{"guid": "ussr:c0564b9a-7b71-4e9e-9102-05668847467a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.370.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 370/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 370/2019 z 19. 11. 2019", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 370/2019, ECLI:SK:USSR:2019:1.US.370.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c0564b9a-7b71-4e9e-9102-05668847467a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.370.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.370.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.370.2019.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 370/2019-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Milanom Trylčom, PhD.,\nadvokátska kancelária, J. Kráľa 738/12, Senica, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody zaručeného v čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 216/2017 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tos 132/2019 v súvislosti s požiadavkou neodkladnosti\na urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou\nneodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\n\npostupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 216/2017\nporušené boli.\n2.\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie v sume 500 €\n\n(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Senica p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Okresný súd Senica j e\n\np o v i n n ý nahradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov)\nna účet jeho právneho zástupcu Mgr. Milana Trylča, PhD., advokátska kancelária,\nJ. Kráľa 738/12, Senica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti\n\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nI. ÚS 370/2019-9 z 10. septembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú\nslobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti pozbavenia slobody zaručeného v čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1\nT 216/2017 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tos 132/2019 v súvislosti s požiadavkou neodkladnosti\n2\n\na urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu doručenej\nokresnému súdu 15. februára 2019.\n1.1 Keďže vec bola podľa v tom čase platného Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 25. apríla 2019 do 31. decembra 2019 prijatá\nna ďalšie konanie 20. augusta 2019 v zložení senátu Jana Baricová (predsedníčka senátu)\na členovia senátu Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka, bolo potrebné ju v tomto zložení\nsenátu i dokončiť, a to podľa čl. X. bodu 7 Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 25. apríla 2019 do 31. decembra 2019, podľa\nktorého veci, na ktorých prerokovanie boli v období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019\npríslušné prvý senát ústavného súdu alebo druhý senát ústavného súdu v zložení platnom\nv období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a v ktorých bolo v tomto období vydané\nrozhodnutie o prijatí návrhu na ďalšie konanie, prerokujú tieto senáty v pôvodnom zložení\n(platnom v období od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je okresným\nsúdom pod sp. zn. 1 T 216/2017 vedené trestné konanie pre obzvlášť závažný zločin\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\ns poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.\n3. Podaním doručeným okresnému súdu 15. februára 2019 sťažovateľ požiadal o jeho\nprepustenie z väzby na slobodu v tomto konaní, eventuálne o nahradenie väzby prijatím\nprevzatia záruky alebo prijatím písomného sľubu, či prijatím peňažnej záruky, prípadne\ndohľadom probačného a mediačného úradníka.\n4. O tejto žiadosti okresný súd rozhodol uznesením č. k. 1 T 216/2017-693\nz 13. marca 2019 tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79\nods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) zamietol, nahradenie väzby prevzatím záruky podľa § 80 ods. 1 písm.\na) a ods. 2 Trestného poriadku neprijal, takisto neprijal písomný sľub sťažovateľa podľa\n3\n\n§ 80 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Trestného poriadku, väzbu podľa § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2\nTrestného poriadku dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil a žiadosť\no nahradenie väzby prijatím peňažnej záruky podľa § 81 ods. 1 Trestného poriadku\nzamietol.\n5. Proti uzneseniu okresného súdu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú písomne\nodôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 21. marca 2019.\n6. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením č. k. 3 Tos 132/2019-775\nz 13. júna 2019 doručeným sťažovateľovi 2. júla 2019 tak, že ju zamietol.\n7. Podľa sťažovateľa z uvedených skutočností vyplýva, že rozhodovanie o jeho\nžiadosti o prepustenie z väzby na slobodu trvalo od jej podania 15. februára 2019\ndo právoplatného rozhodnutia o nej 13. júna 2019, spolu na oboch stupňoch všeobecných\nsúdov 118 dní a k jeho doručeniu došlo až o ďalších 19 dní, 2. júla 2019.