{"guid": "ussr:41c4a84e-ece9-4651-a2ac-99410a368acf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2019 z 29. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 105/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/41c4a84e-ece9-4651-a2ac-99410a368acf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1/text", "citacie_n": 37, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 105/2019-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra\nMolnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\nzastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mandzákom, Zámocká 5, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2 Tpo 7/2019 zo 14. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“),\nktorou namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť\npodľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Tpo 7/2019 zo 14. februára 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako naliehavá vec patriaca do rozhodovacej\npôsobnosti senátu, rozhodnutie o ktorej neznesie odklad, v súlade s čl. X bodom 3\nRozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019\ndo 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou technických\na programových prostriedkov pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej nad rámec\nstanoveného rozsahu nápadu vecí.\nPodľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti\nsenátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,\nktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená.\nV súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje druhý senát ústavného súdu v zložení\nJana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.\nVzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Sťažovateľ je trestne\nstíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1\npísm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. b/, písm. i/ Trestného zákona a v súčasnosti vykonáva väzbu v Ústave\nna výkon väzby\n\n.\n\nSudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV Uznesením\nsp. zn. 2Tp/1/2019 zo dňa 04.02.2019 podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť\nsťažovateľa ako obvineného o prepustenie z väzby na slobodu ako nedôvodnú zamietla.\nZároveň podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku väzbu obvineného nenahradila\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\n\n2\n\nProti tomuto uzneseniu obvinený podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice\no výsluchu obvineného konanom dňa 04.02.2019 sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom\nsvojho obhajcu podaniami doručenými súdu dňa 11.02.2019 a 12.02.2019.\nKrajský súd v Bratislave rozhodol o podanej sťažnosti napadnutým Uznesením\nsp. zn. 2Tpo/7/2019 zo dňa 14.02.2019 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil\nuznesenie sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2Tp/1/2019\nzo dňa 04.02.2019 v celom rozsahu. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného\no prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. zmenil dôvody väzby\nobvineného tak, že vypustil dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (tzv. kolúzna\nväzba), pričom rozhodol, že obvinený bude väzbu vykonávať naďalej z dôvodov podľa § 71\nods. 1 písm. a/ a c/ Tr. por. (tzv. úteková a preventívna väzba). Zároveň napadnutým\nuznesením rozhodol, že podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa väzba obvineného nenahrádza\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.“.\n4. Podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie krajského súdu vykazuje znaky\narbitrárnosti a svojvôle, v dôsledku čoho bolo týmto rozhodnutím, ako aj postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, zasiahnuté do jeho označených subjektívnych práv.\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentoval, že „v konaní o väzbe uplatnil konkrétne\nnámietky, na ktoré sťažnostný súd... vôbec nereagoval, a to ani tak, aby sa odvolal\nna rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie“. Vo vzťahu k požiadavke na kontradiktórne\nkonanie a na rešpektovanie princípu rovnosti zbraní sťažovateľ uviedol, že „odpoveď\nriaditeľa ÚVV a ÚVTOS\n\n, v ktorej sa vyjadruje k námietkam obhajoby, že porady\n\nsťažovateľa s obhajcom sú odpočúvané vo vyšetrovacej miestnosti v ÚVV\n\n,\n\nnebolo sťažovateľovi ani jeho obhajcovi doručené na vyjadrenie, ani len na vedomie“.\nSťažovateľ tiež namieta, že orgány činné v trestnom konaní «účelovo kvalifikovali\nskutok, ktorý mal spáchať obvinený tak, aby táto právna kvalifikácia bola čo najprísnejšia.\nBez zjavnej zmeny skutkového stavu orgány činné v trestnom konaní zmenili podaním zo\ndňa 19.12.2018 právnu kvalifikáciu skutku. Ani takáto zmenená a „zjemnená“ právna\nkvalifikácia nezodpovedá skutku a je neprimerane prísna s jediným cieľom, a to\nodôvodňovať väzobné stíhanie sťažovateľa. Súdy sa tak stávajú „copy centrom“ orgánov\nčinných v trestnom konaní. Ak by orgány činné v trestnom konaní nepristúpili\n\n3\n\nk „zjemnenej“ právnej kvalifikácii, aj súdy ako ich „copy centrá“ by trvali na prísnejšej\nprávnej kvalifikácii bez toho, aby si splnili svoju ústavnú a zákonnú povinnosť a sami\nskúmali dôvodnosť podozrenia, ktorá je materiálnou podmienkou väzby. Od posledného\nrozhodnutia súdov (ktorými sa rozhodovalo o väzbe) nedošlo k podstatnej zmene skutkového\nstavu, ktorá by odôvodňovala menej prísnu právnu kvalifikáciu a všeobecné súdy ako\n„primárni ochrancovia práva“ sami nezistili, že právna kvalifikácia skutku je účelovo\nnadhodnotená.».\n5. V súvislosti s námietkou porušenia práva na obhajobu sťažovateľ v odôvodnení\nústavnej sťažnosti najmä uviedol:\n«Obhajoba namietala, že nemá zabezpečené právo na prístup k spisu vo forme\npredložených fotokópii. Sťažovateľ má preto za to, že ani doposiaľ vykonané procesné\núkony nemôžu byť považované za zákonne získané, keďže dôvodom neúčasti obhajcu bolo\nto, že bez znalosti spisu sa nemôže efektívne zúčastňovať vyšetrovacích úkonov.\nBez poznania obsahu spisu nemožno obhajobu reálne vykonávať. Dôsledkom neumožnenia\nnahliadať do spisu bol sťažovateľ pozbavený svojich procesných práv, nakoľko nemohol\núčinne predniesť argument proti jeho vzatiu do väzby.\n... Sťažovateľ trvá na tom, že je nereálne, aby sa jeho obhajca mohol za krátky čas\npred výsluchom oboznámiť s takým rozsahom spisu, ktorým orgány činné v trestnom konaní\ndisponovali minimálne osem mesiacov. Máme za to, že ide o „iluzórny“ a nie reálny výkon\npráva na obhajobu, ktorý nie je zlučiteľný s princípom materiálneho právneho štátu.\n... Obhajoba namietala, že sudkyni pre prípravné konanie nebol prokurátorom\npredložený celý spis, pretože jeho súčasťou neboli všetky doposiaľ zabezpečené odposluchy,\na sudkyňa postupom podľa § 72 ods. 5 Trestného poriadku nerozhodla o súhlase\ns predložením nekompletného spisu a postupovala tak v rozpore s Trestným poriadkom.