{"guid": "ussr:f867268f-66e9-4411-8634-0c5059620f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.143.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2019 z 13. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 143/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.143.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "nazov": "čl. 48 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f867268f-66e9-4411-8634-0c5059620f6d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.143.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.143.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.143.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 143/2019-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra\nMolnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nANROSSI s. r. o., Esterházyovcov 1554/27, Galanta,\n\n, právne zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou Weis & Partners s. r. o., Ivanská cesta 30/B, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Peter Weis, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Asan 6/2016 z 31. januára 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ANROSSI s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n26. apríla 2019 doručená [v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\n(prostredníctvom e-mailovej správy) a následne 30. apríla v elektronickej podobe\nautorizovaná podľa osobitného predpisu, pozn.] ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti\nANROSSI s. r. o., Esterházyovcov 1554/27, Galanta,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“), ako aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ústavy uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Asan 6/2016\nz 31. januára 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že Daňový úrad Trnava\n(ďalej len „správca dane“) rozhodnutím z 13. novembra 2014 uložil sťažovateľke pokutu\nv sume 30 € za oneskorené podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie apríl 2014 v lehote do 26. mája 2014. V odvolaní proti rozhodnutiu\nsprávcu dane sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že daňové priznanie podal jej\npoverený zástupca spoločnosť\n\n(ďalej len „zástupca pre dane“),\n\ndeň po lehote, a to z dôvodu, že v posledný deň lehoty vykonalo Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Nitre prehliadku priestorov u zástupcu pre dane a v súvislosti s tým bol\ncelý deň znemožnený prístup k dátam nachádzajúcim sa v počítačoch a serveroch.\nO podanom odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu správcu dane rozhodlo Finančné\nriaditeľstvo\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„žalovaný“)\n\nrozhodnutím\n\nč. 1100307/1/33826/2015/4975 zo 4. februára 2015 tak, že potvrdilo prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane.\nSťažovateľka sa žalobou podanou na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský\nsúd“) domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré\n\n2\n\nžiadala zrušiť. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 S 64/2015 z 23. júna 2016 (ďalej len\n„rozsudok krajského súdu“) žalobu sťažovateľky zamietol.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka podanie označené ako kasačná\nsťažnosť a navrhla, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na nové konanie.\nNajvyšší súd podanie sťažovateľky posúdil ako odvolanie a napadnutým uznesením\nrozhodol tak, že odvolanie odmietol, pretože bolo podané oneskorene. V odôvodnení\nnapadnutého uznesenia najvyšší uviedol, že rozsudok krajského súdu bol vydaný\nza účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „OSP“), teda do 30. júna 2016, a právnemu zástupcovi sťažovateľky bol doručený\n11. júla 2016. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania podľa § 204 ods. 1 OSP uplynula\n26. júla 2016. V rozsudku krajského súdu bola sťažovateľka poučená o možnosti podať\nodvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom.\nSťažovateľka sa však týmto poučením neriadila a podala kasačnú sťažnosť v zmysle § 438\nods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „SSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, avšak túto je možné podať iba\nproti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Sťažovateľka svoje podanie označené ako\nkasačná sťažnosť podala až 10. augusta 2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie\nodvolania, a keďže nepožiadala o odpustenie zmeškanej lehoty, najvyšší súd odvolanie\nodmietol ako podané oneskorene.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že k porušeniu jej označených práv\ndošlo napadnutým uznesením najvyššieho súdu, pretože kasačná sťažnosť bola najvyšším\nsúdom\n\nodmietnutá\n\n„nesprávne,\n\nbezdôvodné\n\na v rozpore\n\nso\n\nzákonom...