{"guid": "ussr:ae2aa9a3-757a-467e-b1b1-e9019b6ac115", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.112.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2019 z 6. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. júna 2019, sp. zn. II. ÚS 112/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.112.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-06-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ae2aa9a3-757a-467e-b1b1-e9019b6ac115", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.112.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.112.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.112.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 112/2019-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2019 predbežne\nprerokoval ústavnú sťažnosť\n,a\n,\nobaja zastúpení advokátom\n, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2 To 23/2018 z 19. apríla 2018, ako aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 52/2018 z 11. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta\n\nako podanú oneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. mája 2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, a\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovatelia“),\n\nvo\n\nveci\n\nnamietaného\n\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 2 To 23/2018 z 19. apríla 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“),\nako aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 2 Tdo 52/2018 z 11. decembra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu\nBratislava V (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) z 18. januára 2018\nsp. zn. 2 T 107/2017 boli obvinení\na\n\n(sťažovateľ),\n\n(sťažovateľ) uznaní za vinných zo zločinu prevádzačstva\n\nspolupáchateľstvom podľa § 20 a § 355 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 6. júna 2017\nv čase o 23.45 h v Bratislave v mestskej časti Čunovo v priestore bývalého hraničného\npriechodu Čunovo ‒ Rajka na vstupe do Slovenskej republiky pri jazde z územia Maďarska\nna územie Slovenskej republiky boli pri kontrole osobných motorových vozidiel\npríslušníkmi Policajného zboru z mobilnej jednotky Úradu hraničnej a cudzineckej polície\nPrezídia Policajného zboru, ktoré ako vodiči riadili sťažovatelia, nájdení na zadných\nsedadlách motorových vozidiel štátni občania Sýrskej arabskej republiky a Irackej republiky\nv počte 10 osôb, pričom bolo zistené, že tieto osoby nastúpili do priestorov vozidiel\nna pokyn obvineného sťažovateľa\n\n6. júna 2017\n\nv blízkosti čerpacej stanice OMV v Maďarsku pri meste Budapešť a sťažovatelia spoločne\npomáhali týmto občanom Sýrskej arabskej republiky a Irackej republiky dostať sa\nbez platných cestovných dokladov na územie Rakúskej republiky, pričom za nelegálny\nprechod z územia Sýrie a Iraku na územie Rakúskej republiky každý z týchto\nutečencov zaplatil, resp. mal zaplatiť prevádzačom od 2 500 eur až do 7 000 eur, obvinený\nmal od\n\nalebo\n\n2\n\n, ktorý prevoz\n\nmigrantov organizoval vo Viedni, dostať odmenu vo výške 2 500 eur a obvinený sťažovateľ\nmal podľa vlastného vyjadrenia dostať za prepravu\nutečencov odmenu vo výške 300 eur.\nZa to okresný súd uložil sťažovateľom trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, trest\nprepadnutia veci a trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 5 rokov.\n2.1 Krajský súd napadnutým rozsudkom odvolania prokurátora a obvinených\nsťažovateľov podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku krajský súd v relevantnej časti týkajúcej sa sťažovateľov uviedol:\n„K samotnej právnej kvalifikácii skutku odvolací súd uvádza, že táto bola správne\nprvostupňovým súdom posúdená ako spáchanie zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom\npodľa § 20 Tr. zák. k § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138\npísm. j) Tr. zák., čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.