{"guid": "ussr:1373c38a-dd3f-40bf-a53e-b97b8b73b0b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.421.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2019 z 22. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 421/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.421.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2019-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1373c38a-dd3f-40bf-a53e-b97b8b73b0b7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.421.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.421.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.421.2019.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 421/2019-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nRastislava\n\nKaššáka\n\na\n\nMiloša\n\nMaďara\n\npredbežne\n\n,\n\nprerokoval\n\nústavnú\n\n,\n\nsťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nadvokátskou kanceláriou JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o.,\nDoležalova 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Jelenčík,\nvo veci namietaného porušenia jeho „rodičovských práv“ podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 11 CoP 104/2017 z 24. októbra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 134/2018 z 28. februára 2019 a takto\nrozhodol:\n\nÚstavnú\nneopodstatnenú.\n\nsťažnosť\n\nodmieta\n\nako\n\nzjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 41 ods. 4 a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 CoP 104/2017 z 24. októbra 2017\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Cdo 134/2018 z 28. februára 2019 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ (manžel) bol účastníkom\nkonania vedeného na Okresnom súde Pezinok (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n28 P 76/2015, predmetom ktorého boli rozvod manželstva a úprava rodičovských práv\na povinností na čas po rozvode k dvom maloletým deťom. Okresný súd rozhodol vo veci\nsamej rozsudkom č. k. 28 P 76/208-387 z 13. decembra 2016 v spojení s opravným\nuznesením č. k. 28 P 76/2015-418 z 25. januára 2017 tak, že manželstvo sťažovateľa\nrozviedol; obe maloleté deti –\n\n,a\n\n, zveril na čas po rozvode manželstva ich rodičov do osobnej\nstarostlivosti matky; sťažovateľa zaviazal na výživné na maloletú\nmesačne a na maloletého\n\nv sume 250 €\n\n200 € mesačne; styk sťažovateľa s maloletou\n\nneupravil a upravil styk sťažovateľa s maloletým\n\n; účastníkom náhradu trov\n\nkonania nepriznal. Proti tomuto rozsudku sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom krajský súd\nrozhodol rozsudkom č. k. 11 CoP 104/2017-440 z 27. októbra 2017 tak, že rozsudok súdu\nprvej inštancie potvrdil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\n2.1 Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie krajského súdu, ako\naj procesný postup, ktorý mu predchádzal vo vzťahu k jeho rodičovským právam, ako aj\n2\n\nprávu na súdnu ochranu, považuje za nezákonné. Proti rozsudku krajského súdu, ktorým\nkrajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho 2., 4. a 6. výroku, podal\nsťažovateľ dovolanie v častiach týkajúcich sa výhradne maloletého syna (vzhľadom na to,\nže druhé dieťa medzičasom dosiahlo plnoletosť a voči výroku o rozvode nie je prípustné\ndovolanie).\n2.2 Uznesením sp. zn. 2 Cdo 134/2018 z 28. februára 2019 najvyšší súd dovolanie\nodmietol ako neprípustné [§ 447 písm. f) Civilného sporového poriadku, pozn.].\n2.3 Po opísaní skutkového stavu sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti vytýkal\nokresnému súdu a krajskému súdu, že neposudzovali striedavú starostlivosť ako prvoradú\nmožnosť pri rozhodovaní o starostlivosti o maloletého, a to ani napriek tomu, že ju\nsťažovateľ od začiatku výslovne navrhoval, ale posudzovali len schopnosť matky starať sa\no maloletého a keď dospeli k záveru, že u nej nie sú žiadne prekážky na zverenie maloletého\ndo starostlivosti, striedavou starostlivosťou sa ďalej nezaoberali.\n2.4 Najvyššiemu súdu sťažovateľ vytýkal, že sa vo svojom uznesení obmedzil len\nna konštatovanie, že „... dovolateľom nastolená otázka nie je otázkou právnou, teda takou\notázkou, ktorej riešenie by záviselo od výkladu určitej konkrétnej hmotnoprávnej (napr.\nZákon o rodine) alebo procesnoprávnej normy. Zákon o rodine a ani iný právny predpis\nnemá ustanovenia, z ktorých by striktne vyplýval i kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie\nstyku rodiča s dieťaťom...“.\n2.5 Sťažovateľ s tvrdením najvyššieho súdu nesúhlasí a uvádza, že dovolaním jasne\nnapádal nesprávne právne počínania súdov nižšieho stupňa, a nie ich skutkový záver\na rozhodnutie najvyššieho súdu predstavuje len právny formalizmus, ktorý nijako\nnevystihuje podstatu predmetného dovolania. Najvyšší súd podľa jeho názoru svojím\npostupom, keď sa bezdôvodne odmietol meritórne zaoberať prípustným dovolaním, porušil\nprávo sťažovateľa na prístup k súdu.\n2.6 Sťažovateľ vytýkal všeobecným súdom, že nevychádzali z toho, že maloletý má\nrovnaké právo na oboch rodičov a rodičovské práva oboch rodičov sú rovnaké. Zamerali sa\nlen na to, či je matka schopná sa o maloletého postarať a zistené bolo, že toho schopná je, čo\nsťažovateľ nikdy ani nespochybňoval a tiež nehodnotili inštitút striedavej starostlivosti\nako najvhodnejší, najspravodlivejší a najmenej obmedzujúci spôsob zásahu do práv dieťaťa\na tiež do rodičovských práv, z ktorého treba pri rozhodovaní o zverení maloletého\n3\n\ndo osobnej starostlivosti vychádzať, ale naopak, tento inštitút nezákonne podmienili\npotrebou jednohlasného súhlasu maloletého a rodičov.