\nSúčasťou spisu neboli všetky zabezpečené odposluchy, ale len selektívne vybrané. Obhajoba\nmá nárok na oboznámenie sa so všetkými kategóriami dôkazov a so všetkými\nzabezpečenými odposluchmi (rozhodnutie ESĽP zo dňa 04.04.2017, č. 2742/12 - Matanovič\nproti Chorvátsku). Nie je sporné, že sudkyňa pre prípravné konanie nedisponovala celým\nspisom, nakoľko obhajcovi oznámila, že utajovanú časť spisu má k dispozícií k nahliadnutiu\nu vyšetrovateľa. Ani k týmto námietkam obhajoby sa sťažnostný súd nevyjadril.»\n\n4\n\n6. Vo vzťahu k väzobným dôvodom sťažovateľ uviedol, že dôvody útekovej\na preventívnej väzby nie sú podľa neho dané, keďže „sťažovateľ je občanom Slovenskej\nrepubliky a na jej území má evidovaný i trvalý pobyt. Samotná hrozba vysokého trestu\npodľa ustálenej judikatúry nemôže zakladať takýto väzobný dôvod. Nerelevantné sú i úvahy\no vysokom životnom štandarde sťažovateľa. Argumentácia sťažnostného súdu, že sťažovateľ\nmá vybudované kontakty v Holandskom kráľovstve, nakoľko viackrát cestoval\ndo zahraničia, sú absolútne nepodložené, hypotetické a nepreukázané.\n... Sťažovateľ je osoba doposiaľ netrestná a nevedú sa voči nemu žiadne iné trestné\nstíhania. Úvahy sťažnostného súdu o sofistikovanej trestnej činnosti a zabezpečovania si\nfinančných príjmov z trestnej činnosti objektívne nezakladajú dôvodnosť väzby podľa § 71\nods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, pretože sťažovateľ je riadne zamestnaný, má stabilné\nrodinné zázemie, a teda žiadne okolnosti nenasvedčujú tomu, že by sťažovateľ bol nútený\npáchať trestnú činnosť za účelom zabezpečenia si bežných životných potrieb.“.\n7. Sťažovateľ tiež namieta, že „všeobecné súdy sa nedostatočne vysporiadali\ns možnosťou náhrady väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zároveň\ns uložením primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 82 Trestného poriadku...\nS touto námietkou sa sťažnostný súd vysporiadal evidentne nedostatočne, nakoľko\npoznamenal, že kontrola technickými prostriedkami podľa § 82 ods. 4 Tr. por. nie je\nsamostatným inštitútom, ktorým by bolo možné väzbu nahradiť. Z odôvodnenia sťažnosti\nobvineného... jasne a zrozumiteľne vyplýva, že tento poukazoval i na možnosť náhradu\nväzby dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného\nporiadku spolu s kontrolou technickými prostriedkami podľa § 82 ods. 4 Trestného\nporiadku a zákona č. 78/2015 Z. z. s tým, že súd uloží i primerané obmedzenia a povinnosti.\nSťažnostný súd sa však opäť obmedzil iba na teoretické a učebnicové výklady ohľadom\nnemožnosti nahradenia väzby sťažovateľovi. Ani prezentovaná závažnosť trestnej činnosti,\njej rozsah a spoločenská škodlivosť automaticky nemôžu znamenať zamietnutie žiadosti\nobvineného a náhradu väzby bez akejkoľvek reflexie na konkrétne námietky obhajoby...\nV tomto smere namietame, že z napadnutého uznesenia nevyplýva ani jeden konkrétny\nargument (resp. úvaha súdu), ktorá by odôvodňovala nenahradenie väzby inými\n\n5\n\nmiernejšími prostriedkami. Napadnuté rozhodnutie možno hodnotiť len ako formálne\nrozhodnutie...“.\n8. V neposlednom rade sťažovateľ namieta, že existuje dôvodné podozrenie, že bol\npozbavený svojho práva na dôverný rozhovor s advokátom, čo spôsobuje nezákonnosť\ntrvania jeho väzby. V tejto súvislosti uviedol, že «sa svojmu obhajcovi dňa 11.02.2019\nv ÚVV a ÚVTOS\n\nzdôveril, že existuje dôvodné podozrenie, že porady obvineného\n\ns obhajcom sú vo výsluchových miestnostiach nezákonne monitorované ZVJS a tieto\nzáznamy sú následne odovzdávané orgánom činným v trestnom konaní. Uvedené je dané\ntým, že porady obvineného s obhajcom sa uskutočňovali vždy len vo výsluchovej miestnosti\nč. 2, pričom pri predvádzaní mal sťažovateľ započuť príkaz „Zapni nahrávanie na dvojke!“.\n... Odkaz sťažnostného súdu na § 9 ods. 2 zákona č. 221/2006 Z .z. o výkone väzby\nv znení neskorších predpisov, podľa ktorého riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený\npríslušník zboru mohol rozhovor medzi obvineným a osobou alebo orgánom, pred ktorý je\npredvedený, vidieť, nie však počuť, neodstránil dôvodné podozrenie sťažovateľa\nz nezákonného konania ZVJS. Hoci riaditeľ ústavu uviedol, že Zbor väzenskej a justičnej\nstráže na takéto konanie nie je oprávnený, nemožno považovať sťažnostnú námietku\nobvineného za nepochybne vyvrátenú tak, ako to uvádza sťažnostný súd, a to navyše\nza situácie, že s touto odpoveďou pred vydaním napadnutého uznesenia sťažovateľ nebol\noboznámený.».\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný\nsúd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru\npostupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tpo 7/2019 zo 14. februára 2019,\naby napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a prikázal krajskému súdu prepustiť\nsťažovateľa z väzby na slobodu a aby mu priznal náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava\n\n6\n\n10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n14. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n15. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n16. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\n\n7\n\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n17. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá\ntvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n18. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy sa osobná sloboda zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n19. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ\nsa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\na) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila\nrozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie\npovinnosti ustanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú\noprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo\nv úteku po jeho spáchaní;\nd) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia\npred príslušný orgán;\n\n8\n\ne) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne\nchorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie\nalebo vydanie.\n20. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený\npred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa\nmôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nIII.\nPrávne hodnotenie a závery ústavného súdu\n21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.\nzákona o ústavnom súde.\n22. Podstatou ústavnej sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť\npodľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru napadnutým rozhodnutím, ktorým krajský súd zamietol\nžiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, keď zmenil dôvody jeho väzby tak,\nže sťažovateľ bude ďalej vykonávať väzbu len z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c)\nTrestného poriadku, a väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného a mediačného\núradníka.