{"guid": "ussr:6e9d2cf6-57e2-4370-8387-2e4496913011", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.147.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2019 z 18. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 147/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.147.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6e9d2cf6-57e2-4370-8387-2e4496913011", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.147.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.147.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.147.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 147/2019\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho\n(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Vincentom\n\nLechmanom, advokátska kancelária, Popradská 80, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 588/2015 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú\n\nsťažnosť\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľka“),\n\n,\n\n,\n\nvo veci\n\nnamietaného\n\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 588/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou v spore\nvedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 588/2015. Napadnuté konanie pred okresným\nsúdom začalo 16. septembra 2015 návrhom na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie\n621,55 € s príslušenstvom, resp. žalobným návrhom o zaplatenie 621,55 € s príslušenstvom.\nOkresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku svojou výzvou\nz 18. januára 2016, t. j. po 4 mesiacoch odo dňa začatia konania. Následne súd po zaplatení\nsúdneho poplatku vydal 11. februára 2016 platobný rozkaz sp. zn. 17 C 588/2015.\nŽalovaný v 2. rade podal 4. marca 2016 proti vydanému platobnému rozkazu odpor\n(datovaný 1. marca 2016) a žalovaný v 1. rade 4. marca 2016 (datovaný 2. marca 2016).\nSťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala 6. apríla 2016\nvyjadrenie k takto podaným odporom žalovaných, a to v zmysle prípisu súdu\nz 22. marca 2016 doručeného právnemu zástupcovi 29. marca 2016.\nPrvé pojednávanie okresný súd v spore samom nariadil na 6. február 2017,\nt. j. približne rok po vydaní platobného rozkazu, resp. po takmer roku a pol od začatia\nkonania. Pojednávanie bolo odročené bez prejednania sporu z dôvodu ospravedlnenia\nžalovaných v 1. a 2. rade.\nOkresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 27. marec 2017, ktoré však bolo\nopätovne odročené bez prejednania sporu z dôvodu ospravedlnenia žalovaného v 2. rade.\nNový termín pojednávania nebol určený.\nZástupca sťažovateľky sa prostredníctvom informačnej kancelárie okresného súdu\ndopytoval\n\ntermínu\n\nďalšieho\n\npojednávania,\n\npričom\n\nnásledne\n\ndostal\n\ninformáciu,\n\nže 3. januára 2018 bol spor pridelený na prejednanie novej sudkyni JUDr. Júlii Malegovej.\nZástupca sťažovateľky, rešpektujúc skutočnosť pridelenia sporu novému sudcovi\na potrebou oboznámenia sa s ním, podal 12. septembra 2018 žiadosť o urýchlené konanie\nv spore samom, keďže v spore samom sa od posledného nariadeného termínu pojednávania\n\n2\n\n(27. marec 2017) nekonalo viac ako 1,5 roka a od podania žaloby tak bez prejednania sporu\nna pojednávaní uplynuli tri roky.\nNapriek tejto žiadosti zástupcu sťažovateľky okresný súd vo veci ďalej nekonal,\na preto sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala 12. februára 2019 sťažnosť\nna postup súdu z dôvodu prieťahov. Predseda okresného súdu túto sťažnosť posúdil\nako dôvodnú (list Spr. 43/2019 zo 14. februára 2019).\n3. Podľa sťažovateľky zo strany okresného súdu tak došlo k zbytočným prieťahom\nv trvaní minimálne 21 mesiacov, t. j. takmer 2 roky, hoci sťažovateľka je toho názoru,\nže tieto prieťahy trvali dlhšiu dobu, keďže od podania žaloby uplynuli ku dňu podania tejto\nsťažnosti približne 3 roky a 7 mesiacov.\n3.1 Doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní podľa sťažovateľky\nnezodpovedá\n\noznačeným\n\nústavným\n\nprávam.\n\nZ označených\n\nústavných\n\npráv,\n\nako aj z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku pre všetky súdy podľa slov\nsťažovateľky vyplýva povinnosť postupovať rýchlo a bez prieťahov v priebehu celého\nsúdneho konania bez ohľadu na skutočnosť,\n\nči výsledkom takéhoto postupu\n\nje jeho procesné rozhodnutie alebo rozhodnutie vo veci samej.\n3.2 K právnej a faktickej zložitosti sa sťažovateľka domnieva, že po právnej stránke\nide o vec, ktorá patrí k štandardnej rozhodovacej agende všeobecných súdov v civilných\nveciach. Z pohľadu procesnej a skutkovej zložitosti taktiež zásadne nevybočuje z bežnej\nagendy všeobecných súdov.\n3.3 K správaniu strany sporu sťažovateľka uvádza, že dosiaľ nevykonala úkon,\nktorý by znamenal zbytočné naťahovanie sporu, resp. oddialenie vydania jeho rozhodnutia.\n3.4 K postupu súdu sťažovateľka poukazuje na skutočnosti už uvedené, a to najmä\nna nečinnosť súdu od marca 2017 do januára 2018, keď bola vec pridelená novému sudcovi,\na následne na obdobie od januára 2018 dosiaľ.\n4. Sťažovateľka navrhla vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:\n\n3\n\n„Základné právo sťažovateľky\n\nna prerokovanie\n\na rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKošice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/588/2015 porušené boli.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice II, aby v konaní\nvedenom pod sp. zn. 17C/588/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke\nfinančné zadosťučinenie v sume 2 000,- EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd\nKošice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke\nnáhradu trov konania...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n4\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n6.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil\nústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány\nna také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom\nprocesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné\nefektívne a vecne správne využívať.