\n8. Sťažovateľ je presvedčený, že takýmto postupom súdy prvého a druhého stupňa\nzasiahli do jeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na jeho práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti trvania väzby zaručeného v čl. 5 ods. 4\ndohovoru, t. j. postup súdov v namietanom konaní nespĺňa požiadavku neodkladnosti\na urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v intenciách práv zaručených\nčl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby podľa čl. 5 ods.\n4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nSenica v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 216/2017 a Krajského súdu v Trnave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tos 132/2019 porušené boli.\n\n4\n\n2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €, ktoré je\nKrajský súd v Trnave a/alebo Okresný súd Senica povinný vyplatiť sťažovateľovi do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 346,26 €,\nktorú je Krajský súd v Trnave a/alebo Okresný súd Senica povinný vyplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a krajského súdu\n10. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatiu ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nna ďalšie konanie vyjadril predseda okresného súdu, a to prípisom sp. zn. 1 SprV 59/2019\nz 25. septembra 2019, v ktorom okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných\nv relevantnom úseku trestného konania uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava\nvyjadrenia zákonnej sudkyne v danej veci tvoriaceho prílohu jeho prípisu.\n11. Zároveň predseda okresného súdu podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nsúhlasil s upustením od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti.\n12.\n\nZákonná\n\nsudkyňa\n\n(predsedníčka\n\nkonajúceho\n\nsenátu)\n\nokresného\n\nsúdu\n\nv spomenutom vyjadrení z 25. septembra 2019 opísala priebeh konania o žiadosti\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a poukázala na okolnosť, že po rozhodnutí\no tejto žiadosti 13. marca 2019 sa 18. marca 2019 konalo v danej trestnej veci hlavné\npojednávanie, ktoré bolo na účel vyhlásenia rozsudku odročené na 21. marec 2019.\nNa hlavnom pojednávaní 21. marca 2019 okresný súd vyhlásil rozsudok, proti ktorému\nobhajca sťažovateľa zahlásil priamo do zápisnice odvolanie. Rozsudok bol písomne\nvyhotovený 3. apríla 2019 a nasledujúci deň expedovaný stranám konania. Sťažovateľ\nrozsudok prevzal 8. apríla 2019, jeho obhajcovia 8. a 9. apríla 2019.\n13. V ďalšom zákonná sudkyňa okresného súdu uviedla, že spis chcela predložiť\nkrajskému súdu „naraz na sťažnosť proti uzneseniu o väzbe i na odvolanie proti rozsudku“,\n5\n\npretože na takýto postup ju už v minulosti inštruoval „predseda trestného kolégia“\nkrajského súdu. Požiadavka, aby boli „väzobné veci predkladané súčasne so sťažnosťou\na odvolaním“, sa zákonnej sudkyni okresného súdu s poukazom na ustanovenia § 311 ods. 2\na 3 Trestného poriadku „zdala logická“.\n14. Podľa jej slov „očakávala a predpokladala, že zo strany obhajoby... bude\nzdôvodnenie odvolania zaslané OS Senica obratom, resp. v krátkom čase. Bohužiaľ sa tak\nnestalo a obhajoba sa s odôvodnením odvolania neponáhľala, z ktorého dôvodu boli obaja\nobhajcovia urgovaní o zaslanie zdôvodnenia odvolania proti rozsudku. Podľa záznamov\nv spise bol obhajca\n\nurgovaný o zaslanie zdôvodnenia odvolania\n\nminimálne v dňoch 10. 05. 2019, 15. 05. 2019 a 31. 05. 2019, pričom z textu úradného\nzáznamu súdnej tajomníčky... z... 10. 05. 2019 vyplýva, že bol telefonicky opätovne\npožiadaný, aby zdôvodnil odvolanie voči rozsudku, čiže musel byť urgovaný i pred týmto\ndátumom... Urgovaný bol aj obhajca\n\na to minimálne... 15. 05. 2019\n\na 31. 05. 2019. Spis bol Okresným súdom Senica predložený na Krajský súd Trnava na\nrozhodnutie o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu o väzbe dňa 07. 06. 2019.“.\n15. Napokon zákonná sudkyňa okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla,\nže vzniknutá situácia ju „veľmi mrzí, tým viac, že“ je „už dlhoročnou sudkyňou,\nv minulosti... vybavovala veľa väzobných vecí a vždy... ich vybavovala urýchlene\na prednostne“. Podľa jej názoru „však táto situácia bola zapríčinená aj nečinnosťou\nobhajcov, ktorí zahlásené odvolanie včas a riadne nezdôvodnili, pretože pokiaľ by sa tak\nstalo, nebol by problém spis bezodkladne a urýchlene predložiť nadriadenému súdu na\nrozhodnutie o opravných prostriedkoch“.\n16. K vecnej stránke prijatej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sa na základe\nvýzvy ústavného súdu vyjadril aj predseda krajského súdu prípisom sp. zn. Spr 452/19\nz 23. septembra 2019, v ktorom uviedol, že „Na strane krajského súdu neprišlo k prieťahom\nv konaní, vec bola rozhodnutá prednostne a urýchlene (v zmysle ust. § 2 ods.6 Tr. por.), a to\nv lehote 2 dní od jej nápadu a rozhodnutie vypracované a expedované pred uplynutím\nzákonom stanovej lehoty.“.