{"guid": "ussr:a9d5e75f-37a5-49e5-a9f8-03c13375f295", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2019 z 15. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 413/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2019-10-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9d5e75f-37a5-49e5-a9f8-03c13375f295", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2019.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 413/2019-68\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša\n(sudca spravodajca) a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n,\n\n, a\n,\n\nzastúpených\n\n,\nAdvokátskou\n\nkanceláriou\n\nUHAĽ s. r. o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. Maroš Uhaľ, ktorou namietajú porušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 45/2018\nz 15. apríla 2019, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľ“), a\n\n,\n,\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“, ďalej spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou\nkanceláriou UHAĽ s. r. o., Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Maroš Uhaľ, ktorou namietajú porušenie základných práv zaručených\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 45/2018\nz 15. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia boli\nstranou v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n15 C 230/2013 v procesnom postavení žalobcov, ktorí sa proti žalovaným domáhali\nzaplatenia sumy 40 000 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 15 C 230/2013-122 z 26. februára 2015 (ďalej len „rozsudok z 26. februára\n2015“) žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.\n3. O odvolaní sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu z 26. februára 2015\nrozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nč. k. 17 Co 714/2015-158 z 29. marca 2017 (ďalej len „rozsudok z 29. marca 2017“)\ntak, že rozsudok okresného súdu z 26. februára 2015 potvrdil ako vecne správny\na žalovaným priznal proti sťažovateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\n\n2\n\n4. O dovolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 29. marca 2017 rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol v súlade s § 447 písm. c)\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) ako neprípustné.\n5. Sťažovatelia žalobu odôvodňovali existenciou záväzku žalovaných na vrátenie\npreddavku na kúpnu cenu. Sťažovatelia ako žalobcovia so žalovanými ako predávajúcimi\nuzavreli 23. decembra 2011 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa dohodli\nna uzavretí kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti v období do 31. januára 2012,\nžalobcovia sa pritom zaviazali žalovaným poskytnúť preddavok na kúpnu cenu v sume\n40 000 €. Ešte pred uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve 11. decembra 2011 zaplatili\nsťažovatelia zálohu v sume 1 000 €, ktorú prevzala žalovaná v hotovosti. Dňa 23. decembra\n2011 poskytli žalobcovia žalovaným peňažné prostriedky v sume 39 000 €, ktoré boli\nzaslané na účet Exekútorského úradu súdneho exekútora Ing. Miroslava Pallera, ktorý\nv konaní pod sp. zn. EX 2394/2011 vymáhal od žalovaného 1 ako povinného v prospech\noprávnenej sumu 30 800 € s príslušenstvom z titulu zmenky a 9. decembra 2011 zriadil\nna predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných exekučné záložné právo. Vložením\npeňažnej sumy na účet súdneho exekútora sa účastníci zmluvy o budúcej zmluve domáhali\nvýmazu exekučného záložného práva. Kúpna zmluva medzi sťažovateľmi a žalovanými\nbola uzavretá 31. decembra 2011. Predmetné nehnuteľnosti však boli aj napriek uvedenému\nodpredané v dražbe vydražiteľovi, ktorý následne odpredal predmetné nehnuteľnosti\nfyzickej osobe, od ktorej sťažovatelia predmetné nehnuteľnosti napokon nadobudli.\n6. Dňa 1. februára 2012 bola na Notárskom úrade JUDr. Anny Máčajovej vo Zvolene\nspísaná notárska zápisnica č. N 48/2012, Nz 3702/2012 (ďalej len „notárska zápisnica\nz 1. februára 2012“), ktorou žalovaný 1 ako dlžník a sťažovateľka ako veriteľka vyhlásili,\nže 23. decembra 2011 žalovaný 1 ako dlžník a sťažovateľ ako veriteľ a sťažovateľka\nako veriteľka uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorou veritelia rovným dielom v polovici poskytli\nžalovanému 1 – dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 41 000 €. Žalovaný 1 sa zaviazal\nsplatiť celý dlh v dojednanej lehote splatnosti do 3. februára 2012 a súhlasil s tým, aby sa\nv prípade nesplatenia dlhu stala predmetná notárska zápisnica exekučným titulom.\n\n3\n\n7. V pokračujúcej notárskej zápisnici č. N 48/2012, Nz 5888/2012 z 20. februára\n2012 (ďalej len „pokračujúca notárska zápisnica“) spísanej na Notárskom úrade\nJUDr. Anny Máčajovej sťažovateľ vyhlásil, že pristupuje k notárskej zápisnici z 1. februára\n2012 ako veriteľ. Súčasťou pokračujúcej notárskej zápisnice je vyhlásenie sťažovateľa,\nže so všetkými podstatnými aj vedľajšími náležitosťami notárskej zápisnice z 1. februára\n2012 súhlasí.