{"guid": "ussr:97c3baec-f06a-40d1-8f4a-b431d2391afd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.68.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2019 z 6. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. marca 2019, sp. zn. I. ÚS 68/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.68.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/97c3baec-f06a-40d1-8f4a-b431d2391afd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.68.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.68.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.68.2019.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 68/2019-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2019\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Ľubomírom Kubošom, Bernolákova 18, Trstená, pre namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nOkresného súdu Námestovo č. k. 4 C 10/2014-93 z 13. októbra 2016, rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 5 Co 76/2017-177 z 25. apríla 2017 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 22/2018 z 11. júla 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára\n2019 elektronickými prostriedkami doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľka“), doplnená 21. januára 2019 pre namietané porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Námestovo (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 4 C 10/2014-93 z 13. októbra 2016, rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 76/2017-177 z 25. apríla 2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 22/2018\nz 11. júla 2018.\n2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom\nsúde pod sp. zn. 4 C 10/2014 sa sťažovateľka v postavení žalobkyne domáhala proti\nžalovaným ̶\n\n(ďalej aj „žalovaný v 1. rade“),\n\n(ďalej aj „žalovaná v 2. rade“) a\n\n[(ďalej aj „žalovaná v 3. rade“); spoločne\n\nso žalovaným v 1. a 2. rade aj ako „žalovaní“], určenia, že je výlučnou vlastníčkou\nnehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v jej žalobe i namietaných rozhodnutiach (ďalej len\n„nehnuteľnosť“). Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že ako predávajúca uzatvorila\n5. novembra 2010 so žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, predmetom\nktorej bol prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Túto zmluvu však považovala\nza absolútne neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho\nzákonníka, a to vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu. Uzavretiu kúpnej zmluvy\npredchádzalo to, že v októbri 2009 navštívila geodetickú kanceláriu žalovaného v 1. rade,\npretože si chcela dať zamerať pozemok. Žalovaný v 1. rade jej ale navrhoval, aby mu les\nodpredala, pričom zneužil jej nevedomosť a nehnuteľnosť získal za nízku cenu (približne\n400 000 Sk). V tom čase bola v kancelárii i žalovaná v 2. rade, ktorá ju rovnako požiadala\no predaj nehnuteľnosti. Za rozpornú s dobrými mravmi považuje sťažovateľka nielen nízku\nkúpnu cenu, ale aj konanie žalovaných v 1. a 2. rade, keďže od nej kúpili nehnuteľnosť\ndo podielového spoluvlastníctva na účel stavby, ktorá mala neporovnateľne vyššiu hodnotu.\nKeďže nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva zo sťažovateľky na žalovaných\nv 1. a 2. rade, nedošlo podľa jej názoru ani k platnému prevodu spoluvlastníckeho podielu\nk nehnuteľnosti zo žalovanej v 2. rade na žalovanú v 3. rade na základe kúpnej zmluvy\nuzatvorenej medzi nimi 9. mája 2013, a to v zmysle zásady „nemo plus iuris ad alium\ntransferre potest quam ipse habet“.\n2\n\n3. Okresný súd o návrhu sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 4 C 10/2014-93\nz 13. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým žalobu zamietol\na rozhodol o trovách konania. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia sa najskôr\nvysporiadal so zásadou zmluvnej voľnosti uplatňovanej v súkromnom práve, ako aj\ns kúpnou cenou, ktorú zákon nelimituje. V tejto súvislosti uviedol, že v zmysle § 589\nObčianskeho zákonníka je potrebné cenu dojednať v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, ktorými sa rozumie najmä zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Porušenie citovaného ustanovenia\nObčianskeho zákonníka «zákon síce nesankcionuje neplatnosťou, avšak ide o relatívnu\nneplatnosť právneho úkonu podľa § 42a OZ, nie o absolútnu neplatnosť. Zákon č. 18/1996\nZ.z. však v zásade neupravuje dohadovanie výšky ceny v súkromnoprávnych vzťahoch\ntýkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti. Platné právo teda v zásade nezakazuje uzavrieť takú\nkúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá vo výške, ktorá\nnereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či je kúpna cena\ndohodnutá nižšia, alebo aj vyššia ako je hodnota nehnuteľnosti. Samotný predaj veci pod\ncenu nerobí kúpnu zmluvu neplatnou... Samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena,\npokiaľ táto bola výsledkom zmluvného jednania účastníkov konania, sa neprieči dobrým\nmravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej by sa takéto\nkonanie priečilo dobrým mravom, alebo sa takýmto postupom, sledoval nemravný cieľ.