\n\nNavyše\n\nv napadnutom uznesení NS SR nie sú uvedené mená sudcov - členov trojčlenného senátu,\nktorý v danej veci rozhodoval, a tak nie je možné preskúmať, či napadnuté uznesenie NS SR\nbolo vydané zákonnými a nestrannými sudcami.“.\nSťažovateľka považuje závery najvyššieho súdu v napadnutom uznesení odkazujúce\nna prechodné ustanovenie § 492 ods. 2 SSP za nezákonné, pretože v danom prípade\nodvolacie konanie nezačalo pred 1. júlom 2016. Rozsudok krajského súdu, „proti ktorému\n\n3\n\nkasačná sťažnosť (Najvyšším súdom SR posúdená ako odvolanie) smerovala, totiž obdržal\nprávny zástupca sťažovateľa až dňa 11.07.2016“, teda po nadobudnutí účinnosti Správneho\nsúdneho poriadku, a tak nebolo „ani objektívne možné začať odvolacie konanie podľa piatej\nčasti OSP predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, teda pred 01.07.2016... V dobe\ndoručenia Rozsudku KS TT, t. j. dňa 11.07.2016 však už OSP účinné nebolo, bol účinný\nSSP. Poučenie obsiahnuté v Rozsudku KS TT tak bolo v čase jeho doručenia už neaktuálne.\nNapriek tomu, že Rozsudok KS TT obsahoval neaktuálne poučenie o odvolaní, toto\nodvolanie nebolo možné podať a Rozsudok KS TT sa stal právoplatným dňom jeho\ndoručenia, t. j. 11.07.2016. Poukaz Najvyššieho súdu SR na prechodné ust. § 492 ods. 2\nSSP je nesprávny, pretože podľa OSP sa dokončovali iba odvolacie konania podľa piatej\nčasti OSP, ktoré boli začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, t. j. pred 01.07.2016,\nčo však ale nie je predmetný prípad.“.\nSťažovateľka ďalej argumentuje tým, že v čase doručenia rozsudku krajského súdu\nbol účinný Správny súdny poriadok, a preto v zmysle prechodných ustanovení Správneho\nsúdneho poriadku už nebolo možné podať proti už právoplatnému rozhodnutiu krajského\nsúdu odvolanie. Prípustným opravným prostriedkom je iba kasačná sťažnosť, ktorú\nsťažovateľka podala v zákonnej jednomesačnej lehote od doručenia rozhodnutia krajského\nsúdu. Podľa sťažovateľky „výkladom a contrario § 492 ods. 2 SSP možno dôjsť k záveru,\nže odvolacie konania podľa piatej časti OSP nezačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\nSSP sa nedokončia podľa dovtedajších predpisov, teda nedokončia sa podľa OSP. Potrebné\ntak bude uplatniť opravné prostriedky obsiahnuté v SSP, teda kasačnú sťažnosť.\nA to sťažovateľ spravil včas a v súlade so zákonom.“.\nPostupom najvyššieho súdu a bezdôvodným odmietnutím kasačnej sťažnosti\ntak došlo k porušeniu sťažovateľkiných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 prvej\nvety dohovoru. Sťažovateľka poukázala aj na tri podobné prípady, keď boli správcom dane\nuložené pokuty daňovým subjektom z rovnakých dôvodov ako sťažovateľke a na základe\npodaných žalôb najvyšší súd rozhodol v prospech daňových subjektov. Sťažovateľka\nje presvedčená, že aj v danom prípade by bolo rozhodnuté v jej prospech, ak by bol najvyšší\nsúd jej podanie vecne preskúmal.\n\n4\n\n5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\njej ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo alebo sloboda sťažovateľa garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nčl. 48 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nv konaní vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Asan/6/2016 boli porušené.\n2. Ústavný súd SR ruší Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/6/2016 zo dňa\n31.01.2019 a vracia vec Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré\nje Najvyšší súd SR povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do troch dní\nod právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\n\n5\n\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nIII.\n12. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať\nako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona\no ústavnom súde a sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom\nv zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n\n6\n\n13. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie práva na súdnu\nochranu, resp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ako aj základného práva podľa čl. 48 ústavy napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2 Asan 6/2016 z 31. januára 2019. Podľa názoru sťažovateľky\nk porušeniu ňou označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd jej podaný opravný\nprostriedok (kasačnú sťažnosť) nesprávne právne posúdil ako odvolanie a odmietol\nako podaný oneskorene.\n14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú\nobdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\npostupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť\npodstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07, IV. ÚS 195/07).\n15. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti posudzuje, či táto je/nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nO\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti\n\nsťažnosti\n\nmožno\n\nhovoriť\n\nvtedy,\n\nkeď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03,\nIII. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016).\n16. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných\nsúdov. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom\nmá opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím\n(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej\n\n7\n\nslobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné\na zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavnoprávnou\npožiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne,\nzrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n17. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo\nsa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 240/2013).\n18. Najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia v podstatnom uviedol:\n„Vzhľadom na to, že žalobca podal odvolanie oneskorene, odvolací súd postupujúc\npodľa citovaného zákonného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a/ OSP jeho odvolanie\nodmietol. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého rozsudku,\npretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto\nodvolanie nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej\nveci postupoval podľa doterajšieho predpisu. Občianskeho súdneho poriadku.“\n\n8\n\n19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné\nprocesno-právne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli\npodstatné pre posúdenie danej veci, interpretoval a aplikoval ústavne konformným\nspôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne a ústavne akceptovateľné. Uvedený záver najvyššieho súdu podporuje aj odborná\nliteratúra (body 21 a 22).\n20. Podľa § 204 ods. 1 OSP účinného do 30. júna 2016 bolo možné odvolanie podať\ndo 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smerovalo.\nV zmysle § 438 ods. 1 a § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačnou sťažnosťou možno\nnapadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia\nkrajského súdu.\nPodľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak,\nplatí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\npredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 494 ods. 2 prvej vety SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\nPodľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n21. Jednou zo zásadných zmien, ktorú priniesol Správny súdny poriadok, je zrušenie\npreskúmavania neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré bolo upravené\nv tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 492 ods. 1 SSP\nsa pritom konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npred 1. júnom 2016 dokončí podľa pôvodnej právnej úpravy, t. j. § 250l až § 250sa OSP.\nObčiansky súdny poriadok sa pritom bude aplikovať na prvostupňové, ako i odvolacie\nkonanie, a to v plnom rozsahu (vrátane napr. rozhodovania o trovách konania), teda vrátane\n\n9\n\nustanovení upravených mimo tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok.\nKomentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1786. ISBN 978-80-7400-678-4.).\n22. Ustanovenie § 491 ods. 2 SSP upravuje princíp justifikácie účinkov procesných\núkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho\nkonania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére\nsvojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového\nprocesného predpisu. Z tohto postulátu možno vyvodiť závery, že sa justifikujú účinky\nvšetkých procesných úkonov, teda aj procesných úkonov súdu, aj procesných úkonov\núčastníkov konania.\nLegislatívne vyjadrenie pojmu „justifikácia“ akcentuje „zachovanie právnych\núčinkov“ úkonov vykonaných za účinnosti skoršej procesnej úpravy. Pojem právneho\núčinku (následku) vyjadruje istú kauzálnu väzbu medzi procesným úkonom a jeho účinkom,\nmedzi ktoré časovo vstupuje nová procesná úprava. Procesný úkon vyvoláva\nprocesnoprávne následky (účinky) do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky\núkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta.\nPrípadom justifikácie úkonov v rozhodovacej praxi krajských súdov bolo\naj formulovanie poučenia v súdnych rozhodnutiach vyhlásených alebo vydaných pred\n1. júlom 2016, ale vyhotovených a doručovaných až po tomto dni. Ak bolo rozhodnutie\nkrajského súdu vyhlásené či vydané pred 1. júlom 2016, opravným prostriedkom proti nemu\nmohlo byť vždy len odvolanie (ak bolo podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustné),\na to bez ohľadu na moment následného doručenia takéhoto rozhodnutia zo strany krajského\nsúdu účastníkom konania (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1781 – 1783.).\n23. Ústavný súd teda uzatvára, že právny záver najvyššieho súdu týkajúci\nsa aplikácie prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku na prerokúvanú vec\nnepovažuje za svojvoľný či neodôvodnený a ani za taký, ktorý by popieral účel a zmysel\nzákona.