\n8. Na podklade exekučného titulu – notárskej zápisnice z 1. februára 2012\na pokračujúcej notárskej zápisnice sa na okresnom súde vedie pod sp. zn. 33 Er 123/2012\nexekučné konanie.\n9. Krajský súd v bode 9 rozsudku z 29. marca 2017 vyslovil súhlas s názorom súdu\nprvej inštancie o tom, že sťažovatelia neuniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach,\nže žalovaní sa na ich úkor obohatili plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a žalovaní\nuniesli dôkazné bremeno o tvrdeniach, že ich právne vzťahy je potrebné posudzovať\nv zmysle notárskej zápisnice z 1. februára 2012 v spojení s pokračujúcou notárskou\nzápisnicou.\n10. Sťažovatelia namietajú, že okresný súd ani krajský súd neprihliadali k písomným\ndôkazom, nesúhlasia ani so záverom vo veci konajúcich súdov o tom, že neuniesli dôkazné\nbremeno týkajúce sa tvrdeného bezdôvodného obohatenia, a zdôrazňujú, že pre chýbajúce\ndôvody k tomuto záveru sú rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu nepreskúmateľné.\n11. Sťažovatelia ďalej namietajú, že nesprávnym rozdelením dôkazného bremena\ndošlo k porušeniu základného práva na rovnosť strán v spore.\n12. V dovolaní proti rozsudku krajského súdu z 29. marca 2017 sťažovatelia v súlade\ns § 420 písm. f) CSP namietali podstatné nedostatky odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, a to nevysporiadanie sa s dôkazmi, ako aj s argumentáciou o neexistencii dohody\no pôžičke a nemožnosti zmeny pôvodného titulu plnenia. Na podklade uvedeného\nsťažovatelia zdôrazňujú, že bol naplnený dôvod prípustnosti dovolania pre zmätočnosť\n\n4\n\nrozhodnutia odvolacieho súdu a najvyšší súd mal pristúpiť k vecnému skúmaniu dovolacích\ndôvodov. Keďže tak neurobil, došlo k odopretiu práva na prístup k súdu – denegatio\niustitiae.\n13. Sťažovatelia zdôrazňujú, že v dôsledku zániku kúpnej zmluvy došlo k vzniku\nbezdôvodného obohatenia, a namietajú, že v predmetnej veci ide o skúmanie právnych\notázok, ktoré vyplynuli zo skutkového stavu zisteného vo veci konajúcimi súdmi.\nZ uvedeného dôvodu podľa sťažovateľov najvyšší súd nesprávne uzavrel, že napádajú\nskutkové zistenia. Sťažovatelia na podporu svojich záverov poukazujú na rozhodnutia\nÚstavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky.\n14. K prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sťažovatelia uvádzajú,\nže odvolací súd a aj súd prvej inštancie sa svojimi právnymi závermi odklonili\nod rozhodovacej\n\nčinnosti\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\n(napr.\n\nrozsudok\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 1 Cdo 169/96 z 20. marca 1997). V konkrétnostiach poukazujú na uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 256/2010 z 28. septembra 2011, podľa ktorého záloha\nna kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená vlastníkovi veci na základe jeho prísľubu predať vec,\nsa\n\nstala jeho bezdôvodným obohatením v okamihu, keď ju odmietol\n\npredať,\n\nprípadne keď nastala nemožnosť predať ju.\n15. Keďže sťažovatelia uviedli v dovolaní právne posúdenie odvolacieho súdu,\nktoré považujú za nesprávne (že po právnej stránke nejde o zmluvu o pôžičke,\nale o bezdôvodné obohatenie), poukázali ako mal odvolací súd predmetnú otázku vyriešiť\n(určiť právny základ ako preddavok na kúpnu cenu a po zrušení kúpnej zmluvy ho určiť\nako bezdôvodné obohatenie). Najvyšší súd nemal dovolanie odmietnuť ako neprípustné,\nale pristúpiť k vecnému skúmaniu dovolacích dôvodov, a teda ku skúmaniu veci samej.\n16. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP sťažovatelia namietajú,\nže predmetom posúdenia mala byť konkurencia právnych titulov, a to nároku na vydanie\nbezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a pôžičky, a zdôrazňujú,\nže dôležitou otázkou právneho posúdenia je to, či «možno spôsobom uvedeným v tejto veci\n\n5\n\n„zmeniť“ právne platným a účinným spôsobom skutočný titul plnenia – preddavok na kúpnu\ncenu – na pôžičku, alebo či uvedená notárska zápisnica je ako úkon v rozpore so skutočným\nstavom neplatná a platný je právny úkon plnenia ako zálohy na kúpnu cenu.».\n17. Sťažovatelia ďalej namietajú aj záver najvyššieho súdu o tom, že súčasné\nuplatnenie dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP sa bez ďalšieho\nz logiky veci vylučuje. Sťažovatelia v tejto súvislosti zdôrazňujú, že v predmetnej veci nešlo\no tie isté právne otázky, ktoré by sa snažili subsumovať pod citované ustanovenia Civilného\nsporového poriadku. Judikatúra uvedená sťažovateľmi pri dovolacom dôvode podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP totiž podľa ich názoru nerieši záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci\nzo zmluvy o pôžičke ani nerieši konkurenciu pôžičky a bezdôvodného obohatenia, a preto\nv konkrétnej veci nešlo o dovolacie dôvody, ktoré by sa navzájom vylučovali.