{"guid": "ussr:1599a91c-bdac-4e0c-945f-511bda31b5ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 97/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 97/2019 z 27. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. I. ÚS 97/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1599a91c-bdac-4e0c-945f-511bda31b5ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.97.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI.\n\nÚS 97/2019-18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2019\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\na\n\n,\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1,\nčl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 3 S 36/2014 z 20. mája 2015 a postupom a rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžso 58/2015 z 26. septembra 2017 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 15. januára\n\n2018 sa\n\n(ďalej\n\naj „sťažovateľka v 1. rade“),\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“), a\n\n,\n\n(ďalej\n\naj\n\n„sťažovateľka\n\nv 3.\n\nrade“\n\nalebo\n\nspolu\n\naj „sťažovatelia“), domáhali vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie\nich v záhlaví označených základných práv a slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 S 36/2014 z 20. mája 2015 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok krajského súdu“) a postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžso 58/2015 z 26. septembra 2017\n(ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“) a ktorým by napadnuté rozsudky zrušil\na vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka\nSvidník (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) ako orgán príslušný podľa § 178 ods. 1\npísm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodovať v prvom stupni o vzniku,\nprerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch rozhodnutím č. 5612-1/2013SK z 21. októbra 2013 rozhodla, že sťažovateľovi v 2. rade „zaniklo povinné nemocenské\npoistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa\nslovenskej legislatívny uplynutím dňa 31. mája 2013“, a to z dôvodu, že vykonanou\nkontrolou u sťažovateľky v 1. rade nebol preukázaný reálny výkon práce jej zamestnanca\nna území Slovenskej republiky, sťažovateľka v 1. rade nemá v mieste podnikania zriadenú\nkanceláriu a používa len poštovú schránku súkromnej osoby. Prvostupňový správny orgán\ntiež rozhodnutím č. 5612-2/2013-SK z 21. októbra 2013 rozhodol, že sťažovateľke v 3. rade\n„zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie\nv nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívny uplynutím dňa 31. mája 2013“,\na to z dôvodu, že vykonanou kontrolou u sťažovateľky v 1. rade nebol preukázaný reálny\nvýkon práce jej zamestnanca na území Slovenskej republiky, sťažovateľka v 1. rade nemá\nv mieste podnikania zriadenú kanceláriu a používa len poštovú schránku súkromnej osoby.\nProti uvedeným rozhodnutiam sťažovatelia podali odvolanie, v ktorom namietli\nich nezákonnosť, poukázali na nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci\na jej nesprávne\n\nprávne\n\nposúdenie.\n\nPoukázali\n2\n\nna\n\nporušenie\n\nprincípu\n\nrovnakého\n\nzaobchádzania a nezákonnosť vykonanej kontroly u sťažovateľky v 1. rade, ktorá sa tiež\nodvolávala na definíciu zamestnanca podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady\nč. 883/2004 z 29. apríla 2004, ako aj na definíciu zamestnanca podľa Zákonníka práce\na zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave (ďalej len\n„druhostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 423-3/2014-BA z 19. februára 2014\nodvolania sťažovateľky v 1. rade a sťažovateľa v 2. rade zamietla a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu č. 5612-1/2013-SK z 21. októbra 2013 potvrdila.\nDruhostupňový správny orgán tiež rozhodnutím č. 422-3/2014-BA z 19. februára 2014\nodvolania sťažovateľky v 1. rade a sťažovateľky v 3. rade zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu č. 5612-2/2013-SK z 21. októbra 2013 potvrdil.\n3. Dňa 11. apríla 2014 boli krajskému súdu doručené žaloby sťažovateľky v 1. rade\npodľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorými\nsa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí druhostupňového správneho\norgánu č. 423-3/2014-BA z 19. februára 2014 a č. 422-3/2014-BA z 19. februára 2014\nv spojení s postupom a rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd\nuznesením sp. zn. 3 S 36/2014 zo 4. marca 2015 rozhodol, že pripúšťa vstup sťažovateľa\nv 2. rade „do konania na strane žalobcu ako žalobcu v II. rade“. Krajský súd tiež\nuznesením sp. zn. 3 S 37/2014 zo 4. marca 2015 rozhodol, že pripúšťa vstup sťažovateľky\nv 3. rade „do konania na strane žalobcu ako žalobkyne v III. rade“. Uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 3 S 36/2014 z 20. apríla 2015 došlo k spojeniu vecí vedených na krajskom súde\npod spisovými značkami 3 S 36/2014 a 3 S 37/2014 na spoločné konanie ďalej vedené\npod sp. zn. 3 S 36/2014. Následne krajský súd prvým výrokom napadnutého rozsudku\nžaloby sťažovateľky v 1. rade zamietol. Druhým výrokom napadnutého rozsudku krajský\nsúd vo vzťahu k sťažovateľovi v 2. rade zrušil rozhodnutie druhostupňového správneho\norgánu č. 423-3/2014-BA z 19. februára 2014 v spojení rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu č. 5612-1/2013-SK z 21. októbra 2013 a vec vrátil druhostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Tretím výrokom napadnutého rozsudku krajský súd\nvo vzťahu k sťažovateľke v 3. rade zrušil rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu\nč. 422-3/2014-BA z 19. februára 2014 v spojení rozhodnutím prvostupňového správneho\norgánu č. 5612-2/2013-SK z 21. októbra 2013 a vec vrátil druhostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\n3\n\n4. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd poukázal najmä na to, že podľa\n\njeho právneho názoru sťažovateľka v 1. rade namietala v žalobách porušenie iných\nako svojich subjektívnych práv, v dôsledku čoho sú jej žaloby nedôvodné. Vo vzťahu\nk sťažovateľom v 2. a 3. rade vyslovil krajský súd záver o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave veci v administratívnom konaní. Okrem toho sa krajský súd vyjadril\nk jednotlivým námietkam a tvrdeniam sťažovateľky v 1. rade a k týmto zaujal príslušné\nprávne názory, s ktorými sa sťažovatelia nestotožňujú.\n5. Na základe odvolaní sťažovateľov najvyšší súd prvým výrokom napadnutého\nrozsudku napadnutý rozsudok krajského súdu v časti zamietnutia žalôb sťažovateľky\nv 1. rade potvrdil, druhým výrokom odvolanie sťažovateľov v 2. a 3. rade odmietol\na štvrtým výrokom napadnutý rozsudok krajského súdu v časti zrušenia rozhodnutí\nžalovanej a vrátenia vecí na ďalšie konanie vo vzťahu k sťažovateľom v 2. a 3. rade zmenil\ntak, že konanie zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia pritom uviedol:\n«51. Odvolaciemu súdu je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobca v 1. rade nenamietal\nporušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv zamestnancov. S ohľadom\nna vyššie uvedené musí odvolací súd konštatovať správnosť záveru o tom, že žalobca v 1.\nrade nebol procesné aktívne legitimovanou osobou v zmysle § 247 O.s.p.\n52. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v 1. rade si odvolací súd dovolí odkázať\nna rozsudok Najvyššieho súdu v obdobnej právnej veci z 26.07.2017 sp. zn. 9Sžso/166/2015,\nod ktorého záverov nevidí odvolací súd dôvod sa odchýliť:\n„Rovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom,\nže žalobca nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu\nv 1. rade zamietol, rozhodol správne, pretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal\nporušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie práv žalobcov v 2. až v 4. rade zamestnancov), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do majetkovej\nsféry žalobcu v 1. rade. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by bolo poistné\nzamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd\nžiadny zásah do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah\ndo majetkovej sféry žalobcov v 2. až v 4. rade - zamestnancov.“\n\n4\n\nOdvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu v 1. rade za dôvodné, a preto v zmysle\n§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie krajského\nsúdu v časti o zamietnutí žalôb žalobcu v 1. rade.\n53. Pokiaľ ide o odvolania žalobcov v 2. a 3. rade proti trovám konania, Najvyšší\nsúd ako súd odvolací, dospel k záveru, že ich odvolania je potrebné odmietnuť.\n54. Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že žaloby boli podané\nlen žalobcom a nie zamestnancami. Aj keď žalobca argumentoval, že žaloby boli podané\nlen žalobcom z hľadiska hospodárnosti a rýchlosti, nič to nemení na procesnom postavení\nzamestnancov ako pribratých účastníkov v konaní. Pribratím účastníkov do konania však\nnie je možné odstrániť nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobcovia v 2. a 3. rade,\naj keď ich krajský súd za žalobcov označil, žaloby nikdy nepodali. Do konania boli pribratí\nuznesením krajského súdu, a preto je potrebné na nich ako na pribratých účastníkov\nnahliadať. Len z dôvodu zachovania kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia sa odvolací súd\nrozhodol nemeniť ich označenie na pribratých účastníkov, čo však nemení ich procesné\npostavenie v konaní.\nKeďže piata časť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia\nďalších účastníkov do konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p. nie je na správne súdnictvo\naplikovateľné. Vplyv na postavenie takého účastníka v konaní nemá ani nesprávny postup\nkrajského súdu, ktorý najprv do konania pribral zamestnancov žalobcu v 1. rade podľa\n§ 250 ods. 1 O.s.p. a následne pribral tých istých zamestnancov do konania ako žalobcov\npodľa § 92 ods. 1 O.s.p...\n55. Pribratie účastníka podľa § 250 ods. 1 O.s.p. znamená, že iba v prípade zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia a následnom preukázaní spojitosti medzi zrušením napadnutého\nrozhodnutia a ujme v jeho subjektívnych právach, resp. povinnostiach sa takáto osoba\npribratá do konania stáva aktívne legitimovaným nositeľom procesných práv vrátane práva\nspochybniť zákonnosť rozsudku krajského súdu.