{"guid": "ussr:6e582424-1cbb-4b73-923c-624f33f0bebe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 396/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 396/2016 z 21. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 396/2016, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2019-11-21", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "nazov": "čl. 30 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "nazov": "čl. 25 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 30 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 25 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-30", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-25", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6e582424-1cbb-4b73-923c-624f33f0bebe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.396.2016.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 396/2016-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\na Ľuboša\n\nSzigetiho\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\n,\nadresa na doručovanie\n\nprijatú\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, zastúpenej obchodnou spoločnosťou\n\nKOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., Komenského 3, Banská Bystrica, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Juraj Koval, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\nuznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 19 NZ z 28. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxovým\npodaním 27. novembra 2015 (doplneným o písomnú podobu v zákonnej lehote) doručená\nústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných\npráv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\n(ďalej len „pakt“) uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“)\nč. 19 NZ z 28. septembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n1.1 Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 396/2016-41 z 15. júna 2016 prijal ústavnú\nsťažnosť na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v poradí prvou\núspešnou uchádzačkou výberového konania na obsadenie dvoch voľných miest sudcu\npre Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vyhláseného okresným súdom\n15. decembra 2014. Súdna rada napadnutým rozhodnutím na základe podkladov Národného\nbezpečnostného úradu v tajnom hlasovaní rozhodla, že sťažovateľka nespĺňa predpoklady\nsudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne.\nNapadnuté uznesenie súdnej rady vo svojom celom znení znie: „Súdna rada Slovenskej\nrepubliky na základe podkladov Národného bezpečnostného úradu pre rozhodovanie\no predpokladoch sudcovskej spôsobilosti kandidáta na vymenovanie za sudcu podľa\nčl. 141a ods. 5 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky a § 27ga ods. 4 zákona č. 185/2002\nZ. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 195/2014 Z. z., v tajnom hlasovaní rozhodla, že kandidátka na vymenovanie\nza sudcu: Meno a priezvisko:\n\n; Rodné číslo:\n\nTrvalé bydlisko:\n\n;\n\n; nespĺňa predpoklady\n\nsudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne.“\n\n2\n\n3. V úvode ústavnej sťažnosti s poukazom na skutkové okolnosti predchádzajúce\nvydaniu napadnutého rozhodnutia zo strany súdnej rady sťažovateľka konštatuje, že\n„... Kancelária Súdnej rady vzhľadom na úspech sťažovateľky vo výberovom konaní\ndoručila\n\nsťažovateľke\n\nv zmysle\n\n§\n\n27ga\n\nods.\n\n1\n\nzákona\n\nč.\n\n185/2002\n\nZ.\n\nz...\n\nBezpečnostný dotazník osoby... elektronickou formou, a to dňa 12.03.2015. Bezpečnostný\ndotazník\n\nsťažovateľka vyplnila podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia\n\na v súlade s ustanovením § 27ga ods. 2 zákona o súdnej rade ho doručila v zákonom\nustanovenej 30-dňovej lehote Kancelárii Súdnej rady.\nPredsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky... JUDr. Jana Bajánková zvolala\nna dňa 28. septembra 2015 prvé neverejné zasadnutie Súdnej rady s jediným bodom\nprogramu, ktorým bolo rozhodovanie o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti\nkandidátov na sudcu na základe pokladov predložených Národným bezpečnostným úradom.\nSťažovateľka sa tohto zasadnutia zúčastnila spolu s ďalšími úspešnými kandidátmi\nna obsadenie voľných miest sudcov okresných súdov Slovenskej republiky. Súdna rada\nrozhodla, že spomedzi 18-tich posudzovaných kandidátov, 17 kandidáti splnili predpoklady\nsudcovskej spôsobilosti a vo vzťahu k jednému z kandidátov požiadala o doplnenie\npodkladov Národný bezpečnostný úrad. Súdna rada predvolala sťažovateľku za účelom\npodania jej vyjadrenia ku skutočnostiam zisteným Národným bezpečnostným úradom\nako poslednú v poradí. Predsedníčka Súdnej rady oboznámila prítomných so zisteniami\nNárodného bezpečnostného úradu a sťažovateľku požiadala o zaujatie stanoviska k týmto\nzisteniam. Následne jednotliví členovia Súdnej rady dostali priestor klásť sťažovateľke\notázky, pričom na záver sa k veci vyjadril prítomný príslušník Národného bezpečnostného\núradu.“.\n3.1 Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... súdna rada sťažovateľke na neverejnom\nzasadnutí vytkla nezrovnalosti medzi zisteniami Národného bezpečnostného úradu\na skutočnosťami uvedenými sťažovateľkou v bezpečnostnom dotazníku. Konkrétne išlo\no: dva dopravné priestupky neuvedené v bezpečnostnom dotazníku... v bezpečnostnom\ndotazníku neuvedenú vkladnú knižku... členstvo v dozorných radách... a zistené pravidelné\nvklady na sťažovateľkin účet...\n\n3\n\nPo tajnom hlasovaní predsedníčka Súdnej rady oznámila sťažovateľke, že nespĺňa\npredpoklady sudcovskej spôsobilosti. Pri ústnom oboznámení s nesplnením predpokladov\nsudcovskej spôsobilosti nebol sťažovateľke uvedený dôvod rozhodnutia. Rovnako Uznesenie\nSúdnej rady Slovenskej republiky č. 19 Nz z 28. septembra 2015, ktoré jej bolo zároveň\ndoručené, neobsahuje odôvodnenie, ktorým by bolo vysvetlené, na základe akých\nskutočností by sťažovateľka nemala spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré\ndávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne. Predsedníčka Súdnej rady\nsťažovateľke oznámila iba technické náležitosti výsledku hlasovania a síce, že za splnenie\npredpokladov sudcovskej spôsobilosti hlasovalo 9 členov súdnej rady, proti splneniu\npredpokladov sudcovskej spôsobilosti hlasovalo 5 členov súdnej rady, 4 členovia sa\nzasadnutia nezúčastnili.