{"guid": "ussr:16744a29-bdce-413d-8c0f-ad306be2bbef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.167.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 167/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/2019 z 27. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 167/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.167.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/16744a29-bdce-413d-8c0f-ad306be2bbef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.167.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.167.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.167.2019.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 167/2019-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2019\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou WERNER & Co.\ns. r. o., Žltá 2/F, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Andrej Werner, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11\nods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave\nv konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 256/2018 a jeho uznesením z 22. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia\nčl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 11 ods. 1\n\na čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 256/2018 a jeho uznesením\nz 22. novembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažnosť bola odovzdaná\nna poštovú prepravu 25. januára 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že návrhom z 9. augusta 2018 podaným Okresnému\nsúdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľ domáhal nariadenia\nneodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti obchodnej spoločnosti\nUniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., s organizačnou zložkou na území\nSlovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“) do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej\nzdržať sa voči sťažovateľovi výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení\nzáložného práva k nehnuteľnosti z 15. novembra 2010 uzavretej medzi sťažovateľom\nako záložcom a žalovanou ako záložnou veriteľkou vo forme dobrovoľnej dražby\nku konkrétne\n\noznačeným nehnuteľnostiam\n\nležiacim\n\n, v katastrálnom území\n\nv\n\n,\n\nv mestskej\n\nčasti\n\n(rekreačná chata spolu s pozemkami).\n\n3. Sťažovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že\nako spotrebiteľ uzavrel ďalej uvedené zmluvy so žalovanou, ktorá je právnickou osobou\nzriadenou podľa právneho poriadku Českej republiky a pôsobí ako banka na území\nSlovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky. Uviedol tiež, že je vlastníkom\nzálohu, pričom v rekreačnej chate býva, táto predstavuje jeho obydlie (vrátane jeho dvoch\nmaloletých detí) a má v nej hlásený trvalý pobyt.\n4. Dňa 3. novembra 2010 sťažovateľ ako spotrebiteľ uzavrel s právnym predchodcom\nžalovanej zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru sťažovateľovi vo výške\n450 000 € pre účely splatenia skôr poskytnutého úveru a výstavby alebo zmeny dokončenej\nstavby.\n\n2\n\n5. Dňa 15. novembra 2010 uzavrel sťažovateľ ako spotrebiteľ s právnym\npredchodcom\n\nžalovanej\n\nzmluvu\n\no zriadení\n\nzáložného\n\npráva\n\nk nehnuteľnosti\n\nna\n\nzabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o úvere. Záložné právo na základe záložnej zmluvy\nbolo 18. novembra 2010 zapísané do katastra nehnuteľností a je v ňom zapísané dodnes.\n6. Listom zo 14. februára 2014 oznámila žalovaná sťažovateľovi, že pristúpila\nk vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa zmluvy o úvere, na základe čoho sa úver stal\npodľa rozhodnutia žalovanej predčasne splatným 20. februára 2014. Stalo sa tak z dôvodu\npredchádzajúceho omeškania sťažovateľa s platením splátok úveru.\n7. V katastri nehnuteľností je zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva\nk zálohu.\n8. Dňa 20. februára 2017 doručila žalovaná okresnému súdu žalobu o zaplatenie jej\npohľadávky voči sťažovateľovi z titulu zmluvy o úvere zabezpečovanej záložným právom\nk zálohu, pričom vo veci sa dodnes právoplatne nerozhodlo. Konanie sa vedie okresným\nsúdom pod sp. zn. 21 Csp 6/2017. V tomto konaní sa žalovaná v postavení žalobkyne\npodanou žalobou domáha voči sťažovateľovi v postavení žalovaného splatenia zvyšku\nnesplateného úveru z titulu zmluvy o úvere a vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru\nvo výške istiny v sume 425 816,83 € a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny\nod 21. februára 2014 až do zaplatenia. V rámci procesnej obrany voči žalobe žalovanej\nokrem radu porušení spotrebiteľského práva vzniesol sťažovateľ v konaní viacnásobne\nodôvodnenú námietku premlčania úverovej pohľadávky žalovanej, ako aj nesprávnosti\njej výpočtu, a to z dôvodu použitia dohody o anuitnom splácaní ako neprijateľnej\npodmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď žalovaná ako banka\nv rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítavala splátky\nsťažovateľa prednostne na úroky, a nie na istinu.\n9. Za situácie, keď úverová pohľadávka žalovanej je nanajvýš sporná a sťažovateľ sa\nproti jej uplatneniu na súde aktívne procesne bráni, sa žalovaná bez vyčkania na právoplatné\nsúdne rozhodnutie jednostranne a opätovne rozhodla vykonať dobrovoľnú dražbu\nnehnuteľností sťažovateľa prostredníctvom dražobníka Dražobnej spoločnosti, a. s.\n\n3\n\n(ďalej len „dražobník“), a to napriek tomu, že predchádzajúce pokusy žalovanej o dražbu\nboli zastavené v dôsledku predbežných opatrení okresného súdu z dôvodu výrazného\npodhodnotenia zálohu. Oznámením zo 14. júna 2018 doručeným sťažovateľovi\n28. júna 2018 oznámil dražobník, že uzavrel so žalovanou zmluvu o vykonaní dražby\na že sa žalovaná rozhodla vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou. Zároveň požiadal\nsťažovateľa o umožnenie ohodnotenia nehnuteľností. Nehnuteľnosti sú dodnes uvedené\naj na webovom sídle dražobníka ako predmet budúcej dražby.\n10. Vzhľadom na aktuálne kroky žalovanej, keď táto napriek spornosti pohľadávky\nzo zmluvy o úvere hrozí stratou obydlia sťažovateľa a jeho rodiny a žalovaná sa ani len\nnesnaží vyčkať na právoplatné súdne rozhodnutie, bol sťažovateľ nútený požiadať okresný\nsúd o poskytnutie neodkladnej súdnej ochrany vo forme nariadenia neodkladného opatrenia.\n11. V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 21 Csp 6/2017 (t. j. v spore\no zaplatenie úverovej pohľadávky) sťažovateľ zdôraznil, že zmluvu o úvere uzatváral\nako spotrebiteľ, táto je teda spotrebiteľskou zmluvou a dovolával sa právnej ochrany\nspotrebiteľa. Poukázal na viaceré porušenia spotrebiteľského práva, napr. na dojednanie\no anuitnej splátke, ktoré je rozporné s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. a) a i),\n§ 54 ods. 1 a 2 a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a spochybnil výšku pohľadávky\nžalovanej.\n12. Z pohľadu konania o ústavnej sťažnosti je však podľa sťažovateľa dôležité,\nže v konaní sp. zn. 21 Csp 6/2017 sťažovateľ namietol z viacerých dôvodov premlčanie\ntam žalovanej úverovej pohľadávky. „Na základe uvedeného sa nielenže žalovaný mimo\nsúdneho konania jednostranne domáha výkonu záložného práva dražbou vo vzťahu\nk premlčanej pohľadávke, ale aj žalovaný namietol premlčanie záložného práva v zmysle\n§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka in fine, podľa ktorého záložné práva sa nepremlčujú\nskôr než zabezpečená pohľadávka.