{"guid": "ussr:8e4734cf-be8c-41d8-b060-a4262fc42cce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.62.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/2019 z 4. 6. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 62/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.62.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-06-04", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8e4734cf-be8c-41d8-b060-a4262fc42cce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.62.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.62.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.62.2019.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 62/2019-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte\nzloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)\na Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Bušovou, Tobrucká 6,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní\nvedenom pod sp. zn. 22 C 63/2008 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Bušovou,\nTobrucká 6, Bratislava, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1\n\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu\nBratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 63/2008 (ďalej\naj „napadnuté konanie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola\nstranou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 22 C 63/2008 v procesnom\npostavení žalobkyne, ktorá sa proti žalovanému [Stavebnému bytovému družstvu Bratislava\nIV (ďalej aj „zúčastnená osoba“)] domáhala zaplatenia sumy 93,08 € s príslušenstvom\nz titulu neoprávnene vymoženej sumy penále.\n3. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 22 C 63/2008 z 29. apríla 2009 (ďalej len\n„rozsudok z 29. apríla 2009“) bola žaloba sťažovateľky zamietnutá. Citovaným\nrozhodnutím okresný súd sťažovateľku zároveň zaviazal zaplatiť sumu 105,54 €\nako náhradu trov právneho zastúpenia.\n4. Proti rozsudku okresného súdu z 29. apríla 2009 sťažovateľka podala odvolanie\na zároveň\n\npožiadala\n\no\n\nustanovenie\n\nzástupcu\n\nz\n\nradov\n\nadvokátov.\n\nUznesením\n\nč. k. 22 C 63/2008-120 z 29. júla 2009 (ďalej len „uznesenie z 29. júla 2009“) okresný súd\nžiadosti sťažovateľky o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nevyhovel.\n5. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 12 Co 174/2009,\n12 Co 175/2009 z 30. septembra 2010 rozsudok okresného súdu z 29. apríla 2009\na uznesenie okresného súdu z 29. júla 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\n6. Okresný súd následne uznesením sp. zn. 22 C 63/2008 z 29. decembra 2011 (ďalej\nlen „uznesenie z 29. decembra 2011“) sťažovateľke ustanovil za zástupcu Centrum právnej\npomoci, ktoré následne rozhodnutím č. 1505/2013 z 22. februára 2013 určilo sťažovateľke\nadvokáta Mgr. Martina Pačesa na jej zastupovanie v napadnutom konaní vedenom\nokresným súdom.\n\n2\n\n7. Keďže Slovenská advokátska komora pozastavila JUDr. Martinovi Pačesovi\nna jeho žiadosť výkon advokácie v súlade s § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“)\ns účinnosťou od 1. augusta 2014, advokát JUDr. Martin Pačes oznámil Centru právnej\npomoci listom z 5. augusta 2014, že od 1. augusta 2014 nebude vykonávať advokáciu.\n8. Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 22 C 63/2008 z 30. júna 2014 (ďalej len\n„rozsudok z 30. júna 2014“) bola žaloba sťažovateľky zamietnutá. Okresný súd zároveň\ncitovaným rozhodnutím konštatoval, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením\npo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n9. Uznesenie sp. zn. 22 C 63/2008 zo 6. augusta 2014 (ďalej len „uznesenie\nzo 6. augusta 2014“), ktorým okresný súd sťažovateľku zaviazal zaplatiť trovy konania,\nbolo doručované advokátovi JUDr. Martinovi Pačesovi, ktorý citované rozhodnutie prevzal\n14. augusta 2014.\n10. Žiadosťou z 22. novembra 2018 sťažovateľka prostredníctvom právnej\nzástupkyne požiadala okresný súd o doručenie uznesenia tamojšieho súdu zo 6. augusta\n2014 s odôvodnením, že „Od 1.8.2014 Mgr. Pačes navrhovateľke právne služby\nneposkytoval. Uznesenie zo dňa 06.8.2014, ktoré bolo doručené 14.8.2014 Mgr. Pačesovi\nnebolo doručené právnemu zástupcovi účastníka konania podľa § 49 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku, t. j. ako osobe ktorá v čase doručovania ako zástupca účastníka konania\nzastupuje.“.