{"guid": "ussr:86c6c402-360a-4a00-8326-b7e50e9ed960", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.149.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 149/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 149/2019 z 18. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 149/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.149.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "nazov": "čl. 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/86c6c402-360a-4a00-8326-b7e50e9ed960", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.149.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.149.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.149.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 149/2019-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)\na Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 TdoV 9/2018\na jeho uznesením z 29. novembra 2018 a namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 38 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 3 Tost 30/2016 a jeho uznesením zo 14. septembra 2016 v spojení s postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 a jeho uznesením\nz 15. decembra 2009 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\ndoplnená podaním doručeným ústavnému súdu 7. mája 2019, vo veci namietaného\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 TdoV 9/2018\na jeho uznesením z 29. novembra 2018 a namietaného porušenia jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38\nods. 1 a 2 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 30/2016 a jeho uznesením\nzo 14. septembra 2016 v spojení s postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 a jeho uznesením\nz 15. decembra 2009.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Mestský súd Brno, Česká\nrepublika vydal 30. októbra 2009 pod sp. zn. 70 Nt 4819/2009 na sťažovateľa európsky\nzatýkací rozkaz pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa vtedy\nv Českej republike platného a účinného znenia ustanovenia § 219 zákona č. 160/1961 Sb.\nTrestní zákon. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 Ntc 5/2009 z 15. decembra 2009 rozhodol,\nže sa podľa vtedy platného a účinného znenia ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 403/2004\nZ. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o európskom zatýkacom rozkaze“) európsky\nzatýkací rozkaz vykoná, a teda sťažovateľ bude vydaný na trestné stíhanie do Českej\nrepubliky. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal priamo na verejnom zasadnutí\nsťažnosť, ktorú 16. decembra 2009 písomne odôvodnil. Následne bol 21. decembra 2009\nna trestné stíhanie do Českej republiky vydaný.\n\n2\n\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ dôvodí: „KS BA mi dňa 16. 12. 2009 doručil\npísomne odôvodnené vyhotovenie uznesenia o výkone EZR na ktoré dňa 17. 12. 2009\nvyznačil právoplatnosť na dňa 15. 12. 2009 a vykonateľnosť na dňa 16. 12. 2009 a to všetko\nnapriek skutočnosti, že som si na verejnom zasadnutí konané dňa 15. 12. 2009 ponechal\nlehotu na vyjadrenie sa k opravnému prostriedku, ktorý som aj následne 16. 12. 2009\npodal.“ V ústavnej sťažnosti namieta, že bol na trestné stíhane do Českej republiky vydaný\nnezákonne, pretože rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 2 Ntc 5/2009 z 15. decembra 2009\nnebolo v čase vydania jeho osoby právoplatné a ani vykonateľné, a to vzhľadom\nna skutočnosť, že voči predmetnému rozhodnutiu uplatnil sťažnosť ako riadny opravný\nprostriedok, ktorý mal podľa vtedy platného a účinného ustanovenia § 21 ods. 6 zákona\no európskom zatýkacom rozkaze odkladný účinok, pričom o tejto sťažnosti nebolo v čase\njeho vydania ešte rozhodnuté. S touto skutočnosťou spája sťažovateľ aj námietku porušenia\njeho základných práv na právnu pomoc a na obhajobu, keďže podľa jeho vyjadrenia\npo vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia krajského súdu o vydaní\nsťažovateľa na trestné stíhanie došlo k zrušeniu jemu pôvodne ustanoveného obhajcu,\na teda počas celého konania o ním uplatnenej sťažnosti, ktorú proti predmetnému\nrozhodnutiu podal, nebol zastúpený obhajcom i napriek skutočnosti, že v jeho prípade boli\ns odkazom na ustanovenie § 19 zákona o európskom zatýkacom rozkaze dané dôvody\npovinnej obhajoby.