\nVydaním tohto uznesenia sa skončilo konanie, v ktorom Súdna rada Slovenskej\nrepubliky rozhodovala, či sťažovateľku navrhne prezidentovi Slovenskej republiky\nna vymenovanie za sudkyňu Okresného súdu Bratislava II.“.\n3.2 Argumentujúc rozhodovacou praxou ústavného súdu, sťažovateľka následne\nspochybňuje správnosť postupu súdnej rady a zastáva názor, že ju súdna rada „... poškodila\nna jej základnom práve na prístup k verejnej funkcii sudcu tým, že o jej odmietnutí ako\nuchádzačky na post sudkyne rozhodla iba podľa podkladov predložených Národným\nbezpečnostným úradom bez toho, aby sama Súdna rada uplatnila vlastnú úvahu spočívajúcu\nv hodnotení všetkých faktov svedčiacich za návrh na vymenovanie sťažovateľky za sudkyňu\na proti návrhu na jej vymenovanie do funkcie sudkyne... Súdna rada ako orgán verejnej\nmoci nepostupovala pri výkone svojej právomoci tak, aby zabezpečila objektivitu svojho\npostupu smerujúceho k ochrane a uplatňovaniu základného práva sťažovateľky podľa\nčlánku 30 ods. 4 Ústavy SR. Uvedený postup Súdnej rady v prípade sťažovateľky vytvoril\nnevyvážený a nerovný prístup k sťažovateľke ako ku kandidátke na funkciu sudkyne\nOkresného súdu Bratislava II.“.\n3.3 V kontexte ostatnej sťažnostnej námietky týkajúcej sa neodôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia súdnej rady sťažovateľka v závere podanej ústavnej sťažnosti na\npodporu svojich tvrdení poznamenáva, že „... v prípade požiadavky, aby kandidát\nna vymenovanie za sudcu spĺňal predpoklady sudcovskej spôsobilosti, má odôvodnenie\n4\n\nzvlášť veľký význam, lebo iba tak sa kandidát môže oficiálne dozvedieť, či ide\no odstrániteľný nedostatok jeho nespôsobilosti stať sa sudcom, ktorý môže napraviť tak, aby\nsa mohol v budúcnosti znovu uchádzať o vymenovanie za sudcu na inom súde alebo v inom\nčase alebo či ide o neodstrániteľný nedostatok, ktorý spôsobuje, že sa nikdy nemôže\nuchádzať o vymenovanie za sudcu... Bez odôvodnenia rozhodnutia Súdnej rady sa\nnapadnuté uznesenie zároveň stáva z vecného hľadiska ťažko preskúmateľným, nakoľko\nzákladnou podmienkou preskúmateľnosti výsledku hlasovania je, že existovali dostatočne\nkonkrétne a jasne formulované dôvody, ktoré viedli Súdnu radu k iniciovaniu daného\nvýsledku hlasovania. Takéto rozhodnutie je preto v materiálnom právnom štáte\nneprípustné...“.\n4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal tento\nnález:\n„1. Základné právo sťažovateľky priznané článkom priznané článkom 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, článkom 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a jej ľudské\nprávo podľa článku 25 písm. c) Paktu o občianskych a politických právach rozhodnutím\nSúdnej rady Slovenskej republiky č. 19 NZ z 28. septembra 2015 porušené bolo.\n2. Uznesenie Súdnej rady Slovenskej republiky č. 19 NZ z 28. septembra 2015 sa\nruší. Vec sa vracia Súdnej rade Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa článku 127 odsek 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky priznáva sťažovateľke za porušenie jej základného práva priznaného článkom 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v\nspojení s ľudským právom podľa článku 25 písm. c) Paktu o občianskych a politických\nprávach, primerané finančné zadosťučinenie 1 500 eur. Súdna rada Slovenskej republiky je\npovinná vyplatiť toto zadosťučinenie do dvoch mesiacov odo dňa vyhlásenia nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet\nsťažovateľky.\n4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 €, ktorú je\nSúdna rada Slovenskej republiky povinná vyplatiť splnomocnenému advokátovi\nzastupujúcemu sťažovateľku v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do dvoch\n\n5\n\nmesiacov od vyhlásenia tohto nálezu v sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky na účet\nadvokáta.“\n\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky\nVyjadrenie odporcu\n5. Listom č. SR 5/2016 z 25. januára 2016 doručeným ústavnému súdu\n2. februára 2016 sa k podanej ústavnej sťažnosti vyjadrila súdna rada ako odporca v konaní.\n5.1 Podľa súdnej rady postupom a napadnutým rozhodnutím konala v medziach\npôsobnosti danej jej ústavou a spôsobom uvedeným zákonom, a preto nemohlo dôjsť\nk diskriminácii sťažovateľky porušením práva v prístupe k verejnej funkcii. Súdna rada bola\nzriadená ako orgán nezávislosti súdnictva, ktorý má ústavou a zákonom dané rozhodovacie\nprávomoci smerom k súdnej moci.\n5.2 Pri rozhodovaní o sudcovskej spôsobilosti sťažovateľky na funkciu sudcu súdna\nrada postupovala rovnako ako pri ostatných kandidátoch. Neodôvodnenie napadnutého\nuznesenia, ktoré je pre sťažovateľku nepriaznivé, nemôže byť porušením práva na prístup\nk funkcii sudcu za rovnakých podmienok. Právna úprava neukladá povinnosť súdnej rade\nodôvodniť rozhodnutie, na ktorom sa súdna rada uzniesla, že kandidát na funkciu sudcu\nnespĺňa sudcovskú spôsobilosť. Súdna rada pri výkone právomoci v tomto prípade rokuje\nneverejne, hlasuje tajne, ale dáva možnosť, aby sa kandidát osobne k zisteným podkladom\nvyjadril ešte pred rozhodnutím a až následne prostredníctvom tajného hlasovania rozhodne,\nvýsledkom čoho je vydané uznesenie.\n5.3 Na podklade vyjadreného je súdna rada toho názoru, že jej postup bol v súlade\ns jej ústavným a zákonným vymedzením, a preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,\nže ústavnú sťažnosť odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\n\n6\n\n5.4 Súdna rada zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania v konaní\npred ústavným súdom.\n\nReplika sťažovateľky\n6. Listom z 25. júla 2016 doručeným ústavnému súdu 27. júla 2016 sa k vyjadreniu\nodporcu vyjadrila sťažovateľka (replika).\n6.1 Sťažovateľka aj naďalej zastáva názor, že napadnutým rozhodnutím súdnej rady\no tom, že nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu\nsudcu bude vykonávať riadne, bolo porušené jej základné právo na prístup k verejnej\nfunkcii podľa čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s ľudským právom podľa čl. 25 písm. c) paktu.