\n\n9\n\n23. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n24. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti a v časti z dôvodu jej neprípustnosti.\n25. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nK namietanému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu\n26. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej slobody bolo\nzákonné a v súlade s konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo odkazuje\nna vnútroštátne právo a upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy\na taktiež povinnosť, aby každé pozbavenie osobnej slobody zároveň bolo v súlade s účelom\nčl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou [k tomu pozri napr. judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach Bozano v. Francúzsko,\nč. 9990/82, rozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia, č. 19380/92,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry Stanev\n\n10\n\nv. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143;\nL. M. v. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121].\n27. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva podľa čl. 5 ods. 1\ndohovoru bez toho, aby špecifikoval, porušenie konkrétne ktorého práva podľa čl. 5 ods. 1\nnamieta. Z obsahu odôvodnenia ústavnej sťažnosti však vyplýva, že namieta porušenie\npráva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru.\n28. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva\nzaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru konštatuje, že ústavnou sťažnosťou napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu sa týka ďalšieho trvania väzby sťažovateľa (rozhodovalo sa\no žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu). Dôvodnosť ďalšieho trvania väzby je však\nratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru. Článok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa,\nnaopak, ratione materiae vzťahuje na rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby).\nSťažovateľova námietka o porušení práva zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru\nje preto neopodstatnená už na prvý pohľad (obdobne napr. I. ÚS 352/06, III. ÚS 34/07,\nIII. ÚS 67/08).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n29. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného\ndôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v\nktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil\nprepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú,\nresp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť\npodmienené zárukou (porov. napr. I. ÚS 26/2013, III. ÚS 7/00, IV. ÚS 270/09). Z čl. 17\n\n11\n\nods. 2 ústavy ďalej vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným\nv zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby,\nale aj počas ďalšieho trvania väzby. Ústavou aprobovateľné uplatnenie inštitútu väzby je\nzároveň determinované aj existenciou konkrétnych skutočností, ktoré svojou podstatou\nmusia dať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie tohto zabezpečovacieho inštitútu. S\ntouto konštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 5 ústavy,\nz ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich\nza väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych\nskutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (porov. napr. I. ÚS 31/2010,\nII. ÚS 349/2013, III. ÚS 271/07, IV. ÚS 361/09). V neposlednom rade z judikatúry\nústavného súdu tiež vyplýva, že všeobecný súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu\no vzatí do väzby sa musí adekvátne a preskúmateľne vyrovnať s právne relevantnou\nargumentáciou sťažovateľa (porov. III. ÚS 135/04, III. ÚS 466/2010), a tiež,\nže z odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti obvineného proti prvostupňovému\nsúdnemu rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodované o väzbe (resp. o jej predĺžení alebo\nzamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného na slobodu), musí byť zrejmé, že sa príslušný\nsúd náležite zaoberal všetkými podstatnými argumentmi a námietkami, ktoré obvinený\nvo svojej sťažnosti uviedol (porov. III. ÚS 34/07, IV. ÚS 230/2011).\n30. Právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov\nvo väzobných veciach je daná najmä na preskúmanie, či dôvod a spôsob obmedzenia\nosobnej slobody rozhodnutiami všeobecných súdov vo väzobných veciach [napr. v zmysle\nposúdenia, či sú rozhodnutia všeobecných súdov o väzbe podložené zákonnými dôvodmi,\nči súd výslovne, prehľadne a logicky vysvetlil, z ktorých konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvod väzby, či sú rozhodnutia riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, či súd rozhodol\no zákonnosti ďalšieho trvania väzby a žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu\nurýchlene a pod.] je v súlade s právami a slobodami zaručenými čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na čl. 5 dohovoru (porov. napr. I. ÚS 47/2013, II. ÚS 230/02, II. ÚS 38/05, III. ÚS 352/2011,\nIV. ÚS 124/03, IV. ÚS 153/09).\n\n12\n\n31. Do obsahu právomoci ústavného súdu však nepatrí preskúmať správnosť\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktoré viedli k záveru o existencii\nzákonného dôvodu na vzatie do väzby, resp. ponechaní dotknutej osoby vo väzbe.\nTento postup skúma sťažnostný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je oprávnený\nna preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne\naj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým\nje väzba v trestnom konaní (porov. napr. I. ÚS 316/2011, II. ÚS 76/02, II. ÚS 466/2013,\nIII. ÚS 466/2010, IV. ÚS 83/03, IV. ÚS 619/2013). Skutkové a právne závery príslušného\nvšeobecného súdu však môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03,\nIV. ÚS 238/07).\n32. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania o osobnej slobode obvinenej osoby\nmusí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky spravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ako aj podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Jednou z nich je aj právo na náležité\nodôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje\nrozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (pozri napr. III. ÚS 135/04,\nIII. ÚS 198/05).