{"guid": "ussr:496568f3-fa79-4cbb-b46b-5230f8bf292c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.127.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 127/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/2019 z 13. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 127/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.127.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-06-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "nazov": "čl. 17 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/496568f3-fa79-4cbb-b46b-5230f8bf292c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.127.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.127.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.127.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 127/2019-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho\n(sudca\n\nspravodajca)\n,\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,\n\nadvokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 17 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom policajta Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Košice-okolie, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Bohdanovce a prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice-okolie pri jeho\nzadržaní 26. októbra 2018 a v priebehu jeho zadržania a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu\n7. januára 2019, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 3\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom policajta\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, odboru poriadkovej polície,\nobvodného oddelenia Policajného zboru Bohdanovce (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)\na prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice-okolie (ďalej len „okresná prokuratúra“)\npri jeho zadržaní 26. októbra 2018 a v priebehu jeho zadržania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 26. októbra 2018\no 20.00 h zadržaný policajtmi okresného riaditeľstva. Ako zo zápisnice o zadržaní\na obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby (ďalej len „zápisnica“) vyplýva, k jeho\nzadržaniu došlo podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku bez predchádzajúceho súhlasu\nprokurátora, keďže bol „pristihnutý bezprostredne po spáchaní trestného činu“. Ďalej\nje v zápisnici uvedené, že sťažovateľ bol zadržaný z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku, „lebo dňa 26. 10. 2018 v čase o 20.00 hod nakoľko osoba bola\npristihnutá bezprostredne po spáchaní prečinu nebezpečného vyhrážania a podozrenia\nublíženia na zdraví“. Uvedená zápisnica bola sťažovateľovi predložená na podpis\n26. októbra 2018 o 23.45 h, čo sťažovateľ pri jej podpise poznamenal a zároveň pri svojom\npodpise uviedol poznámku, že dosiaľ nebol vypočutý podľa § 85 Trestného poriadku,\na uviedol, že žiada o bezodkladné prepustenie.\n2.1 Sťažovateľ si zvolil obhajkyňu a aj prostredníctvom nej opakovane počas jeho\npobytu na okresnom riaditeľstve žiadal o svoje vypočutie a prepustenie. Sťažovateľ\n26. októbra 2018 nebol vypočutý a bol umiestnený v cele policajného zaistenia.\n2.2 Obhajkyňa sťažovateľa 27. októbra 2018 o 11.08 h požiadala faxom prokurátora\nokresnej prokuratúry o prijatie bezodkladných opatrení smerujúcich k prepusteniu\nsťažovateľa zo zadržania a poukázala na okolnosti sťažovateľovej veci, na čas jeho\nzadržania a skutočnosť, že sťažovateľ nebol vypočutý postupom podľa § 85 ods. 4 prvej\nvety Trestného poriadku. Postupovala tak po tom, keď jej policajt okresného riaditeľstva\nna jej telefonický dopyt oznámil, že sťažovateľa ako zadržaného v priebehu dopoludnia\nvypočúvať nebude, keďže vypočúva poškodeného a ním označených svedkov, čo,\n\n2\n\nako vyplýva z obsahu spisu v uvedený deň o 11.00 h, 12.35 h a o 13.25 h, aj v skutočnosti\nvykonal.\n2.3 Sťažovateľ bol z cely policajného zaistenia predvedený na okresné riaditeľstvo\n27. októbra 2018 a o 15.30 h, teda po viac než 19 hodinách, vypočutý postupom podľa § 85\nods. 1 Trestného poriadku. Následne mu bolo vznesené obvinenie, bol vypočutý\nako obvinený a približne o 20.00 h bol zo zadržania prepustený.