{"guid": "ussr:7a05e26c-d84e-4dda-a1a2-c834fda76ff8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.417.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 417/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/2018 z 30. 10. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 417/2018, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.417.2018.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-10-30", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "nazov": "čl. 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "nazov": "čl. 4 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 4 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-4", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7a05e26c-d84e-4dda-a1a2-c834fda76ff8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.417.2018.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.417.2018.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.417.2018.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 417/2018-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou\n, v mene ktorej koná advokát a konateľ\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky, práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 3 Tpo 300/2018 z 10. októbra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n20. novembra\n\n2018\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n(ďalej\n\naj „sťažovateľ“ alebo „obvinený“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol“) uznesením\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 300/2018 z 10. októbra 2018\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 417/2018-16 z 28. novembra 2018 prijal\npodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\n3. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi\nMilanovi Ľalíkovi, ktorému 16. februára 2019 skončilo funkčné obdobie. Vzhľadom na túto\nskutočnosť bola ústavná sťažnosť sťažovateľa 11. júla 2019 ako naliehavá vec patriaca\ndo rozhodovacej pôsobnosti senátu, rozhodnutie o ktorej neznesie odklad, v súlade s čl. X\nbodom 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla\n2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej\nnad rámec stanoveného rozsahu nápadu vecí.\n\n2\n\nPodľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti\nsenátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,\nktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená.\nV súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje druhý senát ústavného súdu v zložení\nJana Laššáková (predsedníčka senátu), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.\nVzhľadom na uvedené senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\n4.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo\nzačaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285\nods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písm. a) a h) Trestného zákona [následne bola\ntrestnoprávna kvalifikácia zmenená na zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1\npísm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a h) Trestného\nzákona], a to na tom skutkovom základe, že 30. augusta 2018 v čase okolo 11.55 h po tom,\nčo aj v predchádzajúcich úsekoch cesty nebezpečnou jazdou spolu s\na\n\nohrozovali životy a majetok, viedol ako vodič\n\nosobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz s evidenčným číslom\n\n(Poľská\n\nrepublika) po štátnej ceste 1/59 v smere od mesta Dolný Kubín do obce Oravský Podzámok\na keď sa s vozidlom nachádzal v časti zvanej Horica na rovnom úseku cesty s miernym\nklesaním v kilometri 71,000, kde je predbiehanie zakázané vodorovným dopravným\nznačením, a to súvislou pozdĺžnou čiarou (VI), realizoval predchádzací úkon, pri ktorom sa\ns vozidlom nachádzal v protismernom jazdnom pruhu a svojou jazdou ohrozoval iných\núčastníkov cestnej premávky, ako aj svojich spolujazdcov, ktorí sa nachádzali vo vozidle,\nako aj v iných predchádzaných vozidlách a oproti idúcich vozidlách, čím zvýšil všeobecné\nnebezpečenstvo, čo neskôr vyhrotilo až do vzniku dopravnej nehody, ktorej následkom bolo\nspôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, ako aj smrti.\n4.2 Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 3 Tpo 300/2018 z 10. októbra 2018\npodľa § 194 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zrušil uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín\n\n3\n\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 Tp 35/2018-273 zo 4. októbra 2018. Podľa § 72 ods. 1\npísm. a) Trestného poriadku vzal sťažovateľa do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku žiadosť\nsťažovateľa o nahradenie väzby písomným sľubom zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného a mediačného\núradníka.