{"guid": "ussr:f1b0daad-d057-4cbc-9d30-2e2a313a876c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.159.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 159/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/2019 z 27. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 159/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.159.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-2", "nazov": "čl. 9 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/273/#clanok-24", "nazov": "čl. 24 zákona č. 273/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/273/#clanok-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/273-2009/clanok-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4", "nazov": "čl. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "nazov": "čl. 36 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 9 ods. 2 písm. a", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 9 ods. 2 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 9 ods. 2 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 9 ods. 3", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 24 písm. a", "nazov": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 24 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 24 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 4", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 24 písm. a", "nazov": "Európska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 24 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyEurópska sociálna charta [oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Európskej sociálnej charty (revidovanej) č. 273/2009 Z. z.]  čl. 24 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 4", "nazov": "Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 158 čl. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/2009/273#clanok-24", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f1b0daad-d057-4cbc-9d30-2e2a313a876c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.159.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.159.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.159.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 159/2019-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)\na Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Klemovou,\n\nM. R. Štefánika 1, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 36 písm. b) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práv podľa čl. 4 a čl. 9 ods. 2 písm. a) a ods. 3 Dohovoru\nMedzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa a práva\npodľa II. časti čl. 24 písm. a) Európskej sociálnej charty (revidovanej) rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 CoPr 13/2015 z 20. decembra 2016 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 118/2017 z 30. augusta 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nbola 28. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\n,\n\nsúd“)\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Evou\nKlemovou, M. R. Štefánika 1, Pezinok, vo veci namietaného porušenia jeho základných\npráv podľa čl. 36 písm. b) a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práv\npodľa čl. 4 a čl. 9 ods. 2 písm. a) a ods. 3 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce\no skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa (ďalej len „dohovor MOP“) a práva\npodľa II. časti čl. 24 písm. a) Európskej sociálnej charty (revidovanej) (ďalej len „sociálna\ncharta“)\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 8 CoPr 13/2015 z 20. decembra 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 118/2017\nz 30. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení\nžalobcu sa v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cpr 2/2014 pred Okresným súdom Malacky\n(ďalej len „okresný súd“) domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru\na náhrady mzdy. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 Cpr 2/2014 zo 4. júna 2015 žalobu\nzamietol a sťažovateľa zaviazal na náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvej\ninštancie podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil\nrozsudok okresného súdu a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd porušil jeho základné práva a práva bližšie\nšpecifikované v bode 1 tým, že považoval „nadbytočnosť za preukázanú výlučne z dôvodu,\nže rozhodnutím Žalovanej zo dňa 30. 01. 2014 bola moja pracovná pozícia zrušená,\na že Žalovaná nevytvorila namiesto môjho zrušeného pracovného miesta nové pracovné\n\n2\n\nmiesto elektroinžiniera a skutočnosť, že v Konaní o odvolaní Žalovaná potvrdila, že mnou\nvykonávané pracovné činnosti potrebovala naďalej, pretože tieto zabezpečovala ďalšími\nzamestnancami z oddelenia Inžinieringu, považoval za irelevantnú...