\nZ vyššie uvádzaných dôkazov vykonaných v tomto konaní je zrejmé, že obžalovaní\númyselným spoločným konaním v úmysle získať finančné prostriedky prevážali desiatich\nmigrantov z územia Maďarskej republiky cez územie Slovenskej republiky s úmyslom ich\nodviezť do Rakúskej republiky.\nPrvostupňovým súdom vyhodnotené konanie obžalovaných ako spolupáchateľstvo\npodľa § 20 Tr. zák. vyplývalo z toho, že trestná činnosť bola spáchaná spoločným konaním\nvšetkých troch obžalovaných, čo je zrejmé z vyššie opísaných skutočností týkajúcich sa toho,\nako sa obžalovaní spoločne na troch motorových vozidlách dostali k miestu, kde boli\nnelegálni migranti, ako títo nelegálni migranti nastúpili do motorových vozidiel a ako boli\nodvezení. Odvolací súd pripomína, že pri spolupáchateľstve podľa ustálenej súdnej praxe\nnie je nevyhnutné, aby každý zo spolupáchateľov uskutočnil celé konanie, ale postačuje to,\nže súhrn ich konania napĺňa všetky znaky dotknutého trestného činu za predpokladu\nexistencie spoločného úmyslu spáchať daný trestný čin.\nK prvostupňovým súdom vyhodnotenom konaní obžalovaných ako spáchania\ntrestného činu závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách podľa vyššie\ncitovaných ustanovení § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.\na § 127 ods. 12 Tr. zák. odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne\npreukázané, že obžalovaní prevážali v troch motorových vozidlách spolu 10 migrantov\n\n3\n\nuvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorí nedovolene prekročili štátnu\nhranicu Slovenskej republiky.\nPrevozom\n\nkaždého\n\nnelegálneho\n\nmigranta\n\nobžalovaní\n\nnedovolene\n\nzasiahli\n\ndo Trestným zákonom chráneného záujmu na ochrane štátnej hranice Slovenskej republiky\npred nelegálnou migráciou (objektom tohto trestného činu je záujem štátu na kontrole osôb,\nktoré prekračujú štátnu hranicu), teda uvedený záujem na ochrane štátnej hranice\nSlovenskej republiky bol porušený ohľadom prevozu desiatich osôb, čím bol trestný čin\nspáchaný na viacerých osobách, t. j. závažnejším spôsobom konania.\nV tomto ohľade je nepodstatnou skutočnosť, že nelegálne prevážaní migranti nie sú\npoškodenými osobami, resp. že trestný čin nebol spáchaný na ich ujmu, keďže zo znenia\nskutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. (rovnako ako podľa\n§ 355 ods. 1 Tr. zák.) vyplýva, že pri tomto trestnom čine je postihované konanie\nuskutočňované vo vzťahu k osobám nedovolene prekračujúcim štátnu hranicu, teda\ntrestnosť konania páchateľa sa viaže k určitej osobe resp. osobám (ľuďom), ktoré\nnedovolene prekročia štátnu hranicu, z čoho potom treba odvodiť, že pokiaľ podľa\nvymedzenia skutku nedovolene prekročia štátnu hranicu tri osoby alebo viac osôb,\nje splnený zákonný znak, že čin bol spáchaný na viacerých osobách, t. j. závažnejším\nspôsobom konania podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák., keďže závažnejším spôsobom\nkonania sa podľa § 138 písm. j) Tr. zák. rozumie páchanie trestného činu na viacerých\nosobách, ktorými sa podľa § 127 ods. 12 Tr. zák. na účely Trestného zákona rozumejú\nnajmenej tri osoby.\nV tejto súvislosti treba poukázať aj na znenie skutkovej podstaty zločinu\nprevádzačstva podľa § 355 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a) Tr. zák., ktoré upravuje\nprísnejší postih, ak je činom spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť osoby, resp. ťažká\nujma na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, a teda prísnejší postih\naj ohľadom týchto kvalifikovaných skutkových podstát je viazaný na osobu resp. osoby\nnedovolene prekračujúce štátnu hranicu.