\n4.3 Sťažovateľ v podstatnom namieta, že 30. septembra 2018 mu bola na mieste\nnehody za dopravný priestupok uložená sankcia vo forme blokovej pokuty, čím sa\nmeritórne skončilo priestupkové konanie za skutok, ktorý mu je kladený za vinu v trestnom\nkonaní a za ktorý mu bolo následne vznesené obvinenie. Podľa názoru sťažovateľa začatím\ntrestného stíhania proti nemu, vznesením obvinenia a následne aj jeho vzatím do väzby\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu došlo k porušeniu zásady „ne bis in idem“.\nSťažovateľ taktiež namieta, že v zápisnici o verejnom zasadnutí na krajskom súde\nkonanom 10. októbra 2018 absentuje ťažisková argumentácia jeho obhajcu, čím malo podľa\nnázoru sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n5. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa k namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím krajského\nsúdu došlo tým, že krajský súd arbitrárne, neprihliadajúc na zásadu „ne bis in idem“, vzal\nsťažovateľa do väzby, ako aj tým, že v zápisnici o verejnom zasadnutí na krajskom súde\nabsentuje ťažisková argumentácia obhajcu sťažovateľa.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„Krajský súd v Žiline porušil právo Sťažovateľa na osobnú slobodu, práva na zákaz\ntrestného stíhania dva krát v tej istej veci a práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je\nzaručené v čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 46 ods. 1, čl. 50, ods. 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a v čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a v čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\n4\n\na základných slobôd a aby Uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a uviedol vec do stavu\nkorešpondujúceho s relevantnými právnymi predpismi.\nĎalej žiadame, aby Ústavný súd Slovenskej republiky priznal Sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, a to čiastku 15.000 EUR, ktorú mu je Krajský súd\nv Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\nZároveň navrhujeme, aby bola Krajskému súdu v Žiline uložená povinnosť zaplatiť\ntrovy právneho zastúpenia Sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu, advokátskej\nkancelárie\n\n,\n\na to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\nVyjadrenia odporcu a sťažovateľa\n7. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 18. decembra 2018\nvyzval krajský súd, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a možnému upusteniu od ústneho\npojednávania vo veci. Ústavný súd zároveň 18. decembra 2018 vyzval sťažovateľa,\naby sa vyjadril k možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci.\n8. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným\nústavnému súdu 9. januára 2019 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\nv predmetnom konaní.\n9. V podaní doručenom ústavnému súdu 16. januára 2019 predsedníčka krajského\nsúdu uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnom konaní,\na zároveň uviedla, že k podaniu pripojené vyjadrenie sudkyne JUDr. Adriany Gallovej\nje možné považovať za vyjadrenie krajského súdu k predmetnej veci.\nV zmysle uvedeného vyjadrenia vo vzťahu k namietanému porušeniu základného\npráva na osobnú slobodu, práva na spravodlivý proces a práva zákazu trestného stíhania\ndvakrát v tej istej veci krajský súd odkázal na písomné dôvody napadnutého uznesenia\n(najmä na s. 15 – 16).\n\n5\n\nVo vzťahu k námietke, že obsah zápisnice z verejného zasadnutia konaného\nna krajskom súde 10. októbra 2018 v časti týkajúcej sa vyjadrenia obhajcu obvineného\nv markantnej miere nekorešponduje s obsahom vyjadrenia obhajcu predneseným\nna predmetnom verejnom zasadnutí, krajský súd v podstatnom uviedol, že keďže obhajca\nobvineného bližšie nešpecifikoval, v čom konkrétne vidí nesúlad medzi obsahom jeho\nprednesu a obsahom zápisnice z verejného zasadnutia, nie je možné sa k tejto časti ústavnej\nsťažnosti podrobnejšie vyjadriť. Len vo všeobecnosti krajský súd zdôraznil, že zápisnica\no verejnom zasadnutí v zmysle § 58 Trestného poriadku zachytáva len opísanie podstatného\npriebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich\nvykonanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone a podstatný\nobsah slovných prejavov procesných strán, a teda nejde o „doslovný“ záznam prednesov.\nKrajský súd v tejto súvislosti zároveň poukázal, že podľa § 60 ods. 1 Trestného poriadku\no oprave a doplnení záznamu alebo zápisnice o hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí\na takisto o námietkach proti takejto zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide,\na obhajca túto primárne zákonom predpokladanú možnosť konania o námietke proti obsahu\nzápisnice o verejnom zasadnutí dosiaľ nevyužil, ale námietku proti obsahu zápisnice riešil\nhneď prostredníctvom ústavného súdu.