“ K otázke záložného práva sa vyjadril aj Najvyšší súd\nČeskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 a uviedol, že záložné právo\nje právom podliehajúcim premlčaniu na rozdiel od vlastníckeho právo. Vyslovil tiež\nmožnosť dovolávať sa ochrany v prípade premlčania záložného práva proti záložnému\n\n4\n\nveriteľovi nielen prostredníctvom námietky premlčania, ale aj prostredníctvom samostatnej\nžaloby o určenie, že tu záložné právo nie je.\n13. Vo výzve na úhradu záväzku z 30. septembra 2013 žalovaná uviedla existenciu\nsplatného záväzku vo výške 18 090,95 € (z toho istina 10 241,91 € a zvyšok úrok\nz omeškania). V oznámení o predčasnej splatnosti úveru a výzve na úhradu celého zostatku\núveru zo 14. februára 2014 žalovaná uviedla existenciu splatného záväzku vo výške\n24 835,16 € (z toho istina 14 644,73 € a zvyšok úrok z omeškania). Vzhľadom\nna skutočnosť, že žalovaná doručila žalobu okresnému súdu až 20. februára 2017, je zrejmé,\nže tieto splatné záväzky boli uplatnené na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby,\na keďže sú súčasťou žalovanej čiastky, sťažovateľ právom namietol ich premlčanie.\n14. V oznámení o predčasnej splatnosti úveru a výzve na úhradu celého zostatku\núveru zo 14. februára 2014 žalovaná vo vzťahu k sťažovateľovi uviedla, že „Vaše záväzky\nvoči Banke vyplývajúce zo Zmluvy o úvere predstavujú k dnešnému dňu, t. j. k dátumu\n14.02.2014 sumu v celkovej výške 436.423,49 €, z toho istina 426.233,06 € a zvyšok úroky\nz omeškania.“. To teda znamená, že v tomto liste nezávisle na jeho inom obsahu žalovaná\njasne uvádza existenciu splatného záväzku k 14. februáru 2014 vo výške 436 423,49 €.\nKeďže žalovaná doručila žalobu okresnému súdu až 20. februára 2017, t. j. po uplynutí\ntrojročnej premlčacej doby, sťažovateľ právom namietol aj premlčanie celého žalovaného\nnároku (ak existuje).\n15. Okrem toho sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že žalovaná v súdnom konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 21 Csp 6/2017 riadne nepokračovala, v lehote\nsplatnosti neuhradila súdny poplatok a dokonca spôsobila, že súdne konanie bolo\npre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené, pričom žalovaná zaplatila súdny poplatok\naž v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania. Takýto postup\nžalovanej je síce procesne prípustný, avšak z hľadiska premlčania (teda z hmotnoprávneho\nhľadiska) ho nemožno označiť ako riadne pokračovanie v konaní. Podľa § 112 Občianskeho\nzákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne\npokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Podľa názoru\nsťažovateľa procesná obštrukcia žalovanej spočívajúca v omeškaní so zaplatením súdneho\n5\n\npoplatku s následkom zastavenia súdneho konania nie je riadnym pokračovaním v začatom\nkonaní, a preto počas omeškania žalovanej so zaplatením súdneho poplatku premlčacia doba\nplynula a vzhľadom na deň podania žaloby aj uplynula. Sťažovateľ preto právom namietol\npremlčanie celého žalobou uplatneného nároku (ak existuje).\n16. Čo sa týka právnej úpravy premlčania a dĺžky premlčacej doby, sťažovateľ\nuviedol, že neobstojí ani tu argumentácia, podľa ktorej k aplikácii trojročnej premlčacej\ndoby na spotrebiteľské vzťahy došlo až s účinnosťou od 1. apríla 2015, pričom nie je možné\nretroaktívne pôsobenie zmenenej právnej úpravy ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Aj pred nadobudnutím účinnosti zmeny právnej úpravy obsahovalo toto\nustanovenie vetu „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia\nupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to\nna prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom“. Zmienená novelizácia navyše nebola\nprínosom niečoho nového, lebo iba potvrdila dovtedajší judikatórny trend o aplikácii\nObčianskeho zákonníka (nie teda Obchodného zákonníka) na spotrebiteľské vzťahy.\nČo sa týka splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, sťažovateľ uviedol,\nže v súčasnej situácii je zrejmé, že vzhľadom na vykonanie krokov smerujúcich k dražbe\nnehnuteľností tvoriacich obydlie sťažovateľa reálne hrozí, že žalovaná prostredníctvom\ndražobníka vykoná dražbu nehnuteľností napriek tomu, že je sporné, akú pohľadávku\nvlastne žalovaná voči sťažovateľovi má, a že táto pohľadávka vrátane záložného práva\nje premlčaná.\n17. Sťažovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, pretože je potrebné\nbezodkladne upraviť pomery strán sporu (pretože reálne hrozí dražba nehnuteľností a strata\nvlastníckeho práva sťažovateľa k nim), ako aj z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená\n(z dôvodu vytvorenia nezvratného, resp. ťažko zvrátiteľného stavu spôsobeného\nrealizovaním dražby).\n18. Nárok, ktorému má byť poskytnutá právna ochrana, spočíva v práve sťažovateľa\nako vlastníka brániť sa proti protiprávnemu neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho\npráva v podobe predaja jeho majetku na dražbe napriek spornosti zabezpečovanej\npohľadávky, ako aj v práve sťažovateľa podať žalobu o určenie neexistencie záložného\n6\n\npráva a práva podať žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva. Konkrétne ide\npredovšetkým o ochranu práv vlastníka v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka v podobe\ntzv. negatórnej žaloby, teda žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov\ndo vlastníckeho práva sťažovateľa k nehnuteľnostiam, ako aj ochrany reálnej hodnoty jeho\nmajetku.\n19. Sťažovateľ tiež uviedol, že nemá k dispozícii možnosť žiadať neodkladné\nopatrenie s iným obsahom, ako je uvedené v petite návrhu. Rovnako neprichádza do úvahy\nz povahy veci ani zabezpečovacie opatrenie podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového\nporiadku Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Civilný sporový poriadok navyše\nzhodu medzi požadovaným neodkladným opatrením a petitom vo veci samej pripúšťa.\n20. Neodkladné opatrenie je na mieste aj preto, lebo k ťažko zvratnému stavu\nby mohlo dôjsť, ak by žalovaná prostredníctvom dražobníka predala nehnuteľnosti\nna dražbe, čím by vlastnícke právo k nim prešlo na vydražiteľa, ktorý by s nimi mohol ďalej\ndisponovať. Využitie žaloby o neplatnosť dražby je právnym prostriedkom až následným\na v danom prípade neefektívnym.\n21. Potreba súdnej úpravy pomerov medzi stranami sporu je naliehavá, pretože\nžalovaná reálne vykonáva kroky smerujúce k vykonaniu dražby nehnuteľností, čo môže mať\nza následok stratu obydlia sťažovateľa a jeho rodiny. Uvedeným sťažovateľ súčasne\npreukazoval existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá spočíva\nv predaji jeho majetku napriek spornosti pohľadávky žalovanej. Sťažovateľ vyjadril\npresvedčenie, že podobne ako v predchádzajúcich dvoch dražbách (od ktorých bolo\nupustené v dôsledku nariadených predbežných opatrení), aj v prípade tejto tretej dražby\nsa žalovaná bude snažiť o predaj nehnuteľností „pod cenu“.