\n6.2 Podľa sťažovateľky je nesporné, že rozhodovanie súdnej rady o splnení\npredpokladov sudcovskej spôsobilosti kandidáta na vymenovanie za sudcu patrí do oblasti\nrozhodovania o právne garantovaných a determinovaných verejných subjektívnych právach.\nVýsledkom tohto procesu je rozhodnutie, ktoré má záväzné právne dôsledky pre subjekty,\no ktorých právach sa rozhoduje. Dopadom takýchto rozhodnutí musí preto v právnom štáte\nprislúchať rovnaká právna ochrana ako dopadom rozhodnutí či iných aktov alebo úkonov\niných správnych orgánov.\n6.3 Sťažovateľka uvádza, že podľa § 5 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sudcoch“) má súdna rada pri splnení predpokladov sudcovskej\nspôsobilosti vychádzať z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu,\nako aj z podkladov Národného bezpečnostného úradu. To podľa mienky sťažovateľky\nznamená, že súdna rada je pri rozhodovaní o splnení, resp. nesplnení predpokladov\nsudcovskej spôsobilosti povinná prihliadať jednak na splnenie podmienok vymedzených\nv § 5 ods. 1 zákona o sudcoch, ako aj na podklady Národného bezpečnostného úradu.\nZ napadnutého rozhodnutia podľa slov sťažovateľky vyplýva, že súdna rada pri\n\n7\n\nrozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sťažovateľky ako kandidátky\nna vymenovanie\n\nza\n\nsudcu\n\nsvojvoľne\n\nprihliadala\n\nlen\n\nna\n\npodklady\n\nNárodného\n\nbezpečnostného úradu a žiadnym spôsobom nezohľadnila splnenie podmienok podľa § 5\nods. 1 zákona o sudcoch, napríklad výsledky sťažovateľky, ktoré vzišli z výberového\nkonania. V neposlednom rade sťažovateľka opätovne poukazuje na to, že z predmetného\nnapadnutého uznesenia súdnej rady si nemohla utvoriť konkrétny a presný obraz o tom,\nktoré skutočnosti uvedené v podkladoch Národného bezpečnostného úradu ju viedli k tomu,\nže nie je spôsobilá na vymenovanie za sudcu.\n6.4 Sťažovateľka zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania v konaní\npred ústavným súdom.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n7. Ústavný súd s ohľadom na procesnú čistotu ozrejmuje, že v priebehu konania\no ústavnej sťažnosti sťažovateľky pred ústavným súdom nadobudol 1. marca 2019 účinnosť\nzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28\na § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n7.1 V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije\naj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n7.2 Vec sťažovateľky napadla ústavnému súdu 27. novembra 2015 a bola pôvodne\npridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo\nfunkčné obdobie sudcu ústavného súdu. V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\n(ďalej len „rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená\na náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená\nsudcovi spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná\n\n8\n\na rozhodnutá v senáte ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu),\nPeter Molnár a Ľuboš Szigeti.\n\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n8. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľky, že súdna rada\nnepostupovala pri vydávaní napadnutého uznesenia ústavne konformným spôsobom\na napadnutým uznesením zasiahla do jej základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 25 písm. c) paktu.\n9. Ústavný súd dáva do pozornosti, že otázkou kvality procesu posudzovania\nkandidátov na vymenovanie za sudcov pred súdnou radou a ústavnými podmienkami\nkladenými na kvalitu aktu súdnej rady o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti\nkandidátom na vymenovanie za sudcu sa ústavný súd podrobne a vyčerpávajúco zaoberal\nv náleze sp. zn. II. ÚS 29/2011 z 13. decembra 2012. Tam uvedené východiská a právne\nzávery sú plne aplikovateľné aj na vec sťažovateľky a ústavný súd bude preto aj z týchto\npri posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky vychádzať.\n9.1 Článok 30 ods. 4 ústavy zaručuje každému občanovi právo na prístup k verejnej\nfunkcii za rovnakých podmienok. Funkcia sudcu je podľa stálej judikatúry ústavného súdu\ntakou verejnou funkciou, keďže ide priamo podľa ústavy o vykonávateľa jednej zo zložiek\nštátnej moci – moci súdnej (porov. napr. II. ÚS 258/03, III. ÚS 79/04).\n9.2 Podstatou veci je tak fakticky nutnosť zistenia toho, čo je obsahom práva\nkandidáta na vymenovanie za sudcu na rovný prístup k verejným funkciám voči súdnej\nrade. Ústavný súd tu rozhoduje, či súdna rada porušila právo kandidáta na vymenovanie\nza sudcu na rovný prístup k verejným funkciám.\n9.3 Moderný konštitucionalizmus neustále hľadá odpovede na otázky diskrécie\nústavných orgánov pri prijímaní ústavných aktov, zvlášť pri menovacích právomociach\n\n9\n\n(porov. menovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej\nrepubliky sp. zn. PL. ÚS 4/2012, menovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska\nsp. zn. PL. ÚS 14/06, rozsudok českého Nejvyššího správního soudu sp. zn. 4 Aps 3/2005,\nrozhodnutie poľského ústavného tribunálu SK 37/08, rozhodnutie maďarského ústavného\nsúdu č. 48/1991 a č. 36/1992). Hľadá odpovede o ústavnoprávnej povahe aktov, či ide\no tzv. vládne akty (III. ÚS 200/05), či ide o akty súdne preskúmateľné alebo nie,\nči ústavný orgán má povinnosť daný akt prijať, či má byť akt odôvodnený alebo nie,\na aká je ústavnoprávna zodpovednosť pri (ne)vydaní takýchto aktov. Relatívne často počuť,\nže ústava zabudla na to či ono, tamto by malo byť v ústave upravené. Je si však potrebné\nuvedomiť, že vývoj spoločnosti a ústavného života je taký pestrý, že uvedený proces\nformovania našej ústavnosti sa nikdy neskončí.\n9.4 V tomto rámci je nutné vnímať aj proces navrhovania kandidátov\nna vymenovanie za sudcov súdnou radou. Súdna rada, tak ako je zakotvená v ústave\na konkretizovaná v zákonnej úprave, nebola, čo sa týka jej povahy a postavenia a z nich\nvyplývajúcich charakteristík, teoreticky precizovaná alebo dogmaticky „ukotvená“.