\n10. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie krajského súdu a oznámil mu, že má\nmožnosť v lehote 14 dní od doručenia výzvy ústavného súdu vyjadriť sa k vyjadreniu\nkrajského súdu. V prípade, ak ústavnému súdu nebude v stanovenej lehote vyjadrenie\ndoručené, bude zastávať názor, že v danej veci sťažovateľ nepotrebuje zaujímať žiadne\nstanovisko k vyjadreniu krajského súdu. Ústavnému súdu v stanovenej lehote a ani následne\nnebolo doručené žiadne stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu krajského súdu.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie\nveci.\n\n6\n\nIII.\nRelevantná právna úprava\n12. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127\nústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nDo 28. februára 2019 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.\nDňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13,\n§ 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251.\n16. Podľa § 246 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak nie je ďalej ustanovené inak,\npoužije sa tento zákon aj na konania začaté do 28. februára 2019.\nPodľa § 246 ods. 2 zákona o ústavnom súde právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n17. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n\n7\n\n18. Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania,\nktorý prijal na ďalšie konanie, doručí ostatným účastníkom konania a zúčastnenej osobe\ns výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.\n19. Podľa § 58 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde sa ústne pojednávanie\nuskutočňuje v konaní o ústavnej sťažnosti. Podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nod ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť,\nak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n20.1 Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n20.2 Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n20.3 Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n22. Podľa čl. 50 ods. 5 ústavy nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol\nuž právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje\nuplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.\n23. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa\ntak stane na základe postupu stanového zákonom:\n\n8\n\nc) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný\nsúdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne\npovažované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho\nspáchaní.\n24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n25. Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom\nkonaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol\noslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a trestným\nporiadkom tohto štátu.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n26. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv\npodľa čl. 17 ods. 1, 2, 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 5 ústavy, práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c)\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 4 ods. 1 protokolu uznesením krajského súdu\nsp. zn. 3 Tpo 300/2018 z 10. októbra 2018. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním\noznačených práv malo dôjsť tým, že krajský súd arbitrárne, neprihliadajúc na zásadu „ne\nbis in idem“, vzal sťažovateľa do väzby, ako aj tým, že v zápisnici o verejnom zasadnutí\nna krajskom súde absentuje ťažisková argumentácia obhajcu sťažovateľa.\n\n9\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n27. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bol\nsťažovateľ vzatý do väzby, ústavný súd pripomína, že v súvislosti so vzťahom medzi čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy týkajúcimi sa špecificky základného práva\nna osobnú slobodu ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že čl. 17 ústavy\nzahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu\nvrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou.\nTáto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania\ns prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie\nsúdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy o osobnej\nslobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy (analogicky napr. III. ÚS 68/08,\nIII. ÚS 383/09, III. ÚS 54/2017, I. ÚS 107/2019 a i.).