{"guid": "ussr:1666928d-ba9f-41f6-8d3c-a1ef0ac4a669", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2019 z 29. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. mája 2019, sp. zn. II. ÚS 104/2019, ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1666928d-ba9f-41f6-8d3c-a1ef0ac4a669", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1/text", "citacie_n": 22, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 104/2019-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra\nMolnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nSuper\n\ntank,\n\nspol.\n\ns r.\n\no.,\n\nMochovská\n\n40,\n\nLevice,\n\nIČO\n\n35947594,\n\nprávne\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 2/2018 z 12. decembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Super tank, spol. s r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Super tank, spol. s r. o.,\nMochovská 40, Levice, IČO 35947594 (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva\nna ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžfk 2/2018 z 12. decembra 2018 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“).\n2. Ako z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, Daňový úrad Nitra\n(ďalej len „správca dane“) vykonal u sťažovateľky (od) 15. decembra 2010 daňovú kontrolu\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty\n(ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie september 2010. Na základe\nvýsledkov daňovej kontroly a doplneného dokazovania správca dane v poradí tretím\nrozhodnutím č. 1655462/2015 z 11. novembra 2015 určil sťažovateľke rozdiel na DPH\nza kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 89 591,59 € (uplatnený nadmerný odpočet\nv sume 115 086,03 € správca dane znížil na sumu 25 494,44 €, pozn.), a to z dôvodu\nnesplnenia\n\npodmienok\n\ndo iného členského\nspoločnosti\n\nna oslobodenie\n\nštátu\n\nod\n\nodberateľovi\n\nDPH\n\npri\n\ndodaní\n\nregistrovanému\n\ntovaru\n\nz tuzemska\n\nv Maďarskej\n\nrepublike\n\n(ďalej aj „odberateľ“ alebo „nadobúdateľ“), keďže\n\nnebolo preukázané, že sťažovateľka tovar reálne dodala odberateľovi.\nO podanom odvolaní sťažovateľky rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 167604/2016 zo 17. februára 2016 tak,\nže potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n\n2\n\nSťažovateľka sa žalobou podanou na Krajskom súde v Nitre (ďalej len „krajský súd“)\ndomáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala\nzrušiť. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 15 S 17/2016 z 25. júla 2016 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) zamietol žalobu sťažovateľky.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť, o ktorej\nrozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že kasačnú sťažnosť zamietol z dôvodu,\nže nie je dôvodná, a sťažovateľke nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania.\n3. S uvedeným záverom najvyššieho súdu sťažovateľka nesúhlasí a opakujúc žalobné\ndôvody vo svojej ústavnej sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za arbitrárny\na nedostatočne odôvodnený. Podľa sťažovateľky najvyšší súd porušil zásadu voľného\nhodnotenia dôkazov, keď neuznal všetky vykonané dôkazy (napr. zápisnicu o výsluchu\nkonateľa odberateľa, pozn.), ale jeho závery sú založené iba na skutočnostiach, ktoré\nvyplynuli z medzinárodnej výmeny daňových informácií, ktoré „sami osebe nie sú\ndôkazom, ale len informáciou, ktorá následne musí byť verifikovaná riadne vykonaným\ndokazovaním v súčinnosti s daňovým subjektom...“. Tým najvyšší súd zároveň podľa\nsťažovateľky porušil aj zásadu rovnosti zbraní. V súvislosti s touto námietkou sťažovateľka\npoukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 30/2018.\nV ďalšej sťažnostnej námietke sťažovateľka, odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), poukazuje na neprimerané dôkazné\nbremeno kladené na ňu ako daňový subjekt, keď „najvyšší súd žiadal od sťažovateľky\npreukázať s absolútnou istotou hmotnú skutočnosť, že k vývozu tovaru do zahraničia došlo;\nv tomto smere mu nestačili zákonom vyžadované listiny, ktoré zreteľne preukazovali\nreálnosť obchodu...“.\nSťažovateľka namieta aj porušenie zásady daňovej neutrality, keďže správca dane,\nako aj najvyšší súd nezohľadnili judikáty Súdneho dvora, podľa ktorých nie je možné\npreniesť celú zodpovednosť za zaplatenie DPH na dodávateľa tovaru, a to bez ohľadu na to,\nči sa podieľal na podvode, ktorého sa prípadne dopustil odberateľ tovaru, o ktorom ani\nnemohol vedieť.\n\n3\n\nPodľa sťažovateľky najvyšší súd tiež odmietol v posudzovanom spore položiť\nSúdnemu dvoru predbežnú otázku, čo je „v rozpore s únijným právom.“.\nV závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že splnila „všetky materiálne\npodmienky dodania tovaru v rámci Spoločenstva...“, a preto mala nárok „na vrátenie\nzaplatenej DPH na vstupe“ tak, ako to uviedla „vo svojom daňovom priznaní ešte v roku\n2010. Ak to najvyšší súd nerešpektoval... porušil aj... legitímne očakávanie v zmysle čl. 20\nods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 Protokolu k dohovoru.