\n6.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé\nnamietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom\nna konkrétne okolnosti prípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá\nv súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci,\nsprávanie účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02).\nMedzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet\nsporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. II. ÚS 32/02\nalebo I. ÚS 19/00). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas\n\n5\n\ntrvania konania (porov. napr. I. ÚS 92/97), resp. na celkovú dĺžku konania (porov.\nnapr. III. ÚS 123/02).\n6.3 Obdobne i Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu k právu\nna prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma primeranosť\nlehoty (reasonable time) konania v rámci konkrétnych okolností prípadu, aplikujúc pritom\nštyri základné kritériá pre posúdenie primeranosti danej lehoty: zložitosť veci, správanie\nsťažovateľa, postup štátnych orgánov a význam sporu pre sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli\nv. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128; Frydlender\nv. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).\n6.4\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nvšak\n\npoukazuje\n\nna\n\nsvoje\n\npredchádzajúce\n\nrozhodnutia,\n\nv ktorých opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých\nmesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. III. ÚS 91/04\nalebo II. ÚS 129/06) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne\nza následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. I. ÚS 46/01, III. ÚS 92/03 alebo I. ÚS 149/02,\npríp. III. ÚS 372/09). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd\nspravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom\novplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež\nnapr. v III. ÚS 199/02 alebo I. ÚS 57/01).\n6.5 V duchu záverov deklarovaných v predchádzajúcom bode ústavný súd ani\nv minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu v sporovom konaní po uplynutí jedného\nroka od podania žaloby na tomto súde do podania sťažnosti ústavnému súdu za taký postup,\nktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy v konaní takej intenzity, ktorá by zakladala\nporušenie práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri IV. ÚS 147/04).\n6.6 Z najnovšej judikatúry možno odkázať na uznesenie sp. zn. II. ÚS 715/2017\nz 15. novembra 2017, ktorým ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosť na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže ústavný\n\n6\n\nsúd vyhodnotil dĺžku nečinnosti súdu od 11. marca 2015 do 22. septembra 2017 (do podania\nsťažnosti ústavnému súdu), t. j. 30 mesiacov, ako dĺžku, ktorá nesignalizuje porušenie\noznačeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom ústavný súd\nuviedol: „Pri rozhodovaní ústavný súd vychádza aj z charakteru... konania... Skutočnosť,\nže v posudzovanej veci nedošlo dosiaľ k fakultatívnemu nariadeniu pojednávania,\nresp. k iným úkonom zistiteľným z pohľadu sťažovateľa, ešte samo osebe neznamená,\nže odvolací súd je vo veci úplne nečinný. Ústavný súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu\ndĺžku odvolacieho konania od predloženia veci odvolaciemu súdu (11. marca 2015, pozn.)\ndo podania tejto sťažnosti (22. septembra 2017, pozn.) za nezlučiteľnú so základným\nprávom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. K takémuto záveru\nústavný súd dospel aj s prihliadnutím na krajským súdom oznámený predpokladaný termín\nrozhodnutia vo veci (december 2017, pozn.)... Po preskúmaní sťažnosti a postupu krajského\nsúdu v napadnutom konaní ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého\nodvolacieho konania nesignalizuje nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe\nktorej by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie\nsťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.“\n6.7 Ústavný súd obdobne v civilnoprávnej veci, predmetom ktorej boli peňažné\nnároky sťažovateľa a v ktorej bol na počiatku konania vydaný zmenkový platobný rozkaz\na následne (po podaných námietkach) sa konalo vo veci samej, rozhodol uznesením\nsp. zn. II. ÚS 123/2018 z 15. februára 2018 o neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa,\npričom „ústavný súd vyhodnotil ako nečinnosť okresného súdu obdobie celého roka 2016\na obdobie 11 mesiacov roka 2017 (do podania sťažnosti ústavnému súdu), teda spolu\nobdobie 23 mesiacov nečinnosti. Ústavný súd nepokladal obdobie roku 2015 (od podania\nsťažovateľom\n\npodaného\n\nnávrhu\n\nna\n\nvydanie\n\nzmenkového\n\nplatobného\n\nrozkazu\n\ndňa 13. 2. 2015 do konca roka 2015) za obdobie nečinnosti okresného súdu, keďže v tomto\nobdobí okresný súd jednak vydal dňa 12. 6. 2015 zmenkový platobný rozkaz č. 3 CbZm\n62/2015-31, ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 24. 6. 2015,\nako aj doručoval sťažovateľovi námietky žalovaných a sťažovateľ mal priestor na podanie\n\n7\n\nvyjadrenia k námietkam, kde toto obdobie nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu...\nÚstavný súd konštatuje, že výsledné namietané obdobie nečinnosti okresného súdu\nv predmetnom konaní nemožno posúdiť ako prieťahy takej intenzity, ktoré by zakladali\nporušenie sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy alebo porušenie jeho práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.“.\n6.8 Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu,\nzohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré\nrozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu\nčlenského štátu a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti\nodvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko,\nč. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. októbra 1992, body 20 ‒ 21) alebo 28 mesiacov\ntrvajúce obdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby do výzvy súdu k jej doplneniu) v rámci\ncivilného konania (pozri Dostál v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP\nz 25. 