“,a vo vzťahu\nk posudzovaniu\n\nnadbytočnosti\n\npoukazuje\n\nna\n\nrozhodnutia\n\nslovenských\n\ni českých\n\nvšeobecných súdov.\n4. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie,\nktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol ako neprípustné, keďže špecifikovaná\nprávna otázka, ktorá mala byť dovolacím súdom posudzovaná podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „CSP“), nebola nastolená ani v žalobe a ani počas prvoinštančného konania a následne\nani v odvolaní, teda nemohla byť otázkou, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu.\n5. Podľa názoru sťažovateľa tým, že najvyšší súd odmietol jeho dovolanie, dopustil\nsa zásahu do jeho základných práv a práv označených v bode 1, keďže krajský súd\nv odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uvádza: „Pre posúdenie nadbytočnosti\nžalobcu je irelevantné, kto po zrušení jeho pracovnej pozície vykonával činnosti vykonávané\nžalobcom v rámci jeho pracovnej pozície, ale rozhodujúce je, že žalovaný nevytvoril\nnamiesto zrušeného pracovného miesta žalobcu nové pracovné miesto elektroinžiniera“,\nz čoho vyplýva, že sa zaoberal otázkou nadbytočnosti, i keď nebola formulovaná ako dôvod\nneplatnosti výpovede pre neexistenciu nadbytočnosti pre neprijatie rozhodnutia žalovaného\no organizačnej zmene spočívajúcej v prerozdelení náplne práce začlenenej do zrušenej\npracovnej\n\npozície\n\nna\n\niných\n\nsvojich\n\nzamestnancov.\n\nSťažovateľ\n\nzastáva\n\nnázor,\n\nže na odmietnutie dovolania „neexistoval zákonný dôvod“.\n6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa\n\n,\n\n, upravené\n\nv II. časti čl. 24 písm. a) Európskej sociálnej charty (revidovanej) Rady Európy\nz 03. 05. 1996, v čl. 4 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania\n\n3\n\nz podnetu zamestnávateľa č. 158 z 22. 06. 1982, v čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 12. 2016. č. k. 8 CoPr/13/2015-245\nporušené boli.\n2. Základné práva sťažovateľa\n\n,\n\n, upravené v čl. 6\n\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, v čl. 36 písm. b)\nÚstavy Slovenskej republiky, v II. časti čl. 24 písm. a) Európskej sociálnej charty\n(revidovanej) Rady Európy z 03. 05. 1996, v čl. 4 a čl. 9 ods. 2 písm. a), ods. 3 Dohovoru\nMedzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158\nz 22. 06. 1982, uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 30. 08. 2018, č. k. 6 Cdo/118/2017,\nporušené boli.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 12. 2016, č. k. 8 CoPr/13/2015245, sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n4. Uznesenie Najvyššieho sudu zo dňa 30. 08. 2018, č. k. 6 Cdo/118/2017, sa zrušuje\na vec sa vracia na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľovi\n\n,\n\nsa priznáva náhrada trov\n\nprávneho zastúpenia, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet JUDr. Evy\nKlemovej, advokátky, vedený v\n\nč. ú.\n\n, do 30 dni\n\nodo dňa právoplatnosti tohto nálezu.\n6. Sťažovateľovi\n\n,\n\n, sa priznáva náhrada trov\n\nprávneho zastúpenia, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet\nJUDr. Evy Klemovej, advokátky, vedený v\n\nč. ú.\n\ndo 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“\n7. Vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi,\nktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade\ns čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená\nsudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce\n\n4\n\nbola predbežne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková\n(predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.\nII.\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 36 písm. b) ústavy zamestnanci majú právo na spravodlivé\na uspokojujúce\n\npracovné\n\npodmienky.\n\nZákon\n\nim\n\nzabezpečuje\n\nnajmä\n\nochranu\n\nproti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\n13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n15. Podľa čl. 4 dohovoru MOP zamestnanie pracovníka sa neskončí, ak neexistuje\nplatný dôvod na také skončenie, ktorý súvisí so schopnosťou alebo správaním pracovníka,\nalebo vyplýva z prevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby.\n16. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) dohovoru MOP aby sám pracovník nemusel\ndokazovať, že skončenie zamestnania nebolo oprávnené, spôsoby uplatňovania uvedené\nv článku 1 tohto dohovoru ustanovia jednu alebo druhú, alebo obidve nasledujúce možnosti:\na) bremeno dokazovania existencie platného dôvodu na skončenie zamestnania,\nako je definované v článku 4 tohto dohovoru, spočíva na zamestnávateľovi.