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že o sťažnosti sťažovateľa,\nktorú proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 2 Ntc 5/2009 z 15. decembra 2009 uplatnil,\nrozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Tost 30/2016 zo 14. septembra 2016, a to tak,\nže ju podľa § 193 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietol ako neprípustnú\ns odôvodnením, že sťažovateľ neuplatnil žiaden zo zákonom o európskom zatýkacom\nrozkaze definovaných dôvodov, pre ktorý by mohlo dôjsť k odmietnutiu vykonania\neurópskeho zatýkacieho rozkazu. O dovolaní sťažovateľa uplatnenom proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 30/2016 zo 14. septembra 2016 rozhodol najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 1 TdoV 9/2018 z 29. novembra 2018, ktorým dovolanie podľa § 382\npísm. f) Trestného poriadku odmietol, dôvodiac skutočnosťou, že dovolanie bolo uplatnené\n3\n\nproti takému rozhodnutiu, ktoré nepatrí do zákonom vymedzenej skupiny rozhodnutí,\nproti ktorým je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Tost 30/2016 zo 14. septembra 2016 predkladá námietku „nezákonného zloženia\nsenátu“, v rámci ktorej v konkrétnosti dôvodí takto: „Sudkyňa JUDr. Gabriela Šimonová\nrozhodovala a konala o mnou podanej sťažnosti ako predsedníčka senátu NS SR\npod sp. zn. 3Tost v roku 2016 a zároveň v súvislosti s tou istou sťažnosťou zo 16. 12. 2009\nkonala ešte v roku 2010 ako predsedníčka Krajského súdu v Bratislave s odkazom\nna Spr. 3044/2010 z 29. 1. 2010, Spr. 3044/2010 z 31. 5. 2010, Spr. 3044/2010\nzo 7. 10. 2010. Predmetnú skutočnosť som v čase rozhodovania NS SR nemohol namietať,\nnakoľko sa jedná o novú, resp. o skutočnosť, ktorá nebola vopred známa v pôvodnom\nkonaní a zároveň som uvedený právny stav nemal s kým konzultovať, keďže rozhodnutím\nKS BA z 15. 12. 2009 došlo k protizákonnému zrušeniu môjho ustanoveného obhajcu\nJUDr. Illášová. V danom prípade NS SR zo 14. 9. 2016 pod sp. zn. 3 Tost 30/2016 sa jedná\no nezákonné rozhodnutie, kde predsedníčka JUDr. Gabriela Šimonová mala postupovať\nv zmysle § 31 ods. 3 Tr. por. a nie o mojej sťažnosti rozhodovať po 6 rokoch a 10 mesiacoch\nv nezákonnom zložení senátu 3Tost so sudcom, ktorý mal byť z rozhodovania a konania\nvylúčený.“\n6. V nadväznosti na všetky uvedené skutočnosti sťažovateľ v ústavnej sťažnosti\nformuluje aj námietku porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pred krajským\nsúdom pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 a v konaní vedenom pred najvyšší súdom\npod sp. zn. 3 Tost 30/2016, a dôvodí, že„... v konaní o EZR od roku 2009 až doposiaľ t. j.\ndo roku 2019 ešte stále neni o výkone EZR a vydaní mojej osoby na trestné stíhanie do ČR\nvedené na KS BA pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie“.\n7. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ predkladá námietku porušenia jeho základného\npráva na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom aj vo vzťahu k rozhodnutiu\ndovolacieho súdu. V konkrétnosti na tomto mieste argumentuje: „O podanom dovolaní\nz 20. 9. 2018 rozhodoval NS SR dňa 29. 11. 2018, sp. zn. 1 TdoV 9/2018 v zložení senátu\n\n4\n\nz predsedu senátu JUDr. Libora Dulu a sudcov JUDr. Štefana Michalíka, JUDr. Petra\nPaludu, JUDr. Petra Szaba a JUDr. Františka Moznera, ktorý rozhodol, že dovolanie\npodľa § 382 písm. f) Tr. por. odmieta. Podľa § 31 ods. 3 Tr. por. je sudca vylúčený z\nrozhodovania na súde vyššieho stupňa ak sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho\nstupňa a naopak. V tomto prípade NS SR pod sp. zn. 1 TdoV 9/2018 je sudca JUDr. Štefan\nMichalík, ktorý rozhodoval ako predseda senátu NS SR pod sp. zn. 6 Tost 38/2016 zo 7. 10.\n2016 a pod sp. zn. 6 Tost 44/2016 zo 4. 1. 2017 o mnou podanej sťažnosti z 27. 7. 2016\nproti KS BA z 15. 12. 2009, sp. zn. 2 Ntc 5/2009 vo veci prieťahov v súdnom konaní, kedy\nvydal Opatrenie s konštatovaním prieťahov v konaní, resp. existenciu prieťahu v konaní na\nKS BA pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 na čo sa v podanom dovolaní poukazovalo na strane 4, a\nzároveň s tou istou vecou konal a rozhodoval aj ako člen senátu NS SR dňa 29. 11. 2018\npod sp. zn. 1 TdoV 9/2018 vo veci dovolania. V tomto prípade NS SR pod sp. zn. 1 TdoV\n9/2018 je sudca JUDr. František Mozner, ktorý rozhodoval ako člen senátu NS SR pod\nsp. zn. 2 Tost 41/2017 z 28. 11. 2017 o mnou podanej sťažnosti z 25. 9. 2017 proti KS BA,\nsp. zn. 2 Ntc 5/2009 vo veci prieťahov v súdnom konaní, kde mnou podanú sťažnosť NS SR\npod sp. zn. 2 Tost 41/2017 podľa § 55 ods. 5 písm. a) Tr. por. zamietol na čo vo vyjadrení\nKP BA z 12. 10. 2018 pod sp. zn. 2 KPt 115/09/1100-33 k dovolaniu prokurátora na strane\n2 poukazuje aj na rozhodnutie NS SR 2 Tost 41/2017, a zároveň s tou istou vecou konal\na rozhodoval aj ako člen senátu NS SR dňa 29. 11. 2018 pod sp. zn. 1 Tdo V9/2018 vo veci\ndovolania.“\n8. Sťažovateľ v závere ústavnej sťažnosti hodnotí dovolacie rozhodnutie najvyššieho\nsúdu ako nezákonné, prezentujúc toto svoje stanovisko: «S poukazom na porušenie práva\nna spravodlivý proces podľa § 2 ods. 7 Tr. por. opierajúc sa o čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 Dohovoru (kde spravodlivý proces predstavuje celé jadro Dohovoru) a odkazom\nna rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 5 Tdo 31/2017, ktorý názorne konštatuje úspešnosť\nuplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. „Pokiaľ\nide o porušenie zákona v tejto súvislosti NS SR už stabilne v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti zdôrazňuje, že také porušenie by malo svojou povahou a vážnosťou zodpovedať\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá\ni samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.