\n22. Sťažovateľ v závere uviedol, že požadované nariadenie neodkladného opatrenia\nnebude vo vzťahu k žalovanej neprimerané. Žalovaná je spoločnosťou poskytujúcou\nbankové financovanie, pričom v prípade pohľadávok zo zmluvy o úvere nepochybne ide iba\no jeden z mnohých jej obchodných prípadov. Žalovaná mala možnosť a dokonca povinnosť\nformulovať\n\nsvoju\n\nzmluvnú\n\ndokumentáciu\n\n7\n\ntak,\n\naby\n\nzodpovedala\n\nustanovenia\n\nspotrebiteľského práva. Nik nenútil žalovanú, aby otáľala s uplatnením svojho práva\nna súde a aby oneskorene plnila svoju poplatkovú povinnosť voči súdu. Neodkladné\nopatrenie v požadovanej podobe sa bude týkať iba jednej z foriem výkonu záložného práva\n(t. j. vo forme dobrovoľnej dražby) a nebude časovo neobmedzené, lebo bude viazané\nna právoplatné súdne rozhodnutie vo veci samej.\n23. Pre úplnosť sťažovateľ ešte uviedol, že nie je oprávnený domáhať sa nariadenia\nneodkladného opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Csp 6/2017, pretože sa jednak\ntýka uplatnenia pohľadávky zo zmluvy o úvere, a nie záložnej zmluvy a výkonu záložného\npráva, ale predovšetkým preto, že sťažovateľ má v tomto konaní postavenie žalovaného,\nčo mu neumožňuje navrhnúť nariadenie neodkladného opatrenia (ako to vyplýva\naj z odbornej literatúry, na ktorú poukazuje).\n24. Uznesením okresného súdu č. k. 7 C 5/2016-224 z 12. septembra 2018 bol návrh\nsťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Na odôvodnenie uznesenia\nokrem iného okresný súd uviedol:\n„7. Súd má za to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej naliehavosti úpravy\npomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon a ani existenciu obavy, že exekúcia\nbude ohrozená.\n8. Žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal už v konaní vedenom pod\nsp.zn. 45C/615/2015, v ktorom súd neodkladné opatrenie nariadil, avšak rozhodnutím\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/51/2016-317 zo dňa 29.02.2015 bolo zrušené.\nTunajší súd nariadil neodkladné opatrenie tohto znenia v konaní 19C/214/2014. Aj z toho\nje zjavné, že stav, kedy žalobcovi hrozí, že žalovaný pristúpi ku vykonaniu dražby trvá už\nod roku 2014. Napokon sám žalobca uvádza, že je to tretí prípad nariadenia dobrovoľnej\ndražby. O tom, že žalobca nepreukázal naliehavosť úpravy pomerov svedčí aj skutočnosť,\nže už v júni tohto roku mu bola doručovaná opakovaná výzva na umožnenie vykonania\nohliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti pre účely dražby. Možno teda uzavrieť, že\nstav, kedy žalobcovi reálne hrozí dražba trvá od roku 2014, kedy sa žalovaný snaží\nohodnotiť predmetnú nehnuteľnosť a pristúpiť ku dražbe, teda ku výkonu záložného práva.“\n\n8\n\n25. Proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia podal sťažovateľ odvolanie. Zdôraznil, že podstatou skutkového a právneho stavu\nvedúceho k podaniu (v poradí tretieho) návrhu na nariadenie neodkladného (predtým\npredbežného) opatrenia je skutočnosť, že žalovaná po dvoch skôr iniciovaných\ndobrovoľných dražbách a dvoch nariadeniach predbežných opatrení (z ktorých každé malo\nza následok upustenie dražobníka od dražby) sa v roku 2017 rozhodla domáhať sa\nzaplatenia ňou tvrdenej peňažnej pohľadávky (ktorá podľa jej tvrdení má byť zabezpečená\njej záložným právom k nehnuteľnostiam sťažovateľa) voči sťažovateľovi na súde, o čom\nprebieha konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 21 Csp 6/2017. Sťažovateľ v rámci\nsvojej procesnej obrany namietol spornosť pohľadávky žalovanej, a to z hľadiska jej\nprávneho dôvodu, výšky a aj premlčania (pričom námietku premlčania v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia rozšíril aj na záložné právo žalovanej). Na rozdiel\nod dvoch predchádzajúcich konaní o nariadenie predbežného opatrenia (kde argumentácia\nsťažovateľa bola založená iba na podhodnotení ceny dražených nehnuteľností) v treťom\nprípade sťažovateľ zohľadnil existenciu vlastnej procesnej obrany v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 21 Csp 6/2017 a zdôraznil, že pri spornosti pohľadávky\nzabezpečenej záložným právom a pri spornosti záložného práva sú k riešeniu sporov\nv právnom štáte povolané súdy a nie je prípustná jednostranná mimosúdna realizácia\nsporného záložného práva žalovanou na uspokojenie jej spornej úverovej pohľadávky.\nSťažovateľ zdôraznil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa na rozdiel\nod predchádzajúcich dvoch nezakladal na námietke ceny podhodnotených dražených\nnehnuteľností. Podstatou uznesenia okresného súdu bolo iba to, že neboli splnené\npodmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nesplnenia podmienky\nnaliehavosti, keďže sťažovateľ v podstate čelí dražbe už od roku 2014. Okresný súd\nignoroval a nesprávne právne posúdil, že každá dražba má samostatný charakter, teda že\npredchádzajúce dve dražby sa ukončili upustením dražobníka od nich z dôvodu existencie\npredbežných opatrení okresného súdu (v prípade prvého z predbežných opatrení dokonca\npotvrdeného uznesením odvolacieho súdu). Okresný súd nebral do úvahy ani to,\nže od druhej dražby do iniciovania tretej dražby prešiel určitý podstatný časový úsek\n(asi tri roky), počas ktorého trval pokojný stav. Nesprávne bolo posúdené aj to, že\npo upustení od druhej dražby a pred začatím úkonov smerujúcich k tretej dražbe žalovaná\n\n9\n\nuplatnila pohľadávku na súde a sťažovateľ ju v rámci procesnej obrany učinil spornou.\nK tejto skutočnosti sa okresný súd vôbec nevyjadril aj napriek tomu, že na ňu sťažovateľ\npoukazoval a navrhol ako dôkaz pripojiť spis okresného súdu sp. zn. 21 Csp 6/2017.\nOkresný súd nesprávne posúdil aj žiadosť o opakované ohodnotenie nehnuteľností\nsťažovateľa ako opakované ohodnotenie od roku 2014, a to napriek tomu, že každá dražba\nsi vyžaduje vlastné a časovo aktuálne ohodnotenie dražených nehnuteľností. Sťažovateľ\nzdôraznil, že vzhľadom na vykonanie krokov smerujúcich k dražbe nehnuteľností tvoriacich\nobydlie sťažovateľa reálne hrozí, že žalovaná prostredníctvom dražobníka vykoná dražbu\nnehnuteľností napriek spornosti jeho pohľadávky a napriek tomu, že pohľadávka, ako aj\nzáložné právo sú premlčané. Sťažovateľ je jednoznačne toho názoru, že podmienka\nnaliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu bola splnená. Je tiež presvedčený,\nže podobne ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch aj v prípade tretej dražby sa žalovaná\nbude snažiť o predaj nehnuteľností „pod cenu“.\n26. Podaním zo 7. novembra 2018 sťažovateľ odvolanie doplnil s ohľadom\nna skutočnosti, ktoré nastali po podaní odvolania. Uviedol, že v priebehu dražobného\nkonania dražobník mu doručil 15. októbra 2018 znalecký posudok z 19. septembra 2018,\npodľa ktorého nehnuteľnosti sú ohodnotené na sumu 269 000 €. Keďže ide o ohodnotenie\nneprimerane nízke, sťažovateľ uplatnil u dražobníka námietky proti znaleckému posudku\na požiadal o vyhotovenie nového. Pripojil aj ním zabezpečený znalecký posudok\nz 26. októbra 2018, podľa ktorého majú nehnuteľnosti hodnotu 590 000 €.