\n33. Sťažovateľ namieta arbitrárnosť a svojvoľnosť napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, ktorý podľa neho vôbec nereagoval na jeho konkrétne námietky uplatnené\nv konaní o väzbe. Porušenie princípu kontradiktórnosti konania odôvodňuje tým, že nebol\noboznámený s odpoveďou „riaditeľa ÚVV a ÚVTOS\n\n“ v súvislosti s jeho\n\nnámietkou o údajnom nezákonnom odpočúvaní jeho porád s obhajcom. Podľa sťažovateľa\norgány činné v trestnom konaní účelovo kvalifikovali skutok, ktorý mal spáchať,\ntak, aby právna kvalifikácia bola čo najprísnejšia. Sťažovateľ sa nestotožňuje ani s právnym\n\n13\n\nnázorom krajského súdu o dôvodnosti útekovej a preventívnej väzby. Podľa sťažovateľa\nsudkyni pre prípravné konanie nebol predložený celý spis a v dôsledku neumožnenia\nnahliadať do spisu bol sťažovateľ pozbavený svojich procesných práv a bolo mu\nznemožnené účinné uplatnenie práva na obhajobu. Sťažovateľ taktiež namieta, že všeobecné\nsúdy sa nedostatočne vysporiadali s možnosťou náhrady väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka. Napokon namieta, že bol pozbavený svojho práva na dôverný\nrozhovor s advokátom vzhľadom na dôvodné podozrenie z nezákonného monitorovania\njeho porád s obhajcom príslušníkmi zboru väzenskej a justičnej stráže.\n34. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k námietkam\nsťažovateľa uplatneným v ústavnej sťažnosti najmä uviedol:\n«Podľa názoru sťažnostného súdu sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu\nBratislava IV postupovala v súlade so zákonom, keď... žiadosť obvineného\no prepustenie z väzby na slobodu zamietla, nakoľko v danom prípade neboli\nsplnené materiálne a ani formálne podmienky stanovené zákonom na jeho prepustenie,\npochybila však, keď rozhodla, že u obvineného aj naďalej trvajú dôvody väzby v zmysle\nustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/Tr. por...\nPokiaľ ide o dôvody tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a dôvody\ntzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. krajský súd sa stotožňuje\ns dôvodmi uvedenými v uznesení sudkyne pre prípravné konanie, a preto nepovažuje\nza potrebné tieto duplikovať a na tieto len odkazuje. Je potrebné však dodať,\nže zo samotného charakteru trestnej činnosti, keď je podozrenie, že obvinený si činnosťou\nopísanou v uznesení o vznesení obvinenia dlhodobo zabezpečoval zdroj finančných\nprostriedkov, pričom je zrejmé, že malo ísť o sofistikovaný spôsob trestnej činnosti\nako konštatoval súd prvého stupňa - spôsob konania možno označiť ako zabehnutý,\njednotlivých vzájomne dohodnutých a poprepájaných obvinených. Je predpoklad,\nže obvinený by mohol v trestnej činnosti pokračovať, pričom práve okolnosť, že drogy\npochádzali z Holandského kráľovstva a obvinený často cestoval do zahraničia, pričom\nsi vybudoval medzinárodné vzťahy, a preto v prípade prepustenia z väzby na slobodu\nby sa tento mohol stať dočasne alebo trvale nedostihnuteľným pre potreby orgánov činných\nv trestnom konaní. V tejto súvislosti sťažnostný súd pre úplnosť dodáva, že rozhodovanie\n\n14\n\no väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 Tr. por. sa odohráva vždy v rovine\npravdepodobnosti (nie istoty) vo vzťahu k dôsledkom, ktoré môžu nastať, ak nebude\nobvinený vo väzbe.\nPodľa názoru sťažnostného súdu doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,\nže skutok, pre ktorý je obvinený\n\ntrestne stíhaný, bol spáchaný, má znaky\n\nvyššie špecifikovaného obzvlášť závažného zločinu, pričom aj naďalej existuje dôvodné\npodozrenie, že ho spáchal\n\n. V tejto súvislosti treba poukázať na výpovede\n\njednotlivých svedkov, ako aj znalecké posudky a ostatné vo veci produkované dôkazy.\nOpätovne je pritom potrebné v tejto súvislosti uviesť tú skutočnosť a to, že v tomto\nštádiu konania súdy nerozhodujú o vine obvineného a preto nie je ani nevyhnutné, aby táto\nbola z doposiaľ zadovážených dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností\npreukázaná. Stačí existencia odôvodneného podozrenia zo spáchania predmetného skutku.\nPožiadavka istoty je nevyhnutná až v štádiu meritórneho rozhodovania vo veci. Na vyššie\nspomenutom pretrvávajúcom dôvodnom podozrení zo spáchania stíhaného skutku\nobvineného pritom, ani podľa názoru sťažnostného súdu, nič nemení ani skutočnosť,\nže obvinený trestnú činnosť popiera. Preto krajský súd po preskúmaní veci a doteraz\nvykonaných dôkazov, pri rešpektovaní prezumpcie neviny obvineného konštatuje,\nže vznesenie obvinenia je dostatočne podporené doposiaľ produkovanými dôkazmi a teda\nnie je možné konštatovať jeho zjavnú neopodstatnenosť a tým aj neopodstatnenosť\n„základu“, z ktorého je potrebné vychádzať pri posudzovaní, či je možné vôbec uvažovať\no väzobných dôvodoch.\nSťažnostný súd teda záverom k tomuto bodu uzatvára, že dôvodnosť vzneseného\nobvinenia v tomto prípade je v tomto procesnom štádiu i naďalej daná, ako esenciálna\npodmienka ďalšieho trvania väzby.\nPokiaľ ide o námietky sťažovateľa týkajúcich sa porušenia práva na obhajobu\nobvineného s tým, že mu nebolo umožnené a zabezpečené právo na prístup spisu a tento bol\nsprístupnený obhajobe v krátkom časovom úseku pred vykonaním výsluchu obvineného,\nako aj to, že mu nebol predložený celý spisový materiál, t. j. obhajca sa nemohol oboznámiť\nso všetkými zaznamenanými odposluchmi, v tomto smere krajský súd udáva, že sudkyňa\npre prípravné konanie v napadnutom uznesení uviedla, že dňa 24.01.2019, kedy bol\npredložený súd aj zväzok 20, v ktorom sa nachádzajú prepisy hovorov a s týmito sa\n\n15\n\noboznámil obhajca dňa 24.01.2019 (č. l. 23) je potrebné tieto považovať za nedôvodné.\nNad rámec uvedeného krajský súd udáva, že o všetkých výsluchoch svedkov bol obhajca\nobvineného riadne upovedomený, a preto nie je možné konštatovať porušenie práva\nna obhajobu.\nVäzba má však fakultatívnu povahu, a teda aj keď existujú dôvody väzby, sú dané\nmožnosti jej náhrady. Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je\noprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 dohovoru\naj povinný) skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo\nprepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného\núradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený. Pri rozhodovaní musí\nsúd dôsledne zvažovať, či a do akej miery ponechanie obvineného na slobode zvyšuje\nnebezpečnosť jeho konania zakladajúceho väzobný dôvod a či obmedzenie osobnej slobody\nobvineného výkonom väzby nie je celkom zjavne neprimerané k miere zvýšenia rizika, ktoré\nby vyplývalo z jeho zotrvania, či ponechania na slobode. Sudkyňa pre prípravné konanie\ndôsledne skúmala u obvineného, či možno nahradiť väzbu dohľadom probačného\na mediačného úradníka a krajský súd sa stotožňuje s jej záverom, keďže obvinený je stíhaný\npre závažnú trestnú činnosť, pričom závažnosť tejto trestnej činnosti, rozsah a spoločenská\nškodlivosť, ako aj povaha prípadu neumožňuje vysloviť, že nahradenie väzby dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka a následné prepustenie obvineného na slobodu by bolo\ndostatočné na to, aby bol naplnený účel väzby. Naviac neboli zistené ani žiadne výnimočné\nokolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 veta tretia Tr. por.) na pozitívne rozhodnutie o nahradení\nväzby týmto procesným inštitútom. Pokiaľ ide o námietku obvineného, ktorá sa týka\nskutočnosti, že sudkyňa pre prípravné konanie nerozhodla o nahradení väzby použitím\ntechnického prostriedku, túto námietku nebolo možné akceptovať, nakoľko väzbu možno\nnahradiť inštitútmi uvedenými v § 80 Tr. por. a nariadenie kontroly technickými\nprostriedkami podľa § 82 ods. 4 Tr. por. nie je samostatným inštitútom, ktorým možno\nnahradiť väzbu obvineného.