\n11. V reakcii na žiadosť sťažovateľky z 22. novembra 2018 okresný súd prípisom\nz 11. decembra 2018 zdôraznil, že uznesenie zo 6. augusta 2014 doručovať opätovne\nnebude, keďže právny zástupca sťažovateľky a ani Centrum právnej pomoci okresnému\nsúdu neoznámili pozastavenie výkonu advokácie právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti okresný súd považuje doručenie uznesenia zo 6. augusta 2014 právnemu\nzástupcovi sťažovateľky za zákonne súladné a právne účinné.\n\n3\n\n12. V liste z 21. decembra 2018 právna zástupkyňa sťažovateľky reagovala na prípis\nokresného súdu z 11. decembra 2018 stanoviskom, podľa ktorého analógia § 22 ods. 5\nzákona o advokácii nie je možná, keďže táto sa vzťahuje len na prípady odstúpenia\nod zmluvy o poskytovaní právnych služieb, a nie na prípady pozastavenia výkonu\nadvokácie.\n13. Listom zo 7. januára 2019 okresný súd oznámil, že zotrváva na stanovisku\nprezentovanom v prípise z 11. decembra 2018.\n14. Podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy došlo zo strany okresného súdu tým, že tento jej opätovne nedoručil\nuznesenie zo 6. augusta 2014. Sťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje, že „Ak nebolo\nrozhodnutie správne doručené podľa zákonného predpisu, s takouto vadou je spojený\ndôsledok, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť...“.\n15. Z uvedeného dôvodu zároveň došlo aj k porušeniu základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.\n16. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom tak, že vysloví\nporušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu doručiť sťažovateľke\nuznesenie okresného súdu zo 6. augusta 2014 a prizná jej primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 500 € a náhradu trov konania.\n17. Uznesením č. k. I. ÚS 62/2019-12 zo 6. marca 2019 ústavný súd prijal ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.\n18. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu\nzástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,\n\n4\n\naby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd\nzároveň vyzval, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti.\n19. Prípisom sp. zn. 1 SprV 74/2019 z 11. apríla 2019 (ďalej len „prípis z 11. apríla\n2019“) predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa\nvo veci konalo ústne pojednávanie, a v konkrétnostiach predovšetkým zdôraznila, že sa plne\nstotožňuje s vyjadrením zákonnej sudkyne tvoriacim prílohu tohto prípisu, a navrhla,\naby ústavný súd o ústavnej sťažnosti sťažovateľky rozhodol tak, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní neboli porušené sťažovateľkou označené práva podľa ústavy.\n20. Vo vyjadrení, ktoré tvorí prílohu prípisu predsedníčky okresného súdu\nz 11. apríla 2019, zákonná sudkyňa uviedla, že skutočnosť pozastavenia výkonu advokácie\nJUDr. Martina Pačesa bola okresnému súdu oznámená až 22. novembra 2018, keď právna\nzástupkyňa sťažovateľky požiadala o opätovné doručenie uznesenia okresného súdu\nzo 6. augusta 2014. Zákonná sudkyňa na podklade tejto podstatnej skutočnosti\na zdôrazňujúc zanedbanie povinnosti samotného právneho zástupcu sťažovateľky, resp.\nCentra právnej pomoci oznámiť okresnému súdu, že k pozastaveniu výkonu advokácie\nprávneho zástupcu sťažovateľky došlo, dospela k názoru, že postup okresného súdu\npri doručovaní citovaného uznesenia bol správny. V závere svojho vyjadrenia zákonná\nsudkyňa osobitne vyzdvihla s odkazom na § 22 ods. 5 zákona o advokácii zákonnú\npovinnosť advokáta do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy\no poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony,\nak klient neurobí iné opatrenia. Podľa jej názoru je nevyhnutné citované ustanovenie\npodporne aplikovať aj vo veci sťažovateľky a prevzatie uznesenia okresného súdu\nzo 6. augusta 2014 zo strany jej právneho zástupcu 14. augusta 2014 považovať\nza neodkladný úkon.\n21. Ústavný súd vyzval prípisom z 26. marca 2019 Stavebné bytové družstvo\nBratislava IV – stranu v napadnutom konaní vedenom okresným súdom, aby sa v súlade\ns § 126 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\n\n5\n\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyjadrilo k ústavnej\nsťažnosti.\n22. Zúčastnená osoba prípisom doručeným ústavnému súdu 3. apríla 2019 požiadala\no zaslanie príloh ústavnej sťažnosti a ústavný súd informovala, že sa k ústavnej sťažnosti\nvyjadrí po náležitom oboznámení sa s nimi. V podstatnom v prípise konštatovala,\nže primárne namieta „voči podaniu ústavnej sťažnosti po dobe viac než 4 rokov od vydania\na doručenia (prevzatia) uznesenia.“.