{"guid": "ussr:7bd60fb4-74bd-45f0-aedb-3ed9f36d1085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.141.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2019 z 13. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 141/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.141.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7bd60fb4-74bd-45f0-aedb-3ed9f36d1085", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.141.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.141.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.141.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 141/2019-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Petra Molnára\na Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Helgou Maďarovou, Šancová 72,\n\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5 Cpr 11/2016 z 1. marca 2017, rozsudkom\nKrajského súdu v Nitre sp. zn. 5 CoPr 3/2017 z 13. decembra 2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 86/2018 z 29. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Cpr 11/2016\nz 1. marca 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 CoPr 3/2017 z 13. decembra 2017 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 8 Cdo 86/2018 z 29. novembra 2018 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľka bola v procesnom postavení žalobkyne, keď na okresnom súde\npodala žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V ústavnej sťažnosti\nuviedla, že pracovný pomer so žalobcom bol založený pracovnou zmluvou uzatvorenou\n1. septembra 1979 na pracovnú pozíciu učiteľky v materskej škole. Dňa 12. septembra 2016\njej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa\nz dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa slov sťažovateľky závažné\nporušenie pracovnej disciplíny bolo odôvodnené najmä tým, že v dobe, keď mala povinnosť\nvykonávať nad deťmi sústavný a riadny dohľad, mala sťažovateľka údajne nechať dieťa\nsamo so zdravotnými ťažkosťami, porušila povinnosť zabezpečiť dozor inej osoby\nnad dieťaťom, ako aj tým, že údajne mala nevhodné a urážajúce poznámky na adresu\ndieťaťa.\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti rozsiahlo popísala zo svojho pohľadu skutkové\nokolnosti, ktoré viedli k skončeniu pracovného pomeru.\n3. K porušeniu práv rozsudkom okresného súdu sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\nokrem iného uviedla: „Nepreskúmateľné je... najmä to, ako sa Okresný súd vysporiadal\ns námietkou Sťažovateľky, že táto mala v rovnakom čase zodpovednosť rovnakej dôležitosti\nv zmysle Školského poriadku a Prevádzkového poriadku za celú triedu, a zároveň mala\nzodpovednosť aj za oddelené akútne choré dieťa, pričom vzhľadom na priestorové,\norganizačné, technické a personálne usporiadanie MŠ sa obe povinnosti nedali splniť\nv rovnakom čase.\n\n2\n\nSťažovateľka namietala, že za to, ako je organizácia práce na pracovisku interne\nupravená, je zodpovedný výlučne Žalovaný...\n... Sťažovateľka doručila Okresnému súdu vyjadrenie zo dňa 7.2.2017, v ktorom\nsa podrobne vyjadruje k skutočnostiam tvrdeným svedkami v konaní... Okresný súd\nsa... nijakým spôsobom nezaoberal týmto Vyjadrením ako celkom, a nijako sa nevysporiadal\nso skutočnosťami v ňom uvedenými, ako je klamanie kľúčovej svedkyne, vyvrátenie dohadu\no údajnom oneskorenom telefonovaní matke dieťaťa.\nSťažovateľka je toho názoru, že Okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov\naj v rozpore s vyšetrovacou zásadou, keď vykonané dôkazy vyplývajúce... jednostranne,\nnapriek ich preukázanej vnútornej rozpornosti a nepodloženosti, vyhodnotil v prospech\nŽalovaného...\nS prihliadnutím na povahu prejednávanej veci je nepochybné, že bolo úlohou\nOkresného súdu prihliadať na skutočnosť, že Sťažovateľke ako zamestnankyni, teda slabšej\nstrane, prináleží procesná ochrana aj v tom ohľade, že bolo úlohou konajúceho súdu\nproaktívne zisťovať, či Sťažovateľka objektívne mohla splniť dve rovnocenné pracovné\npovinnosti a či žalovaný ako zamestnávateľ vytvoril všetky predpoklady na splnenie týchto\npovinností, pričom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti musí uniesť zamestnávateľ.