5. 2004, body 192 ‒ 193).\n7. Aplikujúc popísané východiská na vec sťažovateľky, ústavný súd nevyhodnotil\ncelé obdobie trvania napadnutého konania (t. j. od 16. septembra 2015, keď sťažovateľka\npodala návrh na vydanie platobného rozkazu, do 12. apríla 2019, keď bola ústavnému súdu\ndoručená\n\ntáto\n\nústavná\n\nsťažnosť)\n\nako\n\nnečinnosť\n\nokresného\n\nsúdu\n\nalebo\n\nako neospravedlniteľné prieťahy v konaní.\n7.1 Obdobie od septembra 2015 (od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu)\ndo marca 2017 (keď sa malo uskutočniť pojednávanie) nemožno vyhodnotiť ako nečinnosť\nokresného súdu, keďže ten v tomto období konal (výzva na zaplatenie súdneho poplatku,\nvydanie platobného rozkazu, nariadené dve pojednávania) a možno badať snahu okresného\nsúdu o postup bez zbytočných prieťahov.\n7.2 Ústavný súd by ako nečinnosť okresného súdu mohol vyhodnotiť obdobie\nod 27. marca 2017 (keď sa malo uskutočniť pojednávanie) do 12. apríla 2019,\n\n8\n\nkeď sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť ústavnému súdu. Avšak i v období týchto 25\nmesiacov, v rámci ktorých treba priznať, že okresný súd navonok neučinil žiaden relevantný\núkon vedúci k rozhodnutiu veci, je nutné počítať s ospravedlniteľným časom na štúdium\nveci samej zo strany novej zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená 3. januára 2018.\nNie je bez relevancie ani skutočnosť, že predseda okresného súdu sťažnosť sťažovateľky\nna prieťahy\n\nv napadnutom\n\nkonaní\n\nposúdil\n\nako\n\ndôvodnú,\n\no čom\n\nju\n\nlistom\n\nsp. zn. Spr. 43/2019 zo 14. februára 2019 informoval, a je preto opodstatnené poskytnúť\npredsedovi okresného súdu primeraný čas na zjednanie nápravy.\n7.3 Zohľadniac (i) sťažovateľkou opísaný skutkový stav a chronológiu úkonov\nv predmetnom napadnutom konaní, (ii) charakter skutkového stavu, (iii) posudzované\nkritériá v konaní o ústavnej sťažnosti pre namietané porušenie práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a (iv) ustálenú judikatúru ústavného súdu a ESĽP, ústavný súd\nkonštatuje, že výsledné namietané obdobie nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní\nnemožno posúdiť ako prieťahy takej intenzity, ktoré by zakladali porušenie sťažovateľkinho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy alebo porušenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n7.4 Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť\nsa opätovne s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd\nv napadnutom konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.\n8. Vzhľadom na dosiaľ prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júna 2019\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-intenzita", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a62f22a-8cef-4e5a-a091-476f5d46cae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.123.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2018 z 15. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.123.2018.1"}, {"guid": "ussr:7e4c0509-8315-4a95-a149-87747c5c75d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.715.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 715/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 715/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.715.2017.1"}, {"guid": "ussr:d4270dee-a0a1-48b0-ba78-e31d2a2ecb30", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 372/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 372/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4270dee-a0a1-48b0-ba78-e31d2a2ecb30"}, {"guid": "ussr:f052da65-024d-4e97-8b1b-8884ba37181c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 129/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/06 z 27. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-27", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f052da65-024d-4e97-8b1b-8884ba37181c"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:2820c182-78fd-44d7-9eec-2cf20a5696d7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 91/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/04 z 10. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-10", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2820c182-78fd-44d7-9eec-2cf20a5696d7"}, {"guid": "ussr:7e25b98d-3ae4-4b8a-b90f-709a71207d37", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/03 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e25b98d-3ae4-4b8a-b90f-709a71207d37"}, {"guid": "ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 123/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/02 z 6. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-06", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586"}, {"guid": "ussr:0971de39-d8aa-4f55-ba40-6d11abfc8cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 149/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 149/02 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0971de39-d8aa-4f55-ba40-6d11abfc8cc1"}, {"guid": "ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/02 z 17. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-17", "citacie_n": 682, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/02 z 21. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-21", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6"}, {"guid": "ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/01 z 22. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-22", "citacie_n": 943, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2c8532ab-82c3-4ebd-bd18-397239837167", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/00 z 21. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-21", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:4f1b3949-f15f-4515-9215-7a58ddb90996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/97 z 19. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-19", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}