“ Z uvedeného\n\n5\n\nje zrejme, že aj toto uplatňovanie dovolacieho dôvodu v podanom dovolaní z 20. 9. 2018\nbolo opodstatnené a spôsobilé na dovolacie konanie pred NS SR, aby došlo k náprave mnou\nuvádzaných a podložených porušení zákonov a práv v predchádzajúcich konaniach.»\n9. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva\npodľa čl. 6\n\nods. 1\n\ndohovoru\n\npostupom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 1 TdoV 9/2018 a jeho uznesením z 29. novembra 2018 a jeho základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38\nods. 1 a 2 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) a c) dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 30/2016 a jeho uznesením\nzo 14. septembra 2016 v spojení s postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 a jeho uznesením z 15. decembra 2009, označené rozhodnutia\nzrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.\n10. Vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi\nMészárosovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019.\nPreto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“)\nbola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3\nrozvrhu práce bola predbežne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana\nLaššáková (predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.\nII.\n11. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n6\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246\nods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté\ndo 28. februára\n\n2019,\n\npričom\n\nprávne\n\núčinky\n\núkonov,\n\nktoré\n\nv\n\nkonaní\n\nnastali\n\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n14. Ústavný súd podľa ustanovenia § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh\nna začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho\npojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie\nktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia\npodľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý\nje neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný\noneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n15. Ťažiskovou otázkou ústavnej sťažnosti sťažovateľa, od ktorej sa odvíja aj ďalšia\nnadväzujúca argumentácia, je námietka sťažovateľa o nezákonnom postupe krajského súdu\nv súvislosti s vykonaním európskeho zatýkacieho rozkazu, keď bolo pristúpené k realizácii\nvydávacieho rozhodnutia predtým, ako bolo rozhodnuté o sťažovateľom uplatnenej\nsťažnosti majúcej v zmysle relevantnej právnej úpravy odkladný účinok.\n\n7\n\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 2, čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. b)\n\na c)\n\ndohovoru\n\npostupom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 a jeho uznesením z 15. decembra 2009\n16. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde je návrh na začatie konania\nneprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov,\nv ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky\nkonania boli splnené.\n17. Z evidencie rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ\nuž v minulosti podal ústavnému súdu ústavnú sťažnosť, obsahom ktorej bola identická\nnámietka smerujúca proti postupu krajského súdu, realizovaného bezprostredne po vydaní\nuznesenia sp. zn. 2 Ntc 5/2009 z 15. decembra 2009, kde krajský súd umožnil,\naby bol sťažovateľ vydaný do Českej republiky na trestné stíhane napriek tomu, že uvedené\nrozhodnutie v tom čase nebolo právoplatné a ani vykonateľné, keďže proti nemu\nbola sťažovateľom podaná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, ktorý mal podľa vtedy\nplatného a účinného ustanovenia § 21 ods. 6 zákona o európskom zatýkacom rozkaze\nodkladný účinok a o tejto sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté. Ústavný súd rozhodol\no predmetnej námietke, resp. o časti ústavnej sťažnosti, ktorá túto námietku obsahovala\nuznesením sp. zn. III. ÚS 363/2017 z 30. mája 2017 tak, že ju odmietol ako podanú\noneskorene.\n18. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto\nuznesenia ústavný súd, vychádzajúc z § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde\nv spojitosti s § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, ústavnú sťažnosť v označenej časti\nnamietaného porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa\nčl. 38 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru postupom krajského\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 a jeho uznesením z 15. decembra 2009\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\n\n8\n\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009 a postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tost 30/2016\n19. Z evidencie rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že námietku\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp.\n\nzn.\n\n2\n\nNtc\n\n5/2009\n\na postupom\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 3 Tost 30/2016 sťažovateľ formuloval už vo svojej predchádzajúcej ústavnej\nsťažnosti, o ktorej ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 363/2017\nz 30. mája 2017 tak, že ju odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n20. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd, vychádzajúc z § 56 ods. 2 písm. d)\nzákona o ústavnom súde v spojitosti s § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, ústavnú\nsťažnosť v označenej časti namietaného porušenia práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na podľa čl.\n\n38\n\nods.\n\npod sp. zn. 2 Ntc 5/2009\n\n2\n\nlistiny\na\n\npostupom\n\npostupom\n\nkrajského\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\nsúdu\n\nv\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 3 Tost 30/2016 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde\nako neprípustnú.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 2, čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3\npísm. b) a c) dohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 30/2016\nzo 14. septembra 2016\n21. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov\n\nod\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nrozhodnutia,\n\noznámenia\n\nopatrenia\n\nalebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta\nodo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\n\n9\n\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n22. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 30/2016 zo 14. septembra 2016\nnadobudlo právoplatnosť vyhlásením 14. septembra 2016 [§ 184 ods. 1 písm. b) bod 3,\n§ 185 ods. 2 a § 177 písm. d) Trestného poriadku v spojení s § 180 a s § 171\nods. 4 Trestného poriadku]. Sťažovateľovi bolo predmetné uznesenie podľa jeho vlastného\nvyjadrenia doručené 23. septembra 2016. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená\n12. februára 2019 (podaná na poštovú prepravu 11. februára 2019), teda po vyše dvoch\nrokoch od právoplatnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, resp. po vyše dvoch\nrokoch od doručenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľovi.\n23. Ústavný súd sa na tomto mieste musel vysporiadať s relevantnou otázkou,\nči sťažnosť smerujúca proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu nie je podaná\noneskorene.\n24. Ústavný súd si je vedomý právneho názoru, ktorý opakovane vo svojej judikatúre\nvyslovil [akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť\nč. 46129/99, najmä jeho body 51, 53, 54] a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy v prípade procesného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu o dovolaní, bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému\nsúdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu druhostupňového súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010). Tieto\nzávery sa však nemôžu vzťahovať na situáciu, keď právny poriadok explicitne vylučuje\npodanie mimoriadneho opravného prostriedku (napr. dovolania) voči určitému rozhodnutiu,\nresp. je vylúčená možnosť, aby najvyšší súd posúdil prípustnosť dovolania s ohľadom\nna dovolacie dôvody, keďže jeho neprípustnosť je daná ex lege bez ohľadu na prítomnosť\n\n10\n\ndovolacích dôvodov. Ide o situáciu upravenú Trestným poriadkom v ustanoveniach § 368\nods. 1 a 2 citovaného zákona v spojení s ustanovením § 382 písm. f) citovaného zákona,\nkde Trestný poriadok taxatívne (v § 368 ods. 2) vypočítava rozhodnutia (ak Trestný\nporiadok neustanovuje inak), voči ktorým je prípustné dovolanie (za splnenia podmienok\nustanovených v § 368 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 371 Trestného poriadku).\nA contrario je teda voči iným rozhodnutiam druhostupňového súdu dovolanie neprípustné\n(ak Trestný zákon neustanovuje inak) bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú naplnené\ndovolacie dôvody upravené v ustanoveniach § 371 Trestného poriadku a dovolací súd\nje povinný odmietnuť dovolanie bez preskúmania veci a bez ohľadu na prítomnosť\ndovolacích dôvodov (obdobne pozri sp. zn. II. ÚS 2/2015).\n25.