\n9.5 Samotná okolnosť, že určitý orgán hlasuje, a to dokonca tajne, nemôže\nbez ďalšieho určovať, či jeho rozhodnutia majú alebo nemajú byť odôvodnené, a podobne\nsama osebe nemôže určovať rozsah dôvodov, na ktorých môže tento orgán prípadne založiť\nsvoje rozhodnutie. Ústavné a zákonné medze oprávnení ustanovujúceho orgánu a jeho\npostavenie sú určovateľom spôsobu jeho rozhodovania (porov. I. ÚS 5/03). Aj kvôli tomu je\nprerokovaná problematika náročnejšia, keďže súdna rada bola, ako už ústavný súd už\nuviedol, vymedzená a zakotvená nie veľmi inštruktážne.\n9.6 Súdy operujú v normatívnom priestore práva, právneho štátu a vo faktickom\npriestore demokracie (porov. Soeharno, J. The Integrity of the Judge. A Philosophical\nInquiry, Ashgate, 2009, s. 20 a nasl.). Tak z práva samotného, ako aj z dôvery verejnosti\nčerpajú svoju legitimitu. Pri jednotlivých ústavných orgánoch sa prelína komponent vôle\na komponent racionálnosti. Telesom, kde je vôľový prvok najsilnejšie zastúpený,\nje parlament. Na druhej strane stojí súdnictvo, ktoré čerpá svoju legitimitu z expertnosti,\nz poznania práva.\n\n10\n\n9.6.1 Ak zostaneme na moment a vo všeobecnej rovine pri súdoch a otázke\nneodôvodňovania rozhodnutí pojednávajúcich o právach a povinnostiach subjektov práva,\nústavný súd v minulosti posudzoval aj prípady týkajúce sa neodôvodňovania rozhodnutí\norgánov verejnej moci o právach a povinnostiach subjektov práva, pričom takúto možnosť\n(neodôvodňovať rozhodnutia) upravovali v tom čase samotné zákony (napr. v tom čase\nplatný a účinný § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 52 ods. 2 zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov). Ide napríklad o rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 480/2014, IV. ÚS 308/2011, mutatis\nmutandis II. ÚS 143/2017.\nÚstavný súd v takýchto prípadoch konštatoval, že je povinnosťou konajúcich súdov\npreskúmavajúcich zákonnosť takýchto rozhodnutí využiť možnosť oboznámiť sa\ns ťažiskovými informáciami zo spisu, nezatvárať pred nimi oči. Súdy sa nesmú iniciatívne\nvyhýbať oboznámeniu sa s rozhodujúcimi skutočnosťami a majú povinnosť poskytnúť\nvertikálnu ochranu aj v prípadoch, že preskúmavané rozhodnutia sa neodôvodňujú.\nRealizujú túto ochranu síce bez možnosti dotknutého subjektu oponovať, ale zákon\nmožnosťou neodôvodňovať rozhodnutia oponovanie neumožňoval. Ak zákonodarca\nv zložitosti súčasného sveta explicitne uprednostní len jednoduché konštatovanie pred\nodôvodnením, sú to potom všeobecné súdy, ktoré chránia práva dotknutých subjektov\npreverením formálnejších, avšak relevantných stránok procesu, a taktiež sa oboznamujú\ns dôvodmi takého rozhodnutia, či nie sú neudržateľné.\nÚstavný súd však jedným dychom dodáva, že tieto citované rozhodnutia nie sú\nv prerokovávanej veci sťažovateľky vzhľadom na ich odlišný skutkový a právny základ\n(za všetky sa pýta uviesť aspoň ten, že v citovaných veciach nešlo o prístup k verejnej\nfunkcii za rovnakých podmienok) podkladom pre tento nález a ústavný súd ich uvádza len\nako ďalší z hlasov do diskusie o neodôvodňovaní rozhodnutí orgánov verejnej moci.\n9.7 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sa zaoberal prípadmi,\nkeď laická porota rozhodovala o závažných trestných činoch, pričom rozhodnutie nebolo\nodôvodnené. Podľa ESĽP to samo osebe neznamená porušenie práva na spravodlivý proces,\nak z iných relevantných dokumentov, akými sú obžaloba, či otázky porote, možno\n11\n\nextrahovať odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku (Taxquet proti Belgicku, rozsudok\nVeľkého senátu, 16. 11. 2010, č. 926/05, body 92 – 100; Judge proti Spojenému kráľovstvu,\nčiastočné rozhodnutie, 8. 2. 2011, č. 35863/10, body 35 – 39; Boučková, P. Rozsudek\nVelkého senátu ve věci Taxquet v. Belgie. Jurisprudence 1/2011, s. 70 a nasl.).\n9.7.1 V tejto súvislosti ústavný súd pre komplexnosť pohľadu poukazuje\naj na rozhodnutie ESĽP v rozhodnutí Harabin proti Slovenskej republike. ESĽP aplikoval\ntzv. Eskelinenov test (Harabin proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 58688/11, ods. 119)\nv rámci ktorého sa na vylúčenie ochrany poskytovanej dohovorom (konkrétne čl. 6\ndohovoru) vyžaduje splnenie dvoch podmienok. Prvou je existencia vnútroštátnej právnej\núpravy, ktorá výslovne vylučuje prístup k súdu pre určité pozície alebo kategórie\ndotknutých zamestnancov. Po druhé, vylúčenie musí byť odôvodnené objektívnymi\ndôvodmi v záujme štátu (pozri Vilho Eskelinen a ďalší proti Fínsku [VK], č. 63235/00,\nods. 61 – 62, ECHR 2007-II). Takto ESĽP konštatoval aplikovateľnosť čl. 6 v jeho civilnej\nčasti na disciplinárne konanie proti predsedovi najvyššieho súdu Chorvátska vedúce k jeho\nodvolaniu z pozície sudcu najvyššieho súdu. Predovšetkým bol toho názoru, že ochrana čl. 6\nzahŕňa prípady prepustenia sudcu a že vnútroštátny systém nevylučuje prístup k súdu\nv tomto ohľade (pozri Olujić proti Chorvátsku, č. 22330/05, ods. 34 – 45, 5. 2. 2009).\nTo, že čl. 6 dohovoru je aplikovateľný aj na výberové konanie na funkciu sudcu, vyplýva\naj z rozhodnutia Juričić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 58222/09, rozhodnutie z 26. 6. 2011.\nZ uvedeného možno vyabstrahovať, že ochrana dohovorom (t. j. čl. 6 dohovoru\nv jeho civilnej časti) sa vzťahuje aj na preskúmavanie rozhodnutí súdnej rady prijatých\nv procese výberového konania na pozíciu sudcu.\nJe nutné v tejto súvislosti uviesť, že ESĽP nepovažuje súdnu radu za súdny orgán,\nako to vyplýva z rozhodnutia Paluda proti Slovenskej republike (Paluda proti Slovenskej\nrepublike sťažnosť č. 58688/11, ods. 38 a 39), ktorý by bol spôsobilý poskytnúť ochranu\npodľa čl. 6 dohovoru.\nSťažovateľka sa však nedomáha vyslovenia porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9.8 Spôsob, akým ústavodarca nakonfiguroval personálne kreovanie a obsadenie\nsúdnej rady, vniesol do povahy súdnej rady prvok vôľový aj prvok rozumový, ba možno\npovedať, že súdna rada stojí na priesečníku týchto princípov [„Niekoľko členských štátov\n12\n\nEurópskej únie – s cieľom zabezpečiť nezávislosť súdnictva alebo z dôvodov zefektívnenia\nsúdneho manažmentu a súdnej administrácie – založili nezávislé sprostredkujúce\nči prechodné (org. intermediary, pozn.) inštitúcie umiestnené medzi súdnictvom a politicky\nzodpovednými administrátormi v samotnej vláde, či parlamente.