\n27. Uznesením krajského súdu č. k. 6 Co 256/2018-428 z 22. novembra 2018, ktoré\nsa podľa doložky právoplatnosti z 12. decembra 2018 stalo právoplatným 3. decembra 2018,\nbolo uznesenie okresného súdu potvrdené. V dôvodoch uznesenia krajský súd najmä\nuviedol:\n«8. V danej veci odvolací súd síce súhlasí so žalobcom, že v dôsledku vykonania\ndobrovoľnej dražby (v poradí tretej), ku ktorej nepochybne bolo zo strany žalovaného\nuž pristúpené, by mohlo dôjsť k nezvratnému zásahu do jeho vlastníckych práv\nk nehnuteľnostiam (v tomto odvolací súd nebol v zhode so súdom prvej inštancie), avšak\nna druhej strane má odvolací súd za to, že žalobca v konaní neosvedčil ním tvrdené\nskutočnosti, na ktoré sa odvolával v podanom návrhu na nariadenie neodkladného\n10\n\nopatrenia, týkajúce sa ním tvrdenej spornosti úverovej pohľadávky a záložného práva,\npredovšetkým ich premlčanie. Žalobca tak síce osvedčil existenciu nebezpečenstva\nspočívajúceho v hrozbe možnej straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, slúžiacim\nako jeho obydlie (je nesporné, že zrealizovaním dobrovoľnej dražby (ak by táto nebola\nneskôr súdom určená za neplatnú) nepochybne dôjde k strate vlastníckeho práva žalobcu\nk týmto nehnuteľnostiam), avšak súčasne neosvedčil i existenciu nároku, ktorému sa má\nneodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana...\nV danej veci žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval\npotrebou jeho nariadenia predovšetkým z dôvodu, že úverová pohľadávka ako i záložné\nprávo majú byť premlčané, úverová zmluva nespĺňala zákonné náležitosti a obsahovala\nviaceré neprijateľné zmluvné podmienky a napokon cena nehnuteľností určená znaleckým\nposudkom pre účely dražby je značne podhodnotená všeobecnej cene dražených\nnehnuteľností, v dôsledku čoho žalobcovi hrozí škoda na majetku. Hoci tieto žalobcom\nnastolené otázky sú predovšetkým otázkami, ktoré majú byť riešené až v rámci konania\nvo veci samej, je potrebné sa k nim (z pohľadu osvedčenia nároku, ktorému sa má\nneodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana), vyjadriť už v tomto štádiu konania,\nnakoľko v opačnom prípade, by bez ďalšieho bol daný vždy dôvod pre nariadenie takéhoto\nneodkladného opatrenia (zakazujúcemu záložnému veriteľovi vykonať záložné právo), iba\nsamotnou hrozbou realizovania záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Inak povedané,\nak by súdy nezaujali (hoci právne nezáväzne pre vec samu) svoj predbežný názor aj k týmto\notázkam (v rámci toho, či mali osvedčený samotný nárok, ktorému sa má poskytnúť dočasná\nochrana), museli by bez ďalšieho vyhovieť všetkým návrhom na nariadenie neodkladného\nopatrenia smerujúcim k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva záložným\nveriteľom, iba s odôvodnením, že začatím dobrovoľnej dražby je ohrozené vlastnícke právo\nzáložcu. Takéto situácie by sa potom mohli záložcami (ktorí si riadne nesplnili svoje\núverové povinnosti) zneužívať, nakoľko pre zamedzenie výkonu práva záložného veriteľa by\npostačovalo, aby bolo preukázané začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom\na súd by musel ich návrhom bez ďalšieho vyhovieť. Navyše takýto postup by mohol dospieť\naž do takého štádia, kedy by skutočne došlo k premlčaniu záložného práva, nakoľko by sa\ntým záložnému veriteľovi bránilo v začatí jeho výkonu - uplatňovaní práva v premlčacej\n\n11\n\nlehote (vždy by musel od dražby upustiť a po uplynutí premlčacej doby by potom záložca\npri následnej dražbe resp. pred ňou už namietal premlčanie záložného práva).\n9. Nakoľko základnou argumentáciou žalobcu bolo namietané premlčanie úverovej\npohľadávky a záložného práva, odvolací súd sa prioritne musel zaoberať práve touto\notázkou (tu platí, že v prípade námietky premlčania uplatneného práva sa súdy musia\nvysporiadať najskôr s touto otázkou a v prípade dôvodnosti jej vznesenia sa už ďalším\nmeritom sporu nezaoberajú, nakoľko ide o prvotný dôvod pre zamietnutie takejto žaloby).\nOdvolací súd je v tomto smere v zhode so žalobcom, že ak by skutočne bolo záložné právo\npremlčané, ide o dôvod určenia jeho neexistencie vo veci samej, nakoľko ide o prípustnú\nzáložcom vznesenú obranu proti záložnému právu, ktoré z tohto dôvodu nemožno ani\nv budúcnosti vykonať (k tomu pozri i závery nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011). Záložca\nteda môže podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, ak je toto\npremlčané, a dovolať sa jeho premlčania i v konaní o určenie jeho neexistencie (príp.\nkonaní o zákaz jeho výkonu), ak má na takomto určení naliehavý právny\nzáujem. ... ak preukáže záložný dlžník, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo\nna uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu (až) po uplynutí\nstanovenej doby, a ak sa dovolá premlčania záložného práva, nemožno zamietnuť jeho\nžalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je, len s poukazom na to,\nže premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo\n„ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká“ a je iba „oslabené\no tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne právo“. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne)\npremlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť\npredaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky\nz výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť\nspôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný\nnázor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a priznáva súdnu\nochranu, prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smerovala proti výkonu premlčanom\npráva, hoci - ako vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka premlčané právo nemožno priznať1 (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 250/2011). Je potrebné\npoukázať na to, že námietku premlčania záložného práva možno uplatniť ten v konaní pred\nsúdom (príp. iným štátnym orgánom), ktorým dražobník nie je (konanie na dobrovoľnej\n\n12\n\ndražbe nie je súdnym konaním). Záložca teda v prípade premlčania záložného práva\nnemôže jeho premlčanie namietať v dobrovoľnej dražbe, ani v konaní o zaplatenie úverovej\npohľadávky (tu možno namietať len premlčanie úverovej pohľadávky dlžník), a preto je\nv oprávnení záložcu podať v tomto smere žalobu o zákaz jeho výkonu príp. určenie\nneexistencie záložného práva, keďže ide o jedinú prípustnú obranu záložcu pred\nzrealizovaním premlčaného záložného práva.\nMožno teda uzavrieť, že ak by skutočne bolo záložné právo v danej veci premlčané,\na teda by ho nebolo možné v budúcnosti vykonať, bolo by nariadenie navrhovaného\nneodkladného opatrenia dôvodné.\nPodľa § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, záložné práva sa nepremlčujú\nskôr, než zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie záložného práva\n(ako práva majetkového) nie je vyňaté z premlčania, a pokiaľ sa toto týkalo nehnuteľností,\nzáložné právo sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej lehote od kedy ho bolo možné vykonať\npo prvý raz (t.j. od splatnosti pohľadávky, ktorú zabezpečuje). Záložné právo sa však\nnepremlčí skôr, než ním zabezpečená pohľadávka. Z uvedeného môžu vyplynúť viaceré\nsituácie, napr. že sa premlčí záložné právo, avšak nie je premlčaná zabezpečená\npohľadávka príp. že zabezpečená pohľadávka je premlčaná, avšak nie je premlčané\nsamotné záložné právo (viď § 151j ods. 2 OZ - ak pohľadávka zabezpečená záložným\nprávom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa\nuspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná - ide o prípady\nkedy bolo záložné právo napr. záložcom uznané alebo právoplatne priznané súdom a pod.)