\n\nSťažovateľ\n\npodal\n\ndovolanie\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 3 Tost 30/2016 zo 14. septembra 2016, ktorým najvyšší súd zamietol sťažnosť\nproti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 2 Ntc 5/2009 z 15. decembra 2009 o vydaní\nsťažovateľa na trestné stíhanie do Českej republiky. Proti predmetnému druhostupňovému\nuzneseniu najvyššieho súdu nie je v zmysle ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku\ndovolanie prípustné, čo konštatoval dovolací súd vo svojom uznesení sp. zn. 1 TdoV 9/2018\nz 29. novembra 2018. Pre úplnosť ústavný súd dopĺňa, že Trestný poriadok neupravuje\nodlišne uvedené závery ani v treťom diele ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku\n(§ 393 až § 405a) upravujúcom obnovu konania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ\n(zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) mohol a mal vedieť, že dovolanie proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu nie je prípustné a podané dovolanie bude\nodmietnuté\n\npre\n\nneprípustnosť\n\nvyplývajúcu\n\nz Trestného\n\nporiadku.\n\nKeďže\n\nproti\n\ndruhostupňovému uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie právny poriadok explicitne\nvylučoval, bol sťažovateľ oprávnený podať ústavnú sťažnosť ústavnému súdu priamo proti\nnapadnutému druhostupňovému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 30/2016\nzo 14. septembra 2016 v lehote predpokladanej ustanovením § 124 zákona o ústavnom\nsúde.\n26. Sumarizujúc už uvedené, ústavný súd uzatvára, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv časti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 30/2016\nzo 14. septembra 2016 je nutné považovať za podanú oneskorene, keďže ústavná sťažnosť\n11\n\nnebola podaná v lehote určenej ustanovením § 124 zákona o ústavnom súde a lehotu\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno na základe podaného dovolania\na napadnutého uznesenia najvyššieho súdu o jeho neprípustnosti považovať za zachovanú\nz dôvodov uvedených v bodoch 24 a 25 odôvodnenia tohto uznesenia (obdobne pozri\nsp. zn. II. ÚS 2/2015). Ústavný súd tak ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38\nods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Tost 30/2016 zo 14. septembra 2016 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f)\nzákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.\nK namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 TdoV 9/2018 a jeho uznesením\nz 29. novembra 2018\n27. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostrel námietku porušenia všetkých\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru postupom najvyššieho súdu v dovolacom\nkonaní a dovolacím rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorú opiera o repetíciu argumentov,\nktoré predostrel vo vzťahu k druhostupňovému postupu a uzneseniu najvyššieho súdu\nv spojení s prvostupňovým postupom a uznesením krajského súdu (rozhodovanie o vydaní\nsťažovateľa na trestné stíhanie do Českej republiky). Sťažovateľ s odkazom na uvedenú\nargumentáciu hodnotí dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu ako nezákonné, pričom túto\nargumentáciu rozširuje aj o námietku porušenia jeho základného práva na prerokovanie\na rozhodnutie veci nestranným súdom, ktorú opiera o tvrdenie, že o jeho dovolaní\nrozhodovali sudcovia, ktorí mali byť v zmysle relevantnej právnej úpravy z konania\na rozhodovania o ním uplatnenom dovolaní vylúčení.\n28. Z obsahu odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 TdoV 9/2018\nz 29. novembra 2018 vyplýva, že najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 382\npísm. f) Trestného poriadku s odôvodnením, že bolo podané proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustné, odkazujúc pritom na ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného\n\n12\n\nporiadku taxatívne vymedzujúce skupinu rozhodnutí, voči ktorým právna úprava podanie\ndovolania pripúšťa.\n29. K ochrane základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nktorá je ústavným súdom poskytovaná v rámci konania o sťažnostiach fyzických\na právnických osôb podľa čl. 127 ústavy, poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú\njudikatúru zakotvujúcu tieto základné postuláty:\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,\naby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,\nktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46\nods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy) [napr. III. ÚS 406/2014].\nDo obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy (ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom,\nktorý predpisuje zákon) a aby bolo toto rozhodovanie zároveň pokryté jej ústavne\nkonformným výkladom a aplikáciou (napr. III. ÚS 406/2014).\nRámec povinností orgánov verejnej moci, proti ktorým smeruje právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu, upravuje čl. 2 ods. 2 ústavy, zakotvujúci princíp právneho štátu – viazanosť\nverejnej moci právom, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každé konanie súdu,\nresp. iného orgánu verejnej moci, ktoré nie je v súlade so zákonom, t. j. ak orgán verejnej\nmoci nekoná v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, protirečí príkazu ústavnej normy\n(napr. III. ÚS 406/2014).