\n28. Obdobne vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu práva zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bol sťažovateľ vzatý\ndo väzby, ústavný súd poznamenáva, že konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje\no väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami o občianskych právach\nalebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru. Väzobným konaním\npodľa názoru ústavného súdu nemôže dôjsť k porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5\ndohovoru. Ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), podľa ktorej osobnú slobodu chráni\nčl. 5 dohovoru (napr. rozsudok ESĽP de Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12,\n§ 65, § 67, § 71 – § 77 etc.). Možno zhrnúť, že čl. 6 dohovoru upravuje právo\nna spravodlivý proces. Tento článok dohovoru sa teda zásadne nevzťahuje na konanie\no väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe\nnachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru\nupravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (napr. II. ÚS 15/05).\n\n10\n\n29. Sťažovateľ svojou ústavnou sťažnosťou namietal porušenie základného práva\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu, ktorým bol vzatý do väzby, teda takým rozhodnutím\nvšeobecného súdu, na ktoré sa čl. 46 ods. 1 ústavy ani čl. 6 ods. 1 dohovoru vecne\nnevzťahujú. Pretože neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu o väzbe a namietaným porušením označených článkov ústavy a dohovoru,\nnebolo možné dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n30. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ku ktorému podľa tvrdenia sťažovateľa malo dôjsť tým, že v zápisnici\no verejnom zasadnutí na krajskom súde absentuje ťažisková argumentácia jeho obhajcu,\nústavný súd v prvom rade konštatuje, že sťažovateľ svojou ústavnou sťažnosťou napadol\n„len“ uznesenie krajského súdu, avšak nie predchádzajúci postup krajského súdu,\ndo ktorého spadá i spísanie zápisnice z predmetného verejného zasadnutia na krajskom\nsúde. Zároveň je v súvislosti s touto námietkou sťažovateľa potrebné pripomenúť, že § 60\nods. 1 Trestného poriadku sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi umožňoval vzniesť námietky\nproti obsahu predmetnej zápisnice z verejného zasadnutia, o opodstatnenosti ktorých by\nrozhodoval krajský súd, proti rozhodnutiu ktorého Trestný poriadok zároveň pripúšťa\nsťažnosť, avšak sťažovateľ ani jeho obhajca túto zákonom predpokladanú možnosť\nspochybnenia obsahu zápisnice z predmetného verejného zasadnutia na krajskom súde\nnevyužili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné ani vo vzťahu k tejto časti\nústavnej sťažnosti dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n11\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\nv spojení s čl. 50 ods. 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru v spojení\ns čl. 4 ods. 1 protokolu napadnutým rozhodnutím krajského súdu\n31. Námietka porušenia základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy v spojení s čl. 50 ods. 5 ústavy a jeho práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru v spojení s čl. 4 ods. 1 protokolu smeruje\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým bol vzatý do väzby. Sťažovateľ\nnamieta nedostatočné posúdenie zákonnosti jeho väzby spočívajúce konkrétne v tom,\nže podľa jeho názoru krajský súd v rámci posúdenia zákonnosti jeho väzby neprihliadol\nna zásadu „ne bis in idem“.\n32. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením označených práv\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd v úvode poznamenáva, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04). Ústavný súd teda zdôrazňuje,\nže pri posúdení napadnutého uznesenia krajského súdu jeho úlohou nebolo preskúmať\nsprávnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie.\nÚloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd\n\n12\n\ns právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne\na či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia ústavnoprávne akceptovateľné.\n33.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\ntýchto\n\nzákladných\n\nprincípov,\n\nústavný\n\nsúd\n\nposúdil\n\nústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu\nsp. zn. 3 Tpo 300/2018 z 10. októbra 2018.\n34. Existencia kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je\nvznesené obvinenie, je jednou z materiálnych podmienok väzby. Odôvodnenosť podozrenia\npredpokladá existenciu skutočností alebo informácií, ktoré objektívnemu pozorovateľovi\numožnia urobiť záver, že daná osoba mohla spáchať trestný čin (Michalko v. Slovenská\nrepublika, rozsudok z 21. 12. 