\npríp. je premlčané tak záložné právo ako i zabezpečená pohľadávka.\nV danej veci má, zatiaľ z listín založených v spise, odvolací súd za to, že nedošlo\nk premlčaniu úverovej pohľadávky a tým ani záložného práva (§ 100 ods. 2 tretia veta OZ),\nOdvolací súd je síce v zhode so žalobcom (a nesúhlasí so žalovaným), že v danej veci sa tak\núverová pohľadávka, ako i záložné právo premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote (vzhľadom\nna spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy). V tomto smere odvolací súd poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, v zmysle\nktorého „ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nna všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného\n\n13\n\npráva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. V tomto smere\nnebola preto dôvodná argumentácia žalovaného o zákaze uplatňovania pravej retroaktivity.\nV danej veci žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (potom, čo sa žalobca\ndostal do omeškania s platením 3 splátok úveru a bol upozornený na toto oprávnenie\nžalovaného, viac ako 15 dní pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru) dňom 20.2.2014,\nCelkový záväzok (splatný aj nesplatný) žalobcu voči žalovanému tak bol vyčíslený na sumu\n436 423,49 eur. Na žalovaného tak koniec premlčacej 3 ročnej lehoty (ohľadne úverovej\npohľadávky i záložného práva) pripadol na deň 20.2.2017 (koniec lehoty určenej podľa\ntýždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje\ns dňom, na ktorý pripadá udalosť od ktorej sa lehota začína - § 122 ods. 2 OZ). Žalovaný\npodal na súd žalobu o zaplatenie úverovej pohľadávky dňa 20.2.2017 (konanie vedené\npod sp. zn. 21Csp/6/2017), t.j. v posledný deň premlčacej lehoty. Podľa § 112 Občianskeho\nzákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného\norgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu\nkonania neplynie. Z uvedeného potom vyplýva že k dnešnému dňu nie je úverová\npohľadávka premlčaná (ani s ohľadom na 3-ročnú premlčaciu lehotu), nakoľko žalovaný si\nju včas (hoci, v posledný deň premlčacej lehoty) uplatnil žalobou na súde. Nakoľko nedošlo\nk premlčaniu úverovej pohľadávky, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu samotného záložného\npráva s poukazom na § 100 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka. Navyše (pokiaľ ide\no záložné právo) žalovaný sa ho pokúšal viackrát (minimálne 2 x) vykonať a to počas\nplynutia premlčacej lehoty (v roku 2014, 2015), avšak k upusteniu jeho výkonu došlo\nz dôvodu, že mu v pokračovaní jeho výkonu bránili nariadené neodkladné opatrenia\n(ide o prípady na ktoré odvolací súd poukazuje i v čl. 8 záverečný odsek tohto rozhodnutia).\nOdvolací súd mal tak za to, že žalobca doposiaľ neosvedčil, že úverová pohľadávka ako\naj záložné právo sú už t.č. premlčané a že žalovaný pristupuje k výkonu premlčaného\nzáložného práva. Tento základný (a nosný) argument žalobcu pre nariadime navrhovaného\nneodkladného opatrenia tak nebol daný.\n11. Napokon odvolací súd sa stotožňuje i s názorom žalovaného, že všeobecná\nhodnota zálohu stanovená znaleckým posudkom je vždy len znaleckým odhadom\nnajpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorá by mala byť dosiahnutá na trhu\nv podmienkach voľnej súťaže. Nie je to však skutočná trhová hodnota zálohu, pretože\n\n14\n\nskutočnú trhovú hodnotu zálohu je možné zistiť len prostredníctvom voľnej súťaže a trhu,\nkedy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny. Práve verejná dražba je\nmiestom takejto voľnej súťaže, kde sa v danom čase stretnú ponuky všetkých záujemcov\no záloh a výsledkom je určenie trhovej ceny, t. j. najvyššej ceny, za ktorú je záloh v čase jej\nkonania možné predať. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom v prípade dražby\nslúži tak iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania, pričom cena\ndosiahnutá dražbou nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej\nznaleckým posudkom. Najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve samotná\ndražba. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s tým, že žalobca mohol počas štyroch rokov\nod vyhlásenia úveru za predčasne splatný, sám predať záloh a z výťažku vysporiadať svoje\nzáväzky v plnom rozsahu, a pokiaľ disponuje vedomosťou o záujemcovi o predmetnú\nnehnuteľnosť za sumu 590.000 eur v súlade s ním predloženým znaleckým posudkom, mohol\nbuď žalovaného požiadať o poskytnutie súčinnosti (tak ako to urobil v roku 2016), alebo sa\npredmetný záujemca môže zúčastniť priamo na dražbe a uvedenú nehnuteľnosť za takúto\ncenu vydražiť. Samotná skutočnosť, že žalovaný hodlá pristúpiť k vykonaniu dobrovoľnej\ndražby predajom založených nehnuteľností z dôvodu nesplácania poskytnutého úveru,\na že žalobca nesúhlasí s ocenením založených nehnuteľností neodôvodňuje naliehavosť\na nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania.\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľ dražby je povinný písomne\nvyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,\nje povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa\nnavrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).\nPodľa § 33 ods. 2, 4 cit. zákona, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť\nvyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá\nza pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.\nZodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku,\nsa nemožno zbaviť. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol\nzabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.\n\n15\n\nAk by potom aj vznikla žalobcovi z tohto dôvodu (podhodnotenia ceny dražených\nnehnuteľností) majetková ujma, vznikne mu právo sa samostatnou žalobou domáhať\nnáhrady škody od žalovaného.\n12. Keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť splnenie\nvšetkých predpokladov t.j. aj osvedčenie danosti nároku, ktorému sa má neodkladným\nopatrením poskytnúť dočasná ochrana, odvolací súd mal za to, že táto podmienka v danom\nprípade zo strany žalobcu splnená nebola. Hoci sa teda odvolací súd nestotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, že by žalobcovi nehrozilo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej\nujmy (zrealizovaním dobrovoľnej dražby), aj tak nebolo možné návrhu žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, nakoľko žalobca súčasne neosvedčil\ni ďalší predpoklad pre jeho vydanie a to, osvedčenosť nároku, ktorému sa mala\nneodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana.»\n28. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk porušeniu jeho označených práv podľa ústavy, listiny, dohovoru a dodatkového protokolu.\n29. Predovšetkým poukazuje na to, že úverová pohľadávka, ako aj záložné právo sú\npremlčané. Krajský súd napriek skutočnosti, že vyslovil súhlas so sťažovateľom v otázke\naplikácie trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka (a teda nesúhlasil\ns názorom žalovanej o aplikácii štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného\nzákonníka), záver o nepremlčaní úverovej pohľadávky, a teda aj záložného práva odôvodnil\niba konštatovaním, že k predčasnej splatnosti úveru došlo 20. februára 2014 a presne\no tri roky na to podala žalovaná na okresnom súde žalobu. Krajský súd výslovne uvádza,\nže k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo z dôvodu omeškania sťažovateľa\ns platením viacerých úverových splátok a po predchádzajúcom upozornení žalovanou\nv zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na realizáciu tohto práva a v tejto súvislosti\npoukázal na nepremlčanie bez uvedenia konkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka.\nPoukázal len na podanie žaloby v posledný deň premlčacej doby s následkom v podobe\nustanovenia § 112 a § 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka. Krajský súd mal tým\npravdepodobne na mysli, že došlo k uplatneniu práva na súde v trojročnej premlčacej dobe\nv zmysle § 101 Občianskeho zákonníka s následným uplatnením § 112 Občianskeho\nzákonníka v podobe prebiehajúceho súdneho konania. Keďže nedošlo k premlčaniu\n16\n\npohľadávky zabezpečenej záložným právom (t. j. úverovej pohľadávky), nemohlo dôjsť ani\nk premlčaniu záložného práva v zmysle § 100 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka.\nTento záver však preukazuje len to, že krajský súd sa vôbec nezaoberal argumentáciou\nsťažovateľa,\n\nktorý\n\nv rámci\n\nkonania\n\no nariadenie\n\nneodkladného\n\nopatrenia\n\ntvrdil\n\na preukazoval, že\na) už v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako aj pred týmto časom boli\nniektoré splátky úveru splatné (veď samotná žalovaná a aj krajský súd uviedli,\nže k predčasnej splatnosti úveru došlo z dôvodu omeškania s platením úverových splátok),\nteda tieto splátky úveru boli splatné už skôr, a preto ak k podaniu žaloby na súde došlo\nposledný deň trojročnej premlčacej doby počítanej od predčasnej splatnosti úveru, je jasné,\nže sa tak stalo po uplynutí premlčacej doby vo vzťahu k úverovým splátkam, ktoré boli\nsplatné pred dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti (t. j. pred 20. februárom 2014);\nb) bola premlčaná aj celá úverová pohľadávka, keďže ju ako existujúci záväzok\nuviedla samotná žalovaná vo vyhlásení predčasnej splatnosti k 14. februáru 2014;\nc) ak by aj nebola premlčaná celá úverová pohľadávka (pretože by platilo podľa\nkrajského súdu a žalovanej, že žaloba bola na okresnom súde podaná v posledný deň\npremlčacej doby), následne žalovaná v konaní pre nezaplatenie súdneho poplatku riadne\nnepokračovala.\n30. Dá sa preto povedať, že krajský súd, ignorujúc argumentáciu sťažovateľa, dospel\nk záveru o nepremlčaní len na základe dvoch rozhodných dátumov, a to 20. februára 2014\n(vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru jednostranne žalovanou, ignorujúc už pretrvávajúce\nskoršie omeškanie so splatnými úverovými splátkami a žalovanou uvádzanú výšku\nexistujúceho záväzku ku 14. februáru 2014, a z tohto dôvodu nesprávne určenie plynutia\npremlčacej doby), a 20. februára 2017 (podanie žaloby na okresnom súde s ignorovaním\nnásledného zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku žalovanou).\n31. Sťažovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že záver krajského súdu, podľa\nktorého premlčacia doba začína plynúť dňom predčasnej splatnosti úveru (napriek\nuž existujúcim omeškaným splatným splátkam), t. j. dňom 20. februára 2014, ktorý určila\njednostranne žalovaná, je v hrubom rozpore s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka,\npodľa znenia ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba\n17\n\njednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti; ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane\nzročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej\nsplátky.\n32. Sťažovateľ zdôrazňuje, že žalovaná pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti\núveru, ktorú určila na 20. február 2014, a to z dôvodu omeškania sťažovateľa s viacerými\nsplatnými splátkami úveru. Žalovaná pritom v postavení žalobkyne doručila žalobu\nokresnému súdu osobne 20. februára 2017, a tým odôvodňuje aj zachovanie trojročnej\npremlčacej doby, s čím sa krajský súd stotožnil. Krajský súd však mylne počíta začiatok\npremlčacej doby odo dňa, ku ktorému žalovaná vyhlásila predčasnú splatnosť úveru\n(t. j. 20. februára 2014). Uvedené je v rozpore so znením ustanovenia § 103 Občianskeho\nzákonníka.\n33. Z už citovaného zákonného ustanovenia celkom zjavne vyplýva, že premlčacia\ndoba tri roky nezačína plynúť od vyhlásenia predčasnej splatnosti (ako sa mylne domnieva\nkrajský súd a žalovaná), ale už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bola\npredčasná splatnosť vyhlásená. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na viaceré\nrozhodnutia krajských a okresných súdov Slovenskej republiky.\n34. Žalovaná síce v oznámení o predčasnej splatnosti úveru a výzve na úhradu celého\nzostatku úveru zo 14. februára 2014 neuvádza, pre nezaplatenie ktorej, resp. ktorých\nkonkrétnych splátok vyhlásila predčasnú splatnosť, no je zrejmé, že sa to mohlo\ns poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka týkať iba splátky splatnej\nskôr ako 20. februára 2014. Tak teda aj premlčacia doba musela uplynúť skôr, ako bola\nžaloba doručená okresnému súdu.\n35. Sťažovateľ ako spotrebiteľ uplatnil v konaní námietku premlčania záložného\npráva v dôsledku premlčania zabezpečovanej pohľadávky. Krajský súd napriek tomu,\nže mal k dispozícii všetky relevantné skutkové informácie, a napriek tomu, že bol (správne)\nnázoru o uplatnení trojročnej premlčacej doby, až nepochopiteľne a v hrubom rozpore\ns ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka určil za moment začiatku plynutia premlčacej\ndoby deň vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nie teda moment splatnosti omeškanej\n\n18\n\nsplátky. Ak by krajský súd správne určil moment začiatku plynutia premlčacej doby, všetky\nostatné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia by boli podľa názoru krajského\nsúdu splnené a krajskému súdu by neostalo nič iné, ako odvolaniu sťažovateľa vyhovieť.\n36. Právny záver krajského súdu, ktorý je v priamom rozpore so znením, pokiaľ ide\no obsah jednoduchého a jednoznačného ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka\n(pri správnej aplikácii ktorého by nepochybne bolo neodkladné opatrenie v podobe ochrany\nmajetku sťažovateľa nariadené), a aj s recentnou súdnou judikatúrou, bez akýchkoľvek\npochybností má znaky arbitrárnosti a je ústavne neudržateľné.\n37. V ďalšom vyjadruje sťažovateľ presvedčenie, že došlo k podhodnoteniu zálohu.\n38. Podľa právneho názoru krajského súdu nie je možné stotožňovať všeobecnú\nhodnotu zálohu so znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny, ktorá však nie je\nskutočnou trhovou hodnotou zálohu, pretože tú možno zistiť len prostredníctvom voľnej\nsúťaže a trhu, kedy dôjde k stretu ponuky a dopytu a vygenerovaniu trhovej ceny.\nPráve na verejnej dražbe sa má stretnúť ponuka s dopytom, čoho výsledkom je určenie\ntrhovej ceny. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom v prípade dražby slúži tak\niba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania, pričom cena dosiahnutá\ndražbou nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým\nposudkom. Podľa krajského súdu mohol sťažovateľ predať záloh sám za hodnotu podľa ním\ndodaného znaleckého posudku, alebo za túto cenu môže záujemca záloh na dražbe vydražiť.