“\nZ vykonaného dokazovania okresnému súdu vyplynulo, že „žalobkyňa k uzavretiu kúpnej\nzmluvy pristúpila slobodne, mala dostatok času na rozhodnutie či kúpnu zmluvu vôbec\nuzavrie. Taktiež medzi nimi prebehli rokovania ohľadom kúpnej ceny. Pokiaľ žalobkyňa\ntvrdí, že žalovaní vedeli z titulu výkonu svojho povolania o cene pozemkov, táto skutočnosť\npreukázaná nebola. Žalovaný 1/ je geodetom a žalovaná 2/ bola, zamestnankyňou\ngeodetickej kancelárie, teda ani jeden nie je znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností\na preto nebol dôvod, aby vedeli o skutočnej trhovej hodnote kupovaných nehnuteľností.\nZ výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný 1/ jej navrhol cenu, za ktorú by od nej odkúpil\npredmetnú nehnuteľnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť pred\nuzavretím zmluvy si preveriť hodnotu nehnuteľnosti, či už prostredníctvom obce, urbáru,\nresp. realitnej kancelárie. Taktiež z výpovede žalobkyne vyplynulo, že v čase uzatvárania\n3\n\nzmluvy nemala finančné problémy, pre ktoré by bola nútená nehnuteľnosti predať.“\nS poukazom na tieto skutočnosti dospel okresný súd k záveru, že „v konaní nebolo\npreukázané, že by uzavretá kúpna zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ a 2/, ktorou\ndošlo k prevodu sporných nehnuteľností bola v rozpore s dobrými mravmi a teda nebolo\npreukázané, že by v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ.\nIný dôvod absolútnej neplatnosti žalobkyňou tvrdený nebol a súd ani iný dôvod absolútnej\nneplatnosti nezistil...».\n4. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom krajský súd\nrozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu rozsudkom č. k. 5 Co 76/2017-177 z 25. apríla\n2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“) potvrdil ako vecne správne.\n5. Dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu odôvodnené dovolacími\ndôvodmi podľa § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP najvyšší súd uznesením sp. zn.\n7 Cdo 22/2018 z 11. júla 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) odmietol ako\nprocesne neprípustné.\n6. Sťažovateľka nasmerovala svoju ústavnú sťažnosť proti všetkým už uvedeným\nrozhodnutiam všeobecných súdov. Vo vzťahu k rozsudku okresného súdu namieta absenciu\ndôvodov, prečo nepovažoval okresný súd okolnosti, za ktorých bola kúpna zmluva\nuzatváraná, a to najmä využitie neskúsenosti sťažovateľky a jej nevedomosti týkajúcej sa\nskutočnej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a zámer žalovaného v 1. a 2. rade predať túto\nnehnuteľnosť tretej osobe, za také, ktoré by spolu s veľmi nízkou a vysoko podhodnotenou\nkúpnou cenou spôsobovali absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Sťažovateľka sa\nnestotožnila ani s rozhodnutím krajského súdu, ktorý rozsudok okresného súdu potvrdil.\nJeho odôvodneniu vyčíta rovnaký nedostatok, a vidí v ňom porušenie svojich práv. Ani\nnajvyšší súd podľa názoru sťažovateľky neriešil ňou označenú právnu otázku, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, t. j. „či existenciu\ntrestuhodného alebo opovrhnutia hodného zámeru alebo účelu predpokladá nízka alebo\nvysoko podhodnotená kúpna cena pozemku a tento trestuhodný alebo opovrhnutiahodný\n4\n\nzámer alebo účel je ďalšou okolnosťou, za ktorej bola uzatvorená kúpna zmluva a spolu\ns veľmi nízkou alebo vysoko podhodnotenou kúpnou cenou spôsobujú absolútnu neplatnosť\nkúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi“.\nVšeobecné súdy preto podľa názoru sťažovateľky svoje rozhodnutia presvedčivo\nneodôvodnili, a tým zasiahli do jej procesných práv, keďže jej neposkytli odpoveď na ňou\nnastolenú otázku. Zároveň, rovnako ako v podanom dovolaní, uvádza nasledujúcu\nargumentáciu, že „... v zmysle nemeckého právneho poriadku právne úkony, u ktorých je\nnápadný nepomer medzi plnením a protiplnením sú považované podľa § 138 ods. 1 BGB za\nneplatné právne úkony, ak k nepomeru pristúpia ďalšie okolnosti, ako napr. trestuhodný\nalebo opovrhnutia hodný zámer alebo účel, pričom existenciu takéhoto trestuhodného alebo\nopovrhnutia hodného zámeru alebo účelu predpokladá situácia, keď sú pozemky alebo\nvysokohodnotné predmety predávané za polovicu alebo ešte menej ich hodnoty“, čo bol\npodľa jej názoru aj jej prípad.\n7. V závere sťažovateľka poukazuje na to, že konštatovanie porušenia jej práv nie je\ndostatočným\n\nzadosťučinením,\n\npretože\n\nzdĺhavý,\n\nneefektívny\n\na nesprávny\n\npostup\n\nvšeobecných súdov a vady ich rozhodnutí negatívne ovplyvnili jej život. Sťažovateľka\npociťuje krivdu, poníženie a stratu dôvery v základné zásady súdneho konania, súdny\nsystém, spravodlivosť a vymožiteľnosť ochrany porušených práv, a preto žiada priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €.\n8. Na tomto základe sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„1. Základné právo... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo sťažovateľky na\nspravodlivý proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod č. k. 4C/10/2014\na rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/10/2014-93 zo dňa 13.10.2016, postupom\nKrajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. k. 5Co/76/2017 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 5Co/76/2017-177 zo dňa 25.04.2017 a postupom Najvyššieho súdu\n\n5\n\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod č. k. 7 Cdo 22/2018 a uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 7 Cdo 22/2018 zo dňa 11.07.2018, bolo porušené.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo\nč. k. 4C/10/2014-93 zo dňa 13.