\nPokiaľ obžalovaní v odvolaniach pri svojej argumentácii poukazovali na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/75/2012, odvolací súd k tomu uvádza, že uvedené\nrozhodnutie sa týkalo majetkového trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák.,\na nie trestného činu prevádzačstva podľa § 355 Tr. zák., pričom skutočnosť, že trestný\n\n4\n\nčin prevádzačstva podľa § 355 Tr. zák. je možné spáchať závažnejším spôsobom konania –\nna viacerých osobách podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j)\nTr. zák. už výslovne uviedol Najvyšší súd SR v inom svojom neskoršom rozhodnutí,\na to v uznesení sp. zn. 3Tdo/36/2017 zo dňa 14.11.2017, keď posudzoval dovolaciu\nnámietku odsúdeného, ktorý výslovne namietal takú právnu kvalifikáciu skutku (spáchanie\ntrestného činu prevádzačstva na viacerých osobách).\nNapokon pokiaľ obžalovaní v odvolaniach pri svojej argumentácii poukazovali\nna stanovisko Najvyššieho súdu SR ohľadom kvalifikačného pojmu spáchania trestného\nčinu na viacerých osobách (R 13/2015), odvolací súd k tomu uvádza, že uvedené stanovisko\nsa týkalo výkladu a aplikáciu tohto kvalifikačného pojmu pri majetkových trestných činoch,\nčo nie je prejednávaný prípad a skutočnosť, že trestný čin môže byť spáchaný na viacerých\nosobách aj pri trestnom čine, v prípade ktorého dotknuté osoby nie sú poškodenými v\nzmysle § 46 ods. 1 Tr. por., výslovne vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Tdo/35/2014 zo dňa 8.7.2014, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na súdov SR ako R 15/2015 a podľa ktorého pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 172 Tr. zák. je možné spáchať trestný čin na osobe, hoci táto osoba nie je poškodeným\nvrátane spáchania takého trestného činu na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zák.\nPokiaľ obžalovaní poukazovali v konaní, že iné rozhodnutia tunajšieho odvolacieho\nsúdu, resp. skoršie rozhodnutia prvostupňového súdu právnu kvalifikáciu spáchania zločinu\nprevádzačstva na viacerých osobách nepriznali, tak odvolací súd uvádza, že práve rozdielny\nvýklad senátov Krajského súdu v Bratislave ohľadom právnej kvalifikácie trestného činu\nprevádzačstva podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.\n(závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách) bol predmetom rokovania\ntrestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave dňa 11.9.2017, na ktorom bol\nväčšinou hlasov sudcov tohto kolégia prijatý taký záver, že trestný čin prevádzačstva je\nmožné spáchať na viacerých osobách a v tomto smere nie je určujúce, či stanovisko\ntrestnoprávneho kolégia krajského súdu je alebo nie je záväzný prameň práva a odvolací\nsúd ho uvádza pre úplnosť posúdenia v odvolaniach namietanej problematiky.\nZ vyššie uvádzaných dôvodov teda nebolo možné vyhovieť odvolacím námietkam\nobžalovaných, aby ich konanie bolo právne posúdené iba podľa § 355 ods. 2 písm. a)\n\n5\n\nTr. zák. resp. § 355 ods. 1 Tr. zák. a tieto boli vyhodnotené odvolacím súdom\nza nedôvodné.“\n2.2 O sťažovateľmi podanom dovolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením\ntak, že dovolania odmietol. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil v relevantnej časti\ntýkajúcej sa sťažovateľov takto:\n«Obvinení\n\n,\n\na\n\nvo svojich dovolaniach zhodne odôvodnili naplnenie tohto dovolacieho dôvodu nesprávnou\naplikáciou § 138 písm. j) Tr. zák. konajúcimi súdmi, s poukazom na to, že trestný čin\nprevádzačstva nemôže byť spáchaný na osobe (osoba nie je objektom ani predmetom tohto\ntrestného činu) a z tohto dôvodu je vylúčená aplikácia § 138 písm. j) Tr. zák., teda\nspáchanie trestného činu na viacerých osobách. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné\npoukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 8. júla 2014, sp. zn. 2 Tdo 35/2014, uverejnené\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15,\nroč. 2015 – I., v zmysle ktorého „pri trestnom čine podľa § 172 Tr. zák. je čin spáchaný\nna osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil\nniektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm. a) až c) tohto ustanovenia\n(napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby alebo inej osobe, na jej vlastné\npoužitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto sa potom\nodvíja posúdenie znaku „na chránenej osobe“ v zmysle § 139 ods. 1, a § 172 ods. 2 písm. d)\nTr. zák. a „na viacerých osobách“ v zmysle § 138 ods. 1 písm. j) a § 172 ods. 2 písm. c)\nTr. zák.“ Vychádzajúc z uvedeného je potrebné doplniť vo vzťahu k predmetnej veci\nnasledovné:\nUstanovenie § 355 ods. 2 Tr. zák. chráni záujem štátu na kontrole osôb. ktoré\nprekračujú štátnu hranicu. Podľa tejto základnej skutkovej podstaty sa napĺňa objekt\nskutkovej podstaty tohto trestného činu pre jedinú osobu, ktorá nie je štátnym občanom\nSlovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tým,\nže páchateľ v úmysle získať pre seba alebo iného priamo či nepriamo finančnú výhodu\nalebo inú materiálnu výhodu, pre túto osobu buď organizuje nedovolené prekročenie štátnej\nhranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, alebo také konanie umožní,\n\n6\n\nalebo v ňom pomáha, alebo na tento účel vyrobí, zaobstará, poskytne alebo drží falošný\ncestovný doklad alebo falošný doklad totožnosti.\nNa rozdiel od toho, v odseku 3 tejto skutkovej podstaty, ak páchateľ čin uvedený\nv základnej skutkovej podstate spácha závažnejším spôsobom konania, je prísnejšie\ntrestaný. Pod závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Tr. zák. je potom možné\nchápať aj naplnenie základnej skutkovej podstaty uvedenej v odseku 2 § 355 Tr. zák.\nnie na jedinej, ale na viacerých osobách. Tým sa napĺňa kvalifikovaná skutková podstata\ntohto trestného činu podľa § 355 ods. 3 písm. d) Tr. zák. [s poukazom na už uvádzané\nustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák.].\nNezáleží pritom na tom. že osoba, resp. osoby uvedené v ods. 2, resp. ods. 3 písm. d)\n§ 355 Tr. zák. nie sú poškodenými osobami, ani predmetom útoku a pod., pretože\nzákonodarca mal zrejme na mysli prísnejšie postihnúť konanie páchateľa vo vzťahu\nk viacerým osobám, než vo vzťahu k jednej jedinej osobe a vyjadril to v ods. 2 doslovne\n(kto pre osobu...) a v ods. 3 písm. d) tohto ustanovenia odkazom na osobitný kvalifikačný\npojem (závažnejší spôsob konania - na viacerých osobách).\nMožno preto uzavrieť, že spáchanie trestného činu prevádzačstva závažnejším\nspôsobom konania - na viacerých osobách je možné, a z tohto dôvodu konajúce súdy\nsprávne právne posúdili konanie všetkých troch obvinených podľa § 355 ods. 2 písm. a),\nods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.»\n3. Sťažovatelia uvádzajú, že súdy v svojich rozhodnutiach kvalifikovali konanie\nsťažovateľov ako závažnejší spôsob konania s ohľadom na počet prevádzaných utečencov\n(t. j.1 0 osôb) čisto numericky podľa § 355 ods. 3 písm. d) v spojení s § 138 písm. j)\nTrestného zákona, keďže počet prevádzaných osôb bol viac ako 3 osoby.\n3.1 Sťažovatelia upozorňujú, že už v odvolaní i dovolaní poukazovali,\nže problematika kvalifikačného znaku spočívajúceho v závažnejšom spôsobe konania podľa\n§ 138 písm. j) Trestného zákona na viacerých osobách bola predmetom zjednocovania\nsúdnej praxe najvyšším súdom. Právnoteoretické východiská zjednocujúceho stanoviska\nsp. zn. Tpj 69/2014 (R13/2015) sú použiteľné aj pri posudzovaní závažnejšieho spôsobu\nkonania (na viacerých osobách) vo vzťahu k iným druhom trestnej činnosti vrátane zločinu\nprevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona.\n7\n\n3.2 Podľa sťažovateľov objektom trestného činu je celospoločenský záujem chránený\ntrestným zákonom. Každá skutková podstata trestného činu má individuálny objekt,\nt. j. vzťah alebo úsek vzťahov na ochranu ktorých je určené konkrétne ustanovenie osobitnej\nčasti Trestného zákona. Individuálnym objektom trestného činu, ktorý je nevyhnutným\nznakom každej skutkovej podstaty, je teda konkrétny chránený vzťah, proti ktorému trestný\nčin smeruje (napr. vlastnícke právo k odcudzenej konkrétnej veci). Od objektu je podľa\nsťažovateľov potrebné odlišovať predmet útoku (hmotný alebo nehmotný), proti ktorému\nkonanie páchateľa smeruje a na ktorom vyvoláva účinok (napr. odcudzená vec). Na predmet\npáchateľ trestného činu bezprostredne útočí, a tým zasahuje aj objekt trestného činu.\nPredmet útoku podľa sťažovateľov nie je znakom skutkovej podstaty trestného činu\ncharakterizujúcim objekt trestného činu, ale je znakom konkretizujúcim objektívnu stránku\nskutkovej podstaty trestného činu, t. j. predovšetkým konanie páchateľa.\n3.3 Ako sťažovatelia ozrejmujú, už v dovolaní argumentovali, že nelegálni migranti\nnie sú ani predmetom útoku ani nie sú poškodenými (boli označení ako svedkovia), pretože\ntýmto je konkrétny úsek štátnej hranice, resp. územia Slovenskej republiky, na ktorom sa\nnelegálni migranti pohybujú, prípadne zotrvajú bez príslušných povolení vydaných\nSlovenskou republikou. Objektom trestnoprávnej ochrany nie je podľa mienky sťažovateľov\npredmet útoku sám osebe (jeho hmotná podstata), ale právo príslušných orgánov štátu\nrozhodovať o tom, kto vstúpi na územie Slovenskej republiky. Nelegálni migranti podľa\nnázoru sťažovateľov nemôžu byť nielen objektom, ale ani predmetom trestného činu\nprevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona, keď oni sami sa dopúšťajú protiprávneho\nkonania vstupom na územie Slovenskej republiky, aj keď toto konanie nie je označené\nako trestný čin podľa Trestného zákona. Podľa už uvedeného podľa presvedčenia\nsťažovateľov možno konštatovať, že v prípade prejednávaného trestného činu prevádzačstva\nje objektom ochrana práv štátu chrániť štátnu hranicu, jej bezpečnosť a bezpečnosť\nverejného poriadku, pričom predmetom útoku je v tomto prípade štát ‒ Slovenská\nrepublika, a nie prevážané osoby.\n3.4 Z uvedeného podľa sťažovateľov možno jednoznačne vyvodiť, že predmetom\nútoku nie je osoba, a teda nejde o trestný čin spáchaný na osobe. Pri predmetnom trestnom\n\n8\n\nčine prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona nie je potom možné aplikovať osobitný\nkvalifikačný pojem podľa § 138 písm. j) Trestného zákona. Osobitný kvalifikačný pojem\npodľa § 138 písm. j) Trestného zákona by bolo možné podľa mienky sťažovateľov\naplikovať v prípade, ak by bol trestný čin spáchaný proti životu, zdraviu jednotlivých osôb,\nresp. zásahu do ich telesnej integrity, keďže v takomto prípade by bol predmetom útoku\nčlovek.\n3.5 Sťažovatelia podľa svojich slov chcú ústavnou sťažnosťou poukázať aj na to,\nže v podobných veciach, keď iní páchatelia spáchali rovnaký skutok, teda prevádzali\ncez štátne hranice tri a viac osôb, boli odsúdení menším trestom, resp. bolo ich konanie\nkvalifikované podľa § 355 ods. 1 alebo podľa § 355 ods. 2, kde je trestná sadzba oveľa\nnižšia, pri jej spodnej hranici. Ústavnému súdu sťažovatelia predložili rozsudky krajských\nsúdov, kde v podobnej veci bolo rozhodnuté diametrálne odlišne. Sťažovatelia napr. citujú\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 3 To 88/2017, podľa ktorého obžalovaní boli odsúdení\npodľa § 355 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) a l) a § 38 ods. 3 Trestného\nzákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden rok). Skutok, ktorý spáchali odsúdení\nv citovanom prípade, bolo prevádzačstvo troch osôb, avšak na rozdiel od sťažovateľov ich\nskutok bol kvalifikovaný podľa § 355 ods. 1 Trestného zákona, a nie podľa § 355 ods. 3\npísm. d) Trestného zákona, a preto boli odsúdení na jeden rok odňatia slobody.