“.\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo Super tank, s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,2\nústavy, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a ochranu majetku podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 Protokolu k dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu SR\nz 12.12.2018, sp. zn. 3Sžfk 2/2018, porušené boli,\n2. Rozsudok najvyššieho súdu z 12.12.2018, sp. zn. 3Sžfk 2/2018, zrušuje a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\n3. Super tank, s. r. o. má nárok na náhradu trov konania v sume 611,49 EUR odmena za 3 úkony právnej pomoci... ktorú sumu zaplatí najvyšší súd JUDr. Elene\nĽalíkovej do 2 mesiacov.“\nII.\n5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\n\n4\n\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n5\n\n10. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPredchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú\nza nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\na zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\nIII.\n11. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať\nako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona\no ústavnom súde a sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom\nv zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu boli porušené jej základné práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru\na dodatkového protokolu. Sťažovateľka predovšetkým tvrdí, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu je arbitrárny, nedostatočne odôvodnený, a nesúhlasí s právnym názorom\nnajvyššieho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, ktorý je v rozpore s právom\nSúdneho dvora.\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy\n13. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným\nsúdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n\n6\n\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\n14. Podľa konštantnej judikatúry, ktorá je plne aplikovateľná i po zmene právnej\núpravy, nemá ústavný súd zásadné oprávnenie preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných\n\nslobodách\n\n(II. ÚS 1/95,\n\nII.\n\nÚS\n\n21/96,\n\nI.\n\nÚS\n\n4/00,\n\nI. ÚS 17/01,\n\nII. ÚS 206/2015).\n15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02, II. ÚS 441/2018).\n16. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\n\n7\n\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces [napr. IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04, II. ÚS 112/2018, rovnako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B].\nSplnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad (m. m. II. ÚS 44/03, III. ÚS 36/08, II. ÚS 754/2015).\n17. K čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd konštatuje, že táto ústavná norma upravuje\nprimárne právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, obrátiť sa pri zákonom (najmä Správny súdny poriadok) splnených\npodmienok na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Výklad ustanovení\nSprávneho súdneho poriadku zo strany súdu pri rozhodovaní o splnení podmienok\nna podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy musí\nrešpektovať ústavné garancie práva na súdnu ochranu. Pri samotnom prieskume rozhodnutia\norgánu verejnej správy správnym súdom sa uplatňujú princípy vyplývajúce z čl. 46 ods. 1\nústavy (porov. napr. IV. ÚS 102/08, II. ÚS 437/2016).\n18. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že správne súdnictvo je primárne\nprostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej\nnajrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť\nverejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme\nprávneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek\nzreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu\ndotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe,\nale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, proti ktorej je\nverejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom\n\n8\n\nskutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo\nrozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 596/2012, I. ÚS 178/2014, III. ÚS 502/2015,\nII. ÚS 588/2016).\n19. „V daňovom konaní sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov\na správca dane je povinný riadne zistiť skutkový stav veci a preveriť skutkové tvrdenia\nuvádzané daňovým subjektom, prípadne odstrániť procesné pochybenia, ktoré vykonal\nsprávca dane počas daňovej kontroly. Daňové konanie je svojou povahou správnym\nkonaním a vzťahujú sa naň zásady činnosti orgánov verejnej správy, ale je možné\nidentifikovať aj jednotlivé procesné zásady daňového konania“ (porovnaj VERNARSKÝ,\nM. Procesné zásady daňového konania. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika\nv Košiciach, 2009. s. 11, 24 ‒ 25 a nasl.). Daňové konanie ovláda zásada objektívnej\npravdy, avšak je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť\nzvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane\nzískal v rámci správy daní a v priebehu konania (II. ÚS 205/2015, I. ÚS 480/2017,\nIII. ÚS 18/2018).\n20. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky bolo posúdiť, či odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho súdu\nsignalizuje potenciálnu arbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem\nna vec sťažovateľky a s tým spojené možné porušenie označených ústavných práv\nsťažovateľky, alebo naopak, či vzhľadom na odôvodnenie a právne závery najvyššieho súdu\nv ňom uvedené je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ani po jej prijatí na ďalšie\nkonanie by nebolo možné konštatovať porušenie označených ústavných práv napadnutým\nrozhodnutím.\n21. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\n\n9\n\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne\nprocesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené\nzákladné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 389/09,\nIII. ÚS 288/2016).\n22. Najvyšší súd sa v rozsudku sp. zn. 3 Sžfk 2/2018 z 12. decembra 2018 postupne\nzaoberal\n\njednotlivými\n\nargumentmi\n\nkasačnej\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľky.\n\nV súvislosti\n\ns námietkami sťažovateľky o nesprávnom hodnotení dôkazov a neprimeranosti dôkazného\nbremena preneseného správcom dane na sťažovateľku najvyšší súd v relevantnej časti\nnapadnutého rozsudku (body 44 až 53) uviedol:\n„Najvyšší súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone\ndaňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli\nna všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom\npreveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť\nskutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa\npredovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\n... Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky tovaru, ako aj doplneným\ndokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy\nsvedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho\nprevedenia, ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných\nobdobných obchodov.\n... V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom\npriznaní musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne\n\n10\n\ndošlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že daňový subjekt nevie\ndôveryhodne preukázať okamih zdaniteľného plnenia, t. j. prechod práva nakladať\ns tovarom, pohyb finančných prostriedkov nezodpovedá konkrétnym dodávateľskoodberateľským vzťahom (v tomto prípade neboli preukázané úhrady faktúr konkrétnymi\nodberateľmi), nie je teda transparentných spôsobom odzrkadlený v jeho daňových\nvýstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho\ndodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového\nkonania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná\npovinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený\ndôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní.\n... V tomto smere preto dôkazná povinnosť (po tom ako správca dane spochybnil\nreálnosť dodávky) spočívala na daňovom subjekte - sťažovateľovi, ktorému daňové orgány\nposkytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným\na vierohodným spôsobom preukázal, (nielen formálnymi dokladmi)... Správca dane\nv odôvodnení predmetného rozhodnutia popísal vykonané dôkazy a zrozumiteľne vysvetlil\nsvoje úvahy smerujúce k spochybneniu reálnosti deklarovaného plnenia, vrátane dodávok\npre odberateľov sťažovateľa spoločnosti\n\na\n\nso sídlom v Maďarsku.\n\nV súvislosti s prepravou predmetného tovaru odberateľom sťažovateľa preveril správca\ndane maďarské prepravné spoločnosti prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií,\nvrátanie preverenia predložených čestných prehlásení, na základe ktorých zistil,\nže prepravná spoločnosť\n\npoprela realizáciu prepravy pre deklarovaného\n\nodberateľa, pričom zneužitie údajov a falšovanie pečiatok prepravcu na predložených CMR\nje predmetom trestného konania. Doklad o výsluchu konateľa prepravcu na maďarskej\ndaňovej správe predložený daňovým subjektom je falzifikát verejného dokumentu a tak isto\nje falzifikátom verejného dokumentu aj doklad o vypočutí konateľa\n\n,\n\n.\n\nMaďarská daňová správa na dožiadanie správcu dane uviedla, že doklady predložené\ndaňovým subjektom ako prílohy k žiadostiam o výmenu informácií sú falošné a vzniklo\npodozrenie, že boli vyhotovené ako dôkazy pre obchody medzi sťažovateľom a predmetným\nodberateľom. Sťažovateľovi sa nepodarilo odstrániť ani pochybnosti správcu dane\no realizácii dodávky prostredníctvom prepravnej spoločnosti... Vyhlásenie konateľa\npredmetného prepravcu nepredstavuje dôkaz o vykonaní prepráv, pričom nebolo doložené\n\n11\n\nžiadnymi dokladmi vo forme záznamov o prevádzke nákladného vozidla, dokladov\no platbách a podobne. Obdobná dôkazná núdza nastala aj v prípade odberateľa\n., ktorý je nekontaktný. Správca dane vyhodnotil získané informácie,\nna základe ktorých dospel k záveru, že uvedené prepravné spoločnosti deklarovanú\nprepravu nevykonali, čím sťažovateľ nepreukázal ekonomický dôvod daňovej transakcie.