{"guid": "ussr:049c3c60-b8e2-4d4c-bf1b-19085bf91971", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.486.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 486/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 486/2019 z 3. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. decembra 2019, sp. zn. I. ÚS 486/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.486.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-12-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "nazov": "čl. 51 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/049c3c60-b8e2-4d4c-bf1b-19085bf91971", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.486.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.486.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.486.2019.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 486/2019-5\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019\nprerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libora Duľu o jeho\nzaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nKolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\na konateľ Mgr. Lukáš Opett, PhD., vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod\nsp. zn. IV. ÚS 61/2019, a takto\nrozhodol:\nSudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa j e v y l ú č e n ý\nz výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod\nsp. zn. IV. ÚS 61/2019.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)\nLibor Duľa listom z 28. novembra 2019 v súlade s § 49 ods. 4 v spojení s § 49 ods. 2\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného\n\nsúdu svoje vylúčenie z konania a rozhodovania v senátnej veci sp. zn. IV. ÚS 61/2019\nz dôvodu uvedeného v § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože pri výkone funkcie\nsudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) síce nebol priamo\nčinný v konaní a pri rozhodovaní tohto súdu (ktorý je v ústavnej sťažnosti označený\nza porušovateľa dotknutých práv), ale už v konaní o ústavnej sťažnosti sa vyjadroval\nk položeným otázkam sudcu spravodajcu z titulu funkcie predsedu trestnoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu (s. 65 spisu). Bol toho názoru, že ak by táto okolnosť (eventuálne) nebola\ndôvodom na vylúčenie podľa § 49 ods. 2 zákona, zakladala by dôvod na vylúčenie podľa\nods. 1 tohto ustanovenia. K oznámeniu pripojil aj svoje vyjadrenie vo veci najvyššieho súdu\nKP 3/2019-19, Tpj 10/2019.\n2. Preto požiadal predsedu ústavného súdu, aby v tejto veci bol zabezpečený postup\npodľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana\nz 28. novembra 2019 bolo oznámenie v súlade s čl. I bodom 4. písm. a) dodatku č. 1\nk rozvrhu práce pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde\ndo senátu I. ÚS ústavného súdu.\nII.\n4. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu\nústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.\n5. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený\nz konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom\nkonania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú\nv postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach na ústavnom súde.\n\n2\n\n6. Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený\nz konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej\nfunkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.\n7. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1\nalebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.\n8. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie\nv senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného\nsúdu určený rozvrhom práce.\n9. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej\npodstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti\nči predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.\nRozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú\npovinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.\n10. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu\nľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva\nna spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\ndve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov\n(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,\nsťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu\na stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské\npráva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to\nvo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod\n57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,\nrozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti\nči predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým\nsubjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje\nosobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná\nnestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť\n3\n\nsudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných\ndôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť\ndostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.\nNa subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca\nvykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva\nnestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť\nustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti\no nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože\n„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere\nsamotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10.\n2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy\nv demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.\n11. Príslušný senát ústavného súdu sudcom prezentovaný dôvod jeho prípadnej\nzaujatosti prerokoval, a pretože vzhľadom na oznámenú skutočnosť dospel k záveru, že je\nspôsobilá vzbudiť legitímny dojem, že by ako sudca mohol mať záujem na výsledku\nkonania, keďže ide svojím spôsobom o vyslovenie právneho názoru v takmer totožných\nveciach (k tomu napr. aj rozhodnutie ESĽP vo veci San Leonard Bánd Club proti Malte,\nsťažnosť č. 77562/01 rozsudok z 29. 7. 2004. bod 61) a mohli by tak vzniknúť pochybnosti\no jeho nezaujatosti ako člena senátu v rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn.\nIV. ÚS 61/2019, rozhodol o jeho vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci\nz dôvodu podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. decembra 2019\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n4", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "sudca-vyhlásenie o predpojatosti", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["§ 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81e81740-e6f1-48f4-ace9-ad88b9267fa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.61.2019.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d024996-9fb3-4b6e-920a-ac8051aa33ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.146.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 146/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 146/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.146.2024.1"}, {"guid": "ussr:81e81740-e6f1-48f4-ace9-ad88b9267fa9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.61.2019.1"}]}