\n23. Ústavnému súdu bolo zo strany právneho zástupcu zúčastnenej osoby – advokáta\nJUDr. Jozefa Drvára 16. apríla 2019 doručené vyjadrenie, v ktorom zúčastnená osoba\nv podstatnom po oboznámení sa s prílohami ústavnej sťažnosti zdôraznila, že vychádzajúc\nz údajov o tom, že uznesenie okresného súdu zo 6. augusta 2014 sa stalo právoplatným\na vykonateľným 9. septembra 2014, iniciovala proti sťažovateľke ako povinnej exekučné\nkonanie.\n24. Zúčastnená osoba ďalej v citovanom vyjadrení uviedla, že návrhom na vykonanie\nexekúcie doručeným súdnej exekútorke JUDr. Anne Michnicovej, Exekútorský úrad\nBratislava (ďalej len „súdna exekútorka“) 3. februára 2015 sa na podklade exekučného\ntitulu (rozsudok okresného súdu z 30. júna 2014 a uznesenie okresného súdu zo 6. augusta\n2014) začalo exekučné konanie sp. zn. Ex 288/15 o vymoženie sumy 389,59 €. Okresný súd\nnásledne 12. februára 2015 udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie\nč. 5104 121482 pod sp. zn. 16 Er 426/2015.\n25. Zúčastnená osoba zdôraznila, že 16. marca 2015 podala sťažovateľka\nako povinná v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 Er 426/2015\nnámietky proti exekúcii a trovám exekúcie, o ktorých rozhodol okresný súd uznesením\nč. k. 16 Er 426/2015-30 z 22. júla 2015 (ďalej aj „uznesenie z 22. júla 2015“) tak,\nže námietky sťažovateľky proti exekúcii zamietol a námietkam sťažovateľky proti trovám\nexekúcie vyhovel. Sťažovateľka ako povinná podala okresnému súdu 29. januára 2016\n\n6\n\nnávrh na odklad exekúcie, o ktorom okresný súd uznesením č. k. 16 Er 426/2015-73\nz 22. júna 2016 rozhodol tak, že návrh zamietol.\n26. Na podklade uvedených skutočností zúčastnená osoba konštatuje, že už\nv priebehu roka 2015 musela mať sťažovateľka vedomosť o existencii exekučného titulu,\nktorého doručenie spochybňuje, a preto sú splnené podmienky pre „premlčanie práva\nsťažovateľky vo vzťahu k ústavnej sťažnosti podanej po viacerých než 3 rokoch“. Okrem\ntoho zdôrazňuje, že sťažovateľka nevyužila všetky jej dostupné prostriedky právnej\nochrany, o čom svedčí uznesenie okresného súdu o zamietnutí námietok proti exekúcii.\n27. K požiadavke sťažovateľky doručiť uznesenie okresného súdu zo 6. augusta 2014\nzúčastnená osoba konštatuje, že nie je „v stave poskytnúť... serióznu, kvalifikovanú\n(objektívnu) odpoveď, kto okrem Mgr. Martina Pačesa prevzal v mene sťažovateľky (za ňu)\nuznesenie a kedy a za akých okolností k tomu došlo, čo je právne relevantné pre\nnadobudnutie právoplatnosti (vykonateľnosti) uznesenia.“.\n28. V závere svojho podania sa zúčastnená osoba stotožňuje s názorom okresného\nsúdu o tom, že „CPP bolo povinné s odbornou starostlivosťou postupovať ako... ustanovený\nzástupca, osobitne potom, ako mu dňa 07. augusta 2014 Mgr. Martin Pačes doručil jeho\npodanie obsahujúce informáciu o tom, že požiadal dňa 31. júla 2014 SAK s účinnosťou od\n01. augusta 2014 o pozastavenie výkonu advokácie... Akceptujeme aj právny názor OS\no tom, že prevzatie uznesenia dňa 14. augusta 2014 možno v danom prípade považovať\nza neodkladný úkon.“.\n29. Okrem toho zúčastnená osoba konštatuje, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\núplne a pravdivo neuviedla všetky rozhodné skutočnosti, takže jej ústavná sťažnosť je\ntendenčná. Na podklade uvedených skutočností zúčastnená osoba navrhuje ústavnej\nsťažnosti nevyhovieť a sťažovateľku zaviazať na náhradu trov konania.\n30. Prílohou vyjadrenia zúčastnenej osoby sú listiny tvoriace obsah spisu\nvzťahujúceho sa na exekučné konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 16 Er 426/2015.\n\n7\n\n31. Ústavný súd následne na podklade už uvádzaných skutočností vyzval prípismi\nz 26. marca 2019 na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti Centrum právnej pomoci\na JUDr. Martina Pačesa.\n32. JUDr. Martin Pačes na výzvu ústavného súdu doručenú mu 29. marca 2019\nv stanovenej lehote ani do dňa meritórneho rozhodnutia vo veci ústavnej sťažnosti\nnereagoval.\n33. Podaním doručeným ústavnému súdu 4. apríla 2019 sa k ústavnej sťažnosti\nvyjadrilo Centrum právnej pomoci, ktoré predovšetkým uviedlo, že samotná sťažovateľka\npodala 20. augusta 2014 Centru právnej pomoci podanie označené «Sp. zn. 1505/2013\n(22C/63/2008) – doplnenie“ zo dňa 19.08.2014 (ďalej len „podanie Sťažovateľky“),\nv ktorom Sťažovateľka uviedla nasledovné: “Na základe odstúpenia Vami mi určeného\nadvokáta Mgr. Martina Pačesa, predkladám v prílohe tohto listu celý spis odovzdaný mi\nvyššie menovaným právnikom dňa 19.08.2014. Súčasťou predmetného materiálu je aj\nrozsudok č. k. 22C 63/2008-252 zo dňa 30.06.2014 a uznesenie sp. zn. 22C/63/2008-260\nzo dňa 06.08.2014. Žiadam Vaše centrum pri odvolaní na uznesenie a preverenie možnosti\npokračovania v konaní po vydanom rozsudku v tejto veci, na ktorý sme sa zabudli\nodvolať.