“ In: Voermans, W., Albers,\nP. Councils for the Judiciary in EU Countries. CEPEJ, Rada Európy 2003].\n9.9\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nv tejto\n\nsúvislosti\n\nv náleze\n\nsp.\n\nzn.\n\nPL.\n\nÚS\n\n2/2012\n\nz 18. novembra 2015 pri ambícii ústavne relevantne definovať súdnu radu uviedol:\n«Pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností možno pristúpiť aj k vymedzeniu\npostavenia súdnej rady v ústavnom poriadku Slovenskej republiky, pričom jej základné\ncharakteristiky nasvedčujú tomu, že ide o súdnu radu hybridného typu. Vyplýva to\nuž zo samotného ústavného zakotvenia jej postavenia (siedma hlava II. oddiel čl. 141a\na nasledujúce ústavy) a tiež aj z rozdelenia právomoci orgánov verejnej moci pri ustanovení\njej členov, keď deviatich členov volia a odvolávajú sudcovia, troch členov volí a odvoláva\nnárodná rada, troch členov menuje a odvoláva prezident republiky a troch členov vláda\n(čl. 141a ods. 1 ústavy). Súdna rada v pomeroch Slovenskej republiky však priamo v texte\nústavy nemá obmedzenia týkajúce sa vyváženosti členov súdnej rady z hľadiska pomeru\nsudcov a zástupcov iných profesií, pričom podmienkami pre členstvo v súdnej rade\n(okrem sudcov) je bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov\nodbornej praxe (čl. 141a ods. 2 ústavy). Uvedená skutočnosť (vyváženosť členstva v súdnej\nrade) môže byť za určitých okolností problematická, a to v prípade, ak okrem sudcov\naj ostatné štátne orgány do súdnej rady menujú či volia sudcov. Pri prevahe sudcov\nv súdnej rade totiž súdna rada môže (ale nemusí) podliehať nebezpečenstvu „súdneho\nkorporativizmu“ (corporatism within the judiciary, Benátska komisia, stanovisko, bod 27).\nNa tomto mieste sa však vytvára priestor pre všetky dotknuté orgány na zavedenie takej\nvhodnej ústavnej praxe pri ustanovovaní členov súdnej rady, ktorá zabráni justičnému\nkorporativizmu a izolácii a rovnako zachová princíp deľby moci a zodpovednosti.\nO postavení súdnej rady... najviac vypovedajú jej ústavou upravené kompetencie,\nkeď na prvom mieste, ako to už bolo uvedené, je „verejná kontrola súdnej moci“ [čl. 141a\nods. 5 písm. a) ústavy], čomu zodpovedajú aj kompetencie súdnej rady v oblasti\ndisciplinárneho konania sudcov [čl. 141a ods. 5 písm. g) ústavy] a odvolávania sudcov\n\n13\n\n[čl. 141a ods. 5 písm. c), e) a i) a čl. 141a ods. 10 ústavy]. Úloha súdnej rady ako garanta\nnezávislosti súdnej moci nie je v ústave výslovne uvedená, jednoznačne však vyplýva\nzo základnej charakteristiky súdnej moci, ktorou je jej nezávislosť (čl. 141 ústavy), pričom\nje zrejmé, že túto nezávislosť musí dodržiavať a chrániť aj súdna rada, ktorá má okrem\nuž uvedených kontrolných právomocí aj významné legitimizačné postavenie v oblasti\nmenovania sudcov [čl. 141 ods. 5 písm. b), c), e) a f) ústavy], ako aj pri pridelení\na preložení sudcov [čl. 141 ods. 5 písm. d) ústavy]. Okrem toho súdna rada spolupracuje\ns orgánmi sudcovskej samosprávy v etických otázkach výkonu funkcie sudcu [čl. 141a ods. 5\npísm. j) ústavy], a pokiaľ ide o jej právomoci v oblasti správy súdov, ústava súdnej rade\npriznáva len poradný hlas (vyjadruje sa, predkladá stanovisko v oblasti návrhu rozpočtu\nsúdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu). V súlade\nso všeobecnou charakteristikou tak ani Súdna rada Slovenskej republiky nemá priamo\nv ústave zakotvené významnejšie právomoci v oblasti správy súdov, tieto však môže\nvykonávať v rámci ďalších právomocí, ktoré jej prizná zákon [čl. 141a ods. 5 písm. k)\nústavy]. Doterajšia judikatúra ústavného súdu Súdnu radu Slovenskej republiky\nústavnoprávne charakterizovala ako osobitný sui generis samosprávny ústavný orgán\n(I. ÚS 62/06, s. 8; I. ÚS 162/09, s. 14; II. ÚS 29/2011, s.11; PL. ÚS 102/2011, s.121) súdnej\nmoci (PL. ÚS 10/05, s. 86), ktorý je najvyšším orgánom súdnej moci (PL. ÚS 102/2001,\ns. 134; m. m. IV. ÚS 46/2011, s. 12; m. m. I. ÚS 454/2012, s. 18), pričom jedným z jeho\nzákladných inštitucionálnych prvkov je nezávislosť (IV. ÚS 46/2011, s. 12), predovšetkým:\n- zabezpečuje nezávislé postavenie súdnej moci vo vzťahu k iným orgánom štátu\n(III. ÚS 79/04, s. 8; III. ÚS 238/05, s. 9; III. ÚS 128/09, s. 13), resp. jej pôsobnosť slúži\nna vytvorenie mechanizmu zaručujúceho nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej\n(PL. ÚS 17/08, s. 100), resp. je „garantom“ nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia\nod ostatných orgánov štátu (PL. ÚS 10/05, s. 89),\n- zodpovedá za chod súdnictva (PL. ÚS 102/2011, s. 121),\n- zabezpečuje sudcovskú legitimitu (PL. ÚS 102/2011, s. 134),\n- vykonáva správu súdnej moci, t. j. rozhoduje alebo spolurozhoduje alebo sa\nvyjadruje k otázkam ekonomického, finančného, organizačného a personálneho\nzabezpečenia výkonu súdnej moci a sčasti aj jeho kontroly (PL. ÚS 10/05, s. 56;\nPL. ÚS 102/2011, s. 145),\n\n14\n\n- pôsobí pri správe súdnictva v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti alebo\nministrom spravodlivosti (PL. ÚS 10/05, s. 56),\n- zodpovedá za transparentnosť súdnictva (PL. ÚS 102/2011, s. 134).\nSúdna rada... je osobitný nezávislý ústavný orgán súdnej moci garantujúci\npredovšetkým nezávislé postavenie súdnej moci a sudcovskú legitimitu, zodpovedajúci\nza chod súdnictva, správu súdnej moci a súdnictva, ako aj transparentnosť súdnictva,\na tak by mal byť plnohodnotným partnerom moci zákonodarnej a výkonnej.»\n9.10 Ústavný súd už v minulosti smerom k rozhodovacej činnosti súdnej rady\nvyslovil, že absencia úpravy postupu, resp. spôsobu výkonu jej právomoci neznamená,\nže neexistuje implicitná požiadavka objektívnosti (z nej vyplýva aj požiadavka primeranej\ntransparentnosti) postupu orgánov verejnej moci (II. ÚS 5/03; porov. Kühn, Z. Aplikace\npráva v složitých případech – k úloze právních principů v judikatuře. Praha: Karolinum,\n2002, s. 202 a nasl. – Přenesení normotvorní kompetence na nižší složku právního řádu:\nmezera v zákoně sui generis). Ústavný súd už taktiež konštantne judikoval, že zákaz\nsvojvôle, ktorý je s požiadavkou objektivity spojený ako jeho negácia, je jedným\nzo samozrejmých znakov materiálneho právneho štátu (porov. PL. ÚS 52/99, PL. ÚS 49/03,\nPL. ÚS 1/04, PL. ÚS 12/05). To, že súdna rada pri výkone právomoci napr. hlasuje tajne,\nneznamená, že nie je možné vyhovieť istým implicitným požiadavkám objektívnosti,\na to napríklad vypočutím kandidáta na vymenovanie za sudcu, zverejnením zápisnice\nz rokovania súdnej rady, verejnosťou zasadnutia, zverejnením záznamu zo zasadnutia\nči (inou)\n\njustifikáciou.