\n30. Ústavný súd konštatuje, že explicitná právna úprava (§ 368 ods. 2 Trestného\nporiadku) jasne vymedzuje skupinu rozhodnutí, voči ktorým je možné dovolanie uplatniť,\npričom uznesenie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu (resp. uznesenie,\nktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľa podanej voči takémuto uzneseniu) celkom\nzjavne do uvedenej kategórie rozhodnutí nepatrí. Najvyšší súd, ktorý aplikoval dotknuté\n13\n\nustanovenia Trestného poriadku a odmietol podané dovolanie konštatujúc, že sťažovateľ\npodal dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, postupoval\nv plnom súlade so zákonom, tak ako mu to ukladá relevantná právna norma. Najvyšší súd,\nktorý postupoval spôsobom, ktorý mu ukladá zákon, nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť\ndo základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako ani do ďalších v sťažnosti namietaných práv (obdobne pozri sp. zn. III. ÚS 373/2018).\nV tejto súvislosti je celkom bezpredmetné zaoberať sa čiastkovou námietkou sťažovateľa\no porušení jeho základného práva na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom.\nZákladné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46\nods. 1 ústavy totiž nie je samoúčelné, jeho účelom je zaistenie spravodlivosti konania.\nV okolnostiach veci sťažovateľa je celkom nepochybné, že najvyšší súd, ktorý aplikoval\nrelevantnú právnu normu, ktorej text je absolútne jasný (bez potreby akejkoľvek\ninterpretácie) a prijal rozhodnutie, ktoré s touto právnou normou plne korešponduje,\nspravodlivosť dovolacieho konania, ktoré je konečným cieľom práva na nestranný súd,\nnepochybne naplnil.\n31. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n32. Vychádzajúc z uvedených čiastkových záverov, ústavný súd posúdil ústavnú\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nv časti\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nvšetkých\n\noznačených\n\npráv\n\npodľa ústavy, listiny a dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 TdoV\n\n9/2018 a jeho uznesením z 29. novembra 2018 ako zjavne\n\nneopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\n14\n\n33. V závere sa ústavný súd vysporiadal aj so žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd poukazuje na svoju\nustálenú prax, v zmysle ktorej je jednou z podmienok vyhovenia žiadosti sťažovateľa\no ustanovenie\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nv konaní\n\npred\n\nústavným\n\nsúdom\n\nskutočnosť,\n\nže v jeho prípade nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\nKeďže ústavný súd, tak ako to je uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto\nrozhodnutia, skonštatoval dôvody pre odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npre jej neprípustnosť,\n\noneskorenosť\n\na zjavnú\n\nneopodstatnenosť,\n\nteda\n\njej\n\nzjavnú\n\nbezúspešnosť, bolo bez právneho významu sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie\nprávneho zástupcu zaoberať.\n34. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júna 2019\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "sťažnosť-odmietnutie", "zatýkací rozkaz, príkaz na zatknutie-európsky zatýkací rozkaz", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "dovolanie-prípustnosť", "právoplatnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7f65851d-9339-4991-b593-06cd51d0635a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.373.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 373/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 373/2018 z 18. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.373.2018.1"}, {"guid": "ussr:f3a63206-49fd-4cad-a328-937fc9541054", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.363.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 363/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.363.2017.1"}, {"guid": "ussr:d51611e3-3e7a-496a-a523-99b77c216af2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.406.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2014 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.406.2014.1"}, {"guid": "ussr:22c6b025-d4f0-4efa-94a3-da980b333e67", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2015 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c6b025-d4f0-4efa-94a3-da980b333e67"}, {"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9b85c638-ac14-46f6-9cf7-654a8a9873ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.484.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 484/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 484/2024 z 1. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.484.2024.1"}, {"guid": "ussr:cea46bc3-3db5-4e40-93bf-88088747c2f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.67.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 67/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/2022 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.67.2022.1"}]}