\n6\n\n17. Za týchto „okolností sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa\nčl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy SR, ako aj práva podľa článku 5 odsek 4 Dohovoru postupom\nKrajského súdu v Trnave v súvislosti s dĺžkou rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu“ považoval predseda krajského súdu „za nedôvodné“, preto navrhol „sťažnosti\nsťažovateľa nevyhovieť“.\n18. Súčasťou vyjadrenia predsedu krajského súdu bol chronologický prehľad\nprocesných úkonov vykonaných v danej veci krajským súdom, ako aj jeho súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania o prijatej ústavnej sťažnosti.\n19. Vyjadrenia krajského súdu a okresného súdu ústavný súd zaslal sťažovateľovi\n(jeho právnemu zástupcovi) na zaujatie stanoviska. Sťažovateľ (jeho právny zástupca) však\nna túto výzvu nereagoval, a teda v určenej lehote k vyjadreniam všeobecných súdov\nstanovisko nezaujal.\n20. Súhlas s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci sťažovateľ prejavil už\nv ústavnej sťažnosti.\n21. Ústavný súd teda so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou a vyjadreniami účastníkov konania k veci dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n22. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n23. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n24. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n25. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n26. Článok 5 ods. 4 dohovoru sa vzťahuje na všetky prípady pozbavenia slobody\nvymenované v čl. 5 ods. 1 dohovoru, teda aj na súdnu kontrolu zákonnosti väzby podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru. Osoba nachádzajúca sa vo väzbe musí mať možnosť predložiť\nargumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe (rozhodnutie komisie\nz 13. decembra 1987 č. 8098/77). Podstatnou požiadavkou čl. 5 ods. 4 dohovoru je aj to, aby\nsúd rozhodol „urýchlene“ (speedily). Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade\ns hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a zároveň aj v súlade\ns účelom čl. 5 dohovoru, to znamená s ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj\ns ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie\nv. Holandsko, 25. 10. 1990, § 27). Lehota začína podaním návrhu alebo žiadosti a končí\nvydaním konečného rozhodnutia súdu, prípadne doručením tohto rozhodnutia, ak sa\nrozhodlo v neprítomnosti obvineného (Koendjbiharie c. Holandsko z 25. 10. 1990, § 28).\nNeexistuje nijaká pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo\nurýchlene, posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu (Sanchez-Reisse c. Švajčiarsko\nz 21. 10. 1986, § 55). Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú\n\n8\n\npožiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru (Bezicheri c. Taliansko z 25. 10. 1989,\nI. ÚS 14/07).\n27. Aj čl. 17 ústavy zahŕňa okrem iného právo podať návrh na konanie, v ktorom by\nsúd neodkladne a urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je\ntáto nezákonná. Právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru je teda chránené aj čl. 17 ústavy\n(m. m. III. ÚS 7/00).\n28. Ústavný súd v prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou neodkladnosti\na urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby, reflektujúc judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), formuloval právny názor, podľa\nktorého aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenia\nposudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš\ndlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (napr. III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). V ďalších svojich\nrozhodnutiach týkajúcich sa požiadavky urýchleného rozhodovania o väzbe a jej ďalšom\ntrvaní ústavný súd uvedený právny názor precizoval, keď uviedol, že požiadavke, aby súd\nbezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru, nezodpovedá\nlehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže\nzodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani\nnečinnosť trvajúca týždne (m. m. III. ÚS 126/05, IV. ÚS 181/07).\n29. Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ústavný súd posudzoval, či vo veci\nsťažovateľa okresný súd a krajský súd v rámci svojho postupu rešpektovali požiadavku\nneodkladnosti a urýchlenia rozhodovania o väzbe, resp. jej ďalšom trvaní.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV. A Postup okresného súdu v napadnutom konaní a jeho vyhodnotenie\n\n9\n\n30. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ale najmä z vyjadrenia okresného súdu a v ňom\nuvedeného chronologického prehľadu procesných úkonov ústavný súd zistil tieto podstatné\nskutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania.\n31. Žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, prípadne jej nahradenie,\nbola okresnému súdu doručená 15. februára 2019. Okresný súd o nej rozhodol\nna neverejnom zasadnutí 13. marca 2019 uznesením č. k. 1 T 216/2017-693, proti ktorému\nobhajca sťažovateľa ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť. Rozhodnutie bolo toho\nistého dňa doručované stranám trestného konania. Sťažovateľ ho prevzal 18. marca 2019\na jeho obhajcovia 14. a 20. marca 2019. Písomné doplnenie riadneho opravného prostriedku\nproti prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľ odôvodnil podaním doručeným okresnému\nsúdu 21. marca 2019. Na rozhodnutie o opravnom prostriedku sťažovateľa okresný súd\npredkladal trestný spis krajskému súdu 7. júna 2019 a k jeho doručeniu nadriadenému súdu\ndošlo 11. júna 2019.\n32. V období od 13. marca 2019, keď bolo o žiadosti sťažovateľa rozhodnuté\nna prvom stupni, do predloženia spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie o sťažnosti proti\nnemu okresný súd vykonal hlavné pojednávanie 18. marca 2019 a 21. marca 2019,\nna ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej, proti ktorému podal obhajca sťažovateľa\nodvolanie priamo na hlavnom pojednávaní 21. marca 2019.\n33. Okresný súd rozsudok písomne vyhotovil 3. apríla 2019 a 4. apríla 2019\nho doručoval stranám trestného konania.\n34. Následne okresný súd 10., 15. a 31. mája 2019 urgoval obhajcov sťažovateľa, aby\nodvolanie proti prvostupňovému rozsudku odôvodnili.\n35. Ústavný súd s prihliadnutím na zistený priebeh konania konštatuje, že\nod doručenia žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu do rozhodnutia o nej\nokresným súdom uplynulo 26 dní, čo ústavný súd z časového hľadiska hodnotí ako\nakceptovateľné. Doba, ktorú okresný súd z hľadiska urýchlenosti postupu nemohol nijako\nzvlášť ovplyvniť a ktorá uplynula od expedovania rozhodnutia do doručenia riadneho\n10\n\nopravného prostriedku sťažovateľa prvostupňovému súdu, predstavovala 8 dní. Avšak\nod doručenia sťažnosti okresnému súdu do predkladania veci krajskému súdu 7. júna 2019\nuplynulo ďalších 78 dní, počas ktorých okresný súd nevykonával žiadne procesné úkony\nsúvisiace s rozhodovaním a rozhodnutím o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu. Celková doba, počas ktorej okresný súd disponoval vecou spôsobom\numožňujúcim mu ovplyvniť rýchlosť rozhodovania o osobnej slobode sťažovateľa, tak\npredstavovala 104 dní. V okolnostiach danej trestnej veci nemožno uvedený postup\nprvostupňového súdu pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa považovať za prijateľný, ale\nnaopak za taký, ktorý neprípustne zasiahol do základného práva sťažovateľa na osobnú\nslobodu, pretože sa nevyznačuje ani urýchlenosťou, ani snahou o prednostné vybavenie\nväzobnej veci.\n36. Obranu okresného súdu prezentovanú vo vyjadrení konajúcej zákonnej sudkyne\nústavný súd nemohol akceptovať, a to z dôvodu, že úkony vykonané v období ohraničenom\nrozhodnutím o žiadosti sťažovateľa a predložením spisu krajskému súdu na rozhodnutie\no riadnom opravnom prostriedku jednoznačne nesúviseli s konaním o tejto žiadosti\na predloženie veci (pokiaľ išlo o rozhodovanie o väzbe) nadriadenému súdu nebolo nijakým\nspôsobom podmienené ich vykonaním. Žiadna zákonom predpokladaná prekážka nebránila\nokresnému súdu v tejto veci postupovať v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi\nz ustanovení čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, pokiaľ išlo o rýchlosť\nrozhodovania a rozhodnutia o osobnej slobode sťažovateľa. Na tomto závere nemôže nič\nzmeniť ani prípadný „pokyn“ predsedu trestnoprávneho kolégia nadriadeného súdu\no potrebe predkladania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam o väzbe a o vine a treste\nsúčasne, ktorý takisto nemá oporu v žiadnom ustanovení procesnoprávneho predpisu,\nktorým sa konanie riadilo.\n37. Vzniknutú situáciu tak nemôže ospravedlniť ani vynaložené úsilie okresného\nsúdu o dosiahnutie čo najskoršieho doplnenia odvolania, aby mohlo dôjsť k predloženiu\nveci nadriadenému súdu v čo najkratšej lehote.\n\n11\n\n38. Ústavný súd, vychádzajúc zo svojich zistení, konštatoval, že obdobie, v rámci\nktorého okresný súd vykonával procesné úkony súvisiace rozhodovaním a rozhodnutím\no väzbe sťažovateľa, ale predovšetkým obdobie predkladania spisu krajskému súdu (po tom,\nako sťažovateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažnosť) prekračuje rámec\npožiadaviek na prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe vyplývajúcich z judikatúry\nústavného súdu a ESĽP, a teda nezodpovedá ani požiadavkám ústavnej ochrany základných\npráv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Preto ústavný súd\nrozhodol tak, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 216/2017 boli\nzákladné právo sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a právo\nna slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru porušené (bod 1 výroku tohoto\nnálezu).\nIV. B Postup krajského súdu v napadnutom konaní a jeho vyhodnotenie\n39. Ako už bolo uvedené, krajskému súdu bol spis na rozhodnutie o sťažnosti\nsťažovateľa proti uzneseniu o jeho ponechaní vo väzbe z 13. marca 2019 predložený\n11. júna 2019. O sťažnosti rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 132/2019\nz 13. júna 2019, ktoré následne 21. júna 2019 doručoval stranám trestného konania.