\n\nNavyše,\n\nzo zodpovednosti,\n\npresnejšie\n\n„spočítateľnosti“\n\n(accountability) súdnej rady z hľadiska objektívneho ústavného práva vyplýva\n(ako implikácia) subjektívne právo kandidáta na vymenovanie za sudcu uchádzať sa\nza rovných podmienok o funkciu sudcu (porov. Káčer, M. Múdrejší proti väčšine.\nIn: Procházka, R., Káčer, M. Exemplo ducti. Pocta k životnému jubileu Jozefa Prusáka.\nTrnava : Právnická fakulta Trnavskej univerzity, 2012. s. 74 a nasl.).\n9.11 Na druhej strane konfigurácia súdnej rady sa zreteľne prejavuje v neustálom\nhľadaní podoby (ne)odôvodňovania rozhodnutí súdnej rady. Ústavný súd v náleze\nsp. zn. III. ÚS 79/04 uviedol, že uznesenie súdnej rady ako výsledok hlasovania orgánu\nverejnej moci je právnou skutočnosťou verejného práva vo forme rozhodnutia adresovaného\n15\n\nprezidentovi. Nejde o individuálny právny akt (ako výsledok činnosti príslušného orgánu,\nktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia\na povinnosti subjektov), ale o osobitný druh právneho konania. Výsledok hlasovania\ntýkajúci sa kreovania verejných, resp. ústavných činiteľov (nielen rozhodnutie súdnej rady\no predložení návrhu kandidáta na vymenovanie za sudcu prezidentovi) sa neodôvodňuje,\npričom za hlasovanie nemožno brať hlasujúceho na zodpovednosť. Ústavná a zákonná\núprava nepripúšťa v predmetných súvislostiach ani možnosť odvolania proti rozhodnutiu.\nÚstavný\n\nsúd\n\naj\n\nv\n\nďalších\n\nobdobných\n\nveciach\n\npoužíval\n\ntieto\n\nvýchodiská\n\n(porov. III. ÚS 128/09; porov. tiež Bobek. M. Volba soudce mezinárodního soudu jako\nprávní skutečnost? In: Jiné právo, 13. september 2009).\n9.12 Na závery a interpretáciu ústavného súdu uvedené v judikatúre ústavného súdu\na citované už v tomto náleze svojho času reagoval zákonodarca novelizáciou § 6 zákona\nč. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnej rade“), ktorý vo svojich\nrelevantných častiach v čase rozhodovania súdnej rady o sťažovateľkinej veci znel:\n„(6) Súdna rada rozhoduje vždy uznesením. Na prijatie uznesenia súdnej rady je\npotrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.\n(8) Hlasovanie súdnej rady je verejné; to neplatí\na) ak súdna rada rozhoduje o návrhu na\n1. vymenovanie a odvolanie sudcu,\n2. vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\n3. vymenovanie a odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\n4. vymenovanie a odvolanie predsedu alebo podpredsedu súdnej rady,\n5. voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku\nv medzinárodnom súdnom orgáne,\n6. voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov,\nb) v ďalších prípadoch ustanovených zákonom.\n(10) Z každého zasadnutia súdnej rady sa vyhotovuje zvukový záznam a zápisnica,\nz ktorej musí byť okrem účasti, programu zasadnutia súdnej rady a obsahu prijatých\n\n16\n\nuznesení zrejmý aj obsah, priebeh rokovania a výsledok hlasovania o jednotlivých bodoch\nprogramu zasadnutia súdnej rady.\n(11) Predseda súdnej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady\nna webovom sídle súdnej rady. Na webovom sídle súdnej rady sa zverejňuje termín\nzasadnutia súdnej rady, návrh programu zasadnutia súdnej rady a materiály, o ktorých má\npodľa návrhu programu zasadnutia súdna rada rokovať, a to najmenej 15 dní pred\ntermínom zasadnutia súdnej rady; materiály doplnené na rokovaní súdnej rady podľa § 6\nods. 2 sa zverejňujú v rovnakej lehote ako prijaté uznesenie súdnej rady. Na webovom sídle\nsúdnej rady sa ďalej uverejní prijaté uznesenie súdnej rady, zápisnica z hlasovania,\nzápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady. Prijaté\nuznesenie súdnej rady sa uverejní do 24 hodín od jeho prijatia súdnou radou. Zápisnica\nz hlasovania, zápisnica zo zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej\nrady sa uverejnia zároveň s prijatými uzneseniami súdnej rady.“\n9.13 Citované právne normy týkajúce sa postupu súdnej rady v konkrétnom konaní\nv minulosti rozšíril zákonodarca pri rozhodovaní súdnej rady o predpokladoch sudcovskej\nspôsobilosti v § 27ga, ktorého relevantné časti v čase rozhodovania súdnej rady\no sťažovateľkinej veci zneli:\n„(4) Súdna rada rozhoduje o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti\nkandidáta na vymenovanie za sudcu na neverejnom zasadnutí, na ktorom sa môžu zúčastniť\nlen členovia súdnej rady a kandidát na vymenovanie za sudcu; ďalšie osoby sa ho môžu\nzúčastniť len so súhlasom súdnej rady. Hlasovanie súdnej rady je tajné.\n(5) Súdna rada je povinná pred rozhodnutím o splnení predpokladov sudcovskej\nspôsobilosti umožniť kandidátovi na vymenovanie za sudcu vyjadriť sa k zisteniam\nvyplývajúcim z podkladov podľa odseku 3, a to tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích\nosôb a nebol ohrozený zdroj informácií. Predseda súdnej rady je povinný umožniť členom\nsúdnej rady oboznámiť sa s podkladmi podľa odseku 3 aspoň 15 dní pred zasadnutím\nsúdnej rady, na ktorom rozhoduje podľa týchto podkladov. Ak o to súdna rada požiada,\nNárodný bezpečnostný úrad je povinný umožniť súdnej rade nahliadnutie do materiálov, z\nktorých sa podklady pre rozhodovanie o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti poskytli.“\n\n17\n\n9.14 Zákonodarca tak našiel v tom čase rovnováhu medzi takpovediac nezávislosťou\nči autonómnosťou súdnej rady na jednej strane (čl. 141a ústavy) a jej zodpovednosťou\ni transparentnosťou na strane druhej. Ústavný súd v danom momente nemá dôvod\nspochybňovať túto rovnováhu nastavenú zákonodarcom (porov. tiež II. ÚS 269/09)\na vyslovuje, že pre naplnenie princípu transparentnosti uznesenia súdnej rady nemusia\nzahŕňať komponent tradičného odôvodnenia, avšak súdna rada je povinná o to poctivejšie\ndodržiavať požiadavky transparentného konania o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti\nv zmysle citovaných ustanovení zákona o súdnej rade (možno pripomenúť už citované\nrozhodnutie ESĽP vo veci Taxquet v. Belgicko, pričom za pozornosť stojí aj skutočnosť,\nako Veľký senát zmiernil svoj postoj oproti pôvodnému senátnemu rozhodnutiu).