\n17. Podľa čl. 9 ods. 3 dohovoru MOP v prípadoch skončenia zamestnania z dôvodov\nprevádzkových potrieb podniku, organizácie alebo služby, orgány uvedené v článku 8 tohto\ndohovoru sú oprávnené určiť, či skončenie zamestnania v skutočnosti bolo z týchto\ndôvodov, ale v rozsahu ich právomocí je tiež rozhodnúť, či sú tieto dôvody dostatočné\nna preukázanie, že skončenie zamestnania sa vymedzilo spôsobmi uplatňovania uvedenými\nv článku 1 tohto dohovoru.\nIII.\n18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n6\n\n19. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n20. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns\n\nkonštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nK namietanému porušeniu práv podľa II. časti čl. 24 písm. a) sociálnej charty\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n21. Podľa čl. 24 II. časti sociálnej charty:\nNa zabezpečenie účinného výkonu práva pracovníkov na ochranu v prípadoch\nskončenia zamestnania sa zmluvné strany zaväzujú uznať:\n\n7\n\na) právo každého pracovníka na to, aby nebolo jeho zamestnanie skončené\nbez platného dôvodu pre takéto skončenie, majúce súvislosť s jeho schopnosťou\nalebo správaním, alebo z dôvodu súvisiaceho s fungovaním podniku, zariadenia\nalebo služby.\n22. Národná rada Slovenskej republiky so sociálnou chartou vyslovila súhlas\n17. februára 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,\nktorá má prednosť pred zákonmi. Sociálna charta bola vyhlásená v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky pod č. 273/2009 Z. z.\n23. V teórii medzinárodného práva sa ustálil právny názor, v zmysle ktorého sociálna\ncharta obsahuje právne normy, ktoré nie sú priamo aplikovateľné (non self-executing)\na majú charakter všeobecných princípov spoločných členským štátom Rady Európy\nv oblasti sociálnej politiky a ktoré sú povinné tieto štáty inkorporovať do svojho právneho\nporiadku a orgány aplikácie práva v týchto štátoch sú povinné tieto princípy zohľadňovať\nvo svojej aplikačnej praxi [k tomu porov. Gomien, D., Harrsi, D., Zwaak, L. Law\nand practise of the European Convention on Human Rights and the European Social\nCharter. Strasbourg: Council of Europe Publishing, 1996, pp. 434 – 436; Langford, M (ed).:\nSocial Rights Jurisprudence. Emerging Trends in International and Comparative Law. New\nYork: Cambridge University Press, 2008. pp. 432 – 433; k tomu porov. všeobecne aj Harris,\nD. J. The European Social Charter. Charlottesville: University press of Virginia, 1984].\nMožno prijať stanovisko, že právne normy medzinárodnej zmluvy sú priamo vykonateľné,\nak zaručujú práva a slobody priamo ich adresátom bez potreby ďalšej transpozície\nalebo inkorporácie do právneho poriadku zmluvného štátu ďalším normatívnym právnym\naktom. Právne normy medzinárodnej zmluvy nie sú priamo vykonateľné, ak tieto priamo\nalebo implicitne vyžadujú od zmluvného štátu prijatie ďalšej právnej úpravy na úrovni\nvnútroštátnej legislatívy (v medzinárodných zmluvách najčastejšie uvedené textáciou\n„zmluvné štáty sa zaväzujú prijať...“ alebo „zmluvné štáty uznávajú a zabezpečia...“ a pod.).\n24. V tejto súvislosti je potrebné poukázať prvotne na prvú vetu I. časti sociálnej\ncharty, podľa ktorej „zmluvné strany prijímajú za cieľ svojej vnútroštátnej a medzinárodnej\n\n8\n\npolitiky uskutočňovanej všetkými primeranými prostriedkami dosiahnutie podmienok\nna zabezpečenie účinného výkonu týchto práv a zásad...“. Následne I. časť sociálnej charty\nvymenúva v bodoch 1 až 31 konkrétne zásady, ktoré sú bližšie rozvíjané jednotlivo\nv II. časti sociálnej charty v jednotlivých článkoch. Avšak i podľa prvej vety II. časti\nsociálnej charty „zmluvné strany sa zaväzujú, ako ustanovuje III. časť, považovať\nsa za viazané záväzkami vyplývajúcimi z týchto článkov a odsekov“. Nakoniec podľa\nčlánku A bodu 1 písm. a) III. časti sociálnej charty „za podmienky ustanovení článku B\nsa každá zmluvná strana zaväzuje považovať I. časť tejto charty za deklaráciu vymedzujúcu\nciele, o ktorých splnenie sa usiluje všetkými vhodnými prostriedkami v súlade\ns ustanoveniami úvodného odseku tejto časti“. Uvedené ustanovenia utvrdzujú aj ústavný\nsúd v presvedčení o závere o priamej neaplikovateľnosti sociálnej charty (II. ÚS 242/2015).\n25. O charaktere jednotlivých ustanovení sociálnej charty, ktorý neumožňuje\njednotlivcom domáhať sa ich porušenia pred súdmi zmluvných štátov, svedčí aj prvá veta\nIII. časti dodatku k sociálnej charte, podľa ktorej „vykladá sa tak, že táto charta obsahuje\nprávne záväzky medzinárodného charakteru, ktorých aplikovanie je podriadené jedine\ndozoru ustanovenému vo štvrtej časti (dozor Európskeho výboru pre sociálne práva,\npozn.)“.\n26. Ústavný súd si je vedomý na druhej strane judikatúry, keď súdy zmluvných\nštátov sociálnej charty vykladali (interpretovali) priamo ustanovenia sociálnej charty,\navšak iba v rámci a v spojení s vnútroštátnou právnou úpravou [pozri rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Holandska (Hoge Raad) sp. zn. NJ 1986/688 z 30. 