\n18. Záver najvyššieho súdu k sťažovateľmi uplatňovanému dovolaciemu dôvodu\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP podľa sťažovateľov nie je dôkladným preskúmaním\nuplatňovaného dôvodu prípustnosti dovolania, keďže obsahuje len strohé konštatovanie,\nže nimi formulovaná otázka nie je otázkou právnou.\n19.\n\nNa\n\npodklade\n\nuvedených\n\nskutočností\n\nsťažovatelia\n\nnamietajú,\n\nže „v predchádzajúcom konaní“ došlo k porušeniu práva na prístup k súdu zo strany\ndovolacieho súdu a aj k porušeniu práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\na vysporiadanie sa s významnými argumentmi strany sporu všetkými vo veci konajúcimi\nsúdmi. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie na podklade uvedených skutočností o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví\nporušenie základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny, ako aj práv zaručených čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zruší a vec vráti najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie a prizná sťažovateľom náhradu trov konania v sume 1 238,44 €.\n\n6\n\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného\nsúdu\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n22. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n23. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom\nbez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa\no ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý\nje podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n24. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide\npredovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\n\n7\n\nk porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej\npríčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,\nporušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci\nvznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval\nuvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne\nnepripúšťajú (m. m. IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n25. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n26. V súlade s čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\n27. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n28. V súlade s čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto\ndohovorom boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym\norgánom bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\n29. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny)\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru\n(II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n30. Ústavný súd v kontexte sťažovateľmi namietaného porušenia základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy zdôrazňuje, že zásada rovnosti\n\n8\n\nzbraní ako jedna zo všeobecných záruk spravodlivého súdneho konania zabezpečuje,\naby v konaní pred všeobecným súdom mali strany sporu rovnaké postavenie. Rovnosť\nzbraní spočívajúca v rovnakom postavení strán sporu (čl. 47 ods. 3 ústavy) sa prejavuje\nv procesnoprávnom postavení strán sporu, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných\noblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.\n31. Pri prieskume ústavnej sťažnosti úlohou ústavného súdu v súlade so svojou\nkonštantnou judikatúrou nie je preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany\nústavnosti vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov v prípade,\nak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený a povinný posúdiť neústavnosť\nkonania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach, v ktorých niet iného súdu,\naby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo alebo nebolo porušené základné právo alebo\nsloboda strany sporu pred všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02,\nIII. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\n32. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“),\nústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových\nprincípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany\nsporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy,\naby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04,\nIII. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež\nvo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,\nneprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\n\n9\n\n33. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom konaní účinne zaručuje len vtedy,\nak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať\na rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom vrátane\ndovolacích konaní (II. ÚS 581/2017). V dovolacom konaní iniciovanom sťažovateľmi\nako dovolateľmi procesné podmienky upravoval v čase podania dovolania § 419 a nasl.\nCSP.\n34. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že samotná otázka\nposúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky\nprípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.