“\nV ďalšej časti námietok proti rozsudku okresného súdu sťažovateľka opäť rozsiahlo\npoukazovala na skutkové okolnosti, v ktorých nachádzala rozpory, čím odôvodnila svoje\ntvrdenie, že „zistený skutkový stav neobstojí“.\n4. K porušeniu práv napadnutým rozsudkom krajského súdu sťažovateľka uviedla,\nže rozsudok krajského súdu je z jej pohľadu nepreskúmateľný, pretože nedal odpovede\nna všetky podstatné argumenty prednesené v konaní pred okresným súdom.\nVo\n\nvzťahu\n\nk rozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nuviedla:\n\n„Sťažovateľka\n\npovažuje\n\nza nepreskúmateľné, ako sa Odvolací súd vysporiadal s nasledovnou námietkou:\nV prvom rade, právny predpis (Vyhláška MŠ SR č. 306/2008 Z. z.) aj interný predpis\nŽalovaného ukladá Sťažovateľke dva druhy povinností:\na) Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci\nMŠ od prevzatia dieťaťa až po jeho odovzdanie zákonnému zástupcovi, alebo ním\nsplnomocnenej osobe.\n\n3\n\nb) V prípade, že počas dňa v materskej škole učiteľka zistí u dieťaťa príznaky\nakútneho ochorenia, zabezpečí okamžitú informovanosť zákonného zástupcu a oddelenie\ndieťaťa od ostatných. V prípade, že je s deťmi sama, (druhá učiteľka ešte nenastúpila\nna zmenu) pani učiteľka zabezpečí dozor pri dieťati prevádzkovou zamestnankyňou.\nIde o povinnosti rovnakej právnej sily, obidve je učiteľka povinná splniť zároveň,\nt. j. aj vykonávať neustálu zodpovednosť nad dieťaťom, a tiež akútne choré dieťa oddeliť\nod ostatných a zabezpečiť nad ním dozor prevádzkovou zamestnankyňou.“\nSťažovateľka poukázala na rozpor medzi internou smernicou (povinnosť učiteľky\nzabezpečiť dozor prevádzkovým zamestnancom) a obsahom náplne práce prevádzkových\nzamestnancov, ktorí výkon dozoru nad izolovaným dieťaťom alebo povinnosť riadiť\nsa pokynmi pedagogických zamestnancov upravené nemajú.\n5. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\nuviedla, že dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a ako právne otázky neriešené\nv rozhodovacej praxi najvyššieho súdu uviedla:\n„... právnu otázku - náležitostí prerokovania okamžitého skončenia pracovného\npomeru zo strany zástupcov zamestnancov (§ 74 ZP v súvislosti s § 237 ods. 1 ZP, § 237\nods. 2 ZP, § 37 ods. 1 OZ);\n-\n\nprípustnosti pracovnoprávneho postihu zamestnanca z dôvodu nesplnenia\npovinnosti zamestnávateľa vytvárať vhodné pracovné podmienky na výkon práce\npre zamestnancov (§ 47 ods. 1 písm. a) ZP);\n\n-\n\npovinnosť zamestnanca aktívne kontrolovať plnenie jeho pokynu zo strany iného\nzamestnanca, a zodpovednosť zamestnanca za nesplnenie povinnosti zo strany\niného zamestnanca.“\n\n6. Najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky z dôvodu, že dovolanie smerovalo\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné [§ 447 písm. c) CSP],\na z dôvodu, že dovolanie nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi,\nresp. dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 [§ 447\npísm. f) CSP]. Dôvodom odmietnutia dovolania bola aj skutočnosť, že v otázke skúmania\n\n4\n\nči intenzity porušenia pracovných povinností sa odvolací súd neodklonil od rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka v ústavnej\nsťažnosti uviedla: „Dovolací súd tak nedal odpovede na podstatné argumenty Sťažovateľky,\nani na otázky, ktoré neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešené,\nktoré tvorili jadro podaného dovolania, preto má Sťažovateľka za to, Rozhodnutie\nNajvyššieho súdu je nepreskúmateľné, keďže nedáva odpovede na podstatné argumenty\nSťažovateľky.“\n7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol\ntýmto nálezom (sťažovateľka navrhla tri alternatívne znenia petitov): „1) Základné právo\nSťažovateľky na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo Sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/86/2016 (správne má byť sp. zn. 8 Cdo 86/2018, pozn.)\nzo dňa 29.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.12.2017\nč. k. 5CoPr/3/2017-244 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 1.3.2017,\nč. k. 5Cpr/11/2016- 181 porušené boli.\n2) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Cdo/86/2016 (správne má byť\nsp. zn. 8 Cdo 86/2018, pozn.) zo dňa 29.11.