo, a tento komplikovaný procesný postup s cieľom dosiahnuť nápravu bol aj dôsledkom\nvčasného nevyužitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov vo vzťahu\nk rozhodnutiu o dedičstve.\n\n14\n\nIV.\nĎalší postup v napadnutom konaní\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n32. Keďže napadnutým uznesením najvyššieho súdu boli porušené sťažovateľmi\noznačené základné práva, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 133 ods. 2\na ods. 3 zákona o ústavnom súde ich zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie\n(bod 2 výroku tohto nálezu).\n33. V ďalšom konaní bude úlohou najvyššieho súdu vo veci rozhodnúť správnym\nznením výroku, ktorému bude zodpovedať obsah odôvodnenia.\nV.\nTrovy konania\n34. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n35. Sťažovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom v rozsahu dvoch úkonov právnej služby vykonaných v prospech každého z nich\nv roku 2019.\n36. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade\ntrov konania sťažovateľom, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním.\nNáhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nsťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a)\n\n15\n\na c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004\nZ. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\n37. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak\nide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\n38. Tarifná odmena za každý úkon vykonaný v roku 2019 v prospech troch\nsťažovateľov predstavuje sumu 244,99 € a režijný paušál k úkonu po 9,80 €, čo spolu za dva\núkony predstavuje sumu 509,58 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\n39. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n40. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2019\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "správne súdnictvo-konanie o ochrane pred nezákonným zásahom", "legitimácia-procesná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sžk/43/2017", "guid": "009d232f-e687-4174-9614-d8f7aa17bbac:a4331016-1901-4f9f-b59c-071da40ad483", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "db5e714e-4ab6-47d2-9a1b-b7f295b199cb:b4f7ecb1-fd8b-4887-b200-23809839ab1f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5017200098.1", "spisova_znacka": "25Sa/12/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/12/2017 z 30. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5017200098.1"}], "citovane_v": [{"guid": "30ee61dd-3c1b-4eaa-8c7d-14fc8dc89fb9:5110171d-a571-457f-a63a-a73c8bc6fad5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5015200906.1", "spisova_znacka": "1Svk/63/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/63/2022 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5015200906.1"}, {"guid": "6d72f927-e52d-4086-8c95-b5178a59eaf8:0cd13067-b9a9-4990-8566-da4fb1656740", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5017200098.2", "spisova_znacka": "25Sa/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/3/2020 z 22. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5017200098.2"}, {"guid": "6d72f927-e52d-4086-8c95-b5178a59eaf8:84346b8a-1212-424d-9958-1cb5f5688eae", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5017200098.2", "spisova_znacka": "25Sa/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/3/2020 z 22. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5017200098.2"}]}