\nInými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade\ns ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy majú\nustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho\nz čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru), v konečnom dôsledku nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľov (III. ÚS 450/2017).\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nK namietanému porušeniu práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n35. Sťažovatelia namietajú, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a arbitrárne\na najvyšší súd nemal ich dovolanie odmietnuť ako neprípustné, ale pristúpiť k vecnému\nskúmaniu dovolacích dôvodov, a teda ku skúmaniu veci samej.\n36. Sťažovatelia ako dovolatelia v dovolaní namietali existenciu vady zmätočnosti\n[§ 420 písm. f) CSP] z dôvodov bližšie špecifikovaných v bode 12 tohto uznesenia. Zároveň\nz dôvodov obsiahnutých v bodoch 13 až 18 tohto uznesenia namietali, že prípustnosť\ndovolania je daná aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu\n\n10\n\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená).\n37. V úvodnej časti napadnutého uznesenia najvyšší súd zdôraznil metodologický\npostup preskúmavania každého dovolania a uviedol, že v prvej etape preskúmava procesnú\nprístupnosť dovolania a k posúdeniu opodstatnenosti dovolania sa dostáva len v prípade\nzáveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je pritom prípustné, ak jeho prípustnosť\nvyplýva z § 420 a § 421 CSP.\n38. Najvyšší súd v ďalšom preskúmal procesnú prípustnosť dovolania pre namietanú\nprocesnú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP a uviedol, že hlavnými znakmi tejto\nprocesnej vady sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup\nsúdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n39. K sťažovateľmi namietanej procesnej vade zmätočnosti v reakcii na obsah nimi\npodaného dovolania najvyšší súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru v bode 19\nnapadnutého uznesenia zdôraznil, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných\noprávnení strany sporu nie je nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností,\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého\ndôkazu.\n40. K namietanej vade zmätočnosti pre nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutí\nvo veci konajúcich všeobecných súdov najvyšší súd v bodoch 21 a 22 napadnutého\nuznesenia predovšetkým poukázal na svoje zjednocujúce stanovisko R 2/2016 (ďalej len\n„stanovisko najvyššieho súdu“). Právna veta tohto stanoviska znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“\n\n11\n\n41. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli\núčinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu stanoviska najvyššieho súdu nedotkli, preto\nho treba považovať aj naďalej za aktuálne (k tomu pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 2/2016 z 11. apríla 2017).\n42. Najvyšší súd zároveň v bode 22 napadnutého uznesenia uviedol, že uplatnenie\ndruhej vety stanoviska najvyššieho súdu, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety,\nsa týka výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov. O takýto prípad podľa\nnázoru najvyššieho súdu nejde, keďže „Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; medziiným\nv bodoch 8. a 9. svojho rozhodnutia riadne odôvodnil svoje závery, ktoré ho viedli\nk potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie.“.\n43.\n\nK výhrade\n\nnezohľadnenia\n\njudikatúry\n\nvšeobecných\n\nsúdov\n\nv súvislosti\n\ns poskytnutím preddavku na kúpnu cenu a ku skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia\nnajvyšší súd zdôraznil, že sťažovateľmi označené rozhodnutia sa týkajú skutkových podstát\nbezdôvodného obohatenia a o tento prípad podľa záveru vo veci konajúcich súdov nešlo.\n44. Na podklade uvedeného následne najvyšší súd v bode 24 napadnutého uznesenia\nuzavrel, že konanie odvolacieho súdu nemá vadu zmätočnosti, a preto prípustnosť dovolania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno vyvodiť.\n45. V ďalej časti napadnutého uznesenia sa najvyšší súd zaoberal prípustnosťou\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n46. V úvode relevantnej časti napadnutého uznesenia sa najvyšší súd vyjadril\nk otázke súbežného uplatnenia dovolacích dôvodov podľa už citovaných ustanovení\nCivilného sporového poriadku, ktoré sa bez ďalšieho z logiky veci vylučuje, a s odkazom\nna relevantnú judikatúru zdôraznil, že odvolací súd sa nemôže odkloniť od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (body 29 a 30 napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu).\n12\n\n47. Aj napriek uvedenému konštatovaniu najvyšší súd v kontexte sťažovateľmi\ntvrdenej prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP pristúpil\nk preskúmaniu relevantnosti otázky, ktorú nastolili sťažovatelia. Vychádzal pritom\nzo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej musí ísť o otázku právnu (teda nie o skutkovú\notázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja\nod interpretácie príslušnej právnej normy), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo\nod aplikácie a interpretácie procesných ustanovení). Musí ísť zároveň o právnu otázku,\nktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna\notázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej\nneviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne\nv priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska\ntohto ustanovenia (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 200/2018 zo 17. januára 2019).