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa\n13.12.2017 č. k. 5CoPr/3/2017-244 a rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 1.3.2017,\nč. k. 5Cpr/11/2016-181 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu v Topoľčanoch\nna ďalšie konanie.\n3) Najvyšší súd Slovenskej republiky, Krajský súd v Nitre a Okresný súd Topoľčany\nsú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť Sťažovateľke trovy konania...“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n5\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n13. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody\nna jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. a) až g) zákona o ústavnom súde.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n\n6\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\n15. Ťažiskovou námietkou podanej ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky\no nepreskúmateľnosti rozhodnutí všeobecných súdov, keďže sa tieto nezaoberali\npodstatnými argumentmi, ktoré sťažovateľka v konaní predniesla. Sťažovateľka v ústavnej\nsťažnosti tvrdí, že všeobecné súdy sa nedostatočne vysporiadali s vykonanými dôkazmi,\nresp. že súdy vykonali nedostatočné dokazovanie.\n16. Ústavný súd na tomto mieste považuje za potrebné upozorniť, že sťažovateľka\nza porušovateľa svojich základných práv označila okresný súd, krajský súd aj najvyšší súd\na v ústavnej sťažnosti vzniesla námietky proti postupu a rozhodnutiu všetkých uvedených\nsúdov. V časti, ktorou vymedzila konečný návrh na rozhodnutie – petit ústavnej sťažnosti,\nuviedla až tri alternatívne petity. V zmysle § 43 zákona o ústavnom súde je podstatnou\nnáležitosťou návrhu na začatie konania pred ústavným súdom aj to, akého rozhodnutia\nsa navrhovateľ domáha a tomu prináležiace právne relevantné odôvodnenie návrhu. Podľa\n§ 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie\nkonania. Vzhľadom na povinné právne zastúpenie v konaní pred ústavným súdom by mala\nsťažovateľka v ústavnej sťažnosti jasne formulovať požiadavku na rozhodnutie,\nktoré od ústavného súdu požaduje. Ústavný súd však v rámci zachovania právnej istoty\npreskúmal rozhodnutia súdov prvej aj druhej inštancie, ako aj rozhodnutie dovolacieho\nsúdu.\nK namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu\n\n7\n\n17. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku okresného súdu vo vzťahu\nk namietanému porušeniu práv je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci\nústavného súdu.\nAko to z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\n18. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie ako riadny\nopravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky\npodľa ústavy, listiny a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým\nje zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.\nK namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu\n19. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku krajského súdu vo vzťahu\nk namietanému porušeniu práv je potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nnávrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri prerokovaní ktorého ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. II. ÚS 56/2019,\nII. ÚS 386/2017, I. ÚS 88/07).\n20. Krajský súd v napadnutom rozsudku po konštatovaní, že sa stotožňuje s obsahom\nodôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, uviedol: „Z výpisu obsahu uznesenia\nzo zasadnutia Výboru Rady ZO OZ PŠ a V na Slovensku s dátumom rokovania\ndňa 31.08.2016 je zrejmé, že bola prerokovaná požiadavka MU Nitra o vyjadrenie\n\n8\n\nsa k návrhu žalovaného, ako zamestnávateľa žalobkyne na okamžité skončenie pracovného\npomeru so žalobkyňou. Predmetný výbor zaujal stanovisko v tom smere, že uvedený návrh\nberie\n\nna vedomie.\n\nPokiaľ\n\nide\n\no\n\ncharakter\n\nporušenia\n\npracovnej\n\ndisciplíny,\n\nktorého sa dopustila žalobkyňa dňa 21.07.2016, tak aj odvolací súd sa prikláňa k\nstanovisku prvoinštančného súdu v tom smere, že žalobkyňa závažným spôsobom porušila,\nresp. zanedbala starostlivosť o maloletého... tým spôsobom, že v čase keď mala povinnosť\nvykonávať sústavný a riadny dohľad nad maloletými deťmi, ponechala menované dieťa\nnapriek jeho akútnym zdravotným ťažkostiam samé, nezabezpečiac nad týmto chorým\ndieťaťom dozor zo strany inej dospelej osoby (napr. kolegyne učiteľky alebo upratovačky).