\nZáverom krajský súd len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale\niba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava\n\n16\n\nv druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že v dvojinštančnom\nsúdom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto námietky\nobvineného spočívajúce v namietaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa\nnepovažoval krajský súd za odôvodnené.»\n35. Ústavný súd pri posudzovaní dodržania ústavno-procesných princípov orgánmi\nverejnej moci pri rozhodovaní a rozhodnutí o osobnej slobode fyzickej osoby vychádza\nz toho, že na rozhodnutia vydané na rôznych inštanciách je potrebné vzhliadnuť\nako na jeden celok. Aj preto v tejto veci ústavný súd prihliadal aj na obsah rozhodnutia súdu\nprvého stupňa, v ktorom sudkyňa pre prípravné konanie k dôvodom ústavnej sťažnosti\npredovšetkým uviedla:\n„... súd skutočne nie je pomocníkom orgánov činných v trestnom konaní a preto ani\nnie je oprávnený ďalej zisťovať, či by skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia mohol\nnapĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ ide o zmeny právnej kvalifikácie,\ntak je zaujímavou judikatúra ESPĽ ktorý zmeny právnej kvalifikácie, či výrazné úpravy\nskutku vykladá prostredníctvom práva obvineného byť oboznámený s povahou a dôvodmi\nobvinenia (čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru) pričom toto právo sa nevzťahuje len na začatie\ntrestného stíhania (či v podmienkach SR na vznesenie obvinenia). Podľa ESPĽ by v zásadne\nzmena právnej kvalifikácie by mal byť predvídateľná – teda obvinený by mal byť na ňu\nupozornený a mal by mu byť daný čas si pripraviť k nej obhajobu (forma oboznámenia nie\nje predpísaná, môže to byť písomná forma, či ústna zachytená v zápisnici, obvinený by mal\nbyť upozornený na každú zmenu právnej kvalifikácie, teda aj zmenu miernejšiu).\nToto zo strany orgánov činných v trestnom konaní vykonané bolo ihneď po tom, čo dôkazy\nzatiaľ vykonané k tomuto smerovali.\n... U dôvodu (tzv. útekovej väzby – ako je v tomto konkrétnom prípade) stačí\nexistencia ktorejkoľvek okolnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení príkladmo uvedené,\nza podmienky, že konkrétne skutočnosti odôvodňujú reálnu obavu, že obvinený ujde alebo\nsa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu.\nSúd má za to, že naďalej práve i na vzhľadom na predmetnú základnú trestnú\nsadzbu pri žalovanom trestnom čine – obzvlášť závažnom zločine – že by tento mohol ujsť,\nalebo by sa skrýval, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, ktorý v prípade\n\n17\n\nuznania viny by im hrozil. Opätovne súd poukazuje – že predmetné drogy pochádzali\nz Holandského kráľovstva – preukázané bolo, že do zahraničia cestoval, stretával sa\ns osobami – od ktorých sa drogy kupovali. Nie je vylúčené vzhľadom na dlhodobosť\npáchania skutku – vybudovania si medzinárodných vzťahov, stykov – a preto v prípade\nprepustenia z väzby – úkryt v zahraničí. Na území SR nemá vlastnú rodinu, je slobodný.\nU obvineného sa zaistili finančné prostriedky v značnej výške – vyše 45 000 Euro\n(a to i napriek tomu, že z lustrácie SP vyplynulo, že od 02.septembra 2015 bol zamestnaný\nu spoločnosti\n\n– potrebné je však v tejto súvislosti uviesť že za časové obdobie\n\nčo bol v predmetnej spoločnosti zamestnaný bol jeho vymeriavací základ do mesiaca marec\n2018 – teda za obdobie troch rokov cca 931 Euro). Nie je tu tak preto i neoprávnený\npredpoklad – skrývania sa, vyhýbania sa trestnému stíhaniu – takže v danom prípade nie je\nlen hrozba vysokého trestu.\n... V danom prípade pretrváva dôvodná obava z možného pokračovania v páchaní\nv rovnakej trestnej činnosti zo strany obvineného.. Predaj a kúpa drog bola i jeho\npravidelným zdrojom značného finančného príjmu a to po dlhší čas (minimálne od mesiaca\njanuár 2017 do 26.marca 2018 – vzatia obvineného do väzby) – viď zaistené finančné\nprostriedky. Deklarovaný príjem od zamestnávateľa prostredníctvom Sociálnej poisťovne\nzistený – je vysoko odlišný od zaistenej finančnej čiastky. Obvinený\n\npred\n\nsudcom pre prípravné konanie vypovedal, že je zamestnaný v spoločnosti\ns mesačným príjmom 900,-- Euro. Predmetná skutočnosť bola overená\na je vyššie rozvedená.\nI samotný obvinený – keďže v danom prípade ide o viacerých spoluobvinených sa\npodieľal priamo na financovaní, dovoze, kúpe, predaji na územie Slovenskej republiky\nkokaínu - pričom si ho teda zadovážil, kúpil, doviezli, uskladnil, predávali množstvom\na značne vysokou finančnou hodnotou. Je tu preto dôvodná obava, že obvinený na slobode\nbude pokračovať v trestnej činnosti rovnakého charakteru – z ktorej je podozrivý.\n... Pokiaľ ide o rozpor s právom na obhajobu – a to konkrétne k prístupu k spisu –\npretože obvinenému nebola vyhotovená celá fotokópia vyšetrovacieho spisu a neboli\npredložené všetky odposluchy získané v priebehu prípravného konania – tu súd poukazuje\nna skutočnosť, že dňa 24.januára 2019 bol predložený súdu aj zväzok 20 – kde sa\nnachádzajú i prepisy hovorov a s týmito sa oboznámil obhajca (prostredníctvom\n\n18\n\nadvokátskej koncipientky) dňa 24.januára 2019 na súde – viď č. l. 23. Zároveň súd mal\nvedomosť o tom, že obhajoba nahliadla do spisového materiálu aj u vyšetrovateľa\na to i po tom, čo vo veci už bola podaná žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.\nPráva obvineného a jeho obhajcu tak boli zachované.\n... K otázke nahradenia väzby – probačným a mediačným úradníkom ktoré boli\nzo strany obvinených navrhnuté súd poznamenáva – nie je právnym nárokom, ide len\no možnosť, ku ktorej môže súd pristúpiť (v súlade s Ústavou SR, Dohovorom o ochrane\nľudských práv a základných slobôd).\nSúd v takomto prípade musí vždy zvažovať najmä okolnosti prípadu a osobu\nobvineného, ako i ďalšie skutočnosti vyplývajúce z charakteru daného inštitútu a to v tom\nsmere, či na jednej stane intenzita zásahu do osobnej slobody obvineného tým, že je\nvo väzbe nie je zjavne neprimeraná a zároveň na strane druhej, či nahradením väzby, ktorá\nznamená fakticky prepustenie obvineného z väzby – nedôjde zo strany obvineného\nk uskutočneniu konania, resp. k zvýšeniu rizika jeho uskutočnenia – ktorému práve\nzaisťovací inštitút zabraňuje.\n... pokiaľ ide o probačný a mediačný dohľad – tento nie je vykonávaný nepretržite\n24 hodín – a preto ním nie je možné eliminovať výskyt aktivít – zo strany obvineného počas\ncelého obdobia a taktiež aj navrhované obmedzenia a povinnosti.