2010, body 112 a 113). Konanie musí vykazovať znaky, ktoré\nv danom čase podľa platného vnútroštátneho práva napĺňajú skutkovú podstatu trestného\nčinu (rozhodnutie Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997), a musí byť jasné, o aký konkrétny\ntrestný čin ide [rozhodnutie vo veci Berktay c. Turecko z 1. 3. 2001 (IV. ÚS 494/2013)].\nRozhodovanie o väzbe nie je rozhodovaním o vine či nevine obvineného, a preto existencia\ndôvodného podozrenia zo spáchania činu je v uvedenom smere nielen dostačujúca,\nale priamo určujúca a limitujúca (rozhodnutím o väzbe nemožno vysloviť vinu).\n35. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia týkajúcej sa\nexistencie materiálnych podmienok väzby v podstatnom uviedol, že na rozdiel od okresného\nsúdu dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie,\nbol spáchaný, má znaky trestného činu a je tu dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal\nsťažovateľ. Podľa názoru krajského súdu materiálne podmienky väzby obvineného sú\nv súčasnom štádiu trestného konania nepochybne preukázané a tento názor vychádza\nz dôkazov, ktoré boli doteraz zabezpečené v prípravnom konaní a sú súčasťou\nvyšetrovacieho spisu a súdneho spisu, ktorý bol predložený súdu. V tejto súvislosti krajský\nsúd konštatoval, že si osvojil argumentáciu prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín\nv návrhu na vzatie do väzby obvineného z 2. októbra 2018, ako aj argumentáciu prokurátora\nKrajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) v písomných dôvodoch\nsťažnosti proti napadnutému uzneseniu, ktorou prokurátor krajskej prokuratúry podrobne\n\n13\n\nodôvodňuje\n\ndôvodné\n\npodozrenie\n\nobvineného\n\nzo\n\nspáchania\n\ntrestného\n\nčinu\n\na neaplikovateľnosť zásady „ne bis in idem“ v trestnej veci sťažovateľa. Túto podrobnú\nargumentáciu\n\nprokurátora\n\nkrajskej\n\nprokuratúry,\n\nktorú\n\nsi\n\nkrajský\n\nsúd\n\nosvojil\n\na na ktorú poukázal, krajský súd zároveň sumarizuje v rámci odôvodnenia napadnutého\nuznesenia (s. 3 až 10 napadnutého uznesenia krajského súdu).\n36. Nad rámec argumentácie prokurátora krajskej prokuratúry o neaplikovateľnosti\nzásady „ne bis in idem“ v trestnej veci sťažovateľa, ktorú si krajský súd osvojil a poukázal\nna ňu v napadnutom uznesení, krajský súd zároveň zdôraznil, že rozhodnutie o vine\nči nevine obvineného bude predmetom ďalšieho dokazovania v prebiehajúcom trestnom\nkonaní. Nadväzujúc na uvedené, krajský súd taktiež konštatoval, že v okolnostiach danej\ntrestnej veci neobstojí argumentácia sudcu pre prípravné konanie, ktorý nekriticky prevzal\nnázor obhajoby o aplikovateľnosti zásady „ne bis in idem“ v predmetnej trestnej veci,\nteda neobstojí argumentácia, že skutok, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie\na pre ktorý bol podaný návrh na jeho vzatie do väzby, bol už vybavený v blokovom konaní\npeňažnou pokutou v sume 150 € za porušenie povinností vodiča. Krajský súd v tejto\nsúvislosti konštatoval, že z kópie bloku na pokutu je zistiteľné, že obvinenému bola pokuta\nuložená podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.\no cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\na teda je nepochybné, že obvinený bol v blokovom konaní postihnutý za konanie\nspočívajúce v realizovaní predchádzacieho úkonu v protismernom jazdnom pruhu, ktorým\nmal porušiť dopravné predpisy na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, t. j. za mestom\nDolný Kubín v časti Horica. Skutok, ako je formulovaný v skutkovej vete uznesenia\no vznesení obvinenia, popisuje nebezpečnú jazdu obvineného v skupine osobných\nmotorových vozidiel aj s poukazom na predchádzajúce úseky, ktorými v kritický deň mal\nprechádzať ako vodič osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz s evidenčným\nčíslom\njazda spolu s\n\n(Poľská republika). Zo skutku vyplýva, že táto skupinová nebezpečná\na\n\nnetrvala len krátky čas\n\na v úseku nehodového deja za mestom Dolný Kubín v časti Horica v kilometri 71,000.\nTáto skupinová nebezpečná jazda mala trvať určitý dlhší čas. Predmetná dopravná nehoda\n\n14\n\nmala byť dôsledkom arogantnej skupinovej jazdy všetkých troch motorových vozidiel.\nPokiaľ bola obvinenému uložená bloková pokuta na mieste dopravnej nehody v sume 150 €,\npodľa názoru krajského súdu tým nebola vyriešená jeho zodpovednosť za nebezpečnú\n„pirátsku“ jazdu v predchádzajúcich úsekoch, ktorými v kritický deň mal prechádzať.