\n2.4 Dňa 7. novembra 2018 bolo obhajkyni sťažovateľa doručené upovedomenie\nprokurátorky okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 594/18/8806-4 z 2. novembra 2018, z ktorého\nvyplynulo, že prokurátorka skonštatovala priebeh postupu policajtov okresného riaditeľstva\na uviedla, že „poverený príslušník PZ po vykonaní všetkých nevyhnutných procesných\núkonov príkazom podľa § 85 ods. 4 Tr. por. prepustil obvineného na slobodu\ndňa 27. 10. 2018 o 20.00 hod“.\n3. Podľa sťažovateľa je zrejmé, že postupom policajtov okresného riaditeľstva\na nečinnosťou prokurátorky okresnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho práv.\n3.1 Podľa slov sťažovateľa je nesporné, že sťažovateľ bol 26. októbra 2018 o 20.00 h\nzadržaný a zo zápisnice o jeho zadržaní vyplýva, že mal byť pristihnutý bezprostredne\npo spáchaní trestného činu, ktorý mal spáchať tým, že sa mal inej osobe vyhrážať\nspôsobom, ktorým mohli byť naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, a pre podozrenie z ublíženia\nna zdraví. Napriek tomu, že sťažovateľ sa opakovane domáhal svojho vypočutia\nako zadržanej osoby, policajt okresného riaditeľstva sťažovateľa podľa jeho slov nevypočul.\n3.2 Bezodkladné oboznámenie s dôvodmi zadržania a vypočutie zadržanej osoby\nje podľa mienky sťažovateľa zásadným úkonom policajta, ktorý zadržanie vykonal, keďže\nod tohto úkonu závisí dĺžka obmedzenia osobnej slobody zadržanej osoby. Podľa slov\nsťažovateľa je nepochybné, že práve vypočutie zadržanej osoby je nevyhnutným\npredpokladom, buď pre záver, že podozrenie nie je naďalej dôvodné, alebo pre odpadnutie\ndôvodov zadržania z inej príčiny. Obidva tieto závery vyplývajúce z vypočutia zadržanej\n\n3\n\nosoby majú podľa sťažovateľa za následok povinnosť prepustiť zadržanú osobu ihneď\nna slobodu. Ak zadržaná osoba nie je policajtom po jej vypočutí prepustená na slobodu,\npolicajt jej vznesie obvinenie a vypočuje túto osobu už v postavení obvineného\na po takomto výsluchu odovzdá spis prokurátorovi na podanie návrhu na vzatie do väzby\nalebo na postup podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku.\n3.3 Podľa sťažovateľa policajt aj prokurátor majú postupovať tak, aby zadržanú\nosobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín, inak musí byť takáto osoba\nprepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora aj s primeraným odôvodnením\na so súhlasom prokurátora môže takúto osobu rovnakým postupom prepustiť aj policajt.\nPodľa záverov sťažovateľa z odôvodnenia príkazu na prepustenie sťažovateľa vyplýva,\nže bol prepustený, lebo s ním boli vykonané všetky potrebné procesné úkony. Zadržanie\na obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby však nemá slúžiť na zabezpečenie\nprítomnosti podozrivej osoby na procesných úkonoch, ale je viazané na existenciu\nniektorého z dôvodov väzby alebo na podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1 Trestného\nporiadku. Je teda podľa mienky sťažovateľa nesporné, že samotné odôvodnenie príkazu\nna prepustenie sťažovateľa poukazuje na skutočnosť, že samotné zadržanie sťažovateľa\nnebolo vykonané v súlade so zákonom.\n3.4 Za súladné so zákonom podľa názoru sťažovateľa možno považovať len také\nobmedzenie osobnej slobody zadržanej osoby, ktoré nielen formálne neprekročí maximálnu\nzákonom ustanovenú lehotu, ale také, pri ktorom postup orgánu činného v trestnom konaní\nsmeruje k tomu, aby dĺžka pozbavenia osobnej slobody zadržanej osoby neprekročila\nnevyhnutnú mieru v okolnostiach toho-ktorého prípadu, rešpektujúc pritom zákonom\npredpísaný postup. Ako však z listu prokurátorky z 2. novembra 2018 vyplýva, táto žiadne\nopatrenia neprijala. Naopak, skonštatovala, že policajt po vykonaní všetkých nevyhnutných\nprocesných úkonov prepustil sťažovateľa na slobodu. V čase, keď bola žiadosť o prijatie\nprokurátorských opatrení doručená, však bolo podľa