\nPredmetnú náhradu za inštitút väzby súd nepovažoval za dostatočný a to\ns prihliadnutím na povahu trestnej činnosti, pre ktorú je obvinený stíhaný trestne\ni pri zmenenej právnej kvalifikácii. Predmetná náhrada väzby – by neodstránila obavu\nz predmetného predpokladaného ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por.\nAj pri rešpektovaní zásady, že väzba ako krajné riešenie s najzávažnejším zásahom\ndo základných ľudských práv spomedzi zaisťovacích inštitútov, má trvať iba nevyhnutný\nčas, je naďalej nutné konštatovať jej opodstatnenosť. Doterajšia dĺžka väzby, je s\nprihliadnutím na závažnosť konania a zatiaľ očakávaný postih v prípade uznania viny\nprimeraná.\nEurópsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti akceptuje neprijatie\nzáruk ako náhradu väzby – ak zbavenie slobody bolo založené po celú dobu trvania\nna relevantných a dostatočných dôvodoch a záujem na ochrane spoločnosti prevyšuje\nindividuálne práva a slobody jedinca. Súd mal preto za, že v danom prípade neboli splnené\n\n19\n\npodmienky na nahradenie trvania väzby u obvineného ani dohľadom mediačného\na probačného úradníka. V danom štádiu konania je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný\nzločin, ktorý svojou závažnosťou, ako aj spôsobom, akým mal byť spáchaný a jeho osobou\nnasvedčuje k tomu, že táto forma náhrady väzby je v súčasnom štádiu trestného konania\nnepostačujúca.\nAj pri rešpektovaní zásady, že väzba ako krajné riešenie s najzávažnejším zásahom\ndo základných ľudských práv spomedzi zaisťovacích inštitútov a má trvať iba nevyhnutný\nčas, je naďalej nutné konštatovať u obvineného jej opodstatnenosť. Doterajšia dĺžka väzby\nje s prihliadnutím na stíhané konanie a očakávaný postih v prípade uznania viny primeraná\na je aj v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Tr.por. – podľa ktorého môže väzba v rámci\nzákladnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a v konaní pred súdom trvať\nlen nevyhnutný čas, čo je podporené aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\nako aj judikatúrou Ústavného súdu SR a aj s § 76 ods. 6 písm. c/ Tr.por. podľa ktorého\ncelková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie\npresiahnuť 48 mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.“\n36. Vychádzajúc z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu nadväzujúceho na dôvody uznesenia sudkyne pre prípravné konanie, ústavný súd\nkonštatuje, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup\nkonajúcich súdov, ktorý by nemal oporu v zákone. Krajský súd svojím rozhodnutím\nposkytol sťažovateľovi dostačujúci obraz o skutkových okolnostiach, ktoré podľa jeho\nnázoru aj v súčasnom štádiu trestného konania opodstatňujú dôvod útekovej väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ako aj preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu obsahuje\nakceptovateľné dôvody na jeho výrok o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby, ako aj jeho žiadosti o nahradenie väzby jedným z inštitútov ustanovených\nv Trestnom poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa\nzaoberal námietkami sťažovateľa uplatnenými v konaní o väzbe a s týmito námietkami sa\ndostatočným a ústavne akceptovateľným spôsobom (tiež poukázaním na dôvody\nprvostupňového rozhodnutia) aj vysporiadal. Z uvedeného dôvodu ústavný súd hodnotí\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu za ústavne udržateľné a nie je toho názoru, že by\n\n20\n\nskutkové alebo právne závery krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne\nneodôvodnené, svojvoľné či arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom práva na osobnú\nslobodu zaručeného čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 3 a 4 dohovoru.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n37. Sťažovateľ tiež namietal porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti\nzbraní tým, že mu nebola doručená na vyjadrenie ani daná na vedomie odpoveď „riaditeľa\nÚVV a ÚVTOS\n\n“ v súvislosti s jeho sťažnostnou námietkou. Krajský súd\n\nvo vzťahu k tejto námietke v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol:\n„Krajský súd zaslal doplnené dôvody sťažnosti riaditeľovi Ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody a Ústav na výkon väzby\n\n, ktorý vo svojej odpovedi doručenej\n\nKrajskému súdu v Bratislave 13.02.2019 uviedol, že vo vzťahu k otázke, či sa vo výsluchovej\nmiestnosti č. 2 vykonáva nahrávanie porád obvinených s obhajcami a to z dôrazom\nna osobu obvineného, že Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je oprávnený vykonávať\nnahrávanie porád obvineného s obhajcom.\nPodľa § 9 ods. 2 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších\npredpisov, riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru mohol rozhovor medzi\nobvineným a osobou, alebo orgánom, pred ktorý je predvedený, vidieť, nie však počuť.\nVyššie uvedenou odpoveďou bola teda vyvrátená sťažnostná námietka obvineného\no jeho nezákonnom odposluchu pri rozhovore s obhajcom.“\nZ uvedeného vyplýva, že krajský súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa vykonal\ndokazovanie na potvrdenie, resp. vyvrátenie tvrdenia sťažovateľa o údajnom nezákonnom\nodpočúvaní (nahrávaní) jeho porád s obhajcom, a to zaslaním obsahu uvedenej sťažnostnej\nnámietky riaditeľovi ústavu na výkon väzby na vyjadrenie. Ďalšie dokazovanie ani právne\nposúdenie v tomto smere krajský súd nevykonával, keďže, ako už bolo uvedené, vykonávať\ndozor nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba, je v pôsobnosti\nprokurátora. Ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že v tomto prípade nešlo o vyjadrenie\nprotistrany, teda prokurátora (rozsudok z 31. 4. 2002 vo veci Lanz proti Rakúsku),\n\n21\n\na je potrebné zohľadniť aj jeho obsahový význam (napr. rozsudok ESĽP z 18. 10. 2007\nvo veci Asnar proti Francúzskej republike, sťažnosť č. 12316/04; rozsudok ESĽP\nz 3. 7. 2008 vo veci Vokoun proti Českej republike, sťažnosť č. 20728/05). Procesný postup\nkrajského súdu, ktorý nedoručil predmetnú odpoveď sťažovateľovi, preto podľa ústavného\nsúdu z pohľadu materiálnej ochrany práv sťažovateľa nemožno považovať za porušenie\nprincípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nNeprípustnosť časti ústavnej sťažnosti\n38. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o údajnom pozbavení práva na dôverný\nrozhovor s advokátom, ktorým odôvodňuje nezákonnosť trvania jeho väzby, je potrebné\nuviesť, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti (v odôvodnení, ako aj v petite) pripisuje\nporušenie svojich základných práv a slobôd len krajskému súdu. Ústavný súd poukazuje\nna to, že realizácia porád obvineného s obhajcom vo výsluchovej miestnosti spadá\ndo kompetencie ústavov na výkon väzby, preto namietané správanie príslušníkov Zboru\nväzenskej a justičnej stráže pri poradách sťažovateľa s obhajcom, ku ktorému došlo\nv Ústave na výkon väzby\n\n, nemožno pričítať krajskému súdu, keďže medzi\n\nkonaním krajského súdu a namietaným protiprávnym konaním absentuje príčinná súvislosť.