“».\n34. Poukázaním na právnu úpravu obsiahnutú v § 5b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005\nZ. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení\nzákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov Centrum právnej pomoci v závere\nkonštatovalo, že na zastupovanie sťažovateľky bol určený JUDr. Martin Pačes a všetky\npotrebné úkony spojené s právnym zastupovaním sťažovateľky v napadnutom konaní boli\nv jeho pôsobnosti. Centrum právnej pomoci v závere svojho vyjadrenia konštatovalo,\nže nemalo\n\npovinnosť\n\ninformovať\n\nokresný\n\nJUDr. Martina Pačesa.\n\n8\n\nsúd\n\no pozastavení\n\nvýkonu\n\nadvokácie\n\n35. Na vyžiadanie ústavného súdu bolo Centrom právnej pomoci 29. apríla 2019\ndoručené podanie sťažovateľky označené ako «„Sp. zn. 1505/2013 (22C/63/2008) –\ndoplnenie“ zo dňa 19.08.2014», ktorého obsah je totožný s tým, ktorý Centrum právnej\npomoci uviedlo vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 4. apríla 2019. Prílohami\npodania sťažovateľky z 19. augusta 2014 boli rozsudok okresného súdu z 30. júna 2014\na uznesenie okresného súdu zo 6. augusta 2014.\n36. Podaním doručeným ústavnému súdu 24. mája 2019 mu sťažovateľka oznámila,\nže netrvá na ústnom pojednávaní vo veci a v podstatnom konštatovala, že vo vyjadreniach\npredsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne sú uvádzané skutočnosti, s ktorými už\nbola oboznámená prostredníctvom prípisov okresného súdu z 11. decembra 2018\na 7. januára 2019, ku ktorým sa už vyjadrila.\n37. Poukázaním na uznesenie okresného súdu z 29. decembra 2011, ktorým bolo\nsťažovateľke ustanovené za zástupcu Centrum právnej pomoci, sťažovateľka uzatvára,\nže bolo jeho povinnosťou „po obdržaní oznámenia dr. Pačesa z 5.8.2014, že požiadal\no pozastavenie výkonu advokácie k 1.8.2014 – oznámiť súdu, že ním určený advokát od\n1.8.2014 mňa už nebude môcť ako advokát zastupovať.“.\n38. K časti vyjadrenia zúčastnenej osoby týkajúcej sa exekučného konania vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 16 Er 426/2015 sťažovateľka zdôrazňuje, že „ani Dr. Pačes\na ani Centrum právnej pomoci nepodali proti uzneseniu, ktorým som bola zaviazaná\nzaplatiť 132,35 Eur a 205,54 Eur odvolanie a bránila som sa exekúcii, lebo som ju\npovažovala za nespravodlivú, keďže moji zástupcovia, ktorí mali chrániť moje záujmy tak\nnekonali. Uvádzala som skutočnosti, ktoré som považovala zo svojho hľadiska za potrebné\nsúdu uviesť.“.\n39. Sumu požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka\nodôvodňuje tým, že „v dôsledku exekučného konania na základe exekučného titulu –\nuznesenia – ktoré mi súdom nebolo doručené, mám už viac rokov zablokovaný účet\nv peňažnom ústave.“.\n\n9\n\n40. V závere svojho podania sťažovateľka uvádza, že na podklade už uvádzaných\nskutočností sa domáha doručenia uznesenia okresného súdu zo 6. augusta 2014 dôvodne.\n41. K podaniu sťažovateľky doručenému ústavnému súdu 24. mája 2019 bola\npripojená odpoveď predsedníčky okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky, ktorou táto\npožadovala prešetrenie postupu zákonnej sudkyne vo veci odmietnutia opätovného\ndoručovania uznesenia okresného súdu zo 6. augusta 2014, ako aj rozhodnutie Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 2004/Mly/1357/126 z 15. októbra 2004 vo veci\nvydania preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.\n42. Z vlastnej rozhodovacej činnosti vo veci sp. zn. II. ÚS 155/2016 (uznesenie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 155/2016 z 18. februára 2016) ústavný súd zistil,\nže sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 7. septembra 2015 uviedla:\n„Po niekoľkonásobnom odmietnutí prvostupňovým súdom na udelenie právneho zástupcu\nmi napokon Centrum právnej pomoci (CPP) pridelilo rozhodnutím zastupovanie\nadvokátom. Posledným bol Mgr. Martin Pačes. Nebol pre súdne konania veľkou výhrou.\nBol neaktívny a ponechal si moje spisové originály. Chodil nepripravený na pojednávania.\nPrinútil ma svojou nečinnosťou vystupovať samu za seba, hoci podklady mal k dispozícii on\nako môj zástupca. Napokon sa ani neodvolal v mojom mene na rozsudok. Bodkou\nza všetkým bolo jeho oznámenie prerušenia advokátskej činnosti krátko po vydaní rozsudku\nč. k. 22C 63/2008-252 súdom prvého stupňa. Rozsudok si prevzal v jednom vyhotovení\nna pojednávaní sám Mgr. Martin Pačes osobne proti podpisu. Originál si ponechal. Mne\nako účastníčke konania bola predložená CPP fotokópia.“\n43. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 56 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n10\n\nII.\n44. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n45. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd\nmôže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných\npráv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa\nodseku 1, obnovil stav pred porušením.\n46. V súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n47. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n48. Podľa § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie (odsek 1). Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd (odsek 2).\n\n11\n\n49. Podľa § 133 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody\n(odsek 1). Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže a) prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal, b) vrátiť vec\nna ďalšie konanie, c) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd\nsťažovateľa, d) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, obnovil\nstav pred ich porušením, e) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal (odsek 3).\n50. V súlade s § 125 zákona o ústavnom súde účastníkmi konania o ústavnej\nsťažnosti sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje.\n51. Podľa § 73 ods. 1 až 3 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným\nsúdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania (odsek 1). Trovy\nkonania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú zúčastnenej osobe, uhrádza zúčastnená osoba\n(odsek 2). Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania\nuznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému\núčastníkovi konania alebo štátu trovy konania (odsek 3).\nIII.\n52. Predmetom ústavného prieskumu vo veci ústavnej sťažnosti je porušenie\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní. Sťažovateľka v tejto súvislosti tvrdí, že k porušeniu základného\npráva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy došlo zo strany okresného súdu tým, že tento jej\nopätovne nedoručil uznesenie zo 6. augusta 2014. Vo svojej podstate namieta vadnosť\ndoručovania uznesenia okresného súdu zo 6. augusta 2014, keď zdôrazňuje, že citované\nrozhodnutie „nebolo... správne doručené podľa zákonného predpisu, s takouto vadou je\nspojený dôsledok, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť...“ a ani vykonateľnosť.\n\n12\n\nZ dôvodu, že okresný súd žiadosti sťažovateľky o doručenie svojho uznesenia zo 6. augusta\n2014 nevyhovel, dochádza podľa jej názoru aj k porušovaniu základného práva zaručeného\nčl. 48 ods. 2 ústavy.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní\n53. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými\nústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť\nani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných\nprávnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd preto nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06,\nIII. ÚS 42/07).\n54. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú v príslušnom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať zákony na konkrétny prípad\nv súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy,\nsú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava\nalebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 zákona o ústavnom súde (m. m.\nIII. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp\nminimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nrozhodnutia, prípadne postupy sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (sp. zn.\nIV. ÚS 303/04).\n\n13\n\n55. Ústavný súd vo svojej judikatúre taktiež opakovane vyslovuje, že predpokladom\nna záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je len\ntaké porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu\npred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno\ndosiahnuť procesnými prostriedkami, ktoré boli a sú obsiahnuté v príslušných procesnoprávnych kódexoch vrátane Exekučného poriadku (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05,\nII. ÚS 307/06).\n56. Z informácií uvedených samotnou sťažovateľkou v jej písomnom podaní\ndoručenom ústavnému súdu 7. septembra 2015 (bod 42) vyplýva, že sťažovateľka bola\noboznámená so skutočnosťou prerušenia\n\nvýkonu advokátskej činnosti advokáta\n\nJUDr. Martina Pačesa „krátko po vydaní rozsudku č. k. 22C 63/2008-252 súdom prvého\nstupňa“, teda v období krátko po 30. júni 2014. Preukazuje to aj podanie Centra právnej\npomoci doručené ústavnému súdu 4. apríla 2019, z ktorého vyplýva, že sťažovateľka podala\n20. augusta 2014 Centru právnej pomoci spis advokáta JUDr. Martina Pačesa, ktorý jej bol\nodovzdaný 19. augusta 2014 z dôvodu „odstúpenia... mi určeného advokáta Mgr. Martina\nPačesa“, a jeho súčasťou bol rozsudok okresného súdu z 30. júna 2014 a uznesenie\nokresného súdu zo 6. augusta 2014 (bod 33).