\nTýmto konaním vlastne žalobkyňa porušila ust. bodu 4.3 a bodu 6 aktuálne platného\nŠkolského poriadku, podľa ktorého dieťa od rodičov preberá učiteľka, ktorá zaň zodpovedá\nod jeho prevzatia, až do odovzdania rodičom (bod 4.3)...\nNa margo obsahu svedeckých výpovedí v spore vypočutých svedkýň... odvolací súd\npoznamenáva, že nemal dôvod pochybovať o pravdivosti týchto výpovedí, ktoré zrealizovali\nmenované svedkyne po patričnom poučení prvoinštančného súdu aj v súvislosti s prípadným\ntrestným stíhaním, ak sa preukáže krivá alebo nepravdivá výpoveď. V prípade žalobkyne\nsa jedná o pedagogickú pracovníčku s bohatou praxou (v MŠ pracuje od r. 1979), pričom\nvzhľadom na dĺžku jej praxe, by sa vyžadovalo iné riešenie inkriminovanej situácie,\nako zvolila žalobkyňa. Ak by aj bolo pravdou, že upratovačka... odmietla vykonať dozor...\nčo však v spore jednoznačne preukázané nebolo, žalobkyňa sa mala najskôr presvedčiť,\nči oslovená upratovačka tento dozor vykonáva a ak príkaz neuposlúchla, tak dozor\nnad týmto dieťaťom vyriešiť tým spôsobom, že by ho presunula na to isté poschodie,\nako sa nachádza jedáleň, v ktorej v tom čase olovrantovali aj ostatné deti spolu so svojimi\nučiteľkami, pričom žalobkyňa, ktorá v tom čase bola takisto v jedálni mohla o pomoc\ns dozorom požiadať jednu zo svojich kolegýň, resp. dozor by zabezpečila žalobkyňa\naž do doby nájdenia prevádzkovej pracovníčky s tým, že ostatné zdravé deti by zatiaľ\ndozorovala iná učiteľka nachádzajúca sa v jedálni. Povinnosť zabezpečiť dozor zo strany\nprevádzkovej pracovníčky (zamestnankyne) pre túto vyplýva z bodu 6/ Školského poriadku.“\n21. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov\nústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\n\n9\n\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom\nnie je prieskumným\n\nsúdom\n\nani\n\nriadnou\n\nči\n\nmimoriadnou\n\nopravnou\n\ninštanciou\n\n(m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách.\nDo sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n22. Poukázaním na citovanú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\nústavný súd konštatuje, že krajský súd dostatočne a jasne formuloval závery,\nna ktorých založil tvrdenie o opodstatnenom okamžitom skončení pracovného pomeru\nsťažovateľky, pokiaľ odkázal na rozsiahly a dostatočne odôvodnený rozsudok okresného\nsúdu a navyše predostrel vhodnejší spôsob, akým mohla sťažovateľka situáciu,\nktorá založila dôvod na skončenie pracovného pomeru, riešiť. Podľa názoru ústavného súdu\nkrajský súd posúdil komplexne okolnosti porušenia pracovnej disciplíny (zaoberal\nsa usporiadaním materskej školy, možnými riešeniami danej situácie aj možnými\nnásledkami vo vzťahu k chorému dieťaťu) a zobral tiež do úvahy osobu sťažovateľky\n(predchádzajúce upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny). Napadnutý rozsudok teda\nkrajský súd dostatočne a ústavne konformným spôsobom odôvodnil.\nK namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n23. Sťažovateľka prípustnosť dovolania vyvodila z § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nNajvyšší\n\nsúd\n\nv relevantnej\n\nčasti\n\nodôvodnenia\n\n10\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nuviedol:\n\n«... dovolateľka v dovolaní označila za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie,\nv skutočnosti odvolaciemu súdu vyčítala nesprávne zistenie skutkového stavu veci.\nNamietala totiž nesprávne zistenie skutkového stavu vo vzťahu k závažnému porušeniu\npracovnej disciplíny, keď predložila vlastnú „detailnú verziu“ skutkových okolností\nt. j. priebehu samotného „incidentu“ takým spôsobom, že vzniknutú situáciu malo podľa\nnej spôsobiť jednak zlé technické vybavenie materskej škôlky a tiež nesplnenie pokynu\nzo strany upratovačky...\nNapokon aj nesprávne vyhodnotenie prerokovania okamžitého skončenia pracovného\npomeru so zástupcami zamestnancov, ku ktorým skutkovým okolnostiam smerovali\naj vymedzené „právne otázky“ podľa nej neriešené v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu.»