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.\n5Co/76/2017-177 zo dňa 25.04.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 7 Cdo 22/2018 zo dňa 11.07.2018 a vec vracia Okresnému súdu Námestovo na ďalšie\nkonanie.\n3.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-\n\neur... ktoré sú Okresný súd Námestovo, Krajský súd v Žiline a Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky spoločne a nerozdielne povinné vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume\n\n346.26,- eur... ktorú je Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky povinná vyplatiť na\núčet jej právnemu zástupcovi...“.\nII.\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I. § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2\n6\n\nzákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n12. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je tento viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu\nna začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\n7\n\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže\ndomáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v určených prípadoch na inom orgáne.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n17. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. k čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6\nods. 1 dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca\nv základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva\nna súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97).\nZ uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07) a ich prípadné porušenie možno posudzovať spoločne.\nK námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu\n18. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n\n8\n\n19. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd preto\nautomaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že\nochrany tých základných práv alebo slobôd, porušenie ktorých namieta, sa mohol\nsťažovateľ domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov\nnápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným\nštátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci\nna jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06,\nIII. ÚS 42/07).\n20. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že namietaný rozsudok okresného súdu\nbol predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom na základe podaného\nodvolania sťažovateľky. Odvolacie konanie bolo skončené namietaným rozsudkom\nkrajského súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených\npráv postupom okresného súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje\nčl. 127 ods. 1 ústavy. To vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum sťažnosťou\nprezentovaného\n\nporušenia\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľky\n\nnamietaným rozsudkom\n\nokresného súdu, a preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nK námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\n21. Ústavný súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou včasnosti podania ako\njednou z procesných podmienok prípustnosti sťažnosti. Vychádzal pritom v zmysle\nrozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský\na Zvolská verzus Česká republika (sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54), ako\naj ustanovenia § 124 zákona o ústavnom súde z právoplatnosti napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu (19. november 2018), ktorým odmietol dovolanie sťažovateľky ako\nprocesne neprípustné. Keďže podľa § 124 štvrtej vety zákona o ústavnom súde ak bol\n9\n\nvo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti\nvo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté,\nzačína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku, ústavný súd\npovažoval dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti v danej veci za zachovanú.\n22. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka od ústavného súdu\nočakáva prehodnotenie záveru, ku ktorému dospeli všeobecné súdy v jej veci, a v súvislosti\ns tým namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, z čoho vyvodzuje\nporušenie jej práv.\n23. Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že nie je súdom\nvyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných\nsúdov. V zmysle svojej konštantnej judikatúry nie je ústavný súd oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nK takému záveru však ústavný súd vo veci sťažovateľky nedospel.\n24. Sťažovateľka bola presvedčená o zámere žalovaných v 1. a 2. rade využiť jej\nneskúsenosť alebo nevedomosť pri dojednaní kúpnej zmluvy, t. j. že sledovali nemravný\ncieľ, a z preukaznosti tohto zámeru vychádzala. Túto premisu spolu s nízkou kúpnou cenou\npovažovala za podstatné okolnosti spôsobujúce absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy.\n10\n\nOkresný súd a v nadväznosti naň i krajský súd zámer žalovaných v 1. a 2. rade využiť jej\nneskúsenosť alebo nevedomosť pri dojednaní kúpnej zmluvy nezistili, a preto v nadväznosti\nna to skonštatoval, že „Samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena, pokiaľ táto bola\nvýsledkom zmluvného jednania účastníkov konania tak, ako to bolo v preskúmavanej veci,\nsa neprieči dobrým mravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť,\nv dôsledku ktorej by sa takéto konanie priečilo dobrým mravom alebo sa takýmto postupom\nsledoval nemravný cieľ, čo ale v predmetnom konaní zistené nebolo.