\nKasačný súd súhlasí aj s názorom žalovaného, že výstupy poskytnuté z mýtneho\nsystému SR nemôžu byť dôkazom o konkrétnom obsahu prepravovanej komodity,\no vlastníkovi tovaru. Z dokladov predložených daňovým subjektom takisto preukázateľne\nnemožno zistiť skutočné nadobudnutie tovaru - repky olejnej v zmysle faktúr...\nod dodávateľa sťažovateľa... sťažovateľom. Faktúry, ktoré mali zároveň slúžiť aj ako dodací\nlist nie sú potvrdené sťažovateľom, nebolo teda preukázané, že sťažovateľ nadobudol\noprávnenie nakladať s predmetným tovarom ako vlastník, nepredložil vážne listy, nákladné\nlisty, príp. iné dôkazy potrebné pre prípad potreby preukázania zdaniteľného plnenia.\nNebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom... sťažovateľovi, či už do miesta\npodnikania sťažovateľa, odovzdaním jeho prepravcovi, na miesto dohodnuté v zmluve\n(miesto dodania nebolo dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 02.09.2010) a teda ani týmto\nspôsobom nebolo preukázané oprávnenie sťažovateľa nakladať s tovarom ako vlastník...\nSťažovateľ vierohodným spôsobom nepreukázal spôsob komunikácie s dodávateľom\na odberateľmi v zmysle svojich obchodných zvyklostí pri zachovaní primeranej miery\nopatrnosti pri svojej podnikateľskej činnosti, o čase, mieste a spôsobe plnenia.\nNepreukázal, ako došlo k nadviazaniu vzájomných obchodných vzťahov, či už na základe\npredchádzajúcej spolupráce, príp. ako si preveroval dôveryhodnosť nových obchodných\npartnerov. Netransparentným a neprehľadným sa javí aj spôsob vkladov a výberov na účte\nsťažovateľa v súvislosti s deklarovanými obchodnými transakciami. Sťažovateľ v daňovom\nkonaní neobjasnil a vierohodne neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom plnení\nrepky olejnej maďarskému odberateľovi, t. j. dodanie tovaru z tuzemska na územie iného\nčlenského štátu, a to spoločnosti\n\nktoré\n\nnadobudnutie tovaru na dokladoch ani iným vierohodným spôsobom nepotvrdili.\nSťažovateľom predložené faktúry, CMR, prehlásenia, ktoré sa ukázali ako sfalšované\nnedokázali odstrániť pochybnosti správcu dane o reálnosti vzájomných plnení. Šetrením\nsprávcu dane u zahraničného správcu dane ani ďalším dokazovaním neboli preukázané\n\n12\n\njednotlivé realizácie dodávok deklarovaného tovaru a taktiež nebola potvrdená preprava\npredloženými dokladmi deklarovanými prepravcami.“\n23. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o nesprávnom hodnotení dôkazov\nnajvyšším súdom, keďže jeho závery boli v podstatnej časti založené na skutočnostiach,\nktoré vyplynuli práve z medzinárodnej výmeny daňových informácií, poukazujúc\nna odôvodnenie nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. januára 2019, ústavný\nsúd dodáva, že sa s argumentáciou sťažovateľky nestotožňuje, pretože v okolnostiach\nposudzovanej veci správca dane, ako aj všeobecné súdy vyhodnotili všetky dôkazy, nielen\nskutočnosti založené na medzinárodnej výmene daňových informácií.\n24. K namietanému porušeniu zásady daňovej neutrality vyjadril svoj názor najvyšší\nsúd v bode 54 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „Z vykonaného dokazovania je zrejmé,\nže žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení\nv rámci konkrétneho obchodného kontraktu, absentuje bez pochybností preukázané dodanie\ndeklarovaného tovaru, repky olejnej, sťažovateľovi v tuzemsku a dodanie z tuzemska\ndo ďalšieho členského štátu - Maďarska, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené\npochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých\nsi žalobca uplatnil právo na odpočet.“.\n25. Z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu vyplývajú konkrétne skutkové zistenia\na logické právne závery, ktoré ústavný súd nie je oprávnený a ani povinný nahrádzať.\nPodľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nevykazuje prvky arbitrárnosti,\nje zrozumiteľný a riadne odôvodnený. V zmysle svojej judikatúry ústavný súd považuje\nza protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci\nsamej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne\nskutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06), čo však nie je tento prípad.\n26. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, sama\nosebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\n\n13\n\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\n27. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že zmyslom úpravy zdaňovania\nintrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej\núnie, ako to bolo aj v posudzovanom prípade, podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby).\nSúdny dvor v tejto súvislosti považuje princíp neutrality za hlavný princíp spoločného\nsystému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva i právo na odpočet daňového zaťaženia\nna\n\npredchádzajúcom\n\nprodukčnom\n\nstupni\n\n(porov.