\nSťažovateľovi prináleží len nárok na náhradu škody voči žalovanej, ak dôjde\nk podhodnoteniu zálohu.\n39. Podľa presvedčenia sťažovateľa aj tento právny záver krajského súdu\nje arbitrárny. Sťažovateľ totiž v žiadnom prípade netvrdí, že znalecká hodnota nehnuteľností\npredstavuje ich trhovú cenu. Tvrdí v skutočnosti, že znalecké ohodnotenie chráni jeho práva\nv tom smere, že stanovuje výpočtový základ pre určenie sumy najnižšieho podania,\na tak bráni určeniu trhovej ceny na dražbe pod určitú percentuálnu časť znaleckej hodnoty.\nJe nepochybne rozdiel, či tento výpočtový základ bude suma 269 000 € alebo 590 000 €.\n\n19\n\n40. Z uvedených skutočností je zrejmé nielen to, že žalovaná prostredníctvom\ndražobníka pokračuje už tretíkrát v dražbe nehnuteľností tvoriacich jeho obydlie, ale aj to,\nže je pretrvávajúcou snahou žalovanej a dražobníka predať nehnuteľnosti na škodu\nsťažovateľa, ako aj paradoxne na škodu žalovanej, a to výrazne pod ich trhovú cenu.\nPreto bezprostredne hrozí nielen strata obydlia sťažovateľa ako taká, ale aj strata obydlia\nsťažovateľa výrazne pod jeho cenu, pričom jediný schodný a rýchly právny prostriedok\nochrany, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii, bol práve návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia.\n41. V súčasnej situácii reálne hrozí, že dražobník dražbu vykoná na základe\npodhodnoteného znaleckého posudku a nízkej hodnoty nehnuteľností v ňom určenej.\nRovnako reálne hrozí, že dražobník vykoná dražbu v prospech žalovanej napriek tomu,\nže pohľadávka žalovanej voči sťažovateľovi je zjavne premlčaná. Právny názor krajského\nsúdu o bezvýznamnosti podhodnotenia ceny zálohu (rezultujúci maximálne do záveru\no práve sťažovateľa na náhradu škody voči žalovanej) je jednoznačne arbitrárny.\n42. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy...,\nčl. 36 ods. 1 Listiny... a právo na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru... porušené bolo;\n2. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy..., čl. 11\nods. 1 Listiny... a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru... porušené bolo;\n3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.11.2018, č.k. 6Co/256/2018-428\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie;\n4. Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 100.000,- EUR, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu;\n5. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vrátane\ntrov právneho zastúpenia.“\n\n20\n\nII.\n43. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n44. Vec napadla ústavnému súdu 30. januára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie\nsudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh“) bola\ntáto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Ľubošovi\nSzigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v druhom senáte\nústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš\nSzigeti.\n45. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n46. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n47. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\n\n21\n\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n48. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\nIII.\n49. Bez potreby obsiahlejších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam\nsťažovateľa je potrebné vzhľadom na predmet sporu pred všeobecnými súdmi\nv sťažovateľovej veci poukázať na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa neodkladných\nopatrení (predtým „predbežných opatrení“ v zmysle Občianskeho súdneho poriadku).\n50. Ústavný súd už vo veciach sp. zn. II. ÚS 741/2017, sp. zn. II. ÚS 447/2017,\nsp. zn. II. ÚS 340/2015 (ústavný súd len ako príklad poukázal na najnovšie rozhodnutia)\nmutatis mutandis uviedol, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nmožno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nPosúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou\nvšeobecných súdov (čl. 142 ústavy). Aj v konaniach, v rámci ktorých všeobecný súd\nrozhoduje o neodkladných opatreniach, musia byť dodržané minimálne požiadavky\nzodpovedajúce princípom spravodlivého procesu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí\nobsahovať výrok, ktorý je koncentrovaným vyjadrením odôvodnenia právneho názoru\nvšeobecného súdu.\n\n22\n\n51. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného\nsúdu napr. v konaní o veci samej (porov. I. ÚS 46/00, III. ÚS 406/2013).\n52. Ústavný súd si uvedomuje rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných\nopatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané, prijatím\nCivilného sporového poriadku sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení\npodľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení\ndočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej,\nresp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa\nod doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení\nnavrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336\nods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku\nuznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.\nAk je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330\nods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej\ndočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo\ntotožný s výrokom vo veci samej.\n53. Súd môže tiež určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas\n(§ 330 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené\n(§ 333 CSP).\n54. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) sa tak\nnepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach\nv prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú\nkonečným spôsobom (porov. m. m. IV. ÚS 82/09), resp. kde s ohľadom na charakter\nkonkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných\n\n23\n\npráv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu\nrozhodnutiu (porov. m. m. III. ÚS 309/2012).\n55. Premietnutím opísaných východísk na vec sťažovateľa je potrebné upozorniť\nna kľúčový aspekt sťažovateľovej veci, a síce, že krajský súd nerozhodol s konečnou\nplatnosťou právne vzťahy týkajúce sa sporu medzi žalovanou a sťažovateľom. Uvedený\nzáver ústavný súd opiera o tieto skutočnosti:\n55.1 Krajský súd neodkladné opatrenie nenariadil, nezasiahol tak do právnych\nvzťahov medzi stranami sporu.\n55.2 Vo veci samej je na okresnom súde pod sp. zn. 21 Csp 6/2017 vedené konanie\no žalobe žalovanej o zaplatenie jej pohľadávky voči sťažovateľovi z titulu zmluvy o úvere\nzabezpečovanej záložným právom k zálohu, pričom vo veci sa dodnes právoplatne\nnerozhodlo.\n55.3 V rámci procesnej obrany voči žalobe žalovanej okrem radu porušení\nspotrebiteľského práva vzniesol sťažovateľ v konaní vo veci námietku premlčania úverovej\npohľadávky žalovanej. Pokiaľ teda sťažovateľ zdôrazňuje vo svojej ústavnej sťažnosti\npredovšetkým skutočnosť, že krajský súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného\nopatrenia vyjadril aj k premlčaniu pohľadávky žalovanej, ústavný súd konštatuje,\nže s konečnou\n\nplatnosťou\n\no premlčaní/nepremlčaní\n\nspornej\n\npohľadávky\n\nrozhodne\n\naž okresný súd v konaní vo veci samej, ktorý nie je nemeritórnym názorom krajského súdu\nvysloveným v inom konaní viazaný. Všetky procesné práva sťažovateľa a právo hájiť svoje\npráva tak zostávajú zachované a nevydanie neodkladného opatrenia napadnutým uznesením\nkrajského súdu na tom nič nemení.