“. So zreteľom\nna medze možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov\nústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu dospel\nk názoru, že obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov vychádzajúcich\na nadväzujúcich na rozhodnutie súdu prvej inštancie (bod 3), krajský súd dostatočne jasne\nvysvetlil svoj postoj k spornej otázke a ústavný súd nezistil, že by tento záver krajského\nsúdu bol svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený a nevyplýva z neho ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu.\n25. V súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľky s napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu\nbude spĺňať očakávania a predstavy strany sporu. Aj stabilná rozhodovacia činnosť\nústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého\nnemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu,\nvrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj strán sporu zásadne nemôže\nbez dokazovania preukazujúceho ich tvrdenia implikovať povinnosť všeobecného súdu\nakceptovať ich návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa\nnich. Všeobecný súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným\na ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom,\na to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje\nnároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (m. m.\n\n11\n\nIV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010). Tomuto\npostupu učinil podľa názoru ústavného súdu krajský súd zadosť.\n26. Na základe uvedeného ústavný súd posúdil námietku sťažovateľky vzťahujúcu sa\nk rozsudku krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú a podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde sťažnosť v uvedenej časti z tohto dôvodu odmietol.\nK námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n27. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namieta napokon aj uznesenie najvyššieho\nsúdu, ktorým bolo odmietnuté jej dovolanie ako procesne neprípustné. Aj tomuto\nrozhodnutiu vyčíta najmä nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k ňou nastolenej právnej\notázke, ktorú najvyšší súd v doterajšej svojej praxi neriešil a nevyriešil ju ani v jej veci. Táto\nprávna otázka sa stala nosným argumentom nielen podaného dovolania sťažovateľky, ale aj\nsamotnej ústavnej sťažnosti, z čoho vyplýva, že aj od ústavného súdu očakáva jej\nzodpovedanie.\n28. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí\nnepochybne aj ochrana, ktorá sa strane sporu poskytuje v dovolacom konaní. Sťažovateľka\nodôvodnila dovolanie nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom s poukazom\nna § 421 ods. 1 písm. b) a c) CSP. Najvyšší súd najskôr predostrel logiku dovolacích\ndôvodov v tom zmysle, že „pokiaľ procesná strana v dovolaní tvrdí, že daná právna otázka\nešte nebola dovolacím súdom vôbec riešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), nemôže zároveň\ntvrdiť, že dovolacími senátmi najvyššieho súdu je rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1\npísm. c/ CSP). Dovolací súd totiž nemôže rozhodovať rozdielne za súčasnej existencie stavu,\nkeď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.“. Pokiaľ ide o samotné\nposúdenie dovolacích dôvodov, najvyšší súd uviedol, že sťažovateľka nevymedzila dovolací\ndôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP spôsobom vyplývajúcim z § 432 ods. 2 CSP, teda\n12\n\nneuviedla konkrétne, ktorú právnu otázku riešil krajský súd nesprávne a v čom táto\nnesprávnosť spočíva, ale podstatou jej námietok bolo „nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi\nv základnom konaní, tvrdiac, že v konaní bol preukázaný opovrhnutiahodný zámer\nžalovaných 1/ a 2/ využiť jej neskúsenosť a nevedomosť pri dojednávaní kúpnej zmluvy\na odvolací súd ho nepovažoval za ďalšie okolnosti, ktoré spolu s nízkou cenou spôsobujú\nabsolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Namietala teda skutkové závery, ktoré nie je dovolací\nsúd oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom,\nz ktorého vychádzal odvolací súd. V nadväznosti na uvedené považuje dovolací súd za\npotrebné zdôrazniť, že na to, aby určitá otázka mohla byť z hľadiska ustanovenia § 421\nods. 1 CSP relevantná, musí mať zreteľné charakteristické znaky v tom zmysle, že je to\notázka právna a nie skutková a musí byť vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť a následne dôvodnosť dovolania, čo\nv danom prípade vzhľadom na obsah dovolania splnené nebolo.“. Sťažovateľka však podľa\nnázoru najvyššieho súdu spochybňovala nastolenou „právnou otázkou“ skutkové závery, nie\nprávne posúdenie veci. Z obsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu si najvyšší súd\nozrejmil, že krajský súd „nepovažoval za preukázanú okolnosť, v dôsledku ktorej by sa\nkonanie strán zmluvy priečilo dobrým mravom alebo by sa ním sledoval nemravný cieľ.\nDovolateľka však túto okolnosť považuje za preukázanú, z nej vyvodzuje neplatnosť zmluvy\na s poukazom na túto premisu i formuluje právnu otázku.“. Nadväzne najvyšší súd uzavrel,\nže „... Súd pri právnom posúdení veci... rieši právne otázky, nie skutkové, preto nemožno\ndovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením\nskutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych\notázok.