\n\nMetropol\n\nTreuhand\n\nproti\n\nFinanzlandesdirektion für Steiermark a Michael Stadler proti Finanzlandesdirektion für\nVorarlberg, rozsudok z 8. 1. 2002, C-409/99, Zb. SD 2002, s. I-102, bod 42,\nAxel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL, rozsudok\nzo 6. 7. 2006, C-439/04 a C-440/04, Zb. SD 2006, s. I-6177, body 47 a 48).\nSúdny dvor taktiež vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom\nEurópskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho\nrozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti\nna daňovom podvode (Teleos plc. proti Commissioners of Customs & Excise, rozsudok\nz 27. 9. 2007, C-409/04, bod 65).\n28. Ústavný súd už v minulosti konštatoval, že právna úprava daňového konania\na oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno o splnení\npodmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty znáša daňový subjekt, ktorý\noslobodenie uplatňuje (napr. III. ÚS 78/2011, I. ÚS 251/2018). Vo vzťahu k režimu DPH\npriamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie podmienok daňových\nnárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska\ndo iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dani z pridanej hodnoty“). Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno\ntýkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského\n\n14\n\nštátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Práve kvôli\nich predpísanému obsahu ich zákonodarca explicitne postavil do roly spôsobilého\ndôkazného prostriedku. Ak náležitosti ich obsahu chýbajú, dochádza k podstatnému\nspochybneniu ich dôkaznej sily. Reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného\nčlenského štátu je pritom základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane.\nAj keby všetky ďalšie podmienky uvedené v § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty boli\nsplnené, ale k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu by nedošlo, nemožno\noslobodenie od dane priznať.\n29. Ústavný súd tiež vyslovil, že intrakomunitárne dodávky tovaru sú nepochybne\nz tohto hľadiska pre predávajúceho určitým rizikom, a to zvlášť vtedy, ak ponechá prepravu\ntovaru do iného členského štátu na nadobúdateľa, a preto kladú na predávajúceho\nzvýšené nároky, ktoré sa musia prejaviť i v spôsobe a rozsahu prijatých opatrení v rámci\nkritéria ich rozumnej primeranosti. Je to však dôsledok slobody pohybu tovaru,\nkeď pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru nie je pohyb tovaru cez hranice štátov\nmonitorovaný, a preto ani nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov\n(napr. II. ÚS 473/2018).\n30. Vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať\ns právom Európskej únie, smernicou Rady 2006/112/ES z 28. decembra 2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“). Podľa čl. 138 ods. 1\nsmernice 2006/112/ES členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo\nprepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim,\nnadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú\nprávnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa\nodoslanie alebo preprava tovaru začala.\n31. Súdny dvor rozhodol, že čl. 138 ods. 1 smernice 2006/112/ES sa má vykladať\nv tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa predávajúcemu zamietlo priznanie práva\nna oslobodenie od dane v prípade dodania tovaru v rámci Spoločenstva, ak sa s ohľadom\nna objektívne skutočnosti preukáže, že tento predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu\n\n15\n\nboli uložené v oblasti dokazovania, alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré\nuskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia,\nktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej účasti na tomto\npodvode (Mecsek – Gabona, rozsudok zo 6. 9. 2012, C-273/11).\nZ judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša\ndôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky\noslobodenia od dane vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie\nsprávnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu,\ndaňovému úniku či prípadnému zneužitiu boli splnené (Twoh International, rozsudok\nz 27. 9. 2007, C-184/05, bod 26).\n32. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o nesplnení povinnosti najvyššieho súdu\npredložiť jej vec Súdnemu dvoru na konanie o prejudiciálnej otázke ústavný súd poukazuje\nna svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už konštatoval, že konanie podľa čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie je založené na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi\na Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie\nzodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci\nnevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj\nrelevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (III. ÚS 388/2010, III. ÚS 18/2018,\nm. m. III. ÚS 39/2017). Základným predpokladom na uplatnenie povinnosti začať konanie\no predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu práva Európskej únie je skutočnosť, že ide\no otázku, ktorá je pre riešenie posudzovanej veci relevantná. Bez ohľadu na pomerne\nneurčitú a všeobecnú argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v ústavnej sťažnosti vo veci\npredloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru ústavný súd zastáva názor, že prípadný\nvýklad práva Európskej únie by bol vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu\nza daných okolností irelevantný, keďže sťažovateľka v konaní pred správnymi orgánmi\n(ani v konaní pred všeobecnými súdmi) neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania\nsplnenia zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.\n33. Ústavný súd uzatvára, že v posudzovanom konaní bola sťažovateľka v súvislosti\ns uplatneným nárokom na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v zmysle platných právnych\n\n16\n\npredpisov povinná preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu. Ak sťažovateľka dôkazné bremeno v daňovom konaní\nneuniesla a nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov nezistili ani všeobecné súdy\nrozhodujúce v rámci správneho súdnictva, nemožno hovoriť o tom, že jej neposkytli súdnu\nochranu, a tým porušili jej základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy.\n34. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že niet žiadnej\nspojitosti medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, a preto túto časť ústavnej\nsťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru\n35. Ako bolo uvedené, čl. 6 ods. 1 dohovoru garantuje spravodlivý proces\npri rozhodovaní súdu o ,,občianskych právach a záväzkoch“ alebo o oprávnenosti\n,,akéhokoľvek trestného obvinenia“. Podľa judikatúry ESĽP pojem občianske práva\na záväzky treba vykladať autonómne, pričom sem nepatria len občianske, obchodné,\nrodinné či pracovné práva a záväzky. Pod tento pojem možno zahrnúť aj rozhodovanie\nsúdov o niektorých právach vyplývajúcich z verejného práva. Európsky súd pre ľudské\npráva nevylučuje, že aj konania kvalifikované vnútroštátnym právom ako súčasť verejného\npráva môžu spadať do pôsobnosti čl. 6 dohovoru v jeho občianskoprávnej (resp. civilnej)\nčasti, ak je ich výsledok rozhodujúci pre práva a povinnosti súkromného charakteru.\nV okolnostiach daného prípadu nemožno opomenúť judikatúru ESĽP týkajúcu sa aplikácie\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá vylučuje jeho aplikáciu na veci daňové z dôvodu, že tvoria\nsúčasť jadra výsad verejnej moci [hard core of public-authority prerogatives (porov. Jussila\nv. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini\nv. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 ‒ 31)].\nVýnimku ESĽP nachádza v daňových prípadoch tam, kde daňové konanie považuje\n\n17\n\nza konanie trestné (ide o prípady, kde má uložená daňová povinnosť sankčný charakter,\nnapr. vo forme sankčného navýšenia dane, pozn.).\n36. Vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti a predmet rozhodovania všeobecných\nsúdov v posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že samotný čl. 6 ods. 1 dohovoru\nna prípad sťažovateľky ratione materiae nemožno aplikovať, keďže zo strany správcu dane\nnedošlo k uloženiu daňovej sankcie, ktorá by bola preventívno-represívneho charakteru.\nV dôsledku toho nie je naplnená požiadavka druhého kritéria z troch v zmysle\ntzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne\nkonanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(k tomu porovnaj Engel and Others v. Holandsko, č. 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72,\n5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, bod 82, ako aj judikatúru ústavného súdu\nvo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 241/07, II. ÚS 205/2015, II. ÚS 175/2016,\nII. ÚS 506/2016, II. ÚS 906/2016, I. ÚS 480/2017). Okrem toho právne závery najvyššieho\nsúdu uvedené v napadnutom rozsudku nie sú ani zjavne neodôvodnené, ani arbitrárne,\naby ich námietky sťažovateľky uvedené v ústavnej sťažnosti mohli spochybniť (porov.\nI. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n37. Na základe uvedeného bolo nevyhnutné aj túto časť ústavnej sťažnosti\npri predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu\n38. Sťažovateľka porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu odvíja zrejme od namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n39. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa ústavy odmietol, konštatuje, že v takom prípade nemohlo\n\n18\n\ndôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n40. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že aj v tejto časti bolo treba\nústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n41. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky (zrušenie napadnutého rozsudku, priznanie trov\nkonania) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. mája 2019\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-daňový subjekt", "dokazovanie-zásada voľného hodnotenia dôkazov", "daň-z pridanej hodnoty", "dokazovanie-dokazovanie v daňovom konaní", "daň-daňová kontrola", "daň-odpočet dane", "daň-nedoplatok na dani"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5dc87d3d-c2d3-46dc-a93a-0d36d95430ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1"}, {"guid": "ussr:52b04660-0480-466f-bd26-b96332f324f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.473.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 473/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 473/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.473.2018.1"}, {"guid": "ussr:53dbbc90-3687-48a3-8d87-b4c1cc03d62b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.251.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 251/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.251.2018.2"}, {"guid": "ussr:0e99880b-67c0-4b09-b9fd-be60adaa6acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.441.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 441/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 441/2018 z 19. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.441.2018.1"}, {"guid": "ussr:282d856f-bdfd-4838-b244-58a398261e41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2018 z 15. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-15", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.112.2018.1"}, {"guid": "ussr:7386a5f0-6ec3-4557-bcad-392e45da5cfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2018 z 23. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-23", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:da800ab8-9ca5-4d4e-be22-591e3534e0b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1"}, {"guid": "ussr:fbd66dad-caa8-4a9f-8548-956cba31b4ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.39.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 39/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.39.2017.1"}, {"guid": "ussr:ca6b7bd1-bd8b-46d4-9c5b-9e5b3f447765", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.906.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 906/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 906/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.906.2016.1"}, {"guid": "ussr:99617963-8518-4458-bdff-dcae415f1b4e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 588/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 588/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.588.2016.1"}, {"guid": "ussr:8b793b5f-6687-40b3-96d5-e9963c070d46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1"}, {"guid": "ussr:d6f8efb1-2efb-46c6-aba4-ebd3c2b901a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 437/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 437/2016 z 19. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-19", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.437.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:2cc0092d-6454-41e5-9549-54d1c74e7dba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.175.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.175.2016.1"}, {"guid": "ussr:1929d2f1-302e-4fe0-a0a4-5df26590b901", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.754.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 754/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 754/2015 z 11. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.754.2015.1"}, {"guid": "ussr:631d20d8-04b7-4db1-ab83-fc61efdffd5f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.502.2015.1"}, {"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:9591adcf-43de-4022-973e-5a9fe89c7eab", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9591adcf-43de-4022-973e-5a9fe89c7eab"}, {"guid": "ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 596/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 596/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6069b3cd-0633-46ac-869c-7828b269d97b"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:de76369e-48b9-4400-90a7-eb7baf842458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de76369e-48b9-4400-90a7-eb7baf842458"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e33c309-f892-4189-a273-a456a2039016"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:867758aa-2bc7-4401-acda-3ef63bb2e2de"}, {"guid": "ussr:abd6cd6e-87ad-4801-97b3-c11e387d7d69", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/08 z 31. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abd6cd6e-87ad-4801-97b3-c11e387d7d69"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cc309b54-4326-4bc6-9a4c-ed2f907fcc9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.485.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 485/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 485/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.485.2026.1"}, {"guid": "ussr:393b418e-7acd-412e-81d3-654f76c896f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.399.