\n56. Sťažovateľ zároveň tvrdil, že napadnutým postupom a uznesením krajského súdu\nbolo zasiahnuté do jeho základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy),\nako aj jeho práva na ochranu vlastníctva (čl. 1 dodatkového protokolu). Ústavný súd\nkonštatuje, že ide o práva hmotného charakteru.\n\n24\n\n57. Ústavný súd tak uzatvára, že s ohľadom na charakter napadnutého uznesenia\nkrajského súdu o neodkladnom opatrení v sťažovateľovej veci nemôže napadnuté uznesenie\nzasiahnuť do základných práv alebo slobôd sťažovateľa, keďže nejde o konečné meritórne\nrozhodnutie a konečné meritórne posúdenie spornej otázky premlčania pohľadávky\nžalovanej.\n58. Navyše, odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je vyčerpávajúce\na bohaté na zargumentované právne závery, ktoré netrpia vadou nelogickosti či arbitrability.\nSamotné napadnuté uznesenie krajského súdu bolo navyše výsledkom procesného postupu,\nktorý bol zákonný a procesnými právnymi normami predpokladaný pre túto formu\nrozhodovania všeobecných súdov. Ani v tomto smere ústavný súd teda nenašiel pochybenia\nkrajského súdu spočívajúce v procesnom excese takej intenzity, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého procesu (porov. III. ÚS 169/2010, III. ÚS 281/07) a ktorý\nby oprávňoval ústavný súd zasiahnuť do napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení.\n59. Vzhľadom na predložené východiská a závery ústavný súd odmietol ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú, keďže ani po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo\nani potenciálne možné dospieť k názoru o porušení sťažovateľom označených ústavných\npráv napadnutým uznesením krajského súdu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. júna 2019\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-neodkladné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:0d0978b2-a201-4c6f-bfc9-dbf13c56aac3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.447.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 447/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 447/2017 z 6. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-06", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.447.2017.1"}, {"guid": "ussr:93b5ebb8-b29d-40ce-9e21-ef860002d707", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.340.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 340/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.340.2015.1"}, {"guid": "ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e87011b7-3bec-4a31-83f9-c4a1c4af5036"}, {"guid": "ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2012 z 3. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:437ca05e-5be6-4681-bda8-de5bea35caed"}, {"guid": "ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 250/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90782b7a-24c9-4be8-95fe-fd941210db22"}, {"guid": "ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bf82d0-95be-446e-bffa-2a36b0456383"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "e44e0c5b-6dd2-49f4-bfc7-c37fee8ca4f8:536e471a-3b67-46cd-9d33-2390a8accbfd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1316200374.1", "spisova_znacka": "6Co/256/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/256/2018 z 21. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1316200374.1"}, {"guid": "e69691eb-4f19-43dd-bc39-5c40d556c21a:24b0b34e-4f4e-45bf-af95-f8121f4c461a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315220388.2", "spisova_znacka": "14Co/51/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/51/2016 z 28. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-02-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315220388.2"}, {"guid": "ae80965b-195f-4489-aa0d-17ff75fe75b6:abe6c56a-1a3b-4d3b-9526-399c6c157a54", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Csp/6/2017", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 21Csp/6/2017 z 29. 3. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ae80965b-195f-4489-aa0d-17ff75fe75b6:abe6c56a-1a3b-4d3b-9526-399c6c157a54"}], "citovane_v": [{"guid": "671dd04e-f203-4c13-8077-03b55ad0ea15:cfe1e451-4d5f-4ba3-b766-3653a2b3297d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4322201563.1", "spisova_znacka": "12Co/23/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/23/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4322201563.1"}, {"guid": "2059f024-4885-42fb-8652-05c36babd623:8a5b665e-49b7-4b1e-9657-c74caf1b01a3", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7123206042.2", "spisova_znacka": "4CoKR/23/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoKR/23/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7123206042.2"}, {"guid": "0c1514d8-3d67-427d-861d-d0afbda7fa4e:05a58c46-c903-4229-91b9-36d10921d258", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4422203835.1", "spisova_znacka": "8Co/28/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/28/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4422203835.1"}, {"guid": "0a101312-8c98-4698-be5e-857bfd7fa3bc:caff2675-5048-45d9-9034-c713660da2de", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2021:4418200871.1", "spisova_znacka": "9Co/87/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/87/2020 z 17. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2021-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2021:4418200871.1"}, {"guid": "629ebd07-eb1e-4960-abe9-47e8ea8d92c3:cc2194b5-9a81-445a-bd95-02035c261da8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2319205713.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/27/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoCsp/27/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2319205713.1"}, {"guid": "4d4cb9f4-ebf1-4e39-a239-d27c0a342e55:74eeeb98-af0b-436b-9e3d-dd9a9fe4ec40", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6719202766.1", "spisova_znacka": "11Co/16/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/16/2020 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6719202766.1"}, {"guid": "e7b60089-3f95-4ae3-be16-f3e44f1182aa:d8040048-b88f-4ecf-b796-a285f4679290", "ecli": "ECLI:SK:OSMA:2026:1621200171.5", "spisova_znacka": "31C/5/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 31C/5/2021 z 24. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2026-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2026:1621200171.5"}, {"guid": "6b7e39d4-f301-42bd-b952-ec556088ec75:d4273b2c-371c-436b-9ccb-f8eb6711ac7e", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2024:4424200574.6", "spisova_znacka": "15C/15/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15C/15/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2024:4424200574.6"}, {"guid": "e3949ab2-91c1-40af-b868-26c92d872077:b8c84da7-2398-4095-9712-83fc5058b42b", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2024:4422203835.12", "spisova_znacka": "10C/109/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/109/2022 z 29. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2024:4422203835.12"}]}