\n\n10\n\n24. Keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na namietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný\nsúd predloženú ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n25. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ústavy,\nz obsahu ústavnej sťažnosti nie je zrejmé, v čom sťažovateľka vidí porušenie svojho\noznačeného práva. Obmedzila sa iba na tvrdenie, že v „napadnutom uznesení NS SR\nnie sú uvedené mená sudcov - členov trojčlenného senátu, ktorý v danej veci rozhodoval,\na tak nie je možné preskúmať, či napadnuté uznesenie NS SR bolo vydané zákonnými\na nestrannými sudcami“, a z toho vyvodzuje aj porušenie svojho základného práva\nna zákonného sudcu bez zdôvodnenia, v čom má podľa nej toto porušenie spočívať. K tejto\nskutočnosti ústavný súd poznamenáva, že podľa § 169 ods. 1 OSP, ako aj podľa § 149\nods. 1 SSP písomné vyhotovenie uznesenia obsahuje zjednodušené záhlavie, v ktorom sa\nuvádza označenie správneho súdu, ktorý ho vydal, bez uvedenia mien a priezvisk sudcov\nrozhodujúcich vo veci, ako je to pri písomnom vyhotovení rozsudku.\n26. Ako už bolo uvedené, sťažovateľka okrem strohej konštatácie o nepochybnom\nporušení svojho práva na zákonného sudcu napadnutým uznesením najvyššieho súdu ničím\nneodôvodnila ani nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi ňou a namietaným\nporušením čl. 48 ústavy. Ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n27. Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že vzhľadom na predmet ústavnej\nsťažnosti a hodnotu sporu (sťažovateľke bola uložená pokuta správcom dane v sume 30 €)\nmožno upozorniť na podstatnú podmienku potenciálneho prijatia ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie, a to či ide/nejde o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec,\nkeď vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu by už samotný predmet sporu v napadnutom\nkonaní\n\nmohol\n\nzakladať\n\nz\n\nhľadiska\n\ndoterajšej\n\njudikatúry\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(porov. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 340/2014, III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015,\n\n11\n\nII. ÚS 357/2015, II. ÚS 149/2018) ďalší dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti\nuž pri jej predbežnom prerokovaní. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nvo veciach bagateľných prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov, ktoré sú na postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne\nposúdenie esenciálne (porov. IV. ÚS 358/08, II. ÚS 136/2018), resp. v prípadoch, ak pôjde\no intenzitu zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov.\nII. ÚS 193/2018). Ústavný súd sa však nezaoberal bližšie otázkou bagateľnosti sporu, keďže\nústavnú sťažnosť odmietol z iných dôvodov.\n28. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo\nbez právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v sťažnostnom\npetite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2019\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "Správny súdny poriadok", "konanie-bagateľná vec", "sťažnosť-kasačná", "odvolanie-oneskorené", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7cac3cc7-c734-4c6c-968d-954b872c6ddc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.193.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.193.2018.1"}, {"guid": "ussr:1af22ed2-80ed-44d5-b038-e1e71c47c4bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.136.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.136.2018.1"}, {"guid": "ussr:27d234be-7097-4e89-96c3-3cfc390be7fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.149.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 149/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 149/2018 z 8. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-08", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.149.2018.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:33682c5c-f6ac-4e3b-a05a-79b41494790b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.468.2015.1"}, {"guid": "ussr:b067053c-9d32-4fa4-9516-498f4355ecf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.357.2015.1"}, {"guid": "ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 529/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 529/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16c3cca0-61fe-4871-9059-58a2dbd7085b"}, {"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "ussr:78c9cca1-6152-4895-98c0-6de9079fc1a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 240/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 240/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78c9cca1-6152-4895-98c0-6de9079fc1a2"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}