5. 1986]. Ani v tomto\nprípade nebol popretý záver o priamej neaplikovateľnosti sociálnej charty.\n27. Na základe už uvedených záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti\nnamietajúcej porušenie II. časti čl. 24 písm. a) sociálnej charty napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, pretože tieto označené referenčné\nprávne normy sociálnej charty neobsahujú priamo aplikovateľné subjektívne práva\nsťažovateľa, ale sú všeobecnými proklamáciami (princípmi), ktoré je zmluvný štát povinný\n\n9\n\ninkorporovať do svojho právneho poriadku, a orgány aplikácie práva sú povinné tieto\nprincípy zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych\naktov.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 36 písm. b), čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 36 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 4 dohovoru MOP\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\n28. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou\n\nopravnou\n\ninštitúciou\n\n(m.\n\nm.\n\nII. ÚS 1/95,\n\nII. ÚS 21/96).\n\nPreto\n\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,\nktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej\nani preskúmavať, resp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami\n\no ľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby\n\nmalo\n\nza\n\nnásledok\n\nporušenie\n\nniektorého\n\nzákladného\n\npráva\n\nalebo\n\nslobody\n\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n29. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\n\n10\n\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n30. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (III. ÚS 209/04).\n31. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\n32. Ústavný súd poukazuje na to, že namietaný čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym\nvýchodiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky\npríslušných na poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele\n\n11\n\ndruhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46\nods. 1 ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého\nsa možno domáhať práv uvedených okrem iného aj v čl. 36 písm. b) a čl. 46 ods. 1 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01, I. ÚS 288/09).\n33. Z už uvedeného (pozri najmä časť I tohto uznesenia) vyplýva, že podľa tvrdenia\nsťažovateľa k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 4 dohovoru MOP malo dôjsť\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým sa odvolací súd „pri posudzovaní\norganizačnej zmeny vyplývajúcej z rozhodnutia Žalovanej zo dňa 30. 01. 2014\nnevysporiadal so všetkými aspektmi tejto zmeny a jej následkami v podobe neexistencie\nnadbytočnosti mnou vykonávaného druhu práce (z hľadiska jej vecnej náplne) a neposkytol\nmi ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania“.\n34. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd porušil jeho už uvedené označené práva\ntým, že „... považoval moju nadbytočnosť za preukázanú výlučne z dôvodu, že rozhodnutím\nŽalovanej zo dňa 30. 01. 2014 bola moja pracovná pozícia zrušená, a že Žalovaná\nnevytvorila namiesto môjho zrušeného pracovného miesta nové pracovné miesto\nelektroinžiniera a skutočnosť, že v Konaní o odvolaní Žalovaná potvrdila, že mnou\nvykonávané pracovné činnosti potrebovala naďalej, pretože tieto zabezpečovala ďalšími\nzamestnancami z oddelenia Inžinieringu, považoval za irelevantnú...“.\n35. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uvádza:\n„... odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná existencia\norganizačnej zmeny, cieľom ktorej bolo zabezpečiť efektívnosť-práce zrušením dvoch\npracovných pozícií, vrátane pracovnej pozície žalobcu, bola preukázaná aj nadbytočnosť\nžalobcu a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Tieto\nskutočnosti boli preukázané rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 31. 01. 2014,\nv ktorom zamestnávateľ uviedol konkrétne pracovne pozície, ktoré zrušuje týmto\nrozhodnutím, ako aj mená zamestnancov, ktoré tieto pozície vykonávali a dátum účinnosti\n\n12\n\nich zrušenia a taktiež odôvodnil ich zrušenie tým, že tieto pracovné pozície považuje\nvzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť predmetu činnosti za neefektívne a nadbytočné.\nPre posúdenie nadbytočnosti žalobcu je irelevantné, kto po zrušení jeho pracovnej pozície\nvykonával činnosti vykonávané žalobcom v rámci jeho pracovnej pozície, ale rozhodujúce\nje, že žalovaný nevytvoril namiesto zrušeného pracovného miesta žalobcu žiadne nové\npracovné miesto elektroinžiniera, čo bolo preukázané organizačnou štruktúrou platnou\nk 30. 