\n3. V nadväznosti na už uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd\npo prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom:\n„1. Základné práva sťažovateľa pána\n\nna starostlivosť o\n\ndeti a ich výchovu podľa čl 41 ods. 4 Ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, boli uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 28. februára 2019, sp. zn. 2Cdo/134/2018 porušené.\n2. Základné práva sťažovateľa pána\n\nna starostlivosť o deti\n\na ich výchovu podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods 1 Ústavy a na\nspravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. I Dohovoru, boli rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave zo dňa 24. októbra 2017, sp. zn. 11CoP/104/2017 porušené.\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. februára 2019, sp. zn.\n2Cdo/l34/2018 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. októbra 2017, sp. zn.11\nCoP/104/2017, sa zrušujú a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne a\nnerozdielne uhradiť sťažovateľovi pánovi\n\nnáhradu trov\n\nprávneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti\ntohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská\n4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4\n\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n7. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je\nsťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34\na § 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne\nneoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom\nvšeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\n5\n\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n14. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a uznesením najvyššieho súdu.\n15. Sťažovateľ porušenie týchto práv odôvodnil tým, že krajský súd (a pred ním\nprvostupňový súd) skúmal prioritne vhodnosť osobnej starostlivosti matky o výchovu\nmaloletého dieťaťa a nevenoval sa prioritne preskúmaniu vhodnosti striedavej starostlivosti,\no ktorú mal sťažovateľ ako otec maloletého dieťaťa záujem. Sťažovateľ uviedol, že takýmto\nspôsobom sa mu zo strany všeobecných súdov „nedostala ochrana jeho práv v zákonom\npredpokladanej kvalite a to z prostého dôvodu, že ako otec hol považovaný len za rodiča\ndruhej kategórie. Preferovanie postavenia a významu matky totiž zásadne narušuje\nhmotnoprávnu rovnosť rodičom, diskriminuje sťažovateľa na základe jeho pohlavia\na narúša aj procesnú rovnosť účastníkov v súdnom konaní.“.\n6\n\nInými slovami, obsiahle argumenty sťažovateľa vyplývajú z jeho nespokojnosti\nso závermi krajského súdu uvedenými v napadnutom rozsudku, zo spôsobu hodnotenia\ndôkazov a z arbitrárnosti rozhodnutia ako takého.\n16. Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov\na ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie vo veciach úpravy práv\na povinností rodičov k maloletým deťom patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný\nsúd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov.\n17. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n18. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\n19. Pred posúdením zásadných námietok sťažovateľa, ktorými odôvodňuje porušenie\nním označených práv garantovaných ústavou a dohovorom napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, ústavný súd dáva do pozornosti, že podľa § 124 poslednej vety zákona\no ústavnom súde ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku. Zachovanie tejto lehoty vyplýva aj z ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu vychádzajúcej z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (z 12. 11. 2002\nvo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54),\nkeď v prípadoch, ak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie)\nspôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne\nako neprípustný, je zákonná lehota na podanie sťažnosti v zásade zachovaná\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\n(napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010), t. j. vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu.\n20. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom nezistil takú\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu\nv zákone, a to vo väzbe na rozhodné okolnosti veci. Krajský súd v bodoch 9 a 10\nodôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vecnú správnom rozsudku súdu prvej\ninštancie stotožniac sa aj s jeho postupom pri vykonávaní dokazovania a pri hodnotení\ndôkazov, zdôrazniac, že vzhľadom na uvedený zistený skutočný stav odvolací súd zastáva\nnázor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a maloleté deti\nzveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi upravil styk s maloletým\nv rozsahu, ktorý zaručuje otcovi plnohodnotný podiel na osobnej starostlivosti o maloletého\n8\n\na maloletému právo byť s oboma rodičmi rovnako. Uvedená úprava styku otca s maloletým\npo odznení rodičovského konfliktu, ktorý je významným zdrojom narušenej rovnováhy\na psychickej pohody maloletého, podľa názoru krajského súdu do budúcna nevylučuje aj\nprechod na formu striedavej osobnej starostlivosti.\n21. Ústavný súd všeobecne k rodinnoprávnej problematike konštatuje, že\nv súčasnosti existuje široká zhoda – a to aj v medzinárodnom práve – na podpore\nmyšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí\nbyť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania. Uvedené potvrdzuje\nv priestore Európskej únie napr. aj Charta základných práv Európskej únie, v ktorej podľa\nčl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými\ninštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy\ndieťaťa“.\n22. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je\npotrebné zo strany konajúceho súdu zohľadniť predovšetkým tieto kritériá: existenciu\npokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcimi osobami,\nmieru zachovania identity a integrity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho\nzverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich sa o zverenie dieťaťa\ndo starostlivosti zaistiť jeho priaznivý fyzický a psychický vývoj vrátane vzdelávacích,\nemocionálnych, materiálnych a iných potrieb, ako aj prianie dieťaťa [porovnaj 52 a nasl.\nVšeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva dieťaťa č. 14 z 29. 5. 2013 o práve dieťaťa\nna to, aby jeho najlepšie záujmy boli prvoradým hľadiskom, CRC/C/GC/14; nálezy\nÚstavného súdu Českej republiky I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].\n23. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov súd pri rozhodovaní o výkone\nrodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo\nmaloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne\nna záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu\nbudúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove\na starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa\n9\n\nna výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo\ndieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku\ns obidvomi rodičmi.\n24. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné\nvychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať\na podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa\nna starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené\nstýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti\nčo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme\ndieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého\niného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa\ntento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané [porovnaj nálezy Ústavného\nsúdu Českej republiky III. ÚS 2298/15 – bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11].\n25. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku krajského súdu presvedčil,\nže tento sa s námietkami sťažovateľa obsiahnutými v odvolaní adekvátne vysporiadal.\nPodľa názoru ústavného súdu závery krajského súdu sú v napadnutom rozsudku\nzdôvodnené riadne a presvedčivo, majú oporu vo vykonanom dokazovaní a rozsudok\nnevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Z ústavnoprávneho hľadiska\npreto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovalo napadnuté rozhodnutie vo vzťahu\nk sťažovateľom namietanému porušeniu práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n26. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu vo svojej\nargumentácii uviedol, že „najvyšší súd svojim postupom, kedy sa bezdôvodne odmietol\nmeritórne zaoberať prípustným dovolaním porušil právo sťažovateľa na prístup k súdu“.\n10\n\n27. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal\nna podstatu a zmysel dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku (body 7 až 10\nodôvodnenia napadnutého uznesenia) a k jeho prípustnosti uviedol, že ak procesná strana\nvyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a) konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) podať svoje vysvetlenie,\nako mala byť táto otázka správne riešená. Samotná polemika dovolateľa s právnymi\nnázormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika\ntoho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Definujúc právne posúdenie veci, najvyšší\nsúd zdôraznil, že „... podľa obsahu dovolania dovolateľ považoval za nesprávny záver\nsúdov týkajúci sa spôsobu realizácie úpravy styku otca s maloletým a takisto právne závery\nohľadne určenia výšky výživného na maloletého a určenia spôsobu jeho výchovy. Tieto\nzávery súdov ale neboli výsledkom aplikácie či interpretácie konkrétneho ustanovenia\nprávneho predpisu, ale boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových\nokolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného\nhodnotenia dôkazov súdy viedli k prijatiu tohto rozhodnutia. Dovolateľom nastolená otázka\nnie je otázkou právnou, teda takou otázkou, ktorej riešenie by záviselo od výkladu určitej\nkonkrétnej hmotnoprávnej (napr. Zákon o rodine) alebo procesnoprávnej normy. Zákon o\nrodine a ani iný právny predpis nemá ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá\npre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom, určenia výšky výživného na\nmaloletého a určenia spôsobu jeho výchovy. Spoločným znakom konaní vo veciach\nstarostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých\ndetí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo\nbyť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý\nzodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého. Dovolateľ vo svojom dovolaní však namietal\nskutkové otázky a dôvody ktorými spochybňoval správnosť posúdenia veci odvolacím súdom\npredstavovali výlučne jeho subjektívny odlišný pohľad na vhodnosť a primeranosť\nuložených povinností. Odlišný pohľad dovolateľa na správnosť rozhodnutia odvolacieho\nsúdu bez vymedzenia právnej otázky nemôže zakladať dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1\npísm. b/ CSP.“ (bod 17 odôvodnenia napadnutého uznesenia).\n\n11\n\n28. Právna úprava inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je\ni na účely mimosporových konaní obsiahnutá v § 419 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Je zásadné si uvedomiť,\nže dovolanie smeruje vždy proti rozhodnutiu, ktoré by malo byť v zásade nemenné\na záväzné. Právna istota nastolená právoplatným rozhodnutím môže byť narušiteľná len\nvýnimočne a v mimoriadnych prípadoch. Preto má najvyšší súd posudzovať otázku\nprípustnosti dovolania v občianskom súdnom konaní skôr reštriktívne [k tomu porovnaj\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 186/2012].