\n24. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky týkajúcej sa náležitého prerokovania\nskončenia pracovného pomeru zástupcami zamestnancov najvyšší súd uviedol: „Rovnako\nspochybnenie\n\nsprávnosti\n\nzáveru\n\nodvolacieho\n\nsúdu,\n\nže\n\nvykonaným\n\ndokazovaním\n\nbolo preukázané, že poverený odborový orgán na svojom zasadnutí prerokoval návrh\nna okamžité skončenie pracovného pomeru v súlade s § 74 Zákonníka práce založila\nžalobkyňa na tom, že odvolací súd v súvislosti s týmto záverom nevyhodnotil správne\nefektívnosť tohto prerokovania. Nesprávne zistenie skutkového stavu ale nezakladá\nprípustnosť dovolania a nie je ani relevantným dovolacím dôvodom. Dovolací súd\nnie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).“\n25. K argumentácii o aplikácii princípu ochrany slabšej strany najvyšší súd\nkonštatoval, že sťažovateľka „nevymedzila právnu otázku, ktorú mal podľa nej súd\nnesprávne vyriešiť“.\n26. V ďalšej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol: „... z jeho obsahu\nmožno vyvodiť aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, keď poukázala\nna konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu, od záverov ktorých sa zrejme podľa jej názoru\nmal odvolací súd odkloniť. Poukázala pritom na to, že ako uvádza súdna prax\n\n11\n\nnapr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 74/2008, ak má byť porušenie pracovnej disciplíny\npostihnuteľné ako dôvod na skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí\nbyť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené a musí\ndosahovať určitý stupeň intenzity. Ďalej, že podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo\n95/2009, sp. zn. 3 Cdo 71/2003 a sp. zn. 3 Cdo 316/2009 hodnotenie intenzity porušenia\npracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňujú\n(demonštratívne) vymedzené kritériá.“\nNajvyšší súd sťažovateľkou uvedené rozhodnutia analyzoval a dospel k záveru,\nže krajský súd sa od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v napadnutom rozsudku\nneodklonil, a zdôraznil, že skúmanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy\nod konkrétnych okolností a je ovplyvnené osobou zamestnanca, funkciou, ktorú vykonáva,\ndoterajším postojom k plneniu pracovných povinností, situáciou, v ktorej k porušeniu došlo,\na pod.\n27. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd rozsiahlo, dostatočne a presvedčivo\nodôvodnil záver napadnutého uznesenia o tom, prečo nie je dovolanie sťažovateľky\nprípustné. Poukázaním na citované časti odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd sa námietkami predostretými v dovolaní sťažovateľky\ndostatočným spôsobom zaoberal. Prijaté závery sa v rámci skutočností, ktoré sú ústavnému\nsúdu z obsahu ústavnej sťažnosti a z obsahu pripojených listinných dôkazov známe, nejavia\nani ako arbitrárne, ale ani ako zjavne neodôvodnené.\n28. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu.\nPravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998). Otázku\n\n12\n\nposúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov\n(podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru\no porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom\nna vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky (m. m. I. ÚS 156/2018,\nII. ÚS 465/2017).\n29. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu\nnahradiť jeho právny názor svojím vlastným. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (m. m. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok (m. m. II. ÚS 465/2017).\nNa\n\nzáklade\n\nuvedených\n\nzáverov\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\nv časti\n\nsmerujúcej\n\nproti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu je potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n30. Vzhľadom na to, že sťažovateľka opakovane a rozsiahlo predostiera opis\nskutkového stavu, ústavný súd v závere považuje za vhodné upriamiť jej pozornosť\nna skutočnosť, že zodpovednosť za dieťa od jeho prevzatia až po jeho odovzdanie\nzákonnému zástupcovi nesie po celý čas výlučne pedagogický zamestnanec. Uvedená\npovinnosť\n\nje\n\npevne\n\ndaná\n\nv prevádzkovom\n\nporiadku\n\nz 2.