04. 2014, z ktorej vyplýva, že nové pracovné miesta vytvorené po 31. 01. 2014\nsa netýkajú oddelenia inžinieringu ale iných oddelení. O nadbytočnosti žalobcu svedčí\naj skutočnosť, že žalovaný už počas výpovednej doby nemal možnosť prideľovať žalobcovi\nprácu, z toho dôvodu mu oznámil prekážky v práci na strane zamestnávateľa a za\npredmetné obdobie mu vyplatil náhradu mzdy. Keďže organizačná zmena žalovaného\nspočívala okrem iného v zrušení pracovného miesta žalobcu, je daná aj príčinná súvislosť\nmedzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu, ktorá vznikla v dôsledku zrušenia\njeho pracovného miesta.\nŽalovaný v konaní tiež preukázal, že nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať\na to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,\nkeď z organizačnej štruktúry žalovaného k 31. 01. 2014 a rozpisu zmien k 31. 01. 2014\nvyplýva, že všetky miesta údržbárov v počte 13 boli obsadené zamestnancami, ktorých mená\nsú uvedené v rozpise zmien a taktiež bolo preukázané, že inzerát na voľnú pracovnú pozíciu\núdržbár - elektrotechnik zverejnil iný zamestnávateľ...nešlo teda o voľné pracovné miesto\nzamestnávateľa žalobcu, i preto mu žalovaný toto miesto nemohol ponúknuť. Odvolací súd\nsa\n\nstotožnil\n\naj\n\ns\n\nnázorom\n\nžalovaného,\n\nže\n\npokiaľ\n\nišlo\n\no\n\npozíciu\n\ndeveloper\n\npre poľnohospodársku výrobu, táto práca nezodpovedala kvalifikácii žalobcu...“\n36. Ústavný súd pripomína, že obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,\nIII. ÚS 139/08).\n\n13\n\n37.\n\nVychádzajúc\n\nz citovaného,\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nkrajský\n\nsúd\n\nsa v napadnutom rozsudku podrobne, zrozumiteľne a ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s odvolaním sťažovateľa. Vo vzťahu k posudzovaniu nadbytočnosti sťažovateľa\n(kľúčovej námietke v konaní o ústavnej sťažnosti) ako jednej z hmotnoprávnych podmienok\nvýpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonníka práce) považuje\nústavný súd argumentáciu odvolacieho súdu za dostatočnú, jasnú a zrozumiteľnú, založenú\nna právnych záveroch, ktoré majú oporu v zákone, resp. nepopierajú podstatu, zmysel a účel\naplikovaných ustanovení Zákonníka práce, a teda za ústavne udržateľnú. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku nie je možné hodnotiť ako arbitrárne a je nutné ho považovať\nza výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nemá dôvod v tomto\nprípade zasahovať.\n38. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právom podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom\nprerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n39.\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nochranu\n\nproti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní v zmysle čl. 36\npísm. b) ústavy a práv podľa čl. 4 dohovoru MOP ústavný súd poznamenáva, že k tomuto\nnemôže dôjsť postupom a rozhodnutím všeobecného súdu, ktorým tento uplatní svoju\nprávomoc spôsobom, ktorý zákon umožňuje. O takýto postup išlo aj v danej veci v prípade\nkrajského súdu, ktorý zákonom zverenú právomoc rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa\nv danom prípade uplatnil spôsobom upraveným príslušným procesnoprávnym predpisom.\nZ uvedeného dôvodu aj túto časť sťažovateľovej ústavnej sťažnosti odmietol z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n\n14\n\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 36 písm. b), čl. 46\nods. 1 ústavy, čl. 36 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 4 a čl. 9 ods. 2 písm.\na) a ods. 3 dohovoru MOP napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n40. Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu o odmietnutí\ndovolania došlo k porušeniu jeho základných práv čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36\nlistiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 4 a čl. 9 ods. 2 písm. a) a ods. 3 dohovoru\nMOP.\n41. Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd\nmôže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania\npred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích konaní.\n42. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší súd\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n43. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie\nsťažovateľa.\n44.