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2025 z 1. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.399.2025.1"}, {"guid": "ussr:f1086a37-4fd4-4d0c-9c93-bd21aa475a9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.50.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.50.2025.1"}, {"guid": "ussr:eec4773a-373d-44ab-a908-09b077ddb28a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.555.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 555/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 555/2023 z 18. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-18", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.555.2023.1"}, {"guid": "ussr:89565f0a-26a7-4cb9-8291-8fe0d8cbdb4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.341.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.341.2023.1"}, {"guid": "ussr:1de4fd9d-3738-4814-8369-4660e4eab748", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.335.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 335/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 335/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.335.2023.1"}, {"guid": "ussr:207924f1-b626-4da9-897f-231ab16c1e1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.280.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2023 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.280.2023.1"}, {"guid": "ussr:f8be8cd0-e61d-49f3-aa4e-21df9d93f190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 627/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 z 27. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.627.2022.1"}, {"guid": "ussr:dc4cfdf0-a27b-4f4e-9a50-ebdd8e73ec75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1"}, {"guid": "ussr:9ac0026c-0521-45b4-a620-5bb1faab8f7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.237.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 237/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/2023 z 20. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.237.2023.1"}, {"guid": "ussr:b4076f31-0f26-4005-aaad-d9bae73db6d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.601.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 601/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 601/2022 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.601.2022.1"}, {"guid": "ussr:5eaa41e2-e0e5-4674-9dcc-22c109d7c2d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.55.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 55/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.55.2023.1"}, {"guid": "ussr:cb37c848-97bc-4afb-bc34-902009448306", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.666.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 666/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 666/2022 z 19. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.666.2022.1"}, {"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "ussr:fa059db6-de43-4a81-980d-a719784353c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.557.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.557.2022.1"}, {"guid": "ussr:0803797b-0941-499e-8440-0b7683176c7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.424.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 424/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 424/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.424.2022.1"}, {"guid": "ussr:56d4a236-66fa-4ba8-b27f-ee3ca880c8a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.634.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 634/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 634/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.634.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ad51355-df2f-436e-af9a-6a7e3bcee021", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.509.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 509/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 509/2021 z 12. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.509.2021.1"}, {"guid": "ussr:d373c0f4-7da5-4906-8afd-f6c45f508563", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.249.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 249/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.249.2021.1"}, {"guid": "ussr:b451af13-19f2-4ec5-83ea-2a14defa834d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.297.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 297/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 297/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.297.2020.1"}, {"guid": "ussr:bfef9d2a-f4ce-422d-b653-5d7e412cede0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.181.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.181.2020.1"}, {"guid": "ussr:69e345b4-e0a7-45b4-995e-9ea3321a38d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.136.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.136.2020.1"}]}