\nNavyše ústavný súd poukazuje na § 59 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby\nv znení neskorších predpisov, podľa ktorého dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave\nvykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“). Tento v § 18\nods. 1 uvádza, že prokurátor dozerá na to, aby v zariadeniach, kde sa vykonáva väzba, boli\nosoby držané len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu\no pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali\nzákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Ako prostriedok nápravy v týchto\nprípadoch zákon o prokuratúre upravuje podnet (§ 31 ods. 1). Z ústavnej sťažnosti\nnevyplýva, že by sťažovateľ uvedený právny prostriedok využil. Keďže sťažovateľ\n\n22\n\nv ústavnej sťažnosti netvrdil, tým menej preukazoval, že uvedený prostriedok nápravy\nnevyužil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu\nani neprichádzal do úvahy postup podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd považoval ústavnú sťažnosť vo vzťahu k tejto námietke\nza neprípustnú (§ 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde\nako neprípustnú.\n39. Ústavný súd v závere konštatuje, že krajský súd postupoval ústavne konformným\nspôsobom a ústavná sťažnosť neobsahuje také tvrdené porušenie ústavno-procesných\nprincípov obmedzenia osobnej slobody väzbou, ktorého reálnosť by bolo možné posúdiť\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. V ústavnej sťažnosti sú uvedené skutočnosti,\nktoré sťažovateľ uplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, a na tieto námietky dostal\naj primeranú, zákonu (Trestnému poriadku) a ústave zodpovedajúcu odpoveď v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Podľa názoru ústavného súdu nie je potrebné, aby odôvodnenia\nvšeobecných súdov dávali odpoveď na každú námietku v sťažnostiach obvinených,\npostačuje, ak tieto odôvodnenia obsahujú odpoveď na zásadné otázky, ktoré majú vplyv\nna rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby v súlade s vymedzenými ústavnými princípmi.\n40. S poukazom na uvedené závery ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n41. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších nárokoch na ochranu ústavnosti v nej uplatnených.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. mája 2019\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "väzba-dôvody väzby", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-ústav na výkon väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:48554408-8a1a-49cb-8a28-37b70ada9ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 619/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 619/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48554408-8a1a-49cb-8a28-37b70ada9ced"}, {"guid": "ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92feddd8-bcdd-4eb6-8d58-5738905e52d5"}, {"guid": "ussr:44387ae9-d7d5-47ac-b1b2-a0f12b2b2c5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2013 z 19. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-19", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44387ae9-d7d5-47ac-b1b2-a0f12b2b2c5e"}, {"guid": "ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46b872da-bf1e-4c80-ab12-2a34a79f3aa1"}, {"guid": "ussr:20162df3-a3d7-4244-95d3-7ac4da82f361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2013 z 24. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20162df3-a3d7-4244-95d3-7ac4da82f361"}, {"guid": "ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/2011 z 14. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-14", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98c3a775-2900-4611-9ede-2475d769f404"}, {"guid": "ussr:b3245363-e3b2-4d58-8e46-43a4596f8e97", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 230/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 230/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3245363-e3b2-4d58-8e46-43a4596f8e97"}, {"guid": "ussr:3918a307-a22a-401b-8fde-9c94acf6e376", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 352/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 352/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3918a307-a22a-401b-8fde-9c94acf6e376"}, {"guid": "ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 466/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 466/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3"}, {"guid": "ussr:acdfaa20-546e-48a4-86bb-acd9c84567c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2010 z 3. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-03", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acdfaa20-546e-48a4-86bb-acd9c84567c6"}, {"guid": "ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b8059d5-3bd7-4036-b97e-e938926ea6c4"}, {"guid": "ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1"}, {"guid": "ussr:f880e370-7ff9-4ed6-8351-e6fceae03d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f880e370-7ff9-4ed6-8351-e6fceae03d19"}, {"guid": "ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2550939a-d296-4894-9690-8cd78911cb63"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:fee0731f-9a61-4fd6-b29d-4d9cf2cb9808", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 38/05 z 9. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee0731f-9a61-4fd6-b29d-4d9cf2cb9808"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:11475c9d-5ec4-4624-bc83-bb5bef8c7deb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11475c9d-5ec4-4624-bc83-bb5bef8c7deb"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:4b691776-8947-4fbe-9b50-555873e5f84b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 230/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 230/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b691776-8947-4fbe-9b50-555873e5f84b"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ac2cc5a4-f81e-4126-9a95-c401abe9f19a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.505.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2026 z 9. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.505.2026.1"}, {"guid": "ussr:e468f454-caae-4e79-9bbd-9d1f7c33cdf5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.338.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 338/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 338/2026 z 2. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.338.2026.1"}, {"guid": "ussr:b7ec2e18-8154-4883-a009-74970745550b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.110.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 110/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 110/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.110.2026.1"}, {"guid": "ussr:8b5e9d99-20b2-4721-b4e2-288e309ce5c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.611.