\n\nZ odôvodnenia\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nvyplýva,\n\nže sťažovateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\npretože podľa jeho názoru odvolací súd pri právnom posúdení veci postupoval nesprávne\na rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\n\n15\n\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Sťažovateľ v dovolaní uviedol, že krajský súd\njeho vec nesprávne právne posúdil, keďže organizačná zmena u žalovanej reálne spočívala\nnielen\n\nv zrušení\n\njeho\n\npracovnej\n\npozície\n\nrozhodnutím\n\no organizačnej\n\nzmene\n\nz 30. januára 2014, ale aj v prerozdelení jeho pracovnej náplne medzi ďalších zamestnancov\nžalovanej na oddelení inžinieringu, pričom táto skutočnosť v písomnom rozhodnutí\nžalovanej absentuje. Dovolateľ teda formuloval právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú dovolací súd v praxi dosiaľ neriešil ako otázku\nvplyvu neprijatia písomného rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene spočívajúcej\nv prerozdelení náplne práce začlenenej do zrušenej pracovnej pozície na iných svojich\nzamestnancov, ak pracovné činnosti tvoriace pracovnú náplň zrušenej pracovnej pozície\nžalovaná naďalej vykonáva ich prostredníctvom, na nadbytočnosť a teda na platnosť\nvýpovede danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.\n45. Dovolací súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uvádza:\n„V preskúmavanej veci z obsahu spisu ale vyplýva, že žalobca vo svojej žalobe\nneuviedol ako dôvod neplatnosti výpovede neexistenciu jeho nadbytočnosti pre neprijatie\npísomného rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene spočívajúcej v prerozdelení náplne\npráce začlenenej do zrušenej pracovnej pozície na iných svojich zamestnancov. Neurobil\ntak ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a v súvislosti s nadbytočnosťou túto\nskutočnosť (neprijatie písomného rozhodnutia...) vôbec neuviedol ani v odvolaní podanom\nproti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd nemali\npreto dôvod v základnom konaní riešiť dovolateľom v jeho dovolaní nastolenú otázku\na ani ju neriešili. Dovolateľom formulovaná otázka nemá teda charakter takej otázky,\nod vyriešenia ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Za tohto stavu jej riešenie\nnemá v preskúmavanej veci žiadne opodstatnenie. Dovolací súd dospel preto k záveru,\nže nebol tak splnený jeden zo základných predpokladov prípustnosti dovolania vyplývajúci\nz ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. V takomto prípade je tu bez ďalšieho dôvod\nna odmietnutie dovolania, pričom dovolací súd už ďalšie podmienky prípustnosti dovolania\nžalobcu neskúmal.“\n\n16\n\n46. Sťažovateľ v sťažnosti uznáva, že neprijatie písomného rozhodnutia žalovanej\no organizačnej zmene spočívajúcej v prerozdelení náplne práce začlenenej do zrušenej\npracovnej pozície na iných svojich zamestnancov explicitne nenamietal ani v žalobe,\nani v priebehu prvoinštančného konania, ani v odvolaní, avšak poukazuje na stanovisko,\nktoré doručil krajskému súdu 18. novembra 2016 v ktorom uvádza: „... žalovaná\nnepreukázala moju nadbytočnosť, ani príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou\na nadbytočnosťou zamestnanca, keďže zo žiadneho dôkazu vykonaného v doterajšom konaní\nnevyplýva,\n\nžeby\n\nk 31.\n\n01.\n\n2014,\n\nokrem\n\nrozhodnutia\n\no\n\norganizačnej\n\nzmene\n\nzo dňa 30. 01. 2014 (o zrušení dvoch pracovných pozícii), existovalo ďalšie rozhodnutie\no organizačnej zmene spočívajúcej napr. v rozšírení/zmene pracovnej náplne ostatných\nzamestnancov z oddelenia Inžinieringu o pracovnú náplň, ktorá vyplývala z mojej pracovnej\npozície.“ Odvolací súd sa k argumentácii uvedenej v stanovisku sťažovateľa vyjadril takto:\n„Pre posúdenie nadbytočnosti žalobcu je irelevantné, kto po zrušení jeho pracovnej pozície\nvykonával činnosti vykonávané žalobcom v rámci jeho pracovnej pozície, ale rozhodujúce\nje, že žalovaný nevytvoril namiesto zrušeného pracovného miesta žalobcu nové pracovné\nmiesto elektroinžiniera“, a preto sťažovateľ zastáva názor, že odvolací súd v odvolacom\nkonaní posudzoval právnu otázku, relevantnú pre posúdenie prípustnosti dovolania,\na teda najvyšší súd nemal zákonný dôvod na jeho odmietnutie.\n47. Po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a jej prílohami a predbežnom\nprerokovaní veci sa ústavný súd prikláňa k názoru najvyššieho súdu, že otázka,\nktorú formuloval sťažovateľ v dovolaní, nie je tou otázkou, od ktorej vyriešenia záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, keďže v konaní pred všeobecnými súdmi táto otázka riešená\nnebola. K argumentácii sťažovateľa, že krajský súd reagoval na jeho stanovisko v časti\nodôvodnenia rozsudku, kde sa vyjadril „Pre posúdenie nadbytočnosti žalobcu\nje irelevantné, kto po zrušení jeho pracovnej pozície vykonával činnosti vykonávané\nžalobcom v rámci jeho pracovnej pozície, ale rozhodujúce je, že žalovaný nevytvoril\nnamiesto zrušeného pracovného miesta žalobcu nové pracovné miesto elektroinžiniera“,\nústavný súd konštatuje, že ide o posudzovanie nadbytočnosti ako výpovedného dôvodu\npodľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vo všeobecnosti, nie konkrétne vo vzťahu\nk prijatiu, resp. neprijatiu písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene\n\n17\n\nspočívajúcej v prerozdelení náplne práce začlenenej do zrušenej pracovnej pozície na iných\nsvojich zamestnancov, ako ju formuloval sťažovateľ v právnej otázke nastolenej v dovolaní.