\n9.15 Inak povedané, zo samotného priebehu zasadnutia súdnej rady, otázok\nkladených uchádzačovi v rámci jeho verejného vypočutia, prípadných reakcií členov súdnej\nrady či z predložených materiálov musí byť možné vnímať a zistiť, čo bolo konkrétnym\ndôvodom, pre ktorý napr. nebol uchádzač súdnou radou zvolený, prípadne ktoré informácie\nzistené o uchádzačovi boli zo strany súdnej rady vnímané ako problematické pre jeho\nprípadný výkon funkcie sudcu.\n10. Ústavný súd, zaštiťujúc sa prezentovaným penzom východísk, in concreto\nhodnotí, že sťažovateľka ako kandidát na vymenovanie za sudcu bola účastná konania\n(rozhodovania) pred súdnou radou o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti, dostalo sa jej\npríležitosti vyjadriť sa k zisteniam vyplývajúcim z podkladov zabezpečených Národným\nbezpečnostným úradom a samotnou súdnou radou, odpovedať na otázky a klásť otázky\nčlenom súdnej rady (t. j. viesť rozpravu), nevznikli pochybnosti nad tým (sťažovateľka\nnenamieta), že bol vyhotovený zvukový záznam a zápisnica, z ktorej je okrem účasti,\nprogramu zasadnutia súdnej rady a obsahu prijatých uznesení zrejmý aj obsah, priebeh\nrokovania a výsledok hlasovania o tomto bode programu zasadnutia súdnej rady.\n10.1 Podľa mienky ústavného súdu tak nemohlo postupom súdnej rady a napadnutým\nrozhodnutím dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky na prístup k verejnej funkcii\nza rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy alebo práva na súdnu a inú právnu\n\n18\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústav či práva podľa čl. 25 písm. c) paktu, a to ani vtedy,\nak napadnuté rozhodnutie je stručné a nie je bližšie odôvodnené.\n10.2 K legitimite napadnutého rozhodnutia pre počet hlasujúcich – 14 členov súdnej\nrady, kde v rámci ústneho oznámenia o výsledku tajného hlasovania bol na neverejnom\nzasadnutí súdnej rady oznámený výsledok hlasovania s pomerom hlasov 9 členov\nza sudcovskú spôsobilosť sťažovateľky, 5 členov proti, 4 členovia sa nezúčastnili ‒ ústavný\nsúd ďalej uvádza.\n10.3 Legitimita napadnutého rozhodnutia sa nemeria počtom hlasujúcich členov\n(za predpokladu splnenia kvóra pre uznášaniaschopnosť) v konkrétnej veci, ale legitimita\nje v tomto prípade vecou dôveryhodnosti (transparentnosti) samotnej súdnej rady a jej\nrozhodovacej činnosti (resp. vecou poznania a správnej aplikácie práva). Vo veci\nsťažovateľky bola súdna rada uznášaniaschopná a hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom\no súdnej rade. Ani v tomto prípade nedošlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 25 písm. c) paktu.\n10.4 Uvedené závery (ratio decidendi) ústavný súd vyslovuje, vnímajúc princíp\nminimalizácie zásahov do právomocí iných orgánov verejnej moci a rešpektujúc vyvíjajúcu\nsa tradíciu súdnej rady. Na základe predložených konklúzií tak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky nevyhovel (výrok nálezu).\n11. Na poli obiter dicta sa ústavný súd pristaví pri náleze ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 (publikovaný pod č. 40/2019 Z. z.), ktorým\nústavný súd okrem iného rozhodol, že ustanovenie čl. 141a ods. 9 v časti slov „plniaceho\núlohy ochrany utajovaných skutočností“ ústavy v znení ústavného zákona č. 161/2014 Z. z.\nnie je v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, ako aj že ustanovenia § 27ga, § 27h ods. 1 druhej vety\na § 31 zákona o súdnej rade nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1\nústavy.\n11.1 Článok 141a ods. 9 ústavy, aplikovaný vo veci sťažovateľky, v čase\nrozhodovania súdnej rady v sťažovateľkinej veci vo vtedy platnom a účinnom znení znel:\n19\n\n„Súdna rada Slovenskej republiky prijíma stanovisko podľa odseku 5 písm. b) (prijímať\nstanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej\nspôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, pozn.)\nna základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností\na vyjadrenia kandidáta na vymenovanie za sudcu; podrobnosti ustanoví zákon.“\nUstanovenia § 27ga zákona o súdnej rade platné a účinné v čase rozhodovania súdnej rady\no veci sťažovateľky ústavný súd už citoval v bode 9.13 tohto nálezu.\n11.2 Ústavný súd však musí hic et nunc konštatovať, že nález ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 nemá na ústavnoprávne posúdenie\nsťažovateľkinej veci senátom ústavného súdu vplyv, keďže na napadnuté rozhodnutie\nsúdnej rady v sťažovateľkinej veci bolo potrebné nahliadať prizmou v tom čase platného\na účinného znenia ústavy a zákona o súdnej rade, pre ktoré platila prezumpcia ústavnosti\nprávnych predpisov.\n11.3 Ústavný súd tak, rešpektujúc doterajšiu judikatúru ústavného súdu, ako aj nález\nsp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019, bol oprávnený rozhodnúť a rozhodol o ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky spôsobom už uvedeným.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "Súdna rada Slovenskej republiky", "sudca-nespôsobilosť vykonávať funkciu", "rozhodnutie-odôvodnenie", "Súdna rada Slovenskej republiky", "sudca-nespôsobilosť vykonávať funkciu", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f697c2b-535f-4f77-8509-6229bd973456", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f697c2b-535f-4f77-8509-6229bd973456"}, {"guid": "ussr:e19893b1-e1e8-4219-bcd7-349a6b737d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.143.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 143/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.143.2017.1"}, {"guid": "ussr:aefba63e-6175-4dba-be50-136d8728217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2014 z 12. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-12", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1"}, {"guid": "ussr:1118073a-ea6c-4131-bb48-271112db5da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 102/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 102/2011 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1118073a-ea6c-4131-bb48-271112db5da1"}, {"guid": "ussr:7a56283e-6c6e-459b-98e2-0ed7f753eeaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 29/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/2011 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a56283e-6c6e-459b-98e2-0ed7f753eeaf"}, {"guid": "ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 308/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 308/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7859f22b-ff32-4986-b2d3-902ac960ba33"}, {"guid": "ussr:941eb9ff-a64a-49fa-8cd7-6b25654995c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 46/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 46/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:941eb9ff-a64a-49fa-8cd7-6b25654995c3"}, {"guid": "ussr:48698cd4-306e-4535-a2b9-29ba071056d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/05 z 21. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-21", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48698cd4-306e-4535-a2b9-29ba071056d8"}, {"guid": "ussr:bb92e598-2f70-4b28-ab51-cd8b9a51cb43", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 269/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 269/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb92e598-2f70-4b28-ab51-cd8b9a51cb43"}, {"guid": "ussr:3e1c7909-49c1-4a12-aee3-7430b71f7c4d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3e1c7909-49c1-4a12-aee3-7430b71f7c4d"}, {"guid": "ussr:e7c10c2f-472d-48f9-ab47-d4643dec613e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 128/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 128/09 z 14. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-14", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7c10c2f-472d-48f9-ab47-d4643dec613e"}, {"guid": "ussr:2414e325-3dd4-4adb-898f-c415af370d54", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 62/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/06 z 1. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-01", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2414e325-3dd4-4adb-898f-c415af370d54"}, {"guid": "ussr:8b9021cb-c1a1-45c6-a5f5-1c7b87deef31", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 200/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 200/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b9021cb-c1a1-45c6-a5f5-1c7b87deef31"}, {"guid": "ussr:1c856e1f-9742-4473-84ce-d1db6c2d2ddc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 238/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c856e1f-9742-4473-84ce-d1db6c2d2ddc"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/04 z 21. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-21", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:221b6432-e84b-44ad-bb96-e9fded77093c"}, {"guid": "ussr:1fee63eb-9b83-444c-84f0-518404654416", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 258/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 258/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fee63eb-9b83-444c-84f0-518404654416"}, {"guid": "ussr:1349a953-e21d-4191-a98a-86bf5acabc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1349a953-e21d-4191-a98a-86bf5acabc48"}, {"guid": "ussr:9db14587-9e3c-425f-adb0-3c97bb2b01cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/99 z 7. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-07", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:544e4a8d-3970-4368-bb2d-6c71b16a9626", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.189.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 189/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 189/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.189.2026.1"}, {"guid": "ussr:1556c8f6-ddbc-45a8-8a3f-998c84912af8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.153.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.153.2025.1"}, {"guid": "ussr:ae1f8664-324f-4342-a1b9-a45bde442869", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.458.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 458/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 458/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.458.2022.1"}, {"guid": "ussr:c4a23520-3c9e-4185-ad23-5ddd974a4618", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.446.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 446/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 446/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.446.2021.1"}, {"guid": "ussr:8581de1d-3da8-4969-b75f-749b6d5e70d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.306.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.306.2022.1"}, {"guid": "ussr:c3d120a3-c8d4-4ff3-9873-092a93e398d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2020 z 6. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3d120a3-c8d4-4ff3-9873-092a93e398d0"}, {"guid": "ussr:cd9ce290-7dc0-4655-b7cc-84cbf8705ff4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2020 z 6. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd9ce290-7dc0-4655-b7cc-84cbf8705ff4"}, {"guid": "ussr:ee8d24d2-72c3-4575-8233-e2c89a4011a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.224.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2020 z 6. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.224.2020.1"}, {"guid": "ussr:2ef940c8-d127-4074-8306-31b5ec98460b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.350.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 350/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 350/2020 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.350.2020.1"}, {"guid": "ussr:f2c24b0b-14f0-4fcb-8db8-811688cf47e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.293.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 293/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 293/2017 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.293.2017.1"}, {"guid": "ussr:8acdce87-ef72-45b1-bf39-0068e6f3d609", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.164.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 164/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 164/2017 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.164.2017.1"}]}