\n48. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu sťažovatelia odôvodňovali tým, že odvolací súd\nplnenie poskytnuté žalovaným pred uzavretím kúpnej zmluvy posúdil ako pôžičku, aj keď\nv skutočnosti išlo o preddavok kúpnej ceny. Pre prípad záveru najvyššieho súdu o tom,\nže dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je daný, sťažovatelia\npožadovali v kontexte prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP preskúmať\notázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to, či možno\nspôsobom uvedeným v predmetnej veci zmeniť právne platným a účinným spôsobom\nskutočný titul – preddavok na kúpnu cenu – na pôžičku alebo či uvedená notárska zápisnica\nje ako úkon v rozpore so skutočným stavom neplatná a platný je právny úkon plnenia\nako zálohy na kúpnu cenu.\n49. Najvyšší súd k záveru o tom, že sťažovateľmi vymedzené otázky, ktorými\nodôvodňovali prípustnosť dovolania podľa už citovaných ustanovení Civilného sporového\nporiadku, nemožno považovať za otázky právne, ale skutkové, predovšetkým uviedol,\nže sťažovatelia argumentujú nesprávnym právnym posúdením, avšak len v tom zmysle,\nže «ak by odvolací súd vyšiel z podľa nich tvrdeného skutkového stavu (teda ak by konanie\n\n13\n\nstrán interpretoval podľa ich tvrdení a nie tvrdení žalovaných 1/ a 2/), nevyhnutne by musel\ndospieť k odlišnému právnemu posúdeniu, teda k záveru, že dôvodne sa domáhajú vydania\nbezdôvodného obohatenia získaného žalovanými 1/ a 2/ na základe plnenia, ktorého právny\ndôvod odpadol. Otázkou právnou v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP rozhodne\nnie je otázka „či možno spôsobom uvedeným v tejto veci „zmeniť“ právne platným\na účinným spôsobom skutočný titul plnenia – preddavok na kúpnu cenu – na pôžičku, alebo\nči uvedená notárska zápisnica je ako úkon v rozpore so skutočným stavom neplatná a platný\nje právny úkon plnenia ako zálohy na kúpnu cenu“.».\n50. Prihliadajúc na relevantné časti napadnutého uznesenia, ústavný súd konštatuje,\nže najvyšší súd sa ako dovolací súd v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne\nakceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s námietkami sťažovateľov, ktorými\nodôvodňovali prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a b)\nCSP. Najvyšší súd sa s dovolacou argumentáciou sťažovateľov nestotožnil, a preto ich\ndovolanie odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné [§ 447\npísm. c) CSP].\n51. Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať\nmimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľov, ktorým napadli rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ich dovolanie riadne preskúmal, no keďže dôvody zakladajúce\nprípustnosť dovolania nezistil, následne sformuloval svoj právny záver o neprípustnosti\npodaného mimoriadneho opravného prostriedku a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu\nCivilný sporový poriadok prostredníctvom § 447 písm. c) vyslovene umožňuje. Ústavný súd\nnezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu\n(v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.) nemajúci oporu v procesných\nkódexoch.\n52. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde tú časť ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru týmto uznesením.\n\n14\n\n53. Už len pre úplnosť ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na rozsah a dôvody\nústavnej sťažnosti sa predmetom preskúmavania mohla stať (len) ústavná udržateľnosť\nodôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu k prípustnosti dovolania na podklade\nargumentácie uvádzanej sťažovateľmi. Nepochybne, v dôsledku konštantnej judikatúry\nústavného súdu bola v konkrétnych okolnostiach veci prípustná ústavná sťažnosť aj proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu (k tomu pozri aj rozsudok ESĽP z 12. novembra 2002\nvo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\nSťažovatelia však napriek uvedenému ústavnú sťažnosť, ktorou by sa s prihliadnutím\nna petit ústavnej sťažnosti domáhali vyslovenia porušenia práv zaručených ústavou\na dohovorom rozhodnutím odvolacieho súdu, nepodali. Predmet ústavného prieskumu je\npreto daný tak, ako to je už uvedené námietkami sťažovateľov smerujúcimi proti\nrozhodnutiu vydanému v dovolacom konaní.