odkazu sťažovateľa zrejmé, že policajt\nnevykonáva úkony, ktoré mal vykonať neodkladne, teda výsluch zadržaného sťažovateľa,\nale iné úkony trestného konania ‒ výsluchy svedkov. Takýto postup policajta podľa\nsťažovateľa odporuje § 85 ods. 4 Trestného poriadku. Účelom zadržania, ako už sťažovateľ\nuviedol, nie je mať k dispozícii zadržanú osobu, kým sa vykonaním iných dôkazov nepodarí\n4\n\nzhromaždiť dostatočné množstvo dôkazov pre vznesenia obvinenia, ale obmedzenie osobnej\nslobody je podmienené existenciou dôvodov väzby, a ako už bolo uvedené, nevyhnutným\npredpokladom zákonnosti trvania obmedzenia osobnej slobody zadržanej osoby je jej\nvypočutie.\n4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:\n„Práva sťažovateľa nebyť pozbavený slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon, zakotvené v čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, byť ako zadržaný ihneď oboznámený\ns dôvodmi zadržania a vypočutý, zakotvené v čl. 17 ods. 3 Ústavy SR, nebyť pozbavený\nslobody inak ako v súlade s konaním ustanoveným zákonom, podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, boli postupom policajta Okresného\nriaditeľstva PZ Košice-okolie, Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ\nBohdanovce a prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice-okolie pri zadržaní sťažovateľa\ndňa 26. 10. 2018 a v priebehu jeho zadržania porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie\nvo výške 1 000 €, ktoré je povinné zaplatiť Okresné riaditeľstvo PZ Košice-okolie, Odbor\nporiadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bohdanovce sťažovateľovi do 2 mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané zadosťučinenie\nvo výške 1 000 €, ktoré je povinná zaplatiť Okresná prokuratúra Košice-okolie\nsťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nOdporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n5.1 Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n5.2 Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n5.3 Vec napadla ústavnému súdu 27. decembra 2018 a bola pôvodne pridelená\nsudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej 16. februára 2019 uplynulo funkčné\nobdobie sudkyne ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej\nlen „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi\nspravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá\nv druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu),\nPeter Molnár a Ľuboš Szigeti.\n6\n\nIII.\n6. Zásahy typu zadržanie, zatknutie, vzatie do väzby, nepodmienečný trest odňatia\nslobody predstavujú jeden z najzávažnejších zásahov štátu do základných práv a slobôd\nčloveka, predovšetkým do osobnej slobody. Štát tak prostredníctvom orgánov činných\nv trestnom konaní a všeobecných súdov legitímne činí v zmysle ústavy (čl. 17, čl. 49\na čl. 50 ústavy) a príslušných zákonov pre účely ochrany kvalifikovaných záujmov\n(napr. ochrana života, zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti, majetku, verejného poriadku,\nživotného prostredia, kultúrneho dedičstva, bezpečnosti štátu a pod.) v prípadoch,\nkde záujem na ich ochrane prevažuje nad osobným záujmom (osobnou slobodou) osôb\npodozrivých zo spáchania alebo páchateľov trestných činov.\n6.1 Predmetom ochrany podľa čl. 17 ods. 2 ústavy je osobná sloboda jednotlivca,\nteda voľnosť človeka od vonkajších prekážok a obmedzení jeho pohybu (PL. ÚS 29/95,\nč. 8/1995,\n\nZbierka\n\nnálezov\n\na uznesení\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky).\n\nToto ustanovenie však neobsahuje žiadnu materiálnu výhradu, teda žiadne materiálne\nkritériá, za ktorých by obmedzenie osobnej slobody bolo prípustné. Naopak, výslovne\nzverujú oprávnenie určiť dôvody (podmienky) a spôsob zbavenia alebo obmedzenia osobnej\nslobody zákonodarcovi, ktorý je povinný pri zákonnej úprave dbať na to, aby nezasiahol\ndo podstaty a zmyslu tohto práva (čl. 13 ods. 3 a 4 ústavy).