\nSťažovateľovi bolo reálne doručené 24. júna 2019 a jeho obhajcom 24. júna 2019 a 2. júla\n2019.\n40. Krajský súd teda o veci rozhodol do dvoch dní od napadnutia mu veci 11. júna\n2019. K expedovaniu druhostupňového rozhodnutia došlo o ďalších 8 dní (21. júna 2019).\nCelková doba, počas ktorej krajský súd mohol ovplyvniť dĺžku trvania konania, tak\npredstavuje 10 dní.\n41. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd vo veci sťažovateľa postupoval urýchlene,\nbez akejkoľvek neprimeranej doby nečinnosti, adekvátne k požiadavkám na prednostné\na urýchlené rozhodovanie o väzbe a jej ďalšom trvaní, a preto v časti, ktorou sťažovateľ\nnamietal porušenie svojich ústavou garantovaných práv postupom krajského súdu, ústavnej\nsťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n12\n\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n42. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n43. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n44. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n45. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n46. Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné\nzadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané\nústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n47. Sťažovateľ požadoval priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ktoré\nodôvodňoval dĺžkou trvania rozhodovania o jeho osobnej slobode, ktorá mu bránila podať\nopätovnú žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu v čase, v ktorom by už bol oprávnený\ntak urobiť.\n\n13\n\n48. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu\nk porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva\nzaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s požiadavkou neodkladnosti a urýchlenosti\nrozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní je dôvodné priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.\nPri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n49. V aktuálnej veci sťažovateľa s prihliadnutím na všetky jej konkrétne okolnosti\n(nečinnosť okresného súdu, celková doba rozhodovania), zohľadňujúc pritom charakter\na intenzitu porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva\npodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 216/2017 ústavný súd v súlade so zásadou spravodlivosti považoval za primerané, aby\nokresný súd zaplatil sťažovateľovi ako finančné zadosťučinenie za utrpenú nemateriálnu\nujmu sumu 500 € (bod 2 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa\nna priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n50. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny\nzástupca sťažovateľa vyčíslil trovy právneho zastúpenia sumou 346,26 € za dva úkony\nprávnej služby.\n\n14\n\n51. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných\nustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“).\n52. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2019 [prevzatie a príprava zastúpenia –\n§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky a podanie písomného vyhotovenia ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu – § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky]. Základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania pred ústavným súdom (§ 1 ods. 3\na § 11 ods. 3 vyhlášky) v roku 2019 je 163,33 € a hodnota režijného paušálu predstavuje\n9,80 €. Za dva úkony právnej služby patrí sťažovateľovi náhrada trov jeho právneho\nzastúpenia v sume 346,26 € vrátane režijného paušálu, ktorú ústavný súd sťažovateľovi\npriznal (bod 3 výroku tohto nálezu).\n53. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).\n54. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2019\n\nJana Baricová\npredsedníčka senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "trestné konanie", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/216/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:ed4a78b6-6a31-45dd-8bd6-ffd74721d937", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed4a78b6-6a31-45dd-8bd6-ffd74721d937"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "9d66034b-9e2f-4651-a3f2-6ca18264d716:c2830a99-1dcc-4f6e-bd07-3d965ab525c7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2617010445.4", "spisova_znacka": "3Tos/132/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/132/2019 z 12. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2617010445.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:791838bd-340f-4881-a57e-35a6a15da025", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.383.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.383.2024.1"}, {"guid": "ussr:35cf8e70-bf18-45d5-a63d-60f9bd0c5fef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.40.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.40.2024.2"}, {"guid": "ussr:63d3f7ce-628b-46e7-8900-bcf08aaaa425", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.551.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 551/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 551/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.551.2021.1"}]}