\n3.6 S obdobnými závermi sťažovatelia poukazujú na uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 1 To 25/2017 (prevádzaných 6 osôb) alebo uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 2 To 62/2018 (prevádzaných 6 osôb), kde súdy na obdobnú skutkovú podstatu\nneaplikovali § 355 ods. 3 písm. d) v spojení s § 138 písm. j) Trestného zákona.\n4. Sťažovatelia navrhli vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:\n„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 19.04.2018, sp. zn. 2To/23/2018, porušené bolo.\nZákladné právo sťažovateľ[ov] na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n9\n\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2018, sp. zn. 2Tdo 52/2018, porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.12.2018, sp. zn. 2Tdo 52/2018 sa zrušuje\na vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.04.2018, sp. zn. 2To/23/2018\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní uhradiť sťažovateľom trovy\nkonania...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 o Z. z. Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\n10\n\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme\nho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.\nIII.\n6. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť\npredbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 56 ods. 2 v spojení\ns § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť\nje potrebné považovať za oneskorenú.\n6.1 Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2019\na sťažovateľom spolu s obvineným\n\nbolo napadnuté uznesenie\n\nnajvyššieho súdu prostredníctvom ich právnych zástupcov (\na\n\n,\n\n) v zmysle doručeniek zaslaných ústavnému súdu\n\nna jeho žiadosť okresným súdom doručené 6. februára 2019, resp. 8. februára 2019.\nSťažnosť bola ústavnému súdu doručená 16. mája 2019 (podaná na poštovú prepravu\n14. mája 2019), t. j. nie v dvojmesačnej lehote predpokladanej § 124 zákona o ústavnom\nsúde. Ústavný súd v zmysle poslednej vety § 124 zákona o ústavnom súde tak nemôže\npovažovať za zachovanú ani lehotu na podanie ústavnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu.\n6.2 Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov\npodľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. júna 2019\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "lehota-zmeškanie lehoty", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "3e33bec8-5e14-4689-bb0f-6cd218a92b55:c2df186e-2124-40df-b397-f61e84c4aad6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1517010808.1", "spisova_znacka": "2Tdo/52/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/52/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1517010808.1"}, {"guid": "6161d87c-ff38-45c0-af35-75d764317f7d:2d73c1bd-b1b1-4c32-9a77-8e3a8dcfc40e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8415010071.3", "spisova_znacka": "2To/23/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/23/2018 z 3. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-07-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8415010071.3"}, {"guid": "8f4bbb68-e18c-4a96-a9ee-7bda7ac29fbf:f67f0eb2-de5a-4344-9bae-afeca131cc67", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3517010166.1", "spisova_znacka": "2To/62/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/62/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3517010166.1"}, {"guid": "f0d18e0b-f133-49b6-a8b1-37c7b6dea6aa:ccc0b1f0-77c6-4ea7-96dd-2f745e345da4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1517010422.2", "spisova_znacka": "3To/88/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/88/2017 z 2. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1517010422.2"}, {"guid": "290769b4-00c9-4661-844a-d0e3c5495f62:629e4e6b-c949-4cb0-8170-33cd3834f996", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1516010721.2", "spisova_znacka": "1To/25/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/25/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1516010721.2"}], "citovane_v": []}