“.\n29. Dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) sťažovateľka vymedzila v podstate\ntotožnou právnou otázkou, ktorá mala byť najvyšším súdom rozhodovaná rozdielne.\nPoukázala na jediné rozhodnutie najvyššieho súdu (sp. zn. 2 MCdo 9/2014 z 29. septembra\n2015, ktoré označila nesprávne, pozn.) a odkázala na nemecký právny poriadok. Najvyšší\nsúd nevzhliadol prípustnosť dovolania ani v tejto časti, pretože sťažovateľka neoznačila\nrozhodnutia, v ktorých mal najvyšší súd rozdielne riešiť ňou nastolenú právnu otázku\na „nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach, ktoré\n13\n\nrozhodnutia mala dovolateľka na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť\nneefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ“.\n30. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy sa v civilnom súdnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky\nprocesné podmienky, za splnenia ktorých všeobecný súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá civilného konania, vrátane dovolacích konaní. Samotná\notázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia\notázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako súdu\ndovolacieho. Posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade\ns ustanoveniami Civilného sporového poriadku (účinného od 1. júla 2016), ktoré v zmysle\nčl. 46 ods. 4 ústavy majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu\nochranu vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy, v konečnom dôsledku nemôže viesť k záveru\no porušení označeného práva sťažovateľky.\n31. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd neodmietol zaoberať dovolaním\nsťažovateľky, ktorým napadla rozsudok krajského súdu, jej dovolanie riadne preskúmal,\nkeďže však prípustnosť dovolania nebolo možné vyvodiť ani z § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\nani z § 421 ods. 1 písm. c) CSP, následne sformuloval svoj záver o neprípustnosti podaného\nopravného prostriedku a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu Civilný sporový poriadok\nprostredníctvom § 447 písm. c) a f) vyslovene umožňuje. Ústavný súd nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu (v medziach\nposudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.) nemajúci oporu v procesných kódexoch.\nPosúdenie splnenia\n\nzákonných\n\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania\n\ns negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\nv prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02).\n32. Na podklade týchto skutočností ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde aj túto časť sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n14\n\n33. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené\nvyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. marca 2019\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zmluva-kúpna zmluva"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "0cee93db-19a7-4bfe-beb3-71e0c7b47041:3f050771-d756-4c6e-8cca-48af83f0eb7e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5814200681.1", "spisova_znacka": "7Cdo/22/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/22/2018 z 10. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-10", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5814200681.1"}, {"guid": "5924896a-22cf-435b-9128-1d8a408ff35f:c35d3035-938d-464b-b4cd-15dd6846357e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:9014899044.1", "spisova_znacka": "2MCdo/9/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:9014899044.1"}, {"guid": "cb2594f3-c5cb-43d3-baae-9c793ccc2464:11a1259a-1f2d-4d8e-ac74-138ea394bf7f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8615204924.2", "spisova_znacka": "5Co/76/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/76/2017 z 27. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8615204924.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:207f3f22-873c-461e-a4de-8ec6edd95e35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.293.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.293.2024.1"}, {"guid": "ussr:03b5d5a2-9db7-495d-be40-56d9a2834cf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.583.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 583/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.583.2020.1"}, {"guid": "ussr:2b773fea-8b53-45a6-87d5-eec1561b6a49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.363.2020.1"}, {"guid": "e5beb770-964a-4da4-9f1f-a89a02c646ff:b1d95640-8cdc-4b8e-bdb3-05fa553d4c73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7117221783.1", "spisova_znacka": "3ObdoK/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3ObdoK/5/2024 z 20. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7117221783.1"}, {"guid": "293e9c49-f0ae-43b8-b92f-9de21bfea6a9:d50d9b35-3dbd-4d9b-8483-3e9cc0bf87b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7117221782.1", "spisova_znacka": "2ObdoK/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoK/2/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7117221782.1"}, {"guid": "a0c47d37-99cb-470e-aebd-2f92bc778d08:63571892-99f8-42e8-8b38-f26bae3f4150", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7117221781.1", "spisova_znacka": "4ObdoK/4/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4ObdoK/4/2023 z 31. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7117221781.1"}]}