\n57. Z ďalších zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka v podanej ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu zamlčala, že sa na podklade exekučného titulu (uznesenia\nokresného súdu zo 6. augusta 2014, ktorého doručenia sa touto ústavnom sťažnosťou okrem\niného domáha) proti nej ako povinnej vedie exekučné konanie [konanie vedené okresným\nsúdom pod sp. zn. 16 Er 426/2015 (body 23 až 25)].\n58. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka neuviedla ani tú podstatnú skutočnosť,\nže 16. marca 2015 podala ako povinná v exekučnom konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 16 Er 426/2015 námietky proti exekúcii, o ktorých rozhodol okresný súd\nuznesením č. k. 16 Er 426/2015-30 z 22. júla 2015 tak, že námietky sťažovateľky proti\nexekúcii zamietol (bod 25).\n\n14\n\n59. V súlade s § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom v čase podania námietok\nsťažovateľky (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora\npovereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie\nnámietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili\nzánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody,\npre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný\nnie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť\nodôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok\nexekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.\n60. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné\nrozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.\n61. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa\nzačala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.\n62. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 164/1996\nz 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len\nna základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude\nexekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,\nmusí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ (m. m. IV. ÚS 365/2011,\nIII. ÚS 428/2011).\n63. Obdobne z ďalšej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že exekučný súd nie je\nviazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je\nskutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je\nnamietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie,\n\n15\n\nna základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo riadne doručené, vychádza exekučný súd\nzo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne\nzo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde\npritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej\nvykonateľnosti (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7 EMCdo 3/2013 z 26. februára 2014).\n64. Obdobne z judikatúry ústavného súdu k povinnosti exekučného súdu skúmať\nformálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu vyplýva, že exekučný\nsúd skúma exekučný titul okrem iných aj na prípadnú námietku povinného proti exekúcii\n[§ 50 Exekučného poriadku, k tomu pozri aj sp. zn. III. ÚS 41/2011].\n65. Z dosiaľ uvedeného zároveň vyplýva, že sťažovateľka, ktorá sa o skutočnosti\npozastavenia výkonu advokácie JUDr. Martina Pačesa a tým aj o vade doručovania\nuznesenia okresného súdu zo 6. augusta 2014 dozvedela už v priebehu roka 2014, mala\nmožnosť túto vadu doručovania citovaného rozhodnutia a tým aj nedostatok formálnej\nvykonateľnosti exekučného titulu namietať v rámci exekučného konania, a to v rámci\nkonania o námietkach smerujúcich proti exekúcii vedenej okresným súdom pod sp. zn.\n16 Er 426/2015 (námietky proti exekúcii sťažovateľka podala 16. marca 2015).\n66. Ako to po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti a jej prijatí na ďalšie\nkonanie vyšlo najavo, sťažovateľka mala k dispozícii právny prostriedok, ktorým sa mohla\ndomáhať ochrany svojho práva v kontexte podľa jej názoru vadného doručovania uznesenia\nokresného súdu zo 6. augusta 2014. Prípadné pre sťažovateľku úspešné preskúmanie\nformálnej (ne)vykonateľnosti citovaného rozhodnutia zo strany exekučného súdu by\nnásledne bolo dostačujúcim podkladom na to, aby sa sťažovateľka mohla následne\nod okresného súdu domáhať jeho opätovného doručenia. Z uvedeného dôvodu je v tomto\nštádiu zároveň vylúčená uplatnením princípu subsidiarity právomoc ústavného súdu sa\notázkou vadnosti doručovania uznesenia okresného súdu zo 6. augusta 2014 a s tým\nspojenou povinnosťou okresného súdu doručovať citované uznesenie sťažovateľke\nzaoberať.