\n29. Prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP\nv spojení s § 2 ods. 1 CMP je vymedzená taxatívne. Sťažovateľ ako dôvod prípustnosti ním\npodaného dovolania uviedol dôvod podľa § 421 ods.1 písm. b) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Súčasná\nprávna úprava teda dáva dovolaciemu súdu právomoc na to, aby sám rozhodol o tom, či\nv konkrétnom prípade ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá dosiaľ nebola\nriešená a z tohto pohľadu rozhodnúť o prípustnosti dovolania.\n30. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd sa v napadnutom uznesení náležite\nvysporiadal s otázkou prípustnosti dovolania sťažovateľa (ako otázkou predbežnou)\na dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľa odmietol, zreteľne sformuloval [§ 447 písm. f)\nCSP, pozn.].\n31. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu tiež poznamenáva, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup\nvšeobecného súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho\nrozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V takom\nprípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak\n12\n\nvyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05), pričom\nuvedené sa týka aj konaní v rodinných veciach.\n32. Ústavný súd takto potom dospel k záveru, že námietky sťažovateľa\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu a uzneseniu najvyššieho súdu neobstoja,\na preto ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv rámci predbežného prerokovania podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy\n33. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;\ndeti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť\na maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu\nna základe zákona.\n34. Ide o právo hmotnej povahy, ktorého subjektom ochrany sú deti, ktorým je\npriznané právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň\n\nprávo,\n\nktoré\n\nupravuje\n\npostavenie rodičov, ktorým sa priznáva právo starať sa o deti a právo deti vychovávať.\nSťažovateľ vyvodzuje porušenie svojho „rodičovského práva“ z rovnakých dôvodov, ktoré\nuviedol pri námietke porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n35. Ústavný súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom krajského súdu a uznesením\nnajvyššieho súdu (v nadväznosti na závery uvedené v bode 29 tohto rozhodnutia) nemohlo\ndôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného ústavného práva sťažovateľa tak, ako to\nvo svojej sťažnosti namieta, a ani po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo\npotenciálne možné dospieť k záveru o porušení označeného „rodičovského práva“. Preto\nústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti v rámci predbežného prerokovania podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n13\n\n36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho\nvýznamu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej\nsťažnosti.\n37. Nad rámec veci ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 121 CMP,\npodľa ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive\nmaloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností\nalebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia\npomery. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, možno zhodne s krajským súdom konštatovať,\nže po ukľudnení sa vzťahov medzi rodičmi nemožno v budúcnosti striedavú starostlivosť\nvylúčiť, treba však dbať o najlepší záujem dieťaťa, lebo v tomto smere záujme rodiča je až\ndruhoradý.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie", "občianske súdne konanie-Civilný mimosporový poriadok", "maloletý-výchova dieťaťa", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "rodičovské práva, rodina"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "2f0f3a81-4e8d-4e12-b8ac-d0b6e2d47460:40e1ff70-a74e-495b-a0fb-eeec3d1d7f27", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2616208750.1", "spisova_znacka": "11CoP/104/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/104/2017 z 17. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2616208750.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f6a44d58-e678-451f-93e2-fc26d1b494f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.476.2019.1"}, {"guid": "25e32632-f857-4dd5-b925-55cc91653ce0:dfedf595-eca6-426d-9dfe-99ebfae64cce", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8224200607.1", "spisova_znacka": "15CoP/76/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoP/76/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8224200607.1"}, {"guid": "f53134b9-6342-4043-9428-3957247e9e8a:a7e48da2-9d67-46a8-af08-84a659bea990", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2021:6717200312.3", "spisova_znacka": "17CoP/29/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/29/2021 z 28. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2021:6717200312.3"}, {"guid": "7ab46f3e-a61d-4e41-9e9e-794c810e2353:f5b18bf5-6400-4c6b-9e95-bbeb8485fbbc", "ecli": "ECLI:SK:OSSE:2025:2624225682.9", "spisova_znacka": "6P/82/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 6P/82/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSE:2025:2624225682.9"}, {"guid": "439e249a-05a1-4bc0-8381-e73146276c96:fb50febe-f125-4d83-82c1-6e97990bef88", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8722202025.14", "spisova_znacka": "10P/110/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 10P/110/2022 z 30. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8722202025.14"}]}