\n6.2 Aj predmetom ochrany podľa čl. 17 ods. 3 ústavy je osobná sloboda jednotlivca,\navšak len v prípade jedného druhu zásahu, a to zadržania. Toto ustanovenie sa od čl. 17\nods. 2 ústavy odlišuje aj podmienením prípustnosti zásahu do osobnej slobody v podobe\nzadržania\n-\n\nlen v prípadoch ustanovených zákonom,\n\n-\n\ns okamžitým oboznámením s dôvodmi zadržania a vypočutia,\n\n-\n\na najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustenia\nna slobodu alebo odovzdania súdu,\n\nkým ustanovenie čl. 17 odseku 2 ústavy neobsahuje žiadne požiadavky na kvalitu\nalebo vlastnosti orgánu, ktorý rozhoduje o obmedzení alebo pozbavení osobnej slobody.\n\n7\n\n6.3 Ústavný súd judikoval (I. ÚS 165/02, I. ÚS 177/03, I. ÚS 115/07), že každé\npozbavenie osobnej slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade\ns konaním ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec\npozbavený osobnej slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana\njednotlivca proti svojvôli.\n7. Sťažovateľ bol 26. októbra 2018 o 20.00 h zadržaný policajtmi okresného\nriaditeľstva a k jeho zadržaniu došlo podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku\nbez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, keďže bol „pristihnutý bezprostredne\npo spáchaní trestného činu“.\n7.1 Podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku osobu podozrivú zo spáchania trestného\nčinu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2\nTrestného poriadku alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej\ndoteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas\nprokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad\na súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine\nalebo zastihnutá na úteku.\n7.2 Postup orgánov činných v trestnom konaní tak spĺňal podmienku zákonnosti\na dôvody, pre ktoré bol sťažovateľ zadržaný a ktoré komunikovala aj okresná prokuratúra\nvoči sťažovateľovi, z ústavného hľadiska v zmysle garancií čl. 17 ods. 2 ústavy obstoja.\n7.3 Čo sa týka sťažovateľovej (i) námietky, že sťažovateľ nebol neodkladne\npo zadržaní vypočutý policajtom, a (ii) názoru, že „účelom zadržania nie je mať k dispozícii\nzadržanú osobu kým sa vykonaním iných dôkazov nepodarí zhromaždiť dostatočné\nmnožstvo dôkazov pre vznesenia obvinenia, ale obmedzenie osobnej slobody je podmienené\nexistenciou dôvodov väzby, a ako už bolo uvedené, nevyhnutným predpokladom zákonnosti\ntrvania obmedzenia osobnej slobody zadržanej osoby je jej vypočutie“, ústavný súd uvádza,\nže musí mať voči orgánom činným v trestnom konaní a polícii vykonávajúcej zadržanie\n\n8\n\na výsluch osoby zadržanej elementárnu dôveru, že konajú v záujme ochrany vyššieho\nzáujmu, ako je záujem na osobnej slobode osoby zadržanej.\n7.4 Takú istú dôveru preukázal aj ústavodarca, keď určil časovú hranicu 48 hodín\nod zadržania pre rozhodnutie o odovzdaní zadržanej osoby súdu alebo prepustenie\nna slobodu. To, akým spôsobom naloží policajt, majúci podľa čl. 17 ods. 3 ústavy vykonať\nvýsluch osoby zadržanej, s dobou 48 hodín (resp. 96 hodín) od zadržania, je vecou\noperatívneho\n\npostupu,\n\nprocesných\n\npostupov\n\na zabezpečovania\n\ndôkazov\n\nnutných\n\npre samotný výsluch a následné rozhodnutie o odovzdaní zadržanej osoby súdu alebo\nprepustení na slobodu. Do týchto postupov polície v rámci 48 hodín (resp. 96 hodín)\nod zadržania nie je ústavný súd (v súlade s už popísanou dôverou) v zásade povolaný\nzasahovať.\n7.5 Do postupu polície, ktorá dodržala dobu 48 hodín (resp. 96 hodín) od zadržania\npre rozhodnutie o prepustení osoby zadržanej na slobodu alebo odovzdaní súdu, by ústavný\nsúd mohol zasiahnuť iba v situácii, keď by vzhľadom na osobu, miesto a čas zadržania,\nspôsob zadržania, konanie zadržanej osoby pred zadržaním a postup polície a prokuratúry\nv danej veci jednoznačne signalizovali, že ide o zjavne nezákonný alebo zjavne šikanózny\npostup orgánov činných v trestnom konaní namierený úmyselne proti osobe zadržanej\na nemajúci nič spoločné zo snahou využiť zadržanie a následne dobu 48 hodín\n(resp. 96 hodín) na spravodlivé rozhodnutie o ďalšom postupe v záujme ochrany vyššieho\nústavou a Trestným zákonom predpokladaného záujmu oproti záujmu na osobnej slobode\nosoby zadržanej.