\n\n16\n\n67. Na podklade uvedených skutočností, uplatňujúc princíp subsidiarity, ktorý\nzaväzuje ústavný súd v ktoromkoľvek štádiu konania o ústavnej sťažnosti, nebolo možné\nústavnej sťažnosti vyhovieť. Uvedená procesná situácia zároveň bráni, aby sa ústavný súd\nzaoberal otázkou vecnej opodstatnenosti ústavnej sťažnosti. Ústavný súd preto tejto časti\nústavnej sťažnosti nevyhovel (§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde a contrario).\n68. Na už uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že námietky sťažovateľky\nproti exekúcii boli uznesením okresného súdu z 22. júla 2015 zamietnuté ako nedôvodné,\nkeďže sťažovateľka vo svojich námietkach proti exekúcii neuviedla žiadne okolnosti, ktoré\nspôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo pre ktoré je\nexekúcia neprípustná, teda neuviedla žiadne konkrétne dôvody, ktoré by bránili vykonaniu\nexekúcie alebo pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. O skutočnostiach súvisiacich\ns vadnosťou doručovania exekučného titulu bola totiž v čase podania námietok oboznámená\na tieto mohla v konaní o námietkach predostrieť.\n69. Navyše z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že sťažnosť\nv zásade smie byť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch,\na rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák v. Česká republika,\nsťažnosť 67208/01, rozhodnutie z 18. 5. 2004). Zo zistení ústavného súdu vyplynulo,\nže sťažovateľka vedome zamlčala, resp. neuviedla všetky pre posúdenie ústavnej sťažnosti\ndôležité skutočnosti (body 57 a 58), a to aj napriek tomu, že tieto skutočnosti jej boli v čase\npodania ústavnej sťažnosti známe.\n70. Vedomé zamlčanie podstatných skutočností, ktoré ústavnému súdu umožňovali\nvo veci ústavnej sťažnosti rozhodnúť už pri jej predbežnom prerokovaní jej odmietnutím,\nspôsobilo, že sťažovateľka v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ktorou sa riadi\naj konanie pred ústavným súdom, tento neprimerane zaťažila. Prijatie ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde neznamená automaticky\naj úspech sťažovateľa pri rozhodovaní o nej. Pokiaľ prejednaniu ústavnej sťažnosti bráni\naj po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie princíp subsidiarity, jeho uplatnenie\n\n17\n\nv konaní o ústavnej sťažnosti musí nevyhnutne viesť k neúspechu sťažovateľa, ktorý\npodstatné skutočnosti v ústavnej sťažnosti zamlčal. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný\nsúd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní\n71. Záver ústavného súdu o nevyhnutnosti aplikácie princípu subsidiarity vo vzťahu\nk namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní je smerodajný aj pre posúdenie námietky\nsťažovateľky o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Vylúčenie možnosti ústavného súdu sa otázkami vadnosti\ndoručovania uznesenia okresného súdu zo 6. augusta 2014 a aj povinnosti okresného súdu\ndoručovať citované uznesenie sťažovateľke zaoberať, a tým aj minimálne spochybniť\nformálnu právoplatnosť a vykonateľnosť citovaného rozhodnutia, zároveň vylučuje\nmožnosť vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n72. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\npodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu\nprávnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n73. Vzhľadom na skutočnosť, že doručenie uznesenia okresného súdu zo 6. augusta\n2014 v súlade s právnymi predpismi nebolo (nemohlo byť) spochybnené, je vec náhrady\ntrov konania právoplatne skončená (9. septembra 2014), a teda v čase doručenia ústavnej\nsťažnosti už k zbytočným prieťahom zjavne v tomto kontexte nemohlo dochádzať, preto\nústavný súd ústavnej sťažnosti v tejto časti vyhovieť nemohol (§ 133 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a contrario).\n\n18\n\n74. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti ústavný súd rozhodol vo veci ústavnej\nsťažnosti tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.\n75. V nadväznosti na nevyhovenie ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia\nsťažovateľkou označených práv nevyhovel ústavný súd ani návrhu sťažovateľky na príkaz\nokresnému súdu doručiť uznesenie zo 6. augusta 2014 a ani návrhu sťažovateľky\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a na náhradu trov konania (§ 133\nods. 3 zákona o ústavnom súde a contrario).