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 611/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 611/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.611.2025.1"}, {"guid": "ussr:a9d505fc-7509-4e67-ba88-88173c22c640", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 613/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 613/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.613.2025.1"}, {"guid": "ussr:9908c8c5-eb58-449a-8526-eade66257b8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2"}, {"guid": "ussr:3f9bd9b6-37d0-4325-94fe-505cb1d53096", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.138.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 138/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 138/2025 z 27. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.138.2025.1"}, {"guid": "ussr:dce7801d-da4d-4935-a551-2f5c195a05cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.32.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2025 z 29. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.32.2025.1"}, {"guid": "ussr:bb9f9cef-1154-4719-b39f-1d812eaf0066", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.606.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 606/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 606/2024 z 26. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.606.2024.1"}, {"guid": "ussr:3c7f1317-b94b-4361-92ea-e34c2ea317a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.609.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 609/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 609/2024 z 20. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.609.2024.1"}, {"guid": "ussr:82fbedc5-bf47-4b8c-9ed0-e2ecf8a6b289", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.425.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 425/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 425/2024 z 10. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.425.2024.1"}, {"guid": "ussr:be20e04d-7a1e-4343-ba64-1d43872dac66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.355.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 355/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 355/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.355.2024.1"}, {"guid": "ussr:332cd233-74c5-49e6-b167-1eb5db0f58c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.177.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.177.2024.1"}, {"guid": "ussr:77a164cb-d3a5-4e63-92fa-eb066d7894ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.169.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 169/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 169/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.169.2024.1"}, {"guid": "ussr:9dabc9ea-0198-4151-8c4a-9915240ac021", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.155.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.155.2024.1"}, {"guid": "ussr:f0cabd98-dc42-43b4-87b9-626ab3cf79c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.8.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.8.2024.1"}, {"guid": "ussr:72763fa4-0ba7-4d6d-a29a-d98b9797a13f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.536.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.536.2022.1"}, {"guid": "ussr:b25f302c-e744-4e4c-9238-8b958c5c6377", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.585.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.585.2022.1"}, {"guid": "ussr:8de891e6-a2fb-4e54-aca9-4ac17ac2d94f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.491.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 491/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.491.2022.1"}, {"guid": "ussr:1f739c37-e06b-4401-93c5-f7d08a73d365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.436.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 436/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 436/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.436.2022.1"}, {"guid": "ussr:c7e37306-7fcd-4ad3-a140-ad5ba30db70d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.380.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.380.2022.1"}, {"guid": "ussr:38816e48-3fad-47b6-8c4c-60fd51508b25", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.239.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 239/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 239/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.239.2022.1"}, {"guid": "ussr:ab65ba1b-d9fd-48c4-8a23-5ad37379db4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.100.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 100/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 100/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.100.2022.1"}, {"guid": "ussr:e415e68e-03ad-4db1-8579-b0041579e09f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.60.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 60/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/2022 z 3. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.60.2022.1"}, {"guid": "ussr:abe8f393-e3a8-4d79-a2ec-65af2bef78ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.603.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 603/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 603/2021 z 16. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.603.2021.1"}, {"guid": "ussr:eea42390-f7bf-4dd8-84a6-d0851d12ca4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.458.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 458/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 458/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.458.2021.1"}, {"guid": "ussr:35fce422-a201-434b-9c96-1508bb202a04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.364.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 364/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 364/2021 z 6. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.364.2021.1"}, {"guid": "ussr:57b6d7b8-0d0b-44a8-99f8-41425118f3ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.236.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 236/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/2021 z 6. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.236.2021.1"}, {"guid": "ussr:011ab0f0-8419-44dd-a2be-415ec0cf6958", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.182.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 182/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.182.2021.1"}, {"guid": "ussr:d53e7bdf-f4c8-4dbe-b17b-f844e6ac90d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.66.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2021 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.66.2021.1"}]}