\nNakoľko majú žalobcovia v 2. a 3. rade len postavenie pribratých účastníkov konania\na nie žalobcov, nie sú osobami oprávnenými na podanie odvolania, a preto musel odvolací\nsúd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie zamestnancov\nako neprípustné odmietnuť a bližšie sa ním nezaoberať...\n56. Krajský súd mal ako vyplýva z rozhodnutia za preukázané, že napadnuté\nrozhodnutia neboli doručené priamo adresátom - žalobcom v 2.a 3. rade, ale prevzali\n5\n\nich iné osoby. Krajský súd opätovne neukladal žalovanej doručovať tieto rozhodnutia\nžalobcom v 2. a 3 rade, ale považoval ich za podané v zákonom stanovenej lehote a na ich\nzáklade rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správneho orgánu\nzrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n57. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto právnym posúdením veci vo vzťahu\nk žalobcom v 2. a 3. rade. Žalobcovia v 2. a 3. rade netvrdili, že by im rozhodnutia\nžalovanej vôbec neboli doručené (nežiadali ani, aby súd nariadil ich doručenie), resp.\nnespochybňovali, že by o ňom dovtedy nemali vedomosť.\n58. Ako už bolo uvedené vyššie, z celého predloženého spisového materiálu\nnevyplýva, že by žalobcovia v 2. a 3. rade podali žalobu, či už sami alebo prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. Aj napriek tomu, že krajský súd ich označoval ako žalobcov\nv 2. a 3. rade, ide stále o pribratých účastníkov a kladné rozhodnutie krajského súdu\no ich návrhu na vstup do konania na strane žalobcov podľa § 92 ods. 1 O.s.p., bezpochyby\nnenahrádza absenciu ich aktivity na podanie žaloby.\n59. Pokiaľ krajský súd preskúmaval napadnuté rozhodnutia aj vo vzťahu k\na\n\n, ktorí žaloby na preskúmanie rozhodnutí\n\nžalovanej ani nepodali, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na\nktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania.\nVzhľadom na to, že žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí neboli týmito\nzamestnancami podané, nemal odvolací súd inú možnosť, ako rozsudok krajského súdu\nv časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutí žalovanej a vrátenia vecí na ďalšie konanie zmeniť\na konanie zastaviť.»\n6. Sťažovatelia opakujúc svoje odvolacie námietky v sťažnosti poukazujú na viaceré\nrozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných veciach, z ktorých má vyplývať jednak to,\nže správne orgány nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy\nvo vzťahu k osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzajú aj sťažovatelia\nv 2. a 3. rade, a taktiež to, že ani najvyšší súd nemohol rozhodnúť vo veci bez zodpovedania\npríslušných prejudiciálnych otázok zo strany Súdneho dvora Európskej únie. V súvislosti\ns argumentmi krajského súdu a najvyššieho súdu týkajúcimi sa zisťovania skutkového stavu\nveci sťažovatelia zároveň poukazujú na to, že príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia\nv Poľskej republike (Zaklad Ubezpieczen Spolecznych) vo vzťahu k sťažovateľom\n6\n\nv 2. a 3. rade určila, že uplatniteľnou legislatívou v zmysle európskeho práva [čl. 16 ods. 2\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 a čl. 13 nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 883/2004] je slovenská legislatíva. Podľa názoru sťažovateľov\nnajvyšší súd napadnutým rozhodnutím akceptoval zjavne nedostatočne zistený skutkový\nstav veci zo strany správnych orgánov a v rozpore so zákonom dôkaznú povinnosť preniesol\nna sťažovateľov, čo považujú za nespravodlivé. Sťažovatelia vznášajú výhrady aj voči\nvykonaniu kontroly prvostupňovým správnym orgánom a namietajú, že medzi jeho\nkompetencie nepatrí preverenie výkonu podnikateľskej či zamestnaneckej činnosti\núčastníkov správneho konania. Ďalej namietajú, že nedodržanie 60-dňovej zákonnej lehoty\nprvostupňovým správnym orgánom na rozhodnutie nebolo krajským súdom a najvyšším\nsúdom vyhodnotené ako postačujúce pre zrušenie tohto rozhodnutia a že druhostupňový\nsprávny orgán už listom z 25. júla 2013 adresovaným „poľskému orgánu sociálneho\nzabezpečenia“ prijal záver o tom, že sťažovateľka v 1. rade je tzv. schránkovou firmou,\nčím prejudikoval závery všeobecných súdov v takýchto konaniach.\nII.\n7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrh na začatie konania, na prerokovanie ktorého nemá\nústavný súd právomoc, ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo\n§ 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa\n§ 37, ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, ktorý je neprípustný, ktorý je podaný\nzjavne neoprávnenou osobou, ktorý je podaný oneskorene a ktorý je zjavne neopodstatnený,\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania.\n\n7\n\n8. Zákon o ústavnom súde nadobudol účinnosť 1. marca 2019 v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom\nprávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n9. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich\nzákladných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich\nz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných\nsúdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú\nzlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej\nzmluve. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n10. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto\nprávomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a\nposudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené\n\nalebo\n\narbitrárne,\n\na\n\ntak\n\nz ústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,\nII. ÚS 231/04).\n8\n\n11.\n\nVychádzajúc\n\nz uvedeného\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nna\n\npreskúmanie napadnutého postupu a rozsudku krajského súdu bol v prvom rade príslušný\nnajvyšší súd ako súd druhostupňový, ktorého právomoc predchádzala právomoci ústavného\nsúdu bezprostredne preskúmavať postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci,\npreto sťažnosť sťažovateľov v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie (podobne IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07,\nIII. ÚS 208/08, III. ÚS 72/09 a iné).\n12. V rámci predbežného prerokovania zvyšnej časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia\nnamietajú porušenie v záhlaví označených práv napadnutým postupom a rozsudkom\nnajvyššieho súdu, ústavný súd so zreteľom na nimi uplatnenú argumentáciu dospel\nk názoru, že nie je opodstatnená.\n13. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu\npatrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných\npráv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré\nsú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv\na slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté\ns uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to,\nže orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne\nnestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02).\nLen objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní\na rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci\nsa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového\nzákladu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\n\n9\n\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade\ns procesnými predpismi.\n14. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 ústavy je zaručiť prístup\nk súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy. Právo na prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon\nneustanoví inak. Uplatnenie práva na prístup k súdu sa v zmysle čl. 46 ods. 4 v spojení\ns čl. 51 ods. 1 ústavy vymedzuje podmienkami ustanovenými zákonom. Ak fyzická alebo\nprávnická osoba splní podmienky ustanovené zákonom, súd musí tejto osobe umožniť stať\nsa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré\nz takéhoto postavenia vyplývajú.\n15. Ústavný súd už v uznesení sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. júna 2011 vyslovil,\nže na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu\npodľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom\nsprávneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať),\nale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach\nukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá\nby umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.\nUkrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné.\nAko z uvedeného vyplýva, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte\nk naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.\n16. V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového\nsporenia v rozsahu upravenom zákonom o sociálnom poistení rozhoduje o právach\na povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych\nvzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna\npoisťovňa (§ 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Predmetom nedávkového konania\nje rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,\no poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných\n10\n\nprípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné\ndôchodkové sporenie, pokuty a penále (§ 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Účastník\nkonania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu\nupravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo\npovinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo\npovinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá\ntvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (§ 173 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení).\n17. Z ustanovenia § 250 ods. 2 prvej vety OSP (účinného do 30. júna 2016) vyplýva\nobmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré boli\núčastníkmi správneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci správneho konania boli\nrozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach, t. j. že (priamo) im takýmto\nrozhodnutím správneho orgánu bola spôsobená ujma.\n18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu (bod 5) sa ústavný súd\nstotožnil so záverom najvyššieho súdu, že sťažovateľka v 1. rade nemohla byť rozhodnutím\ndruhostupňového správneho orgánu vydaným v rámci nedávkového konania, preskúmania\nzákonnosti ktorého sa žalobou domáhala, na svojich subjektívnych právach ukrátená,\na teda v jej prípade nie je naplnená ani podmienka zásahu (dotknutosti) do jej základných\npráv a slobôd, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha aj prostredníctvom sťažnosti\npodanej ústavnému súdu.