\n\nseptembra\n\n2014\n\n(ďalej len „prevádzkový poriadok“), školskom poriadku školy na školský rok 2015/2016\n(ďalej len „školský poriadok“), ako aj vyhláške Ministerstva školstva Slovenskej republiky\nč. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení neskorších predpisov. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí,\nže upratovačka nemá vo svojej náplni práce riadiť sa pokynmi pedagogického zamestnanca,\nústavný súd poukazuje na bod 5 prevádzkového poriadku (v zmysle ktorého má učiteľka\npovinnosť zabezpečiť dozor prevádzkovou zamestnankyňou) v spojení s bodom 7\nprevádzkového poriadku, v zmysle ktorého všetci zamestnanci dodržiavajú a rešpektujú\n\n13\n\norganizačný a pracovný poriadok. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva,\nže medzi prevádzkovou zamestnankyňou a sťažovateľkou v priebehu riešenia situácie\ntýkajúcej sa maloletého bola od počiatku „problematická“ komunikácia a napriek tomu\nsťažovateľka\n\nako\n\nskúsená\n\npedagogická\n\nzamestnankyňa\n\nneskontrolovala,\n\na teda nezabezpečila dozor nad maloletým (kým ostatné deti v jedálni mohli byť\npod dozorom inej kolegyne – učiteľky, dozor nad maloletým mohla vykonávať aj sama\nsťažovateľka). Tvrdenie sťažovateľky o nevhodnosti priestorového vybavenia materskej\nškoly považuje ústavný súd za účelové vzhľadom na skutočnosť, že aj na prízemí\nsa nachádza sociálne zariadenie, do ktorého sťažovateľka mohla choré dieťa premiestniť.\nAj tvrdenie sťažovateľky o rozpore dvoch povinností – vykonávať sústavný dozor a oddeliť\nchoré dieťa a zabezpečiť takému dieťaťu dozor sa javí ako účelové. V tomto prípade dáva\nústavný súd do pozornosti sťažovateľky bod 4.3 školského poriadku, ktorý pripúšťa,\nže učiteľka môže odísť od detí na nevyhnutne potrebný čas.\n31. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv dospel k záveru, že je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) a g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2019\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práca, pracovný pomer-okamžité zrušenie", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práca, pracovný pomer-pracovná disciplína"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0037ca2e-752d-4ffa-aa81-1671896f0690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.56.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 56/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.56.2019.1"}, {"guid": "ussr:427f16aa-6377-4236-827a-218f90ab2470", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:68430b56-758a-4c59-85cd-affc5c939ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "e6e1c801-4f1b-4ce7-8f2e-bda803ba74c2:ed3b1ee2-df0a-4856-aa96-333ed8aa77dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4616206697.1", "spisova_znacka": "8Cdo/86/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/86/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4616206697.1"}, {"guid": "78e06deb-c59a-47ea-8a4f-6341e21ed2f3:1a7dce66-c639-460a-aa04-f887ae3395c5", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7216200346.1", "spisova_znacka": "5CoPr/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoPr/3/2017 z 1. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-05-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7216200346.1"}, {"guid": "8ad0bb37-6c48-496f-84d5-a9ffb9b0fafe:d3580649-3982-4c8c-90f7-8bda6c7ac157", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cpr/11/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5Cpr/11/2016 z 16. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2019-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8ad0bb37-6c48-496f-84d5-a9ffb9b0fafe:d3580649-3982-4c8c-90f7-8bda6c7ac157"}], "citovane_v": [{"guid": "6c8ad01e-d041-4973-8d3a-d249978582ae:3bdbec4a-2f7b-4c68-95c8-3a48e8c7bfa0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122203686.2", "spisova_znacka": "17Co/59/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/59/2023 z 27. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122203686.2"}]}