\nKrajský súd v tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že objektom priestupku, za ktorý bol\nobvinený postihnutý, je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky na pozemných\nkomunikáciách a objektom trestného činu, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, je záujem\nspoločnosti na ochrane zdravia ľudí alebo cudzieho majetku. Na kópii bloku na pokutu nie\nje uvedený žiadny následok. V popise skutkovej vety trestného činu, ktorý je obvinenému\nkladený za vinu, je už popísané, že obvinený mal svojou jazdou ohrozovať iných účastníkov\ncestnej premávky, svojich spolujazdcov, ktorí sa nachádzali vo vozidle, ako aj v iných\npredchádzaných vozidlách a oproti idúcich vozidlách, čím mal zvýšiť všeobecné\nnebezpečenstvo, ktoré neskôr vyhrotilo až do vzniku dopravnej nehody, ktorej následkom\nbolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, ako aj smrti. Vzhľadom na uvedené sa podľa názoru\nkrajského súdu v súčasnom štádiu trestného konania javí, že podstatné skutkové okolnosti\ntrestného činu, ktorý je obvinenému kladený za vinu v posudzovanom prípade, neboli\nv priestupkovom konaní v rámci postihu obvineného vybavené.\n37. Uvedené právne závery krajského súdu (v spojení s právnymi závermi\nprokurátora krajskej prokuratúry, s ktorými sa krajský súd zidentifikoval a v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia na ne poukázal) sa opierajú o aplikáciu relevantnej právnej úpravy\na korešpondujú\nale komplexného\n\nso\n\nskutkovými\n\nzisteniami,\n\nktoré\n\nnie\n\nzhodnotenia\n\nvšetkých\n\nskutkových\n\nsú\n\nvýsledkom\n\nokolností\n\nsvojvôle,\n\nvýznamných\n\npre rozhodovanie o väzobnej otázke. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia na relevantné otázky formulované sťažovateľom\nv uplatnenej sťažnosti poskytol zrozumiteľnú a náležitú odpoveď. Obsah odôvodnenia\nsťažovateľom napadnutého uznesenia krajského súdu tak svedčí o opaku sťažovateľových\ntvrdení, a teda o tom, že sa krajský súd posúdením materiálnych podmienok väzby\nsťažovateľa náležite zaoberal a s relevantnými námietkami sťažovateľa predostretými\nv podanej sťažnosti (a následne aj v ústavnej sťažnosti) aj primerane vysporiadal.\n\n15\n\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu v napadnutom uznesení\nnestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.\n38. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení\na hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod\nna zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia krajského súdu v súlade s jeho\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by napadnuté\nuznesenie krajského súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené\nv zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.\n39. Ústavný súd zároveň poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva,\nže trestné konanie od svojho začiatku až do jeho konca je procesom, v ktorom sa v rámci\nvykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé\npochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia\nznamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli\nodstránené v jeho priebehu (II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05,\nIV. ÚS 220/07, I. ÚS 314/09, IV. ÚS 166/2010, II. ÚS 84/2019). Ústavný súd zastáva názor,\nže nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať\nv rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane\nrešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná. Túto povinnosť majú napr. všeobecné súdy ako primárni ochrancovia\nústavnosti (III. ÚS 79/02), prípadne iné orgány verejnej moci na to určené. Ústavné\nsúdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované predovšetkým na zásade\nprieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným\nspôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných\nprocesných noriem, akou Trestný poriadok nepochybne je. Navyše je nutné skonštatovať,\nže aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je skončené a postavenie\nsťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámci prípravného konania dáva\npostavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania\n\n16\n\nskutkovo relevantných okolností a skutočností mu za vinu kladených. Otázka\ndôvodnosti vznesenia obvinenia je predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu\nv tejto súvislosti náleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až\npo jeho skončení, teda po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov, ktoré\nobvinenému/obžalovanému Trestný poriadok poskytuje (III. ÚS 75/05, III. ÚS 109/05,\nII. ÚS 294/06).\nNadväzujúc na uvedené, ústavný súd zároveň opätovne pripomína, že rozhodovanie\no väzbe nie je rozhodovaním o vine či nevine sťažovateľa, preto existencia dôvodného\npodozrenia zo spáchania činu je v uvedenom smere nielen dostačujúca, ale priamo určujúca\na limitujúca (rozhodnutím o väzbe nemožno vysloviť vinu).