\n7.6 V prípade sťažovateľa však ústavný súd nenachádza známky nezákonnosti alebo\nšikanózneho postupu zo strany orgánov činných v trestnom konaní pri zadržaní sťažovateľa\na následného postupu voči nemu. Doba 19 hodín od zadržania, po ktorej bol sťažovateľ\nprvýkrát vypočutý, sa nejaví byť ako šikanózna alebo nezákonná v tom smere, že by polícia\nnechala sťažovateľa zámerne a bezdôvodne nepovšimnutého 19 hodín, a až potom\nsťažovateľa vypočula, obvinila a prepustila na slobodu. Aj následné vznesenie obvinenia\nsťažovateľovi (spolu s dôvodmi zadržania) dávajú základ pre konštatovanie, že postup\n\n9\n\norgánov činných v trestnom konaní nebol v rozpore s čl. 17 ods. 3 ústavy, ale smeroval\nk rozhodnutiu o obvinení alebo neobvinení sťažovateľa a prepustení alebo neprepustení\nsťažovateľa na slobodu.\n8. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej slobody bolo\nzákonné a v súlade s konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo odkazuje\nna vnútroštátne právo a upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy,\na taktiež povinnosť, aby každé pozbavenie osobnej slobody zároveň bolo v súlade s účelom\nčl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou [k tomu pozri okrem\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) aj Bozanov v. Francúzsko\nč. 9990/82, rozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia, č. 19380/92,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP z 106.1996, bod 40; z novšej judikatúry Stanev\nv. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143;,\nL. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121].\n9. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva podľa čl. 5 ods. 1\ndohovoru bez toho, aby špecifikoval, porušenie konkrétne ktorého práva podľa čl. 5 ods. 1\nnamieta. Z obsahu odôvodnenia ústavnej sťažnosti však vyplýva, že namieta porušenie\npráva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\n10. Vzhľadom na predložené východiská a závery ústavný súd odmietol ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú, keďže ani po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo ani\npotenciálne možné dospieť k názoru o porušení sťažovateľom označených ústavných práv.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. júna 2019\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "zadržanie", "výsluch, výpoveď, vypočutie", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/07 z 23. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-23", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88e72b0-929b-4b42-ac66-4619a09b0d89"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 177/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e300cf3b-5147-4b11-a393-58c9530a630e"}, {"guid": "ussr:166b9375-c030-45df-8f65-1f20b9b51c69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/95 z 29. 11. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-11-29", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.29.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:efd87f66-7f00-4e07-ae26-437082def3e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.337.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2020 z 4. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.337.2020.1"}, {"guid": "ussr:9386e078-1c06-4949-986c-5a790725a9f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.63.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 63/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/2024 z 1. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.63.2024.1"}, {"guid": "90764914-596b-4461-8713-1d784f964b24:6c232800-2207-435b-b54a-a26fa72cb4a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1112201520.6", "spisova_znacka": "5Cdo/232/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/232/2022 z 31. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1112201520.6"}]}