\n48. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v napadnutom\nuznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s dovolaním\nsťažovateľa, ktorý jeho prípustnosť odôvodnil tým, že krajský súd vec nesprávne právne\nposúdil,\n\npričom\n\njeho\n\nrozhodnutie\n\nzáviselo\n\nod\n\nvyriešenia\n\nprávnej\n\notázky,\n\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Najvyšší súd skúmal\npodmienky prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom\nkonštatoval, že ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, taktiež že ide o otázku právnu, avšak tretia podmienka, a to že by malo ísť\no otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu podľa jeho názoru\nsplnená nebola.\n49. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného\nprostriedku uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom\nani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie označeného základného práva.\nV inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti\nalebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie\ndovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, preto použitý spôsob\nv konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľovi k súdnej\nochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n50. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu a základnými právami sťažovateľa podľa čl. 36 ods. 1 listiny,\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie\nsťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť\no ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť\n\n18\n\nsťažovateľa i v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n51.\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nochranu\n\nproti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní v zmysle čl. 36\npísm. b) ústavy a práv podľa čl. 4, čl. 9 ods. 2 písm. a) a ods. 3 dohovoru MOP ústavný súd\npoznamenáva, že k tomuto nemôže dôjsť postupom a rozhodnutím všeobecného súdu,\nktorým tento uplatní svoju právomoc spôsobom, ktorý zákon umožňuje. O takýto postup\nišlo aj v danej veci v prípade najvyššieho súdu, ktorý zákonom zverenú právomoc\nrozhodnúť o prípustnosti dovolania v danom prípade uplatnil spôsobom upraveným\npríslušným procesnoprávnym predpisom. Z uvedeného dôvodu aj túto časť ústavnej\nsťažnosti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\n52. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok,\nbolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch\nsťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. júna 2019\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práca, pracovný pomer-pracovné miesto", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "práca, pracovný pomer-Zákonník práce"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31aff00c-053a-49e7-8dce-c73c6282eb08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.242.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 242/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 242/2015 z 16. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.242.2015.1"}, {"guid": "ussr:fce23deb-352c-4f96-8037-d2544fd538ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 288/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fce23deb-352c-4f96-8037-d2544fd538ac"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "c643564f-ae5c-4478-ab8b-77e653236baa:4c6e2418-bfe5-4d2e-8ded-45e35502332e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1614204654.1", "spisova_znacka": "6Cdo/118/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/118/2017 z 29. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1614204654.1"}, {"guid": "09207031-047e-40dc-8970-28a9b0a92a7a:0cda1c4b-6e55-4f4c-b460-6010851a1ad9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1614204654.1", "spisova_znacka": "8CoPr/13/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/13/2015 z 19. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-12-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1614204654.1"}, {"guid": "8ed9a1df-fe51-45d6-9496-6fc35f2f8dd5:6dd76255-b00d-44d3-9e75-36443cb010a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cpr/2/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Cpr/2/2014 z 23. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2014-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8ed9a1df-fe51-45d6-9496-6fc35f2f8dd5:6dd76255-b00d-44d3-9e75-36443cb010a6"}], "citovane_v": []}