\n40. Možno teda uzavrieť, že po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia krajského\nsúdu v kontexte argumentov sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom\nna štádium trestného konania, jeho povahu a dôvody, na ktorých krajský súd založil svoje\nrozhodnutie, a všetky okolnosti danej trestnej veci možno jeho rozhodnutie považovať\nza legitímne, vyhovujúce požiadavkám zákonnosti väzby a ako také aj za ústavne\nakceptovateľné. Prijaté právne závery krajského súdu so zreteľom na skutkový stav\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Vzhľadom na uvedené preto nebolo možné dospieť\nk záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy v spojení\ns čl. 50 ods. 5 ústavy, resp. práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru v spojení s čl. 4\nods. 1 protokolu napadnutým uznesením krajského súdu.\n41. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n42. Keďže rozhodovanie o návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj\nrozhodovanie o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a návrhu\nna priznanie náhrady trov konania je podmienené vyhovením ústavnej sťažnosti vo veci\nsamej (vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo\n\n17\n\nv kvalifikovanej medzinárodnej zmluve), bolo bez právneho významu zaoberať sa týmito\nďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. októbra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-nahradenie väzby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-zásada ne bis in idem", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-podmienky väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a973891-c92d-4d1d-9207-94b86037cb28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.84.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 84/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 84/2019 z 23. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.84.2019.1"}, {"guid": "ussr:e22375e5-eeb0-434f-bc0c-d38143c87b4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1"}, {"guid": "ussr:196cd771-a6d1-4f3e-b6a3-6acab84a02e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.54.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.54.2017.1"}, {"guid": "ussr:25422815-85e9-4e51-ba9c-a43e48c06c1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 494/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 494/2013 z 6. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25422815-85e9-4e51-ba9c-a43e48c06c1f"}, {"guid": "ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39b33430-9a8e-45d5-9639-ed43812abc75"}, {"guid": "ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 383/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 383/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:257b1709-1dda-4038-88e9-9028b23c6b92"}, {"guid": "ussr:5e425ad9-c4e7-4e09-954b-e50fdf1f53a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 314/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e425ad9-c4e7-4e09-954b-e50fdf1f53a3"}, {"guid": "ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a584787a-6312-41b4-92b7-68cb7cb81422"}, {"guid": "ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/07 z 19. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-19", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a3a0aae-b075-46f1-bbbc-de31906b2528"}, {"guid": "ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 294/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83f38978-660a-432d-baf1-6bc753a67b81"}, {"guid": "ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fdca27-525d-41da-a181-ed7b0c91720e"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 15/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/05 z 18. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-18", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f85b557-77ac-4937-bbaa-c2c6af5e8d95"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}, {"guid": "ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/02 z 31. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1cf93e6-c070-4e2d-bcff-0e03a7fedb38"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f3a02147-fcba-43bb-af5d-961dfe37b7b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.47.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 47/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 47/2024 z 6. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.47.2024.1"}, {"guid": "ussr:f0cabd98-dc42-43b4-87b9-626ab3cf79c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.8.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.8.2024.1"}]}