\n76. Právna úprava vylučuje priznanie náhrady trov konania zúčastnenej osobe (§ 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde a contrario), preto bolo bez právneho dôvodu sa touto\npožiadavkou zaoberať.\n77. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť\ndňom jeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júna 2019\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "rozhodnutie", "doručenie, doručovanie", "advokát, advokácia", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ef0d7381-992f-4ca0-9a2a-a2dbb9fa888a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 155/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.155.2016.1"}, {"guid": "ussr:7d539c7e-0f8b-4159-819d-7b0be41da496", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 428/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 428/2011 z 4. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d539c7e-0f8b-4159-819d-7b0be41da496"}, {"guid": "ussr:53a3ef20-baea-4184-bc7a-4d528e8b72c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/2011 z 24. 8. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-08-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53a3ef20-baea-4184-bc7a-4d528e8b72c6"}, {"guid": "ussr:f595e981-a3eb-4cdb-80a0-c35062918057", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 3. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-03", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f595e981-a3eb-4cdb-80a0-c35062918057"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "d61ec27a-7b21-444e-83b3-c1a521f47dc7:bd56ba65-e686-42d5-b7ce-0dfdb903aa38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5109235661.1", "spisova_znacka": "7EMCdo/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7EMCdo/3/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5109235661.1"}, {"guid": "66e19fe9-00b5-44f0-abfa-9860c86bbd85:bf966570-0b9c-4cd9-ad7f-017700894650", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/426/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 16Er/426/2015 z 22. 11. 2016", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/66e19fe9-00b5-44f0-abfa-9860c86bbd85:bf966570-0b9c-4cd9-ad7f-017700894650"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:96c3cff0-67dc-4906-9242-15c273e68eb6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.650.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 650/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 650/2024 z 28. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.650.2024.1"}, {"guid": "ussr:5260f4c3-9972-4a36-a988-6dfe96c74c7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.44.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.44.2023.2"}, {"guid": "ussr:a1483756-9a3a-471c-8b59-e6d6b55d79bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.571.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 571/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 571/2021 z 28. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.571.2021.1"}, {"guid": "ussr:6d557feb-c750-40b2-97b5-55ed49a776dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.372.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 372/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/2020 z 28. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.372.2020.1"}, {"guid": "d0fc1313-c36a-4f85-8047-68d0fb6aedb3:6fb04af7-6301-4ca9-ace7-d7506d50e70c", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6123390585.2", "spisova_znacka": "62Cb/46/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/46/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6123390585.2"}, {"guid": "542cfdfd-9c6b-45f8-957c-50d4a72861a9:a7e5edaf-a665-40cd-95b1-cc2701c39d71", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124449294.5", "spisova_znacka": "76Ek/2797/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/2797/2024 z 29. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124449294.5"}, {"guid": "f966dd19-7799-4baa-bae6-c85a229da5a8:20329b09-4a6c-493a-b72c-b9175e037d31", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124449294.4", "spisova_znacka": "76Ek/2797/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/2797/2024 z 29. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124449294.4"}, {"guid": "b8f7d869-a704-47e1-bfa3-9fddb0a66037:ff856d04-39b7-4e98-a354-c17505ac8e6f", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6122376431.3", "spisova_znacka": "74Ek/2037/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/2037/2022 z 3. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6122376431.3"}]}