\n19. Pokiaľ ide o sťažovateľov v 2. a 3. rade, z uvedeného výkladu a chápania čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy vyplýva, že na to, aby sa stali účastníkmi konania pred správnymi súdmi,\nmuseli splniť predovšetkým hmotnoprávne predpoklady ustanovené § 173 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, o čom v ich prípade nemožno pochybovať. Sťažovatelia v 2. a 3. rade\nprevzatie rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu nespochybnili, resp. netvrdili,\nže by\n\nim\n\nuvedené\n\nrozhodnutia\n\ndoručené\n\nvôbec\n\nneboli,\n\na z uvedeného\n\ndôvodu\n\nsa ani nedomáhali ich dodatočného doručenia, t. j. nespochybnili, že by o týchto\nrozhodnutiach nemali vedomosť ešte pred tým, ako ich právny zástupca návrhmi\n11\n\nz 27. februára 2015 podanými v ich mene navrhol ich vstup do konania na strane žalobcu\nako žalobcov v 2. a 3. rade podľa § 92 ods. 1 OSP. Uvedené hmotnoprávne predpoklady\nmusel správny súd vyhodnotiť z procesného hľadiska, najmä či správna žaloba bola podaná\nvčas oprávnenou osobou, ktorá je povinne zastúpená advokátom, či správna žaloba\nsmerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré môže byť predmetom preskúmavania\nsprávnym súdom a pod. (§ 250d ods. 3 OSP). Sťažovatelia v 2. a 3. rade nepopreli,\nže správnu žalobu krajskému súdu nepodali, a tento záver najvyššieho súdu nenapadli\nani v sťažnosti podanej ústavnému súdu. Takéto správanie sťažovateľov v 2. a 3. rade\nodporuje zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate znamená,\nže práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí\nsa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia\nuplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti\nje totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak\nich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné\na pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia\nmožnosti podania opravných prostriedkov (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 65/2011\nz 19. júla 2012). Nie je preto úlohou ústavného súdu, aby nedostatočnú procesnú aktivitu\nsťažovateľov v 2. a 3. rade vyvažoval tým, že by sa snažil „domyslieť si“ argumenty, ktoré\nby mohli spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\n20. Pre porovnanie ústavný súd poukazuje na to, že Správny súdny poriadok (účinný\nod 1. júla 2016, ďalej len „SSP“) v tretej časti tretej hlave zaviedol osobitný inštitút správnej\nžaloby v sociálnych veciach s tým, že v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje\nšpecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka\nkonania – fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.\nSprávnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1\nSSP). Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt\nvýslovne na to oprávnený zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). Žalobcom je fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola\nrozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená\nna svojich právach alebo právom chránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). Odvolacie\n12\n\nkonania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona\nsa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). Sociálna judikatúra, ktorá bola\ndosiaľ publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, však bude použiteľná naďalej, a to nielen\npri posudzovaní práva účastníkov konania na prístup k súdu, ale aj v iných procesných\notázkach.\n21. V súvislosti s ťažiskovou námietkou sťažovateľov o nesprávnom určení tzv.\nuplatniteľnej legislatívy správnymi orgánmi ústavný súd upriamuje ich pozornosť\nna rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-89/16 z 13. júla 2017 (Radoslaw\nSzoja proti Sociálnej poisťovni), ktorým vo vzťahu k určeniu príslušnej (rozhodnej) právnej\núpravy judikoval, že „Článok 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady\nč. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného\na doplneného nariadením (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady č. 465/2012 z 22. mája 2012\nsa má vykladať v tom zmysle, že s cieľom určiť vnútroštátnu právnu úpravu uplatňujúcu\nsa v zmysle tohto ustanovenia na osobu, akou je žalobca vo veci samej, ktorý je zvyčajne\nzamestnancom v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činnou osobou v druhom\nčlenskom štáte, je potrebné zohľadniť požiadavky uvedené v článku 14 ods. 5b a článku 16\nnariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým\nsa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, zmeneného a doplneného\nnariadením č. 465/2012“, pričom „na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov\npodľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Článok\n16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku.“\n22. Na zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia druhostupňového\nsprávneho orgánu nemôže mať vplyv ani námietka nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty\nna rozhodnutie v administratívnom konaní, pretože v zmysle § 250i ods. 3 OSP\npri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady\nkonania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí druhostupňového správneho\norgánu iba kvôli tomuto procesnému pochybeniu by sťažovatelia priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci samej nedosiahli. V ich prípade teda nie je naplnená podmienka existencie zásahu,\n13\n\nktorý zjavne viedol k obmedzeniu alebo odopretiu ich základného práva na súdnu ochranu,\nresp. práva na spravodlivé súdne konanie.\n23. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu obsahuje\ndostatok skutkových a právnych záverov, vychádzajúcich a nadväzujúcich na prvostupňové\nkonanie, pričom nezistil, že by tieto závery najvyššieho súdu boli svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. V tejto\nsúvislosti pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania\nna spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n24. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňujú,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého rozsudku. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné\na arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo\naj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však nejde.\n25. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a napadnutým postupom a rozsudkom\nnajvyššieho súdu neexistuje príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť\n14\n\nvyslovenia porušenia uvedených práv po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,\npreto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú. A keďže z napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemožno\nvyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by ním mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu\ndo základného práva sťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 40\na čl. 52 ods. 2 ústavy, ústavný súd z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde sťažnosť aj v tejto časti.\n26. K rovnakým právnym záverom dospel ústavný súd aj pri rozhodovaní vo veciach\nvedených pod sp. zn. I. ÚS 484/2017, I. ÚS 516/2017, I. ÚS 537/2017, II. ÚS 434/2017\na sp. zn. II. ÚS 466/2017, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.\n27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. marca 2019\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sociálna poisťovňa", "cudzinec, cudzinci", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d716e9c6-b284-4572-ad24-1052b183fcdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 537/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 537/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.537.2017.1"}, {"guid": "ussr:a1007ce3-eb2a-4d69-95bd-c855e874f566", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.516.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 516/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 516/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.516.2017.1"}, {"guid": "ussr:01c4839a-2bcd-4c35-b611-b77b375d7d32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.484.2017.1"}, {"guid": "ussr:a698957a-d026-4ce5-87fe-f4c21063b448", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 466/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 466/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.466.2017.1"}, {"guid": "ussr:4f305c7c-5ec0-4469-8ebf-9be90f21f3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.434.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 434/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 434/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.434.2017.1"}, {"guid": "ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 228/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 228/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a98f61a2-4fee-4868-a262-d32066266c29"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/09 z 10. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-10", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22a2cccc-2285-4642-b39f-114874e377ec"}, {"guid": "ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 208/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 208/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:655a28ad-524d-4e84-9647-709a929d7914"}, {"guid": "ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 288/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b13e1bae-c437-4310-88c9-654d96600b13"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 290/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 290/06 z 13. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae0d6758-ce0a-4423-9c7c-17d02a2b624d"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 231/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/04 z 9. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-09", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8743e9c5-ed42-4253-85f9-ce9f74f5192b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:13d33a72-7837-4a95-8ff5-ab4351de64d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.357.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 357/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 357/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.357.2019.1"}]}