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu\n54. Z argumentácie sťažovateľov obsiahnutej v bode 11 tohto uznesenia vyplýva,\nže porušenie základného práva zaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy sťažovatelia odôvodňujú\nnesprávnym rozdelením dôkazného bremena vo veci konajúcich súdov (prvoinštančného\nsúdu a odvolacieho súdu). Vo vzťahu k namietanému porušeniu relevantného základného\npráva na rovnosť strán v spore ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným porušením\noznačeného práva a napadnutým uznesením najvyššieho súdu neexistuje príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru o porušení označeného práva\nsťažovateľov označeným rozhodnutím všeobecného súdu. Právo sťažovateľov na rovnosť\nstrán v spore v dôsledku nesprávneho rozdelenia dôkazného bremena sa z podstaty veci týka\nrozhodovania vo veci samej (teda prvoinštančného a odvolacieho konania). Uvedená\nprocesná situácia vylučuje, aby najvyšší súd rozhodujúci o mimoriadnom opravnom\nprostriedku mohol do označeného práva sťažovateľov neprípustným spôsobom zasiahnuť.\n\n15\n\n55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj túto časť ústavnej sťažnosti ústavný súd\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nK namietanému porušeniu práva zaručeného čl. 13 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\n56. Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa judikatúry ESĽP sa čl. 13\ndohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať\npravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom\n(rozhodnutie ESĽP vo veci Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť 9659/82;\n9658/82, rozsudok z 27. 4. 1988, bod 52). V okolnostiach prípadu však ústavný súd\nk takému záveru vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu nedospel, a preto\nústavnú sťažnosť sťažovateľov aj v časti namietaného porušenia čl. 13 dohovoru odmietol\npre jej zjavnú neopodstatnenosť [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n57. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľov uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich\nje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto\nprípade nedošlo.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. októbra 2019\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ff515c1c-e1e6-4520-9774-cb8423bd6351", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 581/2017 z 14. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.581.2017.1"}, {"guid": "ussr:9de8bfd6-4aed-4d9f-8077-2bfa0895f64f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 450/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 450/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.450.2017.1"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "9134f740-3fd6-4eb8-a2e1-9b41f288ef07:984560d6-2873-44ed-a83d-c212b4836551", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6713218818.1", "spisova_znacka": "8Cdo/45/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/45/2018 z 14. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6713218818.1"}, {"guid": "9419c87d-c5be-42af-97bc-6966658782b4:87c0bffa-abc7-4732-ad33-b9ab3581d248", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6609207571.1", "spisova_znacka": "3Cdo/200/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/200/2018 z 16. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6609207571.1"}, {"guid": "30e38d8c-fc82-4b91-baff-70488047a9c0:2ac7dbdf-a532-45f4-a3a4-79cb0b1bd47b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6713218818.2", "spisova_znacka": "17Co/714/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/714/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6713218818.2"}, {"guid": "d3527aba-234a-4c6f-9827-f1e55c547a22:3eb250aa-1f67-41fc-8956-b8c0f4fbdf0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Er/123/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 33Er/123/2012 z 10. 3. 2021", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2021-03-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d3527aba-234a-4c6f-9827-f1e55c547a22:3eb250aa-1f67-41fc-8956-b8c0f4fbdf0e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fb9f659c-da54-4ab7-b034-60717790ce7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.193.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/2025 z 22. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.193.2025.1"}, {"guid": "ussr:062b35be-bf13-4fae-b080-e2321eaed13e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.30.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 30/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 30/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.30.2021.1"}, {"guid": "ussr:90e68f68-6711-4d93-8cea-b8e9256fc503", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.86.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 86/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/2020 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.86.2020.1"}, {"guid": "ussr:8cf35eeb-27